Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/72/2024 1421201924 23. 10. 2025 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: C.. R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. X, R., zastúpený Advokátska kancelária Urbaničová s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 708 867, proti žalovanému : G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, R. zastúpený JUDr. Dominika Lidayová Bašaryová, advokátka, so sídlom Riadok 7, Ružomberok, IČO: 53 468 911 o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, R., zastúpená JUDr. Dominika Lidayová Bašaryová, advokátka, so sídlom Riadok 7, Ružomberok, IČO: 53 468 911, na odvolanie žalovaného a Eleny Miškovičovej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 23C/41/2021-171 zo dňa 15.júna 2023 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca má voči Y. G. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že : I. Žalovaná je povinná vypratať časť pozemku o výmere 54 m2 špecifikovanú v Polohopisnom zameraní oplotenia s vyčíslením plochy na parc. č. XXXX/X zo dňa 12.04.2021 vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom M.. C. Š., číslo plánu 31/2021, patriacej k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 621 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie M., obec R. - M. a okres Bratislava IV (ďalej len „ pozemok “), ktorý neoprávnene užíva a odovzdať ho žalobcovi, do 30 od právoplatnosti rozsudku. II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej zamieta. III. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými stranami sporu a zistil skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci, keď z Osvedčenia o dedičstve č. 2D/498/2010 57, Dnot 47/2010 zo dňa 14.11.2011, právoplatného dňa 14.11.2011 a z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie M., obec R. -M. a okres Bratislava IV zistil, že dedením po otcovi L. H., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, žalobca nadobudol vlastníctvo k pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere 621 m2 a k pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, vlastnícke právo žalobcu je zapísané na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra ,,C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2, ktorý priamo susedí s pozemkom žalobcu zapísaného na liste vlastníctva č. XX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie M., obec Bratislava - M. a okres Bratislava IV. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.1995, Uznesenia Obvodného súdu Bratislava 3, č. k. D 1743/93 - 84, Dnot 345/93 zo dňa 25.01.1995 a
Notárskej zápisnice č. N 93/83, NZ 89/83 zo dňa 13.09.1983 zistil, že rodičia žalobcu L. H. a H. H. kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 15.03.1993 s C. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Č.. D. Č.. XX, R., nadobudli parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 708 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 100 m2, obidve parcely spolu v celkovej výmere 808 m2 boli zapísané na LV č. XXXX. Pani C. F. parcely zdedila po manželovi W. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Predmetné parcely vznikli rozdelením pôvodnej parcely, ktorú manželia F. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od predávajúcej žalovanej kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.1983, spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 93/83, NZ 89/83 na Štátnom notárstve Bratislava 4 štátnou notárkou JUDr. Alžbetou Juríkovou, pôvodná parcela bola v kúpnej zmluve špecifikovaná ako parcela č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2. Podľa Znaleckého posudku vypracovanom v mesiaci júl 1982 Ing. Mikulášom Graudom, znalcom z odboru geodézie a kartografie na objednávku žalovanej boli hranice pôvodnej parcely č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2 v teréne vyznačené oceľovými trubkami, súčasťou posudku je okrem iného aj vytyčovací náčrt, kontrolný výpočet výmer a protokol podpísaný žalovanou ako vlastníkom. V protokole je uvedené, že vlastník - t.j. objednávateľ bol s priebehom hraníc v prírode oboznámený a s vytýčením súhlasí, čo potvrdzuje svojim podpisom. Z listinného dôkazu označeného ako Polohopisné zameranie oplotenia s vyčíslením plochy na p.č. 1424/1, vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom B.. C. Š., číslo plánu 31/2021, súd prvej inštancie ďalej zistil, že meraním realizovaným dňa 08.04.2021 bolo zistené, že oplotenie medzi pozemkom žalobcu - parc. č. XXXX/X a pozemkom žalovanej - parc. č. XXXX presahuje na pozemok žalobcu v najužšom mieste o 3,18 m a v najširšom mieste 3,41 m, celkovo je oplotenie posunuté na pozemok žalobcu v rozsahu 54m2 a z Výzvy na vydanie nehnuteľnosti zo dňa 14.04.2021 zistil, že žalobca vyzval žalovanú k vydaniu časti pozemku na základe dohody s tým, že je pripravený znášať náklady spojené s vyprataním časti svojho pozemku celkom , alebo v prevažnej miere. Svedok G. G., syn žalovanej, vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedol, že kde problém vznikol nevedia, vznikol pred 40 rokmi, chyba mohla vzniknúť na strane manželov F., rovnako na strane robotníkov, ktorí plot stavali. Žalovaná pozemok predala a viac sa o vec nezaujímala, výstavba plota bola úplne v réžii manželov F.. 1.2. Po právnej stánke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1 , § 130 ods. 1 , § 132 ods.1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní vykonaných dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobcovi je potrebné v konaní priznať v úspech v celom rozsahu a vzhľadom na úspešnosť žalobcu, ktorý sa žalobou voči žalovanej domáhal vypratania nehnuteľnosti, nárok žalovanej na určenie vlastníctva k totožnej nehnuteľnosti uplatnený vzájomnou žalobou dôvodný nie je. V predmetnom konaní skutočnosti súvisiace s genézou vlastníckych vzťahov, ktoré predchádzali nadobudnutiu vlastníctva žalobcu k pozemku parc.č. XXXX/X, sporné neboli, rovnako sporným nebolo, že plot medzi parcelou žalobcu parc.č. XXXX/X a parcelou parc.č. XXXX vo vlastníctve žalovanej je posunutý do pozemku žalobcu, s uvedeným sa žalovaná stotožnila a túto skutočnosť vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil v konaní vypočutý svedok syn žalovanej. Taktiež sporným nebol ani rozsah, v akom je oplotenie na pozemok žalobcu posunuté, čo vyplynulo z Polohopisného zamerania oplotenia vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom. Z grafickej časti je zrejmé, že oplotenie je na pozemok žalobcu posunuté o 3,18 m v najužšom mieste a o 3,41 m v najširšom mieste, čo žalovaná nerozporovala. 1.3. Vo vzťahu k hranici medzi pozemkom žalobcu a žalovanej, vytýčenej znaleckým posudkom znalca B.. I. v mesiaci júl 1982, je súd prvej inštancie rovnako ako žalobca názoru, že podpisom protokolu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, žalovaná potvrdila, že po vytýčení hraníc pozemkov bola znalcom oboznámená s priebehom hraníc, s vyznačením hranice pozemkov v teréne oceľovými trubkami a že s priebehom hraníc súhlasí. Z uvedeného je tak nepochybné, že v čase predaja pozemku manželom F. žalovaná vedela a musela vedieť kde prechádza hranica medzi predávaným pozemkom a pozemkom, ktorý si ponecháva, sama uviedla, že kupujúci boli s výsledkom znaleckého posudku a vytýčenou hranicou pozemkov oboznámení, sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej, nimi akceptovanej hranici a počas celého trvania ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele takýto stav akceptovali a žiadnym spôsobom ho nenamietali. Z toho je zrejmé, že manželov F. s priebehom hraníc medzi pozemkami oboznámila v postavení predávajúcej žalovaná. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že k nesprávnemu vytýčeniu hranice pozemkov došlo zo strany znalca, na preukázanie uvedenej skutočnosti nepredložila žiadny dôkaz, výpoveď svedka, ktorý uviedol, že chybu ohľadne umiestnenia plotu mohol urobiť geodet je len konštatovaním svedka, ktoré tvrdenie žalovanej nepreukázalo. Súd sa opätovne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zo znaleckého posudku Ing. Mikuláša Granda vyplýva, že pri
vytyčovaní pozemkov robil znalec aj kontrolný výpočet, ktorý je prílohou posudku a nakoľko kontrolný výpočet vyšiel, je vylúčené, aby znalec vytýčil hranice pozemkov na nesprávnom mieste. Rovnako z vytyčovacieho náčrtu hraníc parciel, ktorý bol taktiež súčasťou znaleckého posudku, je zrejmé, že znalec hranice vytýčil tak, ako sú aktuálne zakreslené v katastrálnej mape. Vychádzajúc z uvedeného mal súd prvej inštancie v konaní preukázané zásadné skutočnosti, t.j., že hranice pozemkov znalec vytýčil na správnom mieste, že podpisom protokolu, ktorý je prílohou znaleckého posudku žalovaná potvrdila, že bola s priebehom hraníc pozemkov oboznámená a súhlasila s ním a preukázaná bola aj skutočnosť, že žalovaná sporných 54 m2 pozemku v roku 1983 predala manželom F., čo vylučuje oprávnenú držbu predmetnej predanej časti pozemku. 1.4. Súd prvej inštancie poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/260/2008, zo dňa 10. decembra 2008 a nato, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa ale musí vychádzať z objektívnych skutočností. „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.“ S poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR, žalovaná dobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku nemohla byť, nakoľko mala a objektívne musela mať vedomosť, že časť, ktorú užíva, jej nepatrí, túto previedla kúpnou zmluvou na manželov F.. Predmetným prevodom svoj právny titul na užívanie predaného pozemku a teda aj časti dotknutého pozemku stratila, držba spornej časti pozemku žalovanou tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nemohla byť oprávnenou. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobe žalobcu vyhovel, žalovanej uložil povinnosť pozemok vypratať v primeranej lehote 30 dní a vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. 1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p.),podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a vyhovieť je vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Mala zato, že rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Rozsudok vychádza zo skutkového zistenia, v zmysle ktorého bývalí vlastníci predmetného pozemku (manželia F.) boli žalovanou oboznámení s hranicou pozemkov tak, že žalovaná ich neoboznámila s presnou hranicou pozemkov vytýčenou geodetom, ale s posunutou hranicou, od ktorej následne pozemok užívali. Takýto skutkový stav však nezodpovedá skutočnosti a nebol ani v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že s vytýčením hranice pozemkov, vrátane umiestnenia vytyčovacích kolíkov súhlasí, ale po zameraní žiadnym spôsobom s vytyčovacími kolíkmi nemanipulovala a vytyčovanie kolíky sa na mieste určenom pri zameraní nachádzali aj v čase odovzdania pozemku manželom F.. Žalovaná nemá vedomosť, kto, kedy a za akých okolností vytyčovacie kolíky odstránil a v zmysle kúpnej zmluvy odovzdala pozemok manželom F. a viac sa predaným pozemkom nezaoberala, neodstraňovala vytyčovacie kolíky, nepodieľala sa na výstavbe oplotenia, ani ju nemonitorovala. Žalovaná akceptovala stav po postavení oplotenia bez toho, aby mala podozrenie, že by mohlo dôjsť k posunu alebo akémukoľvek inému omylu. Nie je možné od nej spravodlivo očakávať, že po predaji pozemku a
jeho odovzdaní kupujúcim bude ešte opakovane chodiť pozemok premeriavať alebo že bude presne kontrolovať, či sa oplotenie stavia na správnom mieste, zvlášť v situácii, kedy posun nebol a nie je pri bežnom pozorovaní evidentný. Takéto skutkové zistenia považujeme za dôsledok nesprávneho vyhodnotenia dôležitosti a pravdivosti dôkazov a tvrdení žalobcu. Žalobca ju obvinil z manipulovania s kolíkmi, avšak túto svoju domnienku ničím nepodložil ani nepreukázal. V dôsledku postavenia plotu F. na nesprávnom mieste de facto došlo k uvedeniu žalovanej do omylu, že jej patrí celý pozemok až po oplotenie čo umocnil aj sám žalobca, ktorý na rovnakom mieste pred dvadsiatimi rokmi postavil murovaný plot. Žalovaná tak logicky celé desaťročia užívala predmetnú časť pozemku až po múr v presvedčení, že celý pozemok až po múr jej patrí, pričom rovnako o tom bol presvedčený aj žalobca a jeho právni predchodcovia. Je teda jednoznačné, že za vzniknutý omyl nemôže niesť zodpovednosť žalovaná. Súd sa pritom žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo omyl u žalovanej nepovažuje za ospravedlniteľný avšak omyl u žalobcu a jeho právnych predchodcov za ospravedlniteľný považuje. 2.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedla, že k tomu došlo v dôsledku nesprávnej aplikácie právnej normy, a to konkrétne právnej úpravy vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže zákonné podmienky pre vydržanie, resp. pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k predmetnému pozemku boli splnené a ich splnenie bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou p. G. G.. 2.2. Čo sa týka nesprávneho procesného postupu uviedla, že procese rozhodovania došlo k viacerým pochybeniam a nedostatkom takého charakteru, že je možné konštatovať, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Bolo porušené právo žalovanej, predovšetkým právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany súdu. Taktiež došlo aj k porušeniu zákazu prekvapivých súdnych rozhodnutí. Prvoinštančný súd sa nezaoberal splnením podmienok vydržania predmetného pozemku z jej strany (s výnimkou stručnej časti k dobromyseľnosti). Vo vzťahu k dobromyseľnosti však súd plne prevzal interpretáciu žalobcu, v zmysle ktorej musela žalovaná úmyselne oboznámiť manželov F. s nesprávnou, posunutou hranicou pozemkov. Súd sa pritom vôbec nevysporiadal s jej argumentami, že vytyčovacími kolíkmi žiadnym spôsobom nemanipulovala, nemala dôvod dohliadať na stavbu oplotenia, ani po odovzdaní pozemku kupujúcim pozemok opakovane premeriavať. Posun nebol v reálnom priestore voľným okom evidentný a ani počas desaťročí nebol evidentný ani iným osobám. Súd sa vôbec nezaoberal inými možnosťami, ako mohlo k posunu dôjsť, ani neanalyzoval správanie žalovanej vyplývajúce z písomných podaní v konaní a zo svedeckej výpovede p. G. G.. Absentuje aj posúdenie, či žalovaná ako držiteľ predmetného pozemku zachovala alebo nezachovala náležitú opatrnosť, resp. akú opatrnosť by bolo v tomto prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti možné od žalovanej spravodlivo očakávať. Nedošlo ani k posúdeniu, aká miera opatrnosti by mohla byť spravodlivo očakávaná od ostatných osôb, ktoré si posun hranice užívania pozemkov mohli všimnúť (F., H.) a ktorých nedôslednosť mohla vzniknutý stav spôsobiť alebo ho minimálne udržiavala. Odôvodnenie k uvedeným otázkam v rozsudku úplne absentuje. Poukázala na závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/10/2020, ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, IV. ÚS 358/09 II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 , I. ÚS 114/08 ) a mala za to, že rozhodnutie, ktorým po takmer štyridsiatich rokoch nerušenej držby a po splnení podmienok vydržania nie je držiteľovi uznané vlastnícke právo, je bezpochyby možné považovať za prekvapivé rozhodnutie. A to zvlášť v prípade, kedy v priebehu konania neboli predložené žiadne dôkazy, ani prednesené tvrdenia o konaní alebo správaní žalovanej, ktoré by nasvedčovali, že žalovaná neužívala predmetný pozemok v dobrej viere, že je jeho vlastníkom. Sme presvedčení, že intenzita vyššie popísaných pochybení je natoľko významná, že konanie je voči nej nespravodlivé. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej v odvolaní a to vzhľadom na dôkazy vykonané v konaní a vzhľadom na prednesy samotnej žalovanej. Podľa vyjadrenia žalovanej k žalobe (bod III. vyjadrenia žalovanej zo dňa 06.12.2021) je teda zrejmé, že ak žalovaná oboznámila manželov F. o mieste hranice pozemkov a títo sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej hranici, tak ich žalovaná neoboznámila s presnou hranicou pozemkov vytýčenou geodetom, ale s posunutou hranicou. Pre posúdenie veci nie je najpodstatnejšie akú hranicu (na akom mieste) žalovaná ukázala manželom F., keď pre posúdenie veci je najpodstatnejšie, či žalovaná vedela kde sa nachádza skutočná hranica pozemkov a žalobca mal zato, že žalovaná túto vedomosť mala a že toto tvrdenie v konaní dostatočne preukázal. V konaní bolo preukázané, že hranica medzi pozemkom žalobcu a pozemkom
žalovanej bola vytýčená v mesiaci júl roku 1982 znaleckým posudkom znalca B.. I.. Žalovaná svojim podpisom v protokole, ktorý je súčasťou znaleckého posudku potvrdila, že ju znalec po vytýčení hraníc pozemkov oboznámil z priebehom hraníc a že hranice pozemkov boli v teréne vyznačené oceľovými trubkami a že žalovaná s priebehom hraníc súhlasí. Rovnako z vytyčovacieho náčrtu vlastníckych hraníc parciel, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku je zrejmé, že znalec hranice vytýčil tak, ako sú aktuálne zakreslené v katastrálnej mape. Žalovaná v konaní nepredložila ani nenavrhla jediný dôkaz o tom, že znalec, ako sa to snaží žalovaná navodiť vo svojom vyjadrení zo dňa 06.12.2021, vytýčil hranice pozemkov nesprávne. Je teda zrejmé a v konaní bolo preukázané, že znalec hranicu pozemkov vytýčil správne a že žalovaná mala o vytýčenej hranici vedomosť. Ak mala žalovaná o skutočnej a správnej hranici pozemku vedomosť a pozemok so správnou hranicou a výmerou následne predala manželom F., žalovaná už nikdy nemôže byť dobromyseľná ohľadne skutočnosti, že hranica pozemku je o 3,5 metra mimo a že jej patrí o 54 m2 väčší pozemok ako jej bol vymeraný a ako jej ostal po predaji. Plot pritom nebol postavený mimo o centimetre alebo decimetre ale o tri a pol metra - tejto skutočnosti si žalovaná, ktorá bola znalcom oboznámená s presným priebehom skutočnej hranice, musela byť vedomá. Je pritom úplne nepodstatné ako dlho žalovaná užívala "zväčšený" pozemok. Ak na začiatku takéhoto užívania nebola skutočnosť, ktorá zakladá jej dobromyseľnosť, tak žalovaná sa dobromyseľnou stať už nemohla. Plynutie času dobromyseľnosť nezakladá. V konaní teda bolo jednoznačne preukázané to, že znalec vytýčil hranicu pozemkov na správnom mieste a žalovaná bola s priebehom hraníc oboznámená na mieste samom. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na to, že žalovaná následne novovytvorený pozemok predala manželom F., žalovaná už nikdy nemôže byť dobromyseľná vtom, že jej patrí časť predaného pozemku hoci ho má oplotený. 3.1. K namietanému nesprávnemu posúdeniu veci uviedol, že žalovaná nešpecifikovala v čom konkrétne má nesprávne právne posúdenie veci spočívať, ako mal súd nesprávne aplikovať právnu normu. K výpovedi svedka - syna žalovanej žalobca uviedol, že svedok vypovedal ako syn žalovanej a dedič sporného pozemku v konaní tendenčne a účelovo v prospech žalovanej. 3.2. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že v procese rozhodovania došlo k viacerým pochybeniam a nedostatkom takého charakteru, že je možné konštatovať, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd vec riadne prejednal, rozhodol a svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. K tvrdeniu, že súd sa nezaoberal splnením podmienok vydržania predmetného pozemku zo strany žalovanej (s výnimkou stručnej časti k dobromyseľnosti) uviedol, že postup súdu bol správny a hospodárny. Keď súd zistil, že nie je splnená základná podmienka vydržania - dobromyseľnosť žalovanej, súd ďalšie podmienky vydržanie neskúmal. K tvrdeniu žalovanej, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo súd prevzal tvrdenie žalobcu, že žalovaná poskytla kupujúcim nesprávnu informáciu o hranici pozemkov, ale nezaoberal sa tvrdením žalovanej, že k posunu hranice užívania mohlo dôjsť viacerými inými spôsobmi, resp. za iných okolností, žalobca uviedol, že bolo v konaní nesporne preukázané, že: a) znalec vytýčil hranice pozemkov na správnom mieste; b) žalovaná svojím podpisom v prílohe znaleckého posudku potvrdila, že bola s priebehom hraníc pozemkov oboznámená a súhlasila s ním; c) žalovaná sporných 54 m2 pozemku v roku 1983 preukázateľne predala manželom F. a preto nemôže byť podľa § 134 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom predanej Časti Dotknutého pozemku o výmere 54 m2. Žalovaná v konaní neoznačila jedinú objektívnu skutočnosť, na základe ktorej by mohla byť považovaná za dobromyseľnú pri držbe Časti Dotknutého pozemku. Pre posúdenie veci je bez právneho významu čo si o priebehu hraníc mysleli manželia F., rodičia žalobcu, žalobca, susedia alebo syn žalovanej. Pre posúdenie veci je právne podstatné len to, či je na strane žalovanej prítomný súdnou praxou akceptovateľný dôvod, ktorý by zo žalovanej robil oprávnenú držiteľku Časti Dotknutého pozemku. Žalovaná taký dôvod v konaní zatiaľ nepreukázala ani neoznačila. 4. Žalovaná v replike zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a žiadala rozhodnúť v zmysle jej odvolacieho petitu. Žalobca vo svojej argumentácii vychádza z tvrdenia, že žalovaná kupujúcim, manželom F., ukázala nesprávnu posunutú hranicu pozemku. Toto tvrdenie žalobcu nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané a ide iba o domnienku žalobcu, navyše v rozpore so skutočnosťami, ktoré v konaní nie sú sporné. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, kto, kedy a akým spôsobom spôsobil posunutie hranice pozemkov, resp. posunutie zapríčinil. Jednoznačne nebolo preukázané, ani to, že by žalovaná kupujúcim ukázala inú hranicu pozemkov, ako tú, ktorá bola v čase prevodu v teréne vyznačená oceľovými kolíkmi. Uviedla, že nie ona ohradila a oddelila svoj
pozemok od predaného pozemku, ona iba rešpektovala skutkový stav, ktorý nastal po tom, ako pozemky oplotením oddelili vlastníci susedného pozemku. Žalobca neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo, ak má byť posunutie zrejmé a viditeľné voľným okom, nebolo zrejmé aj predchádzajúcim vlastníkom - F., rodičom žalobcu, ani samotnému žalobcovi. Nie je zrejmé, prečo by sa omyl u žalovanej mal považovať za neospravedlniteľný avšak omyl u žalobcu a jeho právnych predchodcov za ospravedlniteľný, zvlášť v situácii, kedy v súdnom konaní nebolo preukázané, že by pri nadobudnutí pozemku konali s primeranou starostlivosťou. Záverom vo svoje replika žalovaná zotrvala na svojej argumentácii o nedostatkoch odôvodnenia napadnutého rozsudku z dôvodu absencie vysporiadania sa s jej argumentmi. 5. Žalobca doručil dupliku, ktorá bola obsahovo úplne totožná s jeho vyjadrením k odvolaniu. 6. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 5.5.2025 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strany sporu - žalovanej na G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, R. z dôvodu, že zistil, že pozemok parcela č. XXXX v katastrálnom území M. zmenil vlastníka a to tak, že namiesto žalovanej G. Y. je vlastníkom predmetného pozemku G. G. - syn Y. G.Š.. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca založil do spis výpis z LV č. XX pre katastrálne územie M.. 6.1. Odvolací súd uznesením zo dňa 5.5.2025 sp. zn. 9Co/72/2024-281, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2025 pripustil vstup G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, Bratislava do konania na miesto doterajšej žalovanej Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, R. v časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. 6.2. V časti vzájomnej žaloby na ktorú sa v zmysle 147 ods. 3 C.s.p,. vzťahujú primerane ustanovenia o žalobe nebol urobený žiadny procesný úkon zo strany pôvodne žalovanej Y. G. na zmenu strany sporu v zmysle § 80 C.s.p.. Odvolací súd preto naďalej konal v časti vzájomnej žaloby z pôvodne žalovanou Y. G.. 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní na ktorom v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to listu vlastníctva č. XX a č. XXXX a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného a ani odvolania Y. G. v časti zamietnutia vzájomnej žaloby nie je dôvodné. 8. V predmetnom konaní sa žalobca voči pôvodne žalovanej Y. G. domáhal vlastníckou žalobou v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka vypratania pozemku a pôvodná žalovaného sa vzájomnou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku titulom vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. 9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 9.1. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako alebo kto vykonáva právo pre seba.
s vlastnou
9.2. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 9.3. Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 9.4. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil prečo považoval nárok žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu za dôvodný, keď pôvodne žalovaná užíva sporný pozemok bez právneho titulu, lebo jej nárok na určenie vlastníctva k pozemku titulom vydržania uplatnený vzájomnou žalobou je nedôvodný. Čo sa týka vzájomnej žaloby podrobne a detailne uviedol (pozri odsek 18. až 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že u pôvodne žalovanej neboli splnené podmienky v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, keď žalovaná nemohla byť dobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku, nakoľko mala a objektívne musela mať vedomosť, že časť, ktorú užíva, jej nepatrí, túto previedla kúpnou zmluvou na manželov F.. Predmetným prevodom svoj právny titul na užívanie predaného pozemku a teda aj časti dotknutého pozemku stratila, držba spornej časti pozemku žalovanou nemohla byť oprávnenou. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a nepovažuje preto dôvodné námietky žalovaného resp. Y. G. (pozri odsek 22.) o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. K ďalším podstatným dôvodom odvolania žalovaného a Y. G. považuje potrebné uviesť nasledovné fakty. 11. Za nedôvodné považuje odvolací súd dôvody odvolania (pozri odsek 2.1.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov označenými žalobcom a pôvodne žalovanou alebo z ich prednesov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa právnej úpravy vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže zákonné podmienky pre vydržanie, resp. pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k predmetnému pozemku boli splnené (pozri odsek 2.1. - 2.2.), je potrebné uviesť, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva strany sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú sporové strany podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. 12.1. Súd prvej inštancie hodnotiac prejednávanú vec pri posúdení dôvodnosti vzájomnej žaloby, správne aplikoval ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, keď skúmal podmienky vydržania, ako spôsobu pôvodného / neodvodeného / nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo všeobecnosti ktorými sú : 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania a v rámci oprávnenej držby osobitne dobromyseľnosť žalovanej. Ako už uviedol súd prvej inštancie , dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) strany sporu, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. 12.2. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaná sa subjektívne mohla cítiť dobromyseľnou držiteľkou, ale vzhľadom na všetky objektívne okolnosti, keďže mala vedomosť o skutočnej a správnej hranici pozemku, ktorý so správnou hranicou a výmerou následne predala manželom F. nemohla byť dobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku keďže právny titul na užívanie predaného pozemku a teda aj časti dotknutého pozemku stratila. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o nedobromyseľnosti žalovanej odvolací súd považuje za potrebné poukázať nato, že ak vlastník prevedie vec na inú osobu a napriek tomu ju naďalej užíva (ako v prípade žalovanej), je vylúčené, aby bol jej oprávneným držiteľom, pretože neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mohli svedčiť v prospech jeho dobrej viery. Ak teda po zmene vlastníctva doterajší vlastník užíva „svoju“ vec, nemôže byť jej držiteľom, ale iba detentorom. Došlo totiž ku konkludentnej tradícii držby, ktorá sa označuje ako constitutum possessorium, pri ktorej doterajší držiteľ vec drží pre nového vlastníka. Inými slovami uvedené, prevodca, ktorý vie, že na základe zmluvy už stratil vlastnícke právo k veci v prospech druhej strany, už vôbec nemôže byť oprávneným držiteľom; chýba tu totiž titul (iusta causa), o ktorý by mohol oprieť držbu a sám si nemôže dôvod držby zmeniť či stanoviť (nemo sibi ipse causae possessionis mutare potest). Užívanie veci nemožno potom zamieňať s jej držbou. Ak by sa žalobca napriek tomu po právne vykonanej zmene svojmocne chopil držby (teda začal užívať pozemok v úmysle mať ho pre seba), potom by pri nedostatku titulu vedúceho k opätovnej zmene vlastníctva nemohlo ísť o oprávnenú držbu (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3342/2010). 12.3. S poukazom na uvedené odvolací súd vadu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnutého rozhodnutia nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci a námietky odvolateľov súd v plnom rozsahu nedôvodné. 13. Ďalšími námietkami žalovaného a Y. G. uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaný a Y. G. sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám odvolateľou o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná a že nedôvodná je len vzájomná žaloba. 13.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami uvedenými v replike (pozri odsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade nových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. 14. Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po zistení, že pôvodná žalovaná Y. G. nie je vlastníčkou pozemku, súd prvej inštancie priznal ochranu vlastníckeho práva žalobcovi proti menovanej resp. žalovanému (pozri odsek 6.1.), ktorý predmetný pozemok užíva bez právneho dôvodu jeho záverom nie je čo vytknúť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých správne súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného a Y. G. nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči žalovanému a Y.Y. G. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).