Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6CoPr/11/2025 1321204853 10. 09. 2025 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2025:1321204853.4
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava, IČO: 35905832, proti žalovanému : N.. T. G., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, Bratislava, IČO: 36865192, o zaplatenie škody 549.511,48 eur, o návrhu na zabezpečovacie opatrenie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-45Cpr/21/2021 - 405 zo dňa 20.08.2024, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-45Cpr/21/2021 - 405 zo dňa 20.08.2024 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. B3-45Cpr/21/2021 - 405 zo dňa 20.08.2024 zriadil na nasledovných nehnuteľnostiach: - byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome - objekt X. so súp. č. XXXX, vchod č. X, postavenom na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X, nachádzajúcom sa v okrese L., v obci L., kat. územie L., zapísaný na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu - objekt X. so súp. č. XXXX, vchod č. X, postavenom na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X, nachádzajúcom sa v okrese L., v obci L., kat. územie L., zapísaný na LV č. XXXXX a na jeho príslušenstve, všetky prislúchajúce k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, spoluvlastnícky podiel 948/14785; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 539 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a par. č. XXXX/X, vo výmere 281 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v okrese L., v obci L., kat. územie L., zapísaný na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel 948/14785; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 342 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci L., kat. územie L., zapísaný na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/25; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 230 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci L., kat. územie L., zapísaný na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel 1/26; - rodinný dom, so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXX/X, nachádzajúci sa v okrese L., v obci W., kat. územie W., zapísaný na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - poľovnícka chata G., so súp. č. XXX, postavenú na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X, nachádzajúcu sa v okrese L., v obci W., kat. územie W., zapísanú na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/1;
- altánok, postavený na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXX/X, nachádzajúci sa v okrese L., v obci W., kat. územie W., zapísaný na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - záhradná chatka, postavená na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXX/X, nachádzajúca sa v okrese L., v obci W., kat. územie W., zapísanú na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X na pozemku, všetko parcely registra „S.“, par. č. XXX/ X, vo výmere 371 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/X, vo výmere 137 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/X, vo výmere 422 m2, druh pozemku záhrada, par. č. XXX/X, vo výmere 43 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/X, vo výmere 25 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/X, vo výmere 21 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/X, vo výmere 1149 m2, druh pozemku záhrada, a par. č. XXX/ X, vo výmere 19 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa v okrese L., v obci W., kat. územie W., zapísané na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/ X, par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X na pozemku , všetko parcely registra „S.“, par. č. XXXX, vo výmere 1056 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX, vo výmere 46 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX, vo výmere 32 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX/X vo výmere 94 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a par. č. XXXX/X, vo výmere 32 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúce sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X na pozemkoch, všetko parcely registra „Q.“, par. č. XXXX, vo výmere 2567 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX, vo výmere 516 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX, vo výmere 1552 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX vo výmere 916 m2, druh pozemku orná pôda, a par. č. XXXX, vo výmere 4379 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, nachádzajúce sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P.Á. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X, vo výmere 12 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX na pozemkoch, všetko parcely registra „S.“, par. č. XXXX vo výmere 269 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX/X vo výmere 108 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX/X vo výmere 15 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX/X vo výmere 112 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/4; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX na pozemkoch, všetko parcely registra „S.“, par. č. XXXX vo výmere 269 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX/X vo výmere 108 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX/X vo výmere 15 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXXX/X vo výmere 112 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 5/8; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X, na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/8; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X, na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/8; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X, na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 2/16; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom X, na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 47/480;
- spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX, na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 11/60; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX, na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 19/96; - spoluvlastnícky podiel s poradovým číslom XX, na pozemku parcely registra „S.“, par. č. XXXX/X vo výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/12 (ďalej v texte len „nehnuteľnosti“); záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, na zaplatenie sumy 549.511,48 eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 549.511,48 eur od 17.08.2021 až do zaplatenia, uplatnenej žalobcom v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-45Cpr/21/2021 (výrok I.). Vo výroku II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%. 2. V rozhodnutí poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2021 domáhal náhrady škody vo výške 549.511,48 eur spolu s rokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným ukončil pracovný pomer dohodou dňom 22.11.2018, z dôvodu konfliktu záujmov zamestnanca, zneužitia postavenia riaditeľa úseku marketingu na získanie vecnej výhody od dodávateľov služieb uvedených v Dohode o skončení pracovného pomeru. Žalovaný ako riaditeľ úseku marketingu konal v rozpore s povinnosťami zamestnanca, úmyselným konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu za obdobie rokov 2011 až 2014 vo výške 549.511,48 eur, a to nákupom predražených marketingových služieb. 3. Žalobca dňa 08.08.2024 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zradil záložné právo na nehnuteľnostiach uvedených v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia, ktorý skutkovo odôvodnil tým, že zabezpečovacie opatrenie má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, náhrady škody proti žalovanému v sume 549.511,48 eur spolu s príslušenstvom. Dôvodil, že v majetkových pomeroch žalovaného nastali zásadné zmeny, vedúce žalovaného k zbavovaniu sa majetku, nehnuteľností, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie a nehnuteľnosti, ktoré mu zostali, boli na konci roka 2023 zaťažené záložnými právami v prospech jeho sestry Y.. T. R., G.. G., v dôsledku čoho vzniká dôvodná obava, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu je ohrozená. Žalobca má voči žalovanému okrem uplatnenej pohľadávky v tomto konaní aj pohľadávku vo výške 20.690,64 eur s prísl., spočívajúcu vo vrátení pohyblivých zložiek odmien, ktoré žalobca vyplatil žalovanému ako bankovému riaditeľovi v rokoch 2017, 2018, spor je vedený na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. B3-21Cpr/23/2020. Pohľadávka vo výške 549.511,48 eur s prísl. nebola žalovaným doposiaľ uhradená. Žalobca nad rámec skutkových tvrdení uvedených v žalobe poukázal na to, že v máji 2023 bolo začaté trestné stíhanie č. L.-XX/NKA-P.-XXXX (ďalej ako „Trestné konanie 1“) vo veci pre pokračovacie zločiny skrátenia dane a poistného a daňového podvodu, a to aj v súvislosti so žalobcom, keďže žalobca si mal podľa vyšetrovateľa NAKA Východ prostredníctvom páchateľa konajúceho v mene PSS skrátiť daň na základe faktúr od nižšie uvedených spoločností v období od septembra 2011 minimálne do marca 2014 v celkovej výške 703.159,61 eur. Trestné konanie 2, vedené na Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava (ďalej ako „NAKA Západ“), sa vedie aj za nákupy predražených a nepotrebných štúdií a marketingových služieb (konanie je rozhodujúce aj pre tento spor) v období rokov 2008 až 2013, pričom už bolo aj začaté trestné stíhanie, kde sa vyšetruje, či žalovaný ako riaditeľ úseku marketingu u žalobcu vytvoril schému, ktorá viedla k systematickému nelegitímnemu navyšovaniu cien, ktoré žalobca platil dodávateľom za príslušné marketingové služby. Jednotlivé porušenia boli potvrdené nielen výpoveďami svedkov, ale aj výpismi z účtov a kontrolnými výkazmi zúčastnených spoločností a ich analýzou, čo vyplýva z príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 26.09.2023, č. L.-B.-C.- XXXX/ XXX-XXX-P. (ďalej len „Príkaz“). Podľa žalobcu existencia a dôvodnosť pohľadávky, ktorú zriadením záložného práva žiada zabezpečiť bola riadne osvedčená a je preto daný zákonný predpoklad pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný okrem nehnuteľností uvedených v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia ešte donedávna vlastnil aj rodinný dom súp. č. XXXX a pozemky parc. č. XXXX/XX H. XXXX/XX nachádzajúce sa v okrese Bratislava N., obci Bratislava - G., kat. územie G., zapísané na LV č. XXXX. V máji 2024 žalovaný vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam previedol na tretie osoby kúpnou zmluvou zo dňa 09.05.2024 uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a p. T. P. H. L.. H. P., ako kupujúcimi. Zohľadňujúc lukratívnosť polohy týchto nehnuteľností, ako aj ich rozlohu, možno laicky dospieť k záveru, že išlo o najbonitnejšiu zo žalovaného nehnuteľností, ktorú žalovaný
odpredal. Žalobca sa v máji 2024 tiež dozvedel, že žalovaný má záujem previesť vlastnícke právo aj vo vzťahu k bytu v L. a spolu s ním súvisiace spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a ďalších častiach bytového domu, a to na p. Y.. T. R., žalobca sa domnieva, že ide o syna Y.. T. R. (sestra žalovaného), teda blízkeho rodinného príslušníka. O tomto zámere žalovaného sa žalobca dozvedel priamo zo svojej podnikateľskej činnosti, a to na základe žiadostí L.. R. o poskytnutie dvoch úverov (každý vo výške 100.000 eur) zo strany žalobcu na účely financovania kúpy predmetného nehnuteľného majetku v L.. Žalovaný mal v tomto prípade zároveň vystupovať ako záložný veriteľ. Nakoľko zo strany žalobcu nebolo z dôvodu osoby žalovaného možné akceptovať záložný objekt navrhovaný p. R. pri žiadostiach o úver, a p. R.Á. neposkytol iný záložný objekt, predmetná transakcia zrealizovaná nebola. Je však možné dôvodne predpokladať, že p. R. o poskytnutie potrebných finančných prostriedkov nevyhnutných na financovanie kúpy predmetného nehnuteľného majetku požiada inú banku a zámer žalovaného zbaviť sa aj tohto nehnuteľného majetku tak bude úspešne dosiahnutý. Podľa znaleckého posudku predloženého p. R., všeobecná hodnota nehnuteľností v L.Ť. bola stanovená vo výške 268.000 eur a tejto sume zodpovedá aj návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola pri žiadosti o poskytnutie úverov žalobcovi zo strany p. R. predložená a v zmysle ktorej je kúpna cena vo výške 260.000 eur. Predajom uvedených nehnuteľností v Bratislave a plánovanom predaji nehnuteľného majetku v Piešťanoch sa žalovaný zbavuje väčšiny svojho podstatného nehnuteľného majetku, z ktorého sa žalobca môže v budúcnosti uspokojiť pri výkone rozhodnutia. Z výsledkov lustrácie katastra nehnuteľností ku dňu 02.07.2024 vyplýva, že žalovaný nedisponuje žiadnymi inými významnými nehnuteľnosťami, ostatný nehnuteľný majetok žalovaného, predovšetkým spoluvlastnícke podiely k nepatrným pozemkom sú v porovnaní s vyššie vymedzenými nehnuteľnosťami značne nízkej hodnoty a spoluvlastníkom ostatného nehnuteľného majetku je žalovaný len v minimálnom rozsahu, s praktickou nemožnosťou získať z neho akýkoľvek finančný prospech, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku. Zostávajúce nehnuteľnosti žalovaného sú už zaťažené záložným právom inej osoby. V priebehu roku 2023 záložným právom v prospech sestry žalovaného Y.. T. R. boli zaťažené aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v kat. území v W. a v kat. území vo P. X.. Uvedené skutočnosti tak dostatočne odôvodňujú obavu a ohrozenie prípadnej exekúcie vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu voči žalovanému, keďže žalovaný sa zbavil nehnuteľného majetku v celkovej hodnote niekoľkých stotisíc eur. Ďalší bonitný majetok, ktorý žalovanému po predaji predmetných nehnuteľností zostal, sú nehnuteľnosti v L., ktoré má záujem predať svojmu rodinnému príslušníkovi p. R.. Ostatné nehnuteľnosti v W. H. P. X., sú zaťažené záložným právom. Napriek tomu, že nehnuteľnosti vo P. X. disponujú označením rodinný dom, vzhľadom na ich rozlohu ako aj lokalitu, v ktorej sa nachádzajú možno predpokladať, že ide len o voľnočasové nehnuteľnosti žalovaného, ktoré využíva predovšetkým na rekreačné účely. Nehnuteľnosti vo P. X. tak možno považovať ako len veľmi malý zlomok finančne hodnotného majetku žalovaného, naproti majetku, ktorý žalovaný odpredal alebo sa snaží odpredať. Zvyšné pozemky/podiely žalovaného na pozemkoch sú tiež pritom odhadom nepatrnej hodnoty. Peniaze z predaja nehnuteľností zároveň predstavujú vysoko likvidný majetok, ktorý žalovaný vie zo svojho účtu previesť prakticky okamžite na iné účty resp. iným osobám. Dôvod zabezpečiť zostávajúce nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu je preto daný. Žalobca mal za to, že výška nároku žalobcu 549.511,48 eur spolu s prísl. a hodnota nehnuteľností, na ktoré žalobca navrhuje zriadiť záložné právo, nepredstavuje neprimeraný nepomer. Zjavne najhodnotnejšia nehnuteľnosť žalovaného je byt v L., pričom tento byt bol spolu s príslušenstvom, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom k pozemkom, znalecky ohodnotený na sumu takmer 270.000 eur, teda ani nie polovicu hodnoty pohľadávky žalobcu. Zvyšné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú aj na základe posúdenia (cez verejne prístupné údaje - kataster nehnuteľností, google maps) zjavne málo bonitné a navyše zaťažené záložným právom v prospech osoby blízkej osoby žalovaného. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: lustrácia cez Portál elektronických služieb katastra nehnuteľností žalovaného, výpis z LV č. XXXX okres: Bratislava N., obec: Bratislava-G., katastrálne územie: G., výpis z LV č. XXXXX okres: L., obec: L. katastrálne územie: L., výpis z LV č. XXXXX okres: L., obec: L. katastrálne územie: L., výpis z LV č. XXXXX okres: L., obec: L. katastrálne územie: L., výpis z LV č. XXX okres: L., obec: W., katastrálne územie: W., výpis z LV č. XXXX okres: L., obec: P. X., katastrálne územie: P. X., Zmluva o prevode vlastníctva bytu, Znalecký posudok Č..XX/XXXX. 4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C.s.p.) a dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom podaného návrhu na zabezpečovacie opatrenie, keďže žalobca osvedčil skutočnosti uvedené v návrhu na zabezpečovacie opatrenie. Podľa súdu prvej inštancie
žalobca osvedčil, že sa vedie trestné stíhanie na Prezídiu Policajného zboru, NAKA 3. oddelenie vyšetrovania, odbor Východ, Košice pod Č.: L.-XX/NKA-P.-XXXX. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry, odbor Východ dňa 09.05.2023 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona a pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Predmetom trestného stíhania sú obchodné aktivity spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa a.s., Bratislava za obdobie rokov 2011 - 2014, ktorá si mala prostredníctvom páchateľa konajúceho v mene tejto spoločnosti skrátiť daň na základe faktúr od rôznych spoločností v období od septembra 2011 do marca 2014 v celkovej výške 703.159,61 eur, išlo o fiktívne a nadhodnotené faktúry za reklamné služby, ktoré príslušní dodávatelia poskytovali žalobcovi. Žalobca osvedčil aj, že sa vedie trestné stíhanie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania, Bratislava. Uznesením Č.: L.-XX/NKA-X.-X-XXXX zo dňa 26.07.2022 bolo podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Neznámy páchateľ vystupujúci ako riaditeľ úseku marketingu v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava v rokoch 2007 až 2018 v rámci svojho pôsobenia porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovení podľa § 81 písm. e) a § 82 písm. f) Zákonníka práce a článkov 6.1 písm. m), n) a článku 13.1.2 písm. a) Pracovného poriadku v spoločnosti PSS a.s. z roku 2010, 2011, 2014, opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Na základe dožiadania súdu prvej inštancie, v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2023 Prezídium Policajného zboru, NAKA, 3. oddelenie vyšetrovania, Odbor Východ, Košice uviedlo, že pod Č.: L.-XX/NKA-P.-XXXX sa vedie trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona a pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 10 Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. V trestnej veci boli vypočutí svedkovia L. L. H. O. T.. Spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s. a jej obchodné aktivity sú jedným z mnohých objektov vyšetrovania, pričom ide aj o obdobie v rokoch 2011-2014. Z písomného vyjadrenia zo dňa 15.07.2024 mal súd ďalej osvedčenú skutočnosť, že Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, odbor Bratislava, 4. oddelenie vyšetrovania, Bratislava, vykonáva vyšetrovanie v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Dňa 26.06.2024 bo vo veci vypočutý N.. T.B. G. v procesnom postavení podozrivého podľa § 33b Trestného poriadku. 5. Súd prvej inštancie mal súd osvedčený aj právny vzťah medzi stranami sporu, na základe ktorého sa žalobca ako zamestnávateľ domáha voči žalovanému ako zamestnancovi náhrady škody, keď žalovaný ako riaditeľ úseku marketingu mal konať v rozpore s povinnosťami zamestnanca a úmyselným konaním mal spôsobiť zamestnávateľovi škodu vo výške 549.511,48 eur. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, pričom tento predpoklad zriadenia záložného práva bol splnený, nakoľko žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 549.511,48 eur, ktorá je predmetom sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. B3-45Cpr/21/2021. Zabezpečovacie opatrenie slúži teda len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa ktorá je sporná, o ktorej prebieha súdne sporové konanie ako aj trestné konanie. Predmet záložného práva, žalobcom označené nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom zálohu, keďže sú prevoditeľné a nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. 6. Podľa súdu prvej inštancie žalobca osvedčil aj obavu z budúceho ohrozenia exekúcie, keď žalovaný vlastnil donedávna rodinný dom súp. č. XXXX, na pozemku par. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, a pozemky par. č. XXXX/XX o výmere 488 m2, ostatná plocha, par. č. XXXX/XX o výmere 328 m2, zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúce sa v okrese: Bratislava N., obec: Bratislava-G., katastrálne územie G., zapísané na LV č. XXXX. Žalovaný vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam previedol na kupujúcich N.. T. P. H. H. P. v mesiaci máji 2024, na základe kúpnej zmluvy P.-XXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2024, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX. Žalovaný má záujem previesť vlastnícke právo aj vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam, bytu č. XX nachádzajúci sa v L. a spolu s ním súvisiace spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a častiach bytového domu. O tomto zámere sa žalobca dozvedel priamo zo svojej podnikateľskej činnosti, a to na základe žiadosti Y.. T. R. o poskytnutie
dvoch úverov, každý vo výške 100.000 eur, za účelom financovia kúpy predmetného nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného nachádzajúceho sa v kat. území L.. Uvedenú skutočnosť žalobca osvedčil aj návrhom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcim N.. T. G. a kupujúcim Y.. T. R., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX nachádzajúce sa v kat. území L., za kúpnu cenu 260.000 eur. Žalovaný mal zároveň vystupovať ako záložný veriteľ, čo žalobca z dôvodu osoby žalovaného nemohol akceptovať a pánovi Y.. R. neposkytol finančné prostriedky. Vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému je tak nepochybne ohrozená, keďže u žalovaného reálne dochádza k predaju nehnuteľností, čím je daná podmienka osvedčenia ohrozenia exekúcie. K ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky dochádza aj tým, že sa exekvovaný majetok žalovaného zmenšuje aj v dôsledku záložného práva na jeho majetok, keď v roku 2023 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v kat. území W. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX nachádzajúce sa v kat. území P. X. sú zaťažené záložným právom v prospech Y.. T. R., G.. G., na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. P. XXXX/XXXX. Žalobca tak hodnoverných spôsobom osvedčil, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré vzbudzuje dôvodnú obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí, že by prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu na majetok žalovaného bola v budúcnosti ohrozená. 7. Podľa súdu prvej inštancie hodnota zabezpečovaného majetku neprevyšuje hodnotu peňažnej pohľadávky, v danom prípade sa nejedná o výrazný nepomer medzi hodnotou vecí na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie napríklad tým, že pohľadávka žalobcu by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k hodnote zálohu. Z predložených listinných dôkazov, výpisov z listu vlastníctva a najmä z návrhu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu číslo XX, nachádzajúci sa v kat. území L., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, spoluvlastníckym podielom na predmetných pozemkoch, zapísaných na LV č. XXXXX, na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX mal súd osvedčenú skutočnosť, že kúpna cena prevodu dotknutých nehnuteľností predstavuje sumu 260.000 eur. Žalobca uvedenú skutočnosť osvedčil aj Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným N.. H.. G. V., znalcom z Odboru stavebníctva, Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 07.05.2024 ktorý, v závere znaleckého posudku uviedol, že všeobecná hodnota bytu č. XX na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX je 257.481,28 eur, všeobecná hodnota pozemkov spolu je 10.113,47 eur, všeobecná hodnota nehnuteľností celkom predstavuje sumu 267.594,75 eur. Navyše ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území v W. a v kat. území P. X. sú zaťažené záložným právom. 8. O nároku na náhradu trov konania vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie rozhodol tak, o tomto nároku rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. 9. Voči tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil dôvodmi v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p., nakoľko prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. Podľa žalovaného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko absentuje zachovanie princípu proporcionality. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil a ani neosvedčil hodnotu podstatnej (väčšej) časti majetku, ktorý sa má postihnúť zabezpečovacím opatrením, na účely posúdenia proporcionality navrhovaného zásahu do práv žalovaného s rozsahom ochraňovaných práv žalobcu. Rovnako žalobca neosvedčil, že nenariadením zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného v rozsahu navrhovanom žalobcom, bude exekúcia ohrozená. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom neuviedol odhad hodnoty nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Keďže zabezpečovacie opatrenie je vydané na základe jednostranných tvrdení žalobcu, je nevyhnutné, aby žalobca uniesol bremeno tvrdenia a zároveň dôkazné bremeno aspoň v miere potrebného osvedčenia tvrdených skutočností. Pokiaľ teda žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty majetku žalovaného, potom nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel súd k záveru, že na strane žalovaného nevznikne neprimeraná ujma (a teda na strane žalobcu neprimeraná výhoda). V danom prípade však súd prvej inštancie absolútne opomenul posudzovať
princíp proporcionality (primeranosti). Zabezpečovacie opatrenie v znení, v akom bolo navrhnuté a vydané nerešpektuje zásadu primeranosti. Zabezpečovacím opatrením postihnuté nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. P. X. majú súhrnnú trhovú hodnotu cca 250.000 eur až 300.000 eur. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W.Ľ. majú súhrnnú trhovú hodnotu cca 140.000 eur a nehnuteľnosť označená ako „chata G.“ má trhovú hodnotu cca 20.000 eur, a teda tieto nehnuteľnosti majú súhrnnú hodnotu minimálne cca 410.000 eur. Spolu so znaleckým posudkom č. XX/XXXX určenou všeobecnou hodnotou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. L. (byt s príslušenstvom) vo výške 267.594,75 eur tak všeobecná hodnota nehnuteľností zaťažených zabezpečovacím opatrením (záložným právom) predstavuje sumu minimálne cca 678.000 eur až 728.000 eur. Vzhľadom na to, že žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu je vo výške 549.511,48 eur, t. j. pohľadávka je nižšia o cca 128.488,52 eur až 178.488,52 eur, objektívne nie je možné hovoriť o dodržaní zásady proporcionality v prípade predmetného zabezpečovacieho opatrenia. Za nehnuteľnosti „značne nízkej hodnoty“ žalobca zároveň bez akéhokoľvek údaja o odhade hodnoty označuje aj pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného, parcely registra „Q.“ KN - spoluvlastnícky podiel s poradovým č. X na pozemkoch, všetko parcely registra „Q.“, par. č. XXXX, vo výmere 2567 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX, vo výmere 516 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX, vo výmere 1552 m2, druh pozemku orná pôda, par. č. XXXX vo výmere 916 m2, druh pozemku orná pôda, a par. č. XXXX, vo výmere 4379 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, nachádzajúce sa v okrese L., v obci P. X., kat. územie P. X., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1 (na ktorých tiež bolo zriadené sudcovské záložné právo). Žalobca tak za nehnuteľnosti značne nízkej hodnoty označuje ornú pôdu a trvalé trávnaté porasty o výmere takmer jeden hektár, bez akéhokoľvek údaja o odhade ich hodnoty. Zásada proporcionality medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky žalobcu a založených nehnuteľností, t. j. 4 domy, byt, chata atď. vo vlastníctve žalovaného teda nie je dodržaná a existuje medzi nimi zjavný a značný nepomer. Žalobca s výnimkou znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty bytu v Piešťanoch (ktorý však do konania predložil nezákonne) nepredložil jediný dôkaz o hodnote nehnuteľného majetku, na ktorom žiadal zriadiť záložné právo. Vo vzťahu k trestným konaniam žalovaný dodal, že žalovanému nebolo vznesené žiadne obvinenie. 11. Žalovaný ďalej namietal aj porušenie bankového tajomstva žalobcom a nezákonne získané dôkazy (bod 57. odôvodnenia uznesenia), že o zámere žalovaného (predať byt v L..) sa žalobca dozvedel priamo zo svojej podnikateľskej činnosti (činnosti banky). Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd oprel aj o skutočnosť, že „Zo znaleckého posudku predloženého priamo p. R. (t. j. klientom žalobcu ako banky, v procese žiadosti o úver) vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností v L. bola stanovená vo výške 268.000 eur. Tejto sume zároveň zodpovedá aj návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola pri žiadosti o poskytnutie úverov žalobcovi zo strany p. R. predložená a v zmysle ktorej si zmluvné strany za predaj nehnuteľností dojednali kúpnu cenu vo výške 260.000 eur.“ Uvedené dôkazy získal žalobca nezákonne. Použitím informácií a listín, ku ktorým získal žalobca prístup pri výkone bankovej činnosti žalobca flagrantne porušil bankové tajomstvo. 12. Podľa žalovaného žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný nehnuteľnosť (dom v G.) nedaroval, ale predal a objektívne nie je možné hovoriť o zbavovaní sa majetku. Práve naopak, už po začatí predmetného civilného sporového konania o zaplatenie 549.511,48 eur žalovaný dokonca nadobudol ďalší nehnuteľný majetok, byt s príslušenstvom v L. žalovaný nadobudol v roku 2023, pričom žaloba bola na súd podaná v roku 2021, ďalej žalovaný majetok (dom v G.), nedaroval, ani nepredal „pod cenu“. V prípade ekvivalencie protiplnenia nie je možné hovoriť o zbavovaní sa majetku. Skutočnosť, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo nemôže byť relevantným dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň žalobca poskytol súdu aj nesprávnu informáciu o tom, že žalovaný mal v predmetnej transakcii (pri predaji bytu v L.) vystupovať ako záložný veriteľ, byt v L. už bol zabezpečený záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. Práve poskytnuté peňažné prostriedky (z úveru, ktorý mal poskytnúť žalobca ako banka) mali byť použité na úhradu záväzku žalovaného voči VÚB a.s. 13. Podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú aj základné úvahy, pre ktoré dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že je potrebné za daných okolností nariadiť zabezpečovacie opatrenie, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d) C.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. zakladá najmä skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak mal za preukázanú proporcionalitu medzi pohľadávkou žalobcu a hodnotou zabezpečovaných nehnuteľností aj bez predloženia akýchkoľvek dôkazov o hodnote
zabezpečovaných nehnuteľností (alebo minimálne o odhade ich hodnoty). S výnimkou jediného dôkazu (ktorý žalobca predložil do konania nezákonne, a to porušením bankového tajomstva) právny názor prvoinštančného súdu k tejto otázke nie je podporený žiadnym dôkazom. Následne nesprávna aplikácia ust. § 343 ods. 1 C.s.p., keď súd nariadil zabezpečovacie opatrenie napriek tomu, že predpoklady pre jeho nariadenie neboli splnené, zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. zakladá najmä skutočnosť, že súd prihliadal na dôkazy, ktoré žalobca do konania predložil nezákonne, a to v rozpore so zákonom o bankách, a bez splnenia predpokladu v článku 16 ods. 2 C.s.p.. 14. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20.08.2024, sp. zn. B3-45Cpr/21/2021-405 zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 08.08.2024 zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu napadnuté uznesenie žiadal ako vecne správne potvrdiť. Vo vzťahu k namietanej proporcionalite zdôraznil, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje len posilnenie postavenia veriteľa pri výkone exekučného práva (rozh. Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 202/2018 zo dňa 06.09.2018), keď „zriadenie záložného práva neobmedzuje vlastníka dotknutých nehnuteľností v nakladaní s nimi alebo v užívaní týchto nehnuteľností a je nepochybné, že aj v prípade úspechu žalobkyne v spore sa bude plniť len do výšky súdom judikovanej pohľadávky.“ Žalobca nedisponuje informáciou o hodnote nehnuteľností. Nie je zároveň ani dôvodné očakávať, aby žalobca na jej zistenie prostredníctvom oficiálnych zdrojov (napr. znaleckých posudkov) neúčelne vynakladal finančné prostriedky. Navyše, zistenie informácií o hodnote majetku tretej osoby nie je dobre možné bez jej súčinnosti. Žalobca však v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo/322/95 zo dňa 27.05.1996, v zmysle ktorého „nariadeniu predbežného opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na predbežné opatrenie nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predbežným opatrením postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer“. Žalobca tiež osvedčil, že žalovaný má v úmysle predať byt v L. a spolu s ňou súvisiace spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a ďalších častiach bytového domu. Z katastra nehnuteľností bolo tiež zrejmé, že v priebehu konania rodinný dom v G. už predal. Ďalšie takéto prevody majetku žalovaného by mohli podstatne sťažiť vymoženie pohľadávky žalobcu v prípade úspechu v spore, nakoľko výška pohľadávky s jej príslušenstvom je vysoká a je teda dôvodné jej zabezpečenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach. Vplyv na záver o primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia má tiež skutočnosť, že na nehnuteľnostiach viazne ďalšie skoršie záložné právo tretej osoby a žalobca tak nie je jediným veriteľom žalovaného. Pokiaľ ide o časť nehnuteľností vo P. X., vo vzťahu ku ktorým nariadil súd prvej inštancie zabezpečovacie opatrenie, tak vzhľadom na povahu týchto nehnuteľností (vo výmere 32m ), nejde o také nehnuteľnosti, ktoré by boli vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu z hľadiska ich ceny evidentne neprimerané. Zabezpečovacím opatrením súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neobmedzil žalovaného vo výkone jeho vlastníckeho práva k zaťaženým nehnuteľnostiam a žalobca je oprávnený uspokojiť sa z predmetu záložného práva len do výšky vymáhanej pohľadávky, z čoho vyplýva proporcionalita zabezpečovacieho opatrenia. Celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zaťažených nehnuteľností a hodnotou zabezpečenej pohľadávky v odvolaní nepreukázal ani žalovaný ak tvrdil, že všeobecná hodnota nehnuteľností zaťažených záložným právom (zabezpečovacím opatrením) predstavuje sumu cca 678.000 až 728.000 eur, pričom pohľadávka žalobcu je vo výške 549.511,48 eur, čo nemožno považovať za značný nepomer vo vzťahu k hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Navyše, na nehnuteľnostiach žalovaného je už skôr zriadené záložné právo v prospech ďalšej osoby. 16. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že dôkazy získané žalobcom sú nezákonné a porušujúce bankové tajomstvo a v tejto súvislosti poukázal na všeobecné podmienky stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, účinné od 01.05.2023, ktoré upravujú vzťahy medzi žalobcom ako stavebnou sporiteľnou a stavebným sporiteľom, resp. dlžníkom alebo ďalším účastníkom zmluvného vzťahu (ďalej ako „Všeobecné podmienky“) a ktoré upravujú aj podmienky, kto a za akých podmienok, a na aký účel sa môže s informáciami tvoriacimi predmet bankového tajomstva oboznámiť. 17. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalovaného v replike a žalobca v duplike zotrvali na svojich predošlých tvrdeniach.
18. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), prejednal vec - odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nedáva odpovede na právne významné odvolacie dôvody (čo ho robí nepreskúmateľným a porušujúcim práva strán na spravodlivý proces) s dôsledkom, že ho je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p., teda odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 19. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 20. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 21. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 22. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 23. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 24. Návrh na zabezpečovacie opatrenie žalobca odôvodnil zmenou v majetkových pomeroch žalovaného, čo zakladá jeho dôvodnú obavu, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu je ohrozená, ktorú obavu odôvodnil aj tým, že žalovaný má záujem previesť aj vlastnícke právo k bytu v L. a spolu s ním súvisiacim spoluvlastníckym podielom na pozemkoch a ďalších častiach bytového domu a ostatné nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú už zaťažené záložným právom inej osoby a sú odhadom nepatrnej hodnoty. Byt v L. bol spolu s príslušenstvom, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom k pozemkom ohodnotený znaleckým posudkom na sumu takmer 270.000 eur a zvyšné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú aj na základe posúdenia cez verejne prístupné údaje - kataster nehnuteľností, google maps zjavne málo bonitné a navyše zaťažené záložným právom v prospech osoby blízkej žalovanému. Výška nároku žalobcu 549.511,48 eur spolu s prísl. a hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, na ktoré žalobca navrhol zriadiť záložné právo, nepredstavuje podľa žalobcu neprimeraný nepomer. 25. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého uznesenia, bližšie špecifikovaného v bode 1. tohto odôvodnenia. 26. S nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa nestotožnil žalovaný a podal voči nemu odvolanie, dôvodiac tým, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko absentuje zachovanie princípu proporcionality, žalobca v návrhu netvrdil a ani neosvedčil hodnotu podstatnej (väčšej) časti majetku, ktorý sa má postihnúť zabezpečovacím opatrením, na účely posúdenia proporcionality navrhovaného zásahu do práv žalovaného s rozsahom ochraňovaných práv žalobcu. Rovnako žalobca neosvedčil, že nenariadením zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného v rozsahu navrhovanom žalobcom bude exekúcia ohrozená.
27. Zaoberajúc sa odvolacími dôvodmi, odvolací súd uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 28. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pod podmienkou existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie je pritom potrebné rozumieť to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Taktiež, ak ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca osvedčil obavu z budúceho ohrozenia exekúcie, ktorú skutočnosť odôvodnil tým, že žalovaný vlastnil donedávna rodinný dom v Ms. časti G., súp. č. XXXX spolu so súvisiacimi pozemkami, LV č. XXXX, ku ktorým nehnuteľnostiam v máji 2024 žalovaný previedol vlastnícke právo na kupujúcich N.. T. P. H. H. P., na základe kúpnej zmluvy P.-XXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2024 a žalovaný má tiež záujem previesť vlastnícke právo aj vo vzťahu k bytu č. 13 nachádzajúceho sa v L. a spolu s ním súvisiace spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a častiach bytového domu. Obava žalobcu z ohrozenia exekúcie bola v tomto prípade dôvodná, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti). Odvolací súd preto námietku žalovaného, že žalobca neosvedčil, že nenariadením zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného v rozsahu navrhovanom žalobcom bude exekúcia ohrozená, vyhodnotil ako nedôvodnú. 30. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie aj absenciu zachovania princípu proporcionality, keď žalobca v návrhu netvrdil a ani neosvedčil hodnotu podstatnej (väčšej) časti majetku, ktorý sa má postihnúť zabezpečovacím opatrením, na účely posúdenia proporcionality navrhovaného zásahu do práv žalovaného s rozsahom ochraňovaných práv žalobcu, ktorú námietku odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. Pri rozhodovaní o návrhu na zabezpečovacie opatrenie musí súd pri skúmaní zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. Súd prvej inštancie vo vzťahu k primeranosti zásahu zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k obmedzeniu práv povinného zo zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že hodnota zabezpečovaného majetku neprevyšuje hodnotu peňažnej pohľadávky, nejedná sa o výrazný nepomer medzi hodnotou vecí na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie napríklad tým, že pohľadávka žalobcu by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k hodnote zálohu. Súd prvej inštancie mal žalobcom osvedčenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného - bytu číslo XX P. L. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, spoluvlastníckym podielom na predmetných pozemkoch, a to vo výške 267.594,75 eur a vo vzťahu k
ďalším nehnuteľnostiam nasledujúcim sa v kat. území v W. a v kat. území P. X. uviedol, že tieto sú zaťažené záložným právom. Hodnotou ostatných nehnuteľností, ku ktorým žalobca požadoval zriadiť zabezpečovacie opatrenie, a ktorému návrhu aj súd prvej inštancie vyhovel, však už neskúmal. Je dôvodné preto konštatovať, že súd prvej inštancie test proporcionality nariaďovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k obmedzeniu práv žalovaného ako povinného zo zabezpečovacieho opatrenia nevykonal, keď prinajmenšom neskúmal hodnotu ostatných nehnuteľností, ku ktorým zriadil záložné právo v zmysle žalobcovho návrhu, a to vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu 549.511,48 eur. V rámci skúmania princípu proporcionality nemôžu právne účinky zabezpečovacieho opatrenia žalovaného neprimeraným spôsobom obmedziť nad nevyhnutný rozsah. Existencia odvolacieho dôvodu je preto sama osebe dôvodom na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie bez toho, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími odvolacími námietkami. Súd prvej inštancie sa teda v ďalšom konaní bude musieť zaoberať aj touto otázkou, keďže v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 31. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a musí byť zachovaná zrozumiteľnosť rozhodnutia. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účel odôvodnenia súdneho rozhodnutia spočíva predovšetkým v doložení správnosti rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie predstavuje zároveň aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a je nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy, respektíve právne normy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní v merite veci. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všetky predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, upriamil sa len na konštatovanie ich kumulatívneho splnenia, no rozsah obmedzenia práv žalovaného zriadeným zabezpečovacím opatrením vo vzťahu k hodnote nehnuteľností postihnutých zabezpečovacím opatrením a zabezpečovanou pohľadávkou, t. j. zásadu primeranosti, resp. proporcionality náležite neodôvodnil. Podľa odvolacieho súdu ide o takú vadu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá si pre zachovanie dvojinštančnosti konania vyžaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 33. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 34. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný závermi odvolacieho súdu a bude povinný odstrániť vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia. 35. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súčasťou konania o návrhu vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.), a to s ohľadom na procesný úspech strany sporu v konaní. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 C.s.p.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).