Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/67/2025 z 17. 9. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 6Co/67/2025 1424200591 17. 09. 2025 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: C. F., R.. XX.XX.XXXX, T. D. J. X, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.decembra 2024, č. k. 65C/3/2024-273, takto rozhodol: I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.890,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. 65C/3/2024-273 zo dňa 17.12.2024 vo výroku III. v časti priznanej istiny vo výške 4.890,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.890,eur od 21.02.2025 do zaplatenia a v tejto časti konanie z a s t a v u j e. II. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 2.710,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia a z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. 65C/3/2024-273 zo dňa 17.12.2024 vo výroku IV. v časti priznaného základného bodového hodnotenia SSU v sume vo výške 2. 710,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia a v tejto časti konanie z a s t a v u j e. III. Odvolací súd vo zvyšnej napadnutej časti výroku III. a IV. ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ( VI. výrok) rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. 65C/3/2024-273 zo dňa 17.12.2024 p o t v r d z u j e. IV.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do skončenia trestného konania vedeného Mestským súdom Bratislava I pod sp. zn. 37T/21/2024 zamietol (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 14.178,- eur zastavil (výrok II.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 9.780,- eur od 26.11.2023 do 10.12.2024 a zo sumy vo výške 4.890,- eur od 11.12.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a titulom

základného bodového hodnotenia SSU sumu vo výške 34.749,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy vo výške 34.749,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia (výrok IV.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok V.) a žalovanú zaviazal uhradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VI.). 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 441, § 444, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zákonov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ alebo aj ako „OZ“), § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 437/2004 Z. z.“ alebo aj ako „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU“), § 53 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 8/2009 Z. z. alebo aj ako „zákon o cestnej premávke“), § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 a ods. 10, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“ alebo aj ako „zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“ alebo aj ako „zákon o PZP“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), § 144, § 145 ods. 2, § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2024 voči žalovanej pôvodne domáhala náhrady škody na zdraví (bolestného) vo výške 15.779,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.05.2023 v čase okolo 16.00 - 16.15 hod. došlo pri vjazde do areálu (v bezprostrednej blízkosti bezpečnostných rámp) parkoviska patriaceho k nákupnému centru Eurovea v smere od N. B.. v blízkosti zastávky MHD „Malá Scéna“ (nástupište linky MHD č. XX) k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli chodkyne - C. F. R.. XX.XX.XXXX, D. J. X, XXX XX D. (ďalej len ako „žalobkyňa“) a H. I., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX, XXX XX D. (ďalej len ako „H. I.“) a K. D., D. D.J. X, XXX XX D. (ďalej aj ako „vodič“ alebo aj ako „K. D.“ alebo aj ako „vinník dopravnej nehody“ alebo aj ako „poistený z PZP u žalovanej“), ktorý riadil osobné motorové vozidlo zn. P. P., E.: H.-XXXCM (ďalej aj ako „motorové vozidlo“ alebo aj ako „poistené motorové vozidlo“) v dôsledku ktorého došlo k predmetnej udalosti. Súd prvej inštancie opísal priebeh dopravnej nehody s tým, že k nej došlo na tom skutkovom základe, že vodič jazdil na vyššie identifikovanom motorovom vozidle, pričom ho na parkovisku pred nákupným centrom EUROVEA, a.s. medzi ulicami N. - A. W. zastavila bezpečnostná rampa, ktorá sa neotvorila, následne začal s vozidlom cúvať a točiť sa, pričom počas daného manévra zrazil zadnou časťou svojho vozidla žalobkyňu a H. I., ktoré v tom čase prechádzali ako chodkyne v blízkosti vjazdu na parkovisko smerom k zastávke MHD „Malá Scéna“, pričom žalobkyňa utrpela následkom dopravnej nehody poranenie hlavy v oblasti pravého spánku a čela, zlomeninu krčka stehennej kosti a mnohopočetné poranenia a ktorá bola následne prijatá na ortopedicko - traumatologickú kliniku nemocnice Ružinov za účelom operačného riešenia fraktúry krčka stehennej kosti, ktorá bola realizovaná dňa 17.05.2023 a následne bola dňa 24.05.2023 preložená na rehabilitačné oddelenie nemocnice Ružinov. Vznik škodovej udalosti bol nahlásený žalovanej ako príslušnému zodpovednému poisťovateľovi kolízneho motorového vozidla. V trestnej veci vedenej v súvislosti s dopravnou nehodou na OR PZ Bratislava I, pod Č.: V.-XXX/X-C.-D.-XXXX bolo dňa 22.08.2023 vznesené obvinenie proti vodičovi za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Ďalej súd uviedol, že z e-mailovej komunikácie so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov (ďalej aj ako „SKP“) vyplýva, že osobné motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody (t. j. ku dňu 13.05.2023) poistené žalovanou na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Výzvou na plnenie zo dňa 02.08.2023 si žalobkyňa uplatnila voči SKP nárok na náhradu škody na zdraví titulom základného bodového ohodnotenia bolestného vo výške 15.779,- eur a dňa 04.08.2023 bola vyrozumená SKP, že zodpovedným poisťovateľom K. D. je žalovaná, ktorej bola škodová udalosť postúpená na vybavenie. Uplatnený nárok zodpovedal bodovému hodnoteniu bolestného vo výške 605 bodov, ktoré žalobkyni priznal N.. K.. K. C., N.. - znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 13.07.2023, ktorý bol vypracovaný na účely trestného konania vedeného v súvislosti s predmetným nehodovým dejom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave I, odbor kriminálnej polície pod Č.C.: V.- XXX/X-C.-D.XXXX pri hodnote 1 bodu sumou vo výške 26,08,- eur. Dňa 27.10.2023 a dňa 10.08.2023 žalovaná v

písomnom oznámení uviedla, že nárokmi žalobkyne sa bude zaoberať až po doručení právoplatného rozhodnutia o zavinení. V prípade uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví pripadol (pri predpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanému e-mailom dňa 10.08.2023) posledný deň zákonnej lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. (3 mesiace a 15 dní) na deň 25.11.2023. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny odo dňa 11.08.2023 t.j. od momentu nasledujúceho bezprostredne po tom, ako si v súlade so zásadou actio direct uplatnila svoj priamy nárok u žalovanej ako zodpovedného poisťovateľa (resp. nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie), keďže k výplate žiadanej náhrady škody ku dňu podania žaloby reálne nedošlo. 4. Žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 11.10.2024 rozšírila žalobu o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj ako „SSU“) vo výške 42.614,- eur s príslušenstvom na základe lekárskeho posudku K.. K. A., N.., ktorý stanovil bodové hodnotenie SSU na 1.490 bodov. K bodovému hodnoteniu SSU došlo v roku 2024 a teda hodnota jedného bodu predstavovala sumu vo výške 28,60,- eur. 5. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 31.10.2024 pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú titulom bolestného na zaplatenie sumy vo výške 15.779,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy vo výške 15.779,- eur| od 11.08.2023 do zaplatenia a titulom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na zaplatenie sumy vo výške 42.614,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy vo výške 42.614,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia. 6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vznesenie obvinenia voči K. D. - vodičovi poisteného motorového vozidla nezakladá jeho úplnú zodpovednosť za vzniknutú dopravnú nehodu, nakoľko vznesením obvinenia nie je ešte konštatovaná jeho vina. Následne žalovaná navrhla súdu, aby konanie prerušil do ukončenia trestného konania. Okrem nepreukázania právneho základu zo strany žalobkyne považovala žalovaná za sporné ohodnotené položky č. 393b Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe stredne ťažké a č. 432a Jazva po operačných zákrokoch v celkovom rozsahu 230 bodov, nakoľko znalec síce tieto položky uviedol a priznal v rámci hodnotenia bolestného, avšak ako je zrejmé z klasifikácie týchto položiek podľa zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU a napokon aj z charakteru oboch položiek, pričom položky týkajúce sa obmedzenia pohyblivosti v bedrovom kĺbe (393b) a vzniknutých jaziev po operačných zákrokoch (432a) nie sú položkami bolestného, ale sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná mala za to, že v zmysle vyššie uvedeného bolo nevyhnutné prehodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne až po ustálení jej zdravotného stavu (v zmysle citovaného ustanovenia zákona o náhrade za bolesť a SSU najskôr po dátume 13.05.2024, ak žalobkyňa nepreukáže skoršie ustálenie zdravotného stavu), pretože vzhľadom na stále prebiehajúcu liečbu nemožno vylúčiť, že sa zdravotný stav žalobkyne zlepší a úraz zanechá miernejšie, poprípade nezanechá žiadne trvalé následky. Uviedla, že keďže predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v rámci trestného konania, bolo by vhodné aby žalobkyňa uviedla, či si nárok na náhradu škody na zdraví uplatnila aj v trestnom konaní. 7. Žalobkyňa vo vyjadreniach doručených súdu dňa 08.03.2024 a dňa 30.04.2024, namietala návrh žalovanej na prerušenie konania. Zastávala názor, že na základe výsledkov dokazovania (najmä výsluchy účastníkov dopravnej nehody, kamerový záznam dokumentujúci priebeh nehody, znalecký posudok z odboru zdravotníctva) vykonaného v trestnom konaní, bol dostatočne odôvodnený a nespochybnený záver, že K. D. zavinil dopravnú nehodu, čím sa dopustil spáchania skutku - trestného činu ublíženia na zdraví (vrátane zavinenia škodlivého následku v podobe spôsobenia jej ťažkej ujmy na zdraví), pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom). Nesúhlasila s prerušením konania do okamihu právoplatného skončenia trestného konania, keďže právoplatné skončenie trestného konania nepredstavuje conditio sine qua non pre iniciovanie a vedenie civilného konania (k tomu viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 16/2014) a zároveň výsledok trestného konania záväzne nedeterminuje právny názor (právnu úvahu) civilného súdu z pohľadu dôvodnosti petitórnych nárokov. 8. Ďalej žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.10.2024 vo vzťahu k nároku na náhradu za SSU uviedla, že položky č. 393b Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe stredne ťažké a č. 432a Jazva po operačných zákrokoch v celkovom rozsahu 230 bodov, si žalobkyňa pôvodným návrhom uplatnila

v rámci nároku na náhradu bolestného, pričom K.. K. A., N.. žalobkyni tieto položky (393b a 432a) priznal v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná v súvislosti s hodnotením SSU namietala s poukazom na posudky zmluvných lekárov K.. K. N., N.. O. K.. A. K., dôvodnosť zvyšných troch priznaných položiek sťaženia spoločenského uplatnenia (t.j. položiek č. 254, 427, 428a). Za nedôvodne priznanú považovala s poukazom na posudok K.. K. N. položku č. 427, nakoľko symptómy preukazujúce dôvodnosť hodnotenej položky neboli zdokumentované vo vyšetreniach viac ako rok od úrazu. Takisto vychádzajúc z odborného posúdenia K.. K. N., N.. rozporovala aj dôvodnosť priznanej položky č. 428a. V zmysle zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie SSU, sa atrofia svalstva nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. Uvedené vyplýva priamo zo znenia položky č. 428 - „Poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia)“. Keďže obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu je v tomto prípade odškodnené položkou č. 393b, nepovažovala za dôvodné hodnotiť samostatne ešte aj položku č. 428a. K.. K. A., N.. hodnotenú položku č. 254 posudzovala znalkyňa K.. A. K. so záverom, že žalobkyni žiadne odškodnenie za psychické následky nepatrí, nakoľko nie sú v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode, ale s náhlymi cievnymi mozgovými príhodami, ktoré žalobkyňa utrpela v decembri 2023. Na základe uvedeného, žalovaná navrhla doplniť dokazovanie o doplňujúce vyjadrenie K.. K. A., N.., na základe akej zdravotnej dokumentácie resp. na základe akých skutočností, ohodnotil položku SSU č. 427 a rovnako, aby sa vyjadril k argumentácii ohľadom nemožnosti osobitného hodnotenia atrofie svalstva v prípade, ak je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. 9. Ďalej v podaní doručenom súdu dňa 11.12.2024 žalovaná uviedla, že navrhla žalobkyni odškodnenie nesporných položiek bolestného (v rozsahu 375 bodov) a SSU (v rozsahu 230 bodov) po zohľadnení jej spoluúčasti v rozsahu 50 %. Žalobkyňa uvedený návrh neakceptovala, avšak žalovaná napriek tomu, jej uhradila navrhovaných 50 % z nespornej časti bolestného a SSU a to v celkovej sume vo výške 8.179,eur a ktoré poukázala dňa 10.12.2024 na účet jej právneho zástupcu (bolestné - 375 bodov x 26,08,eur = 9.780,- eur, z toho 50 % = 4.890,- eur; SSU - 230 bodov x 28,60,- eur = 6.578,- eur, z toho 50 % = 3.289,- eur). Žalovaná zároveň poukázala na odôvodnenie uvedené v odpore proti trestnému rozkazu podaného vinníkom nehody K. D. a ktorý mal za to, že poškodené (t.j. žalobkyňa a H. I.) nevenovali dostatočnú pozornosť premávke a bez toho, aby skontrolovali bezpečnosť prechodu a nepredvídateľne vošli do jazdnej dráhy jeho motorového vozidla, ktoré v tej chvíli cúvalo. Žalovaná nespochybňovala, že postup jej poisteného nebol správny, keď odbočil na vyznačené neverejné parkovisko, avšak bol názoru, že po zistení tejto skutočnosti postupoval korektne a neporušil žiadnu povinnosť stanovenú zákonom o cestnej premávke, keď mal v úmysle z parkoviska vycúvať po kontrole spätných zrkadiel a zapnutí cúvacích svetiel. Naproti tomu správanie žalobkyne možno považovala za porušenie povinnosti v zmysle § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke. V zmysle uvedeného mala žalovaná za to, že ňou ustálená miera spoluviny žalobkyne v rozsahu 50 % je primeraná a dôvodná. Ďalej mala za to, že doplňujúce vyjadrenie K.. K. A.O., N.. k sporným položkám č. 427 a 428a žiadnym spôsobom neprispelo k preukázaniu dôvodnosti priznaných sporných položiek a jeho lekársky posudok zo dňa 18.07.2024 považoval za nepreskúmateľný v časti v ktorej žalobkyni priznáva položky č. 427 a 428a. V súvislosti s položkou č. 427 (trvalé poúrazové opuchy) sú uvedené len všeobecné informácie z jeho praxe a jeho stanovisko, že pri zlomeninách proximálneho femuru a následnej operačnej liečbe vždy dochádza k opuchu končatiny, nemožno považovať za dôkaz preukazujúci, že žalobkyňa trpí následkom zlomeniny pri dopravnej nehode trvalými poúrazovými opuchmi. Žalobkyňa nepredložila žiadnu lekársku správu z ktorej by bolo zrejmé, že opuchy pretrvávajú a že v tejto súvislosti absolvovala primeranú liečbu. Práve naopak, z lekárskej správy diabetologičky A.. K.. Ľ. F., N.., K. zo dňa 30.10.2024 je zrejmé, že žalobkyňa je bez opuchov dolných končatín. Položku č. 428 ((poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia)), žalovaná naďalej považovala za nedôvodne priznanú poukazujúc na poznámku v zátvorke pri danej položke, v zmysle ktorej sa poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch osobitne nehodnotia. Zdôraznila, že keďže žalobkyňa má súčasne aj obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu (hodnotené položkou č. 393b), nie je dôvodné priznávať položku č. 428, nakoľko zo samotného názvu položky je zrejmé, že je dôvodná len pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe. 10. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.12.2024 vzala žalobu späť v rozsahu 10.889,- eur (nárok pozostávajúci z duplicitne uplatnených položiek č. 393b a 432a a z čiastočnej úhrady za bolesť v rozsahu 4.890,- eur) a ďalej v rozsahu 3.289,- eur ako čiastkový uhradený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: prepúšťacou správou zo dňa 09.06.2023, prepúšťacou správou zo dňa 04.07.2023, uznesením OR PZ v Bratislave I o začatí trestného stíhania zo dňa 15.06.2023, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX N.. K. C., N.., výzvou na plnenie adresovanou Slovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej aj ako „SKP“) zo dňa 02.08.2023, odpoveďou žalovaného zo dňa 10.08.2023, 27.10.2023, 03.10.2024, prepúšťacou správou zo dňa 24.05.2023, oznámením o postúpení škodovej udalosti zo dňa 04.08.2023, vyrozumením o vznesení obvinenia zo dňa 22.08.2023, e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a K. D., fotografiou miesta dopravnej nehody, uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 22.08.2023, obžalobou OP BA I zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 3Pv 127/23/1101, trestným rozkazom MS BA I, sp. zn. 37T/21/2024, zo dňa 04.07.2024, odporom proti trestnému rozkazu, nálezom zo dňa 19.06.2024, prepúšťacou správou zo dňa 26.01.2024, prekladovou správou zo dňa 09.01.2024, výzvou na plnenie zo dňa 26.08.2024, lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.07.2024, posúdením lekárskeho posudku o SSU K.. K. N., N.. zo dňa 30.09.2024, znaleckým posudkom K.. A. K. Č.. O. XX/XX, vyjadrením K.. K. A., N.. k bodovému hodnoteniu SSU, zápisnicami o výsluchu z trestného konania - žalobkyne, H. I., K. D., záznamom o úhrade sumy žalovanou vo výške 8.179,- eur na účet právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 10.12.2024, ako aj ďalšími dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil, že žalobkyňa si ako poškodená uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví (bolesť a SSU priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi v zmysle zákona o PZP). Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že dňa 13.05.2023 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia a motorové vozidlo prevádzkou ktorého, došlo k škode na zdraví žalobkyne, bolo v rozhodnom čase pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu poistené u žalovanej z PZP. 14. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti sumy vo výške 10.889,- eur (nárok pozostávajúci z duplicitne uplatnených položiek č. 393b a 432a v rozsahu 230 bodov x 26,08 eur, t. j. po zaokrúhlení 5.999,- eur a z čiastočnej úhrady za bolesť v rozsahu 4.890,- eur) a ďalej v rozsahu 3.289,- eur ako čiastkový uhradený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby, a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. 15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná v rámci čiastočnej úhrady nárokov žalobkyni na náhradu za bolesť a za SSU zohľadnila jej spoluzavinenie na vzniknutej škode v rozsahu 50 %. Podľa vyjadrenia OR PZ Bratislava I nebol do konania pribratý znalec z odboru doprava cestná za účelom ustálenia nehodového deja. Strany sporu súdu neuviedli, či bolo dodatočne v trestnom konaní nariadené znalecké dokazovanie a nebolo stranami navrhnuté ani v konaní tunajšieho súdu. Za účelom posúdenia miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode, súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov predloženými stranami sporu. Z obsahu výpovedí žalobkyne, H. I. a vodiča motorového vozidla v rámci prípravného konania, súd prvej inštancie zistil rozpory v otázke, ako účastníci dopravnej nehody vnímali nehodový dej. Žalobkyňa a H. I. sa vyjadrili, že kráčali po chodníku vedľa parkoviska, videli prichádzajúce motorové vozidlo, ktoré odbočilo smerom na parkovisko, pričom predpokladali, že bude na parkovisko ďalej pokračovať. Už v čase, kedy sa nachádzali za motorovým vozidlom, vodič začal podľa ich vyjadrení cúvať, následkom čoho narazil do žalobkyne, ktorá spadla na zem. Naopak, vodič motorového vozidla uvádzal, že po zistení, že parkovisko nie je verejné, najskôr skontroloval situáciu v premávke, skontroloval spätné zrkadlá a začal pomaly cúvať. Pri opätovnom skontrolovaní spätných zrkadiel videl panie, ako padajú. Nebolo počuť žiadny náraz a senzory na aute ich tiež nezachytili. Na otázku svojho obhajcu uviedol, že má plne funkčné parkovacie senzory, avšak tie nezaregistrovali prekážku. Podľa verzie vodiča motorového vozidla tak chodkyne mali vstúpiť za motorové vozidlo až v čase, kedy už s vozidlom cúval. Skutočnosti ohľadom zapnutých cúvacích svetiel, ktoré by mali okoloidúcim chodcom, prípadne ďalším motorovým vozidlám signalizovať cúvanie vozidla, však vodič motorového vozidla prvýkrát uviedol až v podanom odpore proti trestnému rozkazu dňa 18.07.2024, t. j. vyše jedného roka po dopravnej nehode. V rámci svojej výpovede v prípravnom konaní dňa 25.10.2023 však uvádzal len skutočnosti ohľadom parkovacích senzorov, ktoré nereagovali na prekážku, rovnako otázky obhajcu smerovali len k prítomnosti cúvacích senzorov a parkovacej kamery v motorovom vozidle. Skutočnosť, že by mal vodič motorového vozidla zapnuté cúvacie svetlá, sa v rámci jeho výpovede neuvádza. Hoci žalovaná súdu nepredložila hlásenie poistnej udalosti zo strany vodiča motorového vozidla, časť z neho citovala v rámci svojho vyjadrenia k žalobe, pričom rovnako neuvádzala skutočnosti podľa ktorých, by motorové vozidlo malo mať zapnuté cúvacie svetelné signály. Uvedené podporuje názor súdu, že dôvodom vzniku dopravnej nehody bolo nevenovanie sa situácii v premávke zo strany vodiča a nezaistenie si bezpečného cúvania pomocou spôsobilej osoby, čo bolo preukázané

z fotografie miesta dopravnej nehody. Žalobkyňa s H. I. prechádzali cez cestu poza motorové vozidlo, ktoré zastalo pred bezpečnostnou rampou na parkovisko. Vodič motorového vozidla odbočil smerom k parkovisku napriek osadenej dopravnej značke (zákaz vjazdu), pričom s motorovým vozidlom začal cúvať bez zaistenia si bezpečného cúvania. Súd mal za to, že žalobkyňa ako chodkyňa neporušila žiadnu zo svojich povinností upravených zákonom o cestnej premávke a ani všeobecnú prevenčnú povinnosť. Preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa svojim konaním nepodieľala na vzniku škody a tak nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mala pomerne znášať škodu na zdraví. 16. Ohľadom nároku na náhradu za bolesť súd prvej inštancie uviedol, že túto si žalobkyňa pôvodne uplatnila na základe znaleckého posudku N.. K.. K. C., N.. Č.. XXX/XXXX za celkovo 605 bodov. Žalobkyňa po začatí konania vzala žalobu späť v časti položiek č. 393b a 432a, t.j. spolu v rozsahu 230 bodov, ktoré boli následne hodnotené aj v rámci nároku na náhradu za SSU, t.j. boli uplatnené duplicitne. Žalovaná dôvodnosť zvyšných položiek bodového hodnotenia za bolesť nerozporovala. Žalobkyni tak vznikol nárok na bolestné za celkovo 375 bodov x 26,08,- eur (2 % z priemernej mesačnej mzdy v sume vo výške 1.304,- eur za rok 2022, ktorý predchádzal roku, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne) t. j. spolu 9.780,- eur. Žalovaná po začatí konania plnila v prospech žalobkyne v rozsahu 50 % tejto sumy v sume vo výške 4.890,- eur. Súd preto zaviazal žalovanú na doplatenie zvyšnej časti nároku v sume vo výške 4.890,- eur. 17. Vo vzťahu k nároku na náhradu za SSU, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa vychádzala z lekárskeho posudku K.. K. A., N.. zo dňa 18.07.2024, ktorý stanovil bodové hodnotenie na 1.490 bodov. Žalovaná rozporovala položky č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, č. 427 - trvalé poúrazové opuchy a č. 428a - poúrazová atrofia svalstva na stehne. Vo vzťahu k hodnoteniu položky č. 254 žalovaná súdu predložila znalecký posudok psychiatričky K.. A. K.V., ktorá uviedla, že K.. K. A., N.. hodnotil položku č. 254 mimo svojej kompetencie, pričom psychické poruchy sa nerozvinuli v kauzálnej súvislosti s dopravnou nehodou, ale v dôsledku náhlej cievnej mozgovej príhody v decembri 2023. V zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví bez uvedenia konkrétnej špecializácie lekára. Súd prvej inštancie ďalej pre porovnanie poukázal na znenie položky č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) s tým, že v rámci vymedzenia tejto položky sa vyslovene uvádza, že pre priznanie náhrady sa vyžaduje overenie psychiatrickým pracoviskom, čo sa však pri položke č. 254 neuvádza. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákon č. 437/2004 Z. z. nevyhnutne nevyžaduje, aby dôvodnosť položky č. 254 hodnotil psychiater a uviedol, že k hodnoteniu položky č. 254 pristupujú lekári z rôznych medicínskych odvetví, nie len z odvetvia psychiatrie. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil, že K.. K. A.Č., N.. ako ortopéd bol spôsobilým na ohodnotenie položky č. 254. 18. A.. K.. K. J., P.. konštatovala, že depresívna symptomatika bola u žalobkyne prítomná už pred cievnymi mozgovými príhodami, ku ktorým došlo v decembri 2023 a januári 2024 a aj v náleze zo dňa 19.06.2024 (č. l. 152 s. sp.) uvádzala, že žalobkyňu v máji 2023 zrazilo auto, pričom sa u nej rozvinula depresia, úzkostné stavy v súvislosti s prekonanou psychotraumou. K.. A. K. vychádzala pri svojom znaleckom posudku z lekárskych správ žalobkyne, o.i. aj z nálezu A.. K.. K. J., P.. z 19.06.2024, avšak sa nevysporiadala s vyjadrením, že u žalobkyne sa rozvinula depresia ako následok traumy po dopravnej nehode. Navyše A.. K.. K. J., P.. je ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, naproti tomu zo znaleckého posudku K.. A. K. nevyplýva, že by žalobkyňu osobne vyšetrila. Vzhľadom na uvedené dospel k názoru, že hodnotenie položky č. 254 v rámci nároku na náhradu za SSU bolo dôvodné a nebolo preukázané, že by sa psychické problémy žalobkyne rozvinuli až v súvislosti s cievnymi mozgovými príhodami, naopak k cievnym mozgovým príhodám došlo až v dôsledku dekompenzovaného psychického aj somatického stavu žalobkyne. 19. Ohľadom položky SSU č. 428a - poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nepopierala skutočnosť, že žalobkyňa trpí atrofiou, avšak namietala, že atrofia svalstva sa nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. K.. K. A., N.. vo vyjadrení zo dňa 14.11.2024 uviedol, že „atrofia svalstva bola zapríčinená trvalou imobilizáciou pacientky v pooperačnom období a následkom trvalo zníženej mobility pacientky. Táto atrofia vôbec nesúvisí s obmedzením hybnosti v koxe (pozn. bedrovom kĺbe). Dlhodobá až trvalá atrofia úrazom postihnutej dolnej končatiny je vždy prítomná v porovnaní s

kontralaterálnou končatinou aj z toho dôvodu, že pacientka trvalo šetrí pri chôdzi postihnutú končatinu a táto skutočnosť vôbec nesúvisí s lokálnym obmedzením hybnosti v operovanej koxe.“ Súd zastával názor, že za okolností, kedy atrofia svalstva vznikla nezávisle od obmedzenia hybnosti v kĺbe, sa neuplatní časť znenia tejto položky uvedeného v zátvorke, podľa ktorého sa poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch osobitne nehodnotia. Podľa vyjadrenia K.. K. A., N.., atrofia u žalobkyne nemá žiadny súvis s obmedzením hybnosti v bedrovom kĺbe, ktoré bolo hodnotené samostatnou položkou č. 393b a príčinou vzniku atrofie bola znížená jej celková mobilita a trvalé šetrenie postihnutej dolnej končatiny pri chôdzi. K.. K. N., N.. sa v posúdení lekárskeho posudku o SSU predloženom žalovaným vo vzťahu k tejto spornej položke rovnako vyjadril len tým spôsobom, že atrofia svalstva sa nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. Neuvádzal, že by žalobkyňa atrofiou netrpela. Súd prvej inštancie mal za to, že K.. K. A., N.. dostačujúcim a presvedčivým spôsobom poskytol vysvetlenie, pre ktoré pristúpil k hodnoteniu položky č. 428a, s týmto zdôvodnením sa súd stotožnil, a preto považoval priznanie náhrady za položku č. 428a za dôvodné. 20. K položke č. 427 - trvalé poúrazové opuchy súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná opätovne poukázala na vyjadrenie K.. K. N., N.. podľa ktorého, tieto symptómy neboli uvedené v dokumentácii pri vyšetreniach viac ako rok od úrazu. K.. K. A., N.. vo vzťahu k hodnoteniu tejto položky uviedol, že „pri zlomeninách proximálneho femuru a následnej operačnej liečbe dochádza vždy k venostáze a lymfostáze postihnutej dolnej končatiny a k následnému opuchu končatiny postihnutej týmto úrazom.“ Pri hodnotení tejto položky vychádzal zo svetových literárnych zdrojov a zo svojej 38-ročnej praxe. Súd nespochybňoval dlhoročnú odbornú prax K.. K. A., N.., avšak v tomto prípade treba prisvedčiť žalovanej, že takéto vyjadrenie je všeobecné, nehodnotiace konkrétne zdravotný stav žalobkyne. K.. K. A., N.. neuviedol žiadne lekárske záznamy, na základe ktorých by bolo možné u žalobkyne konštatovať prítomnosť opuchov dolných končatín, odvolal sa na svoju prax a knižné zdroje. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že podľa dekurzu diabetologičky A.. K.. Ľ. F. N.., K. (Metabol KLINIK s.r.o.) zo dňa 30.10.2024 (č.l. 203), bola žalobkyňa bez opuchov dolných končatín. Na základe uvedených skutočností sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej bolo hodnotenie tejto položky nedôvodné. 21. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobkyni prislúchala náhrada za SSU za položky č. 254, 393b, 432a, 428a v celkovom rozsahu 1.330 bodov x 28,60,- eur (2 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023 - 1.430,- eur, predchádzajúci roku, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne), t.j. v sume vo výške 38.038,- eur. Nakoľko žalovaná po začatí konania plnila v prospech žalobkyne v rozsahu 3.289,- eur na položky č. 393b a č. 432a (50 % z 230 bodov x 28,60 eur), žalobkyňa z tohto dôvodu v tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť. Súd preto zaviazal žalovanú na doplatenie zvyšnej náhrady za SSU v sume vo výške 34.749,- eur. 22. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.09.2022, sp. zn. II. ÚS 263/2022 podľa ktorého, poškodenému vzniká nárok na úrok z omeškania v prípade, kedy sa poisťovateľ dostane do omeškania s poskytnutím peňažného plnenia titulom náhrady škody, a to aj za predpokladu, že v zákonnej 3-mesačnej lehote uviedol poškodenému vysvetlenie, pre ktoré nedošlo k poskytnutiu plnenia. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade žalovaná nedodržala zákonom stanovené lehoty s odôvodnením, že nebolo rozhodnuté o zavinení jej poisteného K. D. a žalovaná sa tak dostala do omeškania s peňažným plnením. Otázka zavinenia vodiča motorového vozidla však nebola pre posúdenie nárokov žalobkyne rozhodujúca. 23. V prípade uplatneného nároku na náhradu za bolesť bol tento uplatnený dňa 08.08.2023 a posledný deň zákonnej lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona o PZP (3 mesiace a 15 dní) pripadol na deň 25.11.2023. Nárok na náhradu za bolesť, súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný v rozsahu sumy vo výške 9.780,- eur. K čiastočnému zaplateniu náhrady za bolesť v sume vo výške 4.890,- eur došlo dňa 10.12.2024, preto súd prvej inštancie dospel záveru, že žalobkyni prislúcha úrok z omeškania zo sumy vo výške 9.780,- eur od 26.11.2023 do 10.12.2024 a zo sumy vo výške 4.890,- eur od 11.12.2024 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania predstavovala 4,50 % (vtedy by sadzba úroku z omeškania predstavovala 9,50 %), súd však priznal žalobkyni úrok z omeškania v uplatnenej sadzbe 9,25 % ročne. Žalobkyňa si uplatnila v súvislosti s nárokom na náhradu za bolesť úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 15.779,eur| od 11.08.2023 do zaplatenia. Nad rozsah priznaných úrokov z omeškania preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

24. Ohľadom náhrady za SSU pri predpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanej emailom dňa 26.08.2024 (tento dátum žalovaná nerozporovala), posledný deň zákonnej lehoty (3 mesiace a 15 dní) na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona o PZP, pripadol na deň 11.12.2024. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný nárok na náhradu za SSU v sume vo výške 38.038,- eur. Žalovaná plnila dňa 10.12.2024 v rozsahu 3.289,- eur (v tejto časti sa žalovaná ešte nedostala do omeškania). Žalovaná bola v omeškaní so zvyšným nárokom vo výške 34.749,- eur. Keďže základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania predstavovala 3,40 %, súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania v sadzbe 8,40 % ročne zo sumy vo výške 34.749,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia. Žalobkyňa si uplatnila v súvislosti s náhradou za SSU úroky z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 42.614,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia, nad rámec priznaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Lehota na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. predstavuje tri dni od právoplatnosti rozsudku. 25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nenariadil žalovanou navrhované znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, nakoľko do konania bolo predložené dostatočné množstvo listinných dôkazov tvoriacich podklad pre náležité právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu (znalecký posudok N.. K. C., N.. lekársky posudok K.. K. A., N.. s následným vyjadrením k sporným položkám SSU, posudky K.. K. N., N.. O. K.. A. K., nálezy A.. K.. K. J. P.., K.., dekurz A.. K.. Ľ.B. F. N.., K. atď.). Súd rovnako zohľadnil aj vek žalobkyne (takmer 90 rokov) a osobný charakter uplatňovaných nárokov, preto ďalšie znalecké dokazovanie v kontexte všetkých okolností prejednávaného sporu považoval za neefektívne a nehospodárne. Súd rovnako nepripojil na návrh žalovanej trestný spis, keďže žalovaná ako poisťovateľ má právo, aby mu OČTK oznámili na požiadanie údaje o dopravnej nehode, alebo mu umožnili nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti (§ 11 ods. 10 zákona o PZP). Navyše všetky relevantné dokumenty z trestného konania (uznesenie o vznesení obvinenia, obžaloba, trestný rozkaz, odpor proti trestnému rozkazu, výpovede účastníkov dopravnej nehody z prípravného konania, znalecký posudok N.. K. C., N..) boli doložené aj do spisu tunajšieho súdu. Súd zároveň upustil od výsluchu vodiča motorového vozidla K. D., keďže žalovaná na jeho výsluchu naďalej netrvala. 26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti nároku na náhradu za bolesť v sume vo výške 4.890,- eur a nároku na náhradu za SSU v sume vo výške 34.749,- eur, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, t.j. v časti nároku na náhradu za SSU - položka č. 427 a uplatnených úrokov z omeškania nad rámec priznaných úrokov z omeškania. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola čo do základu úspešná, súd prvej inštancie jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetom konania bola pôvodne náhrada za bolesť v sume 15.779,- eur a náhrada za SSU v sume 42.614,eur, ktoré si žalobkyňa uplatňovala na základe znaleckého, resp. lekárskeho posudku. Žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť v rozsahu 14.178,- eur z dôvodu duplicity dvoch položiek v znaleckom posudku o bolesti a lekárskom posudku o SSU a z dôvodu čiastočného plnenia žalovaným po začatí konania. Žalobkyňa nebola úspešná v plnej miere, súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 475/2018-31, zo dňa 04.02.2021, ktorý v rámci odôvodnenia uviedol, že „zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 C.s.p. súdom nie je v súlade s ústavou.“ Súd poukázal na to, že o nároku na náhradu škody na zdraví súd rozhodoval na základe znaleckých resp. lekárskych posudkov. 28. Proti tomuto rozsudku vo výroku III., IV. a VI. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie v zmysle § 355 C.s.p., nakoľko zastávala názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.) a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne ako nedôvodnú a priznal jej nárok na náhradu trov konania, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 29. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s právnym názorom uvedeným v napadnutom rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, ktorý v súvislosti s namietanou spoluvinou žalobkyne konštatoval, že nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by žalobkyňa mala pomerne znášať škodu na zdraví a že nebolo jej povinnosťou predpokladať, že vodič smerujúci na parkovisko začne cúvať a preto sa dôvodne domnievala, že vodič bude pokračovať v jazde smerom na parkovisko, s tým, že vodič poisteného motorového vozidla sa nevenoval situácii v cestnej premávke a nezaistil bezpečné cúvanie. 30. Namietala, že v súvislosti so spornými položkami SSU č. 254, 427 a 428a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o dôvodnosti položiek č. 254 a 428a a v tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok č. O. XX/XX vypracovaný psychiatričkou K.. A. K. s jednoznačným záverom, že položka č. 254 nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Ďalej poukázala na lekárske správy psychiatričky A.. K.. K. J. P.., K.. zo dňa 19.06.2024 a 30.10.2024, v zmysle ktorých bola žalobkyňa do mája 2023 bez kontaktu s psychiatrom. Taktiež namietala, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezobral do úvahy závery znaleckého posudku K.. A. K. a len stroho skonštatoval, že sa nevysporiadala s vyjadrením A.. K.. K.W. J. P.., K.., v zmysle ktorého sa u žalobkyne rozvinula depresia ako následok traumy po dopravnej nehode. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie ohľadom spornej položky SSU č. 428a, že príčinou vzniku atrofie u žalobkyne bola znížená jej celková mobilita a trvalé šetrenie postihnutej dolnej končatiny, nakoľko uvedené nemá súvis s obmedzením hybnosti v bedrovom kĺbe a v zmysle znenia tejto položky, sa poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch osobitne nehodnotia. 31. Zároveň sa žalovaná nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo zrejmé a identifikovateľné akékoľvek spoluzavinenie zo strany žalobkyne a zastávala názor, že určitá miera zavinenia na dopravnej nehode vyplynula z výsluchov v trestnom konaní a právne závery interpretované v odôvodnení rozsudku sú v zjavnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, v dôsledku čoho, je rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti vyplývajúce z trestného konania a to najmä na skutočnosti uvedené jej poisteným - K. D. v odpore zo dňa 18.07.2024 ako aj žalobkyne a druhej chodkyne H. I. a ktorý za skutkový základ rozhodnutia bral na zreteľ len tú časť zisteného skutkového stavu, ktorá smeruje k vysloveniu výlučnej viny K. D. za vznik dopravnej nehody. 32. Žalovaná namietala, že záver prvostupňového súdu, že vodič poisteného vozidla nezabezpečil bezpečnosť cúvania, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd vyhodnotil tvrdenie K. D. o zapnutých cúvacích svetlách ako nepravdivé len z toho dôvodu, že menovaný túto informáciu uviedol až v rámci podaného odporu proti trestnému rozkazu zo dňa 18.07.2024, pritom žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v prípravnom konaní prítomnosť cúvacích svetiel nepoprela, keďže uviedla (výsluch zo dňa 20.05.2024), že sa k uvedenému vyjadriť nevie. Žalovaná preto mala za to, že uvedená skutočnosť musela byť namietaná K. D. už v prípravnom konaní, a nie až v podanom odpore proti trestnému rozkazu s tým, že vodič K. D. splnil všetky povinnosti pri cúvaní. 33. Žalovaná namietala, že zo strany súdu nebolo žiadnym spôsobom zohľadnené správanie žalobkyne, ktoré jednoznačne vykazuje znaky protiprávnosti a považovala za neprípustné, že táto nebola aspoň čiastočne uznaná spoluzodpovednou za vznik dopravnej nehody za situácie, kedy nie je sporné, že bezpečnosť premávky spolu s druhou chodkyňou nesledovali a spoliehali sa, že motorové vozidlo bude pokračovať dopredu. Zdôraznila, že žalobkyňa ako chodkyňa prechádzajúca mimo priechodu pre chodcov, pozerajúca sa priamo pred seba (nie okolo seba), nemôže mať absolútnu prednosť a to aj napriek tomu, že K. D. nepostupoval správne, keď odbočil na neverejné parkovisko. 34. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a to keď vyhodnotil, ako nepravdivé tvrdenie K. D. a to, že žalobkyňa prešla poza motorové vozidlo s už zapnutými cúvacími senzormi, hoci ich použitie nebolo ňou spochybnené, keďže ho uviedol až dodatočne t. j. až v podanom odpore proti trestnému rozkazu a mala za to, že ňou ustálená miera spoluviny žalobkyne v rozsahu 50 % bola primeraná a dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu preto považovala za nedostačujúce a nepreskúmateľné.

35. Žalovaná považovala za nesprávne a prekvapivé rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej žalobkyni priznal ako dôvodnú položku SSU č. 254. Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poranenia okrem poranenia hlavy a to s poukazom na súkromný znalecký posudok vypracovaný psychiatričkou K.. A. K., ktorá jednoznačne skonštatovala, že žalobkyni žiadne odškodnenie za psychické následky nepatrí, nakoľko nie sú v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode, ale s náhlymi cievnymi mozgovými príhodami, ktoré žalobkyňa utrpela v 12/2023 a 1/2024, pričom poukázala na zdravotnú dokumentáciu žalobkyne (psychiatrické vyšetrenie A.. K.. K. J. P.., K.. zo dňa 19.06.2024 a 30.10.2024) v zmysle ktorej, sa žalobkyni vplyvom úrazu mala rozvinúť depresia a úzkostné stavy, ktoré mali mať významný vplyv na efekt rehabilitácie a v dôsledku ktorých malo dôjsť k dekompenzácii ostatných chronických ochorení, vyústených do cievnych mozgových príhod. 36. Žalovaná namietala, že jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie neprihliadal na predložený znalecký posudok vypracovaný psychiatričkou K.. A. K., bol argument, že sa znalkyňa v posudku nevysporiadala so závermi vyplývajúcim z dokumentácie A.. K.. K. J. P.., K. (bod 50. odôvodnenia, str. 19) s čím sa nestotožnila, nakoľko mala za to, že menovaná znalkyňa sa s uvedenými závermi plne vysporiadala resp. v celom rozsahu ich poprela, čo adekvátne s poukazom na zvyšnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne aj riadne zdôvodnila a je to zrejmé zo znaleckého posudku (str. 4-5) a takisto je zrejmé aj zo žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie že, prvé psychiatrické vyšetrenie žalobkyňa absolvovala až dňa 19.06.2024, t.j. viac ako rok po dopravnej nehode. Takisto zo správ z hospitalizácie žalobkyne (citovaných na str. 2-3 znaleckého posudku) nie sú evidentné žiadne psychické ťažkosti a žiadna indikácia na psychiatricko-psychologickú intervenciu. Psychický stav žalobkyne sa podľa vyjadrenia znalkyne (str. 5) začal zhoršovať až po prekonaných mozgových cievnych príhodách, v dôsledku ktorých sa žalobkyňa stala úplne nesebestačnou a odkázanou na pomoc a opateru druhých. Uvedenému nasvedčuje fakt, že k vyhľadaniu psychiatrickej pomoci došlo po necelom pol roku od vzniku mozgových príhod. Záver A.. K.. K. J. P.., K. o tom, že u žalobkyne sa rozvinula depresia vplyvom úrazu je tak v rozpore so zvyšnou zdravotnou dokumentáciou a aj vzhľadom na časový odstup psychiatrickej liečby. 37. Žalovaná uviedla, že za účelom popretia dôvodnosti žalovaného nároku, predložila odborné stanovisko ortopéda K.. K. N., N.. ktorý položku č. 428 vyhodnotil ako nedôvodnú poukazujúc na poznámku v zátvorke hodnotenej položky, t.j. z dôvodu, že atrofia svalstva sa nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. Žalovaná tak v rámci obrany poukazovala na hodnotené obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu položkou č. 393b, ktoré vylučuje samostatné hodnotenie atrofie svalstva položkou č. 428a. 38. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní považoval za postačujúce doplňujúce vyjadrenie K.. K. A., N.. zo dňa 14.11.2024, v zmysle ktorého, atrofia nesúvisí s obmedzením hybnosti v koxe (bedrovom kĺbe), ktoré bolo ohodnotené položkou č 393b, ktoré považovala za nedostatočné a zmätočné. 39. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie dôkazu - znalecké dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností (t.j. medicínskej otázky, či hodnotená atrofia svalstva súvisí s obmedzením hybnosti bedrového kĺbu) a že rozhodol aj napriek dvom protichodným názorom odborníkov z príslušného odboru ortopédie. 40. Ďalej žalovaná namietala, že predložením znaleckého posudku psychiatričky K.. K., považovala nedôvodnosť K.. K. A., N.. priznanej položky č. 254 za preukázanú a zastávala názor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil s obsahom tohto znaleckého posudku a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že sa znalkyňa nevysporiadala s vyjadrením A.. K.. K. J. P.., K. o rozvoji depresie ako následku nehody. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu v časti, kedy konštatoval, že K.. K. A., N.. ako ortopéd bol spôsobilý na hodnotenie položky č. 254 Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poranenia okrem poranenia hlavy, nakoľko položky týkajúce sa výlučne psychického stavu môžu byť hodnotené nielen psychiatrom ale aj neurológom alebo ortopédomtraumatológom, nakoľko sa nejedná o výlučne psychiatrickú záležitosť. Žalovaná poukázala na to, že v posudzovanom prípade položka č. 254 hodnotí výlučne duševný (psychický) stav bez fyzických následkov a tak jej nie je jasné z akého titulu by sa k hodnoteniu mal vyjadrovať práve ortopéd, pričom na nesprávnosť tohto postupu poukázala v rámci svojho znaleckého posudku aj psychiatrička K.. A. K..

41. Žalovaná namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a to, že nedáva uspokojivé odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tohto sporu vzhľadom na jej argumentáciu v konaní. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie rozhodol len na podklade určitých listinných dôkazov a ňou predložené dôkazy, ktoré v konaní spochybnila, nezobral do úvahy a tento postup ani dostatočným a preskúmateľným spôsobom nezdôvodnil. 42. Zároveň žalovaná namietala výrok o trovách poukazujúc na súdom priznaný plný úspech žalobkyne vo veci, a to aj napriek tomu, že z jej pochybenia si duplicitne uplatňovala položky č. 393b a 432a v celkovom rozsahu 230 bodov tak v rámci bolestného ako aj SSU. V nadväznosti na to, žalovaná poukázala na to, že dňa 17.12.2024 žalobkyňa zobrala z dôvodu duplicity uplatnenej náhrady škody žalobu v časti bolestného čiastočne späť v rozsahu 5.999,- eur (t. j. 230 bodov x 26,08 eur) a táto suma by mala byť pri vyhodnocovaní miery úspechu zohľadnená. Takisto by malo byť zohľadnené aj zamietnutie žaloby v časti 4.576,- eur (t. j. za položku č. 427 v rozsahu 160 bodov x 28,60,- eur). 43. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že identifikácia, ako aj následná špecifikácia odvolacích dôvodov nie je opodstatnená a legitímna a v celom rozsahu sa nestotožnila s názorom žalovanej a to, že rozsudok v napadnutej časti vecne nesprávny, arbitrárny či nepreskúmateľný. Mala za to, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia a v tomto kontexte poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3.3.2004, sp. zn. I. ÚS 50/04. Zdôraznila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu za bolesť a SSU resp. v časti nároku na náhradu trov konania, náležite reflektuje všetky princípy, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. Mala za to, že súd prvej inštancie sa jasným, koherentným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami determinujúcimi vydanie meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci a jasne, výstižne a presvedčivo uviedol dôvody, ako i jednotlivé premisy, ktoré ho v konkrétnej veci viedli ku kreovaniu záveru o priznaní nároku na náhradu za bolesť a SSU v prisúdenej výške, resp. pri kreovaní záveru o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobkyni ako plne procesne úspešnej strane (viď najmä body 50, 51, 59 napadnutého rozsudku). Uviedla, že žalovanou namietaná nepreskúmateľnosť či arbitrárnosť napadnutého rozsudku sa jej javí právne i argumentačne neudržateľná, a to predovšetkým s poukazom na obsahovú stránku ratio decidendi napadnutého rozsudku, a to najmä bod 48 či spomínané obsiahle body 50, 51, resp. 59 napadnutého rozsudku v ktorých súd uviedol svoje úvahy, premisy a konkrétny myšlienkový postup, ktorým sa spravoval pri posudzovaní otázky legitímnosti/medicínskej prijateľnosti priznania náhrady za bolesť a SSU. Zastávala názor, že odvolacie námietky žalovanej voči napadnutému rozsudku sa javia ako prejav jej nespokojnosti s výsledkom konania a nesúhlasu s tým, ako súd prvej inštancie v kontexte rozsiahlo vykonaného dokazovania vyhodnotil otázku výšky nároku žalobkyne na náhradu za bolesť a SSU. Zdôraznila, že takéto námietky nemohli založiť dôvodnosť a prípustnosť vymedzených odvolacích dôvodov. Námietky žalovanej týkajúce sa údajného jej spolupôsobenia na vzniku a priebehu dopravnej nehody, žalobkyňa považovala za tendenčnú a účelovú snahu o presunutie bremena zodpovednosti za zavinenie predmetného nehodového deja. Poukázala na to, že procesná obrana žalovanej v súvislosti s jej domnelou spoluzodpovednosťou je založená výlučne na subjektívnych rozporuplných tvrdeniach svojho poisteného a ktoré nie sú objektivizované žiadnym procesné relevantným dôkazom s tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne podrobným, jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s otázkou zodpovedného subjektu. V tejto súvislosti poukázala na bod 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku (viď porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 5Cdo/171/2019, zo dňa 28.9.2021). Nestotožnila sa s námietkami žalovanej týkajúcich sa spochybnenia medicínskej prijateľnosti jej náhrady za psychickú, resp. somatickú časť SSU a tieto v celom rozsahu namietala. Rovnako poukázala aj na celkovú neprijateľnosť a právnu i argumentačnú neudržateľnosť tvrdenia žalovanej podľa ktorej, sa súd prvej inštancie údajne nedostatočne oboznámil s obsahom znaleckého posudku znalkyne K.. A. K.. V tomto kontexte zdôraznila, že konajúci súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dostatočne jasným a konkrétnym spôsobom explikoval, ako po právnej stránke posúdil a vyhodnotil odborné informácie rezultujúce z jednotlivých listinných dôkazov - (lekársky posudok K.. K. A., N.., zdravotná dokumentácia, znalecký posudok K.. A. K., posudok K.. K. N., N..) a to k spornej otázke dôvodnosti kompenzácie jej psychických/somatických trvalých následkov v danom spore. Žalobkyňa poukázala na to, že K.. A. K. na rozdiel od A.. K.. K. J. P.., K. a ktorá ju mala v dispenzárnej starostlivosti, ju osobne nevyšetrila, a tiež sa neoboznámila s jej kompletnou zdravotnou

dokumentáciou z poúrazového priebehu psychiatrickej intervencie. V neposlednom rade sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s údajným nedostatkom špecializácie posudzujúceho lekára žalobkyne K.. K. A., N...Overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom totiž zákonodarca vyžaduje len pri položke č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, pri položke č. 254 takúto podmienku zákon neuvádza. Mala za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie svojho myšlienkového postupu, t.j. presvedčivo argumentačne zdôvodnil, prečo považoval nárok žalobkyne na náhradu za psychickú/somatickú časť SSU za medicínsky prijateľný. Naopak, práve opozitné právne posúdenie by bolo pre sporové strany prekvapivým súdnym rozhodnutím narúšajúcim princíp právnej istoty a princíp legitímnych očakávaní. Zdôraznila, že v rámci rozsiahleho a vyčerpávajúceho dokazovania bol spoľahlivo preukázaný rozsah jej psychických trvalých následkov. V tomto kontexte poukázala najmä na bod 50. napadnutého rozsudku. Ďalej žalobkyňa zastávala názor, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodnosťou jej nároku na náhradu funkčných trvalých následkov. Žalovaná poukázala na to, že postup konajúceho súdu plne koreluje so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p.) a verifikuje i právny názor prezentovaný v zbierkovom uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 25.6.2019, sp. zn. I. US 275/2019, č. 45/2019. Vyššie prezentovaný záver nemôže spochybniť ani poukaz žalovanej na tzv. vyššiu dôkaznú silu znaleckého posudku K.. A. K. v porovnaní s ostatnými zadováženými dôkazmi. V tomto kontexte žalobkyňa zdôraznila, že bazálnym princípom hodnotenia dôkazov v civilnom spore je práve princíp voľného hodnotenia dôkazov. Esenciálnym predpokladom tohto procesného pravidla je fakt, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je totiž vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, ergo hodnotenie dôkazov je ponechané plne v decíznej právomoci konajúceho súdu. Osobitne zdôraznila, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nenahradil odborné/vedecké poznatky vlastnými úvahami. Navyše jeho závery nemožno považovať za arbitrárne, nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené, ako sa to mylne snaží navodiť žalovaný. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania (najmä listinných dôkazov medicínskeho charakteru s opozitnými závermi) a kreovaní právneho názoru premietnutého do meritórneho rozhodnutia, len reflektoval rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, z ktorej rezultuje, že znalecký posudok vo všeobecnosti dáva odpovede na odborné otázky, ktoré si vzhľadom na charakter posudzovanej problematiky, nemôže zodpovedať OČTK samostatne, ale vyhodnotenie informácií z neho vyplývajúcich už nie je odborným riešením, ale riešením právnym (totožné: nález Ústavného súdu SR zo dna 19.4.2016, sp. zn. III. ÚS 267/2014). Žalobkyňa mala za to, že je zákonný, vecne správny a náležite odôvodnený aj výrok súdu, ktorým priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie v tomto kontexte poukázal inter alia na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (III. ÚS 475/2018). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobkyni ako plne procesné úspešnej strane (v základe uplatneného nároku) plnú náhradu trov konania. Námietky žalovanej, podľa ktorej je potrebné zohľadniť aj „čiastočný neúspech“ žalobkyne (napr. nepriznanie náhrady za pol. č. 427), žalovaná považovala za irelevantné, keďže táto skutočnosť bola/bude súdom prvej inštancie premietnutá v enunciáte o trovách (resp. vo výroku rozhodnutia vydaného v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.), nakoľko úspešnej strane sú v takýchto prípadoch priznávané trovy výlučne z tzv. prísudku (sumy prisúdenej konajúcim súdom) a nie z pôvodne žalovanej istiny. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a aby žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 44. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobkyne zobrala jej argumentáciu na vedomie, na podanom odvolaní však naďalej trvala, s tým, že poukázala na to, že v doručenom vyjadrení žalobkyne absentuje informácia o tom, že po vydaní napadnutého rozsudku bolo v predmetnej veci ukončené trestné konanie vedené na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 37T/21/2024 a v ktorom bola rozsudkom zo dňa 22.01.2025 priznaná žalobkyni náhrada škody v sume vo výške 8.331,50,- eur a ktorá jej bola z jej strany poukázaná dňa 24.02.2025. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok trestného súdu neobsahuje odôvodnenie, požiadala právneho zástupcu žalobkyne o špecifikáciu priznanej sumy. Ako je zrejmé z e-mailovej komunikácie zo dňa 19.02.2025, suma vo výške 8.331,50,- eur predstavuje škodu na zdraví vo výške 15.779,- eur na podklade znaleckého posudku XXX/XXXX N.. K. C., N.. a liečebné náklady v sume vo výške 731,05,- eur, po zohľadnení už žalovanou poskytnutej náhrady za škodu na zdraví v sume vo výške 8.179,- eur. Predmetom tohto súdneho sporu je okrem iného aj náhrada škody na zdraví, ktorá bola žalobkyni priznaná a žalovanou odškodnená na podklade trestného rozsudku. Žalovaná uviedla, že v časti 7.600,- eur nárok žalobkyne zanikol splnením z jej strany, a preto by v

uvedenej časti žaloba mala byť zamietnutá. Uvedenou platbou je plne vysporiadaný nárok žalobkyne za položky priznané N.. K. C., N.. (v rozsahu 605 bodov), nakoľko dňa 10.12.2024 žalovaná odškodnila v súvislosti s týmito položkami 50 % a trestným rozsudkom bola žalobkyni priznaná zvyšná časť. 45. Žalobkyňa v duplike zo 17.04.2025 na vyjadrenie žalovanej okrem už skôr uvedených argumentov uviedla, že naďalej v celom rozsahu zotrváva na všetkej doposiaľ prezentovanej argumentácii. Nestotožnila sa v celom rozsahu s názorom žalovanej podľa ktorej, je rozsudok v napadnutej časti vecne nesprávny, arbitrárny či nepreskúmateľný. A contrario žalobkyňa naďalej zastávala názor, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane riadneho, logického, vnútorne bezrozporného a presvedčivého odôvodnenia, nakoľko súd prvej inštancie vykonal v predmetnom spore rozsiahle dokazovanie a v samotnom rozsudku jasne, výstižne a presvedčivo uviedol dôvody, ako i jednotlivé premisy, ktoré ho v konkrétnej veci viedli ku kreovaniu záveru o dôvodnosti podanej žaloby v rozsahu priznaných petitórnych nárokov. Žalobkyňa v tomto podaní zároveň zobrala voči žalovanej žalobu späť v časti o zaplatenie 7.600,- eur (bolestné a SSU) v zmysle § 370 ods. 1 C.s.p., t. j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie a teda skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ako dôvod čiastočného späťvzatia žaloby uviedla, že zo strany žalovanej došlo v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.2.2025 k výplate poistného plnenia v sume vo výške 8.331,05,- eur (7.600,- eur - doplatok titulom bolestného/SSU + 731,05,- eur - refundácia účelne vynaložených liečebných nákladov), na úhradu ktorého bol trestným rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 22.1.2025, č. k. 37T/21/2024-286 zaviazaný odsúdený K. D. (poistenec žalovaného) v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku. Žalovaná s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., poskytla žalobkyni za poisteného poistné plnenie z titulu uplatnených a preukázaných nárokov na náhradu škody na zdraví. In concreto, vyššie identifikované poistné plnenie zodpovedalo úhrnu sumy v sume vo výške 7.600,- eur, t. j. priznanému základnému bodovému ohodnoteniu (ďalej len ako „ZBO“) bolestného vo výške 605 bodov stanovenému v znaleckom posudku vypracovanom znalcom N.. K., K.R. C., N.. na účely trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I pod Č.: V.-XXX/X-C.-D.-XXXX dňa 9.7.2023, č. ZP XXX/XXXX pri hodnote 1 bodu sumou 26,08,- eur, pri súčasnom zohľadnení už poskytnutého poistného plnenia zo strany žalovaného vo výške 8.179,- eur [15.779,- eur (605 bodov x 26,08,- Eur) x 50 %] a sumy vo výške 731,05,- eur, t.j. poistnému plneniu poskytnutému žalobkyni z titulu refundácie účelne vynaložených liečebných nákladov počas jej liečebného procesu. Enunciátom č. III napadnutého rozsudku bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 9.780,- eur od 26.11.2023 do 10.12.2024 a zo sumy vo výške 4.890,- eur od 11.12.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S ohľadom na vyššie identifikované čiastočné peňažné plnenie poskytnuté žalovanou žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti bolestného o zaplatenie sumy vo výške 4.890,- eur s prísl. (t. j. s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy vo výške 4.890,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia). Enunciátom č. IV napadnutého rozsudku bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni titulom základného bodového ohodnotenia SSU sumu vo výške 34.749,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % p.a. zo sumy 34.749,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia. S ohľadom na vyššie identifikované čiastočné peňažné plnenie poskytnuté žalovanou žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti základného bodového ohodnotenia SSU o zaplatenie sumy vo výške 2.710,- eur s prísl. (t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % p.a. zo sumy 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia). Žalobkyňa uviedla, že svoje petitórne nároky na odškodnenie bolestného a SSU považuje za plne legitímne v rozsahu v akom boli priznané rozhodnutím súdu prvej inštancie a neboli dotknuté vyššie identifikovanou dispozíciou s predmetom konania, voči žalovanej sa domáha úhrady príslušenstva z istiny vyplatenej titulom bolestného a náhrady škody na zdraví titulom základného bodového ohodnotenia SSU v ostávajúcej neuhradenej sumy vo výške 32.039,- eur (34.749,- eur 2.710,- eur) s prísl.). Vzhľadom na doposiaľ uvádzanú argumentáciu, ako aj s prihliadnutím na predmetný dispozičný procesný úkon realizovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred nadobudnutím právoplatnosti daného rozsudku, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 a nasl. C.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti bolestného o zaplatenie sumy vo výške 4.890,- eur s prísl. a v časti základného bodového ohodnotenia SSU o zaplatenie sumy 2.710,- eur s prísl.. Žalobkyňa v tomto podaní zároveň navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v enunciáte č. III (v časti istiny vo výške 4.890,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 4.890,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia) a vo výroku č. IV v časti o zaplatenie 2.710,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % p.a. zo sumy 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia, zrušil a predmetné konanie v identifikovanej časti zastavil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

46. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 C.s.p. po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 47. Podľa Čl. 2 ods. 1 C.s.p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 48. Podľa Čl. 2 ods. 2 C.s.p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 49. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 50. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 51. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 52. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. 53. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 54. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 55. Podľa § 370 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 56. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 57. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 58. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 59. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 60. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

61. Podľa § 53 ods. 3, 4 zákona č. 8/2009 Z. z., mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. 62. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 63. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 64. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 65. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 66. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z.z., ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. 67. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 68. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 69. V konaní nebolo sporné, že dňa 13.05.2023 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia. 70. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo prevádzkou ktorého, došlo k škode na zdraví žalobkyne, bolo v rozhodnom čase pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu poistené u žalovanej z PZP. 71. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovanej sú dôvodné. 72. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom v rozsahu napadnutom odvolaním a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s

odvolaním žalovanej, vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovanej, odvolacou replikou žalovanej ako aj duplikou žalobkyne, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. a z ktorého je zrejmý logický myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v tomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 73. Odvolací súd sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a vyjadril sa len k tým dôvodom odvolania žalovanej, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré skutočnosti. 74. K odvolacej námietke žalovanej, ktorá nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti so spoluvinou žalobkyne konštatoval, že nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by žalobkyňa mala pomerne znášať škodu na zdraví a v súvislosti so spornými položkami SSU č. 254, 427 a 428a namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o dôvodnosti položiek č. 254 a 428a a to s poukazom na znalecký posudok č. O. XX/XX vyhotovený znalkyňou - psychiatričkou K.. A. K. a z ktorého vyplýva záver, že položka č. 254 nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezobral do úvahy závery tohto znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že podľa zákona č. 437/2004 Z. z. sa overenie psychiatrickým pracoviskom pri položke č. 254 nevyžaduje t.j., aby jej dôvodnosť hodnotil psychiater. V zmysle citovaného zákona, posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví bez uvedenia konkrétnej špecializácie lekára. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal z jednotlivých vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a to najmä z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky žalobkyne - psychiatričky A.. K.. K. J.Á., P.. zo dňa 30.10.2024 (č. l . 202 s. sp.) a v ktorej sa uvádza, že žalobkyňa bola do mája 2023 (t. j. kedy došlo k dopravnej nehode) bez akýchkoľvek psychických ťažkostí, bez kontaktu s psychiatriou, napriek chronickým telesným ochoreniam bola sebestačná, nepotrebovala opateru a až po úraze sa rozvinula depresia a úzkostné stavy, ktoré mali významný vplyv na celkový efekt intenzívnej rehabilitácie, takže bola potrebná opatera príbuzných. Až do tejto závažnej psychotraumy súvisiacej s úrazom pacientka dobre tolerovala aj významnejšie záťažové situácie, nikdy nemala sklon k depresívnemu prežívaniu, bola plne sebestačná a výkonná. Pod vplyvom rozvinutej depresie došlo aj k dekompenzácii ostatných chronických ochorení (najmä hypertenzie) v dôsledku takto dekompenzovaného psychického aj somatického stavu došlo následne v decembri 2023 a v januári 2024 k cievnym mozgovým príhodám, po ktorých sa už dovtedy prítomná depresívna symptomatika výrazne zhoršila. Naopak k cievnym mozgovým príhodám došlo až v dôsledku dekompenzovaného psychického aj somatického stavu žalobkyne. Depresívna symptomatika bola u žalobkyne teda prítomná už pred cievnymi mozgovými príhodami, ku ktorým došlo v decembri 2023 a januári 2024 a aj v náleze zo dňa 19.06.2024 (č. l. 152 s. sp.), t. j. u žalobkyne sa rozvinula depresia ako následok traumy po dopravnej nehode. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že položka č. 254 je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa psychické problémy žalobkyne rozvinuli až v súvislosti s cievnymi mozgovými príhodami a ktorý v tejto súvislosti konštatoval, že vyhotovený znalecký posudok č. O. XX/XX K.. A. K. vychádzal len z lekárskych správ žalobkyne (zo znaleckého posudku K.. A. K. nevyplýva, že by žalobkyňu osobne vyšetrila) o. i. aj z lekárskej správy A.. K.. K. J., P.. zo dňa 19.06.2024, ktorú však znalkyňa - psychiatrička K.. A. K. nevzala do úvahy. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezobral do úvahy závery tohto znaleckého posudku. Ohľadom dôvodnosti položky SSU č. 428a - poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia), odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že K.. K. A., N.. dostačujúcim a presvedčivým spôsobom

poskytol vysvetlenie, pre ktoré pristúpil k hodnoteniu položky č. 428a, a preto považoval priznanie náhrady za položku č. 428a za dôvodné opierajúc sa o jeho vyjadrenie zo dňa 14.11.2024 v ktorom sa uvádza, že „atrofia svalstva bola zapríčinená trvalou imobilizáciou pacientky v pooperačnom období a následkom trvalo zníženej mobility pacientky. Táto atrofia vôbec nesúvisí s obmedzením hybnosti v koxe (pozn. bedrovom kĺbe). Dlhodobá až trvalá atrofia úrazom postihnutej dolnej končatiny je vždy prítomná v porovnaní s kontralaterálnou končatinou aj z toho dôvodu, že pacientka trvalo šetrí pri chôdzi postihnutú končatinu a táto skutočnosť vôbec nesúvisí s lokálnym obmedzením hybnosti v operovanej koxe.“ Žalovaná žiadnym relevantným dôkazom nespochybnila vyššie uvedený názor. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú. 75. K odvolacej námietke žalovanej, ktorá namietala nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie a to, že vodič poisteného motorového vozidla nezabezpečil bezpečnosť cúvania, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd vyhodnotil tvrdenie K.na D. o zapnutých cúvacích svetlách ako nepravdivé len z toho dôvodu, že menovaný túto informáciu uviedol až v rámci podaného odporu proti trestnému rozkazu zo dňa 18.07.2024, pritom žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v prípravnom konaní prítomnosť cúvacích svetiel nepoprela, keďže na výsluchu dňa 20.05.2024 uviedla, že sa nevie k uvedenému vyjadriť a preto žalovaná mala za to, že vodič K. D. si splnil všetky povinnosti pri cúvaní a mala za to, že uvedenú skutočnosť už namietal v prípravnom konaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu o.i. jednak z výpovede žalobkyne v prípravnom konaní pred OR PZ Bratislava I zo dňa 13.05.2023, ktorá uviedla, že bola na prechádzke s H. I. a ktorá sa nevedela vyjadriť, že by na motorovom vozidle, ktoré riadil obvinený K. D., boli zapnuté cúvacie svetlá a s tým, že ale nezatrúbil, ďalej z výpovede H. I. v prípravnom konaní, ktorá uviedla, že so žalobkyňou išli po chodníku vedľa parkoviska a že videli, ako na parkovisko odbočilo motorové vozidlo, ktoré zrazu z ničoho nič cúvalo, oni boli už vtedy za ním a tak do nich narazil zadnou časťou, ako aj z výpovede K. D. v prípravnom konaní, ktorý o.i. uviedol, že dňa 13.05.2023 jazdil na osobnom motorovom vozidle zn. P. P. zo smeru Mlynské Nivy smerom do EUROVEA, a.s., s tým, že prišiel pred rampu na parkovisko, kde zistil, že parkovisko nie je verejné, ale súkromné, a preto musel cúvať, skontroloval najprv situáciu a spätné zrkadlá a začal pomaly cúvať a následne došlo k stretu motorového vozidla s chodkyňami. Potvrdil, že cúvacie senzory mal a že boli plne funkčné, ale vôbec nezareagovali, predpokladal, že sa to stalo tak rýchlo. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoj záver o skutočnosti, že vodič poisteného motorového vozidla nezabezpečil bezpečnosť cúvania, oprel o uvedené svedecké výpovede v ktorých žalobkyňa sa síce nevedela vyjadriť, že by na motorovom vozidle, ktoré riadil obvinený K. D., boli zapnuté cúvacie svetlá a uvedené nepotvrdila ani H. I., avšak obe svedkyne zhodne uviedli, že videli ako na parkovisko odbočilo motorové vozidlo, ktoré zrazu začalo cúvať, pričom boli už vtedy za ním a ktoré do nich následne narazilo zadnou časťou. Ďalej z vykonaného dokazovania v trestnom konaní (najmä z výsluchov účastníkov dopravnej nehody, kamerového záznamu dokumentujúceho priebeh nehody, znaleckého posudku z odboru zdravotníctva) vyplýva priebeh dopravnej nehody. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku a to, že skutočnosti ohľadom zapnutých cúvacích svetiel, ktoré by mali okoloidúcim chodcom, prípadne ďalším motorovým vozidlám signalizovať cúvanie vozidla, však vodič motorového vozidla - K. D. prvýkrát uviedol až v podanom odpore proti trestnému rozkazu dňa 18.07.2024 t.j. vyše jedného roka po dopravnej nehode, pričom v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní dňa 25.10.2023 však uvádzal len skutočnosti ohľadom parkovacích senzorov, ktoré nereagovali na prekážku, rovnako otázky obhajcu smerovali len k prítomnosti cúvacích senzorov a parkovacej kamery v motorovom vozidle. Skutočnosť, že by mal vodič motorového vozidla zapnuté cúvacie svetlá sa v rámci jeho výpovede neuvádza. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že ak by aj K. D. uvedenú skutočnosť t.j., že na motorovom vozidle mal zapnuté cúvacie svetlá, už namietal v prípravnom konaní, uvedené nemá vplyv na záver súdu, nakoľko z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že ako vodič motorového vozidla nezabezpečil bezpečnosť cúvania, čo vlastne aj sám potvrdil vo svojej výpovedi, keď uviedol, že prišiel pred rampu na parkovisko, kde však zistil, že parkovisko je súkromné a preto motorovým vozidlom začal cúvať, pričom následne došlo k stretu motorového vozidla s chodkyňami. K. D.W.X. zavinil tak predmetnú dopravnú nehodu, podporuje aj verdikt trestného rozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa 22.01.2025, č. k. 37T/21/2024-286 na základe ktorého, bol ako obvinený uznaný za vinného v dôsledku spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví žalobkyne a odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 a ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol zaviazaný na náhradu škody o.i. poškodenej C. F.Á. (žalobkyni) v sume vo výške 16 510, 05,- eur. Preto neobstojí obrana

žalovanej, že vodič K. D. si splnil všetky povinnosti pri cúvaní. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú. 76. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti vyplývajúce z trestného konania a to najmä uvedené jej poisteným - K. D. v odpore zo dňa 18.07.2024 ako aj žalobkyne a druhej chodkyne H. I. a ktorý za skutkový základ rozhodnutia bral na zreteľ len tú časť zisteného skutkového stavu, ktorá smeruje k vysloveniu výlučnej viny K. D. za vznik dopravnej nehody, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním a v ktorom jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný a žalobkyňa preukázala nárok a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovanej za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného riadne. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú. 77. K odvolacej námietke žalovanej, ktorá sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo zrejmé a identifikovateľné akékoľvek spoluzavinenie zo strany žalobkyne, nakoľko mala za to, že určitá miera zavinenia na dopravnej nehode vyplynula z výsluchov v trestnom konaní a právne závery interpretované v odôvodnení rozsudku sú v zjavnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, v dôsledku čoho je rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa ako chodkyňa porušila povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke a taktiež, že by porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť, nakoľko vodič - K. D. smeroval na parkovisko s osadenou dopravnou značkou „zákaz vjazdu“, podľa ktorej bol vjazd povolený iba motorovým vozidlám s povolením od subjektu EUROVEA, a.s. a ktorý takým povolením nedisponoval, a po tomto zistení začal cúvať (čo nepopieral v konaní) a to bez toho, aby si zaistil bezpečné cúvanie, v dôsledku čoho došlo k stretu so žalobkyňou a spôsobeniu jej ťažkej ujmy na zdraví. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovanou stanovenie miery spoluviny žalobkyne v rozsahu 50 % nebolo dôvodné a ktorý za účelom posúdenia miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode, vychádzal z listinných dôkazov predloženými stranami sporu. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú. 78. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nenariadil žalovanou navrhované znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s nevykonaním tohto dôkazu v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal, keď dôvodil, že do konania bolo predložené dostatočné množstvo listinných dôkazov tvoriacich podklad pre náležité právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu (znalecký posudok N.. K. C., N.. lekársky posudok K.. K. A., N.. s následným vyjadrením k sporným položkám SSU, posudky K.. K. N., N.. O. K.. A. K., R. A.. K.. K. J. P.., K.., A. A.. K.. Ľ. F. N.., K. atď.), pričom zároveň zohľadnil aj vysoký vek žalobkyne a osobný charakter uplatňovaných nárokov, a z tohto dôvodu preto ďalšie znalecké dokazovanie v kontexte všetkých okolností prejednávaného sporu považoval za neefektívne a nehospodárne. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú. 79. K námietke žalovanej, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné v tej miere, že nedáva uspokojivé odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tohto sporu vzhľadom na jej argumentáciu v konaní a že podľa jej názoru žalovanej súd rozhodol len na podklade určitých listinných dôkazov a ňou predložené dôkazy, ktoré v konaní spochybnila, nezobral do úvahy a tento postup ani dostatočným a preskúmateľným spôsobom nezdôvodnil, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami (viď body 50., 51. a 59. napadnutého rozsudku), ktorými bol v konaní preukázaný rozsah psychických trvalých následkov žalobkyne (viď najmä bod 50.) a teda s dôvodnosťou nároku žalobkyne na náhradu funkčných trvalých následkov. Žalovanou namietaná nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť napadnutého rozsudku

preto neobstojí a to predovšetkým s poukazom na bod 48. napadnutého rozsudku ako aj na vyššie uvedené body tohto rozsudku v ktorých súd uviedol svoje úvahy, premisy a konkrétny myšlienkový postup, ktorým sa spravoval pri posudzovaní otázky legitímnosti/medicínskej prijateľnosti priznania náhrady za bolesť a SSU. Súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov rezultujúcej k prijatiu udržateľného záveru o medicínskej akceptovateľnosti bodového hodnotenia psychickej/ somatickej časti SSU, a tiež je reflektovaním účelu a zmyslu relevantnej právnej úpravy vrátane esenciálneho súkromnoprávneho princípu plnej náhrady škody. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania (najmä listinných dôkazov medicínskeho charakteru s opozitnými závermi) sa opieral o ustálenú judikatúru v zmysle ktorej, znalecký posudok vo všeobecnosti dáva odpovede na odborné otázky a vyhodnotenie informácií z neho vyplývajúcich už nie je odborným riešením, ale riešením právnym (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.04.2016, sp. zn. III. ÚS 267/2014). Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť a teda, môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú. 80. K odvolacej námietke žalovanej, že nie je správny výrok o trovách poukazujúc na súdom priznaný plný úspech žalobkyne vo veci, a to aj napriek tomu, že si žalobkyňa z vlastného pochybenia duplicitne uplatňovala položky č. 393b a 432a v celkovom rozsahu 230 bodov tak v rámci bolestného ako aj SSU, pričom žalovaná poukázala na to, že dňa 17.12.2024 žalobkyňa zobrala z dôvodu duplicity uplatnenej náhrady škody žalobu v časti bolestného čiastočne späť v rozsahu 5.999,- eur (t. j. 230 bodov x 26,08,eur) a táto suma by mala byť pri vyhodnocovaní miery úspechu zohľadnená a že takisto by malo byť zohľadnené aj zamietnutie žaloby v časti 4.576,- eur (t. j. za položku č. 427 v rozsahu 160 bodov x 28,60,- eur), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni ako plne úspešnej strane voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (III. ÚS 475/2018), keďže úspešnej strane sú v takýchto prípadoch priznávané trovy výlučne z tzv. prísudku (sumy prisúdenej konajúcim súdom) a nie z pôvodne žalovanej istiny. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú. 81. Strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jej neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná (§ 150 ods. 1 C.s.p.).

82. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). 83. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy C.s.p.). 84. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 C.s.p.). 85. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 C.s.p.). 86. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tejto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. 87. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). 88. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobkyne v konaní a v zmysle ustanovenia § 185 C.s.p. neuniesla tak procesnú dôkaznú povinnosť t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno. 89. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti

sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (W. T. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria O., Č.. XXX-O. s. 12, § 29; H. D. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria O., Č.. XXX-D.; Z. P.. Grécko z 29. mája 1997; H. P.. Francúzsko z 19. februára 1998). 90. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 91. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010). 92. Odvolací súd na základe súhlasu žalovanej, pripustil späťvzatie žaloby žalobkyne podané počas odvolacieho konania v časti istiny vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 4.890,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a napadnutý rozsudok zrušil vo výroku III. v časti priznanej istiny vo výške 4.890,- eur ako bolestného spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.890,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a vo výroku III. konanie zastavil. 93. Odvolací súd na základe súhlasu žalovanej pripustil späťvzatie žaloby žalobkyne podané počas odvolacieho konania v časti istiny vo výške 2.710,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy výške 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia a napadnutý rozsudok zrušil vo výroku IV. v časti priznaného základného bodového hodnotenia SSU v sume vo výške 2.710,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 2.710,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a v tejto časti vo výroku IV. konanie zastavil. 94. Odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 C.s.p.), dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a ktorý z tohto dôvodu posúdil obranu žalovanej ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobkyne ako dôvodný, ktorý bol predloženými dôkazmi žalobkyne jednoznačne preukázaný a teda neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovanou, ktorá v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila a ani nevyvrátila podstatné závery súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti vo výroku III., IV. a v súvisiacom výroku trovách konania podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny. 95. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 96. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. a tak, že úspešnej žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to aj vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v odvolacom konaní, pretože k zastaveniu konania došlo výlučne pre správanie žalovanej ( plnila v priebehu odvolacieho konania). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 97. Výroky I., II. a V. napadnutého rozsudku neboli napadnuté odvolaním a nadobudli tak právoplatnosť. 98. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).