Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9CoPr/1/2025 1117230613 31. 03. 2025 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2025:1117230613.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: J. J., nar. X. X. XXXX, bytom Ž.R. XX, I. E., zastúpený CREDIS Law s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava, IČO : 35 955 341, proti žalovanému : Carlton Property, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 3, Bratislava, IČO : 36 860 492, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábr. 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 o zaplatenie 30.250,-€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8. 11. 2022 sp.zn. 7Cpr/4/2018 - 991, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2017 a konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/133/2017. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 164 C.s.p. uvádzajúc, že v predmetnej veci súd prvej inštancie rozsudkom žalobcovi priznal náhradu mzdy vo výške 30.101,40 eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/9/2020-946 zo dňa 31.1.2022 bol napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom o.i. v odôvodnení uviedol, že je potrebné zvážiť prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia, lebo v prípade, ak by súd vyslovil neplatnosť rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 24.7.2017, bude potrebné v tomto spore posúdiť či bol žalobca v dobrej viere, alebo existujú okolnosti zakladajúce pochybnosť o jeho dobrej viere. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že aj dokazovanie v spore by sa odvíjalo iným smerom ako v prípade, že by súd žalobu o určenie neplatnosti zamietol. Súd prvej inštancie mal zato, že rozhodnutie súdu v sporoch vedených na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 36Cb/49/2017 a sp.zn. 32Cb/133/2017 má vplyv na tento spor, nakoľko bude ovplyvňovať smerovanie ďalšieho dokazovania a napokon aj rozhodnutie v tomto spore a preto konanie prerušil. 2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietne. Vedenie konania sp. zn. 36 Cb 49/2017 a sp. zn. 32Cb 133/2017 nemôže ovplyvniť závery tohto konania, nakoľko rozhodnutia prijaté na valnom zhromaždení dňa 24. 7. 2017 sú nulitné a teda neexistujúce. W.. S. W. je 92 % spoločníkom žalovaného. W.. S. W., W., na valnom zhromaždení konanom dňa 21. 6. 2017 v CP, na ktorom bolo rozhodnuté o zvýšení základného imania CP, a záväzok na nový vklad prevzal W.. S. W., W., sa stal spoločníkom popri ADSP v CP s obchodným podielom vo výške 92 % a bol ako spoločník spoločnosti CP zapísaný do OR SR dňa 29. 6. 2017. Z uvedeného logicky vyplýva, že ak je uznesenie VZ platné - pokým sa nepreukáže opak v súdnom konaní (v zmysle ustálenej judikatúry a podľa § 131 Obch. zák.) platí, že rozhodnutie VZ zo dňa 21. 6. 2017, na základe ktorého sa S. W. stal 92 % spoločníkom žalovaného, je platné, nakoľko nebol preukázaný opak. Spornosť teda neexistuje a konateľmi spoločnosti CP v danom čase boli W.. S. W., W. a R.. E. N., ktorí boli následne odvolaní
z funkcie rozhodnutím jediného spoločníka CP, teda ADSP zo dňa 14. 7. 2017. Uvedené odvolanie konateľov rozhodnutím jediného spoločníka CP spoločnosti ADSP je neplatné. Zápis W.. S. W. ako 92 % spoločníka CP bol v zhodovom konaní napadnutý zo strany ADSP cez pánov W. Q. a L. K.. V zhodovom konaní vedenom na (bývalom) Okresnom súde Bratislava I č.k. 33 Exre/450/2017 bolo uznesením zo dňa 27. 11. 2017 rozhodnuté, o výmaze S. W. ako 92 % spoločníka, o zápise ADSP ako 100 % spoločníka; predmetné rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 6. 2018 č.k. 1Cob 49/2018. V dovolacom konaní vedenom na NS SR bolo uznesením č.k. 1Obdo 72/2020 zo dňa 27. 4. 2021 rozhodnuté o zrušení rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Exre 450/2017 zo dňa 27. 11. 2017, o zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 6. 2018 č.k. 1Cob 49/2018 a o vrátení veci Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie NS SR je právoplatné. Právoplatnosťou rozhodnutia NS SR došlo k obnoveniu skutkového aj zápisového stavu spred právoplatnosti zrušených rozhodnutí, a teda je zrejmé, že spoločnosť CP má dvoch spoločníkov, a to ADSP s obchodným podielom vo výške 8 % na ZI a S. W. s obchodným podielom vo výške 92 % na ZI. Odvolanie S. W. a E. N. rozhodnutím jediného spoločníka ADSP spoločnosti CP zo dňa 14. 7. 2021 je neplatné a konateľmi spoločnosti CP sú stále S. W. a E. N., tak, ako bolo rozhodnuté na VZ spoločnosti CP dňa 24. 7. 2017. Za spoločnosť žalovaného v tomto konaní konajú neoprávnené osoby, ktoré nie sú štatutármi CP. Žalovaný sa v jednotlivých konaniach správa nehospodárne a snaží sa priebeh konaní a rozhodnutí účelovo oddialiť a spôsobovať prieťahy konania svojimi nedôvodnými procesnými návrhmi na prerušenie konania. V niektorých konaniach tým aj dosiahol úspech a konania sú skutočne prerušené. Jedná sa o tieto konania : sp. zn. 36Cb 49/2017 (rieši sa otázka konateľstva), sp. zn. 23Cb 150/2017 (rieši sa otázka, či je S. W. 92 % spoločníkom CP) a sp. zn. 26Cb 167/2017 (ADSP). Z postupnosti prerušenia jednotlivých konaní vyplýva jasné reťazenie, ktoré vedie k absolútnemu zataraseniu všetkých ciest k rozhodnutiu v celej kauze na niekoľko rokov. Z uvedeného dôvodu by mali súdy sledovať aj hospodárnosť konania. Žalobca má za to, že domoženie sa svojich práv v primeranom čase je rozhodne vyšším záujmom spoločnosti, než systematické likvidovanie spravodlivosti využívaním nedôvodných návrhov na prerušenie konania. 3. Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Nie je pravdou, že W. sa stal zápisom spoločníkom spoločnosti Carlton. Dočasné vykonanie zápisu W. ako spoločníka spoločnosti Carlton v OR SR je nepodstatné pre posúdenie otázky, aký je skutočný právny stav. Zápis o spoločníkoch spoločnosti s ručením obmedzeným v OR SR má deklaratórny charakter, t.j. osoba sa nestane spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným preto, že ju registrový súd takto zapíše do OR SR. Tvrdenie o deklaratórnosti zápisu sa opiera o konštantnú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ako aj zákona. Obchodný zákonník vymedzuje hmotnoprávne predpoklady vstupu nového spoločníka do spoločnosti pri zvýšení základného imania nasledovne : platné rozhodnutie o zvýšení základného imania, ďalej neuplatnenie prednostného práva doterajšími spoločníkmi a napokon písomné vyhlásenie nového spoločníka o prevzatí záväzku na zaplatenie nového vkladu do zvýšeného základného imania a o pristúpení k spoločenskej zmluve. Osoba, v prospech ktorej sa zvyšuje základné imanie, sa stáva novým spoločníkom momentom kumulatívneho naplnenia všetkých uvedených predpokladov; zápis túto skutočnosť už iba deklaruje. Z vyššie uvedeného plynie, že ak by bol W.Í. stále aktuálne zapísaný v OR SR ako spoločník spoločnosti (čo nie je), nebolo by možné dospieť k záveru, že je spoločníkom spoločnosti Carlton, pokiaľ prebieha sporové konanie podľa § 131 Obch. zák. o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 21. 6. 2017. V súčasnosti je teda sporné, či došlo k platnému naplneniu predpokladov vstupu W. do spoločnosti Carlton ako nového spoločníka. Ak k splneniu hmotnoprávnych predpokladov nedošlo, platí, že W. sa spoločníkom spoločnosti Carlton nikdy nestal. Ak by sa akceptovali názory žalobcu, konania o určení neplatnosti uznesení valných zhromaždení by v prípade, ak na ich podklade už raz došlo k zápisu do OR SR, stratili akýkoľvek význam. Zápis by bol právotvorný. Skutočnosť, či k nemu došlo bez splnenia podmienok na vstup nového spoločníka do spoločnosti, by už bola irelevantná. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo 72/2020 nespôsobilo žiadne obnovenie skutkového a zápisového stavu; dôsledkom uznesenia NS SR nebolo nič iné, ako to, že doteraz nebolo rozhodnuté o návrhu v zosúlaďovacom konaní o spoločníkoch, ktorého cieľom je, aby bol zápis v OR SR v súlade so skutočným právnym stavom. V stále prebiehajúcom konaní sp. zn. 28Cb/150/2017 sa meritórne rieši otázka (ne)platnosti rozhodnutia zo dňa 21. 6. 2017. Dôsledkom uznesenia NS SR sp. zn. 1Obdo 72/2020 je iba to, že v zosúlaďovacom konaní o spoločníkoch ešte nebolo rozhodnuté, nie to, že W. je spoločníkom spoločnosti Carlton. Rozhodnutia nižších súdov, ktoré NS SR zrušil, sa týkali zosúladenia zápisu o spoločníkoch spoločnosti Carlton v OR SR so skutočným právnym stavom. Nižšie súdy posúdili, že skutočný právny stav je taký, že (jediným) spoločníkom spoločnosti Carlton bola (v čase vydania ich rozhodnutí) spoločnosť ADS, avšak nie W.. NS SR vo svojom rozhodnutí iba uviedol,
že prijatie predmetného záveru nižšie súdny neodôvodnili dostatočne; to ale neznamená, že ich záver nebol správny. Vydaním uznesenia NS SR nedošlo k obnoveniu žiadneho „iného“ stavu, než aký tu bol už pred jeho vydaním. Procesné rozhodnutie NS SR na skutočnom právnom stave (spoločníctva v spoločnosti Carlton) nič nezmenilo. W. totiž buď to bol alebo nebol spoločníkom už pred vykonaním deklaratórneho zápisu do OR SR. Či tieto predpoklady boli naplnené dajú odpoveď súdy až v konaní sp. zn. 28Cb 150/2017. 3.1. Žalovaný dodal, že úplne rovnaké argumenty aké uviedol žalobca vo svojom odvolaní, už Krajský súd v Bratislave posúdil v iných konaniach ako nedôvodné. V kauze Carlton je v súčasnosti prerušených na (bývalom) Okresnom súde Bratislava I už celkom 5 konaní, z toho dve právoplatne. Ide o nasledovné konania : sp. zn. 36Cb/49/2017, sp. zn. 26Cb/167/2017, sp. zn. 34Cb/162/2017, sp. zn. 46Exre/17/2021 a sp. zn. 32Exre/86/2021. V dvoch konaniach, v ktorých boli uznesenia o prerušení konania potvrdené Krajským súdom v Bratislave argumentoval W. v zásade rovnako a Krajský súd v Bratislave túto jeho argumentáciu odmietol. Predmetom tohto sporu je domnelý nárok žalobcu na náhradu mzdy podľa pracovnej zmluvy, ktorú za spoločnosť Carlton podpísali W.N. a N.. Prvoinštančný súd bude preto musieť skúmať, či W. a N. boli v čase podpisu pracovnej zmluvy konateľmi spoločnosti Carlton. Z tohto hľadiska sú dôležité dve rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti Carlton, a to rozhodnutie zo dňa 14. 7. 207, prijaté spoločnosťou ADS ako jediným spoločníkom spoločnosti Carlton, ktorým boli W. a N. odvolaní z funkcie konateľov spoločnosti Carlton, a rozhodnutie zo dňa 24. 7. 2017 prijaté W. ako domnelým väčšinovým spoločníkom spoločnosti Carlton, ktorým boli W. a N. vymenovaní do funkcie konateľov spoločnosti Carlton. Žalobca pritom tvrdí, že rozhodnutie zo dňa 24. 7. 2017 je nulitné, keďže W.Č. sa na základe rozhodnutia zo dňa 21. 6. 2017 stal spoločníkom spoločnosti Carlton. To však nie je možné; rozhodnutie zo dňa 24. 7. 2017 totiž prijal práve W., a to ako väčšinový spoločník spoločnosti Carlton. A teda, ak sa W. skutočne stal spoločníkom spoločnosti Carlton (čo si žalovaný nemyslí), tak rozhodnutie zo dňa 24. 7. 2017 nulitné byť nemôže. Prvoinštančný súd si nemôže urobiť záver o platnosti, neplatnosti a ani prípadnej nulitnosti rozhodnutia zo dňa 24. 7. 2017; je tomu tak preto, že otázku (ne)platnosti (prípadne nulitnosti) rozhodnutia zo dňa 24. 7. 2017 bude možné posúdiť až vtedy, keď bude vyriešená otázka spoločníctva W. v spoločnosti Carlton. Táto otázka sa pritom rieši v konaní sp. zn. 28Cb/150/2017, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Kým súdy nevyriešia otázku, či sa W. stal alebo nestal spoločníkom spoločnosti Carlton, nebude možné záväzne vyriešiť ani otázku, či je rozhodnutie zo dňa 24. 7. 2017 platné, neplatné alebo nulitné. Prvoinštančný súd si pritom túto otázku sám vyriešiť nemôže. Prvoinštančný súd preto postupoval správne, keď toto konanie prerušil do skončenia konania sp. zn. 36Cb/49/2017 a sp. zn. 32Cb/133/2017. 4. Žalobca v replike zotrval na svojej doterajšej argumentácii, ktorú prezentoval vo svojom odvolaní, vyjadrenie žalovaného označil za účelové, tendenčné, s cieľom len navodenia dojmu akejsi súvislosti s konaním sp. zn. 36Cb/49/2017 a sp. zn. 32Cb/133/2017. Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nevysporiadal argumentačne dostatočným spôsobom s vysvetlením, prečo a akým spôsobom môžu mať spomínané súdne konania vplyv na toto súdne konanie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. 5. Žalovaný podal odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že žalobca v odvolacej replike začal prvýkrát tvrdiť, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné, keď v odvolaní argumentoval výlučne nesprávnym právnym posúdením veci. Ďalší odvolací dôvod tak žalobca uplatnil neskoro, nakoľko v zmysle ust. § 365 ods. 3 C.s.p. platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Zotrval na odvolacom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením zo 29.2.20242019 sp. zn. 9CoPr/9/2023-1100 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Po zhrnutí predmetu jednotlivých súdnych konaní vedených na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2017 a sp. zn. 32Cb/133/2017 mal zato, že v týchto konaniach rozhodujú súdy o otázke, ktorá bude mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko výsledok spomenutých súdnych konaní dá odpoveď okrem iného aj na otázku, či W.. S. W. a E. N. sa stali v rozhodnom čase konateľmi spoločnosti Carlton Property s.r.o. a teda či boli oprávnení za túto spoločnosť konať a tým aj podpísať pracovnú zmluvu so žalobcom. 7. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť. Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. I. ÚS 531/2024-47 zo dňa 19.12.2024 rozhodol, že : 1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-7Cpr/4/2018 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. 2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9CoPr/9/2023-1100 z 29. februára 2024 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9CoPr/9/2023-1100 z 29. februára 2024 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 4. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1285,13 € a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovuje. 7.1. V odôvodnení svojho nálezu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces napadnutým uznesením krajského súdu ÚS SR uviedol, že z obsahu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu je ústavnému súdu zrejmé, že pri prerušení tohto konania prichádzali do úvahy dva procesné postupy. Prvý predstavuje súdmi preferované prerušenie konania „čakaním“ na výsledok konania o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného, ktorý je spôsobilý determinovať ďalší postup v konaní a samotné meritórne rozhodnutie; kým (i) určenie neplatnosti by vyvolalo potrebu preukazovať dobrú vieru sťažovateľa, resp. skúmanie opodstatnenosti právnej domnienky dobrej viery, tak v prípade (ii) zamietnutia žaloby by sa ods. 4 § 131 Obchodného zákonníka už neaplikoval a dokazovanie dobrej viery sťažovateľa by bolo bezpredmetné. Druhý procesný postup spočíva v opätovnom prejednaní sporu, vo vykonaní dokazovania a vyhodnotenia opodstatnenosti aplikácie ods. 4 § 131 Obchodného zákonníka, a v prípade pozitívneho výstupu dokazovania aj poskytnutie osobitnej ochrany sťažovateľovi, a to bez ohľadu na výsledok (iného) konania o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného. Až v prípade nepreukázania dobromyseľnosti sťažovateľa by bolo opodstatnené prerušiť konanie. Ďalej uviedol, že vo svojej predchádzajúcej praxi sa už zaoberal posudzovaným napätím medzi právom na spravodlivý proces a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pri rozhodovaní všeobecných súdov o prerušení konania. Ústavný súd sa v plnom rozsahu k týmto rozhodnutiam prikláňa, aj pokiaľ ide o použitie v prejednávanej veci. Prevedené na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci ústavný súd identifikoval schematický prístup konajúcich súdov k aplikácii fakultatívneho prerušenia konania § 164 C.s.p. a také procesné pochybenia krajského súdu a súdu prvej inštancie s ústavnoprávnou relevanciou, ktoré možno vyjadriť v dvoch vzájomne súvisiacich a prelínajúcich sa rovinách. 7.2. Prvá rovina spočíva v nesprávnej interpretácii záverov a procesných pokynov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý viedol k prerušeniu konania, ak celkový kontext zrušujúceho uznesenia podľa ústavného súdu naznačuje, že odvolací súd svojím záväzným procesným pokynom primárne sledoval (opätovné) vykonanie dokazovania o dobrej viere sťažovateľa. Prerušenie konania na účely vyriešenia otázky (ne)platnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného sa javí ako relevantné až subsidiárne, a to pre prípad, ak by v posudzovanom konaní sťažovateľ svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní pracovnej zmluvy nepreukázal. Automatickým prevzatím záveru odvolacieho súdu (vysloveného v zrušujúcom uznesení) o zvážení prerušenia konania tak všeobecné súdy (bez toho, aby to aj reálne zvážili) nekonali v súlade so znením a s účelom § 164 C.s.p., v zmysle ktorého má byť prerušenie konania reštriktívna výnimka, a nie pravidlo. Pri zvažovaní aplikácie tohto ustanovenia sa vyžaduje citlivý prístup a vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich záujmov, a to záujmu na konaní bez prieťahov a záujmu na spravodlivom konaní. V nadväznosti na uvedené je možné vymedziť druhú líniu procesnoprávneho pochybenia konajúcich súdov, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu (a jemu predchádzajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie), keďže absentuje vysporiadanie sa s ústavnoprávnou hodnotou konania bez zbytočných prieťahov. Prerušenie konania ako výnimočné opatrenie musí byť riadne odôvodnené, ktoré nenastane výhradným vysporiadaním sa a napokon aj uprednostnením záujmu na nastolení spravodlivého výsledku konania. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu o prerušení konania v sebe poníma aj prihliadnutie na hospodárnosť konania v podobe zohľadnenia (i) aktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu konania, (ii) celkovej dĺžky konania či (iii) predmetu sporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie času. Všeobecné súdy by mali mať pritom na pamäti, že aj doba, počas ktorej je konanie prerušené (a to bez ohľadu na to, či ide o fakultatívny, alebo o obligatórny dôvod), sa plynutím času môže stať z ústavného hľadiska neúnosná. Preto odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu (a jemu predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie) nemožno v rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces hodnotiť ako dostatočné. 7.3. Keďže krajský súd na plnenie tejto svojej zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 164 C.s.p. rezignoval, porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 2 výroku tohto nálezu). Z uvedených dôvodov ústavný súd napadnuté uznesenie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 3 výroku nálezu). V nadväznosti na závery uvedené v tomto náleze uvádza, že úlohou všeobecných súdov po zrušení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu bude uskutočnenie ústavne konformného výkladu § 164 C.s.p., čítanie procesných inštrukcií obsiahnutých v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu s porozumením a prípadné zváženie možnosti prijať iné vhodné opatrenie, a to napríklad znovuotvorenie dokazovania a umožnenie sťažovateľovi preukazovať ním tvrdené nadobudnutie práv v dobrej viere pri uzatváraní pracovnej zmluvy. 8. Po zrušení veci Ústavným súdom odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania. 9. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací je v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v náleze č. IV. ÚS 481/2020-47 zo dňa 24.10.2017. Vzhľadom na túto viazanosť a Ústavným súdom vyslovené závery o tom, že pri aplikácii ustanovenia § 164 C.s.p. sa vyžaduje vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich záujmov, a to záujmu na konaní bez prieťahov a záujmu na spravodlivom konaní s prihliadnutím na hospodárnosť konania v podobe zohľadnenia aktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu konania, celkovej dĺžky konania či predmetu sporu, resp. jeho naviazanosti na plynutie času (bližšie pozri odseky 7.1.- 7.3.) odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 11. Berúc v úvahu závery ústavného súdu o zvážení či prerušenie prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a tento dôvod preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov sa odvolací súd priklonil k názoru, že konania vedené na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2017 a sp. zn. 32Cb/133/2017 nebránia súdu prvej inštancie pokračovať v konaní. Je potrebné po vykonaní dokazovania posúdiť, či žalobca bol v dobrej viere podľa § 131 ods. 4 Obch. zák., resp. či existujú okolnosti zakladajúce pochybnosť, pretože v zmysle tohto ustanovenia by sa na jeho práva vyplývajúce z pracovnej zmluvy v takom prípade vzťahovala osobitná ochrana aj v prípade iného konania určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného (Krajský súd v Bratislave sp. zn. 8CoPr/9/2020-946 zo dňa 31.1.2022). Až v prípade nepreukázania dobromyseľnosti žalobcu, čo za daného stavu konania preukázané nebolo, by teoreticky prichádzalo do úvahy prípadné prerušenie konania. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právny názor ústavného súdu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil existenciu otázky, ktorá má význam pre konanie, predčasne a preto nesprávne dospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konaní vedených na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/49/2017 a sp. zn. 32Cb/133/2017. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. 13. V rozhodnutí ktorým súd prvej inštancie rozhodnutie skončí, rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).