{"guid": "57d62368-c242-43cb-8ad7-281ab743ad37:6f659c2e-0754-4615-8a11-8e6796492251", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3", "spisova_znacka": "9Co/72/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/72/2024 z 23. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2025, sp. zn. 9Co/72/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3", "identifikacne_cislo": "1421201924", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Huszár", "sudca_id": 163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-huszar-163", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f659c2e-0754-4615-8a11-8e6796492251", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/72/2024\n1421201924\n23. 10. 2025\nJUDr. Roman Huszár\nECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek\nsenátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: C.. R. H., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom T. G. X, R., zastúpený Advokátska kancelária Urbaničová s.r.o., so sídlom Sliezska\n9, Bratislava, IČO: 35 708 867, proti žalovanému : G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, R. zastúpený\nJUDr. Dominika Lidayová Bašaryová, advokátka, so sídlom Riadok 7, Ružomberok, IČO: 53 468 911\no vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, R., zastúpená\nJUDr. Dominika Lidayová Bašaryová, advokátka, so sídlom Riadok 7, Ružomberok, IČO: 53 468 911,\nna odvolanie žalovaného a Eleny Miškovičovej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn.\n23C/41/2021-171 zo dňa 15.júna 2023 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nŽalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nŽalobca má voči Y. G. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že : I. Žalovaná je povinná vypratať\nčasť pozemku o výmere 54 m2 špecifikovanú v Polohopisnom zameraní oplotenia s vyčíslením plochy\nna parc. č. XXXX/X zo dňa 12.04.2021 vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom M.. C. Š.,\nčíslo plánu 31/2021, patriacej k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere\n621 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor\npre katastrálne územie M., obec R. - M. a okres Bratislava IV (ďalej len\n„ pozemok “),\nktorý neoprávnene užíva a odovzdať ho žalobcovi, do 30 od právoplatnosti rozsudku. II. Súd vzájomnú\nžalobu žalovanej zamieta. III. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými stranami sporu a zistil\nskutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci, keď z Osvedčenia o dedičstve č. 2D/498/2010 57, Dnot 47/2010 zo dňa 14.11.2011, právoplatného dňa 14.11.2011 a z listu vlastníctva č. XXXX\nvedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie M., obec R. -M. a\nokres Bratislava IV zistil, že dedením po otcovi L. H., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, žalobca nadobudol\nvlastníctvo k pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere 621 m2 a k pozemku\nparcely registra „C“ parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, vlastnícke právo\nžalobcu je zapísané na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra ,,C\"\nparc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2, ktorý priamo susedí s pozemkom žalobcu\nzapísaného na liste vlastníctva č. XX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre\nkatastrálne územie M., obec Bratislava - M. a okres Bratislava IV. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.1995,\nUznesenia Obvodného súdu Bratislava 3, č. k. D 1743/93 - 84, Dnot 345/93 zo dňa 25.01.1995 a\n\nNotárskej zápisnice č. N 93/83, NZ 89/83 zo dňa 13.09.1983 zistil, že rodičia žalobcu L. H. a H. H. kúpnou\nzmluvou uzatvorenou dňa 15.03.1993 s C. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Č.. D. Č.. XX, R.,\nnadobudli parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 708 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere\n100 m2, obidve parcely spolu v celkovej výmere 808 m2 boli zapísané na LV č. XXXX. Pani C. F. parcely\nzdedila po manželovi W. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Predmetné parcely vznikli rozdelením pôvodnej\nparcely, ktorú manželia F. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od predávajúcej žalovanej\nkúpnou zmluvou zo dňa 13.09.1983, spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 93/83, NZ 89/83 na\nŠtátnom notárstve Bratislava 4 štátnou notárkou\nJUDr. Alžbetou Juríkovou, pôvodná parcela\nbola v kúpnej zmluve špecifikovaná ako parcela č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2. Podľa Znaleckého\nposudku vypracovanom v mesiaci júl 1982 Ing. Mikulášom Graudom, znalcom z odboru geodézie a\nkartografie na objednávku žalovanej boli hranice pôvodnej parcely č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2 v\nteréne vyznačené oceľovými trubkami, súčasťou posudku je okrem iného aj vytyčovací náčrt, kontrolný\nvýpočet výmer a protokol podpísaný žalovanou ako vlastníkom. V protokole je uvedené, že vlastník\n- t.j. objednávateľ bol s priebehom hraníc v prírode oboznámený a s vytýčením súhlasí, čo potvrdzuje\nsvojim podpisom. Z listinného dôkazu označeného ako Polohopisné zameranie oplotenia s vyčíslením\nplochy na p.č. 1424/1, vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom B.. C.\nŠ., číslo plánu 31/2021, súd prvej inštancie ďalej zistil, že meraním realizovaným dňa 08.04.2021 bolo\nzistené, že oplotenie medzi pozemkom žalobcu - parc. č. XXXX/X a pozemkom žalovanej - parc. č.\nXXXX presahuje na pozemok žalobcu v najužšom mieste o 3,18 m a v najširšom mieste 3,41 m, celkovo\nje oplotenie posunuté na pozemok žalobcu v rozsahu 54m2 a z Výzvy na vydanie nehnuteľnosti zo\ndňa 14.04.2021 zistil, že žalobca vyzval žalovanú k vydaniu časti pozemku na základe dohody s tým,\nže je pripravený znášať náklady spojené s vyprataním časti svojho pozemku celkom , alebo v prevažnej\nmiere. Svedok G. G., syn žalovanej, vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedol, že kde problém\nvznikol nevedia, vznikol pred 40 rokmi, chyba mohla vzniknúť na strane manželov F., rovnako na strane\nrobotníkov, ktorí plot stavali. Žalovaná pozemok predala a viac sa o vec nezaujímala, výstavba plota\nbola úplne v réžii manželov F..\n1.2. Po právnej stánke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 129 ods.\n1 , § 130 ods. 1 , § 132 ods.1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie po\nposúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní vykonaných\ndôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobcovi je potrebné v konaní priznať v úspech v\ncelom rozsahu a vzhľadom na úspešnosť žalobcu, ktorý sa žalobou voči žalovanej domáhal vypratania\nnehnuteľnosti, nárok žalovanej na určenie vlastníctva k totožnej nehnuteľnosti uplatnený vzájomnou\nžalobou dôvodný nie je. V predmetnom konaní skutočnosti súvisiace s genézou vlastníckych vzťahov,\nktoré predchádzali nadobudnutiu vlastníctva žalobcu k pozemku parc.č. XXXX/X, sporné neboli, rovnako\nsporným nebolo, že plot medzi parcelou žalobcu parc.č. XXXX/X a parcelou parc.č. XXXX vo vlastníctve\nžalovanej je posunutý do pozemku žalobcu, s uvedeným sa žalovaná stotožnila a túto skutočnosť vo\nsvojej svedeckej výpovedi potvrdil v konaní vypočutý svedok syn žalovanej. Taktiež sporným nebol ani\nrozsah, v akom je oplotenie na pozemok žalobcu posunuté, čo vyplynulo z Polohopisného zamerania\noplotenia vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom. Z grafickej časti je\nzrejmé, že oplotenie je na pozemok žalobcu posunuté o\n3,18 m v najužšom mieste a o\n3,41 m v najširšom mieste, čo žalovaná nerozporovala.\n1.3. Vo vzťahu k hranici medzi pozemkom žalobcu a žalovanej, vytýčenej znaleckým posudkom\nznalca B.. I. v mesiaci júl 1982, je súd prvej inštancie rovnako ako žalobca názoru, že podpisom\nprotokolu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, žalovaná potvrdila, že po vytýčení hraníc pozemkov\nbola znalcom oboznámená s priebehom hraníc, s vyznačením hranice pozemkov v teréne oceľovými\ntrubkami a že s priebehom hraníc súhlasí. Z uvedeného je tak nepochybné, že v čase predaja pozemku\nmanželom F. žalovaná vedela a musela vedieť kde prechádza hranica medzi predávaným pozemkom\na pozemkom, ktorý si ponecháva, sama uviedla, že kupujúci boli s výsledkom znaleckého posudku\na vytýčenou hranicou pozemkov oboznámení, sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej, nimi\nakceptovanej hranici a počas celého trvania ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele takýto stav\nakceptovali a žiadnym spôsobom ho nenamietali. Z toho je zrejmé, že manželov F. s priebehom hraníc\nmedzi pozemkami oboznámila v postavení predávajúcej žalovaná. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že k\nnesprávnemu vytýčeniu hranice pozemkov došlo zo strany znalca, na preukázanie uvedenej skutočnosti\nnepredložila žiadny dôkaz, výpoveď svedka, ktorý uviedol, že chybu ohľadne umiestnenia plotu mohol\nurobiť geodet je len konštatovaním svedka, ktoré tvrdenie žalovanej nepreukázalo. Súd sa opätovne\nstotožnil s argumentáciou žalobcu, že zo znaleckého posudku Ing. Mikuláša Granda vyplýva, že pri\n\nvytyčovaní pozemkov robil znalec aj kontrolný výpočet, ktorý je prílohou posudku a nakoľko kontrolný\nvýpočet vyšiel, je vylúčené, aby znalec vytýčil hranice pozemkov na nesprávnom mieste. Rovnako z\nvytyčovacieho náčrtu hraníc parciel, ktorý bol taktiež súčasťou znaleckého posudku, je zrejmé, že znalec\nhranice vytýčil tak, ako sú aktuálne zakreslené v katastrálnej mape. Vychádzajúc z uvedeného mal súd\nprvej inštancie v konaní preukázané zásadné skutočnosti, t.j., že hranice pozemkov znalec vytýčil na\nsprávnom mieste, že podpisom protokolu, ktorý je prílohou znaleckého posudku žalovaná potvrdila,\nže bola s priebehom hraníc pozemkov oboznámená a súhlasila s ním a preukázaná bola aj skutočnosť,\nže žalovaná sporných 54 m2 pozemku v roku 1983 predala manželom F., čo vylučuje oprávnenú držbu\npredmetnej predanej časti pozemku.\n1.4. Súd prvej inštancie poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/260/2008,\nzo dňa 10. decembra 2008 a nato, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa ale\nmusí vychádzať z objektívnych skutočností. „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so\nzreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je\nso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia\nsubjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či\ndržiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu\nna každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých\nvlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,\nstačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom\nna všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby\ntreba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,\nak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj\nnavonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti,\nktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí\nnejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre\nvydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby\npráva.“ S poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR, žalovaná dobromyseľná pri užívaní spornej časti\npozemku nemohla byť, nakoľko mala a objektívne musela mať vedomosť, že časť, ktorú užíva, jej\nnepatrí, túto previedla kúpnou zmluvou na manželov F.. Predmetným prevodom svoj právny titul na\nužívanie predaného pozemku a teda aj časti dotknutého pozemku stratila, držba spornej časti pozemku\nžalovanou tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nemohla byť oprávnenou.\nSúd vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobe žalobcu vyhovel, žalovanej uložil povinnosť pozemok\nvypratať v primeranej lehote 30 dní a vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.\n1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný\núspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom\nna § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p.),podala v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne žiadala napadnutý\nrozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a vyhovieť je vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Mala\nzato, že rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Rozsudok vychádza zo skutkového\nzistenia, v zmysle ktorého bývalí vlastníci predmetného pozemku (manželia F.) boli žalovanou\noboznámení s hranicou pozemkov tak, že žalovaná ich neoboznámila s presnou hranicou pozemkov\nvytýčenou geodetom, ale s posunutou hranicou, od ktorej následne pozemok užívali. Takýto skutkový\nstav však nezodpovedá skutočnosti a nebol ani v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Žalovaná\nsvojim podpisom potvrdila, že s vytýčením hranice pozemkov, vrátane umiestnenia vytyčovacích kolíkov\nsúhlasí, ale po zameraní žiadnym spôsobom s vytyčovacími kolíkmi nemanipulovala a vytyčovanie\nkolíky sa na mieste určenom pri zameraní nachádzali aj v čase odovzdania pozemku manželom F..\nŽalovaná nemá vedomosť, kto, kedy a za akých okolností vytyčovacie kolíky odstránil a v zmysle kúpnej\nzmluvy odovzdala pozemok manželom F. a viac sa predaným pozemkom nezaoberala, neodstraňovala\nvytyčovacie kolíky, nepodieľala sa na výstavbe oplotenia, ani ju nemonitorovala. Žalovaná akceptovala\nstav po postavení oplotenia bez toho, aby mala podozrenie, že by mohlo dôjsť k posunu alebo\nakémukoľvek inému omylu. Nie je možné od nej spravodlivo očakávať, že po predaji pozemku a\n\njeho odovzdaní kupujúcim bude ešte opakovane chodiť pozemok premeriavať alebo že bude presne\nkontrolovať, či sa oplotenie stavia na správnom mieste, zvlášť v situácii, kedy posun nebol a nie je\npri bežnom pozorovaní evidentný. Takéto skutkové zistenia považujeme za dôsledok nesprávneho\nvyhodnotenia dôležitosti a pravdivosti dôkazov a tvrdení žalobcu. Žalobca ju obvinil z manipulovania\ns kolíkmi, avšak túto svoju domnienku ničím nepodložil ani nepreukázal. V dôsledku postavenia plotu\nF. na nesprávnom mieste de facto došlo k uvedeniu žalovanej do omylu, že jej patrí celý pozemok\naž po oplotenie čo umocnil aj sám žalobca, ktorý na rovnakom mieste pred dvadsiatimi rokmi postavil\nmurovaný plot. Žalovaná tak logicky celé desaťročia užívala predmetnú časť pozemku až po múr\nv presvedčení, že celý pozemok až po múr jej patrí, pričom rovnako o tom bol presvedčený aj\nžalobca a jeho právni predchodcovia. Je teda jednoznačné, že za vzniknutý omyl nemôže niesť\nzodpovednosť žalovaná. Súd sa pritom žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo omyl u\nžalovanej nepovažuje za ospravedlniteľný avšak omyl u žalobcu a jeho právnych predchodcov za\nospravedlniteľný považuje.\n2.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedla, že k tomu došlo v dôsledku nesprávnej aplikácie\nprávnej normy, a to konkrétne právnej úpravy vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže\nzákonné podmienky pre vydržanie, resp. pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k predmetnému\npozemku boli splnené a ich splnenie bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou p. G. G..\n2.2. Čo sa týka nesprávneho procesného postupu uviedla, že procese rozhodovania došlo k viacerým\npochybeniam a nedostatkom takého charakteru, že je možné konštatovať, že súd jej nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Bolo porušené právo žalovanej, predovšetkým právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany\nsúdu. Taktiež došlo aj k porušeniu zákazu prekvapivých súdnych rozhodnutí. Prvoinštančný súd sa\nnezaoberal splnením podmienok vydržania predmetného pozemku z jej strany (s výnimkou stručnej\nčasti k dobromyseľnosti). Vo vzťahu k dobromyseľnosti však súd plne prevzal interpretáciu žalobcu, v\nzmysle ktorej musela žalovaná úmyselne oboznámiť manželov F. s nesprávnou, posunutou hranicou\npozemkov. Súd sa pritom vôbec nevysporiadal s jej argumentami, že vytyčovacími kolíkmi žiadnym\nspôsobom nemanipulovala, nemala dôvod dohliadať na stavbu oplotenia, ani po odovzdaní pozemku\nkupujúcim pozemok opakovane premeriavať. Posun nebol v reálnom priestore voľným okom evidentný\na ani počas desaťročí nebol evidentný ani iným osobám. Súd sa vôbec nezaoberal inými možnosťami,\nako mohlo k posunu dôjsť, ani neanalyzoval správanie žalovanej vyplývajúce z písomných podaní v\nkonaní a zo svedeckej výpovede p. G. G.. Absentuje aj posúdenie, či žalovaná ako držiteľ predmetného\npozemku zachovala alebo nezachovala náležitú opatrnosť, resp. akú opatrnosť by bolo v tomto prípade\nvzhľadom na konkrétne okolnosti možné od žalovanej spravodlivo očakávať. Nedošlo ani k posúdeniu,\naká miera opatrnosti by mohla byť spravodlivo očakávaná od ostatných osôb, ktoré si posun hranice\nužívania pozemkov mohli všimnúť (F., H.) a ktorých nedôslednosť mohla vzniknutý stav spôsobiť alebo\nho minimálne udržiavala. Odôvodnenie k uvedeným otázkam v rozsudku úplne absentuje. Poukázala\nna závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/10/2020, ustálenú rozhodovaciu prax\nÚstavného súdu SR (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, IV. ÚS 358/09 II. ÚS 251/04, III.\nÚS 209/04, II. ÚS 200/09 , I. ÚS 114/08 ) a mala za to, že rozhodnutie, ktorým po takmer štyridsiatich\nrokoch nerušenej držby a po splnení podmienok vydržania nie je držiteľovi uznané vlastnícke právo,\nje bezpochyby možné považovať za prekvapivé rozhodnutie. A to zvlášť v prípade, kedy v priebehu\nkonania neboli predložené žiadne dôkazy, ani prednesené tvrdenia o konaní alebo správaní žalovanej,\nktoré by nasvedčovali, že žalovaná neužívala predmetný pozemok v dobrej viere, že je jeho vlastníkom.\nSme presvedčení, že intenzita vyššie popísaných pochybení je natoľko významná, že konanie je voči\nnej nespravodlivé.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať\nnáhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej v odvolaní a to vzhľadom na\ndôkazy vykonané v konaní a vzhľadom na prednesy samotnej žalovanej. Podľa vyjadrenia žalovanej\nk žalobe (bod III. vyjadrenia žalovanej zo dňa 06.12.2021) je teda zrejmé, že ak žalovaná oboznámila\nmanželov F. o mieste hranice pozemkov a títo sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej hranici,\ntak ich žalovaná neoboznámila s presnou hranicou pozemkov vytýčenou geodetom, ale s posunutou\nhranicou. Pre posúdenie veci nie je najpodstatnejšie akú hranicu (na akom mieste) žalovaná ukázala\nmanželom F., keď pre posúdenie veci je najpodstatnejšie, či žalovaná vedela kde sa nachádza skutočná\nhranica pozemkov a žalobca mal zato, že žalovaná túto vedomosť mala a že toto tvrdenie v konaní\ndostatočne preukázal. V konaní bolo preukázané, že hranica medzi pozemkom žalobcu a pozemkom\n\nžalovanej bola vytýčená v mesiaci júl roku 1982 znaleckým posudkom znalca B.. I.. Žalovaná svojim\npodpisom v protokole, ktorý je súčasťou znaleckého posudku potvrdila, že ju znalec po vytýčení hraníc\npozemkov oboznámil z priebehom hraníc a že hranice pozemkov boli v teréne vyznačené oceľovými\ntrubkami a že žalovaná s priebehom hraníc súhlasí. Rovnako z vytyčovacieho náčrtu vlastníckych hraníc\nparciel, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku je zrejmé, že znalec hranice vytýčil tak, ako sú aktuálne\nzakreslené v katastrálnej mape. Žalovaná v konaní nepredložila ani nenavrhla jediný dôkaz o tom,\nže znalec, ako sa to snaží žalovaná navodiť vo svojom vyjadrení zo dňa 06.12.2021, vytýčil hranice\npozemkov nesprávne. Je teda zrejmé a v konaní bolo preukázané, že znalec hranicu pozemkov vytýčil\nsprávne a že žalovaná mala o vytýčenej hranici vedomosť. Ak mala žalovaná o skutočnej a správnej\nhranici pozemku vedomosť a pozemok so správnou hranicou a výmerou následne predala manželom F.,\nžalovaná už nikdy nemôže byť dobromyseľná ohľadne skutočnosti, že hranica pozemku je o 3,5 metra\nmimo a že jej patrí o 54 m2 väčší pozemok ako jej bol vymeraný a ako jej ostal po predaji. Plot pritom\nnebol postavený mimo o centimetre alebo decimetre ale o tri a pol metra - tejto skutočnosti si žalovaná,\nktorá bola znalcom oboznámená s presným priebehom skutočnej hranice, musela byť vedomá. Je pritom\núplne nepodstatné ako dlho žalovaná užívala \"zväčšený\" pozemok. Ak na začiatku takéhoto užívania\nnebola skutočnosť, ktorá zakladá jej dobromyseľnosť, tak žalovaná sa dobromyseľnou stať už nemohla.\nPlynutie času dobromyseľnosť nezakladá. V konaní teda bolo jednoznačne preukázané to, že znalec\nvytýčil hranicu pozemkov na správnom mieste a žalovaná bola s priebehom hraníc oboznámená na\nmieste samom. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na to, že žalovaná následne novovytvorený pozemok\npredala manželom F., žalovaná už nikdy nemôže byť dobromyseľná vtom, že jej patrí časť predaného\npozemku hoci ho má oplotený.\n3.1. K namietanému nesprávnemu posúdeniu veci uviedol, že žalovaná nešpecifikovala v čom\nkonkrétne má nesprávne právne posúdenie veci spočívať, ako mal súd nesprávne aplikovať právnu\nnormu. K výpovedi svedka - syna žalovanej žalobca uviedol, že svedok vypovedal ako syn žalovanej a\ndedič sporného pozemku v konaní tendenčne a účelovo v prospech žalovanej.\n3.2. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že v procese rozhodovania došlo k viacerým\npochybeniam a nedostatkom takého charakteru, že je možné konštatovať, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd vec riadne prejednal, rozhodol a svoje rozhodnutie\nriadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. K tvrdeniu, že súd sa nezaoberal splnením podmienok vydržania\npredmetného pozemku zo strany žalovanej\n(s výnimkou stručnej časti k dobromyseľnosti) uviedol,\nže postup súdu bol správny a hospodárny. Keď súd zistil, že nie je splnená základná podmienka\nvydržania - dobromyseľnosť žalovanej, súd ďalšie podmienky vydržanie neskúmal. K tvrdeniu žalovanej,\nže rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo súd prevzal tvrdenie žalobcu, že žalovaná\nposkytla kupujúcim nesprávnu informáciu o hranici pozemkov, ale nezaoberal sa tvrdením žalovanej,\nže k posunu hranice užívania mohlo dôjsť viacerými inými spôsobmi, resp. za iných okolností, žalobca\nuviedol, že bolo v konaní nesporne preukázané, že: a) znalec vytýčil hranice pozemkov na správnom\nmieste; b) žalovaná svojím podpisom v prílohe znaleckého posudku potvrdila, že bola s priebehom\nhraníc pozemkov oboznámená a súhlasila s ním; c) žalovaná sporných 54 m2 pozemku v roku\n1983 preukázateľne predala manželom F. a preto nemôže byť podľa § 134 Občianskeho zákonníka\noprávneným držiteľom predanej Časti Dotknutého pozemku o výmere 54 m2. Žalovaná v konaní\nneoznačila jedinú objektívnu skutočnosť, na základe ktorej by mohla byť považovaná za dobromyseľnú\npri držbe Časti Dotknutého pozemku. Pre posúdenie veci je bez právneho významu čo si o priebehu\nhraníc mysleli manželia F., rodičia žalobcu, žalobca, susedia alebo syn žalovanej. Pre posúdenie veci je\nprávne podstatné len to, či je na strane žalovanej prítomný súdnou praxou akceptovateľný dôvod, ktorý\nby zo žalovanej robil oprávnenú držiteľku Časti Dotknutého pozemku. Žalovaná taký dôvod v konaní\nzatiaľ nepreukázala ani neoznačila.\n4. Žalovaná v replike zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a žiadala rozhodnúť v zmysle jej\nodvolacieho petitu. Žalobca vo svojej argumentácii vychádza z tvrdenia, že žalovaná kupujúcim,\nmanželom F., ukázala nesprávnu posunutú hranicu pozemku. Toto tvrdenie žalobcu nebolo v konaní\nžiadnym spôsobom preukázané a ide iba o domnienku žalobcu, navyše v rozpore so skutočnosťami,\nktoré v konaní nie sú sporné. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, kto, kedy a akým\nspôsobom spôsobil posunutie hranice pozemkov, resp. posunutie zapríčinil. Jednoznačne nebolo\npreukázané, ani to, že by žalovaná kupujúcim ukázala inú hranicu pozemkov, ako tú, ktorá bola v\nčase prevodu v teréne vyznačená oceľovými kolíkmi. Uviedla, že nie ona ohradila a oddelila svoj\n\npozemok od predaného pozemku, ona iba rešpektovala skutkový stav, ktorý nastal po tom, ako pozemky\noplotením oddelili vlastníci susedného pozemku. Žalobca neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo, ak má\nbyť posunutie zrejmé a viditeľné voľným okom, nebolo zrejmé aj predchádzajúcim vlastníkom - F.,\nrodičom žalobcu, ani samotnému žalobcovi. Nie je zrejmé, prečo by sa omyl u žalovanej mal považovať\nza neospravedlniteľný avšak omyl u žalobcu a jeho právnych predchodcov za ospravedlniteľný, zvlášť v\nsituácii, kedy v súdnom konaní nebolo preukázané, že by pri nadobudnutí pozemku konali s primeranou\nstarostlivosťou. Záverom vo svoje replika žalovaná zotrvala na svojej argumentácii o nedostatkoch\nodôvodnenia napadnutého rozsudku z dôvodu absencie vysporiadania sa s jej argumentmi.\n5. Žalobca doručil dupliku, ktorá bola obsahovo úplne totožná s jeho vyjadrením k odvolaniu.\n6. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 5.5.2025 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strany\nsporu - žalovanej na G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, R. z dôvodu, že zistil, že pozemok parcela č.\nXXXX v katastrálnom území M. zmenil vlastníka a to tak, že namiesto žalovanej G. Y. je vlastníkom\npredmetného pozemku G. G. - syn Y. G.Š.. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca založil do spis\nvýpis z LV č. XX pre katastrálne územie M..\n6.1. Odvolací súd uznesením zo dňa 5.5.2025 sp. zn. 9Co/72/2024-281, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 21.5.2025 pripustil vstup G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, Bratislava do konania na miesto\ndoterajšej žalovanej Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, R. v časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti.\n6.2. V časti vzájomnej žaloby na ktorú sa v zmysle 147 ods. 3 C.s.p,. vzťahujú primerane ustanovenia o\nžalobe nebol urobený žiadny procesný úkon zo strany pôvodne žalovanej Y. G. na zmenu strany sporu\nv zmysle § 80 C.s.p.. Odvolací súd preto naďalej konal v časti vzájomnej žaloby z pôvodne žalovanou\nY. G..\n7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle\n§ 379 a § 380\nods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní na ktorom v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. doplnil dokazovanie\nv zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to listu vlastníctva č. XX a č.\nXXXX a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného a ani odvolania Y. G. v časti zamietnutia vzájomnej\nžaloby nie je dôvodné.\n8. V predmetnom konaní sa žalobca voči pôvodne žalovanej Y. G. domáhal vlastníckou žalobou\nv zmysle § 126 Občianskeho zákonníka vypratania pozemku a pôvodná žalovaného sa vzájomnou\nžalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku titulom vydržania v zmysle §\n134 Občianskeho zákonníka.\n9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n9.1. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako\nalebo kto vykonáva právo pre seba.\n\ns vlastnou\n\n9.2. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa\npredpokladá, že držba je oprávnená.\n9.3. Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju\nmá nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o\nnehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny\npredchodca.\n9.4. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu\nmožnosť, v\nprípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa\nlen na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n10. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil\nskutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože\nsúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného\ndokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré\nnie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd\nprvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil\nprečo považoval nárok žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho\nzákonníka v celom rozsahu za dôvodný, keď pôvodne žalovaná užíva sporný pozemok bez právneho\ntitulu, lebo jej nárok na určenie vlastníctva k pozemku titulom vydržania uplatnený vzájomnou žalobou\nje nedôvodný. Čo sa týka vzájomnej žaloby podrobne a detailne uviedol (pozri odsek 18. až 23.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že u pôvodne žalovanej neboli splnené\npodmienky v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku\nvydržaním, keď žalovaná nemohla byť dobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku, nakoľko mala\na objektívne musela mať vedomosť, že časť, ktorú užíva, jej nepatrí, túto previedla kúpnou zmluvou\nna manželov F.. Predmetným prevodom svoj právny titul na užívanie predaného pozemku a teda aj\nčasti dotknutého pozemku stratila, držba spornej časti pozemku žalovanou nemohla byť oprávnenou.\nOdôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani\ntaká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil\n(§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom\nna ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a nepovažuje preto dôvodné námietky\nžalovaného resp. Y. G. (pozri odsek 22.) o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. K ďalším\npodstatným dôvodom odvolania žalovaného a Y. G. považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.\n11. Za nedôvodné považuje odvolací súd dôvody odvolania (pozri odsek 2.1.), že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje,\nže citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.\n§ 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré\nvyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti\nalebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim\nz ustanovení § 192 a § 193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený\nodvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému\nrozsudku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov označenými\nžalobcom a pôvodne žalovanou alebo z ich prednesov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,\nže by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nže by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov\nnezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p.\nalebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné\nustanovenia nesprávne vyložil.\n12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval\nustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa právnej úpravy vydržania v zmysle Občianskeho\nzákonníka, keďže zákonné podmienky pre vydržanie, resp. pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nžalovanej k predmetnému pozemku boli splnené (pozri odsek 2.1. - 2.2.), je potrebné uviesť, že právnym\nposudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné\npráva strany sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na\n\nzistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú sporové strany\npodľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod upravený\nv § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové\nzistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý\nmal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. zo skutočností\ndostatočne preukázaných vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových\nstrán.\n12.1. Súd prvej inštancie hodnotiac prejednávanú vec pri posúdení dôvodnosti vzájomnej žaloby,\nsprávne aplikoval ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, keď skúmal podmienky vydržania, ako\nspôsobu pôvodného / neodvodeného / nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo všeobecnosti\nktorými sú : 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet\nvydržania a v rámci oprávnenej držby osobitne dobromyseľnosť žalovanej. Ako už uviedol súd prvej\ninštancie , dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,\nči držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho\nhľadiska (osobného presvedčenia) strany sporu, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej\n(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého\npožadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu\nvec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a\nide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že\nmýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho\nprípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v\nneznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho\nnesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti\nsúkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),\nvyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne\nformulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie\nje neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie\nzákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.\n12.2. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaná sa subjektívne mohla cítiť dobromyseľnou držiteľkou,\nale vzhľadom na všetky objektívne okolnosti, keďže mala vedomosť o skutočnej a správnej hranici\npozemku, ktorý so správnou hranicou a výmerou následne predala manželom F. nemohla byť\ndobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku keďže právny titul na užívanie predaného pozemku\na teda aj časti dotknutého pozemku stratila. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie\no nedobromyseľnosti žalovanej odvolací súd považuje za potrebné poukázať nato, že ak vlastník\nprevedie vec na inú osobu a napriek tomu ju naďalej užíva (ako v prípade žalovanej), je vylúčené, aby\nbol jej oprávneným držiteľom, pretože neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mohli svedčiť v prospech\njeho dobrej viery. Ak teda po zmene vlastníctva doterajší vlastník užíva „svoju“ vec, nemôže byť\njej držiteľom, ale iba detentorom. Došlo totiž ku konkludentnej tradícii držby, ktorá sa označuje ako\nconstitutum possessorium, pri ktorej doterajší držiteľ vec drží pre nového vlastníka. Inými slovami\nuvedené, prevodca, ktorý vie, že na základe zmluvy už stratil vlastnícke právo k veci v prospech druhej\nstrany, už vôbec nemôže byť oprávneným držiteľom; chýba tu totiž titul (iusta causa), o ktorý by mohol\noprieť držbu a sám si nemôže dôvod držby zmeniť či stanoviť (nemo sibi ipse causae possessionis\nmutare potest). Užívanie veci nemožno potom zamieňať s jej držbou. Ak by sa žalobca napriek tomu\npo právne vykonanej zmene svojmocne chopil držby (teda začal užívať pozemok v úmysle mať ho pre\nseba), potom by pri nedostatku titulu vedúceho k opätovnej zmene vlastníctva nemohlo ísť o oprávnenú\ndržbu (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3342/2010).\n12.3. S poukazom na uvedené odvolací súd vadu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnutého\nrozhodnutia nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné\ndôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a\ninterpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci a námietky\nodvolateľov súd v plnom rozsahu nedôvodné.\n13. Ďalšími námietkami žalovaného a Y. G. uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal\nkeď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia\nrelevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie\n\nz hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach\nkonštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.\nÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli\nzistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového\nstavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje\nrozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú\nnesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaný a Y. G. sa nestotožňujú\ns právnymi\nzávermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani\noprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len\npreto, že nezodpovedajú predstavám odvolateľou o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej\ninštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka\nani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná a že nedôvodná\nje len vzájomná žaloba.\n13.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami uvedenými v replike (pozri\nodsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade nových\nnámietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 4 C.s.p.\npodľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené\npred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na\nvyjadrenie k odvolaniu.\n14. Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po zistení, že pôvodná žalovaná Y. G. nie je vlastníčkou\npozemku, súd prvej inštancie priznal ochranu vlastníckeho práva žalobcovi proti menovanej resp.\nžalovanému (pozri odsek 6.1.), ktorý predmetný pozemok užíva bez právneho dôvodu jeho záverom\nnie je čo vytknúť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1,2\nC.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých správne súd prvej\ninštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní.\n15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného a Y. G. nevyhovel a napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči\nžalovanému a Y.Y. G. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/41/2021", "guid": "cee9840c-38f7-4a41-91a1-0f0b109bb50e:6c0ff1b9-5578-46f4-aa17-70fe5b1c5503", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "5e400701-3f4e-46b5-9ffc-1a51614787da:de06e63f-3336-4e60-b666-3f62506ef938", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2", "spisova_znacka": "4Cdo/10/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/10/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2115207080.2"}], "citovane_v": []}