Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/47/2025 1221203010 30. 04. 2025 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2025:1221203010.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: SOMAT Group a. s., so sídlom Mierová 127, Bratislava, IČO: 35 828 684, zast. Accent Legal s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovaným: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX/XXX, C. a 2/ A. D. B., nar. XX. XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX/XXX, C., obaja zast. JUDr. Martin Baláž, LL.M., advokát so sídlom Kýčerského 2, Bratislava, o zaplatenie 1.527,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28.11.2024, č.k. B2-8C/40/2021-190, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III. o trovách konania m e n í tak, že žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. II. Žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 1527,05 eur zastavil (výrok I.), uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 457,90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok II.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,86 % ( výrok III.). 2. Rozhodnutie vo výroku I. právne odôvodnil ust. § 144, § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca podaním zo dňa 26.07.2024 zobral žalobu v časti o zaplatenie 1.527,05 eur späť. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.527,05 eur. Rozhodnutie vo výroku II. právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády r. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 (ďalej len „Nariadenie“) a vecne tým, že nakoľko sa žalovaní dostali s úhradou dlžnej sumy do omeškania bolo dôvodným priznať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.527,05 eur od 08.06.2018 do 04.06.2024 (do zaplatenia), čo predstavuje sumu 457,90 eur. Rozhodnutie vo výroku III. súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Vzhliadol k vyjadreniu žalovanej 2/, že uhradila inú pohľadávku, konkrétne právoplatný platobný rozkaz sp. zn. 3Up/305/2023 a platbu identifikovala variabilným symbolom, ktorý si stanovil sám žalobca v predžalobnej výzve. Súd tak dospel k záveru, že v tejto časti (v časti istiny) procesne zavinil zastavenie konanie žalobca, preto patrí v tejto časti náhrada trov konania žalovaným a v zostávajúcej časti o zaplatenie 457,90 eur priznal úspech žalobcovi. Úspech žalobcu tak predstavoval 23,07 % a jeho neúspech 76,93 %, preto súd priznal čiastočne úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 53,86 % (76,93 % - 23,07 % = 53,86 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázal na to, že podaním zo dňa 25.07.2024 (ďalej len „späťvzatie“) vzal žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu uplatnenej istiny v sume 1.527,05 eur a žiadal o zastavenie konania v tejto časti. Dôvodom pre čiastočné späťvzatie žaloby bola úhrada v sume 2.153,79 eur vykonaná žalovanou 2/ dňa 04.06.2024, o čom predložil súdu písomné potvrdenie. Namietal, že mu súd prvej inštancie nedoručil vyjadrenie žalovaných k späťvzatiu žaloby, z ktorého pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Poukázal na to, že žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby tvrdila, že úhradou zo dňa 04.06.2024 plnila pohľadávku priznanú právoplatným platobným rozkazom, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 3Up/305/2024 (ďalej len „platobný rozkaz“). Uvedené tvrdenia považoval v celom rozsahu za účelové a zavádzajúce. Variabilný symbol uvedený v predžalobnej výzve zo dňa 26.03.2024 je variabilným symbolom priestoru, pod ktorým účtovný systém žalobcu páruje všetky prijaté úhrady vo vzťahu k nebytovému priestoru žalovaných. Predmetný variabilný symbol je uvedený v každom ročnom vyúčtovaní, ktoré vyhotovoval žalobca od prevzatia správy bytového domu, v každej upomienke žalobcu zasielanej žalovaným, ako aj v sumárnej analýze platieb. Tento variabilný symbol je uvedený aj návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.06.2021 (str. 4 návrhu) a v zálohovom predpise platnom k 01.10.2018, ktorý žalovaní predložili súdu ako prílohu odporu zo dňa 02.07.2021. Rovnaký variabilný symbol použil aj žalovaný 1/ pri vykonaní čiastočnej úhrady pohľadávky v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.04.2023 sp. zn.: B2-53C/33/2022. Nakoľko sú žalovaní dlhodobými neplatičmi, majú vedomosť o existencii jednak viacerých súdnych konaním, ktoré sú voči nim vedené, ako aj o existencii rôznych nedoplatkov, ktoré sú predmetom týchto konaní. Preto v prípade, že žalovaní zamýšľali uhradiť dlh judikovaný platobným rozkazom, mali možnosť túto úhradu odlíšiť napríklad uvedením spisovej značky konania, ktorého sa úhrada týka, prípadne iným spôsobom. Nakoľko k odlíšeniu úhrady nedošlo, aplikoval zásadu priority a ust. § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prijatú sumu započítal na istinu najskôr splatného dlhu, t.j. na istinu, uplatnenú v tomto súdnom konaní. Argumentácia žalovaných vo vzťahu identifikácii úhrady a k variabilnému symbolu preto neobstojí. Vo vzťahu k predžalobnej výzvy, na ktorú sa žalovaní odvolávajú uviedol, že ani žalovaný 1/ a ani žalovaná 2/ si túto výzvu neprevzali, nakoľko zásielky odosielané právnym zástupcom žalobcu sa z adresy ich trvalého pobytu od roku 2019 vracajú s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“ a „adresát neznámy“. Žalovanej 2/ sa nepodarilo doručiť ani platobný rozkaz, predžalobná výzva tak bola žalovanej 2/ zaslaná do elektronickej schránky až cestou súdu spolu s platobným rozkazom a návrhom na jeho vydanie. Odvolávanie sa žalovaných na predžalobnú výzvu, ktorú im nebolo možné ani doručiť preto rovnako neobstojí. Tretím dôvodom, pre ktorý rozporoval tvrdenie žalovaných, podľa ktorého sa malo jednať o úhradu pohľadávky v zmysle platobného rozkazu, je skutočnosť, že suma úhrady nekorešponduje s výškou pohľadávky priznanou platobným rozkazom. Istina uplatnená v upomínacom konaní predstavovala sumu 1.697,26 eur, úrok z omeškania (vyčíslený k 04.06.2024) predstavoval čiastku 162,46 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky boli v sume 20,40 eur a trovy konania vo výške 392,71 eur. Celková výška pohľadávky v zmysle platobného rozkazu predstavovala sumu 2.254,83 eur. Úhrada žalovanej 2/ tak nepostačovala na pokrytie pohľadávky priznanej platobným rozkazom. Argumentácia žalovaných je preto aj v tomto ohľade v nesúlade s objektívnou realitou a nie je možné ju použiť ako podklad pre rozhodnutie súdu. V prípade, že by mu prvoinštančný súd zaslal vyjadrenie žalovaných k späťvzatiu žaloby, mohol by uviesť zavádzajúce tvrdenia žalovaných na pravú mieru už v prvoinštančnom konaní. V nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, došlo zároveň k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Považoval za preukázané, že žalovaná 2/ dňa 04.06.2024 uhradila istinu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania a nie pohľadávku priznanú platobným rozkazom. V dôsledku úhrady pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti uplatnenej istiny. Nakoľko k úhrade pohľadávky došlo zo strany žalovanej 2/ až po uplynutí 3 rokov od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, zastavenie konania v časti istiny nepochybne procesne zavinila žalovaná 2/ a nie žalobca. Preto nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu prináleží žalobcovi voči žalovaným, čo je dôvodom na zmenu napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, a to z dôvodu absencie výroku o vrátení kráteného súdneho poplatku a rozporu v jeho odôvodnení. V prípade, ak prvoinštančný súd ustálil, že žalovaná 2/ uhradila dňa 04.06.2024 pohľadávku v zmysle platobného rozkazu a nie istinu, mal mu priznať nárok na zaplatenie úroku z omeškania do zaplatenia, nie do 04.06.2024, nakoľko tento dátum nie je podľa záverov súdu prvej inštancie dátumom zaplatenia istiny a teda ani dátumom skončenia omeškania žalovaných s úhradou uplatnenej istiny. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ako i plnú náhradu trov odvolacieho konania.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní 1/ a 2/ nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 CSP, predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, výrok I. a výrok II. ako odvolaním nenapadnuté nadobudli právoplatnosť. 6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 8. V sporovom konaní je rozhodovanie o trovách konania založené na zásade úspechu v spore vyplývajúcej z § 255 CSP, ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Uvedená zásada je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie vyplývajúca z § 256 ods. 1 CSP. Uvedená zásada znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. 9. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) v náleze sp. zn. IV. ÚS 480/2018 k ústavnokonformnej interpretácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vyslovil, že ak má byť rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu. 10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 25.07.2024 zobral žalobu v časti istiny vo výške 1527,05 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnil tým, že dňa 04.06.2024 žalovaná 2/ uhradila na účet bytového domu sumu vo výške 2153,79 eur. Žalovaná 2/ uvedenú platbu všeobecne identifikovala len VS: XXXXXXXXXX (VS nebytového priestoru žalovaných), bez poznámky na aký dlh bola suma uhradená. 11. Podstata odvolacej argumentácie odvolateľa smerovala k posúdeniu správnosti tvrdení žalovanej 2/, že úhrada čiastky 2153,79 eur, bola úhradou dlhu na základe vydaného platobného rozkazu. V predloženom potvrdení o prijatej platbe zo dňa 04.06.2024 je uvedený VS : XXXXXXXXXX, ktorý ako v konaní preukázal žalobca je všeobecným identifikátorom nebytového priestoru užívaného žalovanými. Pokiaľ žalovaná 2/ mienila uhradiť dlh vyplývajúci z platobného rozkazu, bolo potrebné, aby platbu identifikovala tak, aby bolo nesporným, že uhrádza konkrétny dlh. Nakoľko žalovaná 2/ bližšie nešpecifikovala, na ktorý dlh sa má plnenie započítať, žalobca správne postupoval v súlade so zásadou priority, podľa ktorej sa uhradí dlh najskôr splatný. Najskôr splatným dlhom bol dlh vo vzťahu k nedoplatku z ročných vyúčtovaní za roky 2016 a 2017, ktorý je predmetom tohto konania. 12. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že dôvodom späťvzatia žaloby v časti istiny bolo správanie sa žalovaných (úhrada žalovanej sumy po začatí konania), ktorí zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, preto sú žalovaní 1/ a 2/ povinní nahradiť trovy konania protistrane (žalobcovi), nakoľko procesne zavinili zastavenie konania v časti uplatnenej istiny. Žalovanou 2/ prezentované tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie posúdil odvolací súd ako nepreukázané, na základe ktorých nemožno preniesť procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania v časti istiny na žalobcu. 13. Vzhliadnuc k uvedenému odvolací súd posúdil odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ za zastavenie konania v časti istiny ako dôvodné a spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Pokiaľ odvolateľ namietal nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), preto možno prípadné nedostatky prvoinštančného konania korigovať v odvolacom konaní.
14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie ako poplatkový súd podľa § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).