Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/47/2025 1425204468 08. 08. 2025 JUDr. Roman Bolebruch ECLI:SK:KSBA:2025:1425204468.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci navrhovateľa: Združenie na ochranu práv investorov - občanov; skrátený názov ZOPI, IČO: 45 741 867, Laurinská 134/3, Bratislava, zast. Advokátska kancelária ELBA, s.r.o. IČO: 35 969 458, Plynárenská 1, Bratislava, proti povinnému: Y. R., W.. XX.X.XXXX, M. F. T. XXXXX/XA, F., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.5.2025, č. k. 4C/26/2025-1781, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa: i) v okrese L., obec Q. F., kat. úz. Q. F., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, a to a) pozemok parc. č. XXX/XXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2, b) pozemok, parc. č. XXX/XXX- ostatná plocha o výmere 523 m2, c) stavba súpisné číslo XXX, postavená na pozemku parc. č. XXX/XXX, a to v podiele 1/1, ii) v okrese N., obec Q., kat. úz. Q., zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, a to a) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 5258 m2, druh pozemku: záhrada, b) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 3404 m2, druh pozemku: záhrada, c) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 5650 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, d) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 2000 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, e) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 2000 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie f) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 2000 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, g) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 2000 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to v podiele 1/144, iii) v okrese N., obec Q., kat. úz. Q.Š., zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor: a) pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 31885 m2, druh pozemku: orná pôda, b) pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 32188 m2, druh pozemku: orná pôda, a to v podiele 1/8, iv) v okrese N., obec Q., kat. úz. Q., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor: a) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 165283 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, a to v podiele 1/72, v) v okrese N., obec Q., kat. úz. Q., zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor: a) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 2000 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie b) pozemok parc. č. XXX/X o výmere 2671 m2, druh pozemku: záhrada, a to v podiele 1/144,
vi) v okrese N., obec Q., kat. úz. Q., zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor: a) pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 4252 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to v podiele 1/144, to v prospech veriteľa: Združenie na ochranu práv investorov - občanov, so sídlom Laurinská 134/3, 811 01 Bratislava, IČO: 45 741 867, na zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo (i) Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 27.01.2022, (ii) Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzavretej dňa 27.01.2022, (iii) Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 07.06.2023 a (iv) Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 08.03.2024. Povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 331, § 343, § 344 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odôvodnil neosvedčením naliehavej potreby obmedzenia vlastníckeho práva povinného. Vo všeobecnosti poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o tomto procesnom návrhu neposudzuje opodstatnenosť nároku vo veci samej, ale skúma splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavujúceho sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných veriteľov garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však možno pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25.5.2017, sp. zn. 43Cob/76/2017). Cieľom tohto inštitútu je posilnenie postavenia veriteľa prostredníctvom zriadenia záložného práva na konkrétny majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, za účelom zamedzenia alebo zredukovania možného nebezpečenstva uspokojenia pohľadávky veriteľa. V konkrétnej veci po posúdení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dôkazov k nemu pripojených dospel prvoinštančný súd k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľovi vytkol, že neosvedčil dôvodnosť tohto návrhu a súdu nepredložil dôkazy o tom, že zriadenie záložného práva k označeným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa je dôvodné, proporcionálne, a že neprimerane nezasahuje do práv povinného. Navrhovateľ podľa prvoinštančného súdu v návrhu nepreukázal konkrétnu a reálnu obavu, že prípadná exekúcia za účelom uspokojenia pohľadávky bude ohrozená. Návrh okrem výpočtu pôžičiek poskytnutých povinnému bez toho, aby navrhovateľ uviedol, kedy nastala splatnosť každej pôžičky, ako postupoval navrhovateľ voči povinnému v prípade, že v rozpore s uzavretou zmluvou porušil tam zriadené záložné právo v prospech veriteľa, prečo práve teraz podáva návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neobsahuje žiadnu konkrétnu skutočnosť, odôvodňujúcu naliehavú potrebu obmedziť vlastnícke právo povinného k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve takým spôsobom a v takom rozsahu, ako navrhuje navrhovateľ. Len všeobecný odkaz na skutočnosť, že prípadná exekúcia povinného môže byť neúspešná, vyhodnotil pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ako nedostatočný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 3. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) CSP žiadal napadnuté prvoinštančné uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie s inštrukciou vydať navrhované zabezpečovacie opatrenie. Uviedol, že preukázal, že je veriteľom povinného, a to na základe štyroch zmlúv o pôžičkách. Vysvetlil a preukázal spôsob, akým boli zmluvy uzavreté, medzi kým a prečo boli postúpené na navrhovateľa. Rovnako preukázal, že pôžička č. 1 a 2 boli zabezpečené uzavretou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a že povinný v rozpore s týmito zmluvami previedol záloh na tretiu osobu. Vklad kúpnej zmluvy, ktorou boli založené nehnuteľnosti prevedené v rozpore so zmluvou, bol povolený dňa 21.10.2024 a po zistení tejto skutočnosti bol povinný kontaktovaný a prisľúbil, že z utŕžených finančných prostriedkov svoje záväzky vyrovná, čo sa však nestalo. Záložné právo vyplývajúce zo záložných zmlúv bolo zriadené, avšak na základe dohody zmluvných strán nebol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Zmluva o zriadení záložného práva mala nadobudnúť účinnosť až v prípade, ak záložný dlžník prestane splácať svoje pohľadávky a tieto budú postúpené na navrhovateľa. Týmto momentom nadobudla záložná zmluva účinnosť a až v tomto momente bolo možné podať návrh na vklad záložného práva. Predaj založených nehnuteľností však zmaril vklad záložného práva. Povinný v rozpore so záložnou zmluvou nehnuteľnosti predal, čím je preukázané, že realizuje úkony smerujúce k zmenšovaniu jeho majetku a aj napriek sľubom prostriedky získané predajom založených nehnuteľností nepoužil na úhradu svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičkách. Predčasná splatnosť pôžičiek č. 1 a 2 bola vyhlásená dňa 9.1.2025 po tom, ako bola na strane veriteľov získaná istota, že povinný svoje záväzky nemieni vyplatiť. K dnešnému dňu sú vedené
rozhodcovské konania, v ktorých navrhovateľ vymáha pôžičky č. 1 a 2. Podľa navrhovateľa konanie povinného, ktorý sa v rozpore s dohodou a bez upovedomenia záložného veriteľa zbavil majetku, ktorý mal slúžiť na zabezpečenie pohľadávok, jednoznačne osvedčuje, že sa úmyselne a dobrovoľne zbavil majetku, pričom výnosy z neho neboli použité na vyplatenie existujúcich záväzkov veriteľov. V súvislosti s pôžičkou č. 3, ktorej splatenie bolo zabezpečené záložnou zmluvou na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. F., uviedol, že konanie povinného opakuje vzorec uvedený pri pôžičkách č. 1 a 2. Na predmetnom liste vlastníctva sú vedené plomby z dôvodu zriaďovania záložných práv, tiež je tam uvedená plomba z dôvodu prebiehajúceho konania o povolení vkladu na základe kúpnej zmluvy. Práve znehodnocovanie majetku zriaďovaním záložných práv a následný predaj sú podľa navrhovateľa najlepším dôkazom osvedčujúcim obavu z ohrozenia exekúcie. Jedná sa o ukážkové zbavovanie sa majetku, ktoré v najvyššej možnej miere odôvodňuje obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Stačí chvíľu počkať a povinný sa zbaví všetkého majetku. Obava z ohrozenia exekúcie je veľmi konkrétna a reálna a jasne preukázaná. K výčitke súdu o neuvedení údaja o splatnosti jednotlivých pôžičiek uviedol, že návrh obsahoval texty jednotlivých zmlúv o pôžičkách, splátkové kalendáre, zoznam uhradených platieb a vyhlásenie predčasnej splatnosti, a to pri každej pôžičke. Vo vzťahu k absencii údaja o postupe navrhovateľa pri porušení povinností povinným vyplývajúcich zo záložných zmlúv uviedol, že je zrejmé, že ak záložný veriteľ predá majetok pred povolením vkladu záložného práva, tak vklad nebude povolený a nie je žiadny postup, nakoľko práva navrhovateľa boli nenávratne zmarené. Navrhovateľ tiež preukázal, že pracuje na ochrane svojich práv, všetky pôžičky sú vymáhané a navrhovateľ dôsledne uplatňuje svoje práva, čoho dôkazom je aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho zariadenia. Záverom označil odôvodnenie napadnutého uznesenia za formálne a hrubo nedostatočné pri predložených dôkazoch, argumentoch a vysvetleniach, s ktorými sa prvoinštančný súd nevysporiadal. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 8. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje procesný nástroj majúci za cieľ posilniť postavenie veriteľa a eliminovať mieru jeho neúspechu pri exekučnom vymáhaní peňažnej pohľadávky, ktorá už bola alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude v budúcnosti judikovaná, t. j. priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Obdobne ako neodkladné opatrenie môže byť zabezpečovacie opatrenie nariadené tak pred začatím súdneho konania, v jeho priebehu, ako aj po jeho právoplatnom skončení a samotné právoplatné skončenie konania vo väčšine prípadov nevedie ako pri neodkladnom opatrení k zániku, či zrušeniu tohto inštitútu. Ak zabezpečovacie opatrenie nie je pri jeho zriadení časovo limitované, jeho zánik je viazaný na zrušenie, prípadne uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky. Najčastejším dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia po právoplatnom skončení konania je existencia skorších záložných práv na majetku dlžníka a snaha vymôcť pohľadávku v exekučnom konaní, v ktorom je v zmysle ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku možné exekúciu na záloh viesť len vtedy, ak je oprávneným záložný veriteľ alebo tento s exekúciou súhlasí (viď aj ust. § 151h ods. 6 OZ). Na druhej strane postavenie veriteľa disponujúceho pohľadávkou zabezpečenou zabezpečovacím opatrením je posilnené práve tým, že v prípade exekúcie na záloh, aj keby pohľadávka záložného veriteľa z titulu zabezpečovacieho opatrenia nebola priznaná súdnym rozhodnutím, prechádza na vydražiteľa záloh zaťažený záložným právom záložného veriteľa z titulu zabezpečovacieho opatrenia, ak má postavenie prednostného veriteľa. Presah tohto procesného inštitútu do hmotnoprávnej roviny je odvodený od skutočnosti, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia vznikajú medzi jeho subjektami práva a povinnosti spravujúce sa režimom ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnými
normatívnymi predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcimi z ust. § 343 CSP sú: - kvalifikovaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého súčasťou musí byť jednoznačné identifikovanie zálohu a opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má súd poskytnúť ochranu, - spôsobilý predmet záložného práva (veci, práva a iné majetkové hodnoty) determinovaný jeho prevoditeľnosťou, ktorým v zmysle hmotného práva môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik, časť podniku, hromadná vec, ako aj spoluvlastnícky podiel na hnuteľnej či nehnuteľnej veci, obchodný podiel, cenné papiere a pod., - existencia peňažnej pohľadávky, k zabezpečeniu ktorej má zabezpečovacie opatrenie slúžiť a - existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 9. Rovnako ako pri neodkladnom opatrení sa súd aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zaoberá požiadavkou proporcionality zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, zabezpečeniu ktorej má slúžiť. Uvedená požiadavka vyplýva práve z vážnosti ingerencie do právnych a faktických vzťahov účastníkov prostredníctvom výnimočných inštitútov neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o ktorých súd rozhoduje zjednodušeným a zrýchleným postupom spravidla bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (obdobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1158). Proporcionalita je tiež základným interpretačným nástrojom pri riešení kolízie dvoch proti sebe stojacich práv (na jednej strane ohrozené alebo porušené práva navrhovateľa neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia a na strane druhej práva povinnej osoby, do ktorých má byť týmto procesným nástrojom zasiahnuté). 10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zriadenia sudcovského záložného práva k označeným nehnuteľnostiam, a to za účelom zabezpečenia pohľadávok vyplývajúcich zo 4 zmlúv o pôžičke (č. XXXXXXXXX zo dňa 27.1.2022, č. XXXXXXX zo dňa 27.1.2022, č. XXXXXXXXX zo dňa 07.6.2023 a č. XXXXXXXXX zo dňa 08.3.2024). Prvoinštančný súd tento procesný návrh nevyhodnotil ako dôvodný majúc za to, že navrhovateľ neosvedčil, že zriadenie záložného práva k označeným nehnuteľnostiam je dôvodné, proporcionálne, a že neprimerane nezasahuje do práv povinného. Za neosvedčenú mal konkrétnu a reálnu obavu z ohrozenia uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v exekučnom konaní a naliehavosť požadovaného obmedzenia spôsobom a v rozsahu navrhovanom navrhovateľom. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd viazaný stavom v čase rozhodovania prvoinštančného súdu (§ 329 ods. 2 CSP) stotožňuje. Navrhovateľ tak v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v odvolacom konaní opomína skutočnosť, že jedným z predpokladov pre zriadenie sudcovského záložného práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle súdnej praxe okrem osvedčenia reálnej, konkrétnej a bezprostrednej obavy zo zmarenia exekúcie aj osvedčenie proporcionality zásahu do majetkových pomerov dlžníka (povinného) vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej má byť záložné právo zriadené (viď ods. 9. odôvodnenia tohto uznesenia). Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer (obdobne viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022, str. 1304). 11. Navrhovateľ sa domáha zriadenia sudcovského záložného práva na zabezpečenie pohľadávky zo 4 zmlúv o pôžičke (v celkovej výške požičanej sumy 73.250 eur) vo vzťahu k viacerým v návrhu označeným nehnuteľnostiam, z ktorých časť je v podielovom spoluvlastníctve povinného (pozemky v katastrálnom území Q.) a časť je v jeho výlučnom vlastníctve (pozemky a rodinný dom v katastrálnom území Q. F.Š., vo vzťahu ku ktorému bolo podľa predloženého LV č. XXXX vydané stavebné povolenie v roku 2020). V návrhu však žiadnym spôsobom neosvedčil a ani netvrdil proporcionalitu navrhovaného zásahu, t. j. neprezentoval žiadnu argumentáciu (napr. aj vo vzťahu k orientačnej hodnote nehnuteľností, ku ktorým žiadal zriadiť sudcovské záložné právo) a nepredložil žiadne dôkazy pre osvedčenie skutočnosti, že zriadenie záložného práva k všetkým ním označeným nehnuteľnostiam je nevyhnutne potrebné a primerané vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie aj keď stručne, no vecne správne uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil primeranosť a naliehavosť požadovaného obmedzenia vlastníckeho práva povinného v navrhovanom rozsahu. Vo vzťahu k časti odvolacej argumentácie namietajúcej nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že absencia
tvrdení na podporu záveru o proporcionalite požadovaného zásahu, je sama o sebe bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd v osobitnom skrátenom konaní, v ktorom nevykonáva dokazovanie, môže posudzovať len na základe návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, čo zvyšuje procesnú zodpovednosť navrhovateľa tohto procesného inštitútu za tvrdenie a osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý možno aplikovať len za splnenia prísnych zákonných podmienok vážiac nielen práva a oprávnené záujmy navrhovateľa tohto opatrenia, ale aj povinného. V danom prípade navrhovateľ neosvedčil jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v podobe osvedčenia primeranosti zásahu do majetkových práv povinného v navrhovanom rozsahu. 12. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že povinný v roku 2024 previedol nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zmluvného záložného práva, na tretiu osobu, z čoho odvodzoval zmenšenie majetku povinného a naliehavosť požadovaného zásahu, odvolací súd uvádza, že z predloženého LV č. XXXX pre katastrálne územie F. F. vyplýva, že k prevodu týchto nehnuteľností v katastrálnom území F. F. došlo v októbri 2024, t. j. ešte pred tým, ako navrhovateľ v decembri 2024 a januári 2025 vyhlásil predčasnú splatnosť ním poskytnutých pôžičiek a prevod majetku na tretiu osobu na základe odplatného právneho úkonu sám o sebe nemusí viesť k záveru o zmenšení majetku povinného a mať tak kvantitatívny dopad na exekvovateľný majetok. Naviac z argumentácie navrhovateľa ako aj z obsahu predložených záložných zmlúv vyplýva, že v čase prevodu nehnuteľností neboli záložné zmluvy účinné. Rovnako ani z výpisu z LV č. XXXX k 9.6.2025 pre katastrálne územie Q. F. nemožno vyvodiť, že by povinný po vyhlásení predčasnej splatnosti pôžičiek uskutočňoval dispozičné úkony smerujúce k ohrozeniu úspešnosti budúcej exekúcie, keď plomby smerujúce k zavkladovaniu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva boli v katastri nehnuteľností vyznačené tiež v roku 2024 (plomby vyznačené v roku 2025 sa týkajú daňového záložného práva). Rovnako samotná pluralita veriteľov a skutočnosť, že povinný nespláca poskytnuté pôžičky, či nekomunikuje s veriteľom sama, o sebe neosvedčuje naliehavú potrebu zriadenia záložného práva. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak aj podľa odvolacieho súdu okrem proporcionality požadovaného zásahu nevyplýva ani také konanie povinného v čase po zosplatnení zabezpečovanej pohľadávky, ktorého dôsledkom by malo byť cielené znižovanie hodnoty majetku postihnuteľného výkonom exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že obava z ohrozenia exekúcie nesmie byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa a jeho hypotézach, ale ide o kritérium, ktoré musí byť v čo najvyššej možnej miere objektivizované (obdobne viď uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 741/2017). 13. Záverom odvolací súd uvádza, že absencia údaja o splatnosti jednotlivých pôžičiek a postupu navrhovateľa v dôsledku porušenia povinností zo záložných zmlúv vytknutá prvoinštančným súdom nemá vplyv na konečný a vecne správny záver súdu prvej inštancie o neosvedčení všetkých kumulatívnych podmienok pre úspešné uplatnenie zabezpečovacieho opatrenia. 14. Zhrnúc uvedené možno zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, keď v konaní neosvedčil splnenie všetkých zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva. V návrhu aj napriek požiadavke zriadenia záložného práva k viacerým nehnuteľnostiam neprodukoval žiadne tvrdenia a dôkazy osvedčujúce proporcionalitu požadovaného zásahu a rovnako z tvrdení a ním predložených dôkazov nemožno ako osvedčenú vyhodnotiť ani naliehavú potrebu zriadenia záložného práva k požadovaným nehnuteľnostiam pre obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému povinnému nepriznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).