{"guid": "ea0e5cd1-0aaa-4dcd-8e4e-806e4267df0e:97ea2f3c-71ee-487e-abbb-2d90556fe015", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1", "spisova_znacka": "7Cob/107/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/107/2024 z 6. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. júna 2024, sp. zn. 7Cob/107/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1", "identifikacne_cislo": "6123355222", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Vlastimil Pavlikovský", "sudca_id": 4, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vlastimil-pavlikovsky-4", "datum_vydania": "2024-06-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "nazov": "§ 344 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-344"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-2", "nazov": "§ 355 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-3", "nazov": "§ 324 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-2", "nazov": "§ 326 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-326"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-344", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-326"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97ea2f3c-71ee-487e-abbb-2d90556fe015", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/107/2024\n6123355222\n06. 06. 2024\nJUDr. Vlastimil Pavlikovský\nECLI:SK:KSBA:2024:6123355222.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov\nsenátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: ORASS - Invest, s.r.o.,\nso sídlom Chočská 1526/6, Dolný Kubín, IČO: 51 282 003,právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska\nkancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Gaštanova s. r. o., so\nsídlom Búdkova cesta 3, Bratislava, IČO: 50 577 239, právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát,\nŠtefánikova 14, Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024,\ntakto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cb/50/2023 - 208\nzo dňa 20. marca 2024 potvrdzuje.\nII. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Rozhodnutie súdu prvej inštancie\n1. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia 338.307,- eur s\npríslušenstvom.\n2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (č.l. 132) doručeným súdu prvej inštancie dňa\n19.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti\nnachádzajúcej v obci Bratislava - Staré Mesto, k. ú. R. H., vedenom Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálnym odborom zapísanej na LV č. XXXXX, a to k rozostavanému bytu č. 1A, vchod D.\nX, poschodie 1, súp. č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, k bytu prislúchajúci podiel\npriestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 7188/92801 k celku a k rozostavanému bytu č. 1C, vchod D. X, poschodie 1,\nsúp. č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach k domu, na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu\n7068/92801 k celku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\n3. Svoj návrh žalobca odôvodil tým, že jediný majetok žalovaného spočíva vo vlastníctve vyššie\nopísanej rozostavanej nehnuteľnosti, ktorej predajom žalovaný získa finančné prostriedky, ktoré však\nmusí prioritne využiť na splatenie bankového úveru, na zabezpečenie ktorého je k nehnuteľnosti\nzriadené záložné právo. Zo zverejnených ponúk na predaj nehnuteľností vyplýva, že niektoré byty\nv nehnuteľnosti sú stále k dispozícii na predaj, konkrétne 2 z 11-tich. Žalobca uviedol, že nemá\nzáujem neprimerane obmedzovať žalovaného, a preto sa návrhom domáha zriadenia zabezpečovacieho\nopatrenia iba k bytom ponúkaným v čase podania návrhu, pričom predajná cena nehnuteľností je\nprimeraná výške žalobcovej pohľadávky s príslušenstvom. Žalobca dodal, že zriadením záložného práva\n\nsa zamedzí alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky a jeho snahou je zvýšiť\nvymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor žalovaného na zbavenie sa majetku, ktorý by\ninak bolo možné exekúciou postihnúť.\n4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa\n08.03.2024, žiadal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, pričom poprel\ndôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu. Poukázal na to, že predaj bytov je len formou\nzmeny vlastníctva nehnuteľného majetku na majetok hnuteľný a tvrdil, že žalobca sa návrhom na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia snaží zamedziť bežnú obchodnú činnosť žalovaného, zhoršiť\njeho pozíciu na obchodnom trhu a poškodiť jeho dobré obchodné meno v snahe nezákonným spôsobom\nzlepšiť svoju pozíciu pri mimosúdnych rokovaniach.\n5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 64Cb/50/2023 - 208 zo dňa 20. marca 2024 (ďalej aj ako\n„napadnuté uznesenie“) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.\n6. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\npreukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a nepreukázal žiadnym spôsobom\ndôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti jeho nároku. Argumentoval len tým, že žalovaný\nnevlastní žiaden iný majetok, avšak nepreukázal snahu žalovaného zbaviť sa tohto majetku. Súd prvej\ninštancie poukázal na to, že na úspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by žalobca\nmusel preukázať dôvodnosť obavy z konania žalovaného, ktoré by ohrozilo vymožiteľnosť tvrdeného\nnároku žalobcu, pričom však v tejto časti dôkazné bremeno žalobca neuniesol. Existencia teoretickej\nmožnosti zbavenia sa majetku pod cenu v žiadnom prípade neodôvodňuje potrebu bezodkladne úpravy\npomerov. Pri žalovanom žalobca nepreukázal žiadne konanie smerujúce k ohrozeniu možnej budúcej\nexekúcie ani žiadne konanie žalovaného (úmysel konať), na základe ktorého by súd mohol konštatovať\nsnahu žalovaného zbaviť sa vlastníctva predmetných nehnuteľných vecí pod cenu a úmysel zabrániť\nžalobcovi uspokojiť jeho pohľadávku.\n7. Podľa súdu prvej inštancie ponuka nehnuteľností na predaj na verejných portáloch dostatočným\nspôsobom nepreukazovala snahu žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku pod cenu, pričom\nneuniesol dôkazné bremeno tvrdenej obavy z následného použitia finančných prostriedkov získaných z\npredaja nehnuteľností spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu.\n\nII. Odvolanie žalovaného\n8. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie. Žalobca považoval\nza naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu\na aby žalobcovi súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n9. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, keď uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia\nbudúcej vymoženosti svojho nároku. Žalobca predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaný predáva\nnehnuteľnosti - jediný svoj relevantný majetok, a súčasne je povinný uspokojiť pohľadávku banky, ktorá\nmá k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Predajom nehnuteľností ako jediného relevantného\nmajetku žalovaný získa prostriedky, ktoré musí uhradiť banke, aby mohlo dôjsť k výmazu záložného\npráva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného má žalobca dôvodnú obavu, že\nuhradením pohľadávky banke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám), sa\nžalovaný zbaví všetkého relevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu\npohľadávky žalobcu, resp. že prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená.\n10. Žalovaný tvrdil, že všetky finančné prostriedky, ktoré získa za predaj nehnuteľnosti bezpochyby bude\nnútený využiť na splatenie úveru, a teda nebude disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by\nmohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. V danej situácii nejde teda len o dôvodnú obavu žalobcu z\nkonania žalovaného, ktoré by mohlo ohroziť vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu, ale ide o nesporný\n\nzámerný postup žalovaného speňažiť nehnuteľnosti ako jediný relevantný majetok a z týchto finančných\nprostriedkov splatiť úver v banke, ktorá má k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo. Tento zámer bol\nžalobcovi opakovane deklarovaný v rámci mimosúdnych rokovaní samotným žalovaným.\n11. Žalobca zopakoval, že preukázal, že žalovaný predáva nehnuteľnosti, jediný svoj relevantný majetok,\nz ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, pričom v čase podania návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia boli k dispozícii na predaj už len dva byty. Aj v prípade, že by sa žalovaný\nnepokúsil majetku zbaviť pod cenu, kúpnu cenu ktorú žalovaný obdrží za predaj nehnuteľností využije\nv plnom rozsahu na splatenie úveru banky, ktorá je v značnej výške, a jeho uhradením žalovaný\nnebude disponovať ani dostatočnými finančnými prostriedkami ani nehnuteľnosťami. Obava žalobcu\nz ohrozenia alebo zmarenia exekúcie je teda dôvodná a preukázaná. Dodal, že ponuka predmetných\nnehnuteľností na predaj na verejných portáloch dostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu\no snahe žalovaného zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku pod cenu. Na podporu svojho tvrdenia\nžalobca poukázal, že v podanom návrhu predložil list vlastníctva, z ktorého vyplýva záložné právo\nna nehnuteľnosti v prospech banky, rovnako aj prehľadom majetku spoločnosti z verejne dostupného\nportálu Finstat, z ktorého vyplývajú ďalšie záväzky žalovaného, čo zároveň hodnotil, že uniesol\ndôkazne bremeno a dôvodnosť obavy riadne preukázal, a teda súd prvej inštancie dospel vykonaným\ndokazovaním k nesprávnym skutkovým zistenia.\n\nIII. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu\n12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 17.05.2024, rozhodnutie súdu\nprvej inštancie napadnuté odvolaním považoval za vecne správne, žiadal ho potvrdiť, pričom jeho\nargumentácia obsahovo nadväzovala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\n13. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by súd prvej inštancie pochybil a nesprávne zistil\nskutkový stav veci. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva, a teda development\na následný predaj nehnuteľností. Žalobca ako dodávateľ služieb, si bol vedomý, že pointa podnikania\nžalobcu spočíva v stavbe nehnuteľnosti, zabezpečenia financovania stavby bankou a následného\nodpredaja nehnuteľností. Samotný žalobca bol financovaný zakaždým z prostriedkov banky počas\nrealizácie stavby. Preto je irelevantným tvrdením, že žalovaný sa účelovo zbavuje majetkov aby\nohrozil budúcu exekúcie žalobcu. Pohľadávka vymáhaná žalobcom je sporná a žalovaný ju považuje\nza nedôvodnú s ohľadom na ním uvedené argumenty vo vyjadrení k podanému návrhu na nariadenie\nzabezpečovacie opatrenie zo dňa 08.03.2024, ako aj to, že žalobca ešte pred vstupom do záväzkového\nvzťahu so žalovaným poznal schému realizácie projektu a kroky spôsobu financovania a realizácie\nprojektu, kde žalobca zhotovoval dielo. Z logického hľadiska podnikateľ koná tak, aby vytváral zisk,\na teda ak sa jeho podnikateľská činnosť sústreďuje na realizáciu stavby a žalobca sa sústreďuje na\nzhotovenie diela - stavby, je očakávaným konaním zo strany žalovaného, že tieto nehnuteľnosti následne\npredá, vysporiada záväzky súvisiace s projektom a následne dotvorí zisk. Žalovaný zdôraznil, že sa\ntýmto nezbavuje majetku ale naopak, premieňa nehnuteľný majetok na hnuteľný za účelom získania\nzisku, čo si žalobca neustále zamieňa.\nŽalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázal, že žalovaný sa snaží predať nehnuteľnosť na\ntretie osoby, a že následne bude žalovaný vysporiadavať úver v banke, ktorá má zriadené záložné\nprávo. Naopak bol presvedčený, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca ako zhotoviteľ diela\nvedel, že žalovaný ide realizovať stavbu, ktorej byty budú následne odpredané. Nie je preto pre žalobcu\nprekvapením, že žalovaný odpredáva nehnuteľnosti a že bude musieť vyrovnať banku, ktorá disponuje\nzáložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Všetky developerské činnosti postupujú rovnakým\nspôsobom, developer zabezpečí dodávateľ na zhotovenie diela, zabezpečí financovanie projektu (čo\nžalobca nepochybne po celý čas bol) a následne zhotovené dielo developer odpredá tretím osobám. V\nžiadnom prípade sa týmto žalovaný nezbavuje svojho majetku, ale pokračuje v podnikateľskej činnosti\n\nako aj v účely celého projektu - diela, ktoré žalobca zhotovoval. Žalovaný dodal, že záložný veriteľ má\nprednosť pred žalobcom.\nŽalovaný nesúhlasil s hodnotením žalobcu, že ide o „nesporný zámerný postup žalovaného speňažiť\nnehnuteľnosť ako jediný majetok ...“ a namietal, že pri takejto úvahe by museli byť na všetky prebiehajúce\nstavby, prípadne stavby v štádiu v rozostavaných bytov zaťažené zabezpečovacím opatrením od\nvšetkých zhotoviteľov, dodávateľov a pod..\nPodľa žalovaného si žalobca pri formulovaní návrhu neuvedomil, že žiadna tretia osoba nemá záujem\nzakúpiť si nehnuteľnosť - byt, na ktorom je zriadené zabezpečovacie opatrenie. Týmto konaním by\nžalobca zmaril akýkoľvek predaj a de facto sa sám dostal do pozície, že žalovaný bude mať nepredajné\nnehnuteľnosti.\nPokiaľ sa v odvolaní žalobca nestotožnil s tvrdením súdu, že žalobca nepreukázal úmysel žalovaného\nzbaviť sa majetku, žalovaný zotrval na svojom názore, že sa žalobca nijako nevysporiadal s pointou\npodnikateľskej činnosti žalovaného, teda premeny nehnuteľného majetku za hnuteľný a tým vytvorenia\nfinančného zisku za predaj nehnuteľností a zdôraznil, že časť pohľadávky uplatnenej v žalobe vo veci\nsamej zanikla na základe jednostranného započítania pohľadávok, vo zvyšnej časti je pohľadávka\nžalobcu nedôvodná, bez právneho dôvodu, pričom práve žalobca dlhuje žalovanému sumu vo výške cca\n250.000,- eur s narastajúcimi úrokmi z omeškania za porušenie zmluvy o dielo a z uvedeného dôvodu\nje v celom rozsahu nedôvodný aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu.\nPokiaľ v odvolaní žalobca tvrdil, že predložil spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\ndôkazy, preukazujúce tvrdenia žalobcu a osvedčujúce dôvodnosť potreby nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia, a to najmä príslušný list vlastníctva, z ktorého vyplýva, že ku všetkým rozostavaným bytom a\nnebytovým priestorom vo vlastníctve žalovaného je zriadené záložné právo v prospech banky, žalovaný\noponoval, že z čerpaného úveru bol primárne hradený aj samotný žalobca pri zhotovovaní časti diel. Je\nbežnou praxou až nevyhnutnosťou, že pri poskytovaní financovania stavby bankou si banka následne\nzriaďuje záložné právo. Záložný veriteľ má prednosť pred žalobcom, a ako už žalovaný vyššie uviedol,\npohľadávka banky nie je spornou pohľadávkou, zatiaľ čo pohľadávka žalobcu uplatnená v žalobe vo veci\nsamej je spornou v celom rozsahu. Záložné právo ešte samo o sebe nepreukazuje dôvodnosť podaného\nnávrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom.\nŽalovaný tiež poukázal na to, že v prípade nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by\nbola výrazným spôsobom porušená zásada primeranosti a proporcionality s ohľadom na všetky okolnosti\nprípadu a žalobca by sa svojim návrhom domohol absolútneho znemožnenia výkonu podnikateľskej\nčinnosti žalovaného a tým by mu zjavne zamedzil vytvorenie zisku z podnikateľskej činnosti.\nŽalovaný zhrnul, že neboli splnené zákonom požadované predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia a zároveň nebol splnený ani dôvod jeho nariadenia. Bez osvedčenia dôvodnosti a\ntrvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť\nohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem\nneosvedčenia pohľadávky, žalobca nesplnil ani druhý zákonom požadovaný predpoklad pre vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia, a teda nepreukázal ani obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Medzi\nskutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým\ntaké konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom\nexekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové\npomery (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/97), čo v danom prípade nebolo\nžalobcom preukázané.\n\nIV. Relevantné právne predpisy\n14. Podľa Čl. 2 ods.1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených\nzáujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n\n15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n16. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725> uvedie\nopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,\nže exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie\nnároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia\nsa navrhovateľ domáha.\n18. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/2015/160/20230725>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325\nods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725>, inak návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietne.\n20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti\nuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia.\n21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n22. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n23. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.\nZáložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n24. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n25. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n26. Podľa § 357 písm. d) CSP Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.\n27. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n29. Podľa § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n\nV. Posúdenie veci odvolacím súdom\n\n30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 CSP a § 380\nods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po\noboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením\nžalovaných, odvolací súd dospel k nasledovným záverom:\n31. Pred nariadením neodkladného opatrenia (obdobne aj pri zabezpečovacom opatrení) súd posudzuje\nv celkovom kontexte, či\na) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu\nb) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp\nopodstatnenosti),\nc) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa\nnavrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),\nd) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,\nnebude vytvorený nenávratný stav,\ne) právne účinky neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho opatrenia) neobmedzia povinnú\nosobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),\nf) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n32. Vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, a teda pokiaľ či i len jedna podmienka\nnie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho\nopatrenia vyhovieť.\n33. Inými slovami, v zmysle relevantnej právnej u´pravy mo^zˇe su´d nariaditˇ neodkladne´\nopatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie za predpokladu, že v návrhu opi´sané rozhoduju´ce\nskutocˇnosti osvedcˇujú potrebu nariadenia neodkladne´ho opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej u´pravy\npomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Obdobne to platí i pri návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, ktorý slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,\nže exekúcia bude ohrozená.\n34. Odvolací súd pripomína, že je povinnostˇou žalobcu (navrhovateľa nariadenia neodkladného alebo\nzabezpečovacieho opatrenia) v na´vrhu opi´satˇ skutocˇnosti hodnoverne a presvedčivo osvedcˇiť\ndo^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana.\n35. V zmysle § 326 ods. 2 CSP je tiež dana´ povinnostˇ pripojitˇ k na´vrhu listiny, na ktore´ sa návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia odvola´va. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti zdôrazňuje potrebu vysokej presvedcˇivosti samotne´ho na´vrhu, ktorá vyplýva zo skutočnosti,\nzˇe su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia alebo zabezpečovacieho\nopatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Za´kon\nuklada´ navrhovateľovi povinnostˇ hodnoverne osvedcˇitˇ nielen potrebu neodkladnej u´pravy pomerov\nalebo obavu z ohrozenia exeku´cie (prípadne potrebu zabezečenia dôkazu), ale aj do^vodnostˇ a trvanie\nna´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, cˇo mo^zˇe navrhovateľ dosiahnutˇ najma¨ relevantny´mi\nskutkovy´mi tvrdeniami, listinny´mi do^kazmi a kvalifikovanou pra´vnou argumenta´ciou.\n36. Zmyslom neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá\nsi vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán\nsporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného\nalebo zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných\npredpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa si vyžaduje jednak osvedčenie danosti\nhmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o\npotrebe úpravy pomerov alebo zabezpečenia peňažnej pohľadávky.\n37. Podmienkou pre vyhovenie návrhu je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy\npomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné\nskutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná\nochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného\nopatrenia.\n\n38. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému\nzásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý\nnariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného\nopatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy\nteda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno\n- osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.\n39. Z logiky uvedeného plynie pre súd povinnostˇ do^sledne vyhodnotitˇ, cˇi je na´vrh z objekti´vneho\nhlˇadiska presvedcˇivy´ a cˇi dosˇlo k osvedcˇeniu vsˇetky´ch za´konom predpokladany´ch skutocˇnosti´.\n40. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia je\nnevyhnutné (okrem iného) to, či navrhovateľ osvedčil svoje subjektívne právo a s ním súvisiaci nexus s\ndruhou stranou sporu (právny vzťah medzi stranami sporu). Rozhodujúce pre súd sú opis skutočností\nrelevantných na identifikáciu subjektívnych práv, ktorých je navrhovateľ nositeľom a ktorých ochrany sa\ndovoláva, pričom tieto musia konvenovať a byť preukázané listinami pripojenými k návrhu.\n41. Ako odvolací súd zistil z obsahu súdneho spisu, žalobca sa žalobou na súde vo veci samej\ndomáha voči žalovanému zaplatenia 338.307,- eur s príslušenstvom. Nemožno akceptovať úvahu\nžalovaného, že nebolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len z\ndôvodu popretia žalovaného nároku. Pre zamietnutie návrhu na nariadenie opatrenia podľa názoru\nodvolacieho súdu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho\nopatrenia nepostačuje popretie nároku žalobcu. Nie je logickým podmieňovať úspech návrhu na\nnariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia tým, že žalovaný pripustí existenciu žalobou\nuplatneného záväzku. Súdny spor vznikol práve z dôvodu rozporu medzi žalobcom a žalovaným o\nexistenciu povinnosti žalovaného uplatnenej (v merite) žalobcom a popretie uplatnenej pohľadávky je\ntoho neodmysliteľným atribútom.\n42. Z dikcie príslušných zákonných ustanovení, predovšetkým § 326 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť\nv návrhu opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana. Zákon od navrhovateľa nariadenia neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia\nvyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu. Postačuje podať\ndôkaz o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Nevyžaduje sa\nobjasnenie veci, jej zistenie a právne posúdenie nad všetku pochybnosť. Náležité objasnenie veci je\nmožné len súdom vykonaným dokazovaním a hodnotením dôkazov samostatne a v ich vzájomnej\nsúvislosti, čo by celkom isto prekročilo rámec rozhodovania o neodkladnom (zabezpečovacom) opatrení\na vzťahovalo sa viac na sporné otázky zistiteľné až v konaní vo veci samej.\n43. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti\npotreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného\nopatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia plní preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na\ndočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava\nohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla\nujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala.\n44. V danej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť k tvrdeniu žalobcu o tom, že\nvzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného má existuje dôvodná obava, že uhradením pohľadávky\nbanke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám) sa žalovaný zbaví všetkého\nrelevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, resp.\nže by mohla byť ohrozená prípadná exekúcia. Takéto tvrdenie predovšetkým považuje odvolací súd\nlen za hypotetické, žalobca ničím neosvedčil opodstatnenosť domnievať sa, že nároky financujúcej\nbanky prevýšia v žalobcom tvrdenej miere záväzky žalovaného, že by nemohol uspokojiť žalobou\nuplatnenú pohľadávku. Žalobca nepredložil k tomuto svojmu tvrdeniu žiadne dôkazy preukazujúce vôbec\njeho pravdivosť. Odvolací súd pripomína, že pri vydaní zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje len\ntvrdenie o potrebe dočasnej úpravy medzi účastníkmi v podobe inštitútu neodkladného opatrenia alebo\nzabezpečovacieho opatrenia, ale takéto tvrdenie musí byť dostatočne dôveryhodne osvedčené.\n\n45. Rovnaký záver platí podľa odvolacieho súdu aj o úvahe žalobcu, keď tvrdil, že v situácii, kedy\nžalovaný všetky finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľnosti bezpochyby použije na splatenie\núveru a nebude disponovať žiadnym relevantným majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená\npohľadávka žalobcu.\n46. Žalobca (odvodzujúc z jeho vyššie opísanej úvahy) tiež tvrdil, že v danej situácii nejde len o dôvodnú\nobavu z konania žalovaného, ktoré by mohlo ohroziť vymožiteľnosť tvrdeného nároku žalobcu, ale\nide o nesporný zámerný postup žalovaného speňažiť nehnuteľnosti ako jediný relevantný majetok a\nz týchto finančných prostriedkov splatiť úver v banke, ktorá má k nehnuteľnostiam zriadené záložné\nprávo. Žalobca k uvedenému tvrdeniu pridal, že takýto zámer bol žalobcovi opakovane deklarovaný v\nrámci mimosúdnych rokovaní samotným žalovaným. Takto žalobcom formulované tvrdenia považoval\nodvolací súd za neopodstatnené a vo svojej nepresnosti za manipulatívne. Bolo povinnosťou žalobcu\nsvoju argumentáciu podložiť dôkazmi, ktoré však jeho návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v\ndanom kontexte postrádal. Pokiaľ žalobca pristúpil k tak závažnému hodnoteniu konania žalovaného,\nže ide o jeho zámerné konanie, avšak to ponechal bez právne relevantných dôkazov, možno takéto\nhodnotenie bez ďalšieho vyhodnotiť len v rovine ničím nepodloženého (neosvedčeného) tvrdenia.\n47. I keď žalobca tvrdil, že hodnota bytov, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia je primeraná výške žalobou uplatnenej pohľadávky, odvolací súd v zhode s názorom súdu\nprvej inštancie vysloveným v jeho rozhodnutí považoval v rozsahu formulovanom žalobcom návrh na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nepomerný k následkom, ktoré by obmedzenie v podobe\nzriadeného záložného práva znamenalo pre žalovaného.\n48. Ako už odvolací súd uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, súd pri rozhodovaní o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia posudzuje viaceré kritériá,\npričom návrhu vyhovie len za predpokladu, že sú splnené kumulatívne a pokiaľ či i len jedna podmienka\nnie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho\nopatrenia vyhovieť. Jednou z podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho\nopatrenia je, že právne účinky neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia\npovinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).\n49. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že súčasťou podnikateľskej\nčinnosti žalobcu je budovanie predaj nehnuteľností. Vyhovením návrhu žalobcu by bolo obmedzené\nprávo žalovaný nad mieru únosnú v demokratickej spoločnosti brániace mu v činnosti ktorou\ngeneruje zisk potrebný práve na udržanie a rozvoj podnikania vrátane plnenia záväzkov. Zriadiť na\npredmetných nehnuteľnostiach zabezpečovacím opatrením záložné právo považoval odvolací súd za\nzásah neadekvátny, pretože by takéto zaťaženie nehnuteľností zmarilo alebo podstatne sťažilo ich\npredaj (odrádzalo záujemcov), čo by malo škodlivý vplyv na obchodnú činnosť žalovaného, nedosiahol\nby potrebný príjem, čo by malo nepochybne dosah aj na plnenie jeho podnikateľských záväzkov.\n50. Dosahovanie príjmu a z toho plynúceho zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a\nochranu. Zriadením záložného práva sa obmedzí nakladanie s nehnuteľnosťou. V prípade žalovaného\npodnikajúceho v predaji nehnuteľnosti by to zároveň znamenalo nad mieru únosnú obmedzenie jeho\npodnikanie - obchodnej činnosti, z ktorej dosahuje príjem.\n51. Je na navrhovateľovi neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, aby špecifikoval\nním formulovaný návrh aj z pohľadu princípu proporcionality. Inak sa vystavuje riziku neúspechu jeho\nnávrhu. Obmedzenie dosiahnuté opatrením súdu nemôže vysoko a neprimerane prevyšovať vo vzťahu\nnie len k hodnote sporu vo veci samej uplatnený nárok, ale tiež zásah do práv nemôže byť neprimerane\nobmedzujúci osobu povinnú z opatrenia.\n52. Odvolací súd dodáva, že za hodnú zreteľa považoval skutočnosť vyplývajúcu z LV č. XXXXX,\nk. ú. R. H., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, že nehnuteľnosti, ktoré\nsú predmetom návrhu už sú zaťažené záložným právom v prospech úverového veriteľa (financujúcej\nbanky). Preto ani vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by pre žalobcu nemuselo\nznamenať priaznivejšie právne postavenie vo vzťahu k vymáhaniu žalobou uplatnenej pohľadávky.\n\n53. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením o ohrození exekúcie ako dôvodu na vydanie zabezpečovacieho\nopatrenia poukazuje aj na to, že žalobca žiadal zriadiť záložné právo na dva rozostavané byty vo\nvlastníctve žalovaného opísané v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, avšak z LV č. XXXXX, k. ú. R.\nH., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, vyplýva, že žalovaný okrem týchto\nvlastní aj ďalšie nehnuteľnosti. Žalobca nepredložil súd dôkaz o hodnote majetku žalovaného. Preto\nnemožno za opodstatnené považovať jeho tvrdenie, že z majetku žalovaného nemôže nebude možné\n(bude ohrozené) uspokojenie pohľadávky uplatnenej žalobou žalobcu len na základe predpokladu, že\npríjem z predaja nehnuteľností bude stačiť len na splatenie úveru alebo iných bližšie nekonkretizovaných\npohľadávok, ktorých číselné vyjadrenie žalobca zistil z webového portálu www.finstat.sk. Odvolací\nsúd podotýka, že z tohto informačného zdroja nie je možné dostatočne definovať hodnotu majetku\npodnikateľa ani právne zhodnotiť charakter jeho aktív a pasív.\n54. Pokiaľ žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a v odvolaní proti rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie tvrdil, že ponuka predmetných nehnuteľností na predaj na verejných portáloch\ndostatočným spôsobom nepreukazuje tvrdenie žalobcu o snahe žalovaného zbaviť sa svojho\nnehnuteľného majetku pod cenu, je nevyhnutné znova zopakovať, že uvedené tvrdenie nebolo nijako\nžalobcom preukázané. Hoci žalobca tiež tvrdil, že o tom predložil súdu dôkazy, odvolací súd je nútený\nkonštatovať, že na základe v súdnom spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov (č. l. 137 až 150) ani\nv tomto tvrdení nebolo možné žalobcovi prisvedčiť. Inzerciu predaja dvoch predmetných bytov za cenu\n440.000 eur a za cenu 499.000 eur a už spomínaný LV č. XXXXX, k. ú. R. H. a prehľad dát o žalovanom z\nwebového portálu www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> odvolací súd nevníma ako nepochybné dôkazy\npreukazujúce žalobcove hodnotenie, že predaj žalovaný uskutočňuje pod cenu, že sa žalovaný takýmto\nspôsobom zbavuje svojho majetku a že by na základe žalobcom predložených dôkazov za dôvodnú\nmohla byť považovaná jeho obava z ohrozenia exekúcie žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky, ako\nto predpokladá dikcia § 343 ods. 1 CSP.\n55. O odvolaním napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie je potrebné povedať, že sa vecou zaoberal\na nasmerovanie jeho úvah naznačené v odôvodnení jeho rozhodnutia tomu nasvedčovalo. V odvolacom\nkonaní je prvostupňové súdne rozhodnutie posudzované z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej\nkvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov\nsúd prvej inštancie vydal meritórne rozhodnutie. Uvedené z rozhodnutia súdu prvej inštancie nad všetky\npochybnosti vyplýva.\n56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania\nžalobcu, nakoľko má za to, že neosvedčil dôvodnosť tvrdených skutočností na účely vydania uznesenia o\nneodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení, pričom odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil\nodvolací súd za neopodstatnené.\n57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\n\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/50/2023", "guid": "0a54ba36-a467-4be2-ad97-e54f5b69fd43:37abc887-c7ea-43a3-b6ce-d713f9f59f01", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}