Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/54/2023 1111206450 17. 06. 2025 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2025:1111206450.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: P.. C.. S. Ď., nar. 14.09.1960, bytom Bratislava, Hrebendova č. 38, zastúpeného Mgr. Martinom Gavuliakom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kašmírska č. 7, proti žalovanému: News and Media Holding a.s. so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 25, IČO: 47 256 281, zastúpenému Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 25, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.mája 2022 č. k. 7C/31/11-492, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamieto1 žalobu, ktorou žalobca pre tvrdený zásah do jeho osobnostných práv N. Č. „., S. N. R. S. X M. T. XX. XX.XXXX požadoval uloženie zákazu žalovanému, aby v periodickej tlači (ním vydávanej) boli uverejňované akékoľvek informácie o žalobcovi a jeho rodinných príslušníkoch, ako aj akékoľvek obrazové snímky žalobcových rodinných príslušníkov. Žiadal tiež priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi, P.. Z. Ď. B. E. Ď. vo výške 200.000 €. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že požadovaný zákaz by bol v rozpore so zákonnými licenciami podľa § 12 ods. 3 OZ a predstavoval by nepovolenú cenzúru. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy vykonal test proporcionality zásahu do osobnostných práv žalobcu pri realizácií práva žalovaného na slobodu prejavu a dospel k záveru, že namietaný článok nepredstavoval neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. OZ a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd). Žalovaný ako vydavateľ týždenníka informoval o žalobcovi (osoba verejného záujmu), bývalom poslancovi parlamentu a mestského zastupiteľstva hlavného mesta, o priebehu jeho výkonu trestu odňatia slobody v časovej súvislosti s nástupom do výkonu (v čase výkonu trestu). Otázku, či žalobca počas výkonu trestu rešpektuje právo alebo ho obchádza, resp. zneužíva, vyhodnotil za otázku verejného záujmu, keď žalobca sa prejavil práve aroganciou voči policajtom (všeobecne mediálne známa skutočnosť). Poukázal tiež na prípustnosť určitých zjednodušení v bežnej periodickej tlače, na nemožnosť trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a takým spôsobom klásť na novinárov nesplniteľné nároky (ESĽP Bladet Tromso a spol. proti Nórsko, III. ÚS 104/17) 3. S prihliadnutím na obsah žalobcom predloženého listinného dôkazom - žiadosti Ústavu nad výkonu trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o premiestnenie žalobcu dospel k záveru, že skutkové tvrdenia v namietanom článku boli pravdivé, resp. v ňom uvedené hodnotiace úsudky boli založené na
dostatočnom skutkovom základe. V podrobnostiach dospel k záveru, že údaje o návštevách manželky žalobcu možno akceptovať, keď za 9 mesiacov výkonu trestu išlo o asi 30 návštev manželky žalobcu, spojených s incidentmi medzi manželkou a príslušníkmi ZVJS; informácia o rezervách žalobcu pri plnení príkazov a nariadení, t. j. hodnotiaci úsudok o konfliktoch žalobcu s dozorcami má dostatočný skutkový základ; informácie o vysokoškolskom vzdelávaní žalobcu rovnako považoval za relevantné, keď študent neprestane byť študentom pre nástup do výkonu trestu odňatia slobody, ale až na základe rozhodnutia o jeho vylúčení, k čomu došlo až počas výkonu trestu odňatia slobody; rovnako informácie o pracovnom (ne) zaradení žalobcu majú dostatočný skutkový základ, keď žalobca možnosť pracovať nevyhľadával, čo ostatní odsúdení mohli vnímať ako vyhýbanie sa práci. Za tohto stavu nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedkyne bývalú manželku a dcéru žalobcu, ktoré predložili súdu čestné prehlásenia. Tieto súd vyhodnotil ako nevierohodné. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tvrdil, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, keď nepripustil zmenu žalobného petitu, pritom táto bola navrhnutá pred prvým pojednávaním a rozsah dokazovania by bol pri oboch petitoch rovnaký. Žalobca nebol v čase podania žaloby zastúpený, nepripustením zmeny žaloby za daného stavu preto došlo k hrubému porušeniu práva žalobcu na právnu pomoc. Vytýkal súdu nedoplnenie dokazovania výsluchom ním navrhnutých svedkýň (bývalej manželky a dcéry), neprihliadnutie na ich čestné prehlásenia a nevypočutie autorky článku, ktorým postupom nedostatočne zistil skutkový stav veci. Spoluväzeň, od ktorého mala autorka čerpať informácie, nebol nikdy identifikovaný, mohlo sa teda jednať o vymyslené tvrdenie autorky článku. Namietal tiež, že súd bez vypočutia bývalej manželky neakceptoval, že publikovaný článok mal dopad na manželský život žalobcu len s poukazom na dôvod rozvratu žalobcovho manželstva, ktorým podľa rozsudku o rozvode mala byť dlhodobá negatívna medializácia žalobcu, a teda nielen medializácia namietaným článkom. Nesúhlasil so záverom súdu, že je osobou verejne známou, keď k opačnému záveru dospel napr. KS v Bratislave vo veci 6Co/295/15. Uviedol tiež, že informácie obsiahnuté v článku nemali žiadnu súvislosť s jeho predošlou verejnou činnosťou a v čase uverejnenia už dlhšie vo verejnom živote nepôsobil; otázka jeho štúdia nie je legitímnou témou verejného záujmu. Tvrdil, že článkom došlo k výraznému skresleniu skutočností v neprípustnom rozsahu. žalobcu. Autorka článku nejednala v súlade s novinárskou etikou, používala pejoratívne výrazy a forma prezentácie informácií považoval za neprimeraná, s účelom jeho zhanobenia a zneuctenia preháňala („malý Boh“, „dovoliť prakticky všetko“), slovesné dielo nie je literatúrou, ale literatúrou fikcie. 5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca tým, že prestal pôsobiť v politike, neprestal byť osobou verejného, keď bol odsúdený za páchanie trestnej činnosti a stal sa známym tiež pre jeho trestné stíhania, teda osobu verejného záujmu bol nielen z dôvodu jeho horšej politickej činnosti. Tvrdil, že podstatou témy článku bolo, či žalobca, stále známy výrokom, ktorý adresoval policajným orgánom, počas výkonu trestu rešpektuje právo alebo ho obchádza. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 7. Súd prvej inštancie pri strete dvoch ústavou a dohovorom garantovaných práv t. j. práva na súkromie žalobcu a slobody prejavu žalovaného ako vydavateľa printových médií, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre možnosť uskutočnenia testu proporcionality tvrdeného zásahu, jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o vecnej neopodstatnenosti žaloby sú správne a súdom i riadne odôvodnené. Nepripustenie zmeny žaloby nemá na výsledok sporu v neprospech žalobcu vplyv, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu nesprávne uplatnenej žaloby vo vzťahu k hmotnoprávnej úprave, ale z dôvodu, že namietaný článok nebol spôsobilý privodiť ohrozenie alebo porušenie osobnostných práv žalobcu. 8. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca je osoba, domáhajúca sa ochrany svojich práv v početných súdnych sporoch (na tunajšom súde len na civilnom a obchodnom úseku viac ako 180krát za posledných 20 rokov, z toho pre porušenie osobnostných práv viac ako 70krát). V čase publikovania predmetného článku bol žalobca verejne známou osobou, jednak pretože bol poslancom parlamentu a poslancom mestského zastupiteľstva hlavného mesta, jednak pre jeho trestné stíhania. I vysoký počet ním iniciovaných sporov voči médiám potvrdzuje, že žalobca bol veľmi často stredobodom záujmu médií
všetkých druhov; traduje sa jeho arogantný (a vulgárny) výrok pri kontrole policajtami v čase, keď bol poslancom parlamentu. 9. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, žalobca v čase publikovania článku bol osobou verejného záujmu pre výkon funkcie poslanca parlamentu a poslanca mestského zastupiteľstva v minulosti, ale aj z dôvodu jeho trestného stíhania a právoplatného odsúdenia. Otázka výkonu uloženého trestu je podobne ako otázka existencie trestného stíhania otázkou verejného záujmu, keď výkon trestu je zavŕšením a v značnej miere i zmyslom trestného stíhania. 10. So zreteľom na túto skutočnosť súd prvej inštancie nepochybil, keď relevantnosť tvrdení o zásahu do jeho práva na česť a súkromie posudzoval vo vzťahu ku žalobcom predloženému listinnému dôkazužiadosti ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na premiestnenie žalobcu do iného ústavu, ktorý dôkaz celkom správne považoval za vierohodný a rozhodujúci pre jeho skutkové závery. 11. V článku namietané skutkové tvrdenia i hodnotiace úsudky sú v zásade, pri prípustnej miere zjednodušenia, totožné, resp. majú skutkový základ s tvrdeniami ústavu v žiadosti o premiestnenie žalobcu, preto vypočutie autorky článku (k otázke vymysleného zdroja ?) by i podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na prijaté skutkové závery súdu. Skutočnosť, že novinár nezverejnil identitu osoby, s ktorou vykonal interview, neznamená, že si autor obsah článku sám vymyslel, čo v danom prípade vylučuje obsah žiadosti o premiestnenie žalobcu do iného ústavu. Samotná skutočnosť, že ústav na výkon trestu odňatia slobody požiadal o premiestnenie žalobcu potvrdzuje, že žalobca nielen pred výkonom trestu odňatia slobody, ale i pri jeho výkone má problém rešpektovať určený poriadok, na čo poukazuje i namietaný článok. 12. Súd prvej inštancie celkom správne neprihliadol na čestné prehlásenia býv. manželky a dcéry žalobcu a tieto ani nevypočul ako svedkyne, keď správne nepovažoval prehlásenia za vierohodné pre vzťah k žalobcovi, podľa názoru odvolacieho súdu je hodnovernosť býv. manželky spochybnená tiež tým, že časť článku sa jej priamo dotýka. 13. Napokon odvolateľ nedôvodne namieta neprimeranú formu prezentácie informácií za účelom jeho zhanobenia a zneuctenia. I keď sa v článku objavujú slovné spojenia typu „Z. C., Z. K. „. S. N.“, podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na verejne známy spôsob prejavu žalobcu voči autoritám túto formu nemožno považovať za neprimeranú. V čase publikácie tohto článku bola žalobcova česť značne naštrbená. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 15.V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).