{"guid": "604b68a5-9bb4-4b8b-a772-c8b3d8cc279a:9fea3c9c-ad98-4cc5-b139-5c8b9ee37ff7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1", "spisova_znacka": "6Co/67/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/67/2025 z 17. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. septembra 2025, sp. zn. 6Co/67/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1", "identifikacne_cislo": "1424200591", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2025-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fea3c9c-ad98-4cc5-b139-5c8b9ee37ff7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/67/2025\n1424200591\n17. 09. 2025\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2025:1424200591.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a\nčleniek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: C. F., R..\nXX.XX.XXXX, T. D. J. X, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o.,\nso sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so\nsídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o náhradu škody\nna zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.decembra 2024,\nč. k. 65C/3/2024-273, takto\nrozhodol:\nI.\nOdvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.890,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a z r u š u j e\nrozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. 65C/3/2024-273 zo dňa 17.12.2024 vo výroku III. v časti\npriznanej istiny vo výške 4.890,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.890,eur od 21.02.2025 do zaplatenia a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.\nII.\nOdvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 2.710,- eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia a z r u š u j\ne rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.\nk. 65C/3/2024-273 zo dňa 17.12.2024 vo výroku IV. v\nčasti priznaného základného bodového hodnotenia SSU v sume vo výške 2. 710,- eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia a v tejto časti\nkonanie z a s t a v u j e.\nIII.\nOdvolací súd vo zvyšnej napadnutej časti výroku III. a IV. ako aj v súvisiacom výroku o nároku\nna náhradu trov konania ( VI. výrok) rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. 65C/3/2024-273 zo\ndňa 17.12.2024 p o t v r d z u j e.\nIV.\n\nŽalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\n\nrozsahu 100 %.\n\nV.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do\nskončenia trestného konania vedeného Mestským súdom Bratislava I pod sp. zn. 37T/21/2024 zamietol\n(výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 14.178,- eur zastavil (výrok II.), žalovanej uložil\npovinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 9.780,- eur od 26.11.2023 do 10.12.2024 a zo sumy vo výške\n4.890,- eur od 11.12.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a titulom\n\nzákladného bodového hodnotenia SSU sumu vo výške 34.749,- eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 8,4 % ročne zo sumy vo výške 34.749,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia (výrok IV.). Vo zvyšku\nžalobu zamietol (výrok V.) a žalovanú zaviazal uhradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100\n% (výrok VI.).\n2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 441,\n§ 444, § 517\nods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zákonov (ďalej len ako „Občiansky\nzákonník“ alebo aj ako „OZ“), § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za\nsťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných\npoisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 437/2004 Z. z.“ alebo aj ako „zákon o\nnáhrade za bolesť a o náhrade za SSU“), § 53 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 8/2009 Z. z. alebo aj ako „zákon o\ncestnej premávke“), § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 a ods. 10, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“ alebo aj ako „zákon o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“ alebo aj ako\n„zákon o PZP“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), § 144, § 145\nods. 2, § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 12.01.2024 voči žalovanej pôvodne domáhala náhrady škody na zdraví (bolestného) vo výške\n15.779,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.05.2023 v čase okolo 16.00 - 16.15\nhod. došlo pri vjazde do areálu (v bezprostrednej blízkosti bezpečnostných rámp) parkoviska patriaceho\nk nákupnému centru Eurovea v smere od N. B.. v blízkosti zastávky MHD „Malá Scéna“ (nástupište\nlinky MHD č. XX) k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli chodkyne - C. F. R.. XX.XX.XXXX, D.\nJ. X, XXX XX D. (ďalej len ako „žalobkyňa“) a H. I., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XX, XXX XX D. (ďalej\nlen ako „H. I.“) a K. D., D. D.J. X, XXX XX D. (ďalej aj ako „vodič“ alebo aj ako „K. D.“ alebo aj ako\n„vinník dopravnej nehody“ alebo aj ako „poistený z PZP u žalovanej“), ktorý riadil osobné motorové\nvozidlo zn. P. P., E.: H.-XXXCM (ďalej aj ako „motorové vozidlo“ alebo aj ako „poistené motorové\nvozidlo“) v dôsledku ktorého došlo k predmetnej udalosti. Súd prvej inštancie opísal priebeh dopravnej\nnehody s tým, že k nej došlo na tom skutkovom základe, že vodič jazdil na vyššie identifikovanom\nmotorovom vozidle, pričom ho na parkovisku pred nákupným centrom EUROVEA, a.s. medzi ulicami\nN. - A. W. zastavila bezpečnostná rampa, ktorá sa neotvorila, následne začal s vozidlom cúvať a točiť\nsa, pričom počas daného manévra zrazil zadnou časťou svojho vozidla žalobkyňu a H. I., ktoré v tom\nčase prechádzali ako chodkyne v blízkosti vjazdu na parkovisko smerom k zastávke MHD „Malá Scéna“,\npričom žalobkyňa utrpela následkom dopravnej nehody poranenie hlavy v oblasti pravého spánku a\nčela, zlomeninu krčka stehennej kosti a mnohopočetné poranenia a ktorá bola následne prijatá na\nortopedicko - traumatologickú kliniku nemocnice Ružinov za účelom operačného riešenia fraktúry krčka\nstehennej kosti, ktorá bola realizovaná dňa 17.05.2023 a následne bola dňa 24.05.2023 preložená\nna rehabilitačné oddelenie nemocnice Ružinov. Vznik škodovej udalosti bol nahlásený žalovanej ako\npríslušnému zodpovednému poisťovateľovi kolízneho motorového vozidla. V trestnej veci vedenej\nv súvislosti s dopravnou nehodou na OR PZ Bratislava I, pod Č.: V.-XXX/X-C.-D.-XXXX bolo dňa\n22.08.2023 vznesené obvinenie proti vodičovi za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.\n2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Ďalej súd uviedol, že\nz e-mailovej komunikácie so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov (ďalej aj ako „SKP“) vyplýva, že\nosobné motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody (t. j. ku dňu 13.05.2023) poistené žalovanou na\nzáklade poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Výzvou na plnenie zo dňa 02.08.2023 si žalobkyňa uplatnila\nvoči SKP nárok na náhradu škody na zdraví titulom základného bodového ohodnotenia bolestného vo\nvýške 15.779,- eur a dňa 04.08.2023 bola vyrozumená SKP, že zodpovedným poisťovateľom K. D. je\nžalovaná, ktorej bola škodová udalosť postúpená na vybavenie. Uplatnený nárok zodpovedal bodovému\nhodnoteniu bolestného vo výške 605 bodov, ktoré žalobkyni priznal N.. K.. K. C., N.. - znalec z odboru\nzdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 13.07.2023,\nktorý bol vypracovaný na účely trestného konania vedeného v súvislosti s predmetným nehodovým\ndejom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave I, odbor kriminálnej polície pod Č.C.: V.- XXX/X-C.-D.XXXX pri hodnote 1 bodu sumou vo výške 26,08,- eur. Dňa 27.10.2023 a dňa 10.08.2023 žalovaná v\n\npísomnom oznámení uviedla, že nárokmi žalobkyne sa bude zaoberať až po doručení právoplatného\nrozhodnutia o zavinení. V prípade uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví pripadol (pri\npredpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanému e-mailom dňa 10.08.2023) posledný\ndeň zákonnej lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001\nZ. z. (3 mesiace a 15 dní) na deň 25.11.2023. Žalobkyňa si uplatnila nárok na úroky z omeškania zo\nžalovanej istiny odo dňa 11.08.2023 t.j. od momentu nasledujúceho bezprostredne po tom, ako si v\nsúlade so zásadou actio direct uplatnila svoj priamy nárok u žalovanej ako zodpovedného poisťovateľa\n(resp. nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie), keďže k výplate žiadanej náhrady škody ku dňu\npodania žaloby reálne nedošlo.\n4. Žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 11.10.2024 rozšírila žalobu o nárok\nna náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj ako „SSU“) vo výške 42.614,- eur s\npríslušenstvom na základe lekárskeho posudku K.. K. A., N.., ktorý stanovil bodové hodnotenie SSU\nna 1.490 bodov. K bodovému hodnoteniu SSU došlo v roku 2024 a teda hodnota jedného bodu\npredstavovala sumu vo výške 28,60,- eur.\n5. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 31.10.2024 pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa\ndomáhala, aby súd zaviazal žalovanú titulom bolestného na zaplatenie sumy vo výške 15.779,- eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy vo výške 15.779,- eur| od 11.08.2023\ndo zaplatenia a titulom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na\nzaplatenie sumy vo výške 42.614,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy\nvo výške 42.614,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia.\n6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vznesenie obvinenia voči K. D. - vodičovi poisteného\nmotorového vozidla nezakladá jeho úplnú zodpovednosť za vzniknutú dopravnú nehodu, nakoľko\nvznesením obvinenia nie je ešte konštatovaná jeho vina. Následne žalovaná navrhla súdu, aby konanie\nprerušil do ukončenia trestného konania. Okrem nepreukázania právneho základu zo strany žalobkyne\npovažovala žalovaná za sporné ohodnotené položky č. 393b Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom\nkĺbe stredne ťažké a č. 432a Jazva po operačných zákrokoch v celkovom rozsahu 230 bodov, nakoľko\nznalec síce tieto položky uviedol a priznal v rámci hodnotenia bolestného, avšak ako je zrejmé z\nklasifikácie týchto položiek podľa zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU a napokon aj\nz charakteru oboch položiek, pričom položky týkajúce sa obmedzenia pohyblivosti v bedrovom kĺbe\n(393b) a vzniknutých jaziev po operačných zákrokoch (432a) nie sú položkami bolestného, ale sťaženia\nspoločenského uplatnenia. Žalovaná mala za to, že v zmysle vyššie uvedeného bolo nevyhnutné\nprehodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne až po ustálení jej zdravotného stavu (v\nzmysle citovaného ustanovenia zákona o náhrade za bolesť a SSU najskôr po dátume 13.05.2024, ak\nžalobkyňa nepreukáže skoršie ustálenie zdravotného stavu), pretože vzhľadom na stále prebiehajúcu\nliečbu nemožno vylúčiť, že sa zdravotný stav žalobkyne zlepší a úraz zanechá miernejšie, poprípade\nnezanechá žiadne trvalé následky. Uviedla, že keďže predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v\nrámci trestného konania, bolo by vhodné aby žalobkyňa uviedla, či si nárok na náhradu škody na zdraví\nuplatnila aj v trestnom konaní.\n7. Žalobkyňa vo vyjadreniach doručených súdu dňa 08.03.2024 a dňa 30.04.2024, namietala návrh\nžalovanej na prerušenie konania. Zastávala názor, že na základe výsledkov dokazovania (najmä\nvýsluchy účastníkov dopravnej nehody, kamerový záznam dokumentujúci priebeh nehody, znalecký\nposudok z odboru zdravotníctva) vykonaného v trestnom konaní, bol dostatočne odôvodnený a\nnespochybnený záver, že K. D. zavinil dopravnú nehodu, čím sa dopustil spáchania skutku - trestného\nčinu ublíženia na zdraví (vrátane zavinenia škodlivého následku v podobe spôsobenia jej ťažkej ujmy\nna zdraví), pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej\nzákonom). Nesúhlasila s prerušením konania do okamihu právoplatného skončenia trestného konania,\nkeďže právoplatné skončenie trestného konania nepredstavuje conditio sine qua non pre iniciovanie\na vedenie civilného konania (k tomu viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 16/2014) a zároveň\nvýsledok trestného konania záväzne nedeterminuje právny názor (právnu úvahu) civilného súdu z\npohľadu dôvodnosti petitórnych nárokov.\n8. Ďalej žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.10.2024 vo vzťahu k nároku na náhradu za SSU\nuviedla, že položky č. 393b Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe stredne ťažké a č. 432a Jazva\npo operačných zákrokoch v celkovom rozsahu 230 bodov, si žalobkyňa pôvodným návrhom uplatnila\n\nv rámci nároku na náhradu bolestného, pričom K.. K. A., N.. žalobkyni tieto položky (393b a 432a)\npriznal v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná v súvislosti s hodnotením\nSSU namietala s poukazom na posudky zmluvných lekárov K.. K. N., N.. O. K.. A. K., dôvodnosť\nzvyšných troch priznaných položiek sťaženia spoločenského uplatnenia (t.j. položiek č. 254, 427, 428a).\nZa nedôvodne priznanú považovala s poukazom na posudok K.. K. N. položku č. 427, nakoľko symptómy\npreukazujúce dôvodnosť hodnotenej položky neboli zdokumentované vo vyšetreniach viac ako rok od\núrazu. Takisto vychádzajúc z odborného posúdenia K.. K. N., N.. rozporovala aj dôvodnosť priznanej\npoložky č. 428a. V zmysle zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie SSU, sa atrofia svalstva\nnehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. Uvedené vyplýva priamo\nzo znenia položky č. 428 - „Poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu\npohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia)“.\nKeďže obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu je v tomto prípade odškodnené položkou č. 393b,\nnepovažovala za dôvodné hodnotiť samostatne ešte aj položku č. 428a. K.. K. A., N.. hodnotenú položku\nč. 254 posudzovala znalkyňa K.. A. K. so záverom, že žalobkyni žiadne odškodnenie za psychické\nnásledky nepatrí, nakoľko nie sú v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode, ale s náhlymi\ncievnymi mozgovými príhodami, ktoré žalobkyňa utrpela v decembri 2023. Na základe uvedeného,\nžalovaná navrhla doplniť dokazovanie o doplňujúce vyjadrenie K.. K. A., N.., na základe akej zdravotnej\ndokumentácie resp. na základe akých skutočností, ohodnotil položku SSU č. 427 a rovnako, aby sa\nvyjadril k argumentácii ohľadom nemožnosti osobitného hodnotenia atrofie svalstva v prípade, ak je\nsprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu.\n9. Ďalej v podaní doručenom súdu dňa 11.12.2024 žalovaná uviedla, že navrhla žalobkyni odškodnenie\nnesporných položiek bolestného (v rozsahu 375 bodov) a SSU (v rozsahu 230 bodov) po zohľadnení jej\nspoluúčasti v rozsahu 50 %. Žalobkyňa uvedený návrh neakceptovala, avšak žalovaná napriek tomu, jej\nuhradila navrhovaných 50 % z nespornej časti bolestného a SSU a to v celkovej sume vo výške 8.179,eur a ktoré poukázala dňa 10.12.2024 na účet jej právneho zástupcu (bolestné - 375 bodov x 26,08,eur = 9.780,- eur, z toho 50 % = 4.890,- eur; SSU - 230 bodov x 28,60,- eur = 6.578,- eur, z toho 50 % =\n3.289,- eur). Žalovaná zároveň poukázala na odôvodnenie uvedené v odpore proti trestnému rozkazu\npodaného vinníkom nehody K. D. a ktorý mal za to, že poškodené (t.j. žalobkyňa a H. I.) nevenovali\ndostatočnú pozornosť premávke a bez toho, aby skontrolovali bezpečnosť prechodu a nepredvídateľne\nvošli do jazdnej dráhy jeho motorového vozidla, ktoré v tej chvíli cúvalo. Žalovaná nespochybňovala,\nže postup jej poisteného nebol správny, keď odbočil na vyznačené neverejné parkovisko, avšak bol\nnázoru, že po zistení tejto skutočnosti postupoval korektne a neporušil žiadnu povinnosť stanovenú\nzákonom o cestnej premávke, keď mal v úmysle z parkoviska vycúvať po kontrole spätných zrkadiel a\nzapnutí cúvacích svetiel. Naproti tomu správanie žalobkyne možno považovala za porušenie povinnosti\nv zmysle § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke. V zmysle uvedeného mala žalovaná za to, že ňou\nustálená miera spoluviny žalobkyne v rozsahu 50 % je primeraná a dôvodná. Ďalej mala za to, že\ndoplňujúce vyjadrenie K.. K. A.O., N.. k sporným položkám č. 427 a 428a žiadnym spôsobom neprispelo\nk preukázaniu dôvodnosti priznaných sporných položiek a jeho lekársky posudok zo dňa 18.07.2024\npovažoval za nepreskúmateľný v časti v ktorej žalobkyni priznáva položky č. 427 a 428a. V súvislosti s\npoložkou č. 427 (trvalé poúrazové opuchy) sú uvedené len všeobecné informácie z jeho praxe a jeho\nstanovisko, že pri zlomeninách proximálneho femuru a následnej operačnej liečbe vždy dochádza k\nopuchu končatiny, nemožno považovať za dôkaz preukazujúci, že žalobkyňa trpí následkom zlomeniny\npri dopravnej nehode trvalými poúrazovými opuchmi. Žalobkyňa nepredložila žiadnu lekársku správu\nz ktorej by bolo zrejmé, že opuchy pretrvávajú a že v tejto súvislosti absolvovala primeranú liečbu.\nPráve naopak, z lekárskej správy diabetologičky A.. K.. Ľ. F., N.., K. zo dňa 30.10.2024 je zrejmé, že\nžalobkyňa je bez opuchov dolných končatín. Položku č. 428 ((poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny\npri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa\nosobitne nehodnotia)), žalovaná naďalej považovala za nedôvodne priznanú poukazujúc na poznámku\nv zátvorke pri danej položke, v zmysle ktorej sa poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch\nosobitne nehodnotia. Zdôraznila, že keďže žalobkyňa má súčasne aj obmedzenie hybnosti bedrového\nkĺbu (hodnotené položkou č. 393b), nie je dôvodné priznávať položku č. 428, nakoľko zo samotného\nnázvu položky je zrejmé, že je dôvodná len pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe.\n10. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.12.2024 vzala žalobu späť\nv rozsahu 10.889,- eur (nárok pozostávajúci z duplicitne uplatnených položiek č. 393b a 432a a z\nčiastočnej úhrady za bolesť v rozsahu 4.890,- eur) a ďalej v rozsahu 3.289,- eur ako čiastkový uhradený\nnárok za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby.\n\n11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: prepúšťacou správou zo dňa 09.06.2023, prepúšťacou\nsprávou zo dňa 04.07.2023, uznesením OR PZ v Bratislave I o začatí trestného stíhania zo dňa\n15.06.2023, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX N.. K. C., N.., výzvou na plnenie adresovanou\nSlovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej aj ako „SKP“) zo dňa 02.08.2023, odpoveďou žalovaného\nzo dňa 10.08.2023, 27.10.2023, 03.10.2024, prepúšťacou správou zo dňa 24.05.2023, oznámením o\npostúpení škodovej udalosti zo dňa 04.08.2023, vyrozumením o vznesení obvinenia zo dňa 22.08.2023,\ne-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a K. D., fotografiou miesta dopravnej nehody, uznesením o\nvznesení obvinenia zo dňa 22.08.2023, obžalobou OP BA I zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 3Pv 127/23/1101,\ntrestným rozkazom MS BA I, sp. zn. 37T/21/2024, zo dňa 04.07.2024, odporom proti trestnému rozkazu,\nnálezom zo dňa 19.06.2024, prepúšťacou správou zo dňa 26.01.2024, prekladovou správou zo dňa\n09.01.2024, výzvou na plnenie zo dňa 26.08.2024, lekárskym posudkom o sťažení spoločenského\nuplatnenia zo dňa 18.07.2024, posúdením lekárskeho posudku o SSU K.. K. N., N.. zo dňa 30.09.2024,\nznaleckým posudkom K.. A. K. Č.. O. XX/XX, vyjadrením K.. K. A., N.. k bodovému hodnoteniu SSU,\nzápisnicami o výsluchu z trestného konania - žalobkyne, H. I., K. D., záznamom o úhrade sumy\nžalovanou vo výške 8.179,- eur na účet právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 10.12.2024, ako aj ďalšími\ndôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil, že žalobkyňa si ako poškodená uplatňovala nárok\nna náhradu škody na zdraví (bolesť a SSU priamo proti žalovanej ako poisťovateľovi v zmysle zákona\no PZP). Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že dňa 13.05.2023 došlo k dopravnej nehode, v\ndôsledku ktorej žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia a motorové vozidlo prevádzkou ktorého, došlo k\nškode na zdraví žalobkyne, bolo v rozhodnom čase pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu poistené\nu žalovanej z PZP.\n14. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti sumy vo výške 10.889,- eur (nárok pozostávajúci z duplicitne\nuplatnených položiek č. 393b a 432a v rozsahu 230 bodov x 26,08 eur, t. j. po zaokrúhlení 5.999,- eur a z\nčiastočnej úhrady za bolesť v rozsahu 4.890,- eur) a ďalej v rozsahu 3.289,- eur ako čiastkový uhradený\nnárok za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že žalovaná súhlasila s čiastočným späťvzatím\nžaloby, a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.\n15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná v rámci čiastočnej\núhrady nárokov žalobkyni na náhradu za bolesť a za SSU zohľadnila jej spoluzavinenie na vzniknutej\nškode v rozsahu 50 %. Podľa vyjadrenia OR PZ Bratislava I nebol do konania pribratý znalec z odboru\ndoprava cestná za účelom ustálenia nehodového deja. Strany sporu súdu neuviedli, či bolo dodatočne v\ntrestnom konaní nariadené znalecké dokazovanie a nebolo stranami navrhnuté ani v konaní tunajšieho\nsúdu. Za účelom posúdenia miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode, súd prvej inštancie\nvychádzal z listinných dôkazov predloženými stranami sporu. Z obsahu výpovedí žalobkyne, H. I. a\nvodiča motorového vozidla v rámci prípravného konania, súd prvej inštancie zistil rozpory v otázke, ako\núčastníci dopravnej nehody vnímali nehodový dej. Žalobkyňa a H. I. sa vyjadrili, že kráčali po chodníku\nvedľa parkoviska, videli prichádzajúce motorové vozidlo, ktoré odbočilo smerom na parkovisko, pričom\npredpokladali, že bude na parkovisko ďalej pokračovať. Už v čase, kedy sa nachádzali za motorovým\nvozidlom, vodič začal podľa ich vyjadrení cúvať, následkom čoho narazil do žalobkyne, ktorá spadla na\nzem. Naopak, vodič motorového vozidla uvádzal, že po zistení, že parkovisko nie je verejné, najskôr\nskontroloval situáciu v premávke, skontroloval spätné zrkadlá a začal pomaly cúvať. Pri opätovnom\nskontrolovaní spätných zrkadiel videl panie, ako padajú. Nebolo počuť žiadny náraz a senzory na aute\nich tiež nezachytili. Na otázku svojho obhajcu uviedol, že má plne funkčné parkovacie senzory, avšak\ntie nezaregistrovali prekážku. Podľa verzie vodiča motorového vozidla tak chodkyne mali vstúpiť za\nmotorové vozidlo až v čase, kedy už s vozidlom cúval. Skutočnosti ohľadom zapnutých cúvacích svetiel,\nktoré by mali okoloidúcim chodcom, prípadne ďalším motorovým vozidlám signalizovať cúvanie vozidla,\nvšak vodič motorového vozidla prvýkrát uviedol až v podanom odpore proti trestnému rozkazu dňa\n18.07.2024, t. j. vyše jedného roka po dopravnej nehode. V rámci svojej výpovede v prípravnom konaní\ndňa 25.10.2023 však uvádzal len skutočnosti ohľadom parkovacích senzorov, ktoré nereagovali na\nprekážku, rovnako otázky obhajcu smerovali len k prítomnosti cúvacích senzorov a parkovacej kamery v\nmotorovom vozidle. Skutočnosť, že by mal vodič motorového vozidla zapnuté cúvacie svetlá, sa v rámci\njeho výpovede neuvádza. Hoci žalovaná súdu nepredložila hlásenie poistnej udalosti zo strany vodiča\nmotorového vozidla, časť z neho citovala v rámci svojho vyjadrenia k žalobe, pričom rovnako neuvádzala\nskutočnosti podľa ktorých, by motorové vozidlo malo mať zapnuté cúvacie svetelné signály. Uvedené\npodporuje názor súdu, že dôvodom vzniku dopravnej nehody bolo nevenovanie sa situácii v premávke\nzo strany vodiča a nezaistenie si bezpečného cúvania pomocou spôsobilej osoby, čo bolo preukázané\n\nz fotografie miesta dopravnej nehody. Žalobkyňa s H. I. prechádzali cez cestu poza motorové vozidlo,\nktoré zastalo pred bezpečnostnou rampou na parkovisko. Vodič motorového vozidla odbočil smerom\nk parkovisku napriek osadenej dopravnej značke (zákaz vjazdu), pričom s motorovým vozidlom začal\ncúvať bez zaistenia si bezpečného cúvania. Súd mal za to, že žalobkyňa ako chodkyňa neporušila\nžiadnu zo svojich povinností upravených zákonom o cestnej premávke a ani všeobecnú prevenčnú\npovinnosť. Preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa svojim konaním nepodieľala na vzniku škody a\ntak nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mala pomerne znášať škodu na zdraví.\n16. Ohľadom nároku na náhradu za bolesť súd prvej inštancie uviedol, že túto si žalobkyňa pôvodne\nuplatnila na základe znaleckého posudku N.. K.. K. C., N.. Č.. XXX/XXXX za celkovo 605 bodov.\nŽalobkyňa po začatí konania vzala žalobu späť v časti položiek č. 393b a 432a, t.j. spolu v rozsahu 230\nbodov, ktoré boli následne hodnotené aj v rámci nároku na náhradu za SSU, t.j. boli uplatnené duplicitne.\nŽalovaná dôvodnosť zvyšných položiek bodového hodnotenia za bolesť nerozporovala. Žalobkyni tak\nvznikol nárok na bolestné za celkovo 375 bodov x 26,08,- eur (2 % z priemernej mesačnej mzdy v sume\nvo výške 1.304,- eur za rok 2022, ktorý predchádzal roku, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne) t.\nj. spolu 9.780,- eur. Žalovaná po začatí konania plnila v prospech žalobkyne v rozsahu 50 % tejto sumy\nv sume vo výške 4.890,- eur. Súd preto zaviazal žalovanú na doplatenie zvyšnej časti nároku v sume\nvo výške 4.890,- eur.\n17. Vo vzťahu k nároku na náhradu za SSU, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa vychádzala z\nlekárskeho posudku K.. K. A., N.. zo dňa 18.07.2024, ktorý stanovil bodové hodnotenie na 1.490 bodov.\nŽalovaná rozporovala položky č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem\nporanenia hlavy, č. 427 - trvalé poúrazové opuchy a č. 428a - poúrazová atrofia svalstva na stehne.\nVo vzťahu k hodnoteniu položky č. 254 žalovaná súdu predložila znalecký posudok psychiatričky K.. A.\nK.V., ktorá uviedla, že K.. K. A., N.. hodnotil položku č. 254 mimo svojej kompetencie, pričom psychické\nporuchy sa nerozvinuli v kauzálnej súvislosti s dopravnou nehodou, ale v dôsledku náhlej cievnej\nmozgovej príhody v decembri 2023. V zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár je lekár, ktorý\nnaposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví bez uvedenia konkrétnej špecializácie\nlekára. Súd prvej inštancie ďalej pre porovnanie poukázal na znenie položky č. 255 - vážne duševné\nporuchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov\na tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom) s tým, že v rámci vymedzenia\ntejto položky sa vyslovene uvádza, že pre priznanie náhrady sa vyžaduje overenie psychiatrickým\npracoviskom, čo sa však pri položke č. 254 neuvádza. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákon\nč. 437/2004 Z. z. nevyhnutne nevyžaduje, aby dôvodnosť položky č. 254 hodnotil psychiater a uviedol,\nže k hodnoteniu položky č. 254 pristupujú lekári z rôznych medicínskych odvetví, nie len z odvetvia\npsychiatrie. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil, že K.. K. A.Č., N.. ako ortopéd bol spôsobilým na\nohodnotenie položky č. 254.\n18. A.. K.. K. J., P.. konštatovala, že depresívna symptomatika bola u žalobkyne prítomná už pred\ncievnymi mozgovými príhodami, ku ktorým došlo v decembri 2023 a januári 2024 a aj v náleze zo dňa\n19.06.2024 (č. l. 152 s. sp.) uvádzala, že žalobkyňu v máji 2023 zrazilo auto, pričom sa u nej rozvinula\ndepresia, úzkostné stavy v súvislosti s prekonanou psychotraumou. K.. A. K. vychádzala pri svojom\nznaleckom posudku z lekárskych správ žalobkyne, o.i. aj z nálezu A.. K.. K. J., P.. z 19.06.2024, avšak sa\nnevysporiadala s vyjadrením, že u žalobkyne sa rozvinula depresia ako následok traumy po dopravnej\nnehode. Navyše A.. K.. K. J., P.. je ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, naproti tomu zo znaleckého posudku\nK.. A. K. nevyplýva, že by žalobkyňu osobne vyšetrila. Vzhľadom na uvedené dospel k názoru, že\nhodnotenie položky č. 254 v rámci nároku na náhradu za SSU bolo dôvodné a nebolo preukázané, že\nby sa psychické problémy žalobkyne rozvinuli až v súvislosti s cievnymi mozgovými príhodami, naopak\nk cievnym mozgovým príhodám došlo až v dôsledku dekompenzovaného psychického aj somatického\nstavu žalobkyne.\n19. Ohľadom položky SSU č. 428a - poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom\nrozsahu pohybu v kĺbe súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nepopierala skutočnosť, že žalobkyňa\ntrpí atrofiou, avšak namietala, že atrofia svalstva sa nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná\nobmedzenou hybnosťou kĺbu. K.. K. A., N.. vo vyjadrení zo dňa 14.11.2024 uviedol, že „atrofia svalstva\nbola zapríčinená trvalou imobilizáciou pacientky v pooperačnom období a následkom trvalo zníženej\nmobility pacientky. Táto atrofia vôbec nesúvisí s obmedzením hybnosti v koxe (pozn. bedrovom\nkĺbe). Dlhodobá až trvalá atrofia úrazom postihnutej dolnej končatiny je vždy prítomná v porovnaní s\n\nkontralaterálnou končatinou aj z toho dôvodu, že pacientka trvalo šetrí pri chôdzi postihnutú končatinu\na táto skutočnosť vôbec nesúvisí s lokálnym obmedzením hybnosti v operovanej koxe.“ Súd zastával\nnázor, že za okolností, kedy atrofia svalstva vznikla nezávisle od obmedzenia hybnosti v kĺbe, sa\nneuplatní časť znenia tejto položky uvedeného v zátvorke, podľa ktorého sa poúrazové atrofie spojené\ns poruchami pohybu v kĺboch osobitne nehodnotia. Podľa vyjadrenia K.. K. A., N.., atrofia u žalobkyne\nnemá žiadny súvis s obmedzením hybnosti v bedrovom kĺbe, ktoré bolo hodnotené samostatnou\npoložkou č. 393b a príčinou vzniku atrofie bola znížená jej celková mobilita a trvalé šetrenie postihnutej\ndolnej končatiny pri chôdzi. K.. K. N., N.. sa v posúdení lekárskeho posudku o SSU predloženom\nžalovaným vo vzťahu k tejto spornej položke rovnako vyjadril len tým spôsobom, že atrofia svalstva sa\nnehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. Neuvádzal, že by žalobkyňa\natrofiou netrpela. Súd prvej inštancie mal za to, že K.. K. A., N.. dostačujúcim a presvedčivým spôsobom\nposkytol vysvetlenie, pre ktoré pristúpil k hodnoteniu položky č. 428a, s týmto zdôvodnením sa súd\nstotožnil, a preto považoval priznanie náhrady za položku č. 428a za dôvodné.\n20. K položke č. 427 - trvalé poúrazové opuchy súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná opätovne\npoukázala na vyjadrenie K.. K. N., N.. podľa ktorého, tieto symptómy neboli uvedené v dokumentácii\npri vyšetreniach viac ako rok od úrazu. K.. K. A., N.. vo vzťahu k hodnoteniu tejto položky uviedol,\nže „pri zlomeninách proximálneho femuru a následnej operačnej liečbe dochádza vždy k venostáze a\nlymfostáze postihnutej dolnej končatiny a k následnému opuchu končatiny postihnutej týmto úrazom.“\nPri hodnotení tejto položky vychádzal zo svetových literárnych zdrojov a zo svojej 38-ročnej praxe.\nSúd nespochybňoval dlhoročnú odbornú prax K.. K. A., N.., avšak v tomto prípade treba prisvedčiť\nžalovanej, že takéto vyjadrenie je všeobecné, nehodnotiace konkrétne zdravotný stav žalobkyne. K.. K.\nA., N.. neuviedol žiadne lekárske záznamy, na základe ktorých by bolo možné u žalobkyne konštatovať\nprítomnosť opuchov dolných končatín, odvolal sa na svoju prax a knižné zdroje. Zároveň súd prvej\ninštancie konštatoval, že podľa dekurzu diabetologičky A.. K.. Ľ. F. N.., K. (Metabol KLINIK s.r.o.) zo dňa\n30.10.2024 (č.l. 203), bola žalobkyňa bez opuchov dolných končatín. Na základe uvedených skutočností\nsa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej bolo hodnotenie tejto položky nedôvodné.\n21. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobkyni prislúchala náhrada za SSU za položky č.\n254, 393b, 432a, 428a v celkovom rozsahu 1.330 bodov x 28,60,- eur (2 % z priemernej mesačnej mzdy\nza rok 2023 - 1.430,- eur, predchádzajúci roku, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne),\nt.j. v sume vo výške 38.038,- eur. Nakoľko žalovaná po začatí konania plnila v prospech žalobkyne v\nrozsahu 3.289,- eur na položky č. 393b a č. 432a (50 % z 230 bodov x 28,60 eur), žalobkyňa z tohto\ndôvodu v tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť. Súd preto zaviazal žalovanú na doplatenie zvyšnej\nnáhrady za SSU v sume vo výške 34.749,- eur.\n22. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa\n07.09.2022, sp. zn. II. ÚS 263/2022 podľa ktorého, poškodenému vzniká nárok na úrok z omeškania v\nprípade, kedy sa poisťovateľ dostane do omeškania s poskytnutím peňažného plnenia titulom náhrady\nškody, a to aj za predpokladu, že v zákonnej 3-mesačnej lehote uviedol poškodenému vysvetlenie,\npre ktoré nedošlo k poskytnutiu plnenia. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade žalovaná\nnedodržala zákonom stanovené lehoty s odôvodnením, že nebolo rozhodnuté o zavinení jej poisteného K. D. a žalovaná sa tak dostala do omeškania s peňažným plnením. Otázka zavinenia vodiča motorového\nvozidla však nebola pre posúdenie nárokov žalobkyne rozhodujúca.\n23. V prípade uplatneného nároku na náhradu za bolesť bol tento uplatnený dňa 08.08.2023 a posledný\ndeň zákonnej lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona o PZP\n(3 mesiace a 15 dní) pripadol na deň 25.11.2023. Nárok na náhradu za bolesť, súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako dôvodný v rozsahu sumy vo výške 9.780,- eur. K čiastočnému zaplateniu náhrady za\nbolesť v sume vo výške 4.890,- eur došlo dňa 10.12.2024, preto súd prvej inštancie dospel záveru, že\nžalobkyni prislúcha úrok z omeškania zo sumy vo výške 9.780,- eur od 26.11.2023 do 10.12.2024 a\nzo sumy vo výške 4.890,- eur od 11.12.2024 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň\nomeškania predstavovala 4,50 % (vtedy by sadzba úroku z omeškania predstavovala 9,50 %), súd však\npriznal žalobkyni úrok z omeškania v uplatnenej sadzbe 9,25 % ročne. Žalobkyňa si uplatnila v súvislosti\ns nárokom na náhradu za bolesť úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 15.779,eur| od 11.08.2023 do zaplatenia. Nad rozsah priznaných úrokov z omeškania preto súd žalobu v tejto\nčasti zamietol.\n\n24. Ohľadom náhrady za SSU pri predpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanej emailom dňa 26.08.2024 (tento dátum žalovaná nerozporovala), posledný deň zákonnej lehoty (3 mesiace\na 15 dní) na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona o PZP, pripadol\nna deň 11.12.2024. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný nárok na náhradu za SSU v sume vo\nvýške 38.038,- eur. Žalovaná plnila dňa 10.12.2024 v rozsahu 3.289,- eur (v tejto časti sa žalovaná ešte\nnedostala do omeškania). Žalovaná bola v omeškaní so zvyšným nárokom vo výške 34.749,- eur. Keďže\nzákladná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania predstavovala 3,40 %, súd prvej inštancie priznal\nžalobkyni úrok z omeškania v sadzbe 8,40 % ročne zo sumy vo výške 34.749,- eur od 12.12.2024 do\nzaplatenia. Žalobkyňa si uplatnila v súvislosti s náhradou za SSU úroky z omeškania vo výške 8,65 %\nročne zo sumy 42.614,- eur od 12.12.2024 do zaplatenia, nad rámec priznaných úrokov z omeškania\nsúd žalobu zamietol. Lehota na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. predstavuje tri dni od právoplatnosti\nrozsudku.\n25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nenariadil žalovanou\nnavrhované znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, nakoľko do konania bolo\npredložené dostatočné množstvo listinných dôkazov tvoriacich podklad pre náležité právne posúdenie\nveci a rozhodnutie súdu (znalecký posudok N.. K. C., N.. lekársky posudok K.. K. A., N.. s následným\nvyjadrením k sporným položkám SSU, posudky K.. K. N., N.. O. K.. A. K., nálezy A.. K.. K. J. P.., K..,\ndekurz A.. K.. Ľ.B. F. N.., K. atď.). Súd rovnako zohľadnil aj vek žalobkyne (takmer 90 rokov) a osobný\ncharakter uplatňovaných nárokov, preto ďalšie znalecké dokazovanie v kontexte všetkých okolností\nprejednávaného sporu považoval za neefektívne a nehospodárne. Súd rovnako nepripojil na návrh\nžalovanej trestný spis, keďže žalovaná ako poisťovateľ má právo, aby mu OČTK oznámili na požiadanie\núdaje o dopravnej nehode, alebo mu umožnili nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci\ntýkajúcej sa škodovej udalosti (§ 11 ods. 10 zákona o PZP). Navyše všetky relevantné dokumenty z\ntrestného konania (uznesenie o vznesení obvinenia, obžaloba, trestný rozkaz, odpor proti trestnému\nrozkazu, výpovede účastníkov dopravnej nehody z prípravného konania, znalecký posudok N.. K. C.,\nN..) boli doložené aj do spisu tunajšieho súdu. Súd zároveň upustil od výsluchu vodiča motorového\nvozidla K. D., keďže žalovaná na jeho výsluchu naďalej netrvala.\n26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú\nv časti nároku na náhradu za bolesť v sume vo výške 4.890,- eur a nároku na náhradu za SSU v sume\nvo výške 34.749,- eur, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, t.j. v časti\nnároku na náhradu za SSU - položka č. 427 a uplatnených úrokov z omeškania nad rámec priznaných\núrokov z omeškania.\n27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola čo do základu úspešná,\nsúd prvej inštancie jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetom\nkonania bola pôvodne náhrada za bolesť v sume 15.779,- eur a náhrada za SSU v sume 42.614,eur, ktoré si žalobkyňa uplatňovala na základe znaleckého, resp. lekárskeho posudku. Žalobkyňa vzala\nžalobu čiastočne späť v rozsahu 14.178,- eur z dôvodu duplicity dvoch položiek v znaleckom posudku\no bolesti a lekárskom posudku o SSU a z dôvodu čiastočného plnenia žalovaným po začatí konania.\nŽalobkyňa nebola úspešná v plnej miere, súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR,\nIII. ÚS 475/2018-31, zo dňa 04.02.2021, ktorý v rámci odôvodnenia uviedol, že „zmyslom novej právnej\núpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne\nvylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch,\nkeď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto\ninterpretácia § 255 C.s.p. súdom nie je v súlade s ústavou.“ Súd poukázal na to, že o nároku na náhradu\nškody na zdraví súd rozhodoval na základe znaleckých resp. lekárskych posudkov.\n28. Proti tomuto rozsudku vo výroku III., IV. a VI. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie v zmysle\n§ 355 C.s.p., nakoľko zastávala názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), súd nevykonal\nnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), a\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.\nd) C.s.p.) a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu\n\nzamietne ako nedôvodnú a priznal jej nárok na náhradu trov konania, resp. aby napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n29. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s právnym názorom uvedeným v napadnutom rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV, ktorý v súvislosti s namietanou spoluvinou žalobkyne konštatoval, že nevzhliadol\nžiaden zákonný dôvod, pre ktorý by žalobkyňa mala pomerne znášať škodu na zdraví a že nebolo\njej povinnosťou predpokladať, že vodič smerujúci na parkovisko začne cúvať a preto sa dôvodne\ndomnievala, že vodič bude pokračovať v jazde smerom na parkovisko, s tým, že vodič poisteného\nmotorového vozidla sa nevenoval situácii v cestnej premávke a nezaistil bezpečné cúvanie.\n30. Namietala, že v súvislosti so spornými položkami SSU č. 254, 427 a 428a súd prvej inštancie dospel\nk nesprávnemu záveru o dôvodnosti položiek č. 254 a 428a a v tejto súvislosti poukázala na znalecký\nposudok č. O. XX/XX vypracovaný psychiatričkou K.. A. K. s jednoznačným záverom, že položka č. 254\nnie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Ďalej poukázala na lekárske správy psychiatričky A..\nK.. K. J. P.., K.. zo dňa 19.06.2024 a 30.10.2024, v zmysle ktorých bola žalobkyňa do mája 2023 bez\nkontaktu s psychiatrom. Taktiež namietala, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezobral do úvahy\nzávery znaleckého posudku K.. A. K. a len stroho skonštatoval, že sa nevysporiadala s vyjadrením A.. K..\nK.W. J. P.., K.., v zmysle ktorého sa u žalobkyne rozvinula depresia ako následok traumy po dopravnej\nnehode. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie ohľadom spornej položky SSU č. 428a, že príčinou\nvzniku atrofie u žalobkyne bola znížená jej celková mobilita a trvalé šetrenie postihnutej dolnej končatiny,\nnakoľko uvedené nemá súvis s obmedzením hybnosti v bedrovom kĺbe a v zmysle znenia tejto položky,\nsa poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch osobitne nehodnotia.\n31. Zároveň sa žalovaná nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo zrejmé\na identifikovateľné akékoľvek spoluzavinenie zo strany žalobkyne a zastávala názor, že určitá miera\nzavinenia na dopravnej nehode vyplynula z výsluchov v trestnom konaní a právne závery interpretované\nv odôvodnení rozsudku sú v zjavnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, v dôsledku čoho, je rozsudok\nsúdu prvej inštancie arbitrárny. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil\nskutkový stav, keď pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti vyplývajúce z trestného konania a to najmä\nna skutočnosti uvedené jej poisteným - K. D. v odpore zo dňa 18.07.2024 ako aj žalobkyne a druhej\nchodkyne H. I. a ktorý za skutkový základ rozhodnutia bral na zreteľ len tú časť zisteného skutkového\nstavu, ktorá smeruje k vysloveniu výlučnej viny K. D. za vznik dopravnej nehody.\n32. Žalovaná namietala, že záver prvostupňového súdu, že vodič poisteného vozidla nezabezpečil\nbezpečnosť cúvania, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd vyhodnotil tvrdenie K. D. o\nzapnutých cúvacích svetlách ako nepravdivé len z toho dôvodu, že menovaný túto informáciu uviedol\naž v rámci podaného odporu proti trestnému rozkazu zo dňa 18.07.2024, pritom žiadnym spôsobom\nnezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v prípravnom konaní prítomnosť cúvacích svetiel nepoprela,\nkeďže uviedla (výsluch zo dňa 20.05.2024), že sa k uvedenému vyjadriť nevie. Žalovaná preto mala za\nto, že uvedená skutočnosť musela byť namietaná K. D. už v prípravnom konaní, a nie až v podanom\nodpore proti trestnému rozkazu s tým, že vodič K. D. splnil všetky povinnosti pri cúvaní.\n33. Žalovaná namietala, že zo strany súdu nebolo žiadnym spôsobom zohľadnené správanie žalobkyne,\nktoré jednoznačne vykazuje znaky protiprávnosti a považovala za neprípustné, že táto nebola aspoň\nčiastočne uznaná spoluzodpovednou za vznik dopravnej nehody za situácie, kedy nie je sporné, že\nbezpečnosť premávky spolu s druhou chodkyňou nesledovali a spoliehali sa, že motorové vozidlo\nbude pokračovať dopredu. Zdôraznila, že žalobkyňa ako chodkyňa prechádzajúca mimo priechodu pre\nchodcov, pozerajúca sa priamo pred seba (nie okolo seba), nemôže mať absolútnu prednosť a to aj\nnapriek tomu, že K. D. nepostupoval správne, keď odbočil na neverejné parkovisko.\n34. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a to keď\nvyhodnotil, ako nepravdivé tvrdenie K. D. a to, že žalobkyňa prešla poza motorové vozidlo s\nuž zapnutými cúvacími senzormi, hoci ich použitie nebolo ňou spochybnené, keďže ho uviedol až\ndodatočne t. j. až v podanom odpore proti trestnému rozkazu a mala za to, že ňou ustálená miera\nspoluviny žalobkyne v rozsahu 50 % bola primeraná a dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozsudku\nsúdu preto považovala za nedostačujúce a nepreskúmateľné.\n\n35. Žalovaná považovala za nesprávne a prekvapivé rozhodnutie súdu prvej inštancie v tej časti, v ktorej\nžalobkyni priznal ako dôvodnú položku SSU č. 254. Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poranenia\nokrem poranenia hlavy a to s poukazom na súkromný znalecký posudok vypracovaný psychiatričkou\nK.. A. K., ktorá jednoznačne skonštatovala, že žalobkyni žiadne odškodnenie za psychické následky\nnepatrí, nakoľko nie sú v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode, ale s náhlymi cievnymi\nmozgovými príhodami, ktoré žalobkyňa utrpela v 12/2023 a 1/2024, pričom poukázala na zdravotnú\ndokumentáciu žalobkyne (psychiatrické vyšetrenie A.. K.. K. J. P.., K.. zo dňa 19.06.2024 a 30.10.2024)\nv zmysle ktorej, sa žalobkyni vplyvom úrazu mala rozvinúť depresia a úzkostné stavy, ktoré mali mať\nvýznamný vplyv na efekt rehabilitácie a v dôsledku ktorých malo dôjsť k dekompenzácii ostatných\nchronických ochorení, vyústených do cievnych mozgových príhod.\n36. Žalovaná namietala, že jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie neprihliadal na predložený\nznalecký posudok vypracovaný psychiatričkou K.. A. K., bol argument, že sa znalkyňa v posudku\nnevysporiadala so závermi vyplývajúcim z dokumentácie A.. K.. K. J. P.., K. (bod 50. odôvodnenia,\nstr. 19) s čím sa nestotožnila, nakoľko mala za to, že menovaná znalkyňa sa s uvedenými závermi\nplne vysporiadala resp. v celom rozsahu ich poprela, čo adekvátne s poukazom na zvyšnú zdravotnú\ndokumentáciu žalobkyne aj riadne zdôvodnila a je to zrejmé zo znaleckého posudku (str. 4-5) a takisto\nje zrejmé aj zo žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie že, prvé psychiatrické vyšetrenie\nžalobkyňa absolvovala až dňa 19.06.2024, t.j. viac ako rok po dopravnej nehode. Takisto zo správ z\nhospitalizácie žalobkyne (citovaných na str. 2-3 znaleckého posudku) nie sú evidentné žiadne psychické\nťažkosti a žiadna indikácia na psychiatricko-psychologickú intervenciu. Psychický stav žalobkyne sa\npodľa vyjadrenia znalkyne (str. 5) začal zhoršovať až po prekonaných mozgových cievnych príhodách,\nv dôsledku ktorých sa žalobkyňa stala úplne nesebestačnou a odkázanou na pomoc a opateru druhých.\nUvedenému nasvedčuje fakt, že k vyhľadaniu psychiatrickej pomoci došlo po necelom pol roku od vzniku\nmozgových príhod. Záver A.. K.. K. J. P.., K. o tom, že u žalobkyne sa rozvinula depresia vplyvom úrazu\nje tak v rozpore so zvyšnou zdravotnou dokumentáciou a aj vzhľadom na časový odstup psychiatrickej\nliečby.\n37. Žalovaná uviedla, že za účelom popretia dôvodnosti žalovaného nároku, predložila odborné\nstanovisko ortopéda K.. K. N., N.. ktorý položku č. 428 vyhodnotil ako nedôvodnú poukazujúc na\npoznámku v zátvorke hodnotenej položky, t.j. z dôvodu, že atrofia svalstva sa nehodnotí osobitne, pokiaľ\nje sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. Žalovaná tak v rámci obrany poukazovala na hodnotené\nobmedzenie hybnosti bedrového kĺbu položkou č. 393b, ktoré vylučuje samostatné hodnotenie atrofie\nsvalstva položkou č. 428a.\n38. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní považoval za postačujúce doplňujúce\nvyjadrenie K.. K. A., N.. zo dňa 14.11.2024, v zmysle ktorého, atrofia nesúvisí s obmedzením hybnosti\nv koxe (bedrovom kĺbe), ktoré bolo ohodnotené položkou č 393b, ktoré považovala za nedostatočné\na zmätočné.\n39. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie dôkazu - znalecké dokazovanie\nna zistenie rozhodujúcich skutočností (t.j. medicínskej otázky, či hodnotená atrofia svalstva súvisí\ns obmedzením hybnosti bedrového kĺbu) a že rozhodol aj napriek dvom protichodným názorom\nodborníkov z príslušného odboru ortopédie.\n40. Ďalej žalovaná namietala, že predložením znaleckého posudku psychiatričky K.. K., považovala\nnedôvodnosť K.. K. A., N.. priznanej položky č. 254 za preukázanú a zastávala názor, že súd prvej\ninštancie sa nedostatočne oboznámil s obsahom tohto znaleckého posudku a dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, keď uviedol, že sa znalkyňa nevysporiadala s vyjadrením A.. K.. K. J. P.., K. o\nrozvoji depresie ako následku nehody. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nv časti, kedy konštatoval, že K.. K. A., N.. ako ortopéd bol spôsobilý na hodnotenie položky č. 254\nVážne duševné poruchy po iných ťažkých poranenia okrem poranenia hlavy, nakoľko položky týkajúce sa\nvýlučne psychického stavu môžu byť hodnotené nielen psychiatrom ale aj neurológom alebo ortopédomtraumatológom, nakoľko sa nejedná o výlučne psychiatrickú záležitosť. Žalovaná poukázala na to, že\nv posudzovanom prípade položka č. 254 hodnotí výlučne duševný (psychický) stav bez fyzických\nnásledkov a tak jej nie je jasné z akého titulu by sa k hodnoteniu mal vyjadrovať práve ortopéd, pričom\nna nesprávnosť tohto postupu poukázala v rámci svojho znaleckého posudku aj psychiatrička K.. A. K..\n\n41. Žalovaná namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a to, že nedáva\nuspokojivé odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom tohto sporu vzhľadom na jej argumentáciu v konaní. Podľa názoru žalovanej súd prvej\ninštancie rozhodol len na podklade určitých listinných dôkazov a ňou predložené dôkazy, ktoré v\nkonaní spochybnila, nezobral do úvahy a tento postup ani dostatočným a preskúmateľným spôsobom\nnezdôvodnil.\n42. Zároveň žalovaná namietala výrok o trovách poukazujúc na súdom priznaný plný úspech žalobkyne\nvo veci, a to aj napriek tomu, že z jej pochybenia si duplicitne uplatňovala položky č. 393b a 432a\nv celkovom rozsahu 230 bodov tak v rámci bolestného ako aj SSU. V nadväznosti na to, žalovaná\npoukázala na to, že dňa 17.12.2024 žalobkyňa zobrala z dôvodu duplicity uplatnenej náhrady škody\nžalobu v časti bolestného čiastočne späť v rozsahu 5.999,- eur (t. j. 230 bodov x 26,08 eur) a táto suma by\nmala byť pri vyhodnocovaní miery úspechu zohľadnená. Takisto by malo byť zohľadnené aj zamietnutie\nžaloby v časti 4.576,- eur (t. j. za položku č. 427 v rozsahu 160 bodov x 28,60,- eur).\n43. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že identifikácia, ako aj následná špecifikácia\nodvolacích dôvodov nie je opodstatnená a legitímna a v celom rozsahu sa nestotožnila s názorom\nžalovanej a to, že rozsudok v napadnutej časti vecne nesprávny, arbitrárny či nepreskúmateľný. Mala\nza to, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane riadneho a presvedčivého\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia a v tomto kontexte poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR\nzo dňa 3.3.2004, sp. zn. I. ÚS 50/04. Zdôraznila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku\nna náhradu za bolesť a SSU resp. v časti nároku na náhradu trov konania, náležite reflektuje všetky\nprincípy, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.\n1 Európskeho dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. Mala za to, že súd prvej inštancie\nsa jasným, koherentným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými\nskutkovými a právnymi okolnosťami determinujúcimi vydanie meritórneho rozhodnutia v predmetnej\nveci a jasne, výstižne a presvedčivo uviedol dôvody, ako i jednotlivé premisy, ktoré ho v konkrétnej\nveci viedli ku kreovaniu záveru o priznaní nároku na náhradu za bolesť a SSU v prisúdenej výške,\nresp. pri kreovaní záveru o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobkyni\nako plne procesne úspešnej strane (viď najmä body 50, 51, 59 napadnutého rozsudku). Uviedla, že\nžalovanou namietaná nepreskúmateľnosť či arbitrárnosť napadnutého rozsudku sa jej javí právne i\nargumentačne neudržateľná, a to predovšetkým s poukazom na obsahovú stránku ratio decidendi\nnapadnutého rozsudku, a to najmä bod 48 či spomínané obsiahle body 50, 51, resp. 59 napadnutého\nrozsudku v ktorých súd uviedol svoje úvahy, premisy a konkrétny myšlienkový postup, ktorým sa\nspravoval pri posudzovaní otázky legitímnosti/medicínskej prijateľnosti priznania náhrady za bolesť a\nSSU. Zastávala názor, že odvolacie námietky žalovanej voči napadnutému rozsudku sa javia ako\nprejav jej nespokojnosti s výsledkom konania a nesúhlasu s tým, ako súd prvej inštancie v kontexte\nrozsiahlo vykonaného dokazovania vyhodnotil otázku výšky nároku žalobkyne na náhradu za bolesť a\nSSU. Zdôraznila, že takéto námietky nemohli založiť dôvodnosť a prípustnosť vymedzených odvolacích\ndôvodov. Námietky žalovanej týkajúce sa údajného jej spolupôsobenia na vzniku a priebehu dopravnej\nnehody, žalobkyňa považovala za tendenčnú a účelovú snahu o presunutie bremena zodpovednosti za\nzavinenie predmetného nehodového deja. Poukázala na to, že procesná obrana žalovanej v súvislosti\ns jej domnelou spoluzodpovednosťou je založená výlučne na subjektívnych rozporuplných tvrdeniach\nsvojho poisteného a ktoré nie sú objektivizované žiadnym procesné relevantným dôkazom s tým,\nže súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne podrobným, jasným a\nzrozumiteľným spôsobom vysporiadal s otázkou zodpovedného subjektu. V tejto súvislosti poukázala\nna bod 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku (viď porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 5Cdo/171/2019,\nzo dňa 28.9.2021). Nestotožnila sa s námietkami žalovanej týkajúcich sa spochybnenia medicínskej\nprijateľnosti jej náhrady za psychickú, resp. somatickú časť SSU a tieto v celom rozsahu namietala.\nRovnako poukázala aj na celkovú neprijateľnosť a právnu i argumentačnú neudržateľnosť tvrdenia\nžalovanej podľa ktorej, sa súd prvej inštancie údajne nedostatočne oboznámil s obsahom znaleckého\nposudku znalkyne K.. A. K.. V tomto kontexte zdôraznila, že konajúci súd v súlade so zásadou voľného\nhodnotenia dôkazov dostatočne jasným a konkrétnym spôsobom explikoval, ako po právnej stránke\nposúdil a vyhodnotil odborné informácie rezultujúce z jednotlivých listinných dôkazov - (lekársky posudok\nK.. K. A., N.., zdravotná dokumentácia, znalecký posudok K.. A. K., posudok K.. K. N., N..) a to\nk spornej otázke dôvodnosti kompenzácie jej psychických/somatických trvalých následkov v danom\nspore. Žalobkyňa poukázala na to, že K.. A. K. na rozdiel od A.. K.. K. J. P.., K. a ktorá ju mala v\ndispenzárnej starostlivosti, ju osobne nevyšetrila, a tiež sa neoboznámila s jej kompletnou zdravotnou\n\ndokumentáciou z poúrazového priebehu psychiatrickej intervencie. V neposlednom rade sa súd prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s údajným nedostatkom špecializácie posudzujúceho\nlekára žalobkyne K.. K. A., N...Overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom totiž zákonodarca\nvyžaduje len pri položke č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov\nalebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, pri položke č. 254 takúto\npodmienku zákon neuvádza. Mala za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol podrobné\na vyčerpávajúce odôvodnenie svojho myšlienkového postupu, t.j. presvedčivo argumentačne zdôvodnil,\nprečo považoval nárok žalobkyne na náhradu za psychickú/somatickú časť SSU za medicínsky\nprijateľný. Naopak, práve opozitné právne posúdenie by bolo pre sporové strany prekvapivým súdnym\nrozhodnutím narúšajúcim princíp právnej istoty a princíp legitímnych očakávaní. Zdôraznila, že v rámci\nrozsiahleho a vyčerpávajúceho dokazovania bol spoľahlivo preukázaný rozsah jej psychických trvalých\nnásledkov. V tomto kontexte poukázala najmä na bod 50. napadnutého rozsudku. Ďalej žalobkyňa\nzastávala názor, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodnosťou jej\nnároku na náhradu funkčných trvalých následkov. Žalovaná poukázala na to, že postup konajúceho\nsúdu plne koreluje so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p.) a verifikuje i právny\nnázor prezentovaný v zbierkovom uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 25.6.2019, sp. zn. I. US\n275/2019, č. 45/2019. Vyššie prezentovaný záver nemôže spochybniť ani poukaz žalovanej na tzv.\nvyššiu dôkaznú silu znaleckého posudku K.. A. K. v porovnaní s ostatnými zadováženými dôkazmi.\nV tomto kontexte žalobkyňa zdôraznila, že bazálnym princípom hodnotenia dôkazov v civilnom spore\nje práve princíp voľného hodnotenia dôkazov. Esenciálnym predpokladom tohto procesného pravidla\nje fakt, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným\nspôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je totiž vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, ergo\nhodnotenie dôkazov je ponechané plne v decíznej právomoci konajúceho súdu. Osobitne zdôraznila, že\nsúd prvej inštancie v predmetnej veci nenahradil odborné/vedecké poznatky vlastnými úvahami. Navyše\njeho závery nemožno považovať za arbitrárne, nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené, ako\nsa to mylne snaží navodiť žalovaný. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania\n(najmä listinných dôkazov medicínskeho charakteru s opozitnými závermi) a kreovaní právneho názoru\npremietnutého do meritórneho rozhodnutia, len reflektoval rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít, z ktorej rezultuje, že znalecký posudok vo všeobecnosti dáva odpovede na odborné otázky,\nktoré si vzhľadom na charakter posudzovanej problematiky, nemôže zodpovedať OČTK samostatne,\nale vyhodnotenie informácií z neho vyplývajúcich už nie je odborným riešením, ale riešením právnym\n(totožné: nález Ústavného súdu SR zo dna 19.4.2016, sp. zn. III. ÚS 267/2014). Žalobkyňa mala za\nto, že je zákonný, vecne správny a náležite odôvodnený aj výrok súdu, ktorým priznal žalobkyni voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie v tomto kontexte\npoukázal inter alia na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (III. ÚS 475/2018). Z uvedeného dôvodu\nsúd priznal žalobkyni ako plne procesné úspešnej strane (v základe uplatneného nároku) plnú náhradu\ntrov konania. Námietky žalovanej, podľa ktorej je potrebné zohľadniť aj „čiastočný neúspech“ žalobkyne\n(napr. nepriznanie náhrady za pol. č. 427), žalovaná považovala za irelevantné, keďže táto skutočnosť\nbola/bude súdom prvej inštancie premietnutá v enunciáte o trovách (resp. vo výroku rozhodnutia\nvydaného v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.), nakoľko úspešnej strane sú v takýchto prípadoch priznávané\ntrovy výlučne z tzv. prísudku (sumy prisúdenej konajúcim súdom) a nie z pôvodne žalovanej istiny.\nVzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý\nrozsudok v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a aby žalobkyni priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n44. Žalovaná v replike na vyjadrenie žalobkyne zobrala jej argumentáciu na vedomie, na podanom\nodvolaní však naďalej trvala, s tým, že poukázala na to, že v doručenom vyjadrení žalobkyne absentuje\ninformácia o tom, že po vydaní napadnutého rozsudku bolo v predmetnej veci ukončené trestné konanie\nvedené na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 37T/21/2024 a v ktorom bola rozsudkom zo dňa\n22.01.2025 priznaná žalobkyni náhrada škody v sume vo výške 8.331,50,- eur a ktorá jej bola z jej\nstrany poukázaná dňa 24.02.2025. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok trestného súdu\nneobsahuje odôvodnenie, požiadala právneho zástupcu žalobkyne o špecifikáciu priznanej sumy. Ako\nje zrejmé z e-mailovej komunikácie zo dňa 19.02.2025, suma vo výške 8.331,50,- eur predstavuje škodu\nna zdraví vo výške 15.779,- eur na podklade znaleckého posudku XXX/XXXX N.. K. C., N.. a liečebné\nnáklady v sume vo výške 731,05,- eur, po zohľadnení už žalovanou poskytnutej náhrady za škodu na\nzdraví v sume vo výške 8.179,- eur. Predmetom tohto súdneho sporu je okrem iného aj náhrada škody\nna zdraví, ktorá bola žalobkyni priznaná a žalovanou odškodnená na podklade trestného rozsudku.\nŽalovaná uviedla, že v časti 7.600,- eur nárok žalobkyne zanikol splnením z jej strany, a preto by v\n\nuvedenej časti žaloba mala byť zamietnutá. Uvedenou platbou je plne vysporiadaný nárok žalobkyne za\npoložky priznané N.. K. C., N.. (v rozsahu 605 bodov), nakoľko dňa 10.12.2024 žalovaná odškodnila v\nsúvislosti s týmito položkami 50 % a trestným rozsudkom bola žalobkyni priznaná zvyšná časť.\n45. Žalobkyňa v duplike zo 17.04.2025 na vyjadrenie žalovanej okrem už skôr uvedených argumentov\nuviedla, že naďalej v celom rozsahu zotrváva na všetkej doposiaľ prezentovanej argumentácii.\nNestotožnila sa v celom rozsahu s názorom žalovanej podľa ktorej, je rozsudok v napadnutej časti vecne\nnesprávny, arbitrárny či nepreskúmateľný. A contrario žalobkyňa naďalej zastávala názor, že napadnutý\nrozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane riadneho, logického, vnútorne bezrozporného\na presvedčivého odôvodnenia, nakoľko súd prvej inštancie vykonal v predmetnom spore rozsiahle\ndokazovanie a v samotnom rozsudku jasne, výstižne a presvedčivo uviedol dôvody, ako i jednotlivé\npremisy, ktoré ho v konkrétnej veci viedli ku kreovaniu záveru o dôvodnosti podanej žaloby v rozsahu\npriznaných petitórnych nárokov. Žalobkyňa v tomto podaní zároveň zobrala voči žalovanej žalobu späť\nv časti o zaplatenie 7.600,- eur (bolestné a SSU) v zmysle § 370 ods. 1 C.s.p., t. j. po rozhodnutí\nsúdu prvej inštancie a teda skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ako dôvod čiastočného\nspäťvzatia žaloby uviedla, že zo strany žalovanej došlo v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa\n21.2.2025 k výplate poistného plnenia v sume vo výške 8.331,05,- eur (7.600,- eur - doplatok titulom\nbolestného/SSU + 731,05,- eur - refundácia účelne vynaložených liečebných nákladov), na úhradu\nktorého bol trestným rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 22.1.2025, č. k. 37T/21/2024-286\nzaviazaný odsúdený K. D. (poistenec žalovaného) v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku. Žalovaná\ns poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., poskytla žalobkyni za poisteného poistné\nplnenie z titulu uplatnených a preukázaných nárokov na náhradu škody na zdraví. In concreto, vyššie\nidentifikované poistné plnenie zodpovedalo úhrnu sumy v sume vo výške 7.600,- eur, t. j. priznanému\nzákladnému bodovému ohodnoteniu (ďalej len ako „ZBO“) bolestného vo výške 605 bodov stanovenému\nv znaleckom posudku vypracovanom znalcom N.. K., K.R. C., N.. na účely trestného konania vedeného\nna Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I pod Č.: V.-XXX/X-C.-D.-XXXX dňa 9.7.2023, č. ZP XXX/XXXX\npri hodnote 1 bodu sumou 26,08,- eur, pri súčasnom zohľadnení už poskytnutého poistného plnenia zo\nstrany žalovaného vo výške 8.179,- eur [15.779,- eur (605 bodov x 26,08,- Eur) x 50 %] a sumy vo výške\n731,05,- eur, t.j. poistnému plneniu poskytnutému žalobkyni z titulu refundácie účelne vynaložených\nliečebných nákladov počas jej liečebného procesu. Enunciátom č. III napadnutého rozsudku bola\nžalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 9.780,- eur od 26.11.2023 do 10.12.2024 a zo sumy\nvo výške 4.890,- eur od 11.12.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S ohľadom na\nvyššie identifikované čiastočné peňažné plnenie poskytnuté žalovanou žalobkyňa zobrala žalobu späť\nv časti bolestného o zaplatenie sumy vo výške 4.890,- eur s prísl. (t. j. s úrokom z omeškania vo výške\n9,25 % p.a. zo sumy vo výške 4.890,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia). Enunciátom č. IV napadnutého\nrozsudku bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni titulom základného bodového ohodnotenia SSU\nsumu vo výške 34.749,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % p.a. zo sumy 34.749,- eur od\n12.12.2024 do zaplatenia. S ohľadom na vyššie identifikované čiastočné peňažné plnenie poskytnuté\nžalovanou žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti základného bodového ohodnotenia SSU o zaplatenie\nsumy vo výške 2.710,- eur s prísl. (t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % p.a. zo sumy 2.710,- eur\nod 21.2.2025 do zaplatenia). Žalobkyňa uviedla, že svoje petitórne nároky na odškodnenie bolestného\na SSU považuje za plne legitímne v rozsahu v akom boli priznané rozhodnutím súdu prvej inštancie\na neboli dotknuté vyššie identifikovanou dispozíciou s predmetom konania, voči žalovanej sa domáha\núhrady príslušenstva z istiny vyplatenej titulom bolestného a náhrady škody na zdraví titulom základného\nbodového ohodnotenia SSU v ostávajúcej neuhradenej sumy vo výške 32.039,- eur (34.749,- eur 2.710,- eur) s prísl.). Vzhľadom na doposiaľ uvádzanú argumentáciu, ako aj s prihliadnutím na predmetný\ndispozičný procesný úkon realizovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred nadobudnutím\nprávoplatnosti daného rozsudku, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 a nasl.\nC.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti bolestného o zaplatenie sumy vo výške 4.890,- eur s prísl. a v\nčasti základného bodového ohodnotenia SSU o zaplatenie sumy 2.710,- eur s prísl.. Žalobkyňa v tomto\npodaní zároveň navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v enunciáte č. III (v časti istiny vo výške\n4.890,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 4.890,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia)\na vo výroku č. IV v časti o zaplatenie 2.710,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % p.a. zo sumy\n2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia, zrušil a predmetné konanie v identifikovanej časti zastavil a vo\nzvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a žalobkyni priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n46. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)\nv zmysle § 34 C.s.p. po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a procesného postupu, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 C.s.p. a § 380\nC.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.\n47. Podľa Čl. 2 ods. 1 C.s.p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov\nmusí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n48. Podľa Čl. 2 ods. 2 C.s.p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo.\n49. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo.\n50. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\n51. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.\n52. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.\n53. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.\n54. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie\nzastaví.\n55. Podľa § 370 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich\nodsekov primerane.\n56. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n57. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu\nzodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný\nprevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.\n58. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša\nškodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.\n59. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti\npoškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.\n60. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nv hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny\nrok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná\nsuma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.\n\n61. Podľa § 53 ods. 3, 4 zákona č. 8/2009 Z. z., mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku\nprechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len\nak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu\nsmeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť\nbez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.\nTo platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.\n62. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n63. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu\nzačať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a\noznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré\nznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom\nna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené\ndňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n64. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní\npo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n65. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je\npovinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n66. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z.z., ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného\npredpisu alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán\nprejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v\nrozsahu podľa osobitného predpisu, alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy\nvo veci týkajúcej sa škodovej udalosti.\n67. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n68. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n69. V konaní nebolo sporné, že dňa 13.05.2023 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej žalobkyňa\nutrpela poškodenie zdravia.\n70. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo prevádzkou ktorého, došlo k škode na zdraví\nžalobkyne, bolo v rozhodnom čase pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu poistené u žalovanej z\nPZP.\n71. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovanej sú dôvodné.\n72. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom v rozsahu napadnutom\nodvolaním a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s\n\nodvolaním žalovanej, vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovanej, odvolacou replikou žalovanej ako\naj duplikou žalobkyne, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia §\n220 ods. 2 C.s.p. a z ktorého je zrejmý logický myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k\nustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie\nsa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými\nskutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v\nsúlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného\ncharakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre\nposúdenie veci a vykonal dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym\nzáverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,\nktoré v tomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Z odôvodnenia rozhodnutia\nvyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi\nzávermi na strane druhej.\n73. Odvolací súd sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku\na vyjadril sa len k tým dôvodom odvolania žalovanej, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387\nods. 2 C.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré\nskutočnosti.\n74. K odvolacej námietke žalovanej, ktorá nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti\nso spoluvinou žalobkyne konštatoval, že nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by žalobkyňa\nmala pomerne znášať škodu na zdraví a v súvislosti so spornými položkami SSU č. 254, 427 a 428a\nnamietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o dôvodnosti položiek č. 254 a 428a\na to s poukazom na znalecký posudok č. O. XX/XX vyhotovený znalkyňou - psychiatričkou K.. A. K. a z\nktorého vyplýva záver, že položka č. 254 nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a že súd prvej\ninštancie žiadnym spôsobom nezobral do úvahy závery tohto znaleckého posudku, odvolací súd uvádza,\nže podľa zákona č. 437/2004 Z. z. sa overenie psychiatrickým pracoviskom pri položke č. 254 nevyžaduje\nt.j., aby jej dôvodnosť hodnotil psychiater. V zmysle citovaného zákona, posudzujúci lekár je lekár, ktorý\nnaposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví bez uvedenia konkrétnej špecializácie\nlekára. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal z jednotlivých vykonaných dôkazov,\nktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a to najmä z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky\nžalobkyne - psychiatričky A.. K.. K. J.Á., P.. zo dňa 30.10.2024 (č. l . 202 s. sp.) a v ktorej sa uvádza,\nže žalobkyňa bola do mája 2023 (t. j. kedy došlo k dopravnej nehode) bez akýchkoľvek psychických\nťažkostí, bez kontaktu s psychiatriou, napriek chronickým telesným ochoreniam bola sebestačná,\nnepotrebovala opateru a až po úraze sa rozvinula depresia a úzkostné stavy, ktoré mali významný vplyv\nna celkový efekt intenzívnej rehabilitácie, takže bola potrebná opatera príbuzných. Až do tejto závažnej\npsychotraumy súvisiacej s úrazom pacientka dobre tolerovala aj významnejšie záťažové situácie, nikdy\nnemala sklon k depresívnemu prežívaniu, bola plne sebestačná a výkonná. Pod vplyvom rozvinutej\ndepresie došlo aj k dekompenzácii ostatných chronických ochorení (najmä hypertenzie) v dôsledku takto\ndekompenzovaného psychického aj somatického stavu došlo následne v decembri 2023 a v januári\n2024 k cievnym mozgovým príhodám, po ktorých sa už dovtedy prítomná depresívna symptomatika\nvýrazne zhoršila. Naopak k cievnym mozgovým príhodám došlo až v dôsledku dekompenzovaného\npsychického aj somatického stavu žalobkyne. Depresívna symptomatika bola u žalobkyne teda prítomná\nuž pred cievnymi mozgovými príhodami, ku ktorým došlo v decembri 2023 a januári 2024 a aj v\nnáleze zo dňa 19.06.2024 (č. l. 152 s. sp.), t. j. u žalobkyne sa rozvinula depresia ako následok traumy\npo dopravnej nehode. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že\npoložka č. 254 je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko v konaní nebolo preukázané,\nže by sa psychické problémy žalobkyne rozvinuli až v súvislosti s cievnymi mozgovými príhodami a\nktorý v tejto súvislosti konštatoval, že vyhotovený znalecký posudok č. O. XX/XX K.. A. K. vychádzal\nlen z lekárskych správ žalobkyne (zo znaleckého posudku K.. A. K. nevyplýva, že by žalobkyňu osobne\nvyšetrila) o. i. aj z lekárskej správy A.. K.. K. J., P.. zo dňa 19.06.2024, ktorú však znalkyňa - psychiatrička\nK.. A. K. nevzala do úvahy. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že súd prvej inštancie\nžiadnym spôsobom nezobral do úvahy závery tohto znaleckého posudku. Ohľadom dôvodnosti položky\nSSU č. 428a - poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe\n(poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia), odvolací súd sa\nstotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že K.. K. A., N.. dostačujúcim a presvedčivým spôsobom\n\nposkytol vysvetlenie, pre ktoré pristúpil k hodnoteniu položky č. 428a, a preto považoval priznanie\nnáhrady za položku č. 428a za dôvodné opierajúc sa o jeho vyjadrenie zo dňa 14.11.2024 v ktorom\nsa uvádza, že „atrofia svalstva bola zapríčinená trvalou imobilizáciou pacientky v pooperačnom období\na následkom trvalo zníženej mobility pacientky. Táto atrofia vôbec nesúvisí s obmedzením hybnosti v\nkoxe (pozn. bedrovom kĺbe). Dlhodobá až trvalá atrofia úrazom postihnutej dolnej končatiny je vždy\nprítomná v porovnaní s kontralaterálnou končatinou aj z toho dôvodu, že pacientka trvalo šetrí pri chôdzi\npostihnutú končatinu a táto skutočnosť vôbec nesúvisí s lokálnym obmedzením hybnosti v operovanej\nkoxe.“ Žalovaná žiadnym relevantným dôkazom nespochybnila vyššie uvedený názor. Odvolací súd\npreto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.\n75. K odvolacej námietke žalovanej, ktorá namietala nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie a to, že\nvodič poisteného motorového vozidla nezabezpečil bezpečnosť cúvania, nemá oporu vo vykonanom\ndokazovaní, nakoľko súd vyhodnotil tvrdenie K.na D. o zapnutých cúvacích svetlách ako nepravdivé len z\ntoho dôvodu, že menovaný túto informáciu uviedol až v rámci podaného odporu proti trestnému rozkazu\nzo dňa 18.07.2024, pritom žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa v prípravnom\nkonaní prítomnosť cúvacích svetiel nepoprela, keďže na výsluchu dňa 20.05.2024 uviedla, že sa nevie\nk uvedenému vyjadriť a preto žalovaná mala za to, že vodič K. D. si splnil všetky povinnosti pri cúvaní\na mala za to, že uvedenú skutočnosť už namietal v prípravnom konaní, odvolací súd uvádza, že súd\nprvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu o.i. jednak z výpovede žalobkyne v prípravnom\nkonaní pred OR PZ Bratislava I zo dňa 13.05.2023, ktorá uviedla, že bola na prechádzke s H. I. a ktorá\nsa nevedela vyjadriť, že by na motorovom vozidle, ktoré riadil obvinený K. D., boli zapnuté cúvacie svetlá\na s tým, že ale nezatrúbil, ďalej z výpovede H. I. v prípravnom konaní, ktorá uviedla, že so žalobkyňou\nišli po chodníku vedľa parkoviska a že videli, ako na parkovisko odbočilo motorové vozidlo, ktoré zrazu z\nničoho nič cúvalo, oni boli už vtedy za ním a tak do nich narazil zadnou časťou, ako aj z výpovede K. D. v\nprípravnom konaní, ktorý o.i. uviedol, že dňa 13.05.2023 jazdil na osobnom motorovom vozidle zn. P. P.\nzo smeru Mlynské Nivy smerom do EUROVEA, a.s., s tým, že prišiel pred rampu na parkovisko, kde zistil,\nže parkovisko nie je verejné, ale súkromné, a preto musel cúvať, skontroloval najprv situáciu a spätné\nzrkadlá a začal pomaly cúvať a následne došlo k stretu motorového vozidla s chodkyňami. Potvrdil, že\ncúvacie senzory mal a že boli plne funkčné, ale vôbec nezareagovali, predpokladal, že sa to stalo tak\nrýchlo. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoj záver o skutočnosti, že vodič\npoisteného motorového vozidla nezabezpečil bezpečnosť cúvania, oprel o uvedené svedecké výpovede\nv ktorých žalobkyňa sa síce nevedela vyjadriť, že by na motorovom vozidle, ktoré riadil obvinený K. D.,\nboli zapnuté cúvacie svetlá a uvedené nepotvrdila ani H. I., avšak obe svedkyne zhodne uviedli, že videli\nako na parkovisko odbočilo motorové vozidlo, ktoré zrazu začalo cúvať, pričom boli už vtedy za ním a\nktoré do nich následne narazilo zadnou časťou. Ďalej z vykonaného dokazovania v trestnom konaní\n(najmä z výsluchov účastníkov dopravnej nehody, kamerového záznamu dokumentujúceho priebeh\nnehody, znaleckého posudku z odboru zdravotníctva) vyplýva priebeh dopravnej nehody. Odvolací súd\nsa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku a to, že\nskutočnosti ohľadom zapnutých cúvacích svetiel, ktoré by mali okoloidúcim chodcom, prípadne ďalším\nmotorovým vozidlám signalizovať cúvanie vozidla, však vodič motorového vozidla - K. D. prvýkrát uviedol\naž v podanom odpore proti trestnému rozkazu dňa 18.07.2024 t.j. vyše jedného roka po dopravnej\nnehode, pričom v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní dňa 25.10.2023 však uvádzal len\nskutočnosti ohľadom parkovacích senzorov, ktoré nereagovali na prekážku, rovnako otázky obhajcu\nsmerovali len k prítomnosti cúvacích senzorov a parkovacej kamery v motorovom vozidle. Skutočnosť,\nže by mal vodič motorového vozidla zapnuté cúvacie svetlá sa v rámci jeho výpovede neuvádza. V\nnadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že ak by aj K. D. uvedenú skutočnosť t.j., že na\nmotorovom vozidle mal zapnuté cúvacie svetlá, už namietal v prípravnom konaní, uvedené nemá vplyv\nna záver súdu, nakoľko z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne\nvyplýva, že ako vodič motorového vozidla nezabezpečil bezpečnosť cúvania, čo vlastne aj sám potvrdil\nvo svojej výpovedi, keď uviedol, že prišiel pred rampu na parkovisko, kde však zistil, že parkovisko\nje súkromné a preto motorovým vozidlom začal cúvať, pričom následne došlo k stretu motorového\nvozidla s chodkyňami. K. D.W.X. zavinil tak predmetnú dopravnú nehodu, podporuje aj verdikt trestného\nrozsudku Mestského súdu Bratislava I zo dňa 22.01.2025, č. k. 37T/21/2024-286 na základe ktorého, bol\nako obvinený uznaný za vinného v dôsledku spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví žalobkyne a odsúdený\nza prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 a ods.2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §\n138 písm. h) Trestného zákona a v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol zaviazaný na náhradu\nškody o.i. poškodenej C. F.Á. (žalobkyni) v sume vo výške 16 510, 05,- eur. Preto neobstojí obrana\n\nžalovanej, že vodič K. D. si splnil všetky povinnosti pri cúvaní. Odvolací súd preto považoval túto\nodvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.\n76. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď pri\nrozhodovaní nezohľadnil skutočnosti vyplývajúce z trestného konania a to najmä uvedené jej poisteným\n- K. D. v odpore zo dňa 18.07.2024 ako aj žalobkyne a druhej chodkyne H. I. a ktorý za\nskutkový základ rozhodnutia bral na zreteľ len tú časť zisteného skutkového stavu, ktorá smeruje k\nvysloveniu výlučnej viny K. D. za vznik dopravnej nehody, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním\na v ktorom jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa\nriadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný a žalobkyňa preukázala nárok\na z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovanej za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa\ntak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách\nprocesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného riadne. Zistenie skutkového stavu znamená\nčinnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach\na povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris).\nIch riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý\nje nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou\nsúdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Odvolací súd preto považoval\ntúto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.\n77. K odvolacej námietke žalovanej, ktorá sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní\nnebolo zrejmé a identifikovateľné akékoľvek spoluzavinenie zo strany žalobkyne, nakoľko mala za to, že\nurčitá miera zavinenia na dopravnej nehode vyplynula z výsluchov v trestnom konaní a právne závery\ninterpretované v odôvodnení rozsudku sú v zjavnom nesúlade s vykonaným dokazovaním, v dôsledku\nčoho je rozsudok súdu prvej inštancie arbitrárny, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané,\nže žalobkyňa ako chodkyňa porušila povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke a taktiež, že by\nporušila všeobecnú prevenčnú povinnosť, nakoľko vodič - K. D. smeroval na parkovisko s osadenou\ndopravnou značkou „zákaz vjazdu“, podľa ktorej bol vjazd povolený iba motorovým vozidlám s povolením\nod subjektu EUROVEA, a.s. a ktorý takým povolením nedisponoval, a po tomto zistení začal cúvať (čo\nnepopieral v konaní) a to bez toho, aby si zaistil bezpečné cúvanie, v dôsledku čoho došlo k stretu so\nžalobkyňou a spôsobeniu jej ťažkej ujmy na zdraví. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu\nprvej inštancie, že žalovanou stanovenie miery spoluviny žalobkyne v rozsahu 50 % nebolo dôvodné a\nktorý za účelom posúdenia miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode, vychádzal z listinných\ndôkazov predloženými stranami sporu. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej\nza nedôvodnú.\n78. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nenariadil žalovanou navrhované znalecké\ndokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s\nnevykonaním tohto dôkazu v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal, keď dôvodil, že\ndo konania bolo predložené dostatočné množstvo listinných dôkazov tvoriacich podklad pre náležité\nprávne posúdenie veci a rozhodnutie súdu (znalecký posudok N.. K. C., N.. lekársky posudok K.. K.\nA., N.. s následným vyjadrením k sporným položkám SSU, posudky K.. K. N., N.. O. K.. A. K., R.\nA.. K.. K. J. P.., K.., A. A.. K.. Ľ. F. N.., K. atď.), pričom zároveň zohľadnil aj vysoký vek žalobkyne a\nosobný charakter uplatňovaných nárokov, a z tohto dôvodu preto ďalšie znalecké dokazovanie v kontexte\nvšetkých okolností prejednávaného sporu považoval za neefektívne a nehospodárne. Odvolací súd\npreto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.\n79. K námietke žalovanej, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné v tej\nmiere, že nedáva uspokojivé odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom tohto sporu vzhľadom na jej argumentáciu v konaní a že podľa jej názoru\nžalovanej súd rozhodol len na podklade určitých listinných dôkazov a ňou predložené dôkazy,\nktoré v konaní spochybnila, nezobral do úvahy a tento postup ani dostatočným a preskúmateľným\nspôsobom nezdôvodnil, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným\nspôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami (viď body 50., 51. a 59.\nnapadnutého rozsudku), ktorými bol v konaní preukázaný rozsah psychických trvalých následkov\nžalobkyne (viď najmä bod 50.) a teda s dôvodnosťou nároku žalobkyne na náhradu funkčných\ntrvalých následkov. Žalovanou namietaná nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť napadnutého rozsudku\n\npreto neobstojí a to predovšetkým s poukazom na bod 48. napadnutého rozsudku ako aj na vyššie\nuvedené body tohto rozsudku v ktorých súd uviedol svoje úvahy, premisy a konkrétny myšlienkový\npostup, ktorým sa spravoval pri posudzovaní otázky legitímnosti/medicínskej prijateľnosti priznania\nnáhrady za bolesť a SSU. Súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade so zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov rezultujúcej k prijatiu udržateľného záveru o medicínskej akceptovateľnosti\nbodového hodnotenia psychickej/ somatickej časti SSU, a tiež je reflektovaním účelu a zmyslu\nrelevantnej právnej úpravy vrátane esenciálneho súkromnoprávneho princípu plnej náhrady škody. Súd\nprvej inštancie pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania (najmä listinných dôkazov medicínskeho\ncharakteru s opozitnými závermi) sa opieral o ustálenú judikatúru v zmysle ktorej, znalecký posudok vo\nvšeobecnosti dáva odpovede na odborné otázky a vyhodnotenie informácií z neho vyplývajúcich už nie\nje odborným riešením, ale riešením právnym (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.04.2016, sp. zn.\nIII. ÚS 267/2014). Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany\nsporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a\nani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne\nspojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto\nv sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a leží na\ntej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;\nide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí\ntvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia\na dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže\nmeniť a teda, môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane\ntej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia\n(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo\nžiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôkazným bremenom sa teda\nrozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že\nz toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena\nje umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa\nhmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky\nhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o\ntom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje,\nže odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\nstačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.\n80. K odvolacej námietke žalovanej, že nie je správny výrok o trovách poukazujúc na súdom priznaný\nplný úspech žalobkyne vo veci, a to aj napriek tomu, že si žalobkyňa z vlastného pochybenia duplicitne\nuplatňovala položky č. 393b a 432a v celkovom rozsahu 230 bodov tak v rámci bolestného ako aj SSU,\npričom žalovaná poukázala na to, že dňa 17.12.2024 žalobkyňa zobrala z dôvodu duplicity uplatnenej\nnáhrady škody žalobu v časti bolestného čiastočne späť v rozsahu 5.999,- eur (t. j. 230 bodov x 26,08,eur) a táto suma by mala byť pri vyhodnocovaní miery úspechu zohľadnená a že takisto by malo byť\nzohľadnené aj zamietnutie žaloby v časti 4.576,- eur (t. j. za položku č. 427 v rozsahu 160 bodov x\n28,60,- eur), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni ako plne úspešnej strane voči\nžalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a s poukazom\nna rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (III. ÚS 475/2018), keďže úspešnej strane sú v takýchto\nprípadoch priznávané trovy výlučne z tzv. prísudku (sumy prisúdenej konajúcim súdom) a nie z pôvodne\nžalovanej istiny. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.\n81. Strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia\ntýkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu\nzaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce\njeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť\nna svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do\nsituácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jej neprospech\nvo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná (§ 150 ods. 1 C.s.p.).\n\n82. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné jej konania\nalebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie\nneúčinné (§ 151 ods. 1 C.s.p.).\n83. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť\nsvoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné\nprincípy C.s.p.).\n84. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.\nProstriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla\npredložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.\n1 C.s.p.).\n85. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,\nnemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie\nďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 C.s.p.).\n86. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv.\nprejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol\núčel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné\nprostriedky. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové\npodklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tejto\nskutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú\nzodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v\nsúlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti\nnároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na\nskutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže\nbrať za základ pre svoje rozhodovanie.\n87. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie\nnáležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu\nrozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu,\nako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma\nmožnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných\nriadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto\npovažovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo\nak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak\nargumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako\ncelok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani\nprávo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade\ns jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n88. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní účinne nepoprela skutkové\ntvrdenia žalobkyne v konaní a v zmysle ustanovenia § 185 C.s.p. neuniesla tak procesnú dôkaznú\npovinnosť t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti)\na teda ani dôkazné bremeno.\n89. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať\ntak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti\n\nsa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie,\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu.\nJudikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (W. T. c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria O., Č.. XXX-O. s. 12, § 29; H. D. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria O.,\nČ.. XXX-D.; Z. P.. Grécko z 29. mája 1997; H. P.. Francúzsko z 19. februára 1998).\n90. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej\nstrany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n91. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).\n92. Odvolací súd na základe súhlasu žalovanej, pripustil späťvzatie žaloby žalobkyne podané počas\nodvolacieho konania v časti istiny vo výške 4.890,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %\nročne zo sumy vo výške 4.890,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a napadnutý rozsudok zrušil vo výroku\nIII. v časti priznanej istiny vo výške 4.890,- eur ako bolestného spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,25 % ročne zo sumy 4.890,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a vo výroku III. konanie zastavil.\n93. Odvolací súd na základe súhlasu žalovanej pripustil späťvzatie žaloby žalobkyne podané počas\nodvolacieho konania v časti istiny vo výške 2.710,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 %\nročne zo sumy výške 2.710,- eur od 21.2.2025 do zaplatenia a napadnutý rozsudok zrušil vo výroku IV.\nv časti priznaného základného bodového hodnotenia SSU v sume vo výške 2.710,- eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 2.710,- eur od 21.02.2025 do zaplatenia a v tejto časti vo\nvýroku IV. konanie zastavil.\n94. Odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 C.s.p.), dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a ktorý z tohto\ndôvodu posúdil obranu žalovanej ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobkyne ako dôvodný, ktorý\nbol predloženými dôkazmi žalobkyne jednoznačne preukázaný a teda neboli naplnené odvolacie dôvody\nuvádzané žalovanou, ktorá v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila a ani nevyvrátila\npodstatné závery súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti vo výroku III., IV. a\nv súvisiacom výroku trovách konania podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.\n95. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n96. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení\ns ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. a tak, že úspešnej žalobkyni voči žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to aj vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu\nžaloby v odvolacom konaní, pretože k zastaveniu konania došlo výlučne pre správanie žalovanej ( plnila\nv priebehu odvolacieho konania). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n(§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n97.\nVýroky I., II. a V. napadnutého rozsudku neboli napadnuté odvolaním a nadobudli tak\nprávoplatnosť.\n98. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\n\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "65C/3/2024", "guid": "36139af4-bf08-4c3e-befa-b726270c98fb:60b8228c-25b4-44e9-803e-6d8fc0ff312c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd8f8c24-d508-45b7-a42a-407c50470aee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:64fdb164-8604-4218-9ee1-78c62f079595", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2014 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2014.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "2cab1cba-ac75-4cdd-9bc3-528c5c255df4:e3cef97e-d203-4042-89a4-62848522d105", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1", "spisova_znacka": "4Obdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/87/2021 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1"}], "citovane_v": []}