Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/129/2025 1424205186 26. 11. 2025 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2025:1424205186.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: C.. C. D., L.. XX.XX.XXXX, J. J. X, XXX XX J., korešp. adresa: J. XX, XXX XX K. L. Ž., proti žalovaným: 1. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva práce SR, so sídlom Špitálska 4-6, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, 2. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, 3. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o ochranu osobnosti, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a vytvorenie pracovných podmienok, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. septembra 2025, č. k. 13C/59/2024 - 211, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobkyne zo dňa 14.05.2024, doplnené podaniami dourčeným zo dňa 17.07.2025 a 28.07.2025. 2. V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.05.2024 bolo súdu doručené podanie označené ako: „Hmotnoprávna antidiskriminačná žaloba štátu SR za celoživotné dodegradovanie, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia a taktiež hlavne za bezodkladné definitívne vytvorenie podmienok pre komplexnú umeleckú, návrhársku prácu“, ktorým sa žalobkyňa domáhala ochrany osobnosti, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a uloženia povinností žalovaným vytvoriť žalobkyni pracovné podmienky pre umeleckú a návrhársku prácu. Nakoľko podanie žalobkyne malo vážne nedostatky týkajúce sa podstatných náležitostí žaloby, súd uznesením č.k. 13C/59/2024-23 zo dňa 22.10.2024 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 20 dní od doručenia uznesenia doplnila svoje podanie doručené súdu dňa 14.05.2024. Predmetným uznesením súd vyzval žalobkyňu, aby riadne označila žalovaného, uviedla, čoho presne sa domáha, t.j. či sa domáha upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, odstránenia nedostatkov týchto zásahov, priznania primeraného finančného zadosťučinenia alebo náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch; či sa domáha náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a ak áno, aby uviedla, akým konaním/zásahom došlo ku škode na zdraví a tiež vytvorenia akých pracovných podmienok vo vzťahu k žalovaným sa domáha a tiež ju vyzval o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Rovnako súd vyzval žalobkyňu, aby pripojila dôkazy, ktorými je možné preukázať uplatnený nárok a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, pričom tie je vhodné označiť. Napokon súd vyzval žalobkyňu, aby uviedla určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh (petit), t.j. návrh výroku ako má súd rozhodnúť tak, aby spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti a bolo tak zrejmé, čoho presne sa žalobkyňa domáha. Súd zároveň poučil žalobkyňu, že ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví, súd jej podanie v zmysle § 129 ods. 3 C.s.p. odmietne. Žalobkyňa následne písomnými podaniami doručenými súdu elektronicky bez autorizácie a to e-mailom dňa 15.11.2024, e-mailom dňa 19.11.2024, e-mailom
dňa 20.11.2024, e-mailom dňa 08.07.2025, e-mailom dňa 18.07.2025 a tiež poštou dňa 20.11.2024, osobne dňa 17.07.2025 a osobne dňa 28.07.2025, uviedla opis nezrozumiteľných skutočností, spolu s prílohami. 3. Právne odkazujúc na § 129 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 C.s.p. súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobkyňa v podaní zo dňa 14.05.2025 a v podaniach doplnených e-mailom dňa 15.11.2024, e-mailom dňa 19.11.2024, poštou dňa 20.11.2024, e-mailom dňa 20.11.2024, e-mailom dňa 08.07.2025, osobne dňa 17.07.2025, e-mailom dňa 18.07.2025 a osobne dňa 28.07.2025 nezrozumiteľne, nekoherentne a nejasne opísala rozhodujúce skutočnosti. Z podaní žalobkyne naďalej nevyplýva, z akých skutkových okolností žalobkyňa odvodzuje svoje nároky vyplývajúce z ochrany osobnosti, ďalej nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a povinnosť žalovaných vytvoriť žalobkyni pracovné podmienky pre komplexnú umeleckú a návrhársku prácu. Žalobkyňa neuviedla konkrétne skutky a ich prípadnú právnu kvalifikáciu, absentuje, na akom právnom základe je uložená povinnosť vyplácať sumu uvádzanú v podaniach žalobkyni a v čom má spočívať povinnosť žalovaných resp. aký presne právny vzťah má byť medzi stranami založený alebo zmenený, či aká konkrétna škoda vznikla žalobkyni a pod. a teda súdu nie je zrejmé, o čom má konať. Pritom žalobcovi sa ukladá v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho nezameniteľnosť s iným skutkom a teda jeho jednoznačnú individualizáciu, keďže žalobou žalobca vymedzuje rozhodujúce údaje o tom, na akom podklade a o čom má súd rozhodnúť. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobkyňa žalobný petit nešpecifikovala riadne a tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný. V tejto súvislosti zdôraznil, že súd je v civilnom sporovom konaní ovládanom dispozičnou zásadou viazaný žalobou, a teda nesmie žalobcovi priznať iné práva a uložiť iné povinnosti žalovanému než aké sú navrhované. Samotný žalobný petit musí vychádzať logicky z opisu rozhodujúcich skutočností a zo žaloby tak musí byť zrejmá príčinná súvislosť medzi týmito rozhodujúcimi skutočnosťami a petitom. V sporovom konaní teda žalobcu stíha zodpovednosť za obsah žaloby v zmysle zákonných požiadaviek, ako aj za formuláciu žalobného petitu. Platí, že neodstránenie uvedeného nedostatku samotným žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať (keďže nevie, o čom má konať) a musí podanie odmietnuť. Naviac, žalobkyňa nepredložila konkrétne dôkazy (napr. o škode, o zásahoch do jej práv, o zdravotných dôsledkoch, o spoločenskej ujme a pod.). V danom prípade podania, ktoré podľa svojho obsahu majú byť žalobou, nespĺňajú podmienku zrozumiteľnosti, nakoľko súdu nie je zrejmé, o čom má konať, neobsahujú zákonom predpísané povinné náležitosti týkajúce sa opísania rozhodujúcich skutočností, neobsahujú označenia dôkazov, nie sú pripojené dôkazy a žalobný návrh (petit) neobsahuje to, ako žalobkyňa navrhuje, aby súd rozhodol. Uzavrel, že nakoľko žalobkyňa do dnešného dňa neodstránila nedostatky svojho podania, ktoré tak napriek výzve súdu nespĺňa zákonné náležitosti riadnej žaloby podľa § 127 v spojení s § 132 a nasl. C.s.p., a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd jej podanie odmietol. Na záver uviedol, že odmietnutie podania nebráni v tom, aby sa žalobkyňa obrátila na súd s novou žalobou, ktorá však už bude obsahovať všetky zákonné náležitosti riadnej žaloby. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci konať. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne nie je dôvodné. 6. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Všeobecný súd môže konať o návrhu (žalobe, resp. návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) v prípade, ak tento obsahuje všeobecné náležitosti požadované v ust. § 127 ods. 1, § 132, prípadne § 326 C.s.p., najmä údaje nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. 8. Základným predpokladom meritórneho prejedania veci je formálne spôsobilá žaloba, ktorá spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania upravené v ustanovení § 127 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého musí byť z nej nepochybne zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a podpis žalobcu. V zmysle ustanovenia § 132 C.s.p., ktorý upravuje osobitné náležitosti žaloby, musí táto tiež obsahovať označenie strán sporu, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. K žalobe majú byť zo strany žalobcu pripojené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré žalobca nemôže bez svojej viny pripojiť. Takto ustanovené všeobecné a osobitné náležitosti žaloby musia zo žaloby jednoznačne vyplývať, prípadne majú byť uvedené spôsobom, ktorý umožňuje súdu vyvodiť tieto náležitosti bez akýchkoľvek pochybností z textu žaloby. Absencia niektorej z taxatívne vymedzených náležitostí žaloby rovnako ako celková nezrozumiteľnosť či neurčitosť žaloby, je vadou žaloby. Nezrozumiteľnosťou podania je potrebné rozumieť nedostatok podania, v dôsledku ktorého nie je nepochybne zrejmý jeho obsah, napríklad pre spôsob vyjadrenia náležitostí podania, pre vnútornú rozpornosť tvrdení obsiahnutých v žalobe, uvádzanie nesúvisiacich či nepodstatných argumentov alebo pre nedostatky v žalobnom návrhu, z ktorého nie je možné nepochybne určiť, akému ohrozenému alebo porušenému právu alebo právom chráneného záujmu žalobcu má byť v súdnom konaní poskytnutá ochrana alebo nie je možné nepochybne vymedziť predmet konania (o čom má súd konať a rozhodnúť). Neurčitosťou podania je potrebné rozumieť najmä nedostatok, v dôsledku ktorého nie je možné jednoznačne individualizovať predmet sporu, strany sporu alebo právne následky, ktorých sa žalobca podanou žalobou domáha. Ak konajúci súd zistí vady žaloby, zákon mu ukladá povinnosť pokúsiť sa v súčinnosti so stranou sporu o ich odstránenie postupom podľa ustanovenia § 129 C.s.p. alebo § 130 C.s.p.. Ak žaloba nie je ani na základe riadnej výzvy súdu v stanovenej lehote opravená alebo doplnená, prípadne ju žalobca opraví alebo doplní spôsobom, ktorým k odstráneniu vád žaloby nedôjde, a pre existenciu týchto vád nie je možné pokračovať v konaní, súd žalobu odmietne. 9. Po preskúmaní obsahu spisu v súdenej veci odvolací súd zistil, že žalobkyňa aj napriek výzve súdu prvej inštancie z 22.10.2024, č.k. 13C/59/2024 - 23 na odstránenie vád žaloby a poučeniu o možnosti odmietnutia žaloby, žalobu nedoplnila o základné zákonom požadované náležitosti kvalifikovaným spôsobom. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd plne stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý bez ďalšieho prejednania podanie žalobkyne zo dňa 14.05.2024, doplnené podaniami dourčeným zo dňa 17.07.2025 a 28.07.2025 odmietol, nakoľko podanie žalobkyne ani v spojení s jeho doplneniami nie je určité, z ich obsahu nevyplýva ani pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré predstavuje základ každej žaloby. Povinnosťou žalobkyne bolo zrozumiteľne a určitým spôsobom opísať okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu žaloby, uviesť skutočnosti a dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať. Ustálená rozhodovacia súdna prax za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Podanie žalobkyne doteraz má také vady, že ich odstránenie nemožno dosiahnuť ani predvolaním na výsluch žalobkyne a postupom podľa § 130 C.s.p.. Podanie žalobkyne totiž je nejasné, nezrozumiteľné, chaotické, bez konkrétnej špecifikácie nároku, absentuje v ňom žalobný petit tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný, preto v konaní o takomto podaní nie možné pokračovať. 10. Odvolací súd taktiež nezistil a žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadnu takú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho arbitrárnosti a o porušení práv žalobkyne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postupom a uznesením súdu prvej inštancie nedošlo k „denegatio iustitiae“ (odmietnutiu spravodlivosti), pretože odmietnutie podania, ktoré nespĺňalo zákonné náležitosti, nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti. Súd prvej inštancie neodmietol zaoberať sa meritom veci svojvoľne, ale za splnenia procesných predpokladov pre taký postup stanovených Civilným sporovým poriadkom. Z pohľadu uvedených záverov sa súd prvej inštancie nedopustil žiadneho procesného pochybenia znemožňujúceho žalobkyni realizovať jej procesné práva priznané jej Civilným sporovým poriadkom, ktoré by malo za následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.
11. Žalobkyni nič nebráni, aby v prípade, ak sa domáha svojho nároku súdnou cestou, sa so spísaním žaloby obrátil na advokáta alebo Centrum právnej pomoci. 12. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).