Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/107/2024 6123355222 06. 06. 2024 JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o., so sídlom Chočská 1526/6, Dolný Kubín, IČO: 51 282 003,právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., so sídlom Búdkova cesta 3, Bratislava, IČO: 50 577 239, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024 potvrdzuje. II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie 1. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia 338.307,- eur s príslušenstvom. 2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (č.l. 132) doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti nachádzajúcej v obci Bratislava - Staré Mesto, k. ú. R. H., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom zapísanej na LV č. XXXXX, a to k rozostavanému bytu č. 1A, vchod D. X, poschodie 1, súp. č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7188/92801 k celku a k rozostavanému bytu č. 1C, vchod D. X, poschodie 1, súp. č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7068/92801 k celku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 3. Svoj návrh žalobca odôvodil tým, že jediný majetok žalovaného spočíva vo vlastníctve vyššie opísanej rozostavanej nehnuteľnosti, ktorej predajom žalovaný získa finančné prostriedky, ktoré však musí prioritne využiť na splatenie bankového úveru, na zabezpečenie ktorého je k nehnuteľnosti zriadené záložné právo. Zo zverejnených ponúk na predaj nehnuteľností vyplýva, že niektoré byty v nehnuteľnosti sú stále k dispozícii na predaj, konkrétne 2 z 11-tich. Žalobca uviedol, že nemá záujem neprimerane obmedzovať žalovaného, a preto sa návrhom domáha zriadenia zabezpečovacieho opatrenia iba k bytom ponúkaným v čase podania návrhu, pričom predajná cena nehnuteľností je primeraná výške žalobcovej pohľadávky s príslušenstvom. Žalobca dodal, že zriadením záložného práva
sa zamedzí alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky a jeho snahou je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. 4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08.03.2024, žiadal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, pričom poprel dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu. Poukázal na to, že predaj bytov je len formou zmeny vlastníctva nehnuteľného majetku na majetok hnuteľný a tvrdil, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia snaží zamedziť bežnú obchodnú činnosť žalovaného, zhoršiť jeho pozíciu na obchodnom trhu a poškodiť jeho dobré obchodné meno v snahe nezákonným spôsobom zlepšiť svoju pozíciu pri mimosúdnych rokovaniach. 5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 6. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti jeho nároku. Argumentoval len tým, že žalovaný nevlastní žiaden iný majetok, avšak nepreukázal snahu žalovaného zbaviť sa tohto majetku. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca musel preukázať dôvodnosť obavy z konania žalovaného, ktoré by ohrozilo vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu, pričom však v tejto časti dôkazné bremeno žalobca neuniesol. Existencia teoretickej možnosti zbavenia sa majetku pod cenu v žiadnom prípade neodôvodňuje potrebu bezodkladne úpravy pomerov. Pri žalovanom žalobca nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej exekúcie ani žiadne konanie žalovaného (úmysel konať), na základe ktorého by súd mohol konštatovať snahu žalovaného zbaviť sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí pod cenu a úmysel zabrániť žalobcovi uspokojiť jeho pohľadávku. 7. Podľa súdu prvej inštancie ponuka nehnuteľností na predaj na verejných portáloch dostatočným spôsobom nepreukazovala snahu žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku pod cenu, pričom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenej obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z predaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu.
II. Odvolanie žalovaného 8. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie. Žalobca považoval za naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu a aby žalobcovi súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. 9. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymoženosti svojho nároku. Žalobca predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaný predáva nehnuteľnosti - jediný svoj relevantný majetok, a súčasne je povinný uspokojiť pohľadávku banky, ktorá má k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Predajom nehnuteľností ako jediného relevantného majetku žalovaný získa prostriedky, ktoré musí uhradiť banke, aby mohlo dôjsť k výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného má žalobca dôvodnú obavu, že uhradením pohľadávky banke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám), sa žalovaný zbaví všetkého relevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, resp. že prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená. 10. Žalovaný tvrdil, že všetky finančné prostriedky, ktoré získa za predaj nehnuteľnosti bezpochyby bude nútený využiť na splatenie úveru, a teda nebude disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. V danej situácii nejde teda len o dôvodnú obavu žalobcu z konania žalovaného, ktoré by mohlo ohroziť vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu, ale ide o nesporný
zámerný postup žalovaného speňažiť nehnuteľnosti ako jediný relevantný majetok a z týchto finančných prostriedkov splatiť úver v banke, ktorá má k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Tento zámer bol žalobcovi opakovane deklarovaný v rámci mimosúdnych rokovaní samotným žalovaným. 11. Žalobca zopakoval, že preukázal, že žalovaný predáva nehnuteľnosti, jediný svoj relevantný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, pričom v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli k dispozícii na predaj už len dva byty. Aj v prípade, že by sa žalovaný nepokúsil majetku zbaviť pod cenu, kúpnu cenu ktorú žalovaný obdrží za predaj nehnuteľností využije v plnom rozsahu na splatenie úveru banky, ktorá je v značnej výške, a jeho uhradením žalovaný nebude disponovať ani dostatočnými finančnými prostriedkami ani nehnuteľnosťami. Obava žalobcu z ohrozenia alebo zmarenia exekúcie je teda dôvodná a preukázaná. Dodal, že ponuka predmetných nehnuteľností na predaj na verejných portáloch dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o snahe žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku pod cenu. Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukázal, že v podanom návrhu predložil list vlastníctva, z ktorého vyplýva záložné právo na nehnuteľnosti v prospech banky, rovnako aj prehľadom majetku spoločnosti z verejne dostupného portálu Finstat, z ktorého vyplývajú ďalšie záväzky žalovaného, čo zároveň hodnotil, že uniesol dôkazne bremeno a dôvodnosť obavy riadne preukázal, a teda súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zistenia.
III. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu 12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 17.05.2024, rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním považoval za vecne správne, žiadal ho potvrdiť, pričom jeho argumentácia obsahovo nadväzovala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 13. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by súd prvej inštancie pochybil a nesprávne zistil skutkový stav veci. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva, a teda development a následný predaj nehnuteľností. Žalobca ako dodávateľ služieb, si bol vedomý, že pointa podnikania žalobcu spočíva v stavbe nehnuteľnosti, zabezpečenia financovania stavby bankou a následného odpredaja nehnuteľností. Samotný žalobca bol financovaný zakaždým z prostriedkov banky počas realizácie stavby. Preto je irelevantným tvrdením, že žalovaný sa účelovo zbavuje majetkov aby ohrozil budúcu exekúcie žalobcu. Pohľadávka vymáhaná žalobcom je sporná a žalovaný ju považuje za nedôvodnú s ohľadom na ním uvedené argumenty vo vyjadrení k podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenie zo dňa 08.03.2024, ako aj to, že žalobca ešte pred vstupom do záväzkového vzťahu so žalovaným poznal schému realizácie projektu a kroky spôsobu financovania a realizácie projektu, kde žalobca zhotovoval dielo. Z logického hľadiska podnikateľ koná tak, aby vytváral zisk, a teda ak sa jeho podnikateľská činnosť sústreďuje na realizáciu stavby a žalobca sa sústreďuje na zhotovenie diela - stavby, je očakávaným konaním zo strany žalovaného, že tieto nehnuteľnosti následne predá, vysporiada záväzky súvisiace s projektom a následne dotvorí zisk. Žalovaný zdôraznil, že sa týmto nezbavuje majetku ale naopak, premieňa nehnuteľný majetok na hnuteľný za účelom získania zisku, čo si žalobca neustále zamieňa. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázal, že žalovaný sa snaží predať nehnuteľnosť na tretie osoby, a že následne bude žalovaný vysporiadavať úver v banke, ktorá má zriadené záložné právo. Naopak bol presvedčený, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ako zhotoviteľ diela vedel, že žalovaný ide realizovať stavbu, ktorej byty budú následne odpredané. Nie je preto pre žalobcu prekvapením, že žalovaný odpredáva nehnuteľnosti a že bude musieť vyrovnať banku, ktorá disponuje záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Všetky developerské činnosti postupujú rovnakým spôsobom, developer zabezpečí dodávateľ na zhotovenie diela, zabezpečí financovanie projektu (čo žalobca nepochybne po celý čas bol) a následne zhotovené dielo developer odpredá tretím osobám. V žiadnom prípade sa týmto žalovaný nezbavuje svojho majetku, ale pokračuje v podnikateľskej činnosti
ako aj v účely celého projektu - diela, ktoré žalobca zhotovoval. Žalovaný dodal, že záložný veriteľ má prednosť pred žalobcom. Žalovaný nesúhlasil s hodnotením žalobcu, že ide o „nesporný zámerný postup žalovaného speňažiť nehnuteľnosť ako jediný majetok ...“ a namietal, že pri takejto úvahe by museli byť na všetky prebiehajúce stavby, prípadne stavby v štádiu v rozostavaných bytov zaťažené zabezpečovacím opatrením od všetkých zhotoviteľov, dodávateľov a pod.. Podľa žalovaného si žalobca pri formulovaní návrhu neuvedomil, že žiadna tretia osoba nemá záujem zakúpiť si nehnuteľnosť - byt, na ktorom je zriadené zabezpečovacie opatrenie. Týmto konaním by žalobca zmaril akýkoľvek predaj a de facto sa sám dostal do pozície, že žalovaný bude mať nepredajné nehnuteľnosti. Pokiaľ sa v odvolaní žalobca nestotožnil s tvrdením súdu, že žalobca nepreukázal úmysel žalovaného zbaviť sa majetku, žalovaný zotrval na svojom názore, že sa žalobca nijako nevysporiadal s pointou podnikateľskej činnosti žalovaného, teda premeny nehnuteľného majetku za hnuteľný a tým vytvorenia finančného zisku za predaj nehnuteľností a zdôraznil, že časť pohľadávky uplatnenej v žalobe vo veci samej zanikla na základe jednostranného započítania pohľadávok, vo zvyšnej časti je pohľadávka žalobcu nedôvodná, bez právneho dôvodu, pričom práve žalobca dlhuje žalovanému sumu vo výške cca 250.000,- eur s narastajúcimi úrokmi z omeškania za porušenie zmluvy o dielo a z uvedeného dôvodu je v celom rozsahu nedôvodný aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu. Pokiaľ v odvolaní žalobca tvrdil, že predložil spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazy, preukazujúce tvrdenia žalobcu a osvedčujúce dôvodnosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä príslušný list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že ku všetkým rozostavaným bytom a nebytovým priestorom vo vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo v prospech banky, žalovaný oponoval, že z čerpaného úveru bol primárne hradený aj samotný žalobca pri zhotovovaní časti diel. Je bežnou praxou až nevyhnutnosťou, že pri poskytovaní financovania stavby bankou si banka následne zriaďuje záložné právo. Záložný veriteľ má prednosť pred žalobcom, a ako už žalovaný vyššie uviedol, pohľadávka banky nie je spornou pohľadávkou, zatiaľ čo pohľadávka žalobcu uplatnená v žalobe vo veci samej je spornou v celom rozsahu. Záložné právo ešte samo o sebe nepreukazuje dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom. Žalovaný tiež poukázal na to, že v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bola výrazným spôsobom porušená zásada primeranosti a proporcionality s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a žalobca by sa svojim návrhom domohol absolútneho znemožnenia výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného a tým by mu zjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti. Žalovaný zhrnul, že neboli splnené zákonom požadované predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zároveň nebol splnený ani dôvod jeho nariadenia. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem neosvedčenia pohľadávky, žalobca nesplnil ani druhý zákonom požadovaný predpoklad pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a teda nepreukázal ani obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade nebolo žalobcom preukázané.
IV. Relevantné právne predpisy 14. Podľa Čl. 2 ods.1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 18. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20230725>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 22. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 24. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 25. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 26. Podľa § 357 písm. d) CSP Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 27. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29. Podľa § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaných, odvolací súd dospel k nasledovným záverom: 31. Pred nariadením neodkladného opatrenia (obdobne aj pri zabezpečovacom opatrení) súd posudzuje v celkovom kontexte, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu b) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho opatrenia) neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 32. Vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a teda pokiaľ či i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. 33. Inými slovami, v zmysle relevantnej právnej u´pravy mo^zˇe su´d nariaditˇ neodkladne´ opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie za predpokladu, že v návrhu opi´sané rozhoduju´ce skutocˇnosti osvedcˇujú potrebu nariadenia neodkladne´ho opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Obdobne to platí i pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 34. Odvolací súd pripomína, že je povinnostˇou žalobcu (navrhovateľa nariadenia neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia) v na´vrhu opi´satˇ skutocˇnosti hodnoverne a presvedčivo osvedcˇiť do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana. 35. V zmysle § 326 ods. 2 CSP je tiež dana´ povinnostˇ pripojitˇ k na´vrhu listiny, na ktore´ sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia odvola´va. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vysokej presvedcˇivosti samotne´ho na´vrhu, ktorá vyplýva zo skutočnosti, zˇe su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Za´kon uklada´ navrhovateľovi povinnostˇ hodnoverne osvedcˇitˇ nielen potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exeku´cie (prípadne potrebu zabezečenia dôkazu), ale aj do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, cˇo mo^zˇe navrhovateľ dosiahnutˇ najma¨ relevantny´mi skutkovy´mi tvrdeniami, listinny´mi do^kazmi a kvalifikovanou pra´vnou argumenta´ciou. 36. Zmyslom neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov alebo zabezpečenia peňažnej pohľadávky. 37. Podmienkou pre vyhovenie návrhu je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
38. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. 39. Z logiky uvedeného plynie pre súd povinnostˇ do^sledne vyhodnotitˇ, cˇi je na´vrh z objekti´vneho hlˇadiska presvedcˇivy´ a cˇi dosˇlo k osvedcˇeniu vsˇetky´ch za´konom predpokladany´ch skutocˇnosti´. 40. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné (okrem iného) to, či navrhovateľ osvedčil svoje subjektívne právo a s ním súvisiaci nexus s druhou stranou sporu (právny vzťah medzi stranami sporu). Rozhodujúce pre súd sú opis skutočností relevantných na identifikáciu subjektívnych práv, ktorých je navrhovateľ nositeľom a ktorých ochrany sa dovoláva, pričom tieto musia konvenovať a byť preukázané listinami pripojenými k návrhu. 41. Ako odvolací súd zistil z obsahu súdneho spisu, žalobca sa žalobou na súde vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia 338.307,- eur s príslušenstvom. Nemožno akceptovať úvahu žalovaného, že nebolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len z dôvodu popretia žalovaného nároku. Pre zamietnutie návrhu na nariadenie opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje popretie nároku žalobcu. Nie je logickým podmieňovať úspech návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia tým, že žalovaný pripustí existenciu žalobou uplatneného záväzku. Súdny spor vznikol práve z dôvodu rozporu medzi žalobcom a žalovaným o existenciu povinnosti žalovaného uplatnenej (v merite) žalobcom a popretie uplatnenej pohľadávky je toho neodmysliteľným atribútom. 42. Z dikcie príslušných zákonných ustanovení, predovšetkým § 326 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť v návrhu opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákon od navrhovateľa nariadenia neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu. Postačuje podať dôkaz o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Nevyžaduje sa objasnenie veci, jej zistenie a právne posúdenie nad všetku pochybnosť. Náležité objasnenie veci je možné len súdom vykonaným dokazovaním a hodnotením dôkazov samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, čo by celkom isto prekročilo rámec rozhodovania o neodkladnom (zabezpečovacom) opatrení a vzťahovalo sa viac na sporné otázky zistiteľné až v konaní vo veci samej. 43. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia plní preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. 44. V danej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť k tvrdeniu žalobcu o tom, že vzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného má existuje dôvodná obava, že uhradením pohľadávky banke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám) sa žalovaný zbaví všetkého relevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, resp. že by mohla byť ohrozená prípadná exekúcia. Takéto tvrdenie predovšetkým považuje odvolací súd len za hypotetické, žalobca ničím neosvedčil opodstatnenosť domnievať sa, že nároky financujúcej banky prevýšia v žalobcom tvrdenej miere záväzky žalovaného, že by nemohol uspokojiť žalobou uplatnenú pohľadávku. Žalobca nepredložil k tomuto svojmu tvrdeniu žiadne dôkazy preukazujúce vôbec jeho pravdivosť. Odvolací súd pripomína, že pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje len tvrdenie o potrebe dočasnej úpravy medzi účastníkmi v podobe inštitútu neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, ale takéto tvrdenie musí byť dostatočne dôveryhodne osvedčené.
45. Rovnaký záver platí podľa odvolacieho súdu aj o úvahe žalobcu, keď tvrdil, že v situácii, kedy žalovaný všetky finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľnosti bezpochyby použije na splatenie úveru a nebude disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. 46. Žalobca (odvodzujúc z jeho vyššie opísanej úvahy) tiež tvrdil, že v danej situácii nejde len o dôvodnú obavu z konania žalovaného, ktoré by mohlo ohroziť vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu, ale ide o nesporný zámerný postup žalovaného speňažiť nehnuteľnosti ako jediný relevantný majetok a z týchto finančných prostriedkov splatiť úver v banke, ktorá má k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Žalobca k uvedenému tvrdeniu pridal, že takýto zámer bol žalobcovi opakovane deklarovaný v rámci mimosúdnych rokovaní samotným žalovaným. Takto žalobcom formulované tvrdenia považoval odvolací súd za neopodstatnené a vo svojej nepresnosti za manipulatívne. Bolo povinnosťou žalobcu svoju argumentáciu podložiť dôkazmi, ktoré však jeho návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v danom kontexte postrádal. Pokiaľ žalobca pristúpil k tak závažnému hodnoteniu konania žalovaného, že ide o jeho zámerné konanie, avšak to ponechal bez právne relevantných dôkazov, možno takéto hodnotenie bez ďalšieho vyhodnotiť len v rovine ničím nepodloženého (neosvedčeného) tvrdenia. 47. I keď žalobca tvrdil, že hodnota bytov, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je primeraná výške žalobou uplatnenej pohľadávky, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v jeho rozhodnutí považoval v rozsahu formulovanom žalobcom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nepomerný k následkom, ktoré by obmedzenie v podobe zriadeného záložného práva znamenalo pre žalovaného. 48. Ako už odvolací súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia posudzuje viaceré kritériá, pričom návrhu vyhovie len za predpokladu, že sú splnené kumulatívne a pokiaľ či i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Jednou z podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je, že právne účinky neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). 49. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že súčasťou podnikateľskej činnosti žalobcu je budovanie predaj nehnuteľností. Vyhovením návrhu žalobcu by bolo obmedzené právo žalovaný nad mieru únosnú v demokratickej spoločnosti brániace mu v činnosti ktorou generuje zisk potrebný práve na udržanie a rozvoj podnikania vrátane plnenia záväzkov. Zriadiť na predmetných nehnuteľnostiach zabezpečovacím opatrením záložné právo považoval odvolací súd za zásah neadekvátny, pretože by takéto zaťaženie nehnuteľností zmarilo alebo podstatne sťažilo ich predaj (odrádzalo záujemcov), čo by malo škodlivý vplyv na obchodnú činnosť žalovaného, nedosiahol by potrebný príjem, čo by malo nepochybne dosah aj na plnenie jeho podnikateľských záväzkov. 50. Dosahovanie príjmu a z toho plynúceho zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu. Zriadením záložného práva sa obmedzí nakladanie s nehnuteľnosťou. V prípade žalovaného podnikajúceho v predaji nehnuteľnosti by to zároveň znamenalo nad mieru únosnú obmedzenie jeho podnikanie - obchodnej činnosti, z ktorej dosahuje príjem. 51. Je na navrhovateľovi neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, aby špecifikoval ním formulovaný návrh aj z pohľadu princípu proporcionality. Inak sa vystavuje riziku neúspechu jeho návrhu. Obmedzenie dosiahnuté opatrením súdu nemôže vysoko a neprimerane prevyšovať vo vzťahu nie len k hodnote sporu vo veci samej uplatnený nárok, ale tiež zásah do práv nemôže byť neprimerane obmedzujúci osobu povinnú z opatrenia. 52. Odvolací súd dodáva, že za hodnú zreteľa považoval skutočnosť vyplývajúcu z LV č. XXXXX, k. ú. R. H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu už sú zaťažené záložným právom v prospech úverového veriteľa (financujúcej banky). Preto ani vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by pre žalobcu nemuselo znamenať priaznivejšie právne postavenie vo vzťahu k vymáhaniu žalobou uplatnenej pohľadávky.
53. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením o ohrození exekúcie ako dôvodu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia poukazuje aj na to, že žalobca žiadal zriadiť záložné právo na dva rozostavané byty vo vlastníctve žalovaného opísané v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, avšak z LV č. XXXXX, k. ú. R. H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vyplýva, že žalovaný okrem týchto vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti. Žalobca nepredložil súd dôkaz o hodnote majetku žalovaného. Preto nemožno za opodstatnené považovať jeho tvrdenie, že z majetku žalovaného nemôže nebude možné (bude ohrozené) uspokojenie pohľadávky uplatnenej žalobou žalobcu len na základe predpokladu, že príjem z predaja nehnuteľností bude stačiť len na splatenie úveru alebo iných bližšie nekonkretizovaných pohľadávok, ktorých číselné vyjadrenie žalobca zistil z webového portálu www.finstat.sk. Odvolací súd podotýka, že z tohto informačného zdroja nie je možné dostatočne definovať hodnotu majetku podnikateľa ani právne zhodnotiť charakter jeho aktív a pasív. 54. Pokiaľ žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tvrdil, že ponuka predmetných nehnuteľností na predaj na verejných portáloch dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o snahe žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku pod cenu, je nevyhnutné znova zopakovať, že uvedené tvrdenie nebolo nijako žalobcom preukázané. Hoci žalobca tiež tvrdil, že o tom predložil súdu dôkazy, odvolací súd je nútený konštatovať, že na základe v súdnom spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov (č. l. 137 až 150) ani v tomto tvrdení nebolo možné žalobcovi prisvedčiť. Inzerciu predaja dvoch predmetných bytov za cenu 440.000 eur a za cenu 499.000 eur a už spomínaný LV č. XXXXX, k. ú. R. H. a prehľad dát o žalovanom z webového portálu www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> odvolací súd nevníma ako nepochybné dôkazy preukazujúce žalobcove hodnotenie, že predaj žalovaný uskutočňuje pod cenu, že sa žalovaný takýmto spôsobom zbavuje svojho majetku a že by na základe žalobcom predložených dôkazov za dôvodnú mohla byť považovaná jeho obava z ohrozenia exekúcie žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, ako to predpokladá dikcia § 343 ods. 1 CSP. 55. O odvolaním napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie je potrebné povedať, že sa vecou zaoberal a nasmerovanie jeho úvah naznačené v odôvodnení jeho rozhodnutia tomu nasvedčovalo. V odvolacom konaní je prvostupňové súdne rozhodnutie posudzované z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov súd prvej inštancie vydal meritórne rozhodnutie. Uvedené z rozhodnutia súdu prvej inštancie nad všetky pochybnosti vyplýva. 56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu, nakoľko má za to, že neosvedčil dôvodnosť tvrdených skutočností na účely vydania uznesenia o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení, pričom odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnené. 57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).