Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/81/2025 1325202990 11. 08. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:1325202990.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu, a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: Uniphone, s. r. o., Popradská 12, 040 01 Košice, IČO: 45 979 855, zastúpeného: JUDr. František Buhla, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 828 55 Bratislava, IČO: 42 355 818, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 72CbHs/1/2025-731 zo dňa 28.05.2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 72CbHs/1/2025-731 zo dňa 28.05.2025 potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 72CbHs/1/2025-731 zo dňa 28.05.2025 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinností žalovanému spočívajúcej v zdržaní sa konania - uskutočnenia výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz a 2600 MHz a následného vydania individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz a 2600 MHz a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný dňa 27.03.2025 zverejnil výzvu na predloženie ponúk do výberového konania a smeruje k udeleniu individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz a 2600 MHz do 31.12.2048 bez uloženia podmienok na účel podpory efektívnej hospodárskej súťaže a ochrany pred jej obmedzovaním podľa § 49 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákona o elektronických komunikáciách“). Vo výzve určil lehotu do 06.05.2025 do 13:00 hod. Výzva obsahuje podmienky, na základe ktorých má žalovaný rozhodnúť o pridelení jednotlivých frekvencií. Súčasne s výzvou žalovaný zverejnil aj dokument „Posúdenie konkurenčnej, technickej a hospodárskej situácie na mobilnom telekomunikačnom trhu Slovenskej republiky“ datovaný dňom 27.03.2025. Cieľom pripravovaného výberového konania je aj podpora efektívnej hospodárskej súťaže v oblasti elektronických komunikácií. Podľa § 41 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách má žalovaný povinnosť určiť podmienky výberového konania v súlade so zásadou objektívnosti a transparentnosti a zásadami a princípmi podľa § 7 a v súlade s cieľmi podľa § 1, s cieľom podpory rozvoja hospodárskej súťaže. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o elektronických komunikáciách žalovaný pri vydávaní individuálnych povolení na používanie frekvencií môže prijať vhodné opatrenia, najmä v odôvodnených prípadoch určiť povinnosť poskytovať veľkoobchodný prístup, národný alebo regionálny roaming. Žalovaný prijíma opatrenia na základe objektívneho a výhľadového posúdenia dosiahnutia a udržateľnosti efektívnej hospodárskej súťaže, ako aj posúdenia vplyvu takýchto opatrení na existujúcich a budúcich účastníkov trhu.
Pred zverejnením výzvy žalovaný vyhlásil v januári 2025 verejnú konzultáciu k návrhu výzvy na predloženie ponúk. Ako súčasť konzultácie bol zverejnený aj dokument „Posúdenie konkurenčnej, technickej a hospodárskej situácie na mobilnom telekomunikačnom trhu Slovenskej republiky“ z 15.01.2025. Oproti predchádzajúcemu posúdeniu trhu z 21.08.2023, žalovaný vypustil z posúdenia trhu všetky zmienky o mobilnom virtuálnom operátorovi (Mobile Virtual network Operator“ t. j. prevádzkovateľ mobilnej siete, ktorý nie je držiteľom frekvencií na prevádzkovanie rádiovej prístupovej siete - ďalej len „MVNO“) a zmienky o deficite hospodárskej súťaže na trhu. Žalovaný vypustil a nezahrnul uloženie povinnosti pre ochranu hospodárskej súťaže - veľkoobchodného prístupu k mobilnej sieti pre MVNO, ktorú žalovaný pôvodne navrhol a s verejnosťou konzultoval v júli 2023, a ktorej upravený návrh s verejnosťou konzultoval v septembri 2023. Žalobca predložil žalovanému svoje pripomienky zo dňa 17.02.2025, kde pripomienkoval vynechanie MVNO z posúdenia trhu a žiadal žalovaného, aby uložil povinnosti veľkoobchodného prístupu. Žalovaný sa pri posúdení trhu dopustil viacerých závažných pochybení. Okrem iného nevykonal zisťovanie a posúdenie existencie významného vplyvu na trhu, ktoré je kľúčové pre efektívnu hospodársku súťaž. Žalovaný nezistil a nehodnotil kritériá podľa pokynov na analýzu trhu regulačného rámca EÚ zverejnených v Úradnom vestníku EÚ (C 159 z 07.05.2018). V celom posúdení trhu zo dňa 27.03.2025 sa žalovaný o zisťovaní významnej trhovej sily nezmieňuje ani raz. Žalovaný len jednoducho konštatoval, že hospodárska súťaž existuje. Žalovaný neprihliadol na pripomienky žalobcu a dňa 27.03.2025 zverejnil výzvu na predloženie ponúk do výberového konania, pričom na predkladanie ponúk určil lehotu do 06.05.2025 do 13:00 hod. Žalovaný v posúdení trhu z 21.08.2023 sám konštatoval, že Slovensko je jeden z mála trhov, kde sa vôbec nevytvoril trh, tzv. virtuálnych operátorov. Žalovaný nakoniec konštatoval, že „Na maloobchodných trhoch existuje potenciálny deficit hospodárskej súťaže MVNO ako aj dopytová sila MVNO. Regulačný úrad tu vidí riziko nedostatočného konkurenčného tlaku zo strany MVNO a možnej tacitnej dohody medzi prevádzkovateľmi mobilnej siete využívajúcej pridelené frekvencie (ďalej len „MNO“ ako skratka „Mobile Network Operator“). Regulačný úrad preto uvažuje o tom, že by sa MNO povinne zaviazali k poskytnutiu veľkoobchodnej ponuky preverenej úradom serióznym záujemcom.“ Žalovaný mal vedomosť o problémoch hospodárskej súťaže na mobilnom trhu, ignoruje a obchádza vylúčenie žalobcu a ďalších podnikov zo súťaže. Poskytnutie veľkoobchodného prístupu žiadal žalobca jednotlivo každého z prevádzkovateľov mobilných rádiových prístupových sietí na Slovensku opakovane, preukázateľne napr. dňa 22.02.2020, avšak do dnešného dňa ani jeden z prevádzkovateľov takýto prístup žalobcovi neposkytol. Žalovaný postupom podľa zákona o elektronických komunikáciách riešil v rokoch 2020 až 2024 osem sporov medzi žalobcom a prevádzkovateľmi mobilných sietí, pričom kľúčová vec - veľkoobchodný prístup k sieti, zostala nevyriešená. Ak žalovaný pridelí frekvencie bez prijatia opatrení na odstránenie existujúcich prekážok vstupu na trhu, umožní tým predĺženie obmedzovania hospodárskej súťaže až do 31.12.2048. Individuálne povolenia na používanie frekvencií sú v súčasnosti platné v pásmach 800 MHz, 900 MHz a 2600 MHz do 31.12.2028 a v pásme 2100 MHz do 07.09.2026. Frekvencie 1500 MHz sú nevyužívané a úspešný účastník ich bude povinný používať na povolený účel až do 30.06.2029. Neexistuje preto potreba, aby boli nové individuálne povolenia udelené okamžite. Ak by sa blížil koniec platností existujúcich povolení v pásme 2100 MHz pred ukončením výberového konania, žalovaný má opatrenia na zabezpečenie kontinuity poskytovania služieb, preto prerušenie výberového konania z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia nemôže ohroziť prevádzku existujúcich sietí ani dostupnosť služieb. Aj pri nariadení neodkladného opatrenia je možné vec vyriešiť bez neprimeraného zásahu do plánovaného procesu výberového konania. Podľa žalobcu, pri aktívnom postupe žalovaného, je možné podstatné kroky na vykonanie riadnej analýzy trhu a určenie primeraných opatrení na ochranu hospodárskej súťaže vykonať v lehote približne troch mesiacov. Navyše žalovaný už v roku 2023 prekonzultoval s verejnosťou návrh povinnosti veľkoobchodného prístupu, ktorý by mohol slúžiť ako podklad pre aktuálnu prípravu návrhu podmienok. Povinnosti sa ukladajú vo forme záväzku, preto je možné, aby účastníci výberového konania záväzok prijali bez potreby vyhlásenia nového výberového konania. Podľa výzvy je predpokladaný termín uskutočnenia elektronickej aukcie stanovený na 03.06.2025. Nariadenie neodkladného opatrenia nezasahuje neprimerane do práv žalovaného, keďže neznamená zmarenie výberového konania, ale iba jeho dočasné pozastavenie do času, kým žalovaný neprijme dodatočné opatrenia na ochranu hospodárskej súťaže. V prípade, že by nebolo nariadené navrhované neodkladné opatrenie, žalobca by čelil nenávratnému vylúčeniu zo súťaže na mobilných trhoch, a to minimálne na celé obdobie platnosti nových individuálnych povolení na používanie frekvencií do 31.12.2048.
Žalobca vynaložil významné finančné prostriedky na vybudovanie častí infraštruktúry mobilnej siete, vrátane core siete (jadrovej siete) v rozsahu Full MVNO, systému prenositeľnosti čísel, ďalej na pridelenie a držbu číselných zdrojov a sieťových kódov, zriadenie a udržiavanie prepojení s inými verejnými sieťami a aj na riešenie súvisiacich právnych, regulačných a súťažných záležitostí. Bez prístupu k mobilným rádiovým prístupovým sieťam však žalobca nemôže tieto technológie riadne komerčne využívať. Pretrvávajúce obmedzenie hospodárskej súťaže by znamenalo, že žalobca nebude v dohľadnej dobe schopný vstúpiť na trh, čím by došlo k úplnému zmareniu doterajších investícií a strate očakávaných príjmov. Bez zabezpečenia veľkoobchodného prístupu k mobilným sieťam nemajú možnosť vstúpiť na trh noví podnikatelia, čím chýba tlak na inovácie, kvalitu a ceny služieb. Žalobca odhadom vyčíslil systematickú hospodársku škodu na sumu 100 mil. EUR ročne. Po pridelení frekvencií bez primeraných podmienok na ochranu a podporu hospodárskej súťaže by už nebolo možné účinne napraviť tento stav. Podmienky používania frekvencií by nemohli byť dodatočne jednostranne zmenené bez porušenia princípu právnej istoty. Je vysoko pravdepodobné, že po pridelení frekvencií nedôjde k dobrovoľnému poskytnutiu veľkoobchodného prístupu ani k inému regulačnému riešeniu. Aj keď samotné vylúčenie žalobcu zo súťaže pretrváva dlhšiu dobu, až samotným zverejnením výzvy na predloženie ponúk dňa 27.03.2025 žalovaný právne záväzným spôsobom začal proces prideľovania frekvencií za konkrétnych podmienok, ktoré neobsahujú primerané a účinné opatrenia na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Tento moment zakladá vznik skutočnej neodkladnosti a potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. 2. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí bol toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. V prvom rade súd prvej inštancie považoval za potrebné vyjadriť sa k danosti samotného nároku žalobcu, ktorý tvrdí, že týmto výberovým konaním dochádza k porušeniu ustanovení zákona o elektronických komunikáciách a obmedzeniu hospodárskej súťaže. Z návrhu žalobcu vyplýva, že žiada o poskytnutie veľkoobchodného prístupu pre účely mobilnej virtuálnej siete minimálne od roku 2020. Pred zverejnením výzvy na predloženie ponúk do výberového konania, žalovaný v januári 2025 vyhlásil verejnú konzultáciu k návrhu výzvy na predloženie ponúk, ktorej súčasťou bolo aj posúdenie konkurenčnej, technickej a hospodárskej situácie na slovenskom mobilnom trhu. Oproti predchádzajúcemu posúdeniu z roku 2023 žalovaný vypustil a nezahrnul povinnosti pre ochranu hospodárskej súťaže - veľkoobchodného prístupu k mobilnej sieti pre mobilného virtuálneho operátora. Vo vyhodnotení pripomienok zo dňa 13.03.2025 žalovaný zásadnú pripomienku žalobcu neakceptoval a uviedol, že zásadne nesúhlasí s tvrdením, že by podmienky aukcie spôsobovali vylúčenie súťažiteľov z účasti na trhu (pozn. bod 74. žaloby). Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o pokračovaní obmedzovania hospodárskej súťaže výhľadovo až do roku 2049. Podľa žalovaného, po úspešnom ukončení aukcie a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí o pridelení frekvencií úspešným účastníkom aukcie, vznikne trhové prostredie, v ktorom búdu pôsobiť podniky s podobnou frekvenčnou výbavou. Potenciálni záujemcovia o veľkoobchodný prístup tak budú mať možnosť osloviť ktorýkoľvek z týchto podnikov s požiadavkou o poskytnutie veľkoobchodného prístupu (č.l. 480). Ďalej sa podľa žalobcu žalovaný pri posúdení trhu dopustil viacerých závažných pochybení, kde okrem iného vôbec nevykonal zisťovanie a posúdenie existencie významného vplyvu na trh a dňa 27.03.2025 zverejnil výzvu na predloženie ponúk do výberového konania a na pripomienky žalobcu neprihliadol. Na základe vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že medzi sporovými stranami existuje spor vo vzťahu k zákonnosti postupu žalovaného vo veci uskutočnenia výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií a následného vydania individuálnych povolení na používanie týchto frekvencií. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzuje postup žalovaného vo vzťahu k uskutočneniu výberového konania a z toho vychádzajúceho údajného obmedzenia hospodárskej súťaže. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 C. s. p. sa posudzuje len splnenie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je podľa § 325 ods. 1 C. s. p. preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. súd neposudzuje skutočnosti z hľadiska posudzovania veci samej. Základnou podstatou nariadenia neodkladného opatrenia je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi alebo zabrániť inému
bezprostrednému ohrozeniu jeho práv, pričom potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Navrhovateľ musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd prvej inštancie je názoru, že neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie, ku ktorému by súd dospel v riadnom procesnom postupe po podaní žaloby, t. j. žalovaný by sa mal možnosť k žalobe vyjadriť, prebiehalo by riadne dokazovanie, nielen osvedčovanie skutočností. Nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného, kde by musel plniť povinnosti na základe žalobcom tvrdeného porušenia povinností, bez možnosti vyjadriť sa k žalobe, bez prebiehajúceho riadneho dokazovania. Otázky môže vyvolávať aj žalobcom formulovaný žalobný návrh, ktorým žalobca žiada doplniť podmienky výberového konania, ktoré zahŕňa uloženie povinností žalovanému postupovať podľa § 65 zákona o elektronických komunikáciách tak, že riadne vykoná analýzu mobilného telekomunikačného trhu v SR a pri vykonaní analýzy bude postupovať podľa regulačného rámca EÚ a súvisiacich opatrení s tým, že zohľadní obmedzovanie súťaže pre prevádzkovateľov, ktorí nie sú držiteľmi frekvencií, zohľadní nevyhnutnosť veľkoobchodného prístupu a uloží účinné a primerané povinnosti najmä podľa § 49 až § 66 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa názoru súdu prvej inštancie, takýmto vyjadrením petitu žaloby len jeho odkazom na ustanovenia zákona a regulačný rámec EÚ spolu so súvisiacimi usmerneniami, sa môže javiť ako neurčitý a nevykonateľný. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že nenariadením neodkladného opatrenia by čelil nenávratnému vylúčeniu zo súťaže na mobilných trhoch, a to minimálne na obdobie platnosti nových individuálnych povolení na používanie frekvencií do 31.12.2048. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca nijako neosvedčil vynaloženie významných finančných prostriedkov na vybudovanie častí infraštruktúry mobilnej siete, pridelenie a držbu číselných zdrojov a sieťových kódov, zriadenie a udržiavanie prepojení s inými verejnými sieťami. Preukázanie technických možností účasti na veľkoobchodnom prístupe k mobilnej sieti bude dôležité aj pre posúdenie veci samej v otázke obmedzenia hospodárskej súťaže vylúčením zo súťaže na trhoch mobilných sietí a služieb. Zároveň žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčil, že prípadná škoda alebo ujma, ktorá mu hrozí v prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá úprava pomerov medzi stranami, by bola len ťažko napraviteľná alebo nenapraviteľná, pretože sa len domnieva, že po pridelení frekvencií nedôjde k dobrovoľnému poskytnutiu veľkoobchodného prístupu ani k inému regulačnému riešeniu. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p., preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. O trovách konania bude podľa § 262 ods. 1 a § 354 C. s. p. rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej. 3. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. h) C. s. p. navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil žalobcom navrhované neodkladné opatrenie. V odvolaní namietol, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k porušeniu povinnosti podľa § 49 zákona o elektronických komunikáciách žalovaným, ktorá je podľa žalobcu podmienkou zákonnosti konania o udeľovaní frekvenčných práv. Ak táto povinnosť nie je splnená, ide o udeľovanie oprávnení v rozpore so zákonom a záväznými pravidlami EÚ. Regulačný orgán tým, že riadne neposúdil hospodársku súťaž v začatom výberovom konaní smeruje k udeleniu práv na používanie frekvencií do 31.12.2048 za podmienok obmedzujúcich hospodársku súťaž a vylučujúcich žalobcu a ďalšie osoby z možnosti účasti na trhu s mobilnými službami. Takéto konanie je v rozpore s § 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia je rozporné, keď súd prvej inštancie deklaruje potrebu osvedčenia nároku, ale požaduje jeho dokazovanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie popiera možnosť udeliť dočasnú ochranu práve preto, že ešte neprebehlo meritórne konanie, v konečnom dôsledku neguje zmysel samotného inštitútu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nemohol hodnotiť, či bola vec dôkazne uzavretá len to, či žalobca osvedčil hrozbu ujmy v prípade, ak by k udeleniu povolenia došlo skôr, než bude vec prejednaná. Je nenáležité, aby súd prvej inštancie pre posudzovanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzoval obsah žaloby a žalobného návrhu či jeho vykonateľnosť. Ohľadom neosvedčenia vynaložených finančných prostriedkov žalobcom v napadnutom uznesení žalobca namieta, že predložil dôkazy o existujúcej infraštruktúre, číselných zdrojoch, technickej
pripravenosti, pokusoch o prístup a namieta pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhnuté predložené dôkazy pripojené k žalobe. Ohľadom názoru súdu prvej inštancie že žalobca neosvedčil hroziacu ujmu žalobca uvádza, že v návrhu bolo zdôraznené, že žalovaný riadne neposúdil hospodársku súťaž zmysle zákona a nezahrnul adekvátne opatrenia na podporu hospodárskej súťaže. Ak sa teraz neuloží povinnosť umožniť veľkoobchodný prístup nebude už možné frekvenčné povolenia dodatočne meniť a doplniť. To bude znamenať trvalé vylúčenie žalobcu z trhu do roku 2048. To má za následok znehodnotenie doterajších investícií žalobcu a aj stratu jeho budúcich očakávaných príjmov - ušlý zisk, ktoré by mali z investície plynúť. Takúto ujmu nie je možné spätne adekvátne nahradiť. Preto, ak súd prvej inštancie tvrdí že žalobca neosvedčil ujmu postupuje nesprávne. Súd prvej inštancie neprimerane zúžil výklad osvedčenia ujmy. Žalobca poukázal na medzinárodné podklady z Rakúska, kde rakúsky regulačný orgán konštatoval, že veľkoobchodný prístup pre MVNO, je kľúčovým pre hospodársku súťaž. Upozornil tiež na fakt, že Slovensko má v rámci EÚ jedny z najvyšších cien mobilných služieb. Tieto skutkové tvrdenia osvedčujú existenciu ujmy, ktorá by bola nezvratná ak by sa frekvencie pridelili bez riadneho posúdenia hospodárskej súťaže na trhu a uloženia účinných opatrení pre ochranu hospodárskej súťaže. Žalobca vysvetlil, že poskytnutie veľkoobchodného prístupu je v rozpore s ekonomickými záujmami držiteľov frekvencií členov tzv. infraštruktúrneho oligopolu. Poskytnutím prístupu by im klesli tržby a posilnila by sa konkurencia. Preukázal, že všetci štyria držitelia práv na používanie frekvencií - mobilní operátori - boli opakovane žiadaní o poskytnutie prístupu k sieti, pričom všetci prístup neposkytli, poskytnutiu prístupu bránili v správnych konaniach pred úradom a aj súdnou cestou. Súd prvej inštancie opomenul, že žalobca nepredpokladá ani hypotetickú zmenu správania hráčov po aukcii, ale naopak osvedčil, že pridelenie práv tým istým subjektom na 25 rokov zakonzervuje stav vylúčenia súťaže, čím spôsobí žalobcovi trvalú a nenapraviteľnú ujmu. Pokiaľ ide o iné regulačné riešenie súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že tento aspekt bol v návrhu dôkladne rozobraný. V danej situácii pre prideľovanie frekvencií ma žalovaný vykonať posúdenie trhu či existuje významný vplyv na trh. Práve prípad žalobcu preukazuje reálnu existenciu nielen významného vplyvu schopnosti obmedzovať súťaž, ale prítomnosť dominantného postavenia jeho zneužívania. Žalovaný má v zmysle zákona uložiť v rámci udeľovania frekvencii príslušné opatrenia na ochranu hospodárskej súťaže čo neurobil. Iný regulačný postup podľa § 65 zákona o elektronických komunikáciách sa netýka udeľovaní frekvencií, uplatňuje sa v prípade zistenia významného vplyvu na trhu. Žalovaný však tento postup dosiaľ neaplikoval, hoci vylučujúce účinky má žalovaný preukázané správnymi konaniami a začatie regulácie ex ante žalobca žalovanému opakovane navrhoval. V rámci posúdenia trhu zo dňa 27.03.2025 ako podkladu pre aukciu žalovaný konštatoval, že neexistuje súťažný problém. Vydanie frekvenčných práv na kľúčové pásma do roku 2048 za takéhoto stavu zablokuje hospodársku súťaž, ale aj možnosť regulácie do budúcnosti. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a nezohľadnil § 49 zákona o elektronických komunikáciách, judikatúru Súdneho dvora EU a analýzy a poznatky trhu a ani neuviedol prečo sa nimi nezaoberal čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Vo vzťahu k odôvodneniu súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil pridelenia držbu číselných zdrojov a sieťových kódov zriadenie a udržiavanie prepojení s inými verejnými sieťami žalobca namietol v odvolaní, s tým, že to je v rozpore s obsahom návrhu na neodkladné opatrenie, ku ktorému boli pripojené dôkazy o týchto skutočnostiach. Poukázal na úradný zápis a štyri právoplatné rozhodnutia žalovaného v rámci správnych konaní, v ktorých žalovaný ako regulátor konštatoval, že žalobca zriadil mobilnú sieť a má pridelené čísla a kódy potrebné na jej prevádzku a poskytovanie služieb a preukázal schopnosť poskytovať mobilné služby - po tom, čo získa veľkoobchodný prístup k rádiovej sieti. Tieto právoplatné rozhodnutia, úradný zápis žalovaného majú charakter verejných listín a nie je zrejmé, či súd prvej inštancie sa s týmito dôkazmi oboznámil resp. nepovažoval za osvedčenie tvrdení žalobcu. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil kritérium bezodkladnosti, keď žalobcovi reálne hrozí vznik ujmy v dôsledku pripravovaného vydania práv na používanie frekvencií do roku 2048 bez podmienok na ochranu hospodárskej súťaže. Žalobca po vydaní neodkladného opatrenia získal dokument analytického centra Rewheel, ktoré sa od roku 2014 venuje analýze mobilných trhov a súťaže v krajinách Európskej únie a OECD. Žalobca ho prikladá k odvolaniu. Nerešpektovanie zákonných regulačných postupov žalovaným ani poskytnutie súdnej ochrany vážne poškodzuje žalobcu aj širokú verejnosť. 4. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá C. s. p. doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému a žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyjadril podaním zo dňa 18.07.2025, v ktorom uviedol, že postupoval v súlade s vnútroštátnymi ako aj európskymi právnymi predpismi. Poukázal na § 41 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný dňa 15.01.2025 zverejnil verejnú konzultáciu, ktorej predmetom bol návrh výzvy na predloženie ponúk do výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz a 2600 MHz formou elektronickej aukcie a posúdenie konkurenčnej, technickej a hospodárskej situácie na trhu. Žalovaný posúdil túto situáciu na trhu a uviedol nasledovné: „Čo sa týka situácie na veľkoobchodnom trhu, veľkoobchodný trh je teraz ovplyvnený tým, že sieťoví operátori, ktorí sú poskytovateľmi služieb na tomto trhu, majú zabezpečené práva na využívanie frekvencií iba na časovo obmedzené obdobie, ktoré končí medzi rokmi 2026 až 2028. Pre uzatváranie zmlúv o veľkoobchodnej spolupráci môže byť relevantný dlhodobejší horizont spolupráce. Pridelenie frekvencií v rámci aukcie bude adresovať túto prekážku, ktorá môže obmedzovať veľkú obchodnú spoluprácu. Aukcia sa zameriava predovšetkým na podporu efektívnej hospodárskej súťaže na infraštruktúrnej úrovni, ktorá prispieva k zvýšeniu hospodárskej súťaže na veľkoobchodnom trhu. Ak by veľkoobchodný trh vyžadoval regulačný zásah v záujme zabezpečenia hospodárskej súťaže má žalovaný k dispozícii štandardné regulačné nástroje podľa § 66, § 67 až § 73 a § 75 až § 81 zákona. Najefektívnejším spôsobom podpory hospodárskej súťaže na úrovni služieb na maloobchodnom trhu je podpora hospodárskej súťaže na úrovni infraštruktúry, ktorá bude mať priaznivý dopad i pre koncových užívateľov na maloobchodnom trhu, bude podporovať hospodársku súťaž na úrovni služieb na maloobchodnom trhu a zároveň prispeje k zvýšeniu hospodárskej súťaže na veľkoobchodnom trhu. Rozsah frekvencií dostupných v rámci aukcii umožňuje podporu hospodárskej súťaže na úrovni infraštruktúry tým, že vytvára predpoklady pre pôsobenie minimálne 4 celoplošných operátorov, ktorí budú mať k dispozícii frekvencie z frekvenčných pásiem pod 1 GHz. To by s ohľadom na veľkosť trhu zabezpečovalo veľmi vysokú úroveň hospodárskej súťaže na infraštruktúrne úrovni.“ Žalovaný následne odôvodnil v zmysle § 49 zákona o elektronických komunikáciách, aké nástroje plánoval využiť na podporu hospodárskej súťaže. Zdôraznil, že nebol povinný pred realizovaním výberového konania uplatniť postup § 62 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca údajné porušenie zákona nešpecifikoval. To, že žalobca nesúhlasí s vysporiadaním sa s pripomienkami konzultácií nemožno považovať za porušenie zákona. Tiež žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu. Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil vznik skutočnej neodkladnosti a potreby bezodkladnej súdnej ochrany. Žalovanému nie je jasné, akému nároku žalobcu má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Žalobca ani teraz ani v minulosti nemal zákonom alebo inak garantovaný veľkoobchodný prístup mobilnej sieti pre MVNO. Preto vyhlásením výzvy, kde nebola stanovená a uvedená podmienka nemohlo dôjsť k zhoršeniu pozície žalobcu alebo k ohrozeniu jeho práv a vôbec nie vzniku škody. Nie je pravda, že predmetným výberovým konaním dôjde k predĺženiu obmedzovania hospodárskej súťaže do 31.12.2048. Nie je preukázané, že by dochádzalo k obmedzovaniu hospodárskej súťaže práve naopak, žalovaný podporil hospodársku súťaž na úrovni infraštruktúry opatreniami podľa § 49 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca uplatnil uvedenú námietku v konzultáciách, žalovaný sa s ňou riadne vysporiadal, keď uviedol, že po úspešnom ukončení aukcie a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí o pridelení frekvencií úspešným účastníkom aukcie vzniká trhové prostredie, v ktorom budú pôsobiť podniky s podobnou frekvenčnou výbavou. Potencionálni záujemcovia o veľkoobchodný prístup budú mať možnosť osvojiť ktorýkoľvek z týchto podnikov s požiadavkou poskytnutia veľkoobchodného prístupu. Žalovaný na podporu hospodárskej súťaže vykonáva reguláciu trhu elektronických komunikácií ex ante v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnych udržateľné hospodárskej súťaže záujmy koncových užívateľov a rozvoja odvetvia postupom podľa § 62 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Tento postup sa uplatňuje samostatne a nie pred výberovým konaním, ako požaduje žalobca. Žalobca požaduje vykonať analýzu podľa § 65 zákona o elektronických komunikáciách, toto je možné uskutočniť aj bez vydania neodkladného opatrenia. Žalobca tvrdí, že uskutočnením výberového konania za súčasne stanovených podmienok dôjde k narušeniu hospodárskej súťaže. Žalovaný podľa § 65 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách môže vykonať analýzu, ktorej cieľom je zistiť, či na relevantnom trhu existuje efektívna hospodárska súťaž. Tento postup nie je nijako spojený s výberovým konaním podľa § 41 zákona o elektronických komunikáciách. Aj na základe uvedeného vyplýva, že žalobca neosvedčil naliehavosť a potrebu pre vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný je toho názoru, že vydaním výzvy na predkladanie ponúk a následným začatím výberového konania nemohlo dôjsť k ohrozeniu práv alebo zhoršeniu pozície žalobcu.
Výberové konanie na vydanie individuálnych povolení na užívanie predmetných frekvencií bolo ukončené dňa 09.07.2025. Prípadným vydaním neodkladného opatrenia by neprimerane zasiahol do práv úspešných účastníkov výberového konania a mohla by byť spôsobená škoda veľkého rozsahu. Žalovaný uvádza, že ako národný regulátor pre odvetvie elektronických komunikácií vykonáva reguláciu trhu elektronických komunikácií ex ante v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnej udržateľnej hospodárskej súťaže záujmy koncových užívateľov a rozvoja odvetvia. Medzi jeho ďalšie kompetencie patrí nastavenie podmienok výberového konania podľa § 41 zákona o elektronických komunikáciách. Vyhlásenie výberového konania je podľa názoru žalovaného výkonom jeho zákonných právomocí a nie je to pomer medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je možné upraviť neodkladným opatrením podľa § 325 Civilného sporového poriadku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Skomp/7/2022 zo dňa 21.04.2022, v zmysle, ktorého právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má všeobecnosti súd podľa C. s. p. To však samo o sebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a § 325 ods. 1 C. s. p. a nasl. súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci. Nariadením neodkladného opatrenia by totižto došlo k bráneniu výkonu právomoci žalovaného. Žalovaný považuje napadnuté uznesenie za vecne správne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C. s. p.) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 C. s. p. dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 336 ods. 1 C. s. p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 13. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Odvolací súd uvádza, že pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia musí konajúci súd vždy dôsledne posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré musia byť zdokladované a zároveň dostatočne osvedčené, odôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť reálnu ochranu, ktorej sa tento domáha. Preto súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska dostatočne presvedčivý a či aj skutočne došlo
k osvedčeniu všetkých v návrhu tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené (dôvodnosť a trvanie nároku). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené v tom prípade, ak žalobcovi dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície a hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Úspech neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. 15. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.04.2025 sa žalobca domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinností žalovanému zdržať sa uskutočnenia výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz a 2600 MHz a vydania individuálnych povolení na používanie frekvencií vyššie uvedených frekvenčných pásiem a to až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej. 16. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k použitiu zákona o elektronických komunikáciách, k regulačným princípom, či k porušeniu zákonnej povinnosti § 49 zákona o elektronických komunikáciách žalovaným, či k tomu, že žalovaný ako regulačný orgán riadne neposúdil hospodársku súťaž odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca neodsvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď sa presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami. Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že nie je úlohou všeobecných súdov vykonávať dohľad nad činnosťou žalovaného, posudzovať výkon jeho zákonných kompetencií. Žalobcom tvrdené porušenia zákona zo strany žalovaného nie sú skutočnosťou, ktorá by osvedčovala dôvodnosť a trvanie žalobcovho nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Treba zdôrazniť, že nárok je oprávnenie domáhať sa subjektívneho práva poskytnutím ochrany zo strany súdu, avšak žalobca ako obchodná spoločnosť nemá nárok disponovať, zasahovať do výkonu pôsobnosti regulačného orgánu - žalovaného. Žalobca nemá nárok hodnotiť ako žalovaný ako regulačný orgán vykonáva svoju zákonnú kompetenciu. Žalobca môže nesúhlasiť s postupom žalovaného, avšak tento nesúhlas nezakladá právo, nárok domáhať sa voči žalovanému poskytnutia ochrany tomuto jeho názoru (teda neexistujúcemu právu) prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. 17. Žalobca namieta vnútorný rozpor pri hodnotení súdom prvej inštancie, keď uvádza, že súd prvej inštancie deklaruje potrebu osvedčenia nároku, ale požaduje jeho dokazovanie, ďalej skutočnosť, že súd prvej inštancie hodnotil žalobcom uplatnený nárok vo veci samej. Podľa žalobcu je nenáležité, aby súd prvej inštancie posudzoval obsah žaloby vo veci samej. Avšak odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval skutočnosť, že neposudzuje postup žalovaného vo vzťahu k uskutočneniu výberového konania, keď základnou podmienkou nariadenia bezodkladného opatrenia je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody alebo ohrozeniu jeho práv. Zároveň odvolací súd dodáva, že navrhované neodkladné opatrenie bolo podané spolu so žalobou vo veci samej a malo byť nariadené do právoplatného skončenia tohto sporu, pričom súd prvej inštancie uviedol, ako sa mu javí uplatnený žalobný návrh, avšak na tomto predbežnom posúdení žaloby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezamietol. 18. Ďalej žalobca odmietol záver súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil vynaloženie významných finančných prostriedkov na vybudovanie infraštruktúry mobilnej siete, pridelenie a držbu číselných zdrojov a sieťových kódov, zriadenie a udržiavanie prepojení s inými verejnými sieťami a poukázal na konkrétne odseky žaloby a listinné dôkazy. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti neboli osvedčené. Tvrdenie o vynaložení významných finančných prostriedkov uvádzaných žalobcom je jeho subjektívnym vnímaním bez bližšej špecifikácie. Odvolací súd poukazuje na to, že skutkové tvrdenia nemožno nahradiť listinnými dôkazmi (§ 326 v spojení s § 132 ods. 2 C. s. p.). Teda uvedené tvrdenie „vynaloženie významných finančných prostriedkov“ je neurčité a zároveň
poukazovanie na body návrhu 219, 203, 14, či poznámky pod čiarou na dôkazy 6 a 7 úradný zápis žalovaného priložený ako dôkaz 6, a tiež právoplatné rozhodnutia žalovaného priložené ako dôkaz 46 (str. 7, 27, 29, 30), dôkaz 47 (str. 9), dôkaz 48 (str. 30), dôkaz 49 (str. 23) nie je osvedčením tohto neurčitého skutkového tvrdenia. 19. Ohľadom neosvedčenia ujmy, škody uvedenej súdom prvej inštancie odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti uvádza, že žalobca je v štádiu, keď sa usiluje o vstup na trh s poskytovaním mobilných sietí a služieb ako tzv. MVNA čiže pôsobiť ako prevádzkovateľ platformy pre poskytovanie virtuálnych mobilných sietí, keď by nebol sám držiteľom frekvencií ani prevádzkovateľom mobilnej rádiovej prístupovej siete, ale využíval by sprístupnené rádiové prístupové siete tretej osoby. Vzhľadom na to odvolací súd konštatuje, že žalobca ako obchodná spoločnosť a podnikateľ sa rozhodol podnikať na prísne regulovanom trhu, pričom musí rešpektovať podmienky dané regulačným orgánom - žalovaným. Zároveň nemá nárok a nemôže vynucovať súdnym rozhodnutím vstup na tento trh v rozpore s tým, ako žalovaný (regulačný orgán) rozhodne a vykonáva tým svoju kompetenciu. Ďalej zo spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný dňa 27.03.2025 vyzval na predloženie ponúk do výberového konania na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z vyššie uvedených frekvenčných pásiem formou elektronickej aukcie podľa § 41 zákona o elektronických komunikáciách, pričom žalovaný v aukcii nestanovil podmienku veľkoobchodný prístup k mobilnej sieti pre MNVO. Avšak žalobca takýmto prístupom nedisponuje, ani zo zákona, či záväzkového vzťahu so žalovaným mu takéto oprávnenie nevyplýva, preto podľa odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, keď podľa neho žalobca neosvedčil nárok - dôvodnosť a trvanie - ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochranu. Ohľadom nenávratného vylúčenia žalobcu z trhu, čím žalovanému bude spôsobená nenapraviteľná ujma a s tým súvisiaci predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia -osvedčenia ujmy s predmetným výberovým konaním, odvolací súd konštatuje, že v prípade výberových konaní zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva akémukoľvek účastníkovi súťaže právo/nárok na úspech v súťaži, preto tvrdenie žalobcu o nenapraviteľnej ujme je predčasné a najmä nepožíva v takomto prípade nárok na poskytnutie súdnej ochrany neodkladným opatrením. 20. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 402/2013 Z. z.“ alebo „zák. č. 402/2013 Z. z. o úrade pre reguláciu elektronických komunikácií“) zriaďuje sa Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „regulačný úrad“), ktorý je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a poštových služieb. 21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 402/2013 Z. z. regulačný úrad je regulačným a cenovým orgánom a vykonáva štátny dohľad v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. (pozn. zákon o elektronických komunikáciách). 22. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 402/2013 Z. z. regulačný úrad pri výkone svojej regulačnej a cenovej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať regulačný úrad pri vykonávaní jeho regulačnej a cenovej pôsobnosti. 23. Žalobca poukázal v žalobe na zák. č. 402/2013 Z. z. o úrade pre reguláciu elektronických komunikácií, pričom odvolací súd na doplnenie a potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam (neprávne posúdenie bezodkladnosti, predídenia zhoršenia stavu, nezvratnosti charakteru súťaže, či stavu hospodárskej súťaže podľa dokumentu Rewheel) dodáva, že žalovaný je regulačným úradom v oblasti elektronických komunikácií podľa zákona o elektronických komunikáciách. V rámci výkonu tejto pôsobnosti patrí aj správa frekvenčného spektra vrátane vyhlasovania výberových konaní na používanie frekvencií podľa § 41 zákona o elektronických komunikáciách. Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 402/2013 Z. z. o úrade pre reguláciu elektronických komunikácií jednoznačne vyplýva, že v rámci tejto pôsobnosti žalovaný postupuje nestanne a nezávisle, pričom iné orgány verejnej moci (teda aj súdy) ani ďalšie osoby (teda žalobca ako ďalšia osoba, obchodná spoločnosť a podnik podľa § 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách) nesmú ovplyvňovať žalovaného pri vykonávaní tejto jeho pôsobnosti. Teda s ohľadom na navrhované neodkladné opatrenie, súd nesmie žalovanému ako regulačnému orgánu uložiť povinnosť zdržať sa
uskutočnenia výberového konania podľa § 41 zákona o elektronických komunikáciách a súčasne nesmie mu uložiť povinnosť nevydať individuálne povolenia na frekvencie v súvislosti s vykonanou súťažou, nakoľko by tým zasiahol do jeho pôsobnosti v rozpore s vyššie uvedeným zákonom. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. v celom rozsahu ako vo výroku vecne správne potvrdil. 25. Nakoľko napadnutým uznesením sa konanie nekončí, odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol. O nároku na náhradu trov konania vrátane odvolacích rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).