Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/9/2025 1123202110 31. 01. 2025 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: G.. F. O., A.. XX.X.XXXX, X. Ú. XXXX/XXX, W., zastúpeného: LOVÁSZ LEGAL s. r. o., Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626 048, proti žalovanému: Penat, a. s., Fándlyho 8, Bratislava, IČO: 46 986 782, zastúpeného: Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava IČO: 36 860 107, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 10C/11/2023-162, zo dňa 31.3.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í neodkladného opatrenia, z a m i e t a .
tak, že návrh na nariadenie
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému povinnosť pripojiť k dodávke plynu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „W. T. W.T. I.“ alebo tiež „Q. F.“, pozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „. s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. W., O. E. pre Okres: W. G., Obec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X.É. P., a to: byt č. 9, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v Bytovom dome W. I., vchod: W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného a orientačného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „Bytový dom“) vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G., Obec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P. (ďalej aj ako „list vlastníctva č. XXXX“) (ďalej aj ako „Byt č. 9“); byt č. 16, ktorý sa nachádza na 4. poschodí v Bytovom dome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „Byt č. 16“); (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“); povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; povinnosť dodávať alebo umožniť dodávanie plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie žalovaného poučil, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade jeho úspechu v konaní bude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. Stranami konania budú ako žalobca: Penat, a.s., Fándlyho 8, Bratislava, IČO: 46 986 782 a ako žalovaný: G.. F. O., A.. XX.X.XXXX, X. Ú. XXXX/XXX, W.. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 16,50 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodení uviedol že žalobca sa návrhom doručeným súdu 9.3.2023 domáhal uvedeného neodkladného opatrenia z dôvodu, že je vlastníkom dvoch bytov a štyroch parkovacích státí, ktoré nadobudol od žalovaného ako predávajúceho na základe kúpnych zmlúv zo dňa 22.4.2020 Nehnuteľnosti žalobcu sa nachádzajú v projekte s názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“, pozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., druh stavby: rozostavaná budova, bez súpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I. Č.. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: W. G., obec: W. - P.. Č.. X. P., katastrálne územie X. P., konkrétne sa jedná o byt č. 9 nachádzajúci sa na 2. poschodí v uvedenom bytovom dome, ďalej byt č. 16 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných bytovým domom v spoluvlastníckom pomere 9953/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom bytu č. 9 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných bytovým domom v spoluvlastníckom podiele 10252/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom bytu č. 16; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837 na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcej sa v -2 suteréne bytového domu, parkovacie státia č. 31, 32, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcej sa v -2 suteréne bytového domu, parkovacie státia č. 29, 30. Žalovaný je obchodná spoločnosť v postavení developera - stavebníka realizujúceho výstavbu projektu „Q. F.“, ktorý sa nachádza v mestskej časti W. - X. P., v lokalite M. F.. Stavba projektu je v súčasnosti evidovaná ako rozostavaná budova, bez súpisného čísla, na parcele č. XXXX/XX evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území X. P.. V apríli 2020 žalobca doplatil plnú výšku kúpnej ceny za nehnuteľnosti, a tak príslušný okresný úrad povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorý sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný sa zaviazal ukončiť výstavbu bytového domu najneskôr do novembra 2016, neskôr sa termín posunul do apríla 2017, a napriek prísľubom žalovaného stavba nie je do dnešného dňa skolaudovaná, a z toho dôvodu nie je plnohodnotne vyriešená dodávka energetických médií (plyn, voda, elektrina). Hoci je oprávneným výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľnosti, žalovaný mu v auguste v roku 2022 obmedzil užívanie bytov tak, že mu znemožňuje dodávku plynu do jeho bytov, v dôsledku čoho nie je možný ohrev teplej vody ani vykurovanie. Žalobca poukázal aj na iné súdne konania smerujúce voči žalovanému, pričom poukázal na podobné praktiky zo strany žalovaného, ktorý aj iných vlastníkov bytov v bytovom dome odpojil od elektrickej energie (konanie vedené pod sp. zn. 22C/49/2021). Žalobca taktiež poukázal na súdnu prax, ktorá dospela k záveru, že k plnohodnotnému užívaniu bytu v bytovom dome prislúcha zabezpečenie príslušných energetických médií, ktoré slúžia k tomu, aby bolo zabezpečené dôstojné bývanie vlastníka, resp. nájomcu. Poukázal aj na opakované porušovanie práv vlastníkov zo strany žalovaného, pričom mal za to, že žalovaný v plnom rozsahu ignoruje súdne rozhodnutia, pokračuje v porušovaní práv a právom chránených záujmov nielen žalobcu, ale aj ostatných vlastníkov bytového domu, a bez súdnej ingerencie je preto ochrana práv žalobcu nemožná. 3. Žalobca uviedol, že súdnej ochrany v rámci podobného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/46/2022, v ktorom bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý uznesením zo dňa 21.9.2022 a v ktorom súd konštatoval, že žalobca nevedel preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného, teda, či žalovaný je ten subjekt, ktorý je zodpovedný za dodávku plynu v bytovom dome. Žalobca vo vzťahu k prekážke rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3, § 230 C. s. p.) uviedol, že síce je daná totožnosť sporových strán, avšak petity návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú totožné, a žalobca okrem toho podáva opätovne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na základe nových skutkových tvrdení, ktoré sa od právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 zmenili minimálne v otázke pasívnej legitimácie žalovaného. Žalobca vo vzťahu k petitom návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v konaní sp. zn. 21C/46/2022 sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalovanému bránil v užívaní nehnuteľností. Súd takto vymedzený petit považoval za neurčitý a podľa názoru súdu by spôsobilo kolíziu vlastníckych oprávnení sporových strán. V aktuálne podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia ku konkrétnym povinnostiam a k celkom konkrétnym nehnuteľnostiam, ktoré nie sú v spoluvlastníctve sporových strán. Nároky (petity) podľa žalobcu nie sú totožné, ich odlišnosť spočíva v obsahu a rozsahu vymedzeného nároku. Žalobca mal za to, že pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia sú rozhodné nové skutočnosti, ktoré sú relevantné pre určenie pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného. Žalobcovi sa podarilo získať nové dôkazné prostriedky, ktoré v prvom konaní nemohol uplatniť. 4. Žalobca vo vzťahu k dodávke plynu a existencii plynomerov prislúchajúcim k jeho bytom uviedol, že plyn je dodávaný v rámci bytového domu prostredníctvom súkromnej spoločnosti, ktorá na zmluvnom základe so žalovaným žalovanému dodáva k bytovému domu plyn a bytový dom je zásobovaný plynom zo zásobníka. Dodávaný plyn je následne rozúčtovaný vlastníkom jednotlivých bytov. Vyúčtovanie vykonáva žalovaný. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že plynomery boli umiestnené na chodbe bytového domu v rozvodovej skrini na poschodí v blízkosti k bytom žalobcu, ktoré však podľa tvrdení žalobcu žalovaný demontoval, čím zabránil dodávke a odberu plynu žalobcovi. Plynomery slúžili k ich účelu, a teda merali spotrebované množstvo plynu a poskytovali informácie o spotrebovanom množstve plynu v bytoch žalobcu, na základe, ktorých sa vykonávalo vyúčtovanie. Žalobca poukázal na to, že dodávanie plynu do bytového domu cez zásobník sa uskutočňuje na základe zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o., ktorú uzatvorili v roku 2017. Tento dôkaz žalobca nemohol v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 predložiť a podarilo sa mu ho zaobstarať až zo spisu stavebného úradu, keď stavebný úrad pripustil jeho vstup do stavebného a kolaudačného konania. Žalobca ďalej tvrdil, že sa pokúsil o vyriešenie celej situácie so žalovaným aj mimosúdne a opakovanými žiadosťami ho žiadal o urovnanie vzťahov, v rámci ktorých žiadal aj obnovenie dodávky plynu a namontovanie plynomerov, tieto výzvy však ostali bez odozvy. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 11.1.2023, z ktorého vyplývalo, že štatutárny zástupca žalovaného, pani A. S. v rámci svojho výsluchu uviedla, že plynomery žalobcu odmontoval jej manžel na jej pokyn. Aj v tomto prípade mal žalobca za to, že ide o nové skutočnosti a dôkaz, ktorý nemal možnosť v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 predložiť. Žalobca mal za to, že prezentované skutkové okolnosti preukazujú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. 5. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej tvrdil, že opakovane vyzval žalovaného na predloženie vyúčtovania jednotlivých energetických služieb a služieb spojených s užívaním spoločných častí a zariadení bytového domu, avšak vyúčtovanie nedostal. Do dnešného dňa mu nie je zrejmé, aké sumy platí žalovaný svojim dodávateľom elektriny, plynu, vody, a ako sú tieto dodávky energetických médií rozúčtované. Žalovanému uhrádzal platby spojené s užívaním spoločných častí a zariadení bytového domu, ktoré mu žalovaný vracal späť, a tak žalobca predmetné platby uložil do notárskej úschovy v prospech žalovaného, pričom ide o náklady na chod bytového domu. 6. Žalobca ku skutočnosti, že stavba nie je skolaudovaná, avšak sa napriek tomu užíva; poukázal aj na názor Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10Co/62/2021, ktorým zmenil zamietajúce rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.9.2021, č. k. 22C/49/2021-168, a ktorý dospel k záveru, že samotný žalovaný vytvoril taký stav, keď je neskolaudovaná stavba užívaná jednotlivými vlastníkmi, a teda nedostatok kolaudácie nemôže viesť k tomu, aby žalovaný svojvoľne obmedzoval vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho a užívacieho práva. Žalobca na základe dohody so žalovaným vyššie špecifikované nehnuteľnosti dlhodobo užíva za užívanie ktorých žalovanému pravidelne uhrádza mesačné poplatky za služby spojené s užívaním nehnuteľností (pozn. súdu prvej inštancie, aj keď podľa tvrdení žalobcu aktuálne do notárskej úschovy). Žalobca na dokreslenie negatívneho správania sa žalovaného voči žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností uviedol, že v apríli v roku 2022 mu žalovaný bez udania dôvodu znemožnil vstup do garáže, čím mu znemožnil užívanie parkovacích státí. Následne bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré podľa tvrdení žalobcu žalovaný spočiatku ignoroval, a naďalej pokračoval v znemožnení žalobcovi užívať garážové státia, čo vyústilo do exekučného konania a k podaniu trestného oznámenia. Mal za to, že obštrukčné konania žalovaného pokračuje v tom, že byty žalobcu odpojil od plynu. 7. Žalobca sa domáha ochrany svojich práv súdnou cestou, najmä z dôvodu reálneho znemožnenia užívať svoj majetok konaním žalovaného, nakoľko bez tepla a ohrevu vody je bývanie nepredstaviteľné, keďže dôsledku odpojenia plynomerov žalovaným nie je dodávaný plyn žalovaným do bytov žalobcu, aj napriek tomu, že žalovaný podľa vyššie uvedenej Zmluvy odoberá plyn od dodávateľa v Zmluve označeného. Žalobca mal za to, že sú bezprostredne ohrozené jeho práva zo strany žalovaného, vo forme obmedzovania dodávky plynu, ktoré trvá. Žalobca ďalej uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenie je jediným účinným prostriedkom, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť dodávať plyn do bytov žalobcu a zdržať sa konania, ktorým by žalobcu obmedzoval v užívaní svojich nehnuteľností. Žalobca mal ďalej za to, že žalovaný sa k nemu správa absolútne neprípustným spôsobom, ignoruje
jeho práva, odôvodnené výzvy, nerešpektuje právo na ochranu vlastníctva. Správanie žalovaného obmedzuje výkon jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré užíva z platného titulu a so súhlasom žalovaného. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že žalovaný nedodržiava zmluvné záväzky, ohrozuje jeho vlastníctvo a zavádza ho s informáciami ohľadne kolaudácie bytového domu. Žalobca mal za to, že existuje dôvodná obava, že zámerom žalovaného je trvalo a dlhodobo znemožniť výkon jeho vlastníckeho práva k bytom. V čase absolútneho nerešpektovania práva zo strany žalovaného, je podľa názoru žalobcu, nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie a tak zabrániť žalovanému v pokračovaní ignorovania jeho vlastníckych práv. Žalobca ďalej uviedol, že bez súdnej ochrany je vystavený ďalšiemu riziku svojvoľného konania žalovaného, ktoré môže viesť k tomu, že bude z nehnuteľností vyprataný napriek tomu, že nehnuteľnosti nadobudol legitímnou formou. Žalobca mal za to, že osvedčil dôvodnosť návrhu, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu z obavy, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu jeho práv, keďže podľa tvrdení žalobcu, osvedčil nielen to, že hrozí, ale reálne dochádza k obmedzovaniu oprávnenia užívať svoje nehnuteľnosti. Špecifikovaným konaním žalovaného dochádza k zásahu do práva vlastniť majetok, práva na pokojné bývanie, či práva na ochranu majetku. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že je naplnený aj princíp proporcionality, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu práv žalovaného a nebude neprimerane zasiahnuté do jeho vlastníckych práv a právom chránených záujmov. Uviedol, že to bol práve žalovaný, ktorý mu umožnil predčasne užívať nehnuteľnosti z dôvodu omeškania kolaudácie, za ktorú zodpovedá žalovaný. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že osvedčil dôvodnosť nároku a ochranu jeho práv nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Preukázal, že dodávanie plynu do jeho bytov bolo obmedzené žalovaným, resp. na jeho pokyn. Žalobca mal taktiež za to, že skutkové okolnosti návrhu sú odlišné od prvého návrhu a teda vylučujú možnosť existencie prekážky rozhodnutej veci. 8. Súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie súd môže nariadiť v civilnom konaní iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C. s. p. súd nevykonáva (a pre krátkosť času zvyčajne ani nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov medzi stranami sporu. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, aby bolo možné dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2010). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený, a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej
vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní vo veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. 9. Súd prvej inštancie po tom, ako sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi, úvodom uviedol, že najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, a či v danom prípade neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú je súd povinný skúmať a prihliadať ex officio. Na túto skutočnosť upozornil sám žalobca, ktorý v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal, že sa súdnej ochrany v rámci podobného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/46/2022, v ktorom bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. 10. Z pripojeného spisu sp. zn. 21C/46/2022 zistil, že žalobca G.. F. O. sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.8.2022 domáhal voči žalovanému Penat, a.s. nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok akékoľvek obmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu a užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“, pozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I. Č.. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre okres: W. G., obec: W. - P.. Č.. X. P., katastrálne územie: X.É. P.: W. Č.. X, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v W. T. W. I., vchod: W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného a orientačného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „Bytový dom“) vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G., E.: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXX“) (ďalej len „Byt č. 9“); byt č. XX, ktorý sa nachádza na 4. poschodí v Bytovom dome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „Byt č. 16“); spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných Bytovým domom v spoluvlastníckom pomere 9953/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom Bytu č. 9; spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných Bytovým domom v spoluvlastníckom podiele 10252/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom Bytu č. 16; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne Bytového domu (ďalej aj ako „garáž“), parkovacie státia č. 31, 32; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne Bytového domu, parkovacie státia č. 29,30. (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“) a aby uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkého, čím by bránil žalobcovi v prístupe k Nehnuteľnostiam a v riadnom užívaní Nehnuteľností, vrátane zdržať sa úkonov, ktoré by mali za následok prerušenie dodávky elektriny, plynu a vody, odvodu odpadových vôd, a dodávky ďalších služieb nevyhnutných pre riadne užívanie nehnuteľností, a náhrady trov konania. Súd uznesením č. k. 21C/46/2022-317 zo dňa 21.9.2022 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2022. Súd v citovanom uznesení konštatoval, že v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania vlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnostiam (I. petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), že išlo o široko koncipovaný petit, ktorý by dôvodne mohol spôsobovať stav právnej neistoty, nakoľko v prípade výkonu rozhodnutia, by takýto výrok nemusel byť spôsobilým podkladom pre prípadný výkon rozhodnutia, teda petit nespĺňal kritéria materiálnej vykonateľnosti. V ostatnej časti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za to, že žalobca tvrdené skutočnosti neosvedčil do takej miery, aby mu mohla byť priznaná súdna ochrana. Súd ďalej skonštatoval, že „žalobca k návrhu
nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktoré by tieto jeho tvrdenia osvedčovali, súd nemá za osvedčené predovšetkým, aké média sa už v tomto čase v bytovom dome majú nachádzať (plyn, voda, elektrika), akým spôsobom má byť buď v tomto čase, alebo aspoň do budúcnosti plánované vykurovanie bytového domu a dodávka teplej vody. Tomu, že bytový dom má byť napojený na odber zemného plynu môže nasvedčovať čiastočne notárska zápisnica N 183/2022, Nz 23629/2022, NCRIs 24234/2022 zo dňa 19.8.2022, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca vyhlásil, že mu boli zástupcami spoločnosti žalovaného odmontované plynomery a notár po príchode do obytného domu zistil, že sa v skriniach určených pre plynomery žiadne nenachádzajú, pričom konštatoval, že tieto sú odpojené, resp. odmontované. Súd má však za to, že ani z obsahu notárskej zápisnice nie je možné jednoznačne vyvodiť, keďže sa jedná o rozostavaný a doposiaľ neskolaudovaný obytný dom, že plynomery boli v uvedených skriniach už predtým namontované a žalobcom používané a že tieto mali zástupcovia žalovaného odmontovať. Tieto tvrdenia notár pravdepodobne prevzal do notárskej zápisnice z vyhlásenia žalobcu. Nebolo osvedčené, že na predmetné odberné miesto boli vykonávané dodávky plynu a to ani dôkazom, že by žalobca za dodávku plynu platil preddavkové úhrady. Rovnako sa javí ako nepravdepodobné, že by žalovaný odmontoval plynomery bez odbornej asistencie, keď z priloženého video záznamu je zrejmé, že uvedené vývody, na ktoré by mal namontovaný plynomer, nie sú zabezpečené v zmysle technických noriem, čo by viedlo k riziku úniku plynu a možného nebezpečenstva výbuchu. V takom prípade by určite žalobca v snahe ochrániť aj svoj majetok vykonal nevyhnutné kroky k tomu, aby takejto hrozbe zamedzil, povinnosť ktorá mu vyplýva aj zo zákona. Z uvedené teda vyplýva, že súd nemá za osvedčené, že by žalovaný v rozhodnom období podnikol kroky, ktorými mal žalobcu obmedziť na dodávke plynu“. Súd ďalej konštatoval, že vo vzťahu k ďalším častiam návrhu na nariadenie neodkladného žalobcu nemal osvedčený nárok žalobcu, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, prípadne bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k ďalším častiam neodkladného opatrenia zamietol. 11. V prípade skúmania prekážky právoplatne rozhodnutej veci je potrebné skúmať splnenie dvoch kritérií, a to totožnosť sporových strán a totožnosťou predmetu konania. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ (žalobca) z rovnakých dôvodov, a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. V súlade s § 329 ods. 3 C. s. p., „ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci“, teda návrh na nariadenie identického neodkladného opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených skutkových okolností, nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. 12. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade konanie vedené pod sp. zn. 21C/46/2022 nezakladá prekážku res iudicata. V predmetnom spore sa síce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka totožných sporových strán, avšak v porovnaní žalobných petitov možno dospieť k záveru, že nie sú totožné. V konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa konania, ktoré by malo za následok akékoľvek obmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu a užívania nehnuteľností (bližšie špecifikovaných vyššie) vo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa všetkého, čím by bránil žalobcovi v prístupe k nehnuteľnostiam a v riadnom užívaní nehnuteľností, vrátane zdržať sa úkonov, ktoré by mali za následok prerušenie dodávky elektriny, plynu a vody, odvodu odpadových vôd, a dodávky ďalších služieb nevyhnutných pre riadne užívanie nehnuteľností, a náhrady trov konania, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/11/2023 (aktuálne konanie) sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť pripojiť k dodávke plynu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu a uloženie povinnosti žalovanému dodávať alebo umožniť dodávanie plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Žalobca sa v aktuálnom konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia ku konkrétnym povinnostiam a k celkom konkrétnym nehnuteľnostiam (t. j. k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu), ktoré nie sú v spoluvlastníctve sporových strán. Žalobca zároveň poukázal na nové skutočnosti, ktoré sú relevantné pre určenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pričom predložil aj iné listinné dôkazy, ktoré v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 nemohol predložiť. Zároveň žalobca vo vzťahu k dodávaniu plynu do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve uviedol ďalšie nové, rozhodné skutkové okolnosti.
13. Súd prvej inštancie mal z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres W. G., katastrálne územie X. P., osvedčené, že žalobca je vlastníkom dvoch bytov, t. j. bytu č. 9 a 16 nachádzajúcich sa v rozostavanom bytovom dome na W. I. a nebytového priestoru NP 2 v spoluvlastníckom podiele 45568/264837. Vlastnícke právo žalobca k nehnuteľnostiam nadobudol na základe dvoch kúpnych zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu dňa 22.4.2020, vklad ktorého do katastra nehnuteľností bol príslušným okresným úradom povolený dňa 27.4.2020. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. P. a obdobných sporov vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/49/2021 v spojení s odvolacím konaním vedeným na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 10Co/62/2021, sp. zn. 21C/46/2022 a konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 23C/31/2022, mal za osvedčené, že stavebníkom predmetného rozostavaného bytového domu je žalovaný, ktorý je aj podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva stále vlastníkom niekoľkých bytov a parkovacích státí v bytovom dome evidovanom v katastri nehnuteľností ako rozostavaná stavba. Uvedené taktiež vyplýva aj zo žalobcom predložených kúpnych zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu dňa 22.4.2020 (viď preambula kúpnych zmlúv). Zo Zmluvy o dodávkach plynu vo fľašiach č. 46021917 (ďalej len „Zmluva“) uzavretej medzi spoločnosťou Flaga spol. s r. o. (ako dodávateľom) a žalovaným (ako odberateľom) dňa 31.10.2017, ktorá súdu prvej inštancie bola doručená žalobcom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalovaný sa touto Zmluvou zaviazal odoberať tovar - plyn označený v Zmluve (propán v tlakových oceľových fľašiach a sudoch), pričom dodávateľ sa zaviazal tovar dodávať odberateľovi (žalovanému) na základe jeho písomných alebo telefonických objednávok. Žalovaný sa v bode 2.3. Zmluvy zaviazal povinnosťou dbať na to, aby sa všetka manipulácia s tovarom uskutočňovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami. V nadväznosti na uvedené skutočnosti mal za zrejmé, že plyn je dodávaný v rámci bytového domu prostredníctvom spoločnosti Flaga spol. s r. o., ktorá plyn dodáva vo fľašiach, ktoré sú umiestnené na pozemku bytového domu a bytový dom je zásobovaný plynom z týchto fliaš (zásobníka). Žalovaný odoberaný plyn prostredníctvom plynomerov dodával do bytov vo vlastníctve žalobcu až do ich demontáže. 14. Z notárskej zápisnice č. N 183/2022, Nz 23629/2022, NCRls 24234/2022 spísanej notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom dňa 19.8.2022 a z priložených fotografií mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na druhom poschodí k bytu č. 9 a na štvrtom poschodí k bytu č. 16 sa nachádzali skrinky určené pre plynomery, ktoré sa však v skrinkách nenachádzali, z dôvodu ich demontáže. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-539/SMZ-B1-2022, zo dňa 11.1.2023 mal tiež osvedčenú skutočnosť, že plynomery prislúchajúce k bytom žalobcu demontoval manžel T. S., ktorá je štatutárnym zástupcom žalovaného. 15. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za osvedčené, že plynomery prislúchali k bytom žalobcu, ktoré boli odmontované na pokyn štatutárneho zástupcu žalovaného, čím bolo pozastavené dodávanie plynu do bytov žalobcu. V nadväznosti na uzavretú Zmluvu medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o., mal za osvedčené, že plyn do rozostavaného bytového domu nachádzajúceho sa na W. I. bol dodávaný na základe uvedenej Zmluvy a ktorý už bol distribuovaný do bytového domu na základe Zmluvy žalovaným. Žalovaný, ako odberateľ, sa podľa Zmluvy zaviazal riadne a včas prevziať tovar dodaný podľa Zmluvy a jednotlivých objednávok, a bol povinný dbať na to, aby sa manipulácia s tovarom uskutočňovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami. Súd prvej inštancie mal teda za to, že to je žalovaný, ktorý zabezpečuje dodávanie plynu do jednotlivých bytov v predmetnom bytovom dome, nakoľko na základe jeho objednávok spoločnosť Flaga spol. s r. o. dodáva objednaný tovar (plyn). V nadväznosti na uvedené mal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keďže žalovaný objednáva plyn do bytového domu na základe objednávok, ktoré adresuje spoločnosti Flaga spol. s r. o., ktorý daný objednaný tovar následne distribuuje. 16. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z obsahu listinných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že to bol žalovaný, ktorý znemožnil dodávanie plynu žalobcovi tým, že na základe pokynu štatutárneho zástupcu žalovaného boli plynomery prislúchajúce k bytom žalobcu demontované (fotografie, notárska zápisnica, trestné oznámenie). 17. Z tvrdení žalobcu ako aj listinných dôkazov bolo zrejmé, že existujú medzi stranami sporu rozpory ohľadom uhrádzania platieb spojených s užívaním bytu, avšak súd prvej inštancie mal za to, že žalobca
mal snahu situáciu urovnať a žiadal žalovaného, aby prijal jeho platby a neposielal ich späť. Žalobca má taktiež záujem o pravidelné uhrádzanie platieb za dodávaný plyn, o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa 27.12.2022 zložil do notárskej úschovy peňažné prostriedky v prospech žalovaného za účelom splnenia záväzku (Zápisnica č. N 376/2022, U 104/2022 spísaná dňa 28.12.2022 notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom, č. l. 111 spisu). 18. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda dostatočne odôvodnil potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže z uvedených skutkových okolností vyplýva, že konaním žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Žalovaný svojim konaním (odstavením dodávania plynu do bytov žalobcu) znemožnil žalobcovi jeho majetok (nehnuteľnosti) riadne užívať, nakoľko byty žalobcu sú bez tepla a ohrevu vody, čím dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, t. j. práva vlastniť majetok, práva na pokojné bývanie, či práva na ochranu majetku. Žalovaný svojim konaním bráni žalobcovi plnohodnotne užívať svoje byty, ktoré žalobca legálne nadobudol do vlastníctva na základe kúpnych zmlúv, o čom svedčí aj povolený vklad vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam príslušným katastrálnym úradom. Teda žalovaný svojim konaním zasiahol a zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, narušil a narušuje pokojné užívanie nehnuteľností žalobcu, čo odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to aj za účelom obnovenia jednej zo zložiek žalobcovi prislúchajúceho vlastníckeho práva (práva užívať predmet svojho vlastníctva) a zamedzenia rozširovania vzniknutej ujmy. 19. Na záver dodal, že na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv ani skutočnosť, že doposiaľ nebol predmetný bytový dom, a teda aj jednotlivé byty a nebytové priestory skolaudované; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/62/2021-444, zo dňa 30.11.2021, v spore iniciovanom inými užívateľmi bytov a garážových státí v tomto bytovom dome na základe Dohody o vstupe do objektu z decembra 2020 a tomu predchádzajúcej doposiaľ nezavkladovanej kúpnej zmluve, ktorý nevydanie kolaudačného rozhodnutia k danej nehnuteľnosti nevyhodnotil ako prekážku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému (Penat, s.r.o.) okrem iného aj povinnosť strpieť užívanie dvoch rozostavaných bytov v danom bytovom dome, vrátane garážových státí a zdržať sa všetkého, čím by žalobcom bránil v prístupe k nehnuteľnostiam a ich riadnom užívaní. 20. Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť ako jeden z prostriedkov na zabezpečenie Ústavou SR (Čl. 20 ods. 1) v spojení s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka garantovanej ochrany pred trvajúcim neoprávneným zásahom do výkonu vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k jeho bytom. Súd prvej inštancie mal za to, že je splnený aj princíp proporcionality, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu práv žalovaného, pričom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ku ktorému je neodkladné opatrenie subsidiárnym procesným nástrojom. 21. Na uvedenom základe za použitia Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, § 354 C. s. p., súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, keď mal za to, že jeho nariadením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto povinnosť na podanie žaloby žalobcovi neuložil, avšak osobitným výrokom poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa mohla týkať aj nárokov na vrátenie do pôvodného stavu či nároku na náhradu škody, alebo inej ujmy, ak by mu výkonom neodkladného opatrenia vznikla. 22. O trovách konania rozhodoval v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol plne úspešný. 23. Keďže žalobca súdny poplatok spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatil, súd prvej inštancie uložil žalobcovi, aby na účet súdu zaplatil súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eura podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch. 24. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení
a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje v plnom rozsahu za zmätočný a nedôvodný, a teda napadnuté uznesenie za nezákonné. Nariadené neodkladné opatrenie si vo svojich výrokoch vzájomne odporuje, keď na jednej strane mu ukladá povinnosť pripojiť rozostavané byty vo vlastníctve žalobcu k dodávke plynu a na druhej strane sa mu ukladá povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; pritom je zrejmé, že pokiaľ sa plyn do bytov vo vlastníctva žalobcu nedodáva (čo žalobca tvrdí a zrejme aj z toho dôvodu požaduje pripojenie na dodávku plynu), nie je možné, aby žalovaný konal tak, že prerušuje alebo obmedzuje dodávku plynu. Navyše považoval za potrebné uviesť, že povinnosti uložené neodkladným opatrením ani nie je možné zo strany žalovaného splniť (teda povinnosť pripojenia na dodávku plynu a dodávať plyn), a to z dôvodu, že stavba STL 1 plynovod a plynovodná prípojka bola síce zo strany žalovaného vybudovaná v roku 2021 (žalovaný má uzatvorenú zmluvu o podmienkach rozšírenia distribučnej siete s SPP a.s.) a žalovaný dňa 21.7.2021 požiadal o vydanie dodatočného stavebného povolenia spolu so žiadosťou o kolaudáciu, avšak stavebný úrad do dnešného dňa nerozhodol o kolaudácii tejto stavby, a tak z tohto dôvodu spoločnosť SPP a.s. ešte nedodáva plyn do rozostavaného bytového domu. Pokiaľ ide o dodávku plynu prostredníctvom zásobníkov, tieto sú vo vlastníctve spoločnosti Flaga spol. s r. o. a sú umiestnené na pozemku vo vlastníctve tretej osoby (teda vo nie vo vlastníctve žalovaného). Zmluvu so spoločnosťou Flaga spol. s r. o. uzatvoril P. U., ktorý však nemá uzatvorenú zmluvu a ani žiadny zmluvný vzťah so žalobcom; z uvedeného vyplýva, že dodávku plynu cez zásobníky do rozostavaného bytového domu nezabezpečuje žalovaný, a teda ten nemôže túto dodávku zabezpečiť ani pre žalobcu (a ostatne so žiadneho právneho vzťahu ani právneho predpisu nevyplýva žalovanému povinnosť dodávať plyn, resp. zabezpečiť dodávku plynu pre žalobcu). Žalobcom predložená zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o. je z roku 2017 a na jej základe sa už neplní a ani plniť nemôže, keďže malo ísť o dodávku plynu vo fľašiach a žalobca sa v súčasnosti domáha dodávky plynu zo zásobníkov (vo vzťahu ku ktorým však žalovaný nemá žiaden právny vzťah). 26. Vyčítal súdu prvej inštancie, že bez logiky prebral navrhovaný petit, ktorý je nielen zmätočný a protirečiaci si, ale je aj materiálne nevykonateľný; vo výroku II. napadnutého uznesenia sa totiž uvádza, že žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností - vzhľadom na zmätočnú formuláciu napadnutého uznesenia nie je formálne zrejmé, aké vyššie špecifikované nehnuteľnosti má súd prvej inštancie na mysli, pretože vyššie vo výroku uznesenia špecifikuje nielen rozostavané byty vo vlastníctve žalobcu, ale aj rozostavaný bytový dom - pritom vo výroku I. napadnutého uznesenia uvádza definičnú skratku bytov ako aj oboch bytov spoločne ako „Nehnuteľnosti“. Ak súd prvej inštancie v ďalších výrokoch napadnutého uznesenia nepoužíva pojem Nehnuteľnosti, nie je jednoznačne zrejmé, akých konkrétnych objektov sa majú týkať povinnosti uložené žalovanému vo výroku II., resp. aj vo výroku III., kde sa opäť používa pojem vyššie Špecifikované nehnuteľnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že definícia nehnuteľností - teda bytov nachádzajúcich sa v rozostavanom bytovom dome vybudovanom na parcele č. XXXX/XX je nejasná a neurčitá, nakoľko nezodpovedá zápisu na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie X. P., na ktorom sú zapísané len rozostavané byty - je teda zrejmé, že objekty tak ako sú definované v napadnutom uznesení ani v súčasnosti neexistujú, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť neodkladného opatrenia, napr. aj z toho dôvodu, že nie je zrejmé, či má plniť žalovaný uložené povinnosti až od času, kedy bude zodpovedať zápis na liste vlastníctva označeniu nehnuteľností v napadnutom uznesení, t. j. kedy sa z rozostavaných bytov stanú byty. Za zmätočný považoval žalovaný aj výrok V. napadnutého uznesenia, ktorým sa súd prvej inštancie zrejme snažil splniť povinnosť uloženú mu § 337 ods. 1 C. s. p., avšak z tohto výroku vyplýva, že súd prvej inštancie predmet konania vo veci samej neurčil - jeho úlohou bolo predmet konania konkrétne vymedziť a nie citovať § 337 ods. 2 C. s . p., ktoré len stanovuje mantinely, v ktorých sa má predmet konania pohybovať. Ak súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesplnil povinnosť podľa § 337 ods. 2 C. s . p., zabránil tak žalovanému v možnosti realizácie jeho procesnej obrany, ktorú mu zákon priamo priznáva.
27. Podľa žalovaného je nezákonnosť nariadeného neodkladného opatrenia daná aj tým, že je tu daná prekážka res iudicata. Súd prvej inštancie sa síce touto otázkou v napadnutom uznesení zaoberal, avšak nepochybne dospel k nesprávnym záverom. Je daná totožnosť účastníkov konania, aj predmetu veci; žalobca sa síce snažil formulovať návrh tak, že naformuluje petit iným spôsobom, avšak je nepochybne zrejmé, že sa domáha toho istého ako v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 21C/46/2022. V aktuálnom konaní sa domáha „menej“, ale v medziach toho, čoho sa už návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 21C/46/2022 domáhal; skutočnosť, že v tejto veci žalobca predmet konania zúžil, resp. precizoval (ako to uvádza aj súd prvej inštancie), predsa znamená, že už raz bolo o ním uplatňovanom návrhu právoplatne rozhodnuté tak, že tento bol v plnom rozsahu zamietnutý. V tejto považoval za potrebné poznamenať aj to, že sa nariadenia neodkladného opatrenia žalobca domáhal na rovnakom skutkovom základe, pretože vo veci, ktorá je predmetom tohto konania sa od podania návrhu v predchádzajúcej veci nič nezmenilo a žalobca to ani netvrdil, len uviedol, že sa mu medzi časom podarilo zabezpečiť vo veci nové dôkazy. Súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu nesprávne akceptoval, keď nerozlišoval medzi tým, či došlo k zmene skutkových okolností a tým, že žalobca má k dispozícii nové dôkazy; ak nedošlo k zmene skutkových okolností, je v zmysle § 329 ods. 3 C. s. p. daná prekážka, a to bez ohľadu na to, že pôvodný, nezmenený skutkový stav môže žalobca podložiť novými dôkazmi. 28. K samotnej podstate nariadeného neodkladného opatrenia úvodom poznamenal, že sa jedná o rozostavaný bytový dom a rozostavané byty (teda o objekty, ktoré nemožno užívať na bývanie, čo má vplyv aj na posúdenie, aké služby sú pre „užívanie“ takých objektov relevantné) a ďalej, že žalobca je vlastníkom dvoch rozostavaných bytov (rovnako ako je vlastníkom niekoľkých rozostavaných bytov aj žalovaný). Žalobca podal dňa 10.10.2022 vo veci užívania rozostavaného bytového domu podnet na Slovenskú stavebnú inšpekciu, ktorá následne doručila žalovanému Oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu na 15.11.2022 a ďalej žalobca podal podnet na Mestskú Časť Bratislava - Staré Mesto, ako na príslušný stavebný úrad, na základe ktorého bolo dňa 2.1.2023 vydané oznámenie o začatí konania o správnom delikte, v ktorom bola žalovanému v súvislosti so skutočnosťou, že mal umožniť predčasné užívanie rozostavaného bytového domu uložená pokuta vo výške 22.000 eur; nie je teda možné, aby žalovaný na jednej strane na základe požiadavky žalobcu vytváral podmienky pre užívanie rozostavaného bytového domu (napr. aj dodávkou plynu) a na druhej strane na podnet žalobcu bol za túto činnosť sankcionovaný. Skutočnosť, že bytový dom je rozostavaný, t. j. nie je skolaudovaný, a teda nie je možné ho užívať na účely bývania, má rozhodujúci vplyv na to, v akom rozsahu je žalobca rozostavané byty vo svojom vlastníctve užívať; je zrejmé, že pokiaľ žalobca nemôže v rozostavaných bytoch bývať (hoci je jeho vecou a zodpovednosťou, že tak robí), nie je relevantná ani jeho požiadavka smerujúca k dodaniu služieb, ktoré sú spojené s bývaním, ako je tomu aj v tomto prípade. Dodávka plynu do rozostavaných bytov vo vlastníctve žalobcu smeruje k tomu, aby tieto užíval na účely bývania, na čo nemá právny nárok, a teda mu v tomto smere ani nemôže byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Podstatnejšie však je, že žalobca sa domáha dodania služby od žalovaného bez toho, aby na to bol daný právny základ; súčasťou procesu nariaďovania neodkladného opatrenia je aj skúmanie, či je osvedčená existencia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danej veci nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti má mať žalobca nárok voči žalovanému na pripojenie na dodávku plynu, resp. jej zabezpečenie. Žalobca ani súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedli ani jednu zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, z ktorej by vyplývalo, že by žalovaný mal pripojiť na dodávku plynu resp. zabezpečiť dodávku plynu. Je predsa vecou vlastníka ako žalobcu, ktorý je vlastníkom rozostavaných bytov, aby si zabezpečil dodávku plynu do jemu patriacich rozostavaných bytov; ak sa toho domáha voči žalovanému, nie je zrejmé na základe akého právneho základu. Žalovaný je na jednej strane vlastníkom iných rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, avšak z tohto postavenia žalovaného povinnosť zabezpečovať pre žalobcu dodávku plynu rozhodne nevyplýva. Ďalej je vo vzťahu k žalobcovi žalovaný predávajúcim, ktorý na žalobcu previedol vlastnícke právo k rozostavaným bytom; ani z tohto právneho vzťahu nevyplýva povinnosť žalovaného zabezpečiť dodávku plynu (čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný prevádzal vlastnícke právo k rozostavaným bytovým domom, teda nedokončeným, u ktorých sa plná funkčnosť ani nemohla predpokladať). Žalovaný má okrem uvedeného ešte postavenie stavebníka bytového domu, ale ani z tejto pozície mu nevyplýva povinnosť zabezpečiť pre žalobcu dodávku plynu; už z pojmu stavebník je zrejmé, že tento realizuje, resp. zabezpečuje výstavbu bytového domu a nie dodávku služieb, ktorá sa predpokladá až po kolaudácii bytového domu, kedy možno byty v ňom začať riadne užívať. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nešpecifikoval právny vzťah, na podklade ktorého nariadil neodkladné opatrenie, čo je zmätočné, aj keď je zrejmé, že nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana žalobca voči žalovanému ani z jedného právneho vzťahu medzí
nimi nemá. Pokiaľ žalovaný zabezpečuje dodávku plynu niektorým vlastníkom rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, je to jeho vlastná dobrovoľná iniciatíva, ktorú od neho nemožno vymôcť. Ohradil sa voči konštatovaniu v napadnutom uznesení, že žalobca užíva rozostavané byty na základe dohody so žalovaným a túto skutočnosť poprel, pretože žalobca je vlastníkom rozostavaných bytov a teda je výlučne jeho vlastným rozhodnutím, že tieto užíva; z hľadiska princípov súkromného práva by žalovaný užívaniu rozostavaných bytov žalobcovi ani nemohol zabrániť. Zdôraznil, že neexistuje ani žiadna ústna či písomná dohoda o tom, že žalovaný bude zabezpečovať dodávku plynu žalobcovi. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca sa snaží plniť si svoje záväzky, čo preukázal tým, že mal zložiť plnenie do notárskej úschovy; toto považoval žalovaný za bezpredmetné, nakoľko aj kedy vopred žalobca uhradil zálohy za dodávku plynu, z vyššie uvedených dôvodov nevzniká žalovanému povinnosť zabezpečiť dodávku plynu. Po druhé, plniť si platobné povinnosti žalobca začal účelovo až po tom, keď sa žalovaný rozhodol, že mu nebude zabezpečovať služby, ktoré mu do uvedeného času dobrovoľne zabezpečoval. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že má za osvedčené, že plynomery, ktoré mali byť demontované, prislúchali k bytom žalobcu, avšak tento záver je arbitrárny, pretože túto skutočnosť žalobca nielen nepreukázal, ale ani neosvedčil; nepredložil dokumentáciu (či už právneho alebo technického charakteru), z ktorej by vyplývalo, že skutočne došlo k odmontovaniu plynomerov, ktoré patria k bytom vo vlastníctve žalobcu. 29. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keď túto odvodzuje od zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o., z ktorej mal súd prvej inštancie za osvedčené, že plyn do rozostavaného bytového domu bol dodávaný na základe uvedenej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie sa žalovaný, ako odberateľ, na základe zmluvy zaviazal riadne a včas prevziať tovar dodaný podľa zmluvy a jednotlivých objednávok, a bol povinný dbať na to, aby sa manipulácia s tovarom uskutočňovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými technickými normami; z uvedeného vyvodil, že to je žalovaný, ktorý zabezpečuje dodávanie plynu do jednotlivých rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, nakoľko na základe jeho objednávok spoločnosť Flaga spol. s r. o, dodáva objednaný tovar (plyn), avšak z uvedeného nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný je povinný dodaný plyn ďalej distribuovať do jednotlivých rozostavaných bytov, navyše v čase kedy bytový dom nie je skolaudovaný. Poznamenať, že žalovaný už na základe uvedenej zmluvy z roku 2017 dodávku plynu nezabezpečuje, čo je zrejmé aj zo zmluvy predloženej žalobcom, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o.; táto zmluva sa týka plynu vo fľašiach, pričom sám žalobca uvádza a domáha sa súčasnej dodávky plynu, ktorá sa však realizuje prostredníctvom zásobníkov a ako sám uvádza žalobca, tieto sa nenachádzajú na pozemku patriacom k bytovému domu (ale na susednom pozemku vo vlastníctve tretej osoby). Ak takáto povinnosť neexistuje (a súd jej existenciu ani netvrdí), nie je možné žalovanému uložiť, aby dodával plyn do rozostavaných bytov vo vlastníctve žalobcu. Konštatoval, že súd prvej inštancie ukladá žalovanému viaceré povinnosti, ktoré však majú rôzny charakter a teda je potrebné, aby ustálil pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu k všetkým týmto povinnostiam, čo však v napadnutom uznesení nevykonal. 30. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie, že na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv ani skutočnosť, že doposiaľ nebol predmetný bytový dom, a teda aj jednotlivé byty a nebytové priestory skolaudované, poukazujúc na žalobcom citované právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/62/2021-444, zo dňa 30.11.2021, tento záver je rozhodne nesprávny. Uvedené uznesenie sa týkalo veci s iným právnym základom (kde sa žalobcovia v zásade domáhali ochrany užívacieho práva k rozostavaným bytom, ktoré nikdy nepreukázali), zatiaľ čo v aktuálnej veci ide o prípad, kedy je žalobca vlastníkom rozostavaných bytov, a teda ako vlastník má oprávnenia na zabezpečenie dodávky služieb, ktorých zabezpečenie nedôvodne požaduje od žalovaného. Kľúčovou otázkou teda je, či má žalovaný vôbec povinnosť zabezpečiť dodávku akýchkoľvek služieb žalobcovi, a to aj pre prípad, že by bytový dom bol skolaudovaný. Skutočnosť, že bytový dom skolaudovaný nie je, ešte umocňuje nezmyselnosť požiadavky žalobcu, pretože úroveň užívania rozostavaného bytového domu je rozhodne nižšia ako pri skolaudovanom bytovom dome. Navyše je potrebné poukázať, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení len poukázal na vyššie citované uznesenie Krajského súdu v Bratislave bez toho, aby vysvetlil, aký majú uplatnené nároky v oboch konaniach súvis, a teda prečo má byť predmetné uznesenie na tento prípad aplikovateľné. 31. Argumentoval, že sa žalobcovi nezaviazal, že ukončí výstavbu rozostavaného bytového domu najneskôr v novembri roku 2016, resp. v apríli roku 2017; v uvedenom čase totiž medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah ani nepoznali. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu
o budúcej zmluve až v roku 2018, v ktorej sa uvádza, že ku kolaudácii bytového domu dôjde do januára roku 2019. V decembri roku 2018 sa v rámci kolaudačného konania na rozostavaný bytový dom uskutočnilo miestne zisťovanie, avšak napriek tejto skutočnosti a aj v dôsledku nečinnosti stavebného úradu rozostavaný bytový dom nie je dodnes skolaudovaný. Žalovaný má eminentný záujem na kolaudácii rozostavaného bytového domu okrem iného aj preto, že je jednoúčelovou spoločnosťou a práve kolaudácia je podmienkou úhrady časti kúpnych cien za byty, ktoré žalovaný v tomto bytovom dome predal. Ďalej uviedol, že v prípade označenom žalobcom nejde o vlastníkov rozostavaných bytov v bytovom dome, ale o manželov L., ktorí dlhujú žalovanému sumu vo výške 2.436,80 eura za spotrebu elektrickej energie; manželia L. pritom užívajú rozostavané byty v rozostavanom bytovom dome napriek nesúhlasu ich vlastníka (žalovaného). 32. Pokiaľ ide o žalobcom predložené vyúčtovanie za byt č. 9 a č. 16, žalovaný uviedol, že nejde o vyúčtovanie a tieto listiny sa týkajú roku 2021; v danom čase ešte mal so spoločnosťou Flaga spol. s r. o. uzavretú zmluvu žalovaný, avšak tieto majú spoločné s dodávkou plynu len sumu 1,11 eura za prenájom zásobníkov. Navyše uvedený predpis sa týka nákladov na spoločné priestory v rozostavanom bytovom dome a nemá nič spoločné s dodávkou plynu. Na dôvažok uviedol, že tento predpis žalobca neakceptoval a na náklady za spoločné priestory rozostavaného bytového domu vôbec neprispieva (napriek tomu, že rozostavané byty užíva - jeden s dcérou a druhý užíva druhá dcéra žalobcu s rodinou). V ďalších žalobcom pripojených vyúčtovaniach sa týka opätovne len položka za prenájom zásobníku (1,11 eura mesačne); žalovaný uhrádzal na základe vtedajšieho právneho vzťahu so spoločnosťou Flaga spol. s r. o. za prenájom podzemných zásobníkov (umiestnených na pozemku vo vlastníctve tretej osoby) sumu 240 eur ročne a opäť sa jedná len o náklady pripadajúce na spoločné priestory rozostavaného bytového domu, pričom ani tieto náklady žalobca dodnes neuhradil. Žalobcom predložené dôkazy sa teda netýkajú v žiadnom prípade rozúčtovania nákladov na dodávku plynu od spoločnosti Flaga spol. s r. o. z minulých rokov, ako to tvrdí. Žalobca si tiež protirečí, keď na jednej strane uvádza, že mu nebolo doručené vyúčtovanie, avšak na druhej strane toto k návrhu prikladá. Pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie, na jej dodávku mal žalobca uzavretú zmluvu sám ako vlastník rozostavaných bytov so ZSE a.s. (čo potvrdzuje možnosť aj samostatného zabezpečenia dodávky plynu). Pokiaľ ide o dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, žalobcovi bolo doručené rozúčtovanie, ku ktorému bola priložená aj dodávateľská faktúra a rozúčtovanie sa vykonalo na základe údaju o stave vodomerov v jednotlivých rozostavaných bytoch (žalobca tento údaj prostredníctvom fotografie poskytol). Žalobcovi boli opakovane doručované aj dodávateľské zmluvy týkajúce dodávky vody a odvádzania odpadových vôd - napriek týmto skutočnostiam žalobca odmietal uhrádzať tieto náklady a povinnosť zaplatiť ich mu bola uložená platobným rozkazom, voči ktorému podal žalobca odpor a vec sa bude prejednávať v rámci súdneho konania. Žalobca okrem toho odmieta prispievať na náklady spojené s chodom rozostavaného bytového domu: servis sekcionálnych brán, servis požiarnych uzáverov a hasiacich prístrojov, servis výťahov, daň z nehnuteľnosti za pozemky patriace k rozostavanému bytovému domu zimná údržba (odhŕňanie snehu, prístupovej komunikácie vo svahu v dĺžke viac ako 100 m od W. I. až po rozostavaný bytový dom), prevádzkovanie vodovodu a kanalizácie v dĺžke cca 100 m od W. I. až po rozostavaný bytový dom, komunálny odpad (OLO odvoz odpadu), elektrická energia v spoločných priestoroch, upratovanie spoločných priestorov, administratíva (účtovanie faktúr spojené s prevádzkou rozostavaného bytového domu), administratíva spojená s prevádzkou rozostavaného bytového domu (nutné opravy, ktoré sa bežne v bytových domoch vyskytujú ako napr. zaseknutý výťah, pokazené garážové brány, výmeny žiaroviek, výmeny pokazených fotobuniek, odčerpanie vody z výťahovej šachty, oprava poškodených dlaždíc na schodiskách, oprava poškodených častí zábradlí, vymaľovanie zašpinených stien a ďalšie). Tieto náklady boli rozpočítané na byty, ktoré ich vlastníci užívajú. 33. Žalobca užíva predmetné rozostavané byty vo svojom vlastníctve už od roku 2018, pričom byt č. 9 užíva so svojou dcérou na bývanie a druhý byt č. 16 prenajímal ďalším osobám za sumu okolo 1.800 eur mesačne, aktuálne tam býva jeho druhá dcéra s rodinou, ale na náklady za spoločné priestory odmieta prispievať, hoci suma nákladov aj presný rozpis nákladov so zmluvami a faktúrami od dodávateľov bola žalobcovi zasielaná už koncom roka 2021 ako aj v roku 2022 emailmi aj doporučenými zásielkami (na byt č. 9 pripadá suma 175,61 eura mesačne a na byt č. 16 suma 149,21 eura mesačne, avšak žalobca uhrádza podľa neho postačujúce sumy za jeden byt cca 40 eur a za druhý byt cca 60 eur). Všetci vlastníci rozostavaných bytov v bytovom dome, okrem žalobcu a manželov L. (ktorí však nie sú vlastníci) sa bez problémov dohodli na úhradách nákladov, iba žalobca a manželia L. chcú užívať (dokopy) štyri rozostavané byty a neprispievať na náklady, resp. prispievať na náklady neadekvátnou,
resp. neodôvodnenou sumou (žalobca napríklad tvrdí, že neexistuje žiadna zimná údržba napriek tomu, že mu už viackrát bola zaslaná zmluvu a faktúry zo spol. BOMASERVIS, ktorej sa už za poskytnutie tejto služby platí štvrtý rok ročne sumu 2.400 eur, pritom žalobca bol vyzvaný, aby zabezpečil lacnejšieho dodávateľa, ak sa mu tento zdá príliš drahý). Žalovaný nemá uzavretú so žalobcom žiadnu ústnu ani písomnú dohodu, na základe ktorej by mal žalobca právo vstupovať do rozostavaného bytového domu a rozostavaných bytov (je predsa ich vlastník!) a na základe ktorej by zároveň mal žalobca uhrádzať žalovanému platby - ak také platby žalobca uhrádza, tieto je žalovaný nútený vrátiť späť, keďže na ne nie je právny dôvod. Žalovaný ešte raz zdôraznil, že plynová prípojka nie je skolaudovaná, a teda nie je možné zabezpečiť dodávku plynu cez túto - pokiaľ ide o dodávku plynu prostredníctvom zásobníkov, túto nezabezpečuje žalovaný a žalobca si túto môže zabezpečiť sám, pričom neexistuje žiaden právny základ k tomu, aby takúto službu žalobcovi zabezpečoval žalovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zotrval na tom, že žalobca z formálneho ani z materiálneho hľadiska nie je nositeľom práva, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, a preto je napadnuté uznesenie nezákonné. 34. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v skutkovo obdobných situáciách boli potvrdené Krajským súdom v Bratislave už dve uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými bolo vydané neodkladné opatrenie a v jednom prípade krajský súd zmenil zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že neodkladné opatrenie nariadil. Skutkovým základom každého sporu rôznych žalobcov voči totožnému žalovanému je, že žalovaný umožnil jednotlivým vlastníkom predčasné užívanie bytového domu, v ktorom zabezpečoval služby spojené s užívaním nehnuteľnosti žalovaný. Následne jednotlivým vlastníkom nepredložil riadne vyúčtovanie alebo vyúčtoval nereálne sumy, resp. požadoval uhradiť plnenie za nevykonávané služby. V prípade dožiadania zo strany niektorých vlastníkov alebo rozporovania poskytnutých služieb boli vlastníci bytov zo strany žalovaného sankcionovaní odpojením od energetických médií, blokovaním ich vstupu do nehnuteľnosti, garáže a pod. Krajský súd v Bratislave v každom jednom prípade potvrdil nariadené neodkladné opatrenie, pričom správanie sa žalovaného vystihuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie sp. zn. 10Co/62/2021: „K tvrdeniu odporcu (pozn. spoločnosti Penat), že obsah navrhovaného neodkladného opatrenia je neprípustný, nakoľko stavba bytového domu nie je skolaudovaná, a preto ju nie je možné riadne a bez obmedzení užívať, a v dôsledku neodkladného opatrenia by nebolo možné kolaudáciu riadne zrealizovať, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia je v priamom rozpore práve so samotnými úkonmi odporcu, ktorý byty v neskolaudovanej stavbe uzavretím Dohody o vstupe do objektu najprv navrhovateľom užívať umožnil, od apríla 2019 prijímal od nich platby za služby spojené s ich užívaním, a preto nie je zrejmé, akým spôsobom by užívanie bytov navrhovateľmi mohlo priebehu kolaudačného konania zabrániť. Nedôvodným je aj tvrdenie odporcu, že nariadeným neodkladným opatrením by došlo k neprimeranému zásahu do jeho postavenia z dôvodu, že nie je časovo obmedzené, nakoľko v súlade s ust. § 334 C s. p. môže súd neodkladné opatrenie zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo vydané s tým, že týmto neodkladným opatrením bude iba potvrdený stav, ktorý si strany medzi sebou dohodli, t. j. zdržiavanie sa v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi a zároveň ich nerušené užívanie, keďže navrhovatelia v odvolacom konaní predložením Notárskej zápisnice zo dňa 12. novembra 2021, sp. zn. N 566/2021, NZ 39806/2021 osvedčili skutočnosť, že ich byty sú odpojené od elektrickej energie“ (pozn. - analogicky aplikovateľné na odpojenie od plynu). Aj keď sa žalovaný snaží navodiť dojem, že sa jedná a skutkovo odlišné prípady, nie je tomu tak, čo potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vzťahujúce sa na skutkovo obdobné prípady ako sp. zn. 8Co/123/2021, zo dňa 6.12.2021 a sp. zn. 8Co/126/2022, zo dňa 25.10.2022. 35. Súd prvej inštancie do výroku rozhodnutia prevzal petit navrhnutý žalobcom, ktorý bol naformulovaný tak, aby pokryl akékoľvek nežiaduce konanie/nekonanie žalovaného. Ako bolo z dôkazných materiálov priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, žalovaný odmontoval plynomery prislúchajúce k bytom žalobcu na poschodí, čím narušil systém dodávania plynu, prakticky odrezal byty vo vlastníctve žalobcu od plynu, čím znemožnil kúrenie a ohrev teplej vody. Predmetnú skutočnosť preukazuje výpoveď štatutára žalovaného zachytená v uznesení policajta, v ktorom bolo toto konanie uznané štatutárom žalovaného. Prvý výrok nariadeného neodkladného opatrenia preto smeruje k pripojeniu bytu žalobcu k dodávke plynu. Druhý výrok návrhu je odôvodnený argumentáciou žalovaného, ktorú využil v iných súdnych konaniach ad absurdum, a teda že v danom prípade sa nemôže zdržať obmedzenia dodávok elektriny, keď elektrina bola odpojená a v čase vydania neodkladného opatrenia nie je do bytu dodávaná. Druhý výrok preto ukladá žalovanému zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do špecifikovaných nehnuteľností a
v konečnom dôsledku je opodstatnený správaním sa žalovaného, ktorý byty v užívaní žalobcu od plynu technicky odpojil. Prvý a druhý výrok teda neukladá žalovanému dodávať plyn, čo vyplýva aj z jazykového výkladu, ale zabezpečiť, aby dodávanie plynu bolo technicky možné a nenarušené a aby zariadenia na dodávanie plynu do bytu boli funkčné. Tretí výrok zahŕňa v sebe alternatívny petit, ktorý je opäť opodstatnený správaním žalovaného. Jednak ukladá povinnosť žalovanému plyn dodávať (čo v bytovom dome aktuálne zabezpečuje žalovaný) alebo umožniť inému subjektu dodávať plyn do bytu žalobcu, ak žalobca uzatvorí podľa technických a stavebných možností bytového domu vlastnú zmluvu s dodávateľom. Ak žalovaný tvrdí, že do bytového domu plyn nedodáva, toto tvrdenie nie je v súlade so skutkovým stavom ani s listinnými dôkazmi. V konečnom dôsledku žalovaný je zodpovedný za chod bytového domu vrátane dodávania plynu, nakoľko služby spojené s užívaním bytového domu účtuje. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil vyúčtovanie, v ktorom je ako samostatný riadok uvedená položka „C.“. Zodpovednosť za dodávanie plynu osvedčuje aj dôkaz predložený žalovaným, označený ako „T.“. Jedná sa o email iného užívateľa bytového domu pána X. zo dňa 18.1.2022, v ktorom sa na druhej strane dokumentu píše: „My aktuálne okrem mesačnej platby pre Penat vo výške 100 EUR, platíme za plyn 36 EUR a za vodu cca 30 EUR mesačne“ Predmetná skutočnosť len potvrdzuje dôkazy, ktoré predložil, že za dodávanie plynu zodpovedá žalovaný. Žalobca nevidí do zmluvných vzťahov žalovaného, avšak ak účtuje dodávanie (zabezpečenie) plynu žalobcovi a ostatným užívateľom bytov v bytovom dome, žalobca sa musí domáhať splnenia povinnosti práve od žalovaného, nie od tretieho subjektu. Čo sa týka ostatných bodov petitu, bolo preukázané, že žalovaný byty žalobcu od plynu odpojil (viď priznanie štatutára), preto v tomto smere je opäť logické, aby bola povinnosť uložená žalovanému. 36. V odvolaní žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu je v časti materiálne nevykonateľné z dôvodu jeho neurčitosti, a teda časť uložených povinností je nevymožiteľná s ohľadom najmä na nedostatočné vymedzenie nehnuteľností, ktorých sa uložené povinnosti majú týkať. Uviedol, že hoci II. výrok rozhodnutia neobsahuje detailný popis nehnuteľností, ktorých sa uložené povinnosti týkajú, zo znenia výroku je však zrejmé, že v tomto smere odkazuje na výrok I. rozhodnutia, v ktorom sú predmetné nehnuteľnosti dostatočne špecifikované tak, že ich nie je možné zameniť s inými nehnuteľnosťami. Zároveň mal za to, že formulácia výroku nevyvoláva medzi sporovými stranami žiadne pochybnosti o tom, ktorých nehnuteľností sa uložené povinnosti týkajú. V prípade žalovaného je tak možné usudzovať najmä s ohľadom na skutočnosť, že voči žalobcovi podal návrh na vydanie platobného rozkazu z dôvodu neplatenia faktúr za spotrebovanú vodu v súvislosti s užívaním predmetných nehnuteľností na základe Dohody o vstupe uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný zároveň pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zaslal žalobcovi predžalobnú výzvu a upomienky, v ktorej bol žalobca vyzvaný na úhradu faktúr za náklady, ktoré vznikli využívaním služieb v súvislosti s užívaním predmetných nehnuteľností. V tomto smere je teda odvolacia námietka žalovaného nedôvodná. Napriek tomu, že sa jedná o rozostavenú stavbu, pre sporové strany na zabezpečenie ich vzájomného vzťahu sú byty dostatočne a nezameniteľné definované, pričom na túto skutočnosť nemá vplyv, či sa jedná o označenie „rozostavaný byt“ alebo „byt“. Súdna prax dospela k záveru, že na účely nariadenia neodkladného opatrenia podobného typu nie je potrebné úplne presne vymedziť byt, nakoľko takéto neodkladné opatrenie nie je (ani nemá byť) podkladom na zápis práv do katastra nehnuteľností ani inej evidencie. Neodkladné opatrenie upravuje primárne obligačno-právny vzťah dvoch subjektov, pričom na účely dodržania (a následne aj prípadného vymoženia) neodkladného opatrenia postačuje, ak obidve strany aj v zmysle ich doterajšieho správania si sú vedomé toho, ktorého bytu sa neodkladné opatrenie týka. Nie je možné procesné sankcionovať žalobcu za to, že žalovaný do dnešného dňa (od 2018) nebol schopný skolaudovať bytový dom a ten je označený na liste vlastníctva ako rozostavaná stavba. Žalovaný však má nepochybne vedomosť, o ktoré byty sa má jednať, nakoľko žalovaný predmetné byty odpojil od plynu. Žalovaný v doterajšej komunikácii nikdy nerozporoval, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom sporu. Nehnuteľnosti, voči ktorým neodkladné opatrenie smeruje, sú spoľahlivo identifikované, a to spôsobom postačujúcim pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. Zo špecifikácie nehnuteľnosti obsiahnutej v petite je zrejmé, že nehnuteľnosti tam uvedené sú dostatočne špecifikované čo do popisu stavby, jej názvu, parcelného čísla, výmerov a pod., čo prakticky vylučuje možnosť zameniteľnosti vo výroku špecifikovaných nehnuteľností s inými nehnuteľnosťami. Prípadné námietky žalovaného ohľadom nevykonateľnosti uznesenia nemôžu obstáť aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom sťažovatelia rovnako namietali neurčitosť a nevykonateľnosť petitu s čím sa Ústavný súd SR nestotožnil, a síce: „Sťažovateľom bola exekučným titulom uložená povinnosť vypratania priestorov, avšak priestory, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje, neexistujú. V tejto súvislosti je predovšetkým podstatné, že relevantné právne predpisy pojem „priestor“
nedefinujú. Sťažovatelia nevedia, čo majú vypratať, ale ani to, či ide o nebytový priestor, rozostavaný nebytový priestor či rozostavaný bytový priestor. Nevedia, či majú vypratať konkrétnu nehnuteľnosť, stavbu, časť nehnuteľnosti, časť stavby, na akom pozemku, v akom stupni rozostavanosti, čiernu stavbu apod. Záver okresného súdu o tom, že z dôvodu, že výrok rozhodnutia zaväzuje najmä strany sporu, má byť tento jasný, určitý a presný najmä pre nich, nepovažujú sťažovatelia za správny. Sťažovateľom bola uložená povinnosť vypratať priestory v stavbe školy súp. č. XXXX na XX v, zapísanej na. Podľa týchto údajov nemožno nehnuteľnosť dohľadať ani prostredníctvom katastra nehnuteľností (...).“ Ústavný súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou sťažovateľov ohľadom neurčitosti a nevykonateľnosti petitu čo odôvodnil nasledovne: (...) Jadrom sťažnosti je námietka, podľa ktorej treba exekučný titul považovať z materiálneho hľadiska za nevykonateľný. (...) Ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia vo svojej sťažnostnej argumentácii kladú na vykonateľnosť výroku exekučného titulu o povinnosti vypratať priestory v podstate obdobné nároky, aké sú vyžadované pri formulácii výrokov súdnych či iných úradných rozhodnutí či formulácii zmluvných textov týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv k nehnuteľnostiam v súvislosti so zápisom týchto práv do katastra nehnuteľností. Z tohto pohľadu by sa dalo konštatovať že formulácia výroku exekučného titulu by pre zápis do katastra nehnuteľností (najmä pre absenciu grafického zobrazenia priestorov, ktoré sa majú vypratať) nepostačovala. Ako na to však okresný súd správne poukazuje, v danom prípade exekučný titul nemal slúžiť na účely zápisu do katastra nehnuteľností (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.12.2018, sp. zn. II. ÚS 590/2018). 37. Neobstojí odvolacia námietka ohľadom nesplnenia povinnosti súdu prvej inštancie poučiť žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej podľa § 337 ods. 2 C. s. p.. Súd prvej inštancie svoj procesný postup dostatočne zrozumiteľne vysvetlil v odseku 13 napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení (strana 10 a 11) podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nie je daná prekážka rozhodnutej veci. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak návrh vychádza z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a súd môže žalobcovi vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť. Poukázal preto na uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení zrozumiteľne uviedol, v čom videl zmenu pomerov, pre ktorú, napriek predchádzajúcemu zamietajúcemu uzneseniu, novému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Zatiaľ čo v čase rozhodovania o prvom návrhu žalobcu, ten podľa súdu nevedel preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného a žiadal poskytnúť širšiu ochranu svojho práva, v čase nového rozhodovania preukázal konanie žalovaného. Skutkové okolnosti a dôkazy, na ktoré poukázal v druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, totiž zjavne neexistovali a neboli v dispozícii žalobcu v čase rozhodovania súdu o prvom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Je taktiež zrejmé, že v prípade oboch petitov nie sú naplnené znaky totožnosti, preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady niet dvakrát v tej istej veci. Právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie vždy zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej; je tomu tak len vtedy, ak nedôjde k zmene skutkových okolností. Pokiaľ však po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá už právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku veci právoplatne rozhodnutej a súd môže rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, i keby išlo o návrh toho istého účastníka s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne uznesením súdu zamietnutý (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16.5.2011 uverejnené pod č. 25/2011 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR). Keďže v danom prípade po právoplatnom rozhodnutí o zamietnutí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností, ktorými osvedčoval dôvodnosť druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nutnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, rozhodnutiu o druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej. 38. Žalobca ďalej uviedol, že nikto nespochybňuje fakt, že sa jedná o rozostavanú budovu, avšak Okresný súd Bratislava I opakovane potvrdil, že súčasný stav, keď sa neskolaudovaná budova užíva, zavinil žalovaný. V konečnom dôsledku žalovaný aj prikladá rozhodnutie, kde bolo rozhodnuté o správnom delikte a žalovanému bola uložená pokuta. Neskolaudovanie stavby však nie je prekážkou pre žalovaného v prípadoch, keď od vlastníkov/užívateľov v bytovom dome vyberá poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto nároky si aj súdne uplatňuje. Túto skutočnosť v podstate potvrdzuje aj žalovaný, keďže podal návrh na vydanie platobného rozkazu na žalobcu ako aj na iných užívateľov v
bytovom dome. Žalovaný navrhol text dohody o vstupe, ktorá oprávňuje vlastníkov a nájomcov na vstup a užívanie nehnuteľností a tiež ktorá tvorí podklad pre účtovanie služieb zo strany žalovaného. Napokon dohoda o vstupe neoprávňuje užívateľov len na vstup, ale v jej ustanoveniach sú vymenované služby, ktoré žalovaný zabezpečuje v bytovom dome. Užívanie stavby priznáva aj žalovaný v odvolaní; takisto potvrdzuje užívanie a zodpovednosť žalovaného už vyššie uvedený email iného vlastníka, ktorému žalovaný podrobne vysvetľuje výšku zálohových platieb, ktoré si od vlastníkov vyberá. V dôsledku uvedených skutočností sa javí procesná obrana žalovaného týkajúca sa rozostavanej stavby celkom zjavne účelová, nakoľko rozostavanosť stavby nijako nebránila a ani v súčasnosti nebráni žalovanému, aby umožnila prevziať byty jednotlivým vlastníkom do užívania a aby si účtoval za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. 39. Pokiaľ žalovaný spochybňuje svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi a aj v ostatných častiach odvolania spochybňuje svoju pasívnu vecnú legitimáciu; čo sa týka povinnosti pripojiť byty v užívaní žalobcu k dodávke plynu a zdržať sa konania, ktorým by žalovaný obmedzoval dodávku plynu, bola pasívna legitimácia žalovaného preukázaná a pokiaľ ide o dodávanie plynu, nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta, že žalobca netvrdil, ani nepreukázal jeho pasívnu vecnú legitimáciu, keď nepreukázal, že by bol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá mu bola uložená neodkladným opatrením. Správne žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že nejde o právny vzťah vlastníka bytu a jeho užívateľa, nakoľko ide o právny vzťah navrhovateľa ako vlastníka a žalovaného ako subjektu, ktorý do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Je však nesporné, že to bol práve žalovaný, ktorý zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu odmontovaním plynomerov a ako subjekt zodpovedný za chod bytového domu má objektívne možnosť žalobcovi umožniť a sfunkčniť dodávanie plynu. Naviac, predloženým emailom iného vlastníka samotným žalovaným bolo dostatočne osvedčené, že dodávanie plynu zabezpečuje a účtuje žalovaný, pričom spleť zmluvných vzťahov žalovaného s tretími subjektmi je z hľadiska žalobcu irelevantná. Preto súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že práve žalovaný je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie na uloženie povinnosti navrhovaného neodkladného opatrenia a odvolacie námietky žalovaného ani v tomto smere nemôžu obstáť. Poukázal na zmätočnosť odvolania žalovaného, keď uvádza „dodávku plynu cez zásobníky do rozostavaného bytového domu nezabezpečuje žalovaný, a teda ten nemôže túto dodávku zabezpečiť ani pre žalobcu“; následne uvádza „Pokiaľ žalovaný zabezpečuje dodávku plynu niektorým vlastníkom rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, je to jeho vlastná dobrovoľná iniciatíva, ktorú od neho nemožno vymôcť.“ Z tohto je zjavná účelová argumentácia žalovaného, nakoľko podľa vlastného tvrdenia je schopný plyn dodávať, a iným užívateľom v bytovom dome aj plyn dodáva. Žalovaný v dôsledku uvedeného správania stavia seba do pozície subjektu, ktorý zabezpečuje chod bytového domu, nakoľko za chod bytového domu účtuje poplatky, a teda za dodané služby je aj zodpovedný. Nesúhlasil s tým, že je na vôli žalovaného, komu v bytovom dome bude plyn dodávať a komu nie, nakoľko uvedeným spôsobom žalovaný „sankcionuje“ tých vlastníkov, ktorí požadujú od žalovaného, aby splnil svoje zákonné povinnosti bytový dom kolaudovať, aby dodržoval predpisy na úseku BOZP, aby predkladal transparentné a reálne vyúčtovania a pod. Žalovaný si však odporuje a vo svojej komunikácii potvrdzuje, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v predmetnej veci. Žalobca doložil emailovú komunikáciu štatutárneho zástupcu žalovaného, v ktorej výslovne uvádza prekódovanie čipov a vyzýva ďalších vlastníkov bytového domu pod hrozbou sankcie, aby žalobcovi neposkytovali žiadnu súčinnosť pri vstupe do objektu. Táto komunikácia bez akýchkoľvek pochybností vyvracia tvrdenia, v zmysle ktorých žalovaný sa necíti byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Dokladaná komunikácia je ďalším dôkazom, ktorý jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný zodpovedá za chod bytového domu. Zdôraznil, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal formou notárskej zápisnice, že boli plynomery odmontované, nenachádzajú sa na svojom miest. Žalovaný ani po výzve žalobcovi plynomery nenamontoval. V tomto smere preto tvrdenia žalovaného ohľadom absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie a zodpovednosti za funkčnosť dodávania plynu sú založené na nepravdivých argumentoch. Ak by predložené argumenty ohľadom užívania bytového domu neboli postačujúce, žalobca dáva na zváženie súdu vykonať obhliadku bytového domu spojenú s miestnym zisťovaním. 40. Ak žalovaný ďalej argumentuje dohodou o vstupe, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami na dobu určitú, a podľa názoru žalovaného po jej uplynutí žalobca nemá oprávnenie vstupovať do objektu, keďže neuhrádza platby za náklady na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu; dohoda o vstupe a podmieňovanie vstupu žalobcu platbami za energie je zjavným nepochopením inštitútu vlastníckeho práva a značí zneužívanie práva zo strany žalovaného. Žalobca je vlastníkom bytov a podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení bytového domu, preto nepotrebuje mať
uzavretú žiadnu dohodu o vstupe so žalovaným ako developerom bytového domu. V súvislosti s údajným nezaplatením nákladov na bytový dom, aj keď neplatenie nákladov nikoho neoprávňuje obmedzovať vlastníka v užívaní bytu; uviedol, že predmetná skutková okolnosť ukazuje všeobecný postoj žalovaného k jednotlivým vlastníkom v bytovom dome. Žalobca opakovane vyzval spoločnosť žalovaného na predloženie vyúčtovania jednotlivých energetických služieb a služieb spojených s užívaním spoločných častí a zariadení bytového domu, čo sa nestalo. Žalobcovi do dnešného dňa nie je zrejmé, aké sumy platí žalovaný svojim dodávateľom elektriny, plynu, vody a ako sú tieto dodávky energetických médií rozúčtované; žalobca opakovane žiadal o urovnanie vzťahov a zároveň vždy deklaroval, že po preukázaní nákladov ich bude riadne platiť. Podľa dohody žalobca pravidelne uhrádzal zálohy na platby energetických médií a iných služieb. V komunikácii so žalovaným vždy žiadal o relevantné vyúčtovanie nákladov na prevádzku objektu, ktoré dodnes nebolo predložené. Zálohové platby však boli žalobcovi zo strany žalovaného bezdôvodne vracané na bankový účet. Podľa priložených bankových potvrdení žalobca poslal na účet žalovaného 4.041,84 eura, ktoré mu boli vrátené; teda riadne si plnil povinnosti a žalovaný zámerne neprijímal platby (resp. tieto platby žalobcovi vracal). Týmto konaním sa žalovaný ako veriteľ dostal podľa § 522 Občianskeho zákonníka do omeškania s plnením (rozpor so zásadou poctivosti v právnych vzťahoch). Pokiaľ totiž veriteľ odmieta ponúkané plnenie prijať a pritom je zrejmé, že záujem o neho má a neskoršie plnenie príjme alebo vymáha, môže byť jeho správanie posúdené ako bezdôvodné odopieranie prijatia plnenia motivované zvyšovaním negatívnych dôsledkov omeškania dlžníka. V danom prípade je zjavným motívom žalovaného bezdôvodné navyšovanie čiastky fakturovanej za vodné a stočné a taktiež úrokov z omeškania. Okamihom, kedy žalovaný odmietol plnenie, resp. ho vrátil, sa dostal žalovaný do omeškania, pričom k omeškaniu žalobcu ako dlžníka s ohľadom na § 520 Občianskeho zákonníka v danom prípade vôbec nedošlo. V dôsledku toho, že žalovaný vrátil pravidelne uhrádzané platby na bankový účet žalobcu ako mylnú platbu, následne však podal návrh na vydanie platobného rozkazu, žalobca sa rozhodol zložiť finančné prostriedky do notárskej úschovy, s cieľom vyhnúť sa omeškaniu z dôvodu odmietnutia plnenia zo strany žalovaného ako veriteľa. Zložené finančné prostriedky majú byť poukázané na účet žalovaného. Zloženie finančných prostriedkov do notárskej úschovy naznačuje, že záujmom žalobcu je pravidelne uhrádzať platby spojené s užívaním jeho majetku v bytovom dome a nie vyhnúť sa plneniu. Žalobca poukázal aj na to, že v ostatných mesiacoch opakovane kontaktoval žalovaného s návrhom mimosúdnej dohody, predmetom ktorej je generálne urovnanie vzťahov, totiž medzi sporovými stranami sú vedené aj iné konania na tunajšom súde, ktorých podstata spočíva v užívaní bytového domu. Akékoľvek návrhy žalobcu na urovnanie sporov ostali bez odozvy. Konanie žalovaného ohľadom platieb vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva. Žalobca je vlastníkom bytov a spoločných častí na bytovom dome, nie ich nájomcom. Nikto nemôže obmedzovať vlastníka vo výkone svojho vlastníckeho práva. Ani v praxi bytového práva nie je správca bytového domu oprávnený vymknúť vlastníka bytu z bytového domu, ak má nedoplatky za náklady na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. 41. Napriek tomu, že kolaudácia bytového domu je irelevantná pre posúdenie veci, žalobca z dôvodu spochybnenia vierohodnosti žalovaného uviedol, že opakovane žiadal žalovaného o kolaudáciu bytového domu, resp. o oznámenie, z akého dôvodu sa kolaudácia nekoná. Keďže žalobca nedostal žiadnu odpoveď, ako vlastník sám vstúpil do kolaudačného konania vedeného na stavebnom úrade Bratislava - Staré Mesto. Žalovanému je známe užívanie stavby bez kolaudácie, nakoľko tento stav umelo predlžuje prakticky od roku 2018. Podotkol, že žalovaný umožnil nasťahovanie sa do bytového domu jednotlivým vlastníkom s prísľubom, že stavba bude v dohľadnej dobe skolaudovaná. Tento prísľub bol daný rodine L. v roku 2018 (ktorú žalovaný uvádza v odvolaní) a následne žalobcovi v roku 2020, ktorý na základe tohto prísľubu kúpil v bytovom dome dva byty, avšak bytový dom do dnešného dňa nie je skolaudovaný. Stavebný úrad vyzval žalovaného na odstránenie nedostatkov pri realizácii stavby ako aj na doloženie príslušných súhlasov potrebných na kolaudáciu, pričom ide o také podklady, ktoré sa dajú bez neprimeraných ťažkostí doplniť a splniť povinnosť kolaudácie. Napriek tomu žalovaný opakovane od roku 2019 žiadal predĺženie lehoty na doloženie podkladov. Nie je pravdou, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom bránil v kolaudácii bytového domu, nakoľko žalobca vo svojich bytoch nerobil žiadne úpravy, ktoré by mali vplyv na kolaudáciu; tvrdenia žalovaného ohľadom snahy skolaudovať bytový dom sú preto v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré jasne ukazujú aktivitu stavebného úradu smerujúcu ku kolaudácii bytového domu. 42. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca účelovo poukazuje na prípady, v ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené, ale účelovo opomína uviesť prípady, v ktorých návrhom podaných voči žalovanému neodkladné opatrenie nariadené nebolo. Žalobca sa tým snaží navodiť dojem, že v
spore so žalovaným v súvislosti s užívaním rozostavaných bytov v predmetnom rozostavanom bytovom dome je viacero vlastníkov (užívateľov) týchto rozostavaných bytov, avšak v skutočnosti sa spor týka len dvoch vlastníkov a jedného užívateľa; dôvodom týchto sporov je predovšetkým skutočnosť, ako to označuje aj žalobca, že uvedení vlastníci neuhradili náklady za služby, ktoré im v rozostavaných bytoch boli poskytnuté, resp. ktoré spotrebovali (elektrická energia, vodné a stočné a pod.). Zdôraznil, že všetci ostatní vlastníci rozostavaných bytov svoj podiel na nákladoch za služby uhradili, a teda sa do žiadneho sporu so žalovaným nedostali. V prípade žalobcu ide o tzv. problémového vlastníka, ktorý konštruuje rôzne neopodstatnené námietky, aby sa vyhol úhrade služieb, ktoré spotreboval. Jeho tvrdenia o tom, že služby neboli poskytnuté, resp. neboli riadne vyúčtované, sú absolútne nepravdivé, tieto tvrdenia nikdy nedokázal (o čom svedčí napr. aj jeho argumentácia v spore, v ktorom žalovaný uplatňuje pohľadávku na úhradu vodného a stočného, z ktorej vyplynulo, že žalobca namieta napr. údajnú dvojnásobnú jednotkovú cenu vodného, pritom z vyúčtovania vyplýva, že ide o súčet jednotkovej ceny vodného a stočného; takými a rôznymi inými absurdnými námietkami žalobca odďaľuje úhradu svojich záväzkov) a naviac žalobcove tvrdenia vyvracia aj skutočnosť, že ostatní vlastníci nemali žiaden problém pokiaľ ide o poskytnuté služby, ich vyúčtovanie ako aj ich úhradu. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že v každom bytovom dome sa vyskytnú problémoví vlastníci, ktorí komplikujú spoločnú správu a spolunažívanie vlastníkov, avšak to neznamená, že je možné takým osobám ustúpiť, a poškodiť tým de facto ostatných, zodpovedných a disciplinovaných vlastníkov, ktorí si riadne plnia svoje záväzky a konštruktívne pristupujú k správe spoločných vecí. 43. Pokiaľ ide o otázku vymedzenia správnosti petitu, žalobca účelovo konštruuje, keď zjavne nesprávne vymedzenie petitu, ktoré je jasne jazykovo vyjadrené sa snaží prezentovať ako spôsobom rozporným s uvedeným jazykovým vyjadrením; jasne dokázal, že nemá žiadnu povinnosť dodávať plyn do rozostavaných bytov vo vlastníctve žalobcu, pričom práve toho sa žalobca bez právneho dôvodu domáha. Nie je pravdou, ako sa to snaží účelovo prezentovať žalobca, že obsahom výroku I. a výroku II. napadnutého uznesenia nie je povinnosť dodávať plyn, ale zabezpečiť, aby dodávanie plynu bolo možné; ak by malo byť toto obsahom neodkladného opatrenia, musela byť žalovanému uložená povinnosť pripojiť vnútorné rozvody plynu rozostavaných bytov žalobcu na domový rozvod plynu, resp. povinnosť zdržať sa úkonov, ktorými by došlo k odpojeniu bytových rozvodov plynu na domové rozvody plynu. Je však zrejmé, že žalobca takú formuláciu nezvolil, jeho návrh (ktorý nesprávne prevzal do rozhodnutia aj súd prvej inštancie) smeruje k zabezpečeniu dodávky plynu, avšak na jej zabezpečenie nie je žalovaný voči žalobcovi nijako povinný (ako podrobne uviedol vo svojom odvolaní). Zotrval aj na neopodstatnenosti II. výroku napadnutého uznesenia v tom smere, že nie je možné, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu, keďže v súčasnosti dodávka plynu nie je realizovaná. Ak by aj platilo, že žalovaný zabezpečoval pre iné rozostavané byty dodávku plynu, resp. že túto zabezpečoval aj pre byty žalobcu, je jeho slobodným rozhodnutím, ak so zabezpečovaním dodávky plynu prestal. Nie je možné nútiť žalovaného, aby túto službu pre žalobcu zabezpečoval, keďže taká povinnosť nevyplýva ani z právnych predpisov, ani zo zmluvných vzťahov; ide o obdobnú situáciu, ako by žalobca trval na tom, že ten, kto poskytuje upratovacie služby pre vlastníkov iných rozostavaných bytov je povinný poskytovať túto službu aj žalobcovi. 44. Zotrval na tom, že napadnuté uznesenie bez logiky preberá žalobcom navrhovaný petit, ktorý je nielen zmätočný a protirečiaci si, ale je aj materiálne nevykonateľný; nie je zrejmé z akého dôvodu súd definoval vo výroku I. pojem Nehnuteľnosti, ak podľa žalobcu aj vo výroku II. aj vo výroku III. má tieto na mysli, avšak na ich označenie nepoužil termín Nehnuteľnosti. Ak súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vo výroku I. uvádza, že tie nehnuteľnosti, ktoré sú v tomto výroku definované sa majú ďalej označovať len ako Nehnuteľnosti, potom musí logicky platiť, že ak pojem Nehnuteľnosti v ďalších výrokoch súd prvej inštancie nepoužil, nemal tieto namysli, resp. nejedná sa o tieto; v takom prípade je nepochybne napadnuté uznesenie zmätočné a materiálne nevykonateľné, keďže nie je zrejmé, akých konkrétnych nehnuteľností sa (najmä výrok II. a výrok III.) týkajú. Hoci je pravdou, že špecifikácia nehnuteľností v súdnom rozhodnutí nemusí zodpovedať špecifikácii vyžadovanej pre účely zápisov práv do katastra nehnuteľností, avšak v tomto prípade nerozlišovanie medzitým, či ide o byt, resp. rozostavaný byt má podstatný význam; ak sa v napadnutom uznesení neuvádza, že povinnosti sa týkajú rozostavaného bytu, možno z uvedeného vyvodiť, že tieto sa týkajú bytu, ktorým sa však uvedený priestor stáva až momentom kolaudácia; do uvedeného času by teda povinnosti uložené neodkladným opatrením nebolo možné (resp. potrebné) plniť. Skutočnosť, že žalobca tvrdí, že ho nemožno sankcionovať za to, že rozostavané byty ešte nie sú skolaudované je pre túto vec irelevantná,
pretože v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohol použiť pojem rozostavaný byt, ktorý by bol pre danú situáciu jednoznačný; inak je napadnuté uznesenie zmätočné. Žalovaný netvrdí, že popis nehnuteľnosti vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia musí byť zhodný s tým, ktorý sa vyžaduje pre zápis práv do katastra nehnuteľností (tak ako to uvádza aj žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR), avšak tvrdí, že spôsob, akým súd prevej inštancie formuloval petit napadnutého uznesenia (ktorý prevzal z návrhu žalobcu) vyvoláva viacero pochybností, čoho sa jednotlivé výroky napadnutého uznesenia týkajú. 45. Pokiaľ sa ďalej žalobca vyjadril k otázke poučenia žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, tak len odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia, avšak nič relevantné k argumentácii o nesprávnom poučení žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej neuvádza; je zrejmé, že súd prvej inštancie skutočne nepoučil žalovaného správne a len mechanicky citoval zákonné ustanovenie, pričom vôbec nenaplnil jeho literu, teda nevymedzil predmet konania vo veci samej, čím zabránil žalovanému v možnosti realizácie jeho procesnej obrany, ktorú mu zákon priamo priznáva. Žalovaný nemôže za daných okolností podať žiadnu žalobu, pretože nie je zrejmé, aký má byť predmet jej konania, a teda nemôže sa brániť voči neodkladnému opatreniu v konaní vo veci samej; toto právo mu pritom Civilný sporový poriadok jednoznačne priznáva a nič na tom nemení ani skutočnosť, že má voči neodkladnému opatreniu možnosť sa brániť týmto odvolaním, pretože konanie o neodkladnom opatrení má svoje špecifiká, kedy sa nedokazujú všetky rozhodujúce skutočnosti, a teda vždy musí existovať možnosť obrany aj vnadnom konaní vo veci samej, kde možno všetky relevantné skutočnosti v plnom rozsahu posúdiť. 46. Žalobca vo vyjadrení opakovane poukázal na skutočnosť, že malo podľa neho dôjsť k zmene skutkových okolností, čo má za následok, že v prípade tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je daná prekážka res iudicata, avšak žalobca konkrétne žiadnu zmenu skutkových okolností neuvádza, odkazuje len na to, že získal nové dôkazy, avšak tieto nové dôkazy neviedli k inému skutkovému vymedzeniu žalobcovho návrhu, ale len mali podporiť jeho dôvodnosť. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že pôvodný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol zamietnutý z dôvodu, že žalobca dostatočne neosvedčil ním tvrdený skutkový stav, ale že tento skutkový stav, ak by aj bol preukázaný, nemohol byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V takom prípade platí, že v tejto veci nie je tvrdený, resp. osvedčený iný skutkový stav, a teda, ak nedošlo k zmene skutkových okolností je v zmysle § 329 ods. 3 C. s. p. daná prekážka, a to bez ohľadu na to, že pôvodný, nezmenený skutkový stav môže žalobca podložiť novými dôkazmi. 47. Žalovaný opätovne upriamil pozornosť na skutočnosť, že predmetom neodkladného opatrenia nie je povinnosť žalovaného zabezpečiť pripojenie bytových rozvodov plynu na domové rozvody plynu, ale zabezpečiť dodávku plynu do rozostavaných bytov žalobcu. V tomto kontexte je potom potrebné nahliadať na existenciu hmotnoprávnej povinnosti a pasívnej vecnej legitimácie, ktorá je tu pochopiteľne odlišná ako v prípade, kedy by mala byť žalovanému uložená napr. „len“ povinnosť zabezpečiť pripojenie bytových rozvodov plynu na domové rozvody plynu (napr. v situácii, kedy by žalovaný toto pripojenie odstránil). Neodkladné opatrenie znenia obsiahnutého v napadnutom uznesení by bolo možné nariadiť len v prípade, ak by existovala povinnosť žalovaného dodávať pre žalobcu plyn; napriek tomu, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza rôzne názory a poukazuje na nesúvisiace skutočnosti, neuviedol ani jedno konkrétne zmluvné ustanovenie, resp. ustanovenie právnych predpisov, z ktorého by taká hmotnoprávne povinnosť žalovaného vyplývala; že žalobca také konkrétne ustanovenie neoznačil je aj logické, pretože také neexistuje. 48. Ak žalobca tvrdí, že nepotrebuje ako vlastník mať žiadnu dohodu o vstupe, na to, aby do rozostavaných bytov vstupoval, tak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že táto bola uzavretá najmä z dôvodu, že rozostavaný bytový dom nebol skolaudovaný. Žalobcovo tvrdenie v tomto bode o jeho autonómnosti však zároveň potvrdzuje, že je nepochybne oprávnený a spôsobilý si zabezpečiť dodávku plynu ako vlastník rozostavaných bytov sám. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú neurčitosť vyúčtovania, ide o absolútne účelový argument, ktorým sa opakovane bráni voči splneniu povinnosti uhradiť náklady za spotrebované služby (napr. na spotrebovanú vodu a odvedené odpadové vody); uviedol, že dňa 16.11.2021 žalobcovi zaslal email, v ktorom mu okrem vyúčtovania zaslal aj informácie o spôsobe určenia vyúčtovanej sumy a ďalej poukázal aj na svoju argumentáciu v tejto otázke obsiahnutú vo vyjadreniach v konaní, kde žalovaný uplatňuje voči žalobcovi pohľadávku v súvislosti s vodným a stočným, kde jasne vyvracia argumenty žalobcu o neurčitosti vyúčtovania. Žalobca ďalej tvrdí, že
uhrádzal zálohové platby na energetické médiá a ďalšie služby, pričom tieto mu žalovaný bezdôvodne vracal; v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetné zálohové platby sa týkali plnení poskytnutých v súvislosti s užívaním spoločných priestorov rozostavaného bytového domu, ktoré žalobca uhrádzal na základe dohôd o vstupe. Žalovaný po tom, ako dohody o vstupe zanikli, tieto zálohové platby žalobcovi vracal, keďže neexistoval titul na také platby. Pokiaľ ide o otázku výšky vrátených platieb, žalobca navodzuje dojem, že uhradil žalovanému sumu vo výške 4.041,84 eura, ktorú mu žalovaný vrátil, avšak v skutočnosti nešlo o jednorazovú platbu, ale opakujúce sa platby nižších súm, ktoré žalovaný z vyššie uvedeného dôvodu vracal (aj v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie v konaní o úhradu nákladov na vodné a stočné). Pokiaľ ide o otázku ukladania plnení do notárskej úschovy a zasielanie návrhov na uzavretie dohody, zo strany žalobcu nejde o úprimne mienené kompromisné kroky, ale o špekulatívne vytváranie obrazu o jeho snahe dohodnúť sa so žalovaným. Ak by mal žalobca skutočný záujem o dohodu, dlžné sumy, ktoré sám priznáva, by priamo uhradil žalovanému a neukladal by ich za nejasných podmienok do notárskej úschovy. O neúprimnosti krokov žalobcu svedčí aj skutočnosť, že hoci deklaruje, že sa snažil so žalovaným dohodnúť, sám podal dňa 10.10.2022 vo veci užívania rozostavaného bytového domu podnet na Slovenskú stavebnú inšpekciu a podnet na Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto ako na príslušný stavebný úrad, na základe ktorého bolo dňa 2.1.2023 vydané oznámenie o začatí konania o správnom delikte, v ktorom bola žalovanému v súvislosti so skutočnosťou, že mal umožniť predčasné užívanie rozostavaného bytového domu uložená pokuta vo výške 22.000 eur. 49. K otázke kolaudačného konania sa vyjadril žalovaný už v odvolaní a na tom zotrval; kolaudácia sa predlžuje pre nečinnosť príslušných orgánov, pričom žalovaný má eminentný záujem na kolaudácii rozostavaného bytového domu, a to okrem iného aj preto, že je jednoúčelovou spoločnosťou a práve kolaudácia je podmienkou úhrady časti kúpnych cien za byty, ktoré žalovaný v tomto bytovom dome predal. Žalovaný priložil k odvolaniu doklady, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia a vyvracajú absurdnú a nelogickú argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný predlžuje kolaudáciu bytového domu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu tiež potvrdzuje, že uzavretie dohody s ním je v podstate nemožné, nakoľko si napriek viacerým vysvetleniam zamieňa rôzne pojmy a situácie (pripojenie bytových rozvodov plynu na domové rozvody plynu versus dodávka plynu; vodné versus stočné a pod.); v tomto prípade opätovne žalobca nerozlišuje medzi platbami, ktoré platil na základe v minulosti existujúcich dohôd o vstupe, ktoré sa týkali služieb spojených s užívaním spoločných priestorov v rozostavanom bytovom dome a platbami, ktoré sa týkajú služieb, ktoré boli poskytnuté priamo v súvislosti s rozostavanými bytmi žalobcu; a práve tieto žalobca riadne neuhrádzal a žalovaný bol nútený uplatniť si nárok súdnou cestou - v súvislosti s týmito platbami je žalobca dlhodobý neplatič. Na záver žalovaný opätovne uviedol, že povinnosti uložené neodkladným opatrením ani nie je možné zo strany žalovaného splniť (teda povinnosť pripojenia na dodávku plynu a dodávať plyn), a to z dôvodu, že stavba STL 1 plynovod a plynovodná prípojka bola síce zo strany žalovaného vybudovaná v roku 2021 (žalovaný má uzatvorenú zmluvu o podmienkach rozšírenia distribučnej siete s SPP a.s.) a žalovaný dňa 21.7.2021 požiadal o vydanie dodatočného stavebného povolenia spolu so žiadosťou o kolaudáciu, stavebný úrad však do dnešného dňa nerozhodol o kolaudácii tejto stavby, a tak z tohto dôvodu spoločnosť SPP a.s. ešte nedodáva plyn do rozostavaného bytového domu. Pokiaľ ide o dodávku plynu prostredníctvom zásobníkov, tieto sú vo vlastníctve spoločnosti Flaga spol. s r. o. a sú umiestnené na pozemku vo vlastníctve tretej osoby (teda vo nie vo vlastníctve žalovaného). Zmluvu so spoločnosťou Flaga spol. s r. o. uzatvoril P. U., ktorý však nemá uzatvorenú zmluvu a ani žiadny zmluvný vzťah so žalovaným - z uvedeného vyplýva, že dodávku plynu cez zásobníky do rozostavaného bytového domu nezabezpečuje žalovaný, a teda ten nemôže túto dodávku zabezpečiť ani pre žalobcu (a ostatne zo žiadneho právneho vzťahu ani právneho predpisu nevyplýva žalovanému povinnosť dodávať plyn, resp. zabezpečiť dodávku plynu pre žalobcu). Žalobcom predložená zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o. je z roku 2017 a na jej základe sa už neplní a ani plniť nemôže, keďže malo ísť o dodávku plynu vo fľašiach a žalobca sa v súčasnosti domáha dodávky plynu zo zásobníkov (vo vzťahu ku ktorým však žalovaný nemá žiaden právny vzťah). 50. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný neuviedol ani jeden precedens nenariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému za obdobného alebo značne podobného skutkového stavu. Vzhľadom na predmet sporu je celkom zjavne irelevantná platobná morálka ostatných vlastníkov alebo dokonca žalobcu, nakoľko predmetom sporu nie je nezaplatenie pohľadávky. Medzi sporovými stranami je vedený iný spor na Okresnom súde Bratislava I vo veci nezaplatenia pohľadávok. Predmetom sporu je uloženie povinnosti žalovanému tak, ako je vymedzené vo výrokovej časti uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie (uznesenie č. k. 10C/11/2023-162, zo dňa 31.3.2023). Formulácia
petitu je koncipovaná tak, aby bolo zabezpečené dodávanie plynu do bytov vo vlastníctve žalobcu; zvolený petit zabezpečuje ochranu pred akýmkoľvek konaním žalovaného, ktorý v minulosti zamedzil žalobcovi vstup do garáže, obmedzil dodávanie elektriny v dvoch bytoch v bytovom dome, odpojil od dodávky vody jeden byt v bytovom dome. Petit pokrýva sled udalostí, keď (i) žalovaný preukázateľne odpojil byty vo vlastníctve žalobcu od dodávky plynu (navrátenie do pôvodného stavu zabezpečuje výrok I. uznesenia); (ii) žalovaný preukázateľne obmedzil dodávanie plynu do bytov žalobcu odmontovaním plynomerov, pričom ďalšiemu obdobnému konaniu je potrebné zabrániť (pokrýva výrok II. uznesenia); (iii) plyn v bytovom dome dodáva žalovaný, a ak túto povinnosť žalovaný už nebude zastrešovať, bude povinný umožniť žalobcovi vybrať iného dodávateľa (pokrýva výrok III. uznesenia). Vo svetle opísaného sledu udalostí, navrhnutý petit prevzatý do výrokovej časti rozhodnutia len reaguje na konanie žalovaného, ktoré je z dlhodobého hľadiska nevyspytateľné, čo je známe aj súdu z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a skutočnosť, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti žalobca preukázal vyúčtovaním služieb samotného žalovaného, ktoré žiada žalovaný uhradiť a v ktorých je uvedená položka Flaga (plyn); emailovou komunikáciu medzi vlastníkmi, z ktorej vyplýva, že obyvatelia bytového domu platia žalovanému za dodávanie plynu; uznaním žalovaného, že byty žalobcu od dodávky plynu odpojil, t j. nie je možné uložiť navrátenie do pôvodného stavu inému subjektu, len tomu, kto je narušiteľom status quo. Zároveň konštatoval, že formulácia petitu je celkom zjavne postačujúca na účely neodkladného opatrenia a petit je vykonateľný, keďže obsahuje nositeľa povinnosti (preukázané žalovaný), obsah povinnosti (výrok reflektuje správanie sa žalovaného) a objekt povinnosti (nehnuteľnosti, ktoré sú sporovým stranám na účely splnenia povinnosti známe a rovnako boli vymedzené v exekučnom konaní sp. zn. 40Ek/1598/2022, nadväzujúcim na iný spor, kde súdny exekútor bez akýchkoľvek ťažkostí identifikoval nehnuteľnosti). Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nie je možné ho nútiť, aby plyn pre žalobcu zabezpečoval; žalovaný uzatvoril so žalobcom kúpne zmluvy v apríli 2020 s tým, že bytový dom bude v dohľadnej dobe skolaudovaný, zároveň umožnil žalobcovi (ako aj iným nájomcom/vlastníkom) sa do bytov predčasne nasťahovať. Do kolaudácie mal žalovaný provizórne zabezpečovať služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome, tieto služby aj účtoval, resp. účtuje. Navyše, samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádza, že ostatným užívateľom bytov v bytovom dome plyn dodáva. Kolaudácia bytového domu je v roku 2023 v nedohľadne z dôvodu zavinenia žalovaného. Žalovaný podľa vlastného tvrdenia zabezpečuje chod bytového domu. Nebolo možné akceptovať selektívne zabezpečovanie služieb spojených s užívaním bytov a sankcionovať jednotlivých vlastníkov (nazývaných žalovaným „problémoví vlastníci“) dožadujúcich sa vysvetlenia ohľadom vyúčtovania a chodu bytového domu. Hoci je pravdou, že medzi stranami sú nezhody ohľadom vyúčtovania nákladov za chod bytového domu; avšak nezhody (a dokonca ani nezaplatenie) faktúr neoprávňuje žalovaného obmedziť žalobcu v plnohodnotnom užívaní svojho vlastníctva, ku ktorému nepochybne patrí komfort v podobe tepla, teplej vody a pod.. Aktuálne konanie žalovaného totiž vykazuje šikanózne využívania práva, ktoré nepodlieha súdnej ochrane. Dodal, že žalobca žalovaného opakovane vyzýval na urovnanie vzťahov. Žalovaný ani na jeden list s obsahom navrhovaného urovnania nereagoval. V tomto smere žalobca odmieta údajné špekulatívne zámery, tieto sú na úrovni fabulácie žalovaného. Špekulatívny zámer je možné badať skôr na strane žalovaného, ktorý na výzvy žalobcu nereaguje, povinnosť uloženú súdom neplní, účelovo sa snaží vyhnúť akéhokoľvek plnenia, robí žalobcovi naprieky (vymknutie z garáže, neodovzdanie kľúčov od dverí, aktuálne odpojenie od plynu). Žalobca je po opakovaných výzvach na mimosúdne vyriešenie veci v bezvýchodiskovej situácii, nakoľko žalovaný s ním mimosúdne nekomunikuje; nedoložil ani jednu reakciu na ponuku žalobcu. V sporých otázkach nedostatočného poučenia podať žalobu a res iudicata zopakoval podstatu svojej doterajšej argumentácie. Považoval za pozoruhodné sledovať rozporuplnú argumentáciu žalovaného, ktorý uvádza, že „žalovaný po tom, ako dohody o vstupe zanikli, tieto zálohové platby žalobcovi vracal, keďže neexistoval titul na také platby.“ a následne píše pravý opak: „Ak by mal žalobca skutočný záujem o dohodu, dlžné sumy, ktoré sám priznáva, by priamo uhradil žalovanému a neukladal by ich za nejasných podmienok do notárskej úschovy“. Predmetné pasáže z repliky žalovaného nevyžadujú ďalší komentár, ich relevantnosť ostáva na posúdení súdu. Skutočnosť, že žalovaný dodáva plyn v bytovom dome, bolo preukázané listinnými dôkazmi. Nie je povinnosťou žalobcu a nie je možné pripisovať na úkor žalobcu, keď žalovaný vytvára spleť zmluvných vzťahov s cieľom formálne sa vyhnúť plneniu uloženého na základe súdneho rozhodnutia. Doložená zmluva uzatvorená medzi G.. P. U. Y. P. S. je nepodpísaná (aspoň žalobcovi sa dostala prvá nepodpásaná strana zmluvy) a nie je z nej možné vyčítať žiadnu povinnosť vo vzťahu k dodávke (nedodávke) plynu, preto je s ohľadom na predmet sporu irelevantná. Záverom len citoval žalovaného, ktorý v odvolaní píše: „Všetci vlastníci rozostavaných bytov v bytovom dome (...) sa bez problémov dohodli na úhradách nákladov...“ (tieto náklady vrátane plynu platili žalovanému); a ďalej v odvolaní uvádza: „Pokiaľ žalovaný
zabezpečuje dodávku plynu niektorým vlastníkom rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, je to jeho vlastná dobrovoľná iniciatíva, ktorú od neho nemožno vymôcť, (teda je pasívne vecne legitimovaný).“ 51. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 16Co/100/2023-381, zo dňa 29.9.2023, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania. 52. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/52/2024, zo dňa 30.9.2024, zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/100/2023-381, zo dňa 29.9.2023, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo po „rozsiahlej“ rekapitulácii dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolania, vyjadrenia k odvolaniu ako aj repliky a dupliky, po následnej citácii § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 2, ods. 3 C. s. p. a teoretických východísk právneho inštitútu neodkladného opatrenia, v rozhodujúcom založené iba na dôvodoch obsiahnutých v bodoch 67. až 69. (správne odsekoch, pozn. odvolacieho súdu), jedine z ktorých sa podáva jadro právne kvalifikačného záveru odvolacieho súdu, ibaže bez akýchkoľvek (presvedčivých) argumentov, ktorými by odvolací súd vyvrátil podľa neho nesprávne závery prvoinštančného súdu ako i nesprávne námietky žalobcu prezentované vo vyjadreniach, ktoré podal v priebehu odvolacieho konania, a ktorými brojil proti odvolaniu žalovanej, konkrétne prečo považoval právnu argumentáciu žalobcu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z jeho písomných vyjadrení za nedôvodnú, mylnú, resp. vyvrátenú, obzvlášť za situácie, keď obe procesné strany v rámci argumentácie vychádzali z právnej skutočnosti absencie kolaudačného rozhodnutia stavby, v ktorej sa nachádza byt žalobcu, do ktorého žiada od žalovanej „obnoviť“ dodávku plynu. Najvyšší súd zdôraznil, že za danej situácie mal žalobca možnosť brojiť voči odvolaniu žalovanej jedine vyjadrením k odvolaniu a duplikou, jedine ktorými procesnými úkonmi mohol namietať voči argumentácii žalovanej o nedôvodnosti ním uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú argumentáciu žalovanej odvolací súd zmenou prvoinštančného rozhodnutia prijal, bez riadneho vysporiadania sa s proti argumentáciou žalobcu, t. j. bez možnosti zákonom predvídateľným spôsobom dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia, okrem neexistencie kolaudačného rozhodnutia, ktorá právna skutočnosť bola nesporná a obe procesné strany z nej pri argumentácii vychádzali. V danej súvislosti dovolací súd súčasne zdôraznil, že i keď do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, závermi a hodnoteniami dôkazov a ani to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná (čo samozrejme platí aj pre dovolateľa), avšak do obsahu základného práva podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bezpochyby patrí právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia presvedčivým spôsobom. Ak odvolací súd nevypravil svoje rozhodnutie tak ako to predpokladá § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 236, § 234 ods. 2 a § 393 ods. 2 C. s. p., v danom prípade obzvlášť náležitým výkladom opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku uznesenia spôsobom patrične vyčerpávajúcim, keďže svojim rozhodnutím priamo nahradzuje prvoinštančné rozhodnutie (pozor nedopĺňa ho, to by platilo iba v prípade potvrdzujúceho výroku), stáva sa nepreskúmateľné. Záverom najvyšší súd dodal, že ak odvolací súd hmotnoprávne posudzoval otázku, či žalobca ako vlastník bytu má alebo nemá nárok na dodávku plynu do neskolaudovanej stavby žalovanou v postavení stavebníka, jeho prvotnou úlohou malo byť vysporiadanie sa s otázkou ne/ existencie právneho vzťahu procesných strán, z ktorého vzťahu žalobca navrhuje vydať neodkladné opatrenie, ktorým žiada uložiť žalovanej určitú konkrétnu povinnosť a či sa táto otázka ne/dá vyriešiť bez vykonania riadneho dokazovania a právneho posúdenia v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza vec samu. Až po posúdení existencie právneho vzťahu procesných strán cez prizmu žiadaného uloženia povinnosti neodkladným opatrením je možné pristúpiť k zhodnoteniu osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ale dané posúdenie, ktoré musí vykazovať jednoznačnosť a zrozumiteľnosť, nevyplýva. Zároveň je nutné si uvedomiť, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho nariadenia, ktorá je spojená s povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla v lehote 30 dní. Táto pomerne krátka zákonná lehota neumožňuje, aby súd vykonal riadne dokazovanie a nariaďoval pojednávanie a pri rozhodovaní zásadne vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
osvedčené (k tomu sa obdobne vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 4.8.2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020). 53. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), opätovne preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a súc viazaný záväzným právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p. ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). 54. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 55. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 56. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 57. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 58. Podľa § 329 ods. 3 C. s. p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 59. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Inak povedané, ak by sa žalobca stal žalovaným a žalovaný žalobcom, pričom by sa nevyskytla žiadna nová skutočnosť, ktorá by zmenila skutkový stav žaloby, ešte stále bude trvať prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V otázke predmetu konania sa procesná teória celkovo zhoduje. Zástancovia predmetu konania v užšom zmysle slova tvrdia, že je to žalobný nárok (žalobný petit), ktorý sa má stať súčasťou výroku rozhodnutia, ak súd žalobe vyhovie. Takto sa spravidla chápe v praxi. Zástancovia predmetu konania v širšom zmysle slova chápu predmet konania ako žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať. K takémuto názoru sa prikláňa prevažná väčšina predstaviteľov právnej teórie. Tento postulát vychádza aj z normatívnej dikcie tohto ustanovenia, ktoré normuje o prekážke právoplatne rozhodnutej veci. V zmysle tejto prekážky sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Výklad pojmu „tá istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania (to znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi; nie je pritom rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). Ak sa teda konanie netýka tých istých subjektov, nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a výrok právoplatného rozhodnutia súdu nie je v tomto prípade záväzný pre súd, ktorý prejednáva inú právnu vec (to, samozrejme, neplatí v prípadoch, ak subjektívne hranice záväznosti iného rozhodnutia sú rozšírené erga omnes, proti všetkým - typicky statusové veci v mimosporoch alebo rozsudok o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach). V zmysle konštantnej judikatúry ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci i v prípade, ak skutok vymedzený žalobou bol súdom posúdený inak, nesprávne či neúplne (napr. ak súdom bol právny vzťah posúdený ako zmluvný napriek tomu, že išlo o vzťah zo zodpovednosti a pod.) (porovnaj Števček, M. a kolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 836 - 842).
60. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu zastaví v zmysle § 161 ods. 2 C. s. p. pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 C. s. p.. V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho neodkladného opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť pomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť (porovnaj Števček, M. a kolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 1117 - 1122). 61. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 21C/46/2022-317, zo dňa 21.9.2022 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2022), zamietol návrh žalobcu G.. F. O., A.. XX.X.XXXX, X. Ú. XXXX/XXX, W., ktorým sa proti žalovanému Penat, a.s. Fándlyho 8, Bratislava, IČO: 46 986 782, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému uloží povinnosť (i) zdržať sa konania, ktoré by malo za následok akékoľvek obmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu a užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“, pozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ č. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre okres: W. G., obec: W. - P.. Č.. X. P., katastrálne územie: X. P.: byt č. X, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v W. T. W. I., vchod: W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného a orientačného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/ XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „Bytový dom“) vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G., Obec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXX“) (ďalej len „Byt č. 9“); byt č. 16, ktorý sa nachádza na 4. poschodí v Bytovom dome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „Byt č. 16“); spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných Bytovým domom v spoluvlastníckom pomere 9953/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom Bytu č. 9; spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných Bytovým domom v spoluvlastníckom podiele 10252/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom Bytu č. 16; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne Bytového domu (ďalej aj ako „garáž“), parkovacie státia č. 31, 32; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne Bytového domu, parkovacie státia č. 29,30. (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti a parkovacie státia“); a (ii) zdržať sa všetkého, čím by bránil žalobcovi v prístupe k Nehnuteľnostiam a v riadnom užívaní Nehnuteľností, vrátane zdržať sa úkonov, ktoré by mali za následok prerušenie dodávky elektriny, plynu a vody, odvodu odpadových vôd, a dodávky ďalších služieb nevyhnutných pre riadne užívanie Nehnuteľností a parkovacích státí. 62. Súd v citovanom uznesení konštatoval, že v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania vlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnostiam (I. petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), že išlo o široko koncipovaný petit, ktorý by dôvodne mohol spôsobovať stav právnej neistoty, nakoľko v prípade výkonu rozhodnutia, by takýto výrok nemusel byť spôsobilým podkladom pre prípadný výkon rozhodnutia, teda petit nespĺňal kritéria materiálnej vykonateľnosti. V ostatnej časti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za to, že žalobca tvrdené skutočnosti neosvedčil do takej miery, aby mu mohla byť priznaná súdna ochrana. Súd ďalej skonštatoval, že „žalobca k návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktoré by tieto jeho tvrdenia osvedčovali, súd nemá za osvedčené predovšetkým, aké média sa už v tomto čase v bytovom dome majú nachádzať (plyn, voda, elektrika), akým spôsobom má byť buď v tomto čase, alebo aspoň do budúcnosti plánované vykurovanie bytového domu a dodávka teplej vody. Tomu, že bytový dom má byť napojený na odber zemného plynu môže nasvedčovať čiastočne notárska zápisnica
N 183/2022, Nz 23629/2022, NCRIs 24234/2022 zo dňa 19.8.2022, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca vyhlásil, že mu boli zástupcami spoločnosti žalovaného odmontované plynomery a notár po príchode do obytného domu zistil, že sa v skriniach určených pre plynomery žiadne nenachádzajú, pričom konštatoval, že tieto sú odpojené, resp. odmontované. Súd má však za to, že ani z obsahu notárskej zápisnice nie je možné jednoznačne vyvodiť, keďže sa jedná o rozostavaný a doposiaľ neskolaudovaný obytný dom, že plynomery boli v uvedených skriniach už predtým namontované a žalobcom používané a že tieto mali zástupcovia žalovaného odmontovať. Tieto tvrdenia notár pravdepodobne prevzal do notárskej zápisnice z vyhlásenia žalobcu. Nebolo osvedčené, že na predmetné odberné miesto boli vykonávané dodávky plynu a to ani dôkazom, že by žalobca za dodávku plynu platil preddavkové úhrady. Rovnako sa javí ako nepravdepodobné, že by žalovaný odmontoval plynomery bez odbornej asistencie, keď z priloženého video záznamu je zrejmé, že uvedené vývody, na ktoré by mal namontovaný plynomer, nie sú zabezpečené v zmysle technických noriem, čo by viedlo k riziku úniku plynu a možného nebezpečenstva výbuchu. V takom prípade by určite žalobca v snahe ochrániť aj svoj majetok vykonal nevyhnutné kroky k tomu, aby takejto hrozbe zamedzil, povinnosť ktorá mu vyplýva aj zo zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemá za osvedčené, že by žalovaný v rozhodnom období podnikol kroky, ktorými mal žalobcu obmedziť na dodávke plynu“. Súd ďalej konštatoval, že vo vzťahu k ďalším častiam návrhu na nariadenie neodkladného žalobcu nemal osvedčený nárok žalobcu, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, prípadne bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k ďalším častiam neodkladného opatrenia zamietol. 63. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovaného, že vo veci nariadeného neodkladného opatrenia už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že návrh na nariadenie totožného neodkladného opatrenia bol uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/46/2022-317, zo dňa 21.9.2022, zamietnutý a nedošlo k splneniu podmienok uvedených v § 329 ods. 3 C. s. p.; odvolací súd primárne posudzoval, či konaniu o aktuálnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni prekážka res iudicata a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že prejednaniu a rozhodnutiu aktuálneho návrhu táto procesná prekážka nebráni. Stotožňujúc sa s právnym názorom súdu prvej inštancie na zdôraznenie správnosti je právneho názoru, odvolací súd dopĺňa, že pri totožnosti strán sporu, nie je zachovaná skutková totožnosť dôvodov, pre ktoré podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Hodno uviesť, že oproti právoplatne skončenej veci vedenej pod sp. zn. 21C/46/20122, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v aktuálnom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/11/2023 z doplnených a rozšírených dôvodov (zmenených skutkových okolností); konkrétne ide o argumenty týkajúce sa najmä dodávky plynu a existencii plynomerov k bytom žalobcu, návrhu na uzatvorenie dohody (aj na obnovenie dodávky plynu) zo dňa 28.11.2022, uznesenia OR PZ Bratislava Staré Mesto - západ ČVS: ORP-539/SMZ-B1-2022, zo dňa 11.1.2023, z ktorého o. i. vyplýva, že štatutárna zástupkyňa žalovaného vypovedala, že plynomery dal odmontovať na jej pokyn jej manžel. Za tohto stavu bolo potom bez právnej relevancie skúmanie totožnosti žalobného nároku (petitu). 64. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť (i) pripojiť k dodávke plynu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „. T. W. I. alebo tiež „Q. F.“, pozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre Okres: W. G., Obec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P., a to: byt č. X, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v Bytovom dome W. I., vchod: W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného a orientačného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G., Obec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P.; byt č. XX, ktorý sa nachádza na 4. poschodí v Bytovom dome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; (ii) povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; a (iii) povinnosť dodávať alebo umožniť dodávanie plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; skutkovo tvrdiac, že hoci je vlastníkom Nehnuteľností a stavba bytového domu nie je skolaudovaná, čím nie je plnohodnotne doriešená dodávka energetických médií, tak žalovaný (ako developer a stavebník) mu v auguste 2022 obmedzil užívanie bytu tým, že mu znemožňuje dodávku plynu do bytov, v dôsledku čoho v bytoch nie je možný ohrev teplej vody ani vykurovanie a teda ako vlastník bytov je obmedzovaný v ich užívaní, čím žalovaný porušuje jeho právo na pokojné bývanie.
65. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 66. V prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 67. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 68. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. 69. Preto pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany je nevyhnutné posúdiť aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 70. V okolnostiach posudzovanej veci považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo vlastnícke oprávnenie vlastníka stavby, spočívajúce v nakladaní s ňou v zmysle možnosti prevodu vlastníckeho práva k nej od okamihu jej vzniku, nie je právnymi predpismi obmedzené, jej užívanie je zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) ako právnym predpisom verejného práva podmienené vydaním kolaudačného rozhodnutia. Tento zákon v § 76 stanovuje, že dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. V zmysle § 82 tohto zákona sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby na určený účel. V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny
alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení; ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. 71. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním; tomuto oprávneniu vlastníka však zodpovedá povinnosť splniť všetky zákonom požadované podmienky potrebné na jej užívanie. 72. Stavebný zákon je práve jedným z predpisov, ktorý upravuje podmienky výkonu vlastníckeho práva, keď práva v § 76 upravuje, že kolaudačné rozhodnutie vyžaduje pre všetky stavby, pokiaľ pre ne neplatí osobitná úprava uvedená v zákone alebo v rozhodnutí; stavebník (vlastník) je teda v užívaní nehnuteľnosti až do vydania kolaudačného rozhodnutia obmedzený. 73. Odvolací súd vychádzajúc z nespornej skutočnosti medzi stranami, že W. T. W. I. (Q. F.), v ktorom sa nachádzajú byty vo vlastníctve žalobcu, doposiaľ nebol skolaudovaný; opätovne konštatuje, že poskytovanie právnej ochrany užívaniu neskolaudovanej stavby neodkladným opatrením je neprípustné (v rozpore s verejným právom), nakoľko v opačnom prípade by súd legitimizoval konanie žalobcu v rozpore so zákonom a zároveň by ukladal povinnosť žalovanému v rozpore so zákonom. Bez vydania príslušného rozhodnutia (povolenia) stavebným úradom v zmysle § 83 Stavebného zákona je celkom bez významu aj skutočnosť, že žalovaný v minulosti umožnil žalobcovi, či iným osobám, užívanie bytov v neskolaudovanej stavbe W. T. W. I. (Q. F.), t. j. konal spôsobom, za ktorý mu bola v minulosti stavebnou inšpekciou uložená pokuta za porušenie zákona. 74. Vlastnícke právo žalobcu k bytu a jeho príslušenstvu v neskolaudovanej stavbe bytového domu nezakladá právnu povinnosť stavebníka bytového domu k dodávke plynu do tohto bytu; absencia akejkoľvek zákonnej, či zmluvnej povinnosti žalovaného ako stavebníka voči žalobcovi ako vlastníkovi bytu v neskolaudovanej stavbe nemôže byť nahradená iba poukazom žalobcu na právo na nerušené užívanie bytu. 75. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnou relativizáciou nedostatku kolaudácie bytového domu žalobcom, v ktorom sa nachádza byt v jeho vlastníctve a to v kontradikcii s jeho žiadosťou o autoritatívne rozhodnutie súdu v civilnom sporovom konaní, keďže súd musí vziať zreteľ na právny stav vychádzajúci z nespornej právnej skutočnosti, že bytový dom nebol doposiaľ skolaudovaný; popri absencii zmluvnej, či zákonnej povinnosti žalovaného dodávať do bytu žalobcu plyn (žalobca existenciu takej právnej povinnosti ani netvrdil a ani súd prvej inštancie takú právnu povinnosť v napadnutom rozhodnutí neidentifikoval), totiž nemal odvolací súd súčasne za preukázané, že dokončená stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, že sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, ako aj to, že skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Inak povedané, domáhať sa požadovaného neodkladného opatrenia titulom ochrany práva užívať neskolaudovaný byt (zabezpečením dodávok plynu), ako to tvrdí žalobca, je právne vylúčené, nakoľko užívanie bytu je po právnej stránke viazané na predchádzajúce vydanie kolaudačného rozhodnutia v stavebnom konaní. 76. Na uvedený záver nemajú žiadny vplyv skoršie dodávky plynu na základe Zmluvy o dodávkach plynu vo fľašiach č. 46021917 uzavretej medzi spoločnosťou Flaga spol. s r. o. a žalovaným ako odberateľom dňa 31.10.2017, ani závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/62/2021-444, zo dňa 30.11.2021, v spore iniciovanom inými užívateľmi bytov a garážových státí v tomto bytovom dome na základe Dohody o vstupe do objektu z decembra 2020 a tomu predchádzajúcej doposiaľ nezavkladovanej kúpnej zmluvy, ktorý nevydanie kolaudačného rozhodnutia k danej nehnuteľnosti nevyhodnotil ako prekážku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uložil Penat, a.s., okrem iného aj povinnosť strpieť užívanie dvoch rozostavaných bytov v danom bytovom dome, vrátane garážových státí a zdržať sa všetkého, čím by im bránil v prístupe k nehnuteľnostiam a ich riadnom užívaní; nakoľko akákoľvek dohoda sporových strán nezakladá právo vlastníka bytu v neskolaudovanom bytovom dome sa na súde domáhať autoritatívnym spôsobom ochrany práva užívať svoje vlastníctvo (zabezpečením dodávok plynu), pretože tým obchádza normy verejného práva a ochranu verejného záujmu v stavebnom konaní.
77. Týmto podľa odvolacieho súdu nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého mali byť upravené pomery strán sporu, tzv. žalobca neosvedčil nárok, ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal. V nadväznosti na uvedené je potom právne vylúčená možnosť autoritatívnym súdnym rozhodnutím preventívne chrániť žalobcu navrhovaným neodkladným opatrením. 78. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 388 C. s. p. zamietol. 79. Povaha dôvodov, na ktorých odvolací súd založil rozhodnutie meniace napadnuté prvoinštančné rozhodnutie a zamietajúce návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (tak ako už v uznesení č. k. 16Co/100/2023-381, zo dňa 29.9.2023), keďže dáva súčasne výstižnú a zrozumiteľnú odpoveď na podstatnú otázku opodstatnenosti a právnej prípustnosti žalobcom požadovanej formy ochrany jeho vlastníckeho práva navrhovaným neodkladným opatrením; dáva súčasne odpoveď na ostatnú „rozsiahlu“ argumentáciu žalobcu vyjadrenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ako aj v odvolacej duplike. Odvolací súd preto ďalšie argumenty žalobcu považoval v ich súhrne z povahy veci za právne irelevantné, na ktoré nie je z pohľadu poskytnutia súdnej ochrany žalobcu potrebné poskytnúť jednotlivé odpovede, nakoľko zodpovedanie podstatnej otázky odvolacím súdom umožnilo žalobcovi dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia presvedčivým spôsobom. 80. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech. 81. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).