Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/122/2024 1121202398 21. 08. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:1121202398.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: N. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Livonen, a.s., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 44 898 436, právne zastúpený: SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 34 117 709, v konaní o určenie neúčinnosti a neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-34Cb/36/2021-2762 zo dňa 02.02.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-34Cb/36/2021-2762 zo dňa 02.02.2024 p o t v r d z u j e . III. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) v právnej veci žalobcu: N. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX U., štátny občan SR (ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: Livonen, a.s., so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 44 898 436 (ďalej len ako ,,žalovaný“), v konaní o určenie neúčinnosti a neplatnosti kúpnej zmluvy, rozhodol rozsudkom č.k. B1-34Cb/36/2021-2762 zo dňa 02.02.2024 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 137 písm. d/, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“ alebo aj ako ,,Civilný sporový poriadok“). 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2021 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti a neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2020 (ďalej len ako ,,kúpna zmluva“), ktorou previedla obchodná spoločnosť INGEMAR s.r.o., so sídlom Železničná 26A, 903 01 Senec, IČO: 34 117 300 (do 19.12.2016 obchodné meno: ROMAG spol. s r.o., ďalej len ako ,,spoločnosť INGEMAR s.r.o.“), na žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Senec, obec Senec, katastrálne územie U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to: parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/X o výmere 124 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 140 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 3761 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 911 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 1428 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 240 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie, na ktorých sa nachádzajú stavby: súpisné č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, prístrešok, súpisné č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, skladová hala, súpisné č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, administratívna budova ROMAG, súpisné č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, skladová hala, súpisné č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, skladová hala, súpisné č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, vrátnica (ďalej len ako „nehnuteľnosti“). Súčasne so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je pôvodným vlastníkom 100 % -ného obchodného podielu spoločnosti INGEMAR s.r.o.. Žalobca tvrdil, že mu v minulosti nebola zaplatená kúpna cena za obchodný podiel, a preto je aj naďalej vlastníkom tohto podielu, ako aj všetkého majetku spoločnosti INGEMAR s.r.o.. Z uvedeného dôvodu považuje kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti za neplatnú a kupujúca spoločnosť Livonen, a.s. sa tak nemohla stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Domnieval sa, že účelom predaja nehnuteľnosti je zbavovanie sa majetku spoločnosti INGEMAR s.r.o., aby tento nemohol byť vrátený jemu ako pôvodnému vlastníkovi. Žalobca tvrdil, že o obchodný podiel spoločnosti INGEMAR s.r.o. vedie súdny spor pod sp. zn. 36Cb/99/2020, v ktorej vystupuje tiež v procesnom postavení žalobcu, pričom sa domáha navrátenia spoločnosti INGEMAR s.r.o. do pôvodného stavu, lebo je toho názoru, že o spoločnosť bol pripravený vopred premysleným plánom s účelom pripraviť ho o majetok. Ohľadom predaja obchodného podielu žalobca tvrdil, že o obchodný podiel a s ním súvisiaci majetok spoločnosti prišiel v dôsledku úmyselného konania v rámci schémy 170 -tich personálne prepojených firiem, ktoré sa snažia prostredníctvom opakovaných úverov, zakladaní a prevádzaní nehnuteľností získať neoprávnený príjem, pričom v konečnom dôsledku o peniaze príde úverujúca banka a konečný kupujúci. K nevyplateniu kúpnej ceny za obchodný podiel v spoločnosti INGEMAR s.r.o. vo výške 3 000 000 eur uviedol, že finančné prostriedky v danej výške mu neboli vyplatené, pričom so žiadnou inou formou úhrady nesúhlasil, a preto považuje zápočet žalovaného bez jeho súhlasu za nedohodnutý. Suma vo výške 2 000 000 eur bola započítaná neoprávnene, keďže tá sa nachádzala v rámci kapitalizácie v čase jej započítania už v spoločnosti INGEMAR s.r.o.. Dlh tak považoval za fiktívny, samotný zápočet navyše nemá žiadny právny základ, resp. neexistuje žiadny predmet, ktorý by oprávňoval existenciu zápočtu a jeho realizáciu. Ďalej žalobca uviedol, že v čase prevzatia spoločnosti, bol vedený v dispenzárni psychiatrickej ambulancie a v čase podpísania zmluvy o prevode obchodného podielu bol pod vplyvom silných predpísaných liekov a psychickým tlakom. Následne žiadal súd, aby v zmysle § 345 CSP zabezpečil dôkaz, a to kompletnú zmluvnú dokumentáciu k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené ako právne tituly nadobudnutia nehnuteľnosti. Zároveň navrhol odložiť dočasne vec, a to do právoplatného ukončenia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/99/2020. Okresný súd Bratislava uznesením č.k. 34Cb/36/2021-31 zo dňa 27.04.2021 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/121/2021-2625 zo dňa 24.06.2021 potvrdil. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe v podaní doručenom súdu dňa 13.01.2023, v ktorom uviedol, že kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 34 až § 40 OZ. Kúpna cena bola riadne a včas uhradená a žiadna zo zmluvných strán od kúpnej zmluvy zo dňa 07.10.2020, ktorej vklad bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 15.10.2020, neodstúpila. Žalovaný tvrdil, že neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by mala byť kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú a neúčinnú a žalobca ani neosvedčil existenciu žiadneho takéhoto právneho dôvodu. Žalovaný ďalej upozornil na § 137 písm. d/ CSP a neprípustnosť takejto žaloby s tým, že žalobca nežiadal v petite žaloby určiť vlastnícke právo a kúpna zmluva nie je ani právna skutočnosť, ktorej určenie vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem žalobcu na podaní takejto žaloby neexistuje. Petit žaloby nespĺňa zákonom určený obsah. Žalobca a žalovaný neboli a nie sú v žiadnom vzťahu, nie je potrebné usporiadať žiaden vzťah medzi nimi. Žalobca nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy. Právne postavenie žalobcu nie je neisté. Na pojednávaní konanom dňa 02.02.2024 súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalobcu, keďže mal za to, že sú splnené podmienky na konanie v jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca je právne zastúpený, pričom jeho právny zástupca sa na nariadenom termíne pojednávania zúčastnil. Zároveň súd konštatoval, že žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu a prípravu na operáciu srdca dňa 15.02.2024 nevyhovel, o čom žalobcu bezprostredne po tom, čo bol súdu doručený e-mail, aj spätne informoval. Súd uviedol, že v prípade doloženej prepúšťacej správy,
ide o správu z decembra 2023, pričom z jej obsahu nevyplýva tvrdené zhoršenie zdravotného stavu žalobcu. Žalobca predmetnú skutočnosť nepreukázal ani iným spôsobom v podanej žiadosti, a rovnako tak nepreukázal ani plánovanú operáciu dňa 15.02.2024. V prípade, ak by aj išlo o plánovanú operáciu a potrebné vyšetrenia s ňou súvisiace, by bolo potrebné vykonať práve v deň nariadeného pojednávania, rozhodne by nešlo o skutočnosť, ktorá by bola žalobcovi známa len deň pred nariadeným pojednávaním v poobedňajších hodinách, kedy žalobca zaslal predmetné ospravedlnenie (pozn. súdu: e-mail žalobcu bol zaslaný v poobedňajších hodinách, keď je podateľňa súdu zatvorená, z čoho muselo byť žalobcovi zrejmé, že predmetné ospravedlnenie sa k zákonnému sudcovi skôr ako na druhý deň ráno nedostane). Náhle zhoršenie zdravotného stavu žalobca rovnako tak nepreukázal. V tejto súvislosti súd konštatoval, že žalobca bol právne zastúpený, pričom jeho právny zástupca sa nariadeného pojednávania zúčastnil, a preto jeho práva nemohli byť nijakým spôsobom porušené. Okrem toho, ak žiadal byť vypočutý osobne napriek tomu, že takýto návrh v podobe dôkazu - výsluchu žalobcu, už skôr nebol označený, mal možnosť sa nariadeného pojednávania zúčastniť a uviesť k veci, čo považoval za potrebné. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na pojednávaní právny zástupca žalobcu netrval na prerušení konania do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B1-36Cb/99/2020 s ohľadom na právoplatné zastavenie konania v danej veci. Súd na predmetnom pojednávaní zamietol návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku - kúpnej zmluvy, ktorá je titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností. Súd uviedol, že v návrhu žalobcu absentuje zdôvodnenie a preukázanie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať, alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Vzhľadom na predbežné právne posúdenie, súd konštatoval, že dôkaz, ktorý sa navrhuje zaistiť, nebude mať význam pre rozhodnutie vo veci samej, a preto nie je hospodárne takýto dôkaz zabezpečiť. Okrem toho súd zdôraznil, že ten kto navrhuje zaistiť predmetný dôkaz - kúpnu zmluvu, nie je zmluvnou stranou, ktorej neplatnosti a neúčinnosti sa domáha, a preto by vzhľadom na vymedzenie žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP získal informácie prostredníctvom súdu, ktorých obsah nie je pre vyriešenie danej konkrétnej veci rozhodný. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.10.2020, ktorou previedla obchodná spoločnosť INGEMAR s.r.o., na žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V tejto súvislosti súd uviedol, že v zmysle § 123 CSP z obsahu žaloby nevyplýva, že by predmetom žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom prevodu kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal. Jedným z tvrdení žalobcu bolo, že v dôsledku neuhradenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti INGEMAR s.r.o. (do 19.12.2016 obchodné meno: ROMAG spol. s r.o.), je stále vlastníkom obchodného podielu a tým aj samotnej nehnuteľnosti, avšak o určenie vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti v danom konaní sa nejednalo. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, na ktorých podklade založil dôvodnosť žaloby, a to, že žalobcovi nebola uhradená suma za prevod obchodných podielov v spoločnosti INGEMAR s.r.o. (do 19.12.2016 obchodné meno: ROMAG spol. s r.o.) a zároveň psychický stav žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu, dospel k záveru, že žalobca sa v skutočnosti domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.10.2020. Vo vzťahu k účinnosti predmetnej zmluvy súd uviedol, že žalobca sa nedomáhal určenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu v zmysle § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“) a žiadnym iným spôsobom v obsahu podanej žaloby neozrejmil, z akého dôvodu má byť predmetná zmluva neúčinná, najmä, ak sa domáhal jej neplatnosti. Ak je zmluva neplatná, nemôže byť účinná, pričom v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu platí, že tento musí byť predovšetkým platným, ak sa žalobca domáha určenia jeho neúčinnosti. Sporným v tomto konaní nebolo uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou INGEMAR s.r.o. dňa 15.10.2020, ako ani predmet tejto zmluvy. Sporným nebolo uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a spoločnosťou Portofino Holding, a.s. dňa 02.09.2016, ktorého vrátenia sa mal žalobca domáhať v konaní vedenom na MS BA III pod sp. zn. B1-36Cb/99/2020.
Naproti tomu spornou v konaní bola platnosť predmetnej kúpnej zmluvy, neuhradenie kúpnej ceny z predmetnej zmluvy, vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, skutočnosti týkajúce sa jednostranného zápočtu, existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi, ako aj prepojenosť žalovaného a spoločnosti INGEMAR s.r.o.. Žalovaný namietal aj prípustnosť podanej žaloby v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že na to, aby sa mohol zaoberať požadovaným určením neplatnosti kúpnej zmluvy, je povinnosťou súdu zaoberať sa v prvom rade otázkou procesnej prípustnosti. S účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v § 137 písm. d/ pripúšťa žalobu o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa domáhal, aby súd určil neplatnosť (a neúčinnosť) kúpnej zmluvy, domáhal sa teda určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je určovacia žaloba podľa § 137 písm. d/ CSP procesne neprípustná, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a namietal, že súd nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 02.02.2024 z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu a prípravy na operáciu srdca dňa 15.02.2024 s tým, že trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní, pričom žiadosť podložil lekárskou správou nemocnice CINRE s.r.o., že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Dôvodil, že na preukázanie zlyhania zdravotného stavu znemožňujúceho osobnú účasť na súdnom pojednávaní nemusí byť vystavený doklad o práceneschopnosti, ale postačuje akékoľvek dôveryhodné lekárske potvrdenie preukazujúce takú závažnosť zdravotného stavu, pre ktorú sa konkrétna fyzická osoba skutočne nemôže dostaviť na súd a pojednávanie absolvovať. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil a následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal skutočnosťami a dôkazmi, ktoré uviedol vo svojom podaní. Poukázal na to, že žiadal, aby súd uznal kúpnu zmluvu za neúčinnú. Dôvodil, že predmetná nehnuteľnosť v skutočnosti nepatrí novému kupujúcemu - žalovanému z dôvodu, že za nehnuteľnosť nebolo zaplatené. Ďalej žalobca namietal, že súd sa nezaoberal so skutočnosťou, že došlo k prevedeniu predmetnej nehnuteľnosti a to aj napriek tomu, že predávajúci - spoločnosť INGEMAR s.r.o si bol plne vedomý toho, že nehnuteľnosť je predmetom iného súdneho konania pod sp.zn. 36Cb/99/2020, a teda sa jednalo o neoprávnený prevod. Namietal, že súd sa nezaoberal so skutočnosťou, že z dohodnutej sumy 3 000 000 eur mu nezaplatili 2 000 000 eur, keďže túto sumu si žalovaný započítal svojvoľne bez jeho súhlasu, teda neoprávnene. Žalobca uviedol, že princíp kontradiktórnosti a zásada formálnej pravdy spočívajú v tom, že každá zo strán sporu je povinná niesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tých skutkových okolností, ktorých existencia predurčuje jej úspech v spore. Žalobca namietal, že súd sám vyhľadával dôkazy v jeho neprospech, čo považoval za neprípustné. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zamietol žalobu a v rozsudku konštatoval, že na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu netrval na prerušení konania do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1- 36Cb/99/2020 s ohľadom na právoplatné zastavenie konania v danej veci. Žalobca argumentoval, že zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým mu súd znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 06.03.2024 s tým, že sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca
z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Vzhľadom na to, že žalobca bol riadne zastúpený právnym zástupcom na základe udelenej plnej moci, ktorý sa pojednávania konaného dňa 02.02.2024 osobne zúčastnil, prvostupňový súd správne posúdil, že boli splnené podmienky na konanie v neprítomnosti žalobcu. Žalobca doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 02.02.2024 z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu a žiadosť o odročenie pojednávania len deň pred nariadeným pojednávaním a navyše v neskorých poobedňajších hodinách. Žalovaný dôvodil, že žalobca svoj náhle zhoršený stav práve v deň pred pojednávaním nijako nepreukázal a že údajná plánovaná operácia sa mala uskutočniť až dňa 15.02.2024. Zároveň argumentoval, že vzhľadom na to, že žaloba bola súdom zamietnutá z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, keďže nespĺňa náležitosti podľa § 137 písm. d/ CSP, nemal by výsluch žalobcu význam pre rozhodnutie vo veci samej. Zároveň žalovaný uviedol, že kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 34 až § 40 OZ a teda neexistuje dôvod, prečo by mala byť vyhlásená za neplatnú. Ďalej uviedol, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola predávajúcemu - spoločnosti INGEMAR s.r.o. v celom rozsahu uhradená, že nemá žiadne záväzky voči žalobcovi a že jeho spoločnosť a spoločnosť INGEMAR s.r.o. nie sú prepojené osoby. Žalovaný poukázal, že nevidí dôvod, aby sa súd v tomto konaní, ktorého predmetom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, zaoberal inými skutočnosťami, ktoré s kúpnou zmluvou a jej platnosťou, či neplatnosťou vôbec nesúvisia, ako je napr. prevod obchodného podielu v spoločnosti INGEMAR s.r.o. (do 19.12.2016 obchodné meno: ROMAG spol. s r.o.) zo žalobcu na spoločnosť Portofino Hoding, a.s. a úhrada kúpnej ceny za obchodný podiel žalobcovi, keďže tieto skutočnosti boli predmetom iného súdneho konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. Bl-36Cb/99/2020, ktoré už bolo medzičasom právoplatne zastavené a to dňa 03.01.2024, keďže žalobca zobral žalobu v tomto súdnom konaní späť. K námietke žalobcu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností žalovaný uviedol, že súd je povinný predovšetkým sa zaoberať otázkou procesnej prípustnosti žaloby a až po pripustení žaloby je povinný vykonať navrhované dôkazy. Dôvodom zamietnutia žaloby však bola jej procesná neprípustnosť, a preto súd nemal dôvod v konaní pokračovať a vykonať vo veci ďalšie dokazovanie. Ďalej uviedol, že súd nevyhľadával dôkazy v neprospech žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalobca sa k veci vyjadril podaním zo dňa 11.04.2024 s tým, že sa pridržiaval všetkých doposiaľ v konaní uvedených argumentov. 7. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 13.05.2024 a trval na svojich doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Zároveň dodal, že toto konanie žalobcu nemožno vyhodnotiť ako konanie v súlade s § 183 ods. 3 CSP, pretože dôvod na odročenie pojednávania, ktorý žalobca zjavne považoval za dostatočne dôležitý, neoznámil súdu „bezodkladne“ ako sa o ňom dozvedel. 8. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.05.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 07.06.2024. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 11. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 12. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 13. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 14. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. 18. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). 19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 20. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti a neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou INGEMAR s.r.o. a žalovaným z dôvodu, že mu nebola uhradená suma za prevod obchodných podielov v spoločnosti ROMAG, spol. s r.o. (od 20.12.2016 zmena obchodného mena spoločnosti na INGEMAR s.r.o.) na základe zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 02.09.2016 medzi ním ako predávajúcim/prevodcom a spoločnosťou Portofino Holding, a.s. ako nadobúdateľom, a zároveň s ohľadom na jeho psychický stav v čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu. 21. Odvolací súd v odvolacom konaní posudzoval v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku, a to vzhľadom na posúdenie prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP. 22. K odvolacej námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň
02.02.2024 z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu a prípravy na operáciu srdca dňa 15.02.2024, a že konal v jeho neprítomnosti napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní, pričom prílohou žiadosti bola lekárska správa nemocnice CINRE s.r.o. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie odročil v danej veci nariadené pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 09.01.2024 na žiadosť právneho zástupcu žalobcu doručenú mu deň pre nariadeným pojednávaním dňa 08.01.2024, a to z dôvodu kolízie s výsluchom v trestnej veci s tým, že súd upozornil právneho zástupcu žalobcu, že ďalšie podobné ospravedlnenia nebude akceptovať. Dňa 01.02.2024 o 17:24 hod. žalobca doručil súdu e-mailom žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 02.02.2024 o 8:30 hod. z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu a prípravy na operáciu srdca dňa 15.02.2024, pričom v prílohe žiadosti doručil súdu prepúšťaciu správu z nemocnice CINRE s.r.o. zo dňa 18.12.2023. Zároveň uviedol, že trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní (viď č.l. 2744 s. sp.). Súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na deň 02.02.2024 z dôvodu, že nepreukázal náhle zhoršenie zdravotného stavu, o ktorej skutočnosti bezprostredne informoval žalobcu e-mailom zo dňa 02.02.2024 o 8:25 hod. (viď č.l. 2746 s. sp.). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania včas. Žalobca mal vedomosť o nariadenom pojednávaní odo dňa 15.01.2024, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie a v tom čase už mal aj vedomosť o naplánovanom termíne lekárskeho zákroku/ošetrenia dňa 15.02.2024, a to konkrétne od 18.12.2023, ktorá skutočnosť vyplýva z prepúšťacej správy nemocnice CINRE s.r.o. a napriek tomu doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania až dňa 01.02.2024 v neskorých poobedňajších hodinách. Vzhľadom k tomu, že pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom definovaný, odvolací súd poukazuje na všeobecné výkladové pravidlo pojmu ,,bez zbytočného odkladu“ v ustálenej právnej praxi, podľa ktorého sa vychádza z objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti s dôrazom na posúdenie okolností konkrétneho prípadu. Vo všeobecnosti možno vymedziť lehotu bez zbytočného odkladu pomocou ekvivalentov ako „pri najbližšej možnej príležitosti“, „ihneď ako to je možné“, „v primeranej lehote s prihliadnutím na okolnosti“, „v najbližšom možnom termíne“, „čo možno najskôr“ a podobne. Pod časovým určením lehoty „bez zbytočného odkladu“ je potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti, či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. V každom konkrétnom prípade je však vždy potrebné skúmať, či ten kto mal konať bezodkladne, využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, prípadne, aké skutočnosti mu v tom bránili. Pokiaľ osoba, ktorej je takáto lehota určená, bez zbytočného odkladu nekoná, bude mať zbytočný odklad (nedôvodná nečinnosť) pri príprave splnenia povinnosti, či urobenia právneho úkonu, ktoré sú na túto lehotu viazané, ten dôsledok, že právne účinky spojené s dodržaním lehoty nenastanú. V danom prípade konanie žalobcu nemožno vyhodnotiť ako konanie v súlade s § 183 ods. 3 CSP, pretože dôvod na odročenie pojednávania, ktorý žalobca zjavne považoval za dostatočne dôležitý, neoznámil súdu včas, teda „bezodkladne“, ako sa o ňom a o nariadenom pojednávaní dozvedel. Žalobca teda nepreukázal, že v najbližšom možnom termíne po dni, kedy sa preukázateľne dozvedel o nariadenom pojednávaní a o prekážke, ktorá mu bránila v účasti na ňom, využil všetky možnosti pre splnenie povinnosti oznámiť to súdu, ani nepreukázal, aké skutočnosti mu bránili v splnení tejto povinnosti. Ďalej odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal vážny dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP, nakoľko z predloženej prepúšťacej správy zo dňa 18.12.2023 nevyplýva, že je v takom nepriaznivom zdravotnom stave alebo, že jeho zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že sa nemôže dostaviť na nariadené pojednávanie dňa 02.02.2024. Zo žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, z prepúšťacej správy, ani z inej listiny nevyplýva, že v súvislosti s plánovaným lekárskym zákrokom dňa 15.02.2024 je potrebné, aby absolvoval nejaké lekárske vyšetrenia práve v deň nariadeného pojednávania, ani súdu nepredložil žiadne iné lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že nie je schopný sa zúčastniť nariadeného pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalobca bol v konaní právne zastúpený, pričom jeho právny zástupca sa nariadeného pojednávania dňa 02.02.2024 zúčastnil a za žalobcu sa k veci vyjadril. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 13.01.2023 bolo žalobcovi doručené
prostredníctvom právneho zástupcu na vyjadrenie dňa 08.11.2023 a vyjadrenie žalovaného k veci zo dňa 07.12.2023 s prílohami bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.12.2023, pričom žalobca sa k nim nijako nevyjadril. Žalobca mal v konaní procesnú možnosť ústne sa vyjadriť na nariadenom pojednávaní, ako aj možnosť písomne sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného k žalobe, čo však v konaní nevyužil a na súdom mu doručené vyjadrenia protistrany nijako nereagoval. A taktiež ani v podanom odvolaní nepreukázal existenciu vážneho dôvodu na odročenie pojednávania konaného dňa 02.02.2024, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené podmienky na konanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu. Zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na absenciu takého vyjadrenia lekára súd nekonal v rozpore so zákonom, pokiaľ pojednávanie neodročil. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalobca nebol postupom súdu prvej inštancie vylúčený z realizácie svojich procesných práv daných mu Civilným sporovým poriadkom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ohľadom námietky žalobcu, že nebol vypočutý v konaní odvolací súd dodáva, že podaná žaloba bola procesne neprípustná (§ 137 písm. d/ CSP), preto súd nevykonal vo veci dokazovanie. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/130/2012 zo dňa 24.04.2013 (R 132/2014) z ktorého vyplýva, že ,,v zmysle § 119 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.“. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/136/2016 uviedol, že sa stotožňuje so závermi vyjadrenými v judikáte R 132/2014 a dodal, ,,že účel zákona sledovaný ustanovením § 119 ods. 3 OSP by sa v praxi nedosiahol, pokiaľ by za nevyhnutný dôvod na odročenie pojednávania (resp. dôvod, pre ktorý nemožno vec prerokovať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka), sa považovala aj lekársky nedoložená žiadosť o odročenie pojednávania (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/399/2013, 4Cdo/314/2013, 5Cdo/169/2013 a 7Cdo/574/2013).“. Zároveň v nadväznosti na uvedené Najvyšší súd SR uviedol v uznesení sp. zn. 5Obdo/96/2018 zo dňa 25.09.2019, že ,,možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné vnímať ako niečo výnimočné. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a § 184 CSP (predchádzajúce právne úprava § 119 OSP) si kladie za cieľ zabrániť obštrukciám, ktoré strany využívajú na opakované odročovanie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukázalo ako nedôvodné. V záujme zjednotenia rozhodovacej praxe bolo v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky publikované ako judikát R 132/2014 rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/130/2012 zo dňa 24.04.2013 akcentujúce to, že § 119 ods. 3 OSP (v aktuálne právnej úprave § 183 CSP) bol do procesného kódexu zaradení za účelom zabezpečenia plynulosti konania a zamedzenia obštrukcií účastníkov/ strán vyhýbaním sa účasti na pojednávaní a ospravedlňovaním ich neúčasti zdravotnými dôvodmi. Uvedené rozhodnutie spočíva na názore, že zdravotný stav účastníka/strany je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, že účastník/strana nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. O dôvod na odročenie pojednávania podľa tohto ustanovenia ide teda iba vtedy, keď (už) v čase rozhodovania súdu je žiadosť o odročenie pojednávania doložená vyjadrením lekára o tom, že žiadajúci účastník/strana sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania.“. V spojitosti s uvedeným odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 226/2018-10 zo dňa 25.06.2018, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že ,,ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára na lekárskom potvrdení, že daná osoba trpí nepriaznivým zdravotným stavom. Ak však návrh na odročenie pojednávania neobsahuje takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára, nemôže súd žiadosti vyhovieť a môže pojednávať v neprítomnosti strany sporu. Za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (OSP) ak bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu, predmetný návrh musel obsahovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav osoby neumožňuje účasť na
pojednávaní a že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť predmetného súdneho pojednávania vytýčeného konajúcim súdom na určitý termín. Vo všeobecnosti skúma súd dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, z hľadiska okolností, ktoré uviedol žiadateľ, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania tejto žiadosti. Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považuje za dôležitý dôvod (obdobne judikát R 31/95). Zdravotný stav strany sporu (fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie pojednávania, ak je súdu včas preukázaný vyjadrením lekára, že konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (obdobne judikát R 132/2014).“. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že možnosť strán sporu zúčastniť sa na verejnom pojednávaní vychádza z obsahu a účelu článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako celku. Otázky osobnej prítomnosti, formy konania (ústne alebo písomne) a ďalšie otázky musia byť skúmané, analyzované v širšom kontexte práva na spravodlivý proces garantovaného článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je povinnosťou súdu overiť, či mal účastník konania, respektíve strana civilného sporu, rozumnú možnosť vedomosti a možnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci a argumentom druhej strany sporu, ako aj či mal možnosť prezentovať svoj názor za podmienok, ktoré túto stranu neopodstatnene a zásadne neznevýhodňujú oproti druhej strane (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/96/2018 zo dňa 25.09.2019). Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom, a to prejednaním veci bez jeho prítomnosti, keďže žalobca bol riadne a včas predvolaný na nariadené pojednávanie, avšak bez preukázania vážneho dôvodu sa nariadeného pojednávania nezúčastnil. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočnosti, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014 zo dňa 29.07.2015). Súd prvej inštancie posudzoval dôvod pre odročenie pojednávania pred začatím nariadeného pojednávania, ku ktorému okamihu však vážny dôvod na odročenie pojednávania preukázaný nemal, nakoľko žiadny doklad o uskutočnení ošetrenia k okamihu začatia pojednávania zo strany žalobcu predložený nebol a takisto nebolo predložené žiadne vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že žalobca nie je schopný sa zúčastniť nariadeného pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Pokiaľ žalobca v danom prípade nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/167/2010). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 23. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil, že žiadal, aby súd uznal kúpnu zmluvu za neúčinnú, že predmetná nehnuteľnosť v skutočnosti nepatrí novému kupujúcemu - žalovanému z dôvodu, že nebolo za ňu zaplatené odvolací súd uvádza, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 07.10.2020, ktorou previedla obchodná spoločnosť INGEMAR s.r.o. na žalovaného/ spoločnosť Livonen, a.s. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX na základe kúpnej zmluvy V-9087/2020 zo dňa 15.10.2020, a to z dôvodu, že mu nebola uhradená suma za prevod obchodných podielov v spoločnosti ROMAG spol. s r.o. (od 20.12.2016 zmena obchodného mena na INGEMAR s.r.o.) na základe zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 02.09.2016 medzi ním ako predávajúcim/prevodcom a spoločnosťou Portofino Holding, a.s. ako nadobúdateľom, a zároveň s ohľadom na jeho psychický stav v čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu. Z obsahu žaloby a navrhovaného petitu rozhodnutia nevyplýva, že by predmetom žaloby bolo určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť predmetom prevodu kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha. Žalobca v žalobe tvrdil, že v dôsledku neuhradenia ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti ROMAG spol. s r.o. (od 20.12.2016 zmena obchodného mena na INGEMAR s.r.o.) je stále vlastníkom obchodného podielu a tým aj samotnej nehnuteľnosti, pričom nežiadal určiť jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ani netvrdil, že by mal na takomto určení naliehavý právny záujem. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na navrhovanom petite v žalobe a žiadal, aby súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa nejednalo o žalobu na určenie vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ale o žalobu o určení právnej skutočnosti - neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Preto súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď vyhodnotil, že žaloba žalobcu o neplatnosť kúpnej zmluvy je procesne neprípustná, nakoľko určenie právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ktorý vo vzťahu k namietanej účinnosti kúpnej zmluvy uviedol, že žalobca sa nedomáhal určenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu v zmysle § 42a OZ ani žiadnym iným spôsobom v obsahu podanej žaloby neozrejmil, z akého zákonom predpokladaného dôvodu má byť kúpna zmluva neúčinná, najmä, ak sa domáhal jej neplatnosti. Ak je zmluva neplatná, nemôže byť účinná, pričom v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu platí, že tento musí byť predovšetkým platným, ak sa žalobca domáha určenia jeho neúčinnosti. V súvislosti s uvedeným právnym posúdením danej veci odvolací súd poukazuje, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v § 137 CSP ustanovuje, čo je možné požadovať žalobou a o čom môže súd rozhodovať, pričom v písmenách c/ a d/ tohto ustanovenia je zakotvená úplne nová koncepcia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba podľa písmena c/ a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d/, podľa ktorého je možné podať žalobu o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Písmeno c/ tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ako v dôvodovej správe uvádza zákonodarca, medzi osobitné predpisy podľa písm. d/ tohto ustanovenia patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a podobne. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovaného pomeru výpoveďou a podobne. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 24. K odvolacej námietke žalobcu, že v dôsledku toho, že súd vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhované dokazovanie odvolací súd uvádza, že nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby, nebolo potrebné vykonávať dokazovanie vo veci samej, t.j. aby súčasne preskúmaval žalobu z vecnej stránky, tzn. z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal a akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade určovacích žalôb, ak súd rozhoduje o zamietnutí žaloby z procesných dôvodov, nie je povinnosťou súdu uviesť, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadi, čo by bolo významné, ak by posudzoval podanú určovaciu žalobu z vecnej stránky (k tomu viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/22/2017 zo dňa 31.05.2017 ako aj naň nadväzujúce uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2017 zo dňa 15.11.2017). Odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry nevykonanie niektorého z navrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných skutočností nezakladá tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v
odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a ani akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil, keďže by to bolo vzhľadom na vyššie uvedené právne závery nadbytočné. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 25. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zamietol žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti a neúčinnosti kúpnej zmluvy, pretože na nariadenom termíne pojednávania právny zástupca žalobcu netrval na prerušení konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie skonštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod. 5), že na nariadenom termíne pojednávania právny zástupca žalobcu netrval na prerušení konania do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-36Cb 99/2020 s ohľadom na právoplatné zastavenie konania v tejto veci a následne zrozumiteľne vysvetlil dôvod zamietnutia žaloby v danej veci (bod 20.) a to, že podaná určovacia žaloba je procesne neprípustná podľa § 137 písm. d/ CSP, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 26. Žalobca podal v danej veci dňa 09.05.2025 návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP s poukazom na prebiehajúce konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 52C/85/2024, ktorého predmetom je určenie, že žalobca je od 26.05.2011 jediným spoločníkom a 100 % vlastníkom obchodného podielu spoločnosti INGEMAR s.r.o. s tým, že prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Žalovaný sa k návrhu na prerušenie konania vyjadril podaním zo dňa 05.08.2025 s tým, že rozhodnutie v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 52C/85/2024 nebude mať význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci, nakoľko nie je účastníkom konania vedeného pod sp. zn. 52C/85/2024 a s poukazom na to, že súd prvej inštancie žalobu v predmetnej veci zamietol pre jej procesnú neprípustnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie odvolacieho konania vzhľadom na právne posúdenie veci odvolacím súdom by nemalo význam pre rozhodnutie o odvolaní, a preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. 27. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/202/2017 zo dňa 13.12.2017). Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). 28. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).