{"guid": "6ea6b751-2621-49dd-9bcb-78d4730e3bdb:4ccdc5c4-19f9-4f44-ae57-d6c5556ab75a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2", "spisova_znacka": "16Co/9/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/9/2025 z 31. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. januára 2025, sp. zn. 16Co/9/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2", "identifikacne_cislo": "1123202110", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2025-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Cdo/94/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "edfa1fe1-59d9-4d60-9e91-a6598c17845a:d1692c1b-74dc-4343-9855-1740a53a5d36", "datum": "2026-01-28", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2", "nazov": "§ 325 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ccdc5c4-19f9-4f44-ae57-d6c5556ab75a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/9/2025\n1123202110\n31. 01. 2025\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2025:1123202110.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu:\nG.. F. O., A.. XX.X.XXXX, X. Ú. XXXX/XXX, W., zastúpeného: LOVÁSZ LEGAL s. r. o., Železničiarska\n18, Bratislava, IČO: 54 626 048, proti žalovanému: Penat, a. s., Fándlyho 8, Bratislava, IČO: 46 986\n782, zastúpeného: Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava IČO: 36 860 107, o nariadenie\nneodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.\n10C/11/2023-162, zo dňa 31.3.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í\nneodkladného opatrenia, z a m i e t a .\n\ntak, že návrh na nariadenie\n\nII. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a\ndovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému povinnosť pripojiť k dodávke\nplynu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „W. T. W.T. I.“ alebo tiež „Q. F.“,\npozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez\nsúpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „. s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného\nna liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. W., O. E. pre Okres: W. G., Obec: W. - P.. Č.. X.\nP., Katastrálne územie: X.É. P., a to: byt č. 9, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v Bytovom dome W. I.,\nvchod: W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného a orientačného čísla, ktorá je evidovaná\nna parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj\nako „Bytový dom“) vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G., Obec:\nW. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P. (ďalej aj ako „list vlastníctva č. XXXX“) (ďalej aj ako „Byt č.\n9“); byt č. 16, ktorý sa nachádza na 4. poschodí v Bytovom dome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva\nč. XXXX (ďalej len „Byt č. 16“); (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“); povinnosť zdržať sa konania, ktoré by\nmalo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností;\npovinnosť dodávať alebo umožniť dodávanie plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; a žalobcovi\nvoči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie žalovaného\npoučil, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade jeho úspechu v konaní\nbude skutočnosť, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým\nžalobe vo veci samej vyhovie. Stranami konania budú ako žalobca: Penat, a.s., Fándlyho 8, Bratislava,\nIČO: 46 986 782 a ako žalovaný: G.. F. O., A.. XX.X.XXXX, X. Ú. XXXX/XXX, W.. Konanie vo veci samej\nsa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo\ninej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet\nOkresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 16,50 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.\n\n2. V odôvodení uviedol že žalobca sa návrhom doručeným súdu 9.3.2023 domáhal uvedeného\nneodkladného opatrenia z dôvodu, že je vlastníkom dvoch bytov a štyroch parkovacích státí,\nktoré nadobudol od žalovaného ako predávajúceho na základe kúpnych zmlúv zo dňa 22.4.2020\nNehnuteľnosti žalobcu sa nachádzajú v projekte s názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“,\npozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., druh stavby: rozostavaná budova, bez\nsúpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I. Č.. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva\nč. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: W. G., obec:\nW. - P.. Č.. X. P., katastrálne územie X. P., konkrétne sa jedná o byt č. 9 nachádzajúci sa na 2.\nposchodí v uvedenom bytovom dome, ďalej byt č. 16 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového\ndomu, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu\na spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných bytovým domom v spoluvlastníckom pomere\n9953/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom bytu č. 9 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných bytovým\ndomom v spoluvlastníckom podiele 10252/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom bytu\nč. 16; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837 na nebytovom priestore NP2, hromadnej\ngaráži, nachádzajúcej sa v -2 suteréne bytového domu, parkovacie státia č. 31, 32, spoluvlastnícky\npodiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcej\nsa v -2 suteréne bytového domu, parkovacie státia č. 29, 30. Žalovaný je obchodná spoločnosť v\npostavení developera - stavebníka realizujúceho výstavbu projektu „Q. F.“, ktorý sa nachádza v mestskej\nčasti W. - X. P., v lokalite M. F.. Stavba projektu je v súčasnosti evidovaná ako rozostavaná budova,\nbez súpisného čísla, na parcele č. XXXX/XX evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom\núzemí X. P.. V apríli 2020 žalobca doplatil plnú výšku kúpnej ceny za nehnuteľnosti, a tak príslušný\nokresný úrad povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu, ktorý sa stal výlučným vlastníkom\nnehnuteľností. Žalovaný sa zaviazal ukončiť výstavbu bytového domu najneskôr do novembra 2016,\nneskôr sa termín posunul do apríla 2017, a napriek prísľubom žalovaného stavba nie je do dnešného dňa\nskolaudovaná, a z toho dôvodu nie je plnohodnotne vyriešená dodávka energetických médií (plyn, voda,\nelektrina). Hoci je oprávneným výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľnosti, žalovaný mu\nv auguste v roku 2022 obmedzil užívanie bytov tak, že mu znemožňuje dodávku plynu do jeho bytov,\nv dôsledku čoho nie je možný ohrev teplej vody ani vykurovanie. Žalobca poukázal aj na iné súdne\nkonania smerujúce voči žalovanému, pričom poukázal na podobné praktiky zo strany žalovaného, ktorý\naj iných vlastníkov bytov v bytovom dome odpojil od elektrickej energie (konanie vedené pod sp. zn.\n22C/49/2021). Žalobca taktiež poukázal na súdnu prax, ktorá dospela k záveru, že k plnohodnotnému\nužívaniu bytu v bytovom dome prislúcha zabezpečenie príslušných energetických médií, ktoré slúžia\nk tomu, aby bolo zabezpečené dôstojné bývanie vlastníka, resp. nájomcu. Poukázal aj na opakované\nporušovanie práv vlastníkov zo strany žalovaného, pričom mal za to, že žalovaný v plnom rozsahu\nignoruje súdne rozhodnutia, pokračuje v porušovaní práv a právom chránených záujmov nielen žalobcu,\nale aj ostatných vlastníkov bytového domu, a bez súdnej ingerencie je preto ochrana práv žalobcu\nnemožná.\n3. Žalobca uviedol, že súdnej ochrany v rámci podobného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsa domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 21C/46/2022, v ktorom bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý\nuznesením zo dňa 21.9.2022 a v ktorom súd konštatoval, že žalobca nevedel preukázať pasívnu\nlegitimáciu žalovaného, teda, či žalovaný je ten subjekt, ktorý je zodpovedný za dodávku plynu v\nbytovom dome. Žalobca vo vzťahu k prekážke rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3, § 230 C. s. p.)\nuviedol, že síce je daná totožnosť sporových strán, avšak petity návrhov na nariadenie neodkladného\nopatrenia nie sú totožné, a žalobca okrem toho podáva opätovne návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia na základe nových skutkových tvrdení, ktoré sa od právoplatného rozhodnutia v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 zmenili minimálne v otázke pasívnej legitimácie žalovaného. Žalobca\nvo vzťahu k petitom návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v konaní sp. zn.\n21C/46/2022 sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať\nsa akéhokoľvek konania, ktorým by žalovanému bránil v užívaní nehnuteľností. Súd takto vymedzený\npetit považoval za neurčitý a podľa názoru súdu by spôsobilo kolíziu vlastníckych oprávnení sporových\nstrán. V aktuálne podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha vydania\nneodkladného opatrenia ku konkrétnym povinnostiam a k celkom konkrétnym nehnuteľnostiam, ktoré\nnie sú v spoluvlastníctve sporových strán. Nároky (petity) podľa žalobcu nie sú totožné, ich odlišnosť\nspočíva v obsahu a rozsahu vymedzeného nároku. Žalobca mal za to, že pre vydanie navrhovaného\nneodkladného opatrenia sú rozhodné nové skutočnosti, ktoré sú relevantné pre určenie pasívnej vecnej\n\nlegitimácie žalovaného. Žalobcovi sa podarilo získať nové dôkazné prostriedky, ktoré v prvom konaní\nnemohol uplatniť.\n4. Žalobca vo vzťahu k dodávke plynu a existencii plynomerov prislúchajúcim k jeho bytom uviedol, že\nplyn je dodávaný v rámci bytového domu prostredníctvom súkromnej spoločnosti, ktorá na zmluvnom\nzáklade so žalovaným žalovanému dodáva k bytovému domu plyn a bytový dom je zásobovaný plynom\nzo zásobníka. Dodávaný plyn je následne rozúčtovaný vlastníkom jednotlivých bytov. Vyúčtovanie\nvykonáva žalovaný. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že plynomery\nboli umiestnené na chodbe bytového domu v rozvodovej skrini na poschodí v blízkosti k bytom žalobcu,\nktoré však podľa tvrdení žalobcu žalovaný demontoval, čím zabránil dodávke a odberu plynu žalobcovi.\nPlynomery slúžili k ich účelu, a teda merali spotrebované množstvo plynu a poskytovali informácie\no spotrebovanom množstve plynu v bytoch žalobcu, na základe, ktorých sa vykonávalo vyúčtovanie.\nŽalobca poukázal na to, že dodávanie plynu do bytového domu cez zásobník sa uskutočňuje na základe\nzmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o., ktorú uzatvorili v roku 2017.\nTento dôkaz žalobca nemohol v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 predložiť a podarilo sa mu\nho zaobstarať až zo spisu stavebného úradu, keď stavebný úrad pripustil jeho vstup do stavebného\na kolaudačného konania. Žalobca ďalej tvrdil, že sa pokúsil o vyriešenie celej situácie so žalovaným\naj mimosúdne a opakovanými žiadosťami ho žiadal o urovnanie vzťahov, v rámci ktorých žiadal aj\nobnovenie dodávky plynu a namontovanie plynomerov, tieto výzvy však ostali bez odozvy. Žalobca\ntaktiež poukázal na rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 11.1.2023, z ktorého vyplývalo, že\nštatutárny zástupca žalovaného, pani A. S. v rámci svojho výsluchu uviedla, že plynomery žalobcu\nodmontoval jej manžel na jej pokyn. Aj v tomto prípade mal žalobca za to, že ide o nové skutočnosti a\ndôkaz, ktorý nemal možnosť v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 predložiť. Žalobca mal za to,\nže prezentované skutkové okolnosti preukazujú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.\n5. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej tvrdil, že opakovane vyzval žalovaného\nna predloženie vyúčtovania jednotlivých energetických služieb a služieb spojených s užívaním\nspoločných častí a zariadení bytového domu, avšak vyúčtovanie nedostal. Do dnešného dňa mu nie\nje zrejmé, aké sumy platí žalovaný svojim dodávateľom elektriny, plynu, vody, a ako sú tieto dodávky\nenergetických médií rozúčtované. Žalovanému uhrádzal platby spojené s užívaním spoločných častí\na zariadení bytového domu, ktoré mu žalovaný vracal späť, a tak žalobca predmetné platby uložil do\nnotárskej úschovy v prospech žalovaného, pričom ide o náklady na chod bytového domu.\n6. Žalobca ku skutočnosti, že stavba nie je skolaudovaná, avšak sa napriek tomu užíva; poukázal aj\nna názor Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 10Co/62/2021, ktorým zmenil\nzamietajúce rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.9.2021, č. k. 22C/49/2021-168, a\nktorý dospel k záveru, že samotný žalovaný vytvoril taký stav, keď je neskolaudovaná stavba užívaná\njednotlivými vlastníkmi, a teda nedostatok kolaudácie nemôže viesť k tomu, aby žalovaný svojvoľne\nobmedzoval vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho a užívacieho práva. Žalobca na základe dohody\nso žalovaným vyššie špecifikované nehnuteľnosti dlhodobo užíva za užívanie ktorých žalovanému\npravidelne uhrádza mesačné poplatky za služby spojené s užívaním nehnuteľností (pozn. súdu prvej\ninštancie, aj keď podľa tvrdení žalobcu aktuálne do notárskej úschovy). Žalobca na dokreslenie\nnegatívneho správania sa žalovaného voči žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností uviedol, že v apríli\nv roku 2022 mu žalovaný bez udania dôvodu znemožnil vstup do garáže, čím mu znemožnil užívanie\nparkovacích státí. Následne bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré podľa tvrdení žalobcu žalovaný\nspočiatku ignoroval, a naďalej pokračoval v znemožnení žalobcovi užívať garážové státia, čo vyústilo do\nexekučného konania a k podaniu trestného oznámenia. Mal za to, že obštrukčné konania žalovaného\npokračuje v tom, že byty žalobcu odpojil od plynu.\n7. Žalobca sa domáha ochrany svojich práv súdnou cestou, najmä z dôvodu reálneho znemožnenia\nužívať svoj majetok konaním žalovaného, nakoľko bez tepla a ohrevu vody je bývanie nepredstaviteľné,\nkeďže dôsledku odpojenia plynomerov žalovaným nie je dodávaný plyn žalovaným do bytov žalobcu,\naj napriek tomu, že žalovaný podľa vyššie uvedenej Zmluvy odoberá plyn od dodávateľa v Zmluve\noznačeného. Žalobca mal za to, že sú bezprostredne ohrozené jeho práva zo strany žalovaného, vo\nforme obmedzovania dodávky plynu, ktoré trvá. Žalobca ďalej uviedol, že nariadenie neodkladného\nopatrenie je jediným účinným prostriedkom, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť dodávať plyn\ndo bytov žalobcu a zdržať sa konania, ktorým by žalobcu obmedzoval v užívaní svojich nehnuteľností.\nŽalobca mal ďalej za to, že žalovaný sa k nemu správa absolútne neprípustným spôsobom, ignoruje\n\njeho práva, odôvodnené výzvy, nerešpektuje právo na ochranu vlastníctva. Správanie žalovaného\nobmedzuje výkon jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré užíva z platného titulu a so\nsúhlasom žalovaného. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že\nžalovaný nedodržiava zmluvné záväzky, ohrozuje jeho vlastníctvo a zavádza ho s informáciami\nohľadne kolaudácie bytového domu. Žalobca mal za to, že existuje dôvodná obava, že zámerom\nžalovaného je trvalo a dlhodobo znemožniť výkon jeho vlastníckeho práva k bytom. V čase absolútneho\nnerešpektovania práva zo strany žalovaného, je podľa názoru žalobcu, nevyhnutné nariadiť neodkladné\nopatrenie a tak zabrániť žalovanému v pokračovaní ignorovania jeho vlastníckych práv. Žalobca ďalej\nuviedol, že bez súdnej ochrany je vystavený ďalšiemu riziku svojvoľného konania žalovaného, ktoré\nmôže viesť k tomu, že bude z nehnuteľností vyprataný napriek tomu, že nehnuteľnosti nadobudol\nlegitímnou formou. Žalobca mal za to, že osvedčil dôvodnosť návrhu, nakoľko je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery medzi stranami sporu z obavy, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu jeho práv,\nkeďže podľa tvrdení žalobcu, osvedčil nielen to, že hrozí, ale reálne dochádza k obmedzovaniu\noprávnenia užívať svoje nehnuteľnosti. Špecifikovaným konaním žalovaného dochádza k zásahu\ndo práva vlastniť majetok, práva na pokojné bývanie, či práva na ochranu majetku. Žalobca ďalej\npoukázal aj na to, že je naplnený aj princíp proporcionality, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia\nnedôjde k obmedzeniu práv žalovaného a nebude neprimerane zasiahnuté do jeho vlastníckych práv\na právom chránených záujmov. Uviedol, že to bol práve žalovaný, ktorý mu umožnil predčasne užívať\nnehnuteľnosti z dôvodu omeškania kolaudácie, za ktorú zodpovedá žalovaný. S poukazom na uvedené\nskutočnosti mal za to, že osvedčil dôvodnosť nároku a ochranu jeho práv nie je možné dosiahnuť\nnariadením zabezpečovacieho opatrenia. Preukázal, že dodávanie plynu do jeho bytov bolo obmedzené\nžalovaným, resp. na jeho pokyn. Žalobca mal taktiež za to, že skutkové okolnosti návrhu sú odlišné od\nprvého návrhu a teda vylučujú možnosť existencie prekážky rozhodnutej veci.\n8. Súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie\nneodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť\npomery medzi stranami sporu a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie\nsúd môže nariadiť v civilnom konaní iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom\nvýnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu\nsprávania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči\nkomu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy\n(materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe\ntohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní\no návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia\npojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.\nC. s. p. súd nevykonáva (a pre krátkosť času zvyčajne ani nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z\nobsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené a napokon uznesenie o nariadení neodkladného\nopatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla\núprava právnych pomerov medzi stranami sporu. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je\npotrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, aby sa aspoň osvedčila danosť práva\na aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Splnenie predpokladov\npre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no\nje potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, aby bolo možné dôvodne\nnadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda\nzáujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Preukázanie alebo aspoň\nosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa\nobsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti\nnávrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj\npružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2MCdo/3/2010). Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi\nneodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu\nči ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do\ntakej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci\ndispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú\npovinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený, a či je vydanie neodkladného\nopatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia\nvýkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej\n\nvyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť\núnosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i.\nprocesných) postupov v konaní vo veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)\nodvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť\ntvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich\npodrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru\no vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne\nosvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ s tým,\nže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má\nnávrhom navrhovateľovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa tvrdiť a osvedčiť skutočnosti,\nz ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného\nopatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom\nosvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.\n9. Súd prvej inštancie po tom, ako sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia\na pripojenými listinnými dôkazmi, úvodom uviedol, že najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky\nkonania, a či v danom prípade neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú je súd povinný\nskúmať a prihliadať ex officio. Na túto skutočnosť upozornil sám žalobca, ktorý v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia poukázal, že sa súdnej ochrany v rámci podobného návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia domáhal aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n21C/46/2022, v ktorom bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.\n10. Z pripojeného spisu sp. zn. 21C/46/2022 zistil, že žalobca G.. F. O. sa návrhom doručeným\nOkresnému súdu Bratislava I dňa 22.8.2022 domáhal voči žalovanému Penat, a.s. nariadenia\nneodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré\nby malo za následok akékoľvek obmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu a užívania nehnuteľností\nvo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“, pozostávajúceho z\nrozostavaného bytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného čísla, ktorá\nje evidovaná na parcele registra „I. Č.. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom\nOkresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre okres: W. G., obec: W. - P.. Č.. X. P., katastrálne\núzemie: X.É. P.: W. Č.. X, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v W. T. W. I., vchod: W. I., Druh stavby:\nRozostavaná budova, bez súpisného a orientačného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „C“\ns parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „Bytový dom“)\nvedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G., E.: W. - P.. Č.. X. P.,\nKatastrálne územie: X. P. (ďalej len „list vlastníctva č. XXXX“) (ďalej len „Byt č. 9“); byt č. XX, ktorý\nsa nachádza na 4. poschodí v Bytovom dome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej\nlen „Byt č. 16“); spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového\ndomu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných Bytovým domom v spoluvlastníckom pomere\n9953/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom Bytu č. 9; spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach Bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných\nBytovým domom v spoluvlastníckom podiele 10252/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom Bytu č.\n16; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej\ngaráži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne Bytového domu (ďalej aj ako „garáž“), parkovacie státia č. 31,\n32; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej\ngaráži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne Bytového domu, parkovacie státia č. 29,30. (ďalej aj ako\n„Nehnuteľnosti“) a aby uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkého, čím by bránil žalobcovi v\nprístupe k Nehnuteľnostiam a v riadnom užívaní Nehnuteľností, vrátane zdržať sa úkonov, ktoré by mali\nza následok prerušenie dodávky elektriny, plynu a vody, odvodu odpadových vôd, a dodávky ďalších\nslužieb nevyhnutných pre riadne užívanie nehnuteľností, a náhrady trov konania. Súd uznesením č.\nk. 21C/46/2022-317 zo dňa 21.9.2022 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol;\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2022. Súd v citovanom uznesení konštatoval, že v časti,\nktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania\nvlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnostiam (I. petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia),\nže išlo o široko koncipovaný petit, ktorý by dôvodne mohol spôsobovať stav právnej neistoty, nakoľko\nv prípade výkonu rozhodnutia, by takýto výrok nemusel byť spôsobilým podkladom pre prípadný výkon\nrozhodnutia, teda petit nespĺňal kritéria materiálnej vykonateľnosti. V ostatnej časti návrhu žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za to, že žalobca tvrdené skutočnosti neosvedčil do\ntakej miery, aby mu mohla byť priznaná súdna ochrana. Súd ďalej skonštatoval, že „žalobca k návrhu\n\nnepripojil žiadne listinné dôkazy, ktoré by tieto jeho tvrdenia osvedčovali, súd nemá za osvedčené\npredovšetkým, aké média sa už v tomto čase v bytovom dome majú nachádzať (plyn, voda, elektrika),\nakým spôsobom má byť buď v tomto čase, alebo aspoň do budúcnosti plánované vykurovanie bytového\ndomu a dodávka teplej vody. Tomu, že bytový dom má byť napojený na odber zemného plynu môže\nnasvedčovať čiastočne notárska zápisnica\nN 183/2022, Nz 23629/2022, NCRIs 24234/2022 zo dňa 19.8.2022, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca\nvyhlásil, že mu boli zástupcami spoločnosti žalovaného odmontované plynomery a notár po príchode\ndo obytného domu zistil, že sa v skriniach určených pre plynomery žiadne nenachádzajú, pričom\nkonštatoval, že tieto sú odpojené, resp. odmontované. Súd má však za to, že ani z obsahu notárskej\nzápisnice nie je možné jednoznačne vyvodiť, keďže sa jedná o rozostavaný a doposiaľ neskolaudovaný\nobytný dom, že plynomery boli v uvedených skriniach už predtým namontované a žalobcom používané\na že tieto mali zástupcovia žalovaného odmontovať. Tieto tvrdenia notár pravdepodobne prevzal do\nnotárskej zápisnice z vyhlásenia žalobcu. Nebolo osvedčené, že na predmetné odberné miesto boli\nvykonávané dodávky plynu a to ani dôkazom, že by žalobca za dodávku plynu platil preddavkové úhrady.\nRovnako sa javí ako nepravdepodobné, že by žalovaný odmontoval plynomery bez odbornej asistencie,\nkeď z priloženého video záznamu je zrejmé, že uvedené vývody, na ktoré by mal namontovaný\nplynomer, nie sú zabezpečené v zmysle technických noriem, čo by viedlo k riziku úniku plynu a možného\nnebezpečenstva výbuchu. V takom prípade by určite žalobca v snahe ochrániť aj svoj majetok vykonal\nnevyhnutné kroky k tomu, aby takejto hrozbe zamedzil, povinnosť ktorá mu vyplýva aj zo zákona. Z\nuvedené teda vyplýva, že súd nemá za osvedčené, že by žalovaný v rozhodnom období podnikol kroky,\nktorými mal žalobcu obmedziť na dodávke plynu“. Súd ďalej konštatoval, že vo vzťahu k ďalším častiam\nnávrhu na nariadenie neodkladného žalobcu nemal osvedčený nárok žalobcu, ani nebezpečenstvo\nbezprostredne hroziacej škody, prípadne bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a obavu, že exekúcia\nbude ohrozená, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k ďalším častiam\nneodkladného opatrenia zamietol.\n11. V prípade skúmania prekážky právoplatne rozhodnutej veci je potrebné skúmať splnenie dvoch\nkritérií, a to totožnosť sporových strán a totožnosťou predmetu konania. Právoplatné uznesenie o\nnariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým\nby sa navrhovateľ (žalobca) z rovnakých dôvodov, a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal\nnariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. V súlade s § 329 ods. 3 C. s. p., „ak po\nvydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene\nskutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol\nzamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci“, teda návrh\nna nariadenie identického neodkladného opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených skutkových\nokolností, nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.\n12. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade konanie\nvedené pod sp. zn. 21C/46/2022 nezakladá prekážku res iudicata. V predmetnom spore sa síce návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia týka totožných sporových strán, avšak v porovnaní žalobných petitov\nmožno dospieť k záveru, že nie sú totožné. V konaní vedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 sa žalobca\ndomáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa konania, ktoré by malo za následok akékoľvek\nobmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu a užívania nehnuteľností (bližšie špecifikovaných vyššie) vo\nvlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“, ako aj uloženia povinnosti zdržať\nsa všetkého, čím by bránil žalobcovi v prístupe k nehnuteľnostiam a v riadnom užívaní nehnuteľností,\nvrátane zdržať sa úkonov, ktoré by mali za následok prerušenie dodávky elektriny, plynu a vody, odvodu\nodpadových vôd, a dodávky ďalších služieb nevyhnutných pre riadne užívanie nehnuteľností, a náhrady\ntrov konania, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/11/2023 (aktuálne konanie) sa žalobca domáha\nnariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť pripojiť k dodávke plynu\nnehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré by\nmalo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu a uloženie povinnosti žalovanému dodávať\nalebo umožniť dodávanie plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Žalobca sa v aktuálnom\nkonaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia ku konkrétnym povinnostiam a k celkom konkrétnym\nnehnuteľnostiam (t. j. k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu), ktoré nie sú v\nspoluvlastníctve sporových strán. Žalobca zároveň poukázal na nové skutočnosti, ktoré sú relevantné\npre určenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pričom predložil aj iné listinné dôkazy, ktoré v konaní\nvedenom pod sp. zn. 21C/46/2022 nemohol predložiť. Zároveň žalobca vo vzťahu k dodávaniu plynu do\nnehnuteľnosti v jeho vlastníctve uviedol ďalšie nové, rozhodné skutkové okolnosti.\n\n13. Súd prvej inštancie mal z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres W. G., katastrálne územie X.\nP., osvedčené, že žalobca je vlastníkom dvoch bytov, t. j. bytu\nč. 9 a 16 nachádzajúcich sa v rozostavanom bytovom dome na W. I. a nebytového priestoru NP 2\nv spoluvlastníckom podiele 45568/264837. Vlastnícke právo žalobca k nehnuteľnostiam nadobudol\nna základe dvoch kúpnych zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu dňa 22.4.2020, vklad ktorého\ndo katastra nehnuteľností bol príslušným okresným úradom povolený dňa 27.4.2020. Z výpisu listu\nvlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. P. a obdobných sporov vedených na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 22C/49/2021 v spojení s odvolacím konaním vedeným na Krajskom súde v\nBratislave sp. zn. 10Co/62/2021, sp. zn. 21C/46/2022 a konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava\nI\npod sp. zn. 23C/31/2022, mal za osvedčené, že stavebníkom predmetného rozostavaného bytového\ndomu je žalovaný, ktorý je aj podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva stále vlastníkom niekoľkých\nbytov a parkovacích státí v bytovom dome evidovanom v katastri nehnuteľností ako rozostavaná stavba.\nUvedené taktiež vyplýva aj zo žalobcom predložených kúpnych zmlúv uzatvorených medzi stranami\nsporu dňa 22.4.2020 (viď preambula kúpnych zmlúv). Zo Zmluvy o dodávkach plynu vo fľašiach č.\n46021917 (ďalej len „Zmluva“) uzavretej medzi spoločnosťou Flaga spol. s r. o. (ako dodávateľom)\na žalovaným (ako odberateľom) dňa 31.10.2017, ktorá súdu prvej inštancie bola doručená žalobcom\nspolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalovaný sa touto Zmluvou zaviazal\nodoberať tovar - plyn označený v Zmluve (propán v tlakových oceľových fľašiach a sudoch), pričom\ndodávateľ sa zaviazal tovar dodávať odberateľovi (žalovanému) na základe jeho písomných alebo\ntelefonických objednávok. Žalovaný sa v bode 2.3. Zmluvy zaviazal povinnosťou dbať na to, aby sa\nvšetka manipulácia s tovarom uskutočňovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi\na príslušnými technickými normami. V nadväznosti na uvedené skutočnosti mal za zrejmé, že plyn je\ndodávaný v rámci bytového domu prostredníctvom spoločnosti Flaga spol. s r. o., ktorá plyn dodáva vo\nfľašiach, ktoré sú umiestnené na pozemku bytového domu a bytový dom je zásobovaný plynom z týchto\nfliaš (zásobníka). Žalovaný odoberaný plyn prostredníctvom plynomerov dodával do bytov vo vlastníctve\nžalobcu až do ich demontáže.\n14. Z notárskej zápisnice č. N 183/2022, Nz 23629/2022, NCRls 24234/2022 spísanej notárom JUDr.\nMiroslavom Pavlovičom dňa 19.8.2022 a z priložených fotografií mal súd prvej inštancie za osvedčené,\nže na druhom poschodí k bytu č. 9 a na štvrtom poschodí k bytu č. 16 sa nachádzali skrinky určené pre\nplynomery, ktoré sa však v skrinkách nenachádzali, z dôvodu ich demontáže. Z uznesenia Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-539/SMZ-B1-2022, zo\ndňa 11.1.2023 mal tiež osvedčenú skutočnosť, že plynomery prislúchajúce k bytom žalobcu demontoval\nmanžel T. S., ktorá je štatutárnym zástupcom žalovaného.\n15. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za osvedčené, že plynomery prislúchali k bytom\nžalobcu, ktoré boli odmontované na pokyn štatutárneho zástupcu žalovaného, čím bolo pozastavené\ndodávanie plynu do bytov žalobcu. V nadväznosti na uzavretú Zmluvu medzi žalovaným a spoločnosťou\nFlaga spol. s r. o., mal za osvedčené, že plyn do rozostavaného bytového domu nachádzajúceho sa\nna W. I. bol dodávaný na základe uvedenej Zmluvy a ktorý už bol distribuovaný do bytového domu na\nzáklade Zmluvy žalovaným. Žalovaný, ako odberateľ, sa podľa Zmluvy zaviazal riadne a včas prevziať\ntovar dodaný podľa Zmluvy a jednotlivých objednávok, a bol povinný dbať na to, aby sa manipulácia s\ntovarom uskutočňovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými technickými\nnormami. Súd prvej inštancie mal teda za to, že to je žalovaný, ktorý zabezpečuje dodávanie plynu do\njednotlivých bytov v predmetnom bytovom dome, nakoľko na základe jeho objednávok spoločnosť Flaga\nspol. s r. o. dodáva objednaný tovar (plyn). V nadväznosti na uvedené mal preukázanú pasívnu vecnú\nlegitimáciu žalovaného, keďže žalovaný objednáva plyn do bytového domu na základe objednávok, ktoré\nadresuje spoločnosti Flaga spol. s r. o., ktorý daný objednaný tovar následne distribuuje.\n16. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z obsahu listinných dôkazov súd\nprvej inštancie vyvodil, že to bol žalovaný, ktorý znemožnil dodávanie plynu žalobcovi tým, že na základe\npokynu štatutárneho zástupcu žalovaného boli plynomery prislúchajúce k bytom žalobcu demontované\n(fotografie, notárska zápisnica, trestné oznámenie).\n17. Z tvrdení žalobcu ako aj listinných dôkazov bolo zrejmé, že existujú medzi stranami sporu rozpory\nohľadom uhrádzania platieb spojených s užívaním bytu, avšak súd prvej inštancie mal za to, že žalobca\n\nmal snahu situáciu urovnať a žiadal žalovaného, aby prijal jeho platby a neposielal ich späť. Žalobca má\ntaktiež záujem o pravidelné uhrádzanie platieb za dodávaný plyn, o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa\n27.12.2022 zložil do notárskej úschovy peňažné prostriedky v prospech žalovaného za účelom splnenia\nzáväzku (Zápisnica č. N 376/2022, U 104/2022 spísaná dňa 28.12.2022 notárom JUDr. Miroslavom\nPavlovičom, č. l. 111 spisu).\n18. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca osvedčil\ndôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda dostatočne odôvodnil potrebu úpravy\npomerov medzi stranami sporu, keďže z uvedených skutkových okolností vyplýva, že konaním\nžalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k špecifikovaným nehnuteľnostiam.\nŽalovaný svojim konaním (odstavením dodávania plynu do bytov žalobcu) znemožnil žalobcovi jeho\nmajetok (nehnuteľnosti) riadne užívať, nakoľko byty žalobcu sú bez tepla a ohrevu vody, čím dochádza\nk obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, t. j. práva vlastniť majetok, práva na pokojné bývanie, či\npráva na ochranu majetku. Žalovaný svojim konaním bráni žalobcovi plnohodnotne užívať svoje byty,\nktoré žalobca legálne nadobudol do vlastníctva na základe kúpnych zmlúv, o čom svedčí aj povolený\nvklad vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam príslušným katastrálnym úradom.\nTeda žalovaný svojim konaním zasiahol a zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, narušil a narušuje\npokojné užívanie nehnuteľností žalobcu, čo odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a\nto aj za účelom obnovenia jednej zo zložiek žalobcovi prislúchajúceho vlastníckeho práva (práva užívať\npredmet svojho vlastníctva) a zamedzenia rozširovania vzniknutej ujmy.\n19. Na záver dodal, že na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv ani skutočnosť, že\ndoposiaľ nebol predmetný bytový dom, a teda aj jednotlivé byty a nebytové priestory skolaudované;\nv tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/62/2021-444, zo\ndňa 30.11.2021, v spore iniciovanom inými užívateľmi bytov a garážových státí v tomto bytovom\ndome na základe Dohody o vstupe do objektu z decembra 2020 a tomu predchádzajúcej doposiaľ\nnezavkladovanej kúpnej zmluve, ktorý nevydanie kolaudačného rozhodnutia k danej nehnuteľnosti\nnevyhodnotil ako prekážku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému (Penat,\ns.r.o.) okrem iného aj povinnosť strpieť užívanie dvoch rozostavaných bytov v danom bytovom dome,\nvrátane garážových státí a zdržať sa všetkého, čím by žalobcom bránil v prístupe k nehnuteľnostiam\na ich riadnom užívaní.\n20. Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť ako jeden z prostriedkov na zabezpečenie Ústavou\nSR (Čl. 20 ods. 1) v spojení s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka garantovanej ochrany pred\ntrvajúcim neoprávneným zásahom do výkonu vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k jeho bytom. Súd\nprvej inštancie mal za to, že je splnený aj princíp proporcionality, nakoľko nariadením neodkladného\nopatrenia nedôjde k obmedzeniu práv žalovaného, pričom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť\nzabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ku ktorému je neodkladné opatrenie subsidiárnym procesným\nnástrojom.\n21. Na uvedenom základe za použitia Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329\nods. 2, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, § 354 C. s. p., súd prvej inštancie nariadil neodkladné\nopatrenie, keď mal za to, že jeho nariadením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,\na preto povinnosť na podanie žaloby žalobcovi neuložil, avšak osobitným výrokom poučil žalovaného\no možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá by sa mohla týkať aj nárokov na vrátenie do pôvodného\nstavu či nároku na náhradu škody, alebo inej ujmy, ak by mu výkonom neodkladného opatrenia vznikla.\n22. O trovách konania rozhodoval v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi voči\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol plne úspešný.\n23. Keďže žalobca súdny poplatok spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nnezaplatil, súd prvej inštancie uložil žalobcovi, aby na účet súdu zaplatil súdny poplatok za podaný návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eura podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka zákona\nč. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch.\n24. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť\na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení\n\na právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n25. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje\nv plnom rozsahu za zmätočný a nedôvodný, a teda napadnuté uznesenie za nezákonné. Nariadené\nneodkladné opatrenie si vo svojich výrokoch vzájomne odporuje, keď na jednej strane mu ukladá\npovinnosť pripojiť rozostavané byty vo vlastníctve žalobcu k dodávke plynu a na druhej strane sa mu\nukladá povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu\ndo vyššie špecifikovaných nehnuteľností; pritom je zrejmé, že pokiaľ sa plyn do bytov vo vlastníctva\nžalobcu nedodáva (čo žalobca tvrdí a zrejme aj z toho dôvodu požaduje pripojenie na dodávku plynu), nie\nje možné, aby žalovaný konal tak, že prerušuje alebo obmedzuje dodávku plynu. Navyše považoval za\npotrebné uviesť, že povinnosti uložené neodkladným opatrením ani nie je možné zo strany žalovaného\nsplniť (teda povinnosť pripojenia na dodávku plynu a dodávať plyn), a to z dôvodu, že stavba STL 1\nplynovod a plynovodná prípojka bola síce zo strany žalovaného vybudovaná v roku 2021 (žalovaný má\nuzatvorenú zmluvu o podmienkach rozšírenia distribučnej siete s SPP a.s.) a žalovaný dňa 21.7.2021\npožiadal o vydanie dodatočného stavebného povolenia spolu so žiadosťou o kolaudáciu, avšak stavebný\núrad do dnešného dňa nerozhodol o kolaudácii tejto stavby, a tak z tohto dôvodu spoločnosť SPP a.s.\nešte nedodáva plyn do rozostavaného bytového domu. Pokiaľ ide o dodávku plynu prostredníctvom\nzásobníkov, tieto sú vo vlastníctve spoločnosti Flaga spol. s r. o. a sú umiestnené na pozemku vo\nvlastníctve tretej osoby (teda vo nie vo vlastníctve žalovaného). Zmluvu so spoločnosťou Flaga spol.\ns r. o. uzatvoril P. U., ktorý však nemá uzatvorenú zmluvu a ani žiadny zmluvný vzťah so žalobcom; z\nuvedeného vyplýva, že dodávku plynu cez zásobníky do rozostavaného bytového domu nezabezpečuje\nžalovaný, a teda ten nemôže túto dodávku zabezpečiť ani pre žalobcu (a ostatne so žiadneho právneho\nvzťahu ani právneho predpisu nevyplýva žalovanému povinnosť dodávať plyn, resp. zabezpečiť dodávku\nplynu pre žalobcu). Žalobcom predložená zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou\nFlaga spol. s r. o. je z roku 2017 a na jej základe sa už neplní a ani plniť nemôže, keďže malo ísť o\ndodávku plynu vo fľašiach a žalobca sa v súčasnosti domáha dodávky plynu zo zásobníkov (vo vzťahu\nku ktorým však žalovaný nemá žiaden právny vzťah).\n26. Vyčítal súdu prvej inštancie, že bez logiky prebral navrhovaný petit, ktorý je nielen zmätočný\na protirečiaci si, ale je aj materiálne nevykonateľný; vo výroku II. napadnutého uznesenia sa totiž\nuvádza, že žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a\nobmedzenie dodávky plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností - vzhľadom na zmätočnú formuláciu\nnapadnutého uznesenia nie je formálne zrejmé, aké vyššie špecifikované nehnuteľnosti má súd prvej\ninštancie na mysli, pretože vyššie vo výroku uznesenia špecifikuje nielen rozostavané byty vo vlastníctve\nžalobcu, ale aj rozostavaný bytový dom - pritom vo výroku I. napadnutého uznesenia uvádza definičnú\nskratku bytov ako aj oboch bytov spoločne ako „Nehnuteľnosti“. Ak súd prvej inštancie v ďalších\nvýrokoch napadnutého uznesenia nepoužíva pojem Nehnuteľnosti, nie je jednoznačne zrejmé, akých\nkonkrétnych objektov sa majú týkať povinnosti uložené žalovanému vo výroku II., resp. aj vo výroku\nIII., kde sa opäť používa pojem vyššie Špecifikované nehnuteľnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že\ndefinícia nehnuteľností - teda bytov nachádzajúcich sa v rozostavanom bytovom dome vybudovanom\nna parcele č. XXXX/XX je nejasná a neurčitá, nakoľko nezodpovedá zápisu na liste vlastníctva č. XXXX,\npre katastrálne územie X. P., na ktorom sú zapísané len rozostavané byty - je teda zrejmé, že objekty\ntak ako sú definované v napadnutom uznesení ani v súčasnosti neexistujú, čo spôsobuje materiálnu\nnevykonateľnosť neodkladného opatrenia, napr. aj z toho dôvodu, že nie je zrejmé, či má plniť žalovaný\nuložené povinnosti až od času, kedy bude zodpovedať zápis na liste vlastníctva označeniu nehnuteľností\nv napadnutom uznesení, t. j. kedy sa z rozostavaných bytov stanú byty. Za zmätočný považoval žalovaný\naj výrok V. napadnutého uznesenia, ktorým sa súd prvej inštancie zrejme snažil splniť povinnosť uloženú\nmu § 337 ods. 1 C. s. p., avšak z tohto výroku vyplýva, že súd prvej inštancie predmet konania vo veci\nsamej neurčil - jeho úlohou bolo predmet konania konkrétne vymedziť a nie citovať § 337 ods. 2 C. s .\np., ktoré len stanovuje mantinely, v ktorých sa má predmet konania pohybovať. Ak súd prvej inštancie\nv napadnutom uznesení nesplnil povinnosť podľa § 337 ods. 2 C. s . p., zabránil tak žalovanému v\nmožnosti realizácie jeho procesnej obrany, ktorú mu zákon priamo priznáva.\n\n27. Podľa žalovaného je nezákonnosť nariadeného neodkladného opatrenia daná aj tým, že je tu daná\nprekážka res iudicata. Súd prvej inštancie sa síce touto otázkou v napadnutom uznesení zaoberal, avšak\nnepochybne dospel k nesprávnym záverom. Je daná totožnosť účastníkov konania, aj predmetu veci;\nžalobca sa síce snažil formulovať návrh tak, že naformuluje petit iným spôsobom, avšak je nepochybne\nzrejmé, že sa domáha toho istého ako v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.\n21C/46/2022. V aktuálnom konaní sa domáha „menej“, ale v medziach toho, čoho sa už návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.\n21C/46/2022 domáhal; skutočnosť, že v tejto veci žalobca predmet konania zúžil, resp. precizoval (ako to\nuvádza aj súd prvej inštancie), predsa znamená, že už raz bolo o ním uplatňovanom návrhu právoplatne\nrozhodnuté tak, že tento bol v plnom rozsahu zamietnutý. V tejto považoval za potrebné poznamenať aj\nto, že sa nariadenia neodkladného opatrenia žalobca domáhal na rovnakom skutkovom základe, pretože\nvo veci, ktorá je predmetom tohto konania sa od podania návrhu v predchádzajúcej veci nič nezmenilo\na žalobca to ani netvrdil, len uviedol, že sa mu medzi časom podarilo zabezpečiť vo veci nové dôkazy.\nSúd prvej inštancie argumentáciu žalobcu nesprávne akceptoval, keď nerozlišoval medzi tým, či došlo\nk zmene skutkových okolností a tým, že žalobca má k dispozícii nové dôkazy; ak nedošlo k zmene\nskutkových okolností, je v zmysle § 329 ods. 3 C. s. p. daná prekážka, a to bez ohľadu na to, že pôvodný,\nnezmenený skutkový stav môže žalobca podložiť novými dôkazmi.\n28. K samotnej podstate nariadeného neodkladného opatrenia úvodom poznamenal, že sa jedná o\nrozostavaný bytový dom a rozostavané byty (teda o objekty, ktoré nemožno užívať na bývanie, čo má\nvplyv aj na posúdenie, aké služby sú pre „užívanie“ takých objektov relevantné) a ďalej, že žalobca je\nvlastníkom dvoch rozostavaných bytov (rovnako ako je vlastníkom niekoľkých rozostavaných bytov aj\nžalovaný). Žalobca podal dňa 10.10.2022 vo veci užívania rozostavaného bytového domu podnet na\nSlovenskú stavebnú inšpekciu, ktorá následne doručila žalovanému Oznámenie o vykonaní štátneho\nstavebného dohľadu na 15.11.2022 a ďalej žalobca podal podnet na Mestskú Časť Bratislava - Staré\nMesto, ako na príslušný stavebný úrad, na základe ktorého bolo dňa 2.1.2023 vydané oznámenie o\nzačatí konania o správnom delikte, v ktorom bola žalovanému v súvislosti so skutočnosťou, že mal\numožniť predčasné užívanie rozostavaného bytového domu uložená pokuta vo výške 22.000 eur; nie\nje teda možné, aby žalovaný na jednej strane na základe požiadavky žalobcu vytváral podmienky\npre užívanie rozostavaného bytového domu (napr. aj dodávkou plynu) a na druhej strane na podnet\nžalobcu bol za túto činnosť sankcionovaný. Skutočnosť, že bytový dom je rozostavaný, t. j. nie je\nskolaudovaný, a teda nie je možné ho užívať na účely bývania, má rozhodujúci vplyv na to, v akom\nrozsahu je žalobca rozostavané byty vo svojom vlastníctve užívať; je zrejmé, že pokiaľ žalobca nemôže v\nrozostavaných bytoch bývať (hoci je jeho vecou a zodpovednosťou, že tak robí), nie je relevantná ani jeho\npožiadavka smerujúca k dodaniu služieb, ktoré sú spojené s bývaním, ako je tomu aj v tomto prípade.\nDodávka plynu do rozostavaných bytov vo vlastníctve žalobcu smeruje k tomu, aby tieto užíval na účely\nbývania, na čo nemá právny nárok, a teda mu v tomto smere ani nemôže byť poskytnutá ochrana\nneodkladným opatrením. Podstatnejšie však je, že žalobca sa domáha dodania služby od žalovaného\nbez toho, aby na to bol daný právny základ; súčasťou procesu nariaďovania neodkladného opatrenia je\naj skúmanie, či je osvedčená existencia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danej veci nie je\nzrejmé, na základe akej skutočnosti má mať žalobca nárok voči žalovanému na pripojenie na dodávku\nplynu, resp. jej zabezpečenie. Žalobca ani súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedli ani\njednu zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, z ktorej by vyplývalo, že by žalovaný mal pripojiť na dodávku\nplynu resp. zabezpečiť dodávku plynu. Je predsa vecou vlastníka ako žalobcu, ktorý je vlastníkom\nrozostavaných bytov, aby si zabezpečil dodávku plynu do jemu patriacich rozostavaných bytov; ak sa\ntoho domáha voči žalovanému, nie je zrejmé na základe akého právneho základu. Žalovaný je na jednej\nstrane vlastníkom iných rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, avšak z tohto postavenia\nžalovaného povinnosť zabezpečovať pre žalobcu dodávku plynu rozhodne nevyplýva. Ďalej je vo\nvzťahu k žalobcovi žalovaný predávajúcim, ktorý na žalobcu previedol vlastnícke právo k rozostavaným\nbytom; ani z tohto právneho vzťahu nevyplýva povinnosť žalovaného zabezpečiť dodávku plynu (čo\npotvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný prevádzal vlastnícke právo k rozostavaným bytovým domom, teda\nnedokončeným, u ktorých sa plná funkčnosť ani nemohla predpokladať). Žalovaný má okrem uvedeného\nešte postavenie stavebníka bytového domu, ale ani z tejto pozície mu nevyplýva povinnosť zabezpečiť\npre žalobcu dodávku plynu; už z pojmu stavebník je zrejmé, že tento realizuje, resp. zabezpečuje\nvýstavbu bytového domu a nie dodávku služieb, ktorá sa predpokladá až po kolaudácii bytového domu,\nkedy možno byty v ňom začať riadne užívať. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nešpecifikoval\nprávny vzťah, na podklade ktorého nariadil neodkladné opatrenie, čo je zmätočné, aj keď je zrejmé, že\nnárok ktorému sa má poskytnúť ochrana žalobca voči žalovanému ani z jedného právneho vzťahu medzí\n\nnimi nemá. Pokiaľ žalovaný zabezpečuje dodávku plynu niektorým vlastníkom rozostavaných bytov v\nrozostavanom bytovom dome, je to jeho vlastná dobrovoľná iniciatíva, ktorú od neho nemožno vymôcť.\nOhradil sa voči konštatovaniu v napadnutom uznesení, že žalobca užíva rozostavané byty na základe\ndohody so žalovaným a túto skutočnosť poprel, pretože žalobca je vlastníkom rozostavaných bytov a\nteda je výlučne jeho vlastným rozhodnutím, že tieto užíva; z hľadiska princípov súkromného práva by\nžalovaný užívaniu rozostavaných bytov žalobcovi ani nemohol zabrániť. Zdôraznil, že neexistuje ani\nžiadna ústna či písomná dohoda o tom, že žalovaný bude zabezpečovať dodávku plynu žalobcovi. Pokiaľ\nide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca sa snaží plniť si svoje záväzky, čo preukázal tým, že mal\nzložiť plnenie do notárskej úschovy; toto považoval žalovaný za bezpredmetné, nakoľko aj kedy vopred\nžalobca uhradil zálohy za dodávku plynu, z vyššie uvedených dôvodov nevzniká žalovanému povinnosť\nzabezpečiť dodávku plynu. Po druhé, plniť si platobné povinnosti žalobca začal účelovo až po tom, keď\nsa žalovaný rozhodol, že mu nebude zabezpečovať služby, ktoré mu do uvedeného času dobrovoľne\nzabezpečoval. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že má za osvedčené, že\nplynomery, ktoré mali byť demontované, prislúchali k bytom žalobcu, avšak tento záver je arbitrárny,\npretože túto skutočnosť žalobca nielen nepreukázal, ale ani neosvedčil; nepredložil dokumentáciu (či\nuž právneho alebo technického charakteru), z ktorej by vyplývalo, že skutočne došlo k odmontovaniu\nplynomerov, ktoré patria k bytom vo vlastníctve žalobcu.\n29. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, keď túto odvodzuje od\nzmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o., z ktorej mal súd prvej inštancie za\nosvedčené, že plyn do rozostavaného bytového domu bol dodávaný na základe uvedenej zmluvy. Podľa\nsúdu prvej inštancie sa žalovaný, ako odberateľ, na základe zmluvy zaviazal riadne a včas prevziať\ntovar dodaný podľa zmluvy a jednotlivých objednávok, a bol povinný dbať na to, aby sa manipulácia s\ntovarom uskutočňovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými technickými\nnormami; z uvedeného vyvodil, že to je žalovaný, ktorý zabezpečuje dodávanie plynu do jednotlivých\nrozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, nakoľko na základe jeho objednávok spoločnosť\nFlaga spol. s r. o, dodáva objednaný tovar (plyn), avšak z uvedeného nie je zrejmé, ako súd prvej\ninštancie ustálil, že žalovaný je povinný dodaný plyn ďalej distribuovať do jednotlivých rozostavaných\nbytov, navyše v čase kedy bytový dom nie je skolaudovaný. Poznamenať, že žalovaný už na základe\nuvedenej zmluvy z roku 2017 dodávku plynu nezabezpečuje, čo je zrejmé aj zo zmluvy predloženej\nžalobcom, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o.; táto zmluva sa týka\nplynu vo fľašiach, pričom sám žalobca uvádza a domáha sa súčasnej dodávky plynu, ktorá sa však\nrealizuje prostredníctvom zásobníkov a ako sám uvádza žalobca, tieto sa nenachádzajú na pozemku\npatriacom k bytovému domu (ale na susednom pozemku vo vlastníctve tretej osoby). Ak takáto povinnosť\nneexistuje (a súd jej existenciu ani netvrdí), nie je možné žalovanému uložiť, aby dodával plyn do\nrozostavaných bytov vo vlastníctve žalobcu. Konštatoval, že súd prvej inštancie ukladá žalovanému\nviaceré povinnosti, ktoré však majú rôzny charakter a teda je potrebné, aby ustálil pasívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu k všetkým týmto povinnostiam, čo však v napadnutom uznesení nevykonal.\n30. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie, že na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv ani\nskutočnosť, že doposiaľ nebol predmetný bytový dom, a teda aj jednotlivé byty a nebytové priestory\nskolaudované, poukazujúc na žalobcom citované právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 10Co/62/2021-444, zo dňa 30.11.2021, tento záver je rozhodne nesprávny. Uvedené uznesenie sa\ntýkalo veci s iným právnym základom (kde sa žalobcovia v zásade domáhali ochrany užívacieho práva\nk rozostavaným bytom, ktoré nikdy nepreukázali), zatiaľ čo v aktuálnej veci ide o prípad, kedy je žalobca\nvlastníkom rozostavaných bytov, a teda ako vlastník má oprávnenia na zabezpečenie dodávky služieb,\nktorých zabezpečenie nedôvodne požaduje od žalovaného. Kľúčovou otázkou teda je, či má žalovaný\nvôbec povinnosť zabezpečiť dodávku akýchkoľvek služieb žalobcovi, a to aj pre prípad, že by bytový\ndom bol skolaudovaný. Skutočnosť, že bytový dom skolaudovaný nie je, ešte umocňuje nezmyselnosť\npožiadavky žalobcu, pretože úroveň užívania rozostavaného bytového domu je rozhodne nižšia ako pri\nskolaudovanom bytovom dome. Navyše je potrebné poukázať, že súd prvej inštancie v napadnutom\nuznesení len poukázal na vyššie citované uznesenie Krajského súdu v Bratislave bez toho, aby vysvetlil,\naký majú uplatnené nároky v oboch konaniach súvis, a teda prečo má byť predmetné uznesenie na\ntento prípad aplikovateľné.\n31. Argumentoval, že sa žalobcovi nezaviazal, že ukončí výstavbu rozostavaného bytového domu\nnajneskôr v novembri roku 2016, resp. v apríli roku 2017; v uvedenom čase totiž medzi žalobcom\na žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah ani nepoznali. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu\n\no budúcej zmluve až v roku 2018, v ktorej sa uvádza, že ku kolaudácii bytového domu dôjde do\njanuára roku 2019. V decembri roku 2018 sa v rámci kolaudačného konania na rozostavaný bytový dom\nuskutočnilo miestne zisťovanie, avšak napriek tejto skutočnosti a aj v dôsledku nečinnosti stavebného\núradu rozostavaný bytový dom nie je dodnes skolaudovaný. Žalovaný má eminentný záujem na\nkolaudácii rozostavaného bytového domu okrem iného aj preto, že je jednoúčelovou spoločnosťou a\npráve kolaudácia je podmienkou úhrady časti kúpnych cien za byty, ktoré žalovaný v tomto bytovom\ndome predal. Ďalej uviedol, že v prípade označenom žalobcom nejde o vlastníkov rozostavaných bytov\nv bytovom dome, ale o manželov L., ktorí dlhujú žalovanému sumu vo výške 2.436,80 eura za spotrebu\nelektrickej energie; manželia L. pritom užívajú rozostavané byty v rozostavanom bytovom dome napriek\nnesúhlasu ich vlastníka (žalovaného).\n32. Pokiaľ ide o žalobcom predložené vyúčtovanie za byt č. 9 a č. 16, žalovaný uviedol, že nejde o\nvyúčtovanie a tieto listiny sa týkajú roku 2021; v danom čase ešte mal so spoločnosťou Flaga spol. s\nr. o. uzavretú zmluvu žalovaný, avšak tieto majú spoločné s dodávkou plynu len sumu 1,11 eura za\nprenájom zásobníkov. Navyše uvedený predpis sa týka nákladov na spoločné priestory v rozostavanom\nbytovom dome a nemá nič spoločné s dodávkou plynu. Na dôvažok uviedol, že tento predpis žalobca\nneakceptoval a na náklady za spoločné priestory rozostavaného bytového domu vôbec neprispieva\n(napriek tomu, že rozostavané byty užíva - jeden s dcérou a druhý užíva druhá dcéra žalobcu s rodinou).\nV ďalších žalobcom pripojených vyúčtovaniach sa týka opätovne len položka za prenájom zásobníku\n(1,11 eura mesačne); žalovaný uhrádzal na základe vtedajšieho právneho vzťahu so spoločnosťou Flaga\nspol. s r. o. za prenájom podzemných zásobníkov (umiestnených na pozemku vo vlastníctve tretej osoby)\nsumu 240 eur ročne a opäť sa jedná len o náklady pripadajúce na spoločné priestory rozostavaného\nbytového domu, pričom ani tieto náklady žalobca dodnes neuhradil. Žalobcom predložené dôkazy sa\nteda netýkajú v žiadnom prípade rozúčtovania nákladov na dodávku plynu od spoločnosti Flaga spol.\ns r. o. z minulých rokov, ako to tvrdí. Žalobca si tiež protirečí, keď na jednej strane uvádza, že mu\nnebolo doručené vyúčtovanie, avšak na druhej strane toto k návrhu prikladá. Pokiaľ ide o dodávku\nelektrickej energie, na jej dodávku mal žalobca uzavretú zmluvu sám ako vlastník rozostavaných bytov\nso ZSE a.s. (čo potvrdzuje možnosť aj samostatného zabezpečenia dodávky plynu). Pokiaľ ide o\ndodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, žalobcovi bolo doručené rozúčtovanie, ku ktorému bola\npriložená aj dodávateľská faktúra a rozúčtovanie sa vykonalo na základe údaju o stave vodomerov v\njednotlivých rozostavaných bytoch (žalobca tento údaj prostredníctvom fotografie poskytol). Žalobcovi\nboli opakovane doručované aj dodávateľské zmluvy týkajúce dodávky vody a odvádzania odpadových\nvôd - napriek týmto skutočnostiam žalobca odmietal uhrádzať tieto náklady a povinnosť zaplatiť ich\nmu bola uložená platobným rozkazom, voči ktorému podal žalobca odpor a vec sa bude prejednávať\nv rámci súdneho konania. Žalobca okrem toho odmieta prispievať na náklady spojené s chodom\nrozostavaného bytového domu: servis sekcionálnych brán, servis požiarnych uzáverov a hasiacich\nprístrojov, servis výťahov, daň z nehnuteľnosti za pozemky patriace k rozostavanému bytovému domu\nzimná údržba (odhŕňanie snehu, prístupovej komunikácie vo svahu v dĺžke viac ako 100 m od W.\nI. až po rozostavaný bytový dom), prevádzkovanie vodovodu a kanalizácie v dĺžke cca 100 m od\nW. I. až po rozostavaný bytový dom, komunálny odpad (OLO odvoz odpadu), elektrická energia v\nspoločných priestoroch, upratovanie spoločných priestorov, administratíva (účtovanie faktúr spojené\ns prevádzkou rozostavaného bytového domu), administratíva spojená s prevádzkou rozostavaného\nbytového domu (nutné opravy, ktoré sa bežne v bytových domoch vyskytujú ako napr. zaseknutý\nvýťah, pokazené garážové brány, výmeny žiaroviek, výmeny pokazených fotobuniek, odčerpanie vody\nz výťahovej šachty, oprava poškodených dlaždíc na schodiskách, oprava poškodených častí zábradlí,\nvymaľovanie zašpinených stien a ďalšie). Tieto náklady boli rozpočítané na byty, ktoré ich vlastníci\nužívajú.\n33. Žalobca užíva predmetné rozostavané byty vo svojom vlastníctve už od roku 2018, pričom byt č. 9\nužíva so svojou dcérou na bývanie a druhý byt č. 16 prenajímal ďalším osobám za sumu okolo 1.800 eur\nmesačne, aktuálne tam býva jeho druhá dcéra s rodinou, ale na náklady za spoločné priestory odmieta\nprispievať, hoci suma nákladov aj presný rozpis nákladov so zmluvami a faktúrami od dodávateľov\nbola žalobcovi zasielaná už koncom roka 2021 ako aj v roku 2022 emailmi aj doporučenými zásielkami\n(na byt č. 9 pripadá suma 175,61 eura mesačne a na byt č. 16 suma 149,21 eura mesačne, avšak\nžalobca uhrádza podľa neho postačujúce sumy za jeden byt cca 40 eur a za druhý byt cca 60 eur).\nVšetci vlastníci rozostavaných bytov v bytovom dome, okrem žalobcu a manželov L. (ktorí však nie\nsú vlastníci) sa bez problémov dohodli na úhradách nákladov, iba žalobca a manželia L. chcú užívať\n(dokopy) štyri rozostavané byty a neprispievať na náklady, resp. prispievať na náklady neadekvátnou,\n\nresp. neodôvodnenou sumou (žalobca napríklad tvrdí, že neexistuje žiadna zimná údržba napriek tomu,\nže mu už viackrát bola zaslaná zmluvu a faktúry zo spol. BOMASERVIS, ktorej sa už za poskytnutie tejto\nslužby platí štvrtý rok ročne sumu 2.400 eur, pritom žalobca bol vyzvaný, aby zabezpečil lacnejšieho\ndodávateľa, ak sa mu tento zdá príliš drahý). Žalovaný nemá uzavretú so žalobcom žiadnu ústnu ani\npísomnú dohodu, na základe ktorej by mal žalobca právo vstupovať do rozostavaného bytového domu\na rozostavaných bytov (je predsa ich vlastník!) a na základe ktorej by zároveň mal žalobca uhrádzať\nžalovanému platby - ak také platby žalobca uhrádza, tieto je žalovaný nútený vrátiť späť, keďže na ne\nnie je právny dôvod. Žalovaný ešte raz zdôraznil, že plynová prípojka nie je skolaudovaná, a teda nie\nje možné zabezpečiť dodávku plynu cez túto - pokiaľ ide o dodávku plynu prostredníctvom zásobníkov,\ntúto nezabezpečuje žalovaný a žalobca si túto môže zabezpečiť sám, pričom neexistuje žiaden právny\nzáklad k tomu, aby takúto službu žalobcovi zabezpečoval žalovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nzotrval na tom, že žalobca z formálneho ani z materiálneho hľadiska nie je nositeľom práva, ktorému\nby sa mala poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, a preto je napadnuté uznesenie\nnezákonné.\n34. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v skutkovo obdobných situáciách boli\npotvrdené Krajským súdom v Bratislave už dve uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými bolo vydané\nneodkladné opatrenie a v jednom prípade krajský súd zmenil zamietavé rozhodnutie súdu prvej\ninštancie tak, že neodkladné opatrenie nariadil. Skutkovým základom každého sporu rôznych žalobcov\nvoči totožnému žalovanému je, že žalovaný umožnil jednotlivým vlastníkom predčasné užívanie\nbytového domu, v ktorom zabezpečoval služby spojené s užívaním nehnuteľnosti žalovaný. Následne\njednotlivým vlastníkom nepredložil riadne vyúčtovanie alebo vyúčtoval nereálne sumy, resp. požadoval\nuhradiť plnenie za nevykonávané služby. V prípade dožiadania zo strany niektorých vlastníkov alebo\nrozporovania poskytnutých služieb boli vlastníci bytov zo strany žalovaného sankcionovaní odpojením\nod energetických médií, blokovaním ich vstupu do nehnuteľnosti, garáže a pod. Krajský súd v Bratislave\nv každom jednom prípade potvrdil nariadené neodkladné opatrenie, pričom správanie sa žalovaného\nvystihuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie sp. zn. 10Co/62/2021: „K tvrdeniu odporcu (pozn.\nspoločnosti Penat), že obsah navrhovaného neodkladného opatrenia je neprípustný, nakoľko stavba\nbytového domu nie je skolaudovaná, a preto ju nie je možné riadne a bez obmedzení užívať, a\nv dôsledku neodkladného opatrenia by nebolo možné kolaudáciu riadne zrealizovať, odvolací súd\nuvádza, že táto argumentácia je v priamom rozpore práve so samotnými úkonmi odporcu, ktorý byty v\nneskolaudovanej stavbe uzavretím Dohody o vstupe do objektu najprv navrhovateľom užívať umožnil,\nod apríla 2019 prijímal od nich platby za služby spojené s ich užívaním, a preto nie je zrejmé,\nakým spôsobom by užívanie bytov navrhovateľmi mohlo priebehu kolaudačného konania zabrániť.\nNedôvodným je aj tvrdenie odporcu, že nariadeným neodkladným opatrením by došlo k neprimeranému\nzásahu do jeho postavenia z dôvodu, že nie je časovo obmedzené, nakoľko v súlade s ust. § 334\nC s. p. môže súd neodkladné opatrenie zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo vydané s tým,\nže týmto neodkladným opatrením bude iba potvrdený stav, ktorý si strany medzi sebou dohodli, t. j.\nzdržiavanie sa v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi a zároveň\nich nerušené užívanie, keďže navrhovatelia v odvolacom konaní predložením Notárskej zápisnice zo\ndňa 12. novembra 2021, sp. zn. N 566/2021, NZ 39806/2021 osvedčili skutočnosť, že ich byty sú\nodpojené od elektrickej energie“ (pozn. - analogicky aplikovateľné na odpojenie od plynu). Aj keď sa\nžalovaný snaží navodiť dojem, že sa jedná a skutkovo odlišné prípady, nie je tomu tak, čo potvrdzujú\naj ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vzťahujúce sa na skutkovo obdobné prípady ako sp.\nzn. 8Co/123/2021, zo dňa 6.12.2021 a sp. zn. 8Co/126/2022, zo dňa 25.10.2022.\n35. Súd prvej inštancie do výroku rozhodnutia prevzal petit navrhnutý žalobcom, ktorý bol naformulovaný\ntak, aby pokryl akékoľvek nežiaduce konanie/nekonanie žalovaného. Ako bolo z dôkazných materiálov\npriložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, žalovaný odmontoval\nplynomery prislúchajúce k bytom žalobcu na poschodí, čím narušil systém dodávania plynu, prakticky\nodrezal byty vo vlastníctve žalobcu od plynu, čím znemožnil kúrenie a ohrev teplej vody. Predmetnú\nskutočnosť preukazuje výpoveď štatutára žalovaného zachytená v uznesení policajta, v ktorom bolo\ntoto konanie uznané štatutárom žalovaného. Prvý výrok nariadeného neodkladného opatrenia preto\nsmeruje k pripojeniu bytu žalobcu k dodávke plynu. Druhý výrok návrhu je odôvodnený argumentáciou\nžalovaného, ktorú využil v iných súdnych konaniach ad absurdum, a teda že v danom prípade sa nemôže\nzdržať obmedzenia dodávok elektriny, keď elektrina bola odpojená a v čase vydania neodkladného\nopatrenia nie je do bytu dodávaná. Druhý výrok preto ukladá žalovanému zdržať sa konania, ktoré\nby malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do špecifikovaných nehnuteľností a\n\nv konečnom dôsledku je opodstatnený správaním sa žalovaného, ktorý byty v užívaní žalobcu od\nplynu technicky odpojil. Prvý a druhý výrok teda neukladá žalovanému dodávať plyn, čo vyplýva aj\nz jazykového výkladu, ale zabezpečiť, aby dodávanie plynu bolo technicky možné a nenarušené a\naby zariadenia na dodávanie plynu do bytu boli funkčné. Tretí výrok zahŕňa v sebe alternatívny petit,\nktorý je opäť opodstatnený správaním žalovaného. Jednak ukladá povinnosť žalovanému plyn dodávať\n(čo v bytovom dome aktuálne zabezpečuje žalovaný) alebo umožniť inému subjektu dodávať plyn do\nbytu žalobcu, ak žalobca uzatvorí podľa technických a stavebných možností bytového domu vlastnú\nzmluvu s dodávateľom. Ak žalovaný tvrdí, že do bytového domu plyn nedodáva, toto tvrdenie nie je v\nsúlade so skutkovým stavom ani s listinnými dôkazmi. V konečnom dôsledku žalovaný je zodpovedný\nza chod bytového domu vrátane dodávania plynu, nakoľko služby spojené s užívaním bytového domu\núčtuje. Za účelom preukázania tejto skutočnosti žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\npredložil vyúčtovanie, v ktorom je ako samostatný riadok uvedená položka „C.“. Zodpovednosť za\ndodávanie plynu osvedčuje aj dôkaz predložený žalovaným, označený ako „T.“. Jedná sa o email\niného užívateľa bytového domu pána X. zo dňa 18.1.2022, v ktorom sa na druhej strane dokumentu\npíše: „My aktuálne okrem mesačnej platby pre Penat vo výške 100 EUR, platíme za plyn 36 EUR\na za vodu cca 30 EUR mesačne“ Predmetná skutočnosť len potvrdzuje dôkazy, ktoré predložil, že\nza dodávanie plynu zodpovedá žalovaný. Žalobca nevidí do zmluvných vzťahov žalovaného, avšak\nak účtuje dodávanie (zabezpečenie) plynu žalobcovi a ostatným užívateľom bytov v bytovom dome,\nžalobca sa musí domáhať splnenia povinnosti práve od žalovaného, nie od tretieho subjektu. Čo sa\ntýka ostatných bodov petitu, bolo preukázané, že žalovaný byty žalobcu od plynu odpojil (viď priznanie\nštatutára), preto v tomto smere je opäť logické, aby bola povinnosť uložená žalovanému.\n36. V odvolaní žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu je v časti materiálne nevykonateľné z dôvodu\njeho neurčitosti, a teda časť uložených povinností je nevymožiteľná s ohľadom najmä na nedostatočné\nvymedzenie nehnuteľností, ktorých sa uložené povinnosti majú týkať. Uviedol, že hoci II. výrok\nrozhodnutia neobsahuje detailný popis nehnuteľností, ktorých sa uložené povinnosti týkajú, zo znenia\nvýroku je však zrejmé, že v tomto smere odkazuje na výrok I. rozhodnutia, v ktorom sú predmetné\nnehnuteľnosti dostatočne špecifikované tak, že ich nie je možné zameniť s inými nehnuteľnosťami.\nZároveň mal za to, že formulácia výroku nevyvoláva medzi sporovými stranami žiadne pochybnosti o\ntom, ktorých nehnuteľností sa uložené povinnosti týkajú. V prípade žalovaného je tak možné usudzovať\nnajmä s ohľadom na skutočnosť, že voči žalobcovi podal návrh na vydanie platobného rozkazu z\ndôvodu neplatenia faktúr za spotrebovanú vodu v súvislosti s užívaním predmetných nehnuteľností na\nzáklade Dohody o vstupe uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný zároveň pred podaním\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu zaslal žalobcovi predžalobnú výzvu a upomienky, v ktorej bol\nžalobca vyzvaný na úhradu faktúr za náklady, ktoré vznikli využívaním služieb v súvislosti s užívaním\npredmetných nehnuteľností. V tomto smere je teda odvolacia námietka žalovaného nedôvodná. Napriek\ntomu, že sa jedná o rozostavenú stavbu, pre sporové strany na zabezpečenie ich vzájomného\nvzťahu sú byty dostatočne a nezameniteľné definované, pričom na túto skutočnosť nemá vplyv, či\nsa jedná o označenie „rozostavaný byt“ alebo „byt“. Súdna prax dospela k záveru, že na účely\nnariadenia neodkladného opatrenia podobného typu nie je potrebné úplne presne vymedziť byt,\nnakoľko takéto neodkladné opatrenie nie je (ani nemá byť) podkladom na zápis práv do katastra\nnehnuteľností ani inej evidencie. Neodkladné opatrenie upravuje primárne obligačno-právny vzťah\ndvoch subjektov, pričom na účely dodržania (a následne aj prípadného vymoženia) neodkladného\nopatrenia postačuje, ak obidve strany aj v zmysle ich doterajšieho správania si sú vedomé toho,\nktorého bytu sa neodkladné opatrenie týka. Nie je možné procesné sankcionovať žalobcu za to, že\nžalovaný do dnešného dňa (od 2018) nebol schopný skolaudovať bytový dom a ten je označený\nna liste vlastníctva ako rozostavaná stavba. Žalovaný však má nepochybne vedomosť, o ktoré byty\nsa má jednať, nakoľko žalovaný predmetné byty odpojil od plynu. Žalovaný v doterajšej komunikácii\nnikdy nerozporoval, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom sporu. Nehnuteľnosti, voči ktorým neodkladné\nopatrenie smeruje, sú spoľahlivo identifikované, a to spôsobom postačujúcim pre účely nariadenia\nneodkladného opatrenia. Zo špecifikácie nehnuteľnosti obsiahnutej v petite je zrejmé, že nehnuteľnosti\ntam uvedené sú dostatočne špecifikované čo do popisu stavby, jej názvu, parcelného čísla, výmerov\na pod., čo prakticky vylučuje možnosť zameniteľnosti vo výroku špecifikovaných nehnuteľností s inými\nnehnuteľnosťami. Prípadné námietky žalovaného ohľadom nevykonateľnosti uznesenia nemôžu obstáť\naj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom sťažovatelia rovnako namietali neurčitosť\na nevykonateľnosť petitu s čím sa Ústavný súd SR nestotožnil, a síce: „Sťažovateľom bola exekučným\ntitulom uložená povinnosť vypratania priestorov, avšak priestory, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje,\nneexistujú. V tejto súvislosti je predovšetkým podstatné, že relevantné právne predpisy pojem „priestor“\n\nnedefinujú. Sťažovatelia nevedia, čo majú vypratať, ale ani to, či ide o nebytový priestor, rozostavaný\nnebytový priestor či rozostavaný bytový priestor. Nevedia, či majú vypratať konkrétnu nehnuteľnosť,\nstavbu, časť nehnuteľnosti, časť stavby, na akom pozemku, v akom stupni rozostavanosti, čiernu stavbu\napod. Záver okresného súdu o tom, že z dôvodu, že výrok rozhodnutia zaväzuje najmä strany sporu,\nmá byť tento jasný, určitý a presný najmä pre nich, nepovažujú sťažovatelia za správny. Sťažovateľom\nbola uložená povinnosť vypratať priestory v stavbe školy súp. č. XXXX na XX v, zapísanej na. Podľa\ntýchto údajov nemožno nehnuteľnosť dohľadať ani prostredníctvom katastra nehnuteľností (...).“ Ústavný\nsúd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou sťažovateľov ohľadom neurčitosti a nevykonateľnosti\npetitu čo odôvodnil nasledovne: (...) Jadrom sťažnosti je námietka, podľa ktorej treba exekučný titul\npovažovať z materiálneho hľadiska za nevykonateľný. (...) Ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia\nvo svojej sťažnostnej argumentácii kladú na vykonateľnosť výroku exekučného titulu o povinnosti\nvypratať priestory v podstate obdobné nároky, aké sú vyžadované pri formulácii výrokov súdnych či\niných úradných rozhodnutí či formulácii zmluvných textov týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv k\nnehnuteľnostiam v súvislosti so zápisom týchto práv do katastra nehnuteľností. Z tohto pohľadu by sa\ndalo konštatovať že formulácia výroku exekučného titulu by pre zápis do katastra nehnuteľností (najmä\npre absenciu grafického zobrazenia priestorov, ktoré sa majú vypratať) nepostačovala. Ako na to však\nokresný súd správne poukazuje, v danom prípade exekučný titul nemal slúžiť na účely zápisu do katastra\nnehnuteľností (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.12.2018, sp. zn.\nII. ÚS 590/2018).\n37. Neobstojí odvolacia námietka ohľadom nesplnenia povinnosti súdu prvej inštancie poučiť žalovaného\no možnosti podať žalobu vo veci samej podľa § 337 ods. 2 C. s. p.. Súd prvej inštancie svoj\nprocesný postup dostatočne zrozumiteľne vysvetlil v odseku 13 napadnutého rozhodnutia. Súd prvej\ninštancie v napadnutom uznesení (strana 10 a 11) podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nie je daná\nprekážka rozhodnutej veci. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie\nnového návrhu. Ak návrh vychádza z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu\nprekážka právoplatne rozhodnutej veci a súd môže žalobcovi vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť.\nPoukázal preto na uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení zrozumiteľne uviedol, v čom videl\nzmenu pomerov, pre ktorú, napriek predchádzajúcemu zamietajúcemu uzneseniu, novému návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Zatiaľ čo v čase rozhodovania o prvom návrhu žalobcu, ten\npodľa súdu nevedel preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného a žiadal poskytnúť širšiu ochranu svojho\npráva, v čase nového rozhodovania preukázal konanie žalovaného. Skutkové okolnosti a dôkazy, na\nktoré poukázal v druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, totiž zjavne neexistovali a neboli\nv dispozícii žalobcu v čase rozhodovania súdu o prvom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.\nJe taktiež zrejmé, že v prípade oboch petitov nie sú naplnené znaky totožnosti, preto nemohlo dôjsť k\nporušeniu zásady niet dvakrát v tej istej veci. Právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia nie vždy zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej; je tomu tak len vtedy,\nak nedôjde k zmene skutkových okolností. Pokiaľ však po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných\npre rozhodnutie), nezakladá už právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia prekážku veci právoplatne rozhodnutej a súd môže rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, i keby išlo o návrh toho istého účastníka s petitom identickým ako bol petit\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne\nuznesením súdu zamietnutý (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo\n16.5.2011 uverejnené pod č. 25/2011 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR). Keďže v danom\nprípade po právoplatnom rozhodnutí o zamietnutí prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\ndošlo k zmene skutkových okolností, ktorými osvedčoval dôvodnosť druhého návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a nutnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, rozhodnutiu o druhom návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej.\n38. Žalobca ďalej uviedol, že nikto nespochybňuje fakt, že sa jedná o rozostavanú budovu, avšak\nOkresný súd Bratislava I opakovane potvrdil, že súčasný stav, keď sa neskolaudovaná budova užíva,\nzavinil žalovaný. V konečnom dôsledku žalovaný aj prikladá rozhodnutie, kde bolo rozhodnuté o\nsprávnom delikte a žalovanému bola uložená pokuta. Neskolaudovanie stavby však nie je prekážkou\npre žalovaného v prípadoch, keď od vlastníkov/užívateľov v bytovom dome vyberá poplatky spojené s\nužívaním nehnuteľnosti a tieto nároky si aj súdne uplatňuje. Túto skutočnosť v podstate potvrdzuje aj\nžalovaný, keďže podal návrh na vydanie platobného rozkazu na žalobcu ako aj na iných užívateľov v\n\nbytovom dome. Žalovaný navrhol text dohody o vstupe, ktorá oprávňuje vlastníkov a nájomcov na vstup\na užívanie nehnuteľností a tiež ktorá tvorí podklad pre účtovanie služieb zo strany žalovaného. Napokon\ndohoda o vstupe neoprávňuje užívateľov len na vstup, ale v jej ustanoveniach sú vymenované služby,\nktoré žalovaný zabezpečuje v bytovom dome. Užívanie stavby priznáva aj žalovaný v odvolaní; takisto\npotvrdzuje užívanie a zodpovednosť žalovaného už vyššie uvedený email iného vlastníka, ktorému\nžalovaný podrobne vysvetľuje výšku zálohových platieb, ktoré si od vlastníkov vyberá. V dôsledku\nuvedených skutočností sa javí procesná obrana žalovaného týkajúca sa rozostavanej stavby celkom\nzjavne účelová, nakoľko rozostavanosť stavby nijako nebránila a ani v súčasnosti nebráni žalovanému,\naby umožnila prevziať byty jednotlivým vlastníkom do užívania a aby si účtoval za služby spojené s\nužívaním nehnuteľnosti.\n39. Pokiaľ žalovaný spochybňuje svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi a aj v ostatných častiach\nodvolania spochybňuje svoju pasívnu vecnú legitimáciu; čo sa týka povinnosti pripojiť byty v užívaní\nžalobcu k dodávke plynu a zdržať sa konania, ktorým by žalovaný obmedzoval dodávku plynu, bola\npasívna legitimácia žalovaného preukázaná a pokiaľ ide o dodávanie plynu, nedôvodne žalovaný v\nodvolaní namieta, že žalobca netvrdil, ani nepreukázal jeho pasívnu vecnú legitimáciu, keď nepreukázal,\nže by bol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá mu bola uložená neodkladným opatrením. Správne\nžalovaný v odvolaní poukazuje na to, že nejde o právny vzťah vlastníka bytu a jeho užívateľa, nakoľko\nide o právny vzťah navrhovateľa ako vlastníka a žalovaného ako subjektu, ktorý do jeho vlastníckeho\npráva zasahuje. Je však nesporné, že to bol práve žalovaný, ktorý zasiahol do vlastníckeho práva\nžalobcu odmontovaním plynomerov a ako subjekt zodpovedný za chod bytového domu má objektívne\nmožnosť žalobcovi umožniť a sfunkčniť dodávanie plynu. Naviac, predloženým emailom iného vlastníka\nsamotným žalovaným bolo dostatočne osvedčené, že dodávanie plynu zabezpečuje a účtuje žalovaný,\npričom spleť zmluvných vzťahov žalovaného s tretími subjektmi je z hľadiska žalobcu irelevantná. Preto\nsúd prvej inštancie dospel správne k záveru, že práve žalovaný je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie\nna uloženie povinnosti navrhovaného neodkladného opatrenia a odvolacie námietky žalovaného ani v\ntomto smere nemôžu obstáť. Poukázal na zmätočnosť odvolania žalovaného, keď uvádza „dodávku\nplynu cez zásobníky do rozostavaného bytového domu nezabezpečuje žalovaný, a teda ten nemôže túto\ndodávku zabezpečiť ani pre žalobcu“; následne uvádza „Pokiaľ žalovaný zabezpečuje dodávku plynu\nniektorým vlastníkom rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome, je to jeho vlastná dobrovoľná\niniciatíva, ktorú od neho nemožno vymôcť.“ Z tohto je zjavná účelová argumentácia žalovaného, nakoľko\npodľa vlastného tvrdenia je schopný plyn dodávať, a iným užívateľom v bytovom dome aj plyn dodáva.\nŽalovaný v dôsledku uvedeného správania stavia seba do pozície subjektu, ktorý zabezpečuje chod\nbytového domu, nakoľko za chod bytového domu účtuje poplatky, a teda za dodané služby je aj\nzodpovedný. Nesúhlasil s tým, že je na vôli žalovaného, komu v bytovom dome bude plyn dodávať\na komu nie, nakoľko uvedeným spôsobom žalovaný „sankcionuje“ tých vlastníkov, ktorí požadujú od\nžalovaného, aby splnil svoje zákonné povinnosti bytový dom kolaudovať, aby dodržoval predpisy na\núseku BOZP, aby predkladal transparentné a reálne vyúčtovania a pod. Žalovaný si však odporuje a\nvo svojej komunikácii potvrdzuje, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v predmetnej veci. Žalobca\ndoložil emailovú komunikáciu štatutárneho zástupcu žalovaného, v ktorej výslovne uvádza prekódovanie\nčipov a vyzýva ďalších vlastníkov bytového domu pod hrozbou sankcie, aby žalobcovi neposkytovali\nžiadnu súčinnosť pri vstupe do objektu. Táto komunikácia bez akýchkoľvek pochybností vyvracia\ntvrdenia, v zmysle ktorých žalovaný sa necíti byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Dokladaná\nkomunikácia je ďalším dôkazom, ktorý jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný zodpovedá za chod\nbytového domu. Zdôraznil, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal formou\nnotárskej zápisnice, že boli plynomery odmontované, nenachádzajú sa na svojom miest. Žalovaný\nani po výzve žalobcovi plynomery nenamontoval. V tomto smere preto tvrdenia žalovaného ohľadom\nabsencie jeho pasívnej vecnej legitimácie a zodpovednosti za funkčnosť dodávania plynu sú založené\nna nepravdivých argumentoch. Ak by predložené argumenty ohľadom užívania bytového domu neboli\npostačujúce, žalobca dáva na zváženie súdu vykonať obhliadku bytového domu spojenú s miestnym\nzisťovaním.\n40. Ak žalovaný ďalej argumentuje dohodou o vstupe, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami\nna dobu určitú, a podľa názoru žalovaného po jej uplynutí žalobca nemá oprávnenie vstupovať do\nobjektu, keďže neuhrádza platby za náklady na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu;\ndohoda o vstupe a podmieňovanie vstupu žalobcu platbami za energie je zjavným nepochopením\ninštitútu vlastníckeho práva a značí zneužívanie práva zo strany žalovaného. Žalobca je vlastníkom\nbytov a podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení bytového domu, preto nepotrebuje mať\n\nuzavretú žiadnu dohodu o vstupe so žalovaným ako developerom bytového domu. V súvislosti s údajným\nnezaplatením nákladov na bytový dom, aj keď neplatenie nákladov nikoho neoprávňuje obmedzovať\nvlastníka v užívaní bytu; uviedol, že predmetná skutková okolnosť ukazuje všeobecný postoj žalovaného\nk jednotlivým vlastníkom v bytovom dome. Žalobca opakovane vyzval spoločnosť žalovaného na\npredloženie vyúčtovania jednotlivých energetických služieb a služieb spojených s užívaním spoločných\nčastí a zariadení bytového domu, čo sa nestalo. Žalobcovi do dnešného dňa nie je zrejmé, aké\nsumy platí žalovaný svojim dodávateľom elektriny, plynu, vody a ako sú tieto dodávky energetických\nmédií rozúčtované; žalobca opakovane žiadal o urovnanie vzťahov a zároveň vždy deklaroval, že\npo preukázaní nákladov ich bude riadne platiť. Podľa dohody žalobca pravidelne uhrádzal zálohy na\nplatby energetických médií a iných služieb. V komunikácii so žalovaným vždy žiadal o relevantné\nvyúčtovanie nákladov na prevádzku objektu, ktoré dodnes nebolo predložené. Zálohové platby však boli\nžalobcovi zo strany žalovaného bezdôvodne vracané na bankový účet. Podľa priložených bankových\npotvrdení žalobca poslal na účet žalovaného 4.041,84 eura, ktoré mu boli vrátené; teda riadne si plnil\npovinnosti a žalovaný zámerne neprijímal platby (resp. tieto platby žalobcovi vracal). Týmto konaním\nsa žalovaný ako veriteľ dostal podľa § 522 Občianskeho zákonníka do omeškania s plnením (rozpor so\nzásadou poctivosti v právnych vzťahoch). Pokiaľ totiž veriteľ odmieta ponúkané plnenie prijať a pritom\nje zrejmé, že záujem o neho má a neskoršie plnenie príjme alebo vymáha, môže byť jeho správanie\nposúdené ako bezdôvodné odopieranie prijatia plnenia motivované zvyšovaním negatívnych dôsledkov\nomeškania dlžníka. V danom prípade je zjavným motívom žalovaného bezdôvodné navyšovanie čiastky\nfakturovanej za vodné a stočné a taktiež úrokov z omeškania. Okamihom, kedy žalovaný odmietol\nplnenie, resp. ho vrátil, sa dostal žalovaný do omeškania, pričom k omeškaniu žalobcu ako dlžníka\ns ohľadom na § 520 Občianskeho zákonníka v danom prípade vôbec nedošlo. V dôsledku toho, že\nžalovaný vrátil pravidelne uhrádzané platby na bankový účet žalobcu ako mylnú platbu, následne však\npodal návrh na vydanie platobného rozkazu, žalobca sa rozhodol zložiť finančné prostriedky do notárskej\núschovy, s cieľom vyhnúť sa omeškaniu z dôvodu odmietnutia plnenia zo strany žalovaného ako veriteľa.\nZložené finančné prostriedky majú byť poukázané na účet žalovaného. Zloženie finančných prostriedkov\ndo notárskej úschovy naznačuje, že záujmom žalobcu je pravidelne uhrádzať platby spojené s užívaním\njeho majetku v bytovom dome a nie vyhnúť sa plneniu. Žalobca poukázal aj na to, že v ostatných\nmesiacoch opakovane kontaktoval žalovaného s návrhom mimosúdnej dohody, predmetom ktorej je\ngenerálne urovnanie vzťahov, totiž medzi sporovými stranami sú vedené aj iné konania na tunajšom\nsúde, ktorých podstata spočíva v užívaní bytového domu. Akékoľvek návrhy žalobcu na urovnanie\nsporov ostali bez odozvy. Konanie žalovaného ohľadom platieb vykazuje znaky šikanózneho výkonu\npráva. Žalobca je vlastníkom bytov a spoločných častí na bytovom dome, nie ich nájomcom. Nikto\nnemôže obmedzovať vlastníka vo výkone svojho vlastníckeho práva. Ani v praxi bytového práva nie\nje správca bytového domu oprávnený vymknúť vlastníka bytu z bytového domu, ak má nedoplatky za\nnáklady na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.\n41. Napriek tomu, že kolaudácia bytového domu je irelevantná pre posúdenie veci, žalobca z\ndôvodu spochybnenia vierohodnosti žalovaného uviedol, že opakovane žiadal žalovaného o kolaudáciu\nbytového domu, resp. o oznámenie, z akého dôvodu sa kolaudácia nekoná. Keďže žalobca nedostal\nžiadnu odpoveď, ako vlastník sám vstúpil do kolaudačného konania vedeného na stavebnom úrade\nBratislava - Staré Mesto. Žalovanému je známe užívanie stavby bez kolaudácie, nakoľko tento stav\numelo predlžuje prakticky od roku 2018. Podotkol, že žalovaný umožnil nasťahovanie sa do bytového\ndomu jednotlivým vlastníkom s prísľubom, že stavba bude v dohľadnej dobe skolaudovaná. Tento prísľub\nbol daný rodine L. v roku 2018 (ktorú žalovaný uvádza v odvolaní) a následne žalobcovi v roku 2020,\nktorý na základe tohto prísľubu kúpil v bytovom dome dva byty, avšak bytový dom do dnešného dňa nie je\nskolaudovaný. Stavebný úrad vyzval žalovaného na odstránenie nedostatkov pri realizácii stavby ako aj\nna doloženie príslušných súhlasov potrebných na kolaudáciu, pričom ide o také podklady, ktoré sa dajú\nbez neprimeraných ťažkostí doplniť a splniť povinnosť kolaudácie. Napriek tomu žalovaný opakovane od\nroku 2019 žiadal predĺženie lehoty na doloženie podkladov. Nie je pravdou, že by žalobca akýmkoľvek\nspôsobom bránil v kolaudácii bytového domu, nakoľko žalobca vo svojich bytoch nerobil žiadne úpravy,\nktoré by mali vplyv na kolaudáciu; tvrdenia žalovaného ohľadom snahy skolaudovať bytový dom sú preto\nv rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré jasne ukazujú aktivitu stavebného úradu smerujúcu ku kolaudácii\nbytového domu.\n42. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca účelovo poukazuje na prípady, v ktorých bolo\nneodkladné opatrenie nariadené, ale účelovo opomína uviesť prípady, v ktorých návrhom podaných\nvoči žalovanému neodkladné opatrenie nariadené nebolo. Žalobca sa tým snaží navodiť dojem, že v\n\nspore so žalovaným v súvislosti s užívaním rozostavaných bytov v predmetnom rozostavanom bytovom\ndome je viacero vlastníkov (užívateľov) týchto rozostavaných bytov, avšak v skutočnosti sa spor týka\nlen dvoch vlastníkov a jedného užívateľa; dôvodom týchto sporov je predovšetkým skutočnosť, ako\nto označuje aj žalobca, že uvedení vlastníci neuhradili náklady za služby, ktoré im v rozostavaných\nbytoch boli poskytnuté, resp. ktoré spotrebovali (elektrická energia, vodné a stočné a pod.). Zdôraznil,\nže všetci ostatní vlastníci rozostavaných bytov svoj podiel na nákladoch za služby uhradili, a teda\nsa do žiadneho sporu so žalovaným nedostali. V prípade žalobcu ide o tzv. problémového vlastníka,\nktorý konštruuje rôzne neopodstatnené námietky, aby sa vyhol úhrade služieb, ktoré spotreboval. Jeho\ntvrdenia o tom, že služby neboli poskytnuté, resp. neboli riadne vyúčtované, sú absolútne nepravdivé,\ntieto tvrdenia nikdy nedokázal (o čom svedčí napr. aj jeho argumentácia v spore, v ktorom žalovaný\nuplatňuje pohľadávku na úhradu vodného a stočného, z ktorej vyplynulo, že žalobca namieta napr.\núdajnú dvojnásobnú jednotkovú cenu vodného, pritom z vyúčtovania vyplýva, že ide o súčet jednotkovej\nceny vodného a stočného; takými a rôznymi inými absurdnými námietkami žalobca odďaľuje úhradu\nsvojich záväzkov) a naviac žalobcove tvrdenia vyvracia aj skutočnosť, že ostatní vlastníci nemali žiaden\nproblém pokiaľ ide o poskytnuté služby, ich vyúčtovanie ako aj ich úhradu. Žalovaný si je vedomý\nskutočnosti, že v každom bytovom dome sa vyskytnú problémoví vlastníci, ktorí komplikujú spoločnú\nsprávu a spolunažívanie vlastníkov, avšak to neznamená, že je možné takým osobám ustúpiť, a poškodiť\ntým de facto ostatných, zodpovedných a disciplinovaných vlastníkov, ktorí si riadne plnia svoje záväzky\na konštruktívne pristupujú k správe spoločných vecí.\n43. Pokiaľ ide o otázku vymedzenia správnosti petitu, žalobca účelovo konštruuje, keď zjavne nesprávne\nvymedzenie petitu, ktoré je jasne jazykovo vyjadrené sa snaží prezentovať ako spôsobom rozporným\ns uvedeným jazykovým vyjadrením; jasne dokázal, že nemá žiadnu povinnosť dodávať plyn do\nrozostavaných bytov vo vlastníctve žalobcu, pričom práve toho sa žalobca bez právneho dôvodu\ndomáha. Nie je pravdou, ako sa to snaží účelovo prezentovať žalobca, že obsahom výroku I. a\nvýroku II. napadnutého uznesenia nie je povinnosť dodávať plyn, ale zabezpečiť, aby dodávanie plynu\nbolo možné; ak by malo byť toto obsahom neodkladného opatrenia, musela byť žalovanému uložená\npovinnosť pripojiť vnútorné rozvody plynu rozostavaných bytov žalobcu na domový rozvod plynu, resp.\npovinnosť zdržať sa úkonov, ktorými by došlo k odpojeniu bytových rozvodov plynu na domové rozvody\nplynu. Je však zrejmé, že žalobca takú formuláciu nezvolil, jeho návrh (ktorý nesprávne prevzal do\nrozhodnutia aj súd prvej inštancie) smeruje k zabezpečeniu dodávky plynu, avšak na jej zabezpečenie\nnie je žalovaný voči žalobcovi nijako povinný (ako podrobne uviedol vo svojom odvolaní). Zotrval aj na\nneopodstatnenosti II. výroku napadnutého uznesenia v tom smere, že nie je možné, aby žalovanému\nbola uložená povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo za následok prerušenie a obmedzenie dodávky\nplynu, keďže v súčasnosti dodávka plynu nie je realizovaná. Ak by aj platilo, že žalovaný zabezpečoval\npre iné rozostavané byty dodávku plynu, resp. že túto zabezpečoval aj pre byty žalobcu, je jeho\nslobodným rozhodnutím, ak so zabezpečovaním dodávky plynu prestal. Nie je možné nútiť žalovaného,\naby túto službu pre žalobcu zabezpečoval, keďže taká povinnosť nevyplýva ani z právnych predpisov,\nani zo zmluvných vzťahov; ide o obdobnú situáciu, ako by žalobca trval na tom, že ten, kto poskytuje\nupratovacie služby pre vlastníkov iných rozostavaných bytov je povinný poskytovať túto službu aj\nžalobcovi.\n44. Zotrval na tom, že napadnuté uznesenie bez logiky preberá žalobcom navrhovaný petit, ktorý je\nnielen zmätočný a protirečiaci si, ale je aj materiálne nevykonateľný; nie je zrejmé z akého dôvodu\nsúd definoval vo výroku I. pojem Nehnuteľnosti, ak podľa žalobcu aj vo výroku II. aj vo výroku III.\nmá tieto na mysli, avšak na ich označenie nepoužil termín Nehnuteľnosti. Ak súd prvej inštancie v\nnapadnutom uznesení vo výroku I. uvádza, že tie nehnuteľnosti, ktoré sú v tomto výroku definované sa\nmajú ďalej označovať len ako Nehnuteľnosti, potom musí logicky platiť, že ak pojem Nehnuteľnosti v\nďalších výrokoch súd prvej inštancie nepoužil, nemal tieto namysli, resp. nejedná sa o tieto; v takom\nprípade je nepochybne napadnuté uznesenie zmätočné a materiálne nevykonateľné, keďže nie je\nzrejmé, akých konkrétnych nehnuteľností sa (najmä výrok II. a výrok III.) týkajú. Hoci je pravdou, že\nšpecifikácia nehnuteľností v súdnom rozhodnutí nemusí zodpovedať špecifikácii vyžadovanej pre účely\nzápisov práv do katastra nehnuteľností, avšak v tomto prípade nerozlišovanie medzitým, či ide o byt,\nresp. rozostavaný byt má podstatný význam; ak sa v napadnutom uznesení neuvádza, že povinnosti\nsa týkajú rozostavaného bytu, možno z uvedeného vyvodiť, že tieto sa týkajú bytu, ktorým sa však\nuvedený priestor stáva až momentom kolaudácia; do uvedeného času by teda povinnosti uložené\nneodkladným opatrením nebolo možné (resp. potrebné) plniť. Skutočnosť, že žalobca tvrdí, že ho\nnemožno sankcionovať za to, že rozostavané byty ešte nie sú skolaudované je pre túto vec irelevantná,\n\npretože v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mohol použiť pojem rozostavaný byt, ktorý by\nbol pre danú situáciu jednoznačný; inak je napadnuté uznesenie zmätočné. Žalovaný netvrdí, že popis\nnehnuteľnosti vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia musí byť zhodný s tým, ktorý\nsa vyžaduje pre zápis práv do katastra nehnuteľností (tak ako to uvádza aj žalobcom citovaný nález\nÚstavného súdu SR), avšak tvrdí, že spôsob, akým súd prevej inštancie formuloval petit napadnutého\nuznesenia (ktorý prevzal z návrhu žalobcu) vyvoláva viacero pochybností, čoho sa jednotlivé výroky\nnapadnutého uznesenia týkajú.\n45. Pokiaľ sa ďalej žalobca vyjadril k otázke poučenia žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci\nsamej, tak len odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia, avšak nič relevantné k argumentácii o nesprávnom\npoučení žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej neuvádza; je zrejmé, že súd prvej inštancie\nskutočne nepoučil žalovaného správne a len mechanicky citoval zákonné ustanovenie, pričom vôbec\nnenaplnil jeho literu, teda nevymedzil predmet konania vo veci samej, čím zabránil žalovanému v\nmožnosti realizácie jeho procesnej obrany, ktorú mu zákon priamo priznáva. Žalovaný nemôže za\ndaných okolností podať žiadnu žalobu, pretože nie je zrejmé, aký má byť predmet jej konania, a teda\nnemôže sa brániť voči neodkladnému opatreniu v konaní vo veci samej; toto právo mu pritom Civilný\nsporový poriadok jednoznačne priznáva a nič na tom nemení ani skutočnosť, že má voči neodkladnému\nopatreniu možnosť sa brániť týmto odvolaním, pretože konanie o neodkladnom opatrení má svoje\nšpecifiká, kedy sa nedokazujú všetky rozhodujúce skutočnosti, a teda vždy musí existovať možnosť\nobrany aj vnadnom konaní vo veci samej, kde možno všetky relevantné skutočnosti v plnom rozsahu\nposúdiť.\n46. Žalobca vo vyjadrení opakovane poukázal na skutočnosť, že malo podľa neho dôjsť k zmene\nskutkových okolností, čo má za následok, že v prípade tohto návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia nie je daná prekážka res iudicata, avšak žalobca konkrétne žiadnu zmenu skutkových\nokolností neuvádza, odkazuje len na to, že získal nové dôkazy, avšak tieto nové dôkazy neviedli k\ninému skutkovému vymedzeniu žalobcovho návrhu, ale len mali podporiť jeho dôvodnosť. Potvrdzuje\nto aj skutočnosť, že pôvodný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol zamietnutý z\ndôvodu, že žalobca dostatočne neosvedčil ním tvrdený skutkový stav, ale že tento skutkový stav, ak by aj\nbol preukázaný, nemohol byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V takom prípade platí,\nže v tejto veci nie je tvrdený, resp. osvedčený iný skutkový stav, a teda, ak nedošlo k zmene skutkových\nokolností je v zmysle § 329 ods. 3 C. s. p. daná prekážka, a to bez ohľadu na to, že pôvodný, nezmenený\nskutkový stav môže žalobca podložiť novými dôkazmi.\n47. Žalovaný opätovne upriamil pozornosť na skutočnosť, že predmetom neodkladného opatrenia nie\nje povinnosť žalovaného zabezpečiť pripojenie bytových rozvodov plynu na domové rozvody plynu,\nale zabezpečiť dodávku plynu do rozostavaných bytov žalobcu. V tomto kontexte je potom potrebné\nnahliadať na existenciu hmotnoprávnej povinnosti a pasívnej vecnej legitimácie, ktorá je tu pochopiteľne\nodlišná ako v prípade, kedy by mala byť žalovanému uložená napr. „len“ povinnosť zabezpečiť pripojenie\nbytových rozvodov plynu na domové rozvody plynu (napr. v situácii, kedy by žalovaný toto pripojenie\nodstránil). Neodkladné opatrenie znenia obsiahnutého v napadnutom uznesení by bolo možné nariadiť\nlen v prípade, ak by existovala povinnosť žalovaného dodávať pre žalobcu plyn; napriek tomu, že žalobca\nvo vyjadrení k odvolaniu uvádza rôzne názory a poukazuje na nesúvisiace skutočnosti, neuviedol\nani jedno konkrétne zmluvné ustanovenie, resp. ustanovenie právnych predpisov, z ktorého by taká\nhmotnoprávne povinnosť žalovaného vyplývala; že žalobca také konkrétne ustanovenie neoznačil je aj\nlogické, pretože také neexistuje.\n48. Ak žalobca tvrdí, že nepotrebuje ako vlastník mať žiadnu dohodu o vstupe, na to, aby do\nrozostavaných bytov vstupoval, tak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že táto bola uzavretá najmä\nz dôvodu, že rozostavaný bytový dom nebol skolaudovaný. Žalobcovo tvrdenie v tomto bode o jeho\nautonómnosti však zároveň potvrdzuje, že je nepochybne oprávnený a spôsobilý si zabezpečiť dodávku\nplynu ako vlastník rozostavaných bytov sám. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú neurčitosť vyúčtovania,\nide o absolútne účelový argument, ktorým sa opakovane bráni voči splneniu povinnosti uhradiť náklady\nza spotrebované služby (napr. na spotrebovanú vodu a odvedené odpadové vody); uviedol, že dňa\n16.11.2021 žalobcovi zaslal email, v ktorom mu okrem vyúčtovania zaslal aj informácie o spôsobe\nurčenia vyúčtovanej sumy a ďalej poukázal aj na svoju argumentáciu v tejto otázke obsiahnutú vo\nvyjadreniach v konaní, kde žalovaný uplatňuje voči žalobcovi pohľadávku v súvislosti s vodným a\nstočným, kde jasne vyvracia argumenty žalobcu o neurčitosti vyúčtovania. Žalobca ďalej tvrdí, že\n\nuhrádzal zálohové platby na energetické médiá a ďalšie služby, pričom tieto mu žalovaný bezdôvodne\nvracal; v tejto súvislosti zdôraznil, že predmetné zálohové platby sa týkali plnení poskytnutých v\nsúvislosti s užívaním spoločných priestorov rozostavaného bytového domu, ktoré žalobca uhrádzal na\nzáklade dohôd o vstupe. Žalovaný po tom, ako dohody o vstupe zanikli, tieto zálohové platby žalobcovi\nvracal, keďže neexistoval titul na také platby. Pokiaľ ide o otázku výšky vrátených platieb, žalobca\nnavodzuje dojem, že uhradil žalovanému sumu vo výške 4.041,84 eura, ktorú mu žalovaný vrátil,\navšak v skutočnosti nešlo o jednorazovú platbu, ale opakujúce sa platby nižších súm, ktoré žalovaný z\nvyššie uvedeného dôvodu vracal (aj v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie v konaní o úhradu\nnákladov na vodné a stočné). Pokiaľ ide o otázku ukladania plnení do notárskej úschovy a zasielanie\nnávrhov na uzavretie dohody, zo strany žalobcu nejde o úprimne mienené kompromisné kroky, ale o\nšpekulatívne vytváranie obrazu o jeho snahe dohodnúť sa so žalovaným. Ak by mal žalobca skutočný\nzáujem o dohodu, dlžné sumy, ktoré sám priznáva, by priamo uhradil žalovanému a neukladal by ich\nza nejasných podmienok do notárskej úschovy. O neúprimnosti krokov žalobcu svedčí aj skutočnosť,\nže hoci deklaruje, že sa snažil so žalovaným dohodnúť, sám podal dňa 10.10.2022 vo veci užívania\nrozostavaného bytového domu podnet na Slovenskú stavebnú inšpekciu a podnet na Mestskú časť\nBratislava - Staré Mesto ako na príslušný stavebný úrad, na základe ktorého bolo dňa 2.1.2023 vydané\noznámenie o začatí konania o správnom delikte, v ktorom bola žalovanému v súvislosti so skutočnosťou,\nže mal umožniť predčasné užívanie rozostavaného bytového domu uložená pokuta vo výške 22.000 eur.\n49. K otázke kolaudačného konania sa vyjadril žalovaný už v odvolaní a na tom zotrval; kolaudácia\nsa predlžuje pre nečinnosť príslušných orgánov, pričom žalovaný má eminentný záujem na kolaudácii\nrozostavaného bytového domu, a to okrem iného aj preto, že je jednoúčelovou spoločnosťou a práve\nkolaudácia je podmienkou úhrady časti kúpnych cien za byty, ktoré žalovaný v tomto bytovom dome\npredal. Žalovaný priložil k odvolaniu doklady, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia a vyvracajú absurdnú a\nnelogickú argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný predlžuje kolaudáciu bytového domu. Žalobca vo\nvyjadrení k odvolaniu tiež potvrdzuje, že uzavretie dohody s ním je v podstate nemožné, nakoľko si\nnapriek viacerým vysvetleniam zamieňa rôzne pojmy a situácie (pripojenie bytových rozvodov plynu na\ndomové rozvody plynu versus dodávka plynu; vodné versus stočné a pod.); v tomto prípade opätovne\nžalobca nerozlišuje medzi platbami, ktoré platil na základe v minulosti existujúcich dohôd o vstupe,\nktoré sa týkali služieb spojených s užívaním spoločných priestorov v rozostavanom bytovom dome\na platbami, ktoré sa týkajú služieb, ktoré boli poskytnuté priamo v súvislosti s rozostavanými bytmi\nžalobcu; a práve tieto žalobca riadne neuhrádzal a žalovaný bol nútený uplatniť si nárok súdnou cestou\n- v súvislosti s týmito platbami je žalobca dlhodobý neplatič. Na záver žalovaný opätovne uviedol, že\npovinnosti uložené neodkladným opatrením ani nie je možné zo strany žalovaného splniť (teda povinnosť\npripojenia na dodávku plynu a dodávať plyn), a to z dôvodu, že stavba STL 1 plynovod a plynovodná\nprípojka bola síce zo strany žalovaného vybudovaná v roku 2021 (žalovaný má uzatvorenú zmluvu o\npodmienkach rozšírenia distribučnej siete s SPP a.s.) a žalovaný dňa 21.7.2021 požiadal o vydanie\ndodatočného stavebného povolenia spolu so žiadosťou o kolaudáciu, stavebný úrad však do dnešného\ndňa nerozhodol o kolaudácii tejto stavby, a tak z tohto dôvodu spoločnosť SPP a.s. ešte nedodáva plyn\ndo rozostavaného bytového domu. Pokiaľ ide o dodávku plynu prostredníctvom zásobníkov, tieto sú\nvo vlastníctve spoločnosti Flaga spol. s r. o. a sú umiestnené na pozemku vo vlastníctve tretej osoby\n(teda vo nie vo vlastníctve žalovaného). Zmluvu so spoločnosťou Flaga spol. s r. o. uzatvoril P. U., ktorý\nvšak nemá uzatvorenú zmluvu a ani žiadny zmluvný vzťah so žalovaným - z uvedeného vyplýva, že\ndodávku plynu cez zásobníky do rozostavaného bytového domu nezabezpečuje žalovaný, a teda ten\nnemôže túto dodávku zabezpečiť ani pre žalobcu (a ostatne zo žiadneho právneho vzťahu ani právneho\npredpisu nevyplýva žalovanému povinnosť dodávať plyn, resp. zabezpečiť dodávku plynu pre žalobcu).\nŽalobcom predložená zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Flaga spol. s r. o.\nje z roku 2017 a na jej základe sa už neplní a ani plniť nemôže, keďže malo ísť o dodávku plynu vo\nfľašiach a žalobca sa v súčasnosti domáha dodávky plynu zo zásobníkov (vo vzťahu ku ktorým však\nžalovaný nemá žiaden právny vzťah).\n50. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný neuviedol ani jeden precedens nenariadenia\nneodkladného opatrenia voči žalovanému za obdobného alebo značne podobného skutkového stavu.\nVzhľadom na predmet sporu je celkom zjavne irelevantná platobná morálka ostatných vlastníkov alebo\ndokonca žalobcu, nakoľko predmetom sporu nie je nezaplatenie pohľadávky. Medzi sporovými stranami\nje vedený iný spor na Okresnom súde Bratislava I vo veci nezaplatenia pohľadávok. Predmetom sporu\nje uloženie povinnosti žalovanému tak, ako je vymedzené vo výrokovej časti uznesenia, ktorým bolo\nnariadené neodkladné opatrenie (uznesenie č. k. 10C/11/2023-162, zo dňa 31.3.2023). Formulácia\n\npetitu je koncipovaná tak, aby bolo zabezpečené dodávanie plynu do bytov vo vlastníctve žalobcu;\nzvolený petit zabezpečuje ochranu pred akýmkoľvek konaním žalovaného, ktorý v minulosti zamedzil\nžalobcovi vstup do garáže, obmedzil dodávanie elektriny v dvoch bytoch v bytovom dome, odpojil od\ndodávky vody jeden byt v bytovom dome. Petit pokrýva sled udalostí, keď (i) žalovaný preukázateľne\nodpojil byty vo vlastníctve žalobcu od dodávky plynu (navrátenie do pôvodného stavu zabezpečuje výrok\nI. uznesenia); (ii) žalovaný preukázateľne obmedzil dodávanie plynu do bytov žalobcu odmontovaním\nplynomerov, pričom ďalšiemu obdobnému konaniu je potrebné zabrániť (pokrýva výrok II. uznesenia);\n(iii) plyn v bytovom dome dodáva žalovaný, a ak túto povinnosť žalovaný už nebude zastrešovať,\nbude povinný umožniť žalobcovi vybrať iného dodávateľa (pokrýva výrok III. uznesenia). Vo svetle\nopísaného sledu udalostí, navrhnutý petit prevzatý do výrokovej časti rozhodnutia len reaguje na\nkonanie žalovaného, ktoré je z dlhodobého hľadiska nevyspytateľné, čo je známe aj súdu z jeho\nvlastnej rozhodovacej činnosti. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a skutočnosť, že je nositeľom\nhmotnoprávnej povinnosti žalobca preukázal vyúčtovaním služieb samotného žalovaného, ktoré žiada\nžalovaný uhradiť a v ktorých je uvedená položka Flaga (plyn); emailovou komunikáciu medzi vlastníkmi,\nz ktorej vyplýva, že obyvatelia bytového domu platia žalovanému za dodávanie plynu; uznaním\nžalovaného, že byty žalobcu od dodávky plynu odpojil, t j. nie je možné uložiť navrátenie do pôvodného\nstavu inému subjektu, len tomu, kto je narušiteľom status quo. Zároveň konštatoval, že formulácia\npetitu je celkom zjavne postačujúca na účely neodkladného opatrenia a petit je vykonateľný, keďže\nobsahuje nositeľa povinnosti (preukázané žalovaný), obsah povinnosti (výrok reflektuje správanie sa\nžalovaného) a objekt povinnosti (nehnuteľnosti, ktoré sú sporovým stranám na účely splnenia povinnosti\nznáme a rovnako boli vymedzené v exekučnom konaní sp. zn. 40Ek/1598/2022, nadväzujúcim na iný\nspor, kde súdny exekútor bez akýchkoľvek ťažkostí identifikoval nehnuteľnosti). Nesúhlasil s tvrdením\nžalovaného, že nie je možné ho nútiť, aby plyn pre žalobcu zabezpečoval; žalovaný uzatvoril so\nžalobcom kúpne zmluvy v apríli 2020 s tým, že bytový dom bude v dohľadnej dobe skolaudovaný,\nzároveň umožnil žalobcovi (ako aj iným nájomcom/vlastníkom) sa do bytov predčasne nasťahovať.\nDo kolaudácie mal žalovaný provizórne zabezpečovať služby spojené s užívaním bytov v bytovom\ndome, tieto služby aj účtoval, resp. účtuje. Navyše, samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádza,\nže ostatným užívateľom bytov v bytovom dome plyn dodáva. Kolaudácia bytového domu je v roku\n2023 v nedohľadne z dôvodu zavinenia žalovaného. Žalovaný podľa vlastného tvrdenia zabezpečuje\nchod bytového domu. Nebolo možné akceptovať selektívne zabezpečovanie služieb spojených s\nužívaním bytov a sankcionovať jednotlivých vlastníkov (nazývaných žalovaným „problémoví vlastníci“)\ndožadujúcich sa vysvetlenia ohľadom vyúčtovania a chodu bytového domu. Hoci je pravdou, že medzi\nstranami sú nezhody ohľadom vyúčtovania nákladov za chod bytového domu; avšak nezhody (a\ndokonca ani nezaplatenie) faktúr neoprávňuje žalovaného obmedziť žalobcu v plnohodnotnom užívaní\nsvojho vlastníctva, ku ktorému nepochybne patrí komfort v podobe tepla, teplej vody a pod.. Aktuálne\nkonanie žalovaného totiž vykazuje šikanózne využívania práva, ktoré nepodlieha súdnej ochrane.\nDodal, že žalobca žalovaného opakovane vyzýval na urovnanie vzťahov. Žalovaný ani na jeden list s\nobsahom navrhovaného urovnania nereagoval. V tomto smere žalobca odmieta údajné špekulatívne\nzámery, tieto sú na úrovni fabulácie žalovaného. Špekulatívny zámer je možné badať skôr na strane\nžalovaného, ktorý na výzvy žalobcu nereaguje, povinnosť uloženú súdom neplní, účelovo sa snaží\nvyhnúť akéhokoľvek plnenia, robí žalobcovi naprieky (vymknutie z garáže, neodovzdanie kľúčov od\ndverí, aktuálne odpojenie od plynu). Žalobca je po opakovaných výzvach na mimosúdne vyriešenie\nveci v bezvýchodiskovej situácii, nakoľko žalovaný s ním mimosúdne nekomunikuje; nedoložil ani jednu\nreakciu na ponuku žalobcu. V sporých otázkach nedostatočného poučenia podať žalobu a res iudicata\nzopakoval podstatu svojej doterajšej argumentácie. Považoval za pozoruhodné sledovať rozporuplnú\nargumentáciu žalovaného, ktorý uvádza, že „žalovaný po tom, ako dohody o vstupe zanikli, tieto\nzálohové platby žalobcovi vracal, keďže neexistoval titul na také platby.“ a následne píše pravý opak:\n„Ak by mal žalobca skutočný záujem o dohodu, dlžné sumy, ktoré sám priznáva, by priamo uhradil\nžalovanému a neukladal by ich za nejasných podmienok do notárskej úschovy“. Predmetné pasáže z\nrepliky žalovaného nevyžadujú ďalší komentár, ich relevantnosť ostáva na posúdení súdu. Skutočnosť,\nže žalovaný dodáva plyn v bytovom dome, bolo preukázané listinnými dôkazmi. Nie je povinnosťou\nžalobcu a nie je možné pripisovať na úkor žalobcu, keď žalovaný vytvára spleť zmluvných vzťahov\ns cieľom formálne sa vyhnúť plneniu uloženého na základe súdneho rozhodnutia. Doložená zmluva\nuzatvorená medzi G.. P. U. Y. P. S. je nepodpísaná (aspoň žalobcovi sa dostala prvá nepodpásaná\nstrana zmluvy) a nie je z nej možné vyčítať žiadnu povinnosť vo vzťahu k dodávke (nedodávke) plynu,\npreto je s ohľadom na predmet sporu irelevantná. Záverom len citoval žalovaného, ktorý v odvolaní\npíše: „Všetci vlastníci rozostavaných bytov v bytovom dome (...) sa bez problémov dohodli na úhradách\nnákladov...“ (tieto náklady vrátane plynu platili žalovanému); a ďalej v odvolaní uvádza: „Pokiaľ žalovaný\n\nzabezpečuje dodávku plynu niektorým vlastníkom rozostavaných bytov v rozostavanom bytovom dome,\nje to jeho vlastná dobrovoľná iniciatíva, ktorú od neho nemožno vymôcť, (teda je pasívne vecne\nlegitimovaný).“\n51. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 16Co/100/2023-381, zo dňa 29.9.2023, napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a\nžalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania.\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/52/2024, zo dňa 30.9.2024, zrušil\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/100/2023-381, zo dňa 29.9.2023, a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nbolo po „rozsiahlej“ rekapitulácii dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nodvolania, vyjadrenia k odvolaniu ako aj repliky a dupliky, po následnej citácii § 324 ods. 1, § 325\nods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 2, ods. 3 C. s. p. a teoretických východísk právneho inštitútu\nneodkladného opatrenia, v rozhodujúcom založené iba na dôvodoch obsiahnutých v bodoch 67. až 69.\n(správne odsekoch, pozn. odvolacieho súdu), jedine z ktorých sa podáva jadro právne kvalifikačného\nzáveru odvolacieho súdu, ibaže bez akýchkoľvek (presvedčivých) argumentov, ktorými by odvolací\nsúd vyvrátil podľa neho nesprávne závery prvoinštančného súdu ako i nesprávne námietky žalobcu\nprezentované vo vyjadreniach, ktoré podal v priebehu odvolacieho konania, a ktorými brojil proti\nodvolaniu žalovanej, konkrétne prečo považoval právnu argumentáciu žalobcu z návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ako aj z jeho písomných vyjadrení za nedôvodnú, mylnú, resp. vyvrátenú,\nobzvlášť za situácie, keď obe procesné strany v rámci argumentácie vychádzali z právnej skutočnosti\nabsencie kolaudačného rozhodnutia stavby,\nv ktorej sa nachádza byt žalobcu, do ktorého žiada od žalovanej „obnoviť“ dodávku plynu. Najvyšší súd\nzdôraznil, že za danej situácie mal žalobca možnosť brojiť voči odvolaniu žalovanej jedine vyjadrením\nk odvolaniu a duplikou, jedine ktorými procesnými úkonmi mohol namietať voči argumentácii žalovanej\no nedôvodnosti ním uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú argumentáciu\nžalovanej odvolací súd zmenou prvoinštančného rozhodnutia prijal, bez riadneho vysporiadania sa\ns proti argumentáciou žalobcu, t. j. bez možnosti zákonom predvídateľným spôsobom dozvedieť\nsa o príčinách rozhodnutia, okrem neexistencie kolaudačného rozhodnutia, ktorá právna skutočnosť\nbola nesporná a obe procesné strany z nej pri argumentácii vychádzali. V danej súvislosti dovolací\nsúd súčasne zdôraznil, že i keď do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, závermi a hodnoteniami dôkazov a ani to,\naby bola strana pred všeobecným súdom úspešná (čo samozrejme platí aj pre dovolateľa), avšak\ndo obsahu základného práva podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa\nČl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bezpochyby patrí právo dozvedieť sa o\npríčinách rozhodnutia presvedčivým spôsobom. Ak odvolací súd nevypravil svoje rozhodnutie tak ako\nto predpokladá § 220 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 236, § 234 ods. 2 a § 393 ods. 2 C. s. p., v\ndanom prípade obzvlášť náležitým výkladom opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti\nvýroku uznesenia spôsobom patrične vyčerpávajúcim, keďže svojim rozhodnutím priamo nahradzuje\nprvoinštančné rozhodnutie (pozor nedopĺňa ho, to by platilo iba v prípade potvrdzujúceho výroku),\nstáva sa nepreskúmateľné. Záverom najvyšší súd dodal, že ak odvolací súd hmotnoprávne posudzoval\notázku, či žalobca ako vlastník bytu má alebo nemá nárok na dodávku plynu do neskolaudovanej stavby\nžalovanou v postavení stavebníka, jeho prvotnou úlohou malo byť vysporiadanie sa s otázkou ne/\nexistencie právneho vzťahu procesných strán, z ktorého vzťahu žalobca navrhuje vydať neodkladné\nopatrenie, ktorým žiada uložiť žalovanej určitú konkrétnu povinnosť a či sa táto otázka ne/dá vyriešiť\nbez vykonania riadneho dokazovania a právneho posúdenia v rámci inštitútu neodkladného opatrenia,\nktoré nahrádza vec samu. Až po posúdení existencie právneho vzťahu procesných strán cez prizmu\nžiadaného uloženia povinnosti neodkladným opatrením je možné pristúpiť k zhodnoteniu osvedčenia\ndôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia\nale dané posúdenie, ktoré musí vykazovať jednoznačnosť a zrozumiteľnosť, nevyplýva. Zároveň je nutné\nsi uvedomiť, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter\nvyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho nariadenia, ktorá je spojená s povinnosťou navrhovateľa\nhodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla v lehote 30 dní. Táto pomerne krátka zákonná\nlehota neumožňuje, aby súd vykonal riadne dokazovanie a nariaďoval pojednávanie a pri rozhodovaní\nzásadne vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom\n\nosvedčené (k tomu sa obdobne vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 4.8.2020, sp. zn. III. ÚS\n294/2020).\n53. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len „C. s. p.“), opätovne preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie\nžalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a súc viazaný\nzáväzným právnym názorom dovolacieho súdu\n(§ 455 C. s. p. ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).\n54. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n55. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n56. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n57. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n58. Podľa § 329 ods. 3 C. s. p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá\nprávoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku\nrozhodnutej veci.\n59. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a\nspôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej\nistej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie\nústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Teória procesného práva\nvymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových\nstrán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté\nosoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb\n(žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Inak povedané, ak by sa žalobca stal žalovaným\na žalovaný žalobcom, pričom by sa nevyskytla žiadna nová skutočnosť, ktorá by zmenila skutkový stav\nžaloby, ešte stále bude trvať prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V otázke predmetu konania sa\nprocesná teória celkovo zhoduje. Zástancovia predmetu konania v užšom zmysle slova tvrdia, že je to\nžalobný nárok (žalobný petit), ktorý sa má stať súčasťou výroku rozhodnutia, ak súd žalobe vyhovie.\nTakto sa spravidla chápe v praxi. Zástancovia predmetu konania v širšom zmysle slova chápu predmet\nkonania ako žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať.\nK takémuto názoru sa prikláňa prevažná väčšina predstaviteľov právnej teórie. Tento postulát vychádza\naj z normatívnej dikcie tohto ustanovenia, ktoré normuje o prekážke právoplatne rozhodnutej veci.\nV zmysle tejto prekážky sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.\nVýklad pojmu „tá istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva,\nktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania (to znamená,\nže ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi; nie je\npritom rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). Ak sa teda\nkonanie netýka tých istých subjektov, nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a výrok\nprávoplatného rozhodnutia súdu nie je v tomto prípade záväzný pre súd, ktorý prejednáva inú právnu vec\n(to, samozrejme, neplatí v prípadoch, ak subjektívne hranice záväznosti iného rozhodnutia sú rozšírené\nerga omnes, proti všetkým - typicky statusové veci v mimosporoch alebo rozsudok o abstraktnej kontrole\nv spotrebiteľských veciach). V zmysle konštantnej judikatúry ide o prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci i v prípade, ak skutok vymedzený žalobou bol súdom posúdený inak, nesprávne či neúplne (napr. ak\nsúdom bol právny vzťah posúdený ako zmluvný napriek tomu, že išlo o vzťah zo zodpovednosti a pod.)\n(porovnaj Števček, M. a kolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 836 - 842).\n\n60. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata\npre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie\ndomáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu\nzastaví v zmysle § 161 ods. 2 C. s. p. pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230\nC. s. p.. V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného\nopatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, čomu zásadne\nprekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho\nneodkladného opatrenia však spravidla nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť\npomery, ani obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu.\nUvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností\nvýznamných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane\nnavrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených\nskutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia\nzvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť (porovnaj Števček, M. a\nkolektív Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, s. 1117 - 1122).\n61. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 21C/46/2022-317, zo dňa 21.9.2022 (uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 12.10.2022), zamietol návrh žalobcu G.. F. O., A.. XX.X.XXXX, X. Ú. XXXX/XXX, W.,\nktorým sa proti žalovanému Penat, a.s. Fándlyho 8, Bratislava, IČO: 46 986 782, domáhal nariadenia\nneodkladného opatrenia, ktorým žalovanému uloží povinnosť (i) zdržať sa konania, ktoré by malo za\nnásledok akékoľvek obmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu a užívania nehnuteľností vo vlastníctve\nžalobcu v projekte pod názvom „W. T. W. I.“ alebo tiež „Q. F.“, pozostávajúceho z rozostavaného\nbytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného čísla, ktorá je evidovaná na\nparcele registra „I.“ č. XXXX/XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom\nBratislava, katastrálny odborom pre okres: W. G., obec: W. - P.. Č.. X. P., katastrálne územie: X. P.: byt č.\nX, ktorý sa nachádza na 2. poschodí v W. T. W. I., vchod: W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez\nsúpisného a orientačného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/\nXX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „Bytový dom“) vedenom Okresným úradom\nBratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G., Obec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P. (ďalej\nlen „list vlastníctva č. XXXX“) (ďalej len „Byt č. 9“); byt č. 16, ktorý sa nachádza na 4. poschodí v Bytovom\ndome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „Byt č. 16“); spoluvlastnícky podiel na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch\nzastavaných Bytovým domom v spoluvlastníckom pomere 9953/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom\nBytu č. 9; spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu\na spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných Bytovým domom v spoluvlastníckom podiele\n10252/264837, ktorý je spojený s vlastníctvom Bytu č. 16; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/22 z\n45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne\nBytového domu (ďalej aj ako „garáž“), parkovacie státia č. 31, 32; spoluvlastnícky podiel o veľkosti\n2/22 z 45568/264837, na nebytovom priestore NP2, hromadnej garáži, nachádzajúcom sa v -2 suteréne\nBytového domu, parkovacie státia č. 29,30. (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti a parkovacie státia“); a (ii) zdržať\nsa všetkého, čím by bránil žalobcovi v prístupe k Nehnuteľnostiam a v riadnom užívaní Nehnuteľností,\nvrátane zdržať sa úkonov, ktoré by mali za následok prerušenie dodávky elektriny, plynu a vody,\nodvodu odpadových vôd, a dodávky ďalších služieb nevyhnutných pre riadne užívanie Nehnuteľností\na parkovacích státí.\n62. Súd v citovanom uznesení konštatoval, že v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd\nuložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania vlastníckeho práva žalobcu k\nNehnuteľnostiam (I. petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), že išlo o široko koncipovaný\npetit, ktorý by dôvodne mohol spôsobovať stav právnej neistoty, nakoľko v prípade výkonu rozhodnutia,\nby takýto výrok nemusel byť spôsobilým podkladom pre prípadný výkon rozhodnutia, teda petit\nnespĺňal kritéria materiálnej vykonateľnosti. V ostatnej časti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného\nopatrenia mal súd za to, že žalobca tvrdené skutočnosti neosvedčil do takej miery, aby mu mohla byť\npriznaná súdna ochrana. Súd ďalej skonštatoval, že „žalobca k návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy,\nktoré by tieto jeho tvrdenia osvedčovali, súd nemá za osvedčené predovšetkým, aké média sa už v tomto\nčase v bytovom dome majú nachádzať (plyn, voda, elektrika), akým spôsobom má byť buď v tomto čase,\nalebo aspoň do budúcnosti plánované vykurovanie bytového domu a dodávka teplej vody. Tomu, že\nbytový dom má byť napojený na odber zemného plynu môže nasvedčovať čiastočne notárska zápisnica\n\nN 183/2022, Nz 23629/2022, NCRIs 24234/2022 zo dňa 19.8.2022, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca\nvyhlásil, že mu boli zástupcami spoločnosti žalovaného odmontované plynomery a notár po príchode\ndo obytného domu zistil, že sa v skriniach určených pre plynomery žiadne nenachádzajú, pričom\nkonštatoval, že tieto sú odpojené, resp. odmontované. Súd má však za to, že ani z obsahu notárskej\nzápisnice nie je možné jednoznačne vyvodiť, keďže sa jedná o rozostavaný a doposiaľ neskolaudovaný\nobytný dom, že plynomery boli v uvedených skriniach už predtým namontované a žalobcom používané\na že tieto mali zástupcovia žalovaného odmontovať. Tieto tvrdenia notár pravdepodobne prevzal do\nnotárskej zápisnice z vyhlásenia žalobcu. Nebolo osvedčené, že na predmetné odberné miesto boli\nvykonávané dodávky plynu a to ani dôkazom, že by žalobca za dodávku plynu platil preddavkové úhrady.\nRovnako sa javí ako nepravdepodobné, že by žalovaný odmontoval plynomery bez odbornej asistencie,\nkeď z priloženého video záznamu je zrejmé, že uvedené vývody, na ktoré by mal namontovaný\nplynomer, nie sú zabezpečené v zmysle technických noriem, čo by viedlo k riziku úniku plynu a\nmožného nebezpečenstva výbuchu. V takom prípade by určite žalobca v snahe ochrániť aj svoj majetok\nvykonal nevyhnutné kroky k tomu, aby takejto hrozbe zamedzil, povinnosť ktorá mu vyplýva aj zo\nzákona. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemá za osvedčené, že by žalovaný v rozhodnom období\npodnikol kroky, ktorými mal žalobcu obmedziť na dodávke plynu“. Súd ďalej konštatoval, že vo vzťahu\nk ďalším častiam návrhu na nariadenie neodkladného žalobcu nemal osvedčený nárok žalobcu, ani\nnebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, prípadne bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a\nobavu, že exekúcia bude ohrozená, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu\nk ďalším častiam neodkladného opatrenia zamietol.\n63. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovaného, že vo veci nariadeného neodkladného\nopatrenia už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že návrh na nariadenie totožného neodkladného opatrenia\nbol uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/46/2022-317, zo dňa 21.9.2022, zamietnutý a\nnedošlo k splneniu podmienok uvedených v § 329 ods. 3\nC. s. p.; odvolací súd primárne posudzoval, či konaniu o aktuálnom návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia nebráni prekážka res iudicata a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že\nprejednaniu a rozhodnutiu aktuálneho návrhu táto procesná prekážka nebráni. Stotožňujúc sa s právnym\nnázorom súdu prvej inštancie na zdôraznenie správnosti je právneho názoru, odvolací súd dopĺňa, že\npri totožnosti strán sporu, nie je zachovaná skutková totožnosť dôvodov, pre ktoré podal žalobca návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Hodno uviesť, že oproti právoplatne skončenej veci vedenej pod\nsp. zn. 21C/46/20122, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v aktuálnom konaní\nvedenom pod sp. zn. 10C/11/2023 z doplnených a rozšírených dôvodov (zmenených skutkových\nokolností); konkrétne ide o argumenty týkajúce sa najmä dodávky plynu a existencii plynomerov k bytom\nžalobcu, návrhu na uzatvorenie dohody (aj na obnovenie dodávky plynu) zo dňa 28.11.2022, uznesenia\nOR PZ Bratislava Staré Mesto - západ\nČVS: ORP-539/SMZ-B1-2022, zo dňa 11.1.2023, z ktorého o. i. vyplýva, že štatutárna zástupkyňa\nžalovaného vypovedala, že plynomery dal odmontovať na jej pokyn jej manžel. Za tohto stavu bolo\npotom bez právnej relevancie skúmanie totožnosti žalobného nároku (petitu).\n64. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť (i)\npripojiť k dodávke plynu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v projekte pod názvom „. T. W. I. alebo tiež\n„Q. F.“, pozostávajúceho z rozostavaného bytového domu, W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez\nsúpisného čísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného\nna liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre Okres:\nW. G., Obec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P., a to: byt č. X, ktorý sa nachádza na 2. poschodí\nv Bytovom dome W. I., vchod: W. I., Druh stavby: Rozostavaná budova, bez súpisného a orientačného\nčísla, ktorá je evidovaná na parcele registra „I.“ s parcelným číslom XXXX/XX, evidovaného na liste\nvlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odborom pre Okres: W. G.,\nObec: W. - P.. Č.. X. P., Katastrálne územie: X. P.; byt č. XX, ktorý sa nachádza na 4. poschodí v Bytovom\ndome a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; (ii) povinnosť zdržať sa konania, ktoré by malo\nza následok prerušenie a obmedzenie dodávky plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; a (iii)\npovinnosť dodávať alebo umožniť dodávanie plynu do vyššie špecifikovaných nehnuteľností; skutkovo\ntvrdiac, že hoci je vlastníkom Nehnuteľností a stavba bytového domu nie je skolaudovaná, čím nie je\nplnohodnotne doriešená dodávka energetických médií, tak žalovaný (ako developer a stavebník) mu v\nauguste 2022 obmedzil užívanie bytu tým, že mu znemožňuje dodávku plynu do bytov, v dôsledku čoho\nv bytoch nie je možný ohrev teplej vody ani vykurovanie a teda ako vlastník bytov je obmedzovaný v ich\nužívaní, čím žalovaný porušuje jeho právo na pokojné bývanie.\n\n65. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie\ndanosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv.\nosvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.\nOpísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí\nžalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje\nsvoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci\nsamej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami;\nmusí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým\nmožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme\nbezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ\nide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má\npovinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.\n66. V prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy\nprocesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že\nexekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá\nzjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n67. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež existencia potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia\nbude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie\nneodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností\npotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné\nopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov\nmedzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu\nneodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať\ndokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť\nlen zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň\ndo tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď\npri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou\núplnosti skutkových zistení.\n68. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať\ntak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom\nneodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu\njej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať\nnielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na\ndruhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie\nsmerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie\nneodkladného opatrenia.\n69. Preto pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany\nje nevyhnutné posúdiť aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu\nneprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).\n70. V okolnostiach posudzovanej veci považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo\nvlastnícke oprávnenie vlastníka stavby, spočívajúce v nakladaní s ňou v zmysle možnosti prevodu\nvlastníckeho práva k nej od okamihu jej vzniku, nie je právnymi predpismi obmedzené, jej užívanie\nje zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) ako\nprávnym predpisom verejného práva podmienené vydaním kolaudačného rozhodnutia. Tento zákon\nv § 76 stanovuje, že dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo\ntú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali\nstavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. V zmysle § 82 tohto\nzákona sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby na určený účel. V kolaudačnom konaní\nstavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným\núradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny\n\nalebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení; ďalej skúma, či skutočné\nrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska\nochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.\n71. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho\nvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním; tomuto oprávneniu vlastníka však\nzodpovedá povinnosť splniť všetky zákonom požadované podmienky potrebné na jej užívanie.\n72. Stavebný zákon je práve jedným z predpisov, ktorý upravuje podmienky výkonu vlastníckeho práva,\nkeď práva v § 76 upravuje, že kolaudačné rozhodnutie vyžaduje pre všetky stavby, pokiaľ pre ne\nneplatí osobitná úprava uvedená v zákone alebo v rozhodnutí; stavebník (vlastník) je teda v užívaní\nnehnuteľnosti až do vydania kolaudačného rozhodnutia obmedzený.\n73. Odvolací súd vychádzajúc z nespornej skutočnosti medzi stranami, že W. T. W. I. (Q. F.), v ktorom\nsa nachádzajú byty vo vlastníctve žalobcu, doposiaľ nebol skolaudovaný; opätovne konštatuje, že\nposkytovanie právnej ochrany užívaniu neskolaudovanej stavby neodkladným opatrením je neprípustné\n(v rozpore s verejným právom), nakoľko v opačnom prípade by súd legitimizoval konanie žalobcu v\nrozpore so zákonom a zároveň by ukladal povinnosť žalovanému v rozpore so zákonom. Bez vydania\npríslušného rozhodnutia (povolenia) stavebným úradom v zmysle § 83 Stavebného zákona je celkom\nbez významu aj skutočnosť, že žalovaný v minulosti umožnil žalobcovi, či iným osobám, užívanie bytov\nv neskolaudovanej stavbe W. T. W. I. (Q. F.), t. j. konal spôsobom, za ktorý mu bola v minulosti stavebnou\ninšpekciou uložená pokuta za porušenie zákona.\n74. Vlastnícke právo žalobcu k bytu a jeho príslušenstvu v neskolaudovanej stavbe bytového domu\nnezakladá právnu povinnosť stavebníka bytového domu k dodávke plynu do tohto bytu; absencia\nakejkoľvek zákonnej, či zmluvnej povinnosti žalovaného ako stavebníka voči žalobcovi ako vlastníkovi\nbytu v neskolaudovanej stavbe nemôže byť nahradená iba poukazom žalobcu na právo na nerušené\nužívanie bytu.\n75. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnou relativizáciou nedostatku kolaudácie bytového domu\nžalobcom, v ktorom sa nachádza byt v jeho vlastníctve a to v kontradikcii s jeho žiadosťou o autoritatívne\nrozhodnutie súdu v civilnom sporovom konaní, keďže súd musí vziať zreteľ na právny stav vychádzajúci\nz nespornej právnej skutočnosti, že bytový dom nebol doposiaľ skolaudovaný; popri absencii zmluvnej,\nči zákonnej povinnosti žalovaného dodávať do bytu žalobcu plyn (žalobca existenciu takej právnej\npovinnosti ani netvrdil a ani súd prvej inštancie takú právnu povinnosť v napadnutom rozhodnutí\nneidentifikoval), totiž nemal odvolací súd súčasne za preukázané, že dokončená stavba sa uskutočnila\npodľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, že sa dodržali zastavovacie\npodmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v\nstavebnom povolení, ako aj to, že skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať\nverejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia,\nbezpečnosti práce a technických zariadení. Inak povedané, domáhať sa požadovaného neodkladného\nopatrenia titulom ochrany práva užívať neskolaudovaný byt (zabezpečením dodávok plynu), ako to tvrdí\nžalobca, je právne vylúčené, nakoľko užívanie bytu je po právnej stránke viazané na predchádzajúce\nvydanie kolaudačného rozhodnutia v stavebnom konaní.\n76. Na uvedený záver nemajú žiadny vplyv skoršie dodávky plynu na základe Zmluvy o dodávkach plynu\nvo fľašiach č. 46021917 uzavretej medzi spoločnosťou Flaga spol. s r. o. a žalovaným ako odberateľom\ndňa 31.10.2017, ani závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/62/2021-444, zo\ndňa 30.11.2021, v spore iniciovanom inými užívateľmi bytov a garážových státí v tomto bytovom\ndome na základe Dohody o vstupe do objektu z decembra 2020 a tomu predchádzajúcej doposiaľ\nnezavkladovanej kúpnej zmluvy, ktorý nevydanie kolaudačného rozhodnutia k danej nehnuteľnosti\nnevyhodnotil ako prekážku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uložil Penat, a.s., okrem\niného aj povinnosť strpieť užívanie dvoch rozostavaných bytov v danom bytovom dome, vrátane\ngarážových státí a zdržať sa všetkého, čím by im bránil v prístupe k nehnuteľnostiam a ich riadnom\nužívaní; nakoľko akákoľvek dohoda sporových strán nezakladá právo vlastníka bytu v neskolaudovanom\nbytovom dome sa na súde domáhať autoritatívnym spôsobom ochrany práva užívať svoje vlastníctvo\n(zabezpečením dodávok plynu), pretože tým obchádza normy verejného práva a ochranu verejného\nzáujmu v stavebnom konaní.\n\n77. Týmto podľa odvolacieho súdu nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia hmotnoprávneho\nnároku (práva), ohľadne ktorého mali byť upravené pomery strán sporu, tzv. žalobca neosvedčil nárok,\nochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal. V nadväznosti na uvedené je\npotom právne vylúčená možnosť autoritatívnym súdnym rozhodnutím preventívne chrániť žalobcu\nnavrhovaným neodkladným opatrením.\n78. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v\nzmysle § 388 C. s. p. zamietol.\n79. Povaha dôvodov, na ktorých odvolací súd založil rozhodnutie meniace napadnuté prvoinštančné\nrozhodnutie a zamietajúce návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (tak ako už v uznesení\nč. k. 16Co/100/2023-381, zo dňa 29.9.2023), keďže dáva súčasne výstižnú a zrozumiteľnú odpoveď\nna podstatnú otázku opodstatnenosti a právnej prípustnosti žalobcom požadovanej formy ochrany\njeho vlastníckeho práva navrhovaným neodkladným opatrením; dáva súčasne odpoveď na ostatnú\n„rozsiahlu“ argumentáciu žalobcu vyjadrenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vo\nvyjadrení k odvolaniu žalovaného, ako aj v odvolacej duplike. Odvolací súd preto ďalšie argumenty\nžalobcu považoval v ich súhrne z povahy veci za právne irelevantné, na ktoré nie je z pohľadu poskytnutia\nsúdnej ochrany žalobcu potrebné poskytnúť jednotlivé odpovede, nakoľko zodpovedanie podstatnej\notázky odvolacím súdom umožnilo žalobcovi dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia presvedčivým\nspôsobom.\n80. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,\nods. 2, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal\nproti žalobcovi plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania,\nnakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech.\n81. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "7Cdo/94/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "edfa1fe1-59d9-4d60-9e91-a6598c17845a:d1692c1b-74dc-4343-9855-1740a53a5d36", "datum": "2026-01-28", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/11/2023", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff3b0022-cb8e-4712-b505-ed66f2dd4ee2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.294.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.294.2020.1"}, {"guid": "ussr:678cfbf5-b861-4b5c-9567-1ae7f3895ba7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.590.2018.1"}, {"guid": "1d3c02c7-64a4-403c-9d52-4388f13c851b:dccb38e0-948c-43a5-a399-f32842edec6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/123/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/123/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1d3c02c7-64a4-403c-9d52-4388f13c851b:dccb38e0-948c-43a5-a399-f32842edec6a"}, {"guid": "1c19b8c9-e6f9-4246-9c43-04da3db91ee8:eb303260-4663-476b-99c0-ef7cb5d8f986", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2721200684.1", "spisova_znacka": "10Co/62/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/62/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2721200684.1"}, {"guid": "6099738d-ab79-4c6b-b402-60e711df57cb:b1a7788d-410b-4e8d-966a-4348366e3b0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "40Ek/1598/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/1598/2022 z 19. 4. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6099738d-ab79-4c6b-b402-60e711df57cb:b1a7788d-410b-4e8d-966a-4348366e3b0a"}], "citovane_v": []}