Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/32/2024 6121440182 30. 05. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:6121440182.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Dolné Rudiny 8, 010 01 Žilina, proti žalovanému: B. ADEN, s.r.o., so sídlom Stará 677/52, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 256 226, právne zastúpený: JUDr. Albína Vágóová, advokátka, so sídlom Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 8 601,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/47/2021 - 233 zo dňa 20.06.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/47/2021 - 233 zo dňa 20.06.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 7C/47/2021 - 233 zo dňa 20.06.2023 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739 (ďalej len ako „žalobca“), proti žalovanému B. ADEN, s.r.o., so sídlom Stará 677/52, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 256 226 (ďalej len ako „žalovaný“), o zaplatenie 8 601,37 eura s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 601,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 601,37 eura od 28.05.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o energetike“), § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, § 82 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona o energetike, podľa § 16 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o metrológii“), § 25 ods. 12 písm. d) zákona o metrológii, § 60 ods. 4 zákona o metrológii a podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) a § 262 ods. 2 CSP. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že právnym titulom jeho pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste Stará 50, Veľký Meder - penzión (ďalej len ako „odberné miesto“). Pri kontrole odberného miesta dňa 12.11.2019 žalobca nadobudol
podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Následne bol plynomer demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Súkromným znaleckým posudkom č. 273/PL-2020 zo dňa 05.05.2020 (ďalej len ako „znalecký posudok“) znalec Ing. L. I. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca uviedol, že žalovaný ako zmluvný odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je podľa ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť mu ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Poukázal na to, že spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej tiež aj ako „vyhláška“ alebo aj ako „vyhláška č. 449/2012 Z. z.“). Žalobca dňa 07.05.2020 žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 13.12.2018 do 12.11.2019, určenú podľa uvedenej vyhlášky vo výške 8 601,37 eura za celkové množstvo neoprávnene odobratého množstva zemného plynu v objeme 23 584 m3, a to vyúčtovaním č. 9000361595, splatným dňa 27.05.2020, ktorého prílohou bol Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 07.05.2020. Žalobca tiež uviedol, že dodávateľ zemného plynu žalovanému za obdobie od 13.12.2018 do 12.11.2019 vyúčtoval spotrebu zemného plynu vo výške 0 m3. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 9 % ročne od 28.05.2020 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Dňa 13.08.2021 Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 9Up/1297/2021, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8 601,37 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8 601,37 eura od 28.05.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1 211,31 eura, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal, že sa nedopustil neoprávneného odberu zemného plynu, čo mu nebolo preukázané ani predloženým znaleckým posudkom, a preto žalobcovi nárok na náhradu škody neprináleží. Mal za to, že zo žaloby nevyplývalo, aké konkrétne zabezpečenie meradla plynu na odbernom mieste bolo ním porušené, ktoré by malo za následok nefunkčnosť tohto meradla. Nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorú žalobca nekonkretizoval, ktorá by naviac bola v príčinnej súvislosti s jeho následkom. Poukazoval na to, že znalec v znaleckom posudku konštatoval, že nezistil poškodenia, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla, že nezistil výrazné poškodenie krytu ani meradla. Zastával názor, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, pričom povinnosť nahradiť škodu nemožno zamieňať s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalovaný argumentoval, že žalobca nepreukázal, že mu vôbec škoda vnikla a či náhrada škody, ktorú si uplatňuje žalobou vznikla jeho prípadným zavinením, resp. opomenutím. Namietal, že stav odobratého plynomeru k 12.12.2018 (od 31.01.2013) sa pohyboval okolo 13 000 m3, pričom žalobca si uplatnil škodu v zmysle uvedenej vyhlášky vo výške žalovanej istiny tak, ako keby žalovaný odobral od 13.12.2018 do 12.11.2019 množstvo zemného plynu vo výške cca 10 000 m3. Mal za to, že žalobca pochybil aj dňa 12.11.2019, keď podľa zápisu zabezpečil meradlo s dvomi rozdielnymi číslami, a to s číslom 710169304113 a s výrobným číslom 71001693041 typu BKG 64MT, so stavom plynomeru 14 450 m3, s plombami evid. č. 1039664, 1039669 - prepočítavač. Poukazoval na to, že čísla meradla demontovaného z odberného miesta žalovaného sa líšia v zápise vykonaného žalobcom zo dňa 12.11.2019. V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu a dupliky žalovaného, ako aj obsah ďalších podaní strán sporu a ich prednesov na pojednávaniach vo veci samej s tým, že žalobca poukazoval na objektívnu zodpovednosť žalovaného na neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odberateľ je objektívne zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na to, či poškodil predmetnú plombu sám alebo tretia osoba, prípadne či o tom odoberateľ vedel alebo nie s tým, že poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktoré je osadené na číselníku meradla vyplýva aj zo samotného znaleckého posudku, v ktorom bolo uvedené, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec tiež tvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov. Žalobca mal za to, že znalecký posudok dostatočne preukázal neoprávnený zásah do predmetného meradla, ktoré v rozhodnom období nespĺňalo zákonné
podmienky a automaticky stratilo platné overenie. Z toho dôvodu na číselníku zaznamenané údaje nie sú spoľahlivým údajom, odber takýmto plynomerom je nezákonný a z toho dôvodu nemožno vypočítať skutočnú škodu, ktorá sa dá určiť jedine prostredníctvom na to určeným právnym predpisom - vyhláškou. Naproti tomu žalovaný namietal, že žalobca by mal preukázať, čím žalovaný porušil ustanovenia zákona o energetike, za ktoré porušenie mu prináleží nárok z titulu náhrady škody v žalovanej výške. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný na odbernom mieste odoberal plyn v období od 13.12.2018 do 12.11.2019, pričom k tomuto odberu došlo s plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené mal preukázané zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu znalca, z ktorých vyplynulo, že pôvodná plomba krytu číselníka plynomeru, ktorá slúžila ako zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, mala byť odstránená a nahradená inou, falošnou plombou, a že plomba, ktorá sa nachádzala v kryte číselníka plynomeru odmontovaného z odberného miesta žalovaného, nebola označená kliešťami, ktoré na tento účel používa spoločnosť Elster, s.r.o., ktorá overuje plynomery pre žalobcu. Poukázal na to, že z vyjadrenia znalca, ako aj z vyjadrenia spoločnosti Elster, s.r.o. vyplynulo, že raznice na plombovacích kliešťach sú všetky rovnaké bez ohľadu na rok, kedy boli vyrobené z dôvodu, že boli vyrobené na CNC strojoch, pričom originálne raznice majú 30 priehlbín, na výšku 5 a na šírku 6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na odtlačku nachádzajúcom sa na plombe nachádzajúcej sa v číselníku posudzovaného plynomeru, chýbali minimálne 2 znaky, pričom na spodnej časti odtlačku sa nachádzalo aj ohraničenie vytvorené čeľusťou plombovacích klieští, ktoré znalec nezistil ani na jednom z kontrolných odtlačkov. Z porovnania uvedeného v znaleckom posudku bolo jednoznačné, že sporné odtlačky vykazovali obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu s kontrolnými odtlačkami. K námietke žalovaného o prípadnej zaujatosti znalca Ing. L. I. súd prvej inštancie uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca zadáva znalcovi väčšie množstvo objednávok na vyhotovenie znaleckých posudkov nemôže viesť samo o sebe k záveru, že oslovený znalec je vo veci zaujatý. Zaujatosť znalca nepotvrdzuje ani fakt, že v predmetnom odbore sú činní len dvaja znalci, keďže žalobca podľa svojich tvrdení zadáva vypracovať znalecké posudky obom, pričom by bolo nespravodlivé žalobcu sankcionovať z dôvodu, že znalecké posudky zadáva vypracovať len dvom znalcom, ak nemá inú možnosť. Zdôraznil, že znalci majú zákonnú povinnosť postupovať v zmysle právnych predpisov, pričom pri vyhotovovaní znaleckých posudkov vyhlasujú aj skutočnosť, že sú si vedomí následkov vypracovania vedome nepravdivého znaleckého posudku, za čo nesú okrem iného aj trestnoprávnu zodpovednosť. Znalec vo veci uviedol, že posudky vyhotovuje odborne, pričom existujú aj také posudky, v ktorých nepotvrdil neoprávnenú manipuláciu. Keďže žalovaný tieto skutočnosti nespochybnil a tvrdenú zaujatosť znalca ani inak nepreukázal, súd prvej inštancie považoval jeho námietku zaujatosti znalca za nedôvodnú. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v kryte číselníka plynomeru na odbernom mieste žalovaného bola osadená falošná plomba, a teda došlo k odberu zemného plynu žalovaným na odbernom mieste, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím sa naplnila skutková podstata predpokladaná v ustanovení § 82 zákona o energetike. Ustálil, že v predmetnej veci išlo o neoprávnený odber, čím sa naplnila prvá podmienka na priznanie škody, teda, že išlo o protiprávny stav. V súvislosti s námietkou žalovaného, že on s plombou nemanipuloval a nebolo preukázané, že by svojim iným konaním zavinil porušenie svojich povinností, súd prvej inštancie poukázal na rozsiahlu judikatúru všeobecných súdov, v zmysle ktorej zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu je koncipovaná objektívne, teda že odberateľ je zodpovedný za protiprávny stav a nie za svoje konanie. Žalovaný zároveň nepreukázal žiadne také okolnosti, ktoré by ho zbavovali tejto objektívnej zodpovednosti, resp. že by predmetnú škodu žalobcovi zavinila tretia osoba. V otázke vzniku škody súd prvej inštancie bol toho názoru, že zákon o energetike je koncipovaný tak, že ku škodu dôjde už samotným neoprávneným odberom plynu, pričom nebolo sporné, že v rozhodnom období žalovaný zemný plyn odoberal. K spornej otázke výšky škody súd prvej inštancie poukázal na to, že dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré však možno používať na tento účel, len ak má platné overenie v zmysle § 16 ods. 1 zákona o metrológii. V predmetnej veci bolo preukázané, že týmto meradlom bol plynomer typu BKG4MT s výrobným číslom 710169304113, ktoré bolo na odbernom mieste žalovaného namontované v roku 2013 a overené v tom istom roku. Z § 25 ods. 12 zákona o metrológii vyplýva, že platnosť overenia zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. To
znamená, že plynomer, ako určené meradlo možno použiť na odpočet množstva odobratého plynu len pokiaľ jeho zabezpečovacia značka nebola poškodená, pozmenená, odstránená, alebo inak porušená. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci bolo dostatočne preukázané, že na uvedenom plynomeri bola zabezpečovacia značka odstránená a nahradená inou, a tým pádom zaniklo overenie daného plynomeru, v dôsledku čoho ho nemožno použiť na stanovenie množstva odobratého plynu. Z uvedeného dôvodu žalobca pri výpočte škody nemohol vychádzať z hodnoty uvedenej na číselníku daného plynomeru, keďže ten stratil svoje overenie a v takomto prípade nemožno objektívne stanoviť skutočne odobraté množstvo plynu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca postupoval správne, keď pri výpočte škody postupoval v zmysle ustanovení vyhlášky č. 449/2012 Z. z. a podľa zisteného skutkového stavu riadne zistil plynové spotrebiče, ktoré žalovaný na odbernom mieste využíval, a ich spotrebu, pričom vzhľadom na to, že na odbernom mieste žalovaný prevádzkuje penzión, riadne stanovil aj počet hodín používania týchto plynových spotrebičov na základe § 1 ods. 5 písm. e) vyhlášky. Súd prvej inštancie tak mal za to, že žalobca správne vyčíslil škodu za neoprávnený odber plynu vo výške 8 383,78 eura. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 217,59 eura mal súd prvej inštancie preukázané z cenníka externých služieb žalobcu (zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, overenie plynomeru a oprava plynomeru) a z predloženej faktúry (posudok na meradlo), pričom žalobca riadne preukázal, že tieto úkony boli vykonané. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu druhej podmienky na vznik zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody a aj jej výšku v sume 8 601,37 eura. Existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym stavom - neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným a vznikom škody mal súd prvej inštancie preukázanú tým, že zemný plyn, ktorý bol žalovaným neoprávnene odobratý, patril žalobcovi. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu mal súd prvej inštancie za to, že si žalobca svoj nárok na náhradu škody vo výške 8 601,37 eura uplatnil oprávnene a z toho dôvodu súd žalobe vyhovel. Keďže žalovaný riadne vyfakturovanú náhradu škody za uskutočnený odber v lehote splatnosti neuhradil riadne a včas, súd prvej inštancie ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 28.05.2020, t. j. od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, ktorou si žalobca uplatnil náhradu škody voči žalovanému, do zaplatenia. Žalobcovi vzniklo aj právo na paušálnu náhradu výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok považuje za zmätočný, nespravodlivý a arbitrárny. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil celkový skutkový stav, ak svoje rozhodnutie oprel o príslušné ustanovenia zákona o energetike a priznal zodpovednosť za škodu na základe princípu objektívnej zodpovednosti a neprihliadal na ustanovenia lex generalis. Namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoj nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, napriek tomu, súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Mal za to, že pri posúdení a aplikovaní objektívnej zodpovednosti za škodu odberateľa súd prvej inštancie nesprávne posúdil, za akých okolností a predpokladov a v akom rozsahu táto zodpovednosť v danom prípade vznikla. Poukazoval na zúčtovaciu faktúru dodávateľa plynu spoločnosti Inoggy Slovensko s.r.o. za obdobie od 19.12.2018 do 31.12.2019 s tým, že uvedená spoločnosť mu fakturovala za odobraté a spotrebované množstvo plynu sumu 1 242,44 eura s DPH, a teda nemohol vykazovať spotrebu zemného plynu 0 m3, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Mal za to, že predmetná zúčtovacia faktúra preukazuje, že zemný plyn mu bol dodávaný a bol ním odoberaný v nameranom množstve za dané obdobie od 13.12.2018 do 12.11.2019. Žalovaný ďalej namietal, že znalec na spornom meradle nezistil poškodenia ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Mal za to, že zo záverov znalca v znaleckom posudku nevyplýva, že ním popísané malé poškodenia meradla vznikli jeho zavinením a sú v príčinnej súvislosti s vyčíslenou škodou. Poukázal na to, že znalec sa nezaoberal skúmaním funkčnosti sporného
meradla a že navrhol dokazovanie na preskúmanie otázky, či odmontované meradlo bolo alebo nebolo funkčné, ktoré však súd prvej inštancie nevykonal. Namietal, že znalec až pri výsluchu na pojednávaní prezentoval svoje presvedčenie, že sporná plomba nebola originálna, že originálnu plombu niekto odstránil a vložil tam niťovú plombu, ktorú označil nekorektnými kliešťami. Toto tvrdenie znalca žalovaný považoval za podporu zadávateľa znaleckého posudku, majúci posilniť jeho postavenie ako žalobcu v konaní. Žalovaný tiež namietal, že žalobca zanedbal svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o energetike tým, že neuskutočnil pravidelné kontroly meradla od jeho namontovania na odbernom mieste v roku 2013. Zdôraznil, že on do sporného meradla žiadnym spôsobom nezasiahol a popieral akékoľvek nekalé konanie, ktoré sa mu prisudzuje i len opomenutím. Poukazoval na to, že inštitút náhrady škody je postavený na princípe zodpovednosti za spôsobenú škodu porušením povinnosti, i keď len z nedbanlivosti. Ak by malo dôjsť k vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu aj podľa § 82 zákona o energetike, bolo potrebné naplnenie všetkých predpokladov, teda neoprávnený odber plynu, vznik škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete a preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Žalovaný namietal, že v danom prípade súd prvej inštancie vôbec neskúmal vznik skutočnej škody, ale žalobca prikročil k určeniu výšky škody podľa výpočtu uvedeného vo vyhláške. Mal za to, že spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky možno použiť len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými žalobca prostredníctvom spoločnosti Inoggy Slovakia s.r.o. disponovať mal a mohol. Poukazoval na § 82 ods. 2 a ods. 4 zákona o energetike a mal za to, že žalobca mal v prvom rade pristúpiť k výpočtu škody za pomoci typového diagramu. Tvrdil, že bolo tiež preukázané, aké množstvo zemného plynu bolo dodané na odberné miesto a že nebola preukázaná nefunkčnosť sporného meradla. Zdôraznil, že inštitút náhrady škody je založený na náhrade skutočnej škody, ktorá má plniť kompenzačnú funkciu, nie sankčnú s tým, že výpočet výšky škody žalobcom podľa vyhlášky považoval za sankčný postih a zásah do jeho majetkových práv neprimeraným spôsobom. Výšku škody určenú žalobcom považoval za neúmernú a nadkompenzačnú. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.09.2023 a argumentoval, že žalovaný odoberal plyn, dodávateľ zemného plynu vykonanú fakturáciu v rozhodnom období stornoval a žalovanému zaplatenú sumu vrátil. Mal za to, že žalovaný zo znaleckého posudku vyberal len tie čiastkové odpovede na otázky, ktoré sa vzťahujú k iným spôsobom poškodenia zabezpečenia meradla a zdôraznil, že podstatná je odpoveď na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke s tým, že znalec odpovedal, že zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov, čo potvrdzuje, že na meradle bola zistená falšovaná plomba. Námietku žalovaného, že sa znalec nezaoberal funkčnosťou odmontovaného meradla, považoval za irelevantnú, nakoľko znalec z tohto odboru nebol oprávnený sa k funkčnosti meradla vyjadrovať, lebo skúma plomby a pečate a zároveň v zmysle zákona o metrológii, ak bolo na meradle poškodené zabezpečenie (plomba), nemožno údaje z takéhoto meradla použiť. Žalobca tiež v tejto súvislosti poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 5Obdo/32/2018, sp. zn. 3Obdo/49/2018, sp. zn. 3Obdo/49/2019, sp. zn. 4Cdo/106/2020). Zdôraznil, že žalovaný v odvolaní uvádza argumenty a námietky, s ktorými sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi opakovane vysporiadal. Ďalej zdôraznil, že si všetky svoje zákonné povinnosti splnil s tým, že v zmysle zákona o metrológii má podrobiť meradlo novému ciachovaniu po 15 rokoch a sporné meradlo v čase zistenia neoprávneného odberu nebolo po dobe ciachu. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť odberateľa, žalobca považoval námietku žalovaného, že žiadnym spôsobom do meradla nezasahoval, za irelevantnú. Zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že údaje z číselníka plynomeru nebolo možné použiť, nie je ani možné určiť skutočné množstvo odobraného plynu, preto bolo nevyhnutné postupovať pri výpočte náhradu škody podľa vyhlášky. Poukazoval na to, že z výpočtu škody je jednoznačne merateľné, že výpočet bol prispôsobený kategórii objektu, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, spotrebičom, ktoré v ňom boli zistené a tiež dennému predpokladanému odberu v hodinách s tým, že v danom prípade išlo o nehnuteľnosť, ktorá bola využívaná ako penzión na celoročné ubytovanie. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Ďalšie vyjadrenia strán neboli súdu doručené. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 9. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 10. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 11. Podľa § 76 ods. 1 zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. 12. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 13. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 14. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). 15. Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu. 16. Podľa § 60 ods. 4 zákona čo metrológii, overenie určeného meradla vykonané pred 1. júlom 2018 sa považuje za overenie určeného meradla podľa tohto zákona. 17. Podľa § 16 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje. 18. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. 19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a s jeho skutkovými a právnymi závermi a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní v zásade len zopakoval svoju argumentáciu tvoriacu obsah jeho procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. 21. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste Stará 50, 932 01 Veľký Meder (penzión). Dňa 12.11.2019 žalobca vykonal na odbernom mieste kontrolu a nadobudol podozrenie, že žalovaný zemný plyn odoberá meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znalec v znaleckom posudku v rámci záverov znaleckého skúmania uviedol, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie približne v tvare loga spoločnosti ELSTER s.r.o., Stará Turá (otázka č. 1), na základe optického skúmania potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov (otázka č. 2), nezistil poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej na kryte číselníka meradla (otázka č. 3), s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou (otázky č. 4), optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov (otázka č. 5), nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla (otázka č. 6) a nezistil výrazné poškodenie krytu ako ani meradla (otázka č. 7). Žalobca si následne od žalovaného s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 zákona o energetike uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, teda odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za obdobie od 13.12.2018 do 12.11.2019 vo výške 8 601,37 eura podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z.. Žalovaný nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu uplatnený žalobcom sporoval. 22. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil celý skutkový stav, pokiaľ svoje rozhodnutie oprel o § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a neprihliadol na Občiansky zákonník ako lex generalis a nehodnotil, či na strane žalobcu vznikla škoda konaním žalovaného alebo jeho opomenutím a nevyhodnotil správne výšku ani titul uplatnenej a vypočítanej škody, odvolací súd uvádza, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak odberateľ (žalovaný) v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný v rozhodnom období od 13.12.2018 do 12.11.2019 odoberal plyn na danom odbernom mieste a to meradlom, na ktorom podľa zistení znalca Ing. L. I. v znaleckom posudku pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou s tým, že znalec zistil optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné, alebo nie, prípadne či zaznamenávalo skutočný, či nižší odber plynu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že on zásah do meradla nevykonal, toto nebolo v konaní preukázané, a teda odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vychádzal z koncepcie objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za škodu v prípade, ak k odberu došlo na odbernom mieste meradlom, ktoré má porušené zabezpečenie. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 23. K odvolacej námietke žalovaného, že mu spoločnosť Innogy Slovensko s.r.o. za odber zemného plynu za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 fakturovala sumu 1 242,44 eura za nameranú spotrebu zemného plynu, a teda žalovaný v rozhodnom období zemný plyn odoberal v nameranom množstve, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na základe znaleckého posudku bolo preukázané, že na danom odbernom mieste v období od 13.12.2018 do 12.11.2019 došlo k neoprávnenému odberu plynu žalovaným z dôvodu porušenia zabezpečenia meradla. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samostatným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v danom prípade vyhláškou č. 449/2012 Z. z.. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tejto súvislosti nie sú relevantné zistenia, či meradlo bolo
funkčné, alebo nie, prípadne či zaznamenávalo skutočný, či nižší odber plynu. Skutočnosť, že došlo k poškodeniu zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii bola v konaní preukázaná znaleckým posudkom, v zmysle ktorého znalec skonštatoval, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami tých istých nástrojov a optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští znalec zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladal, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, t. j. odstránené a nahradené inou plombou. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že znalec sa nezaoberal skúmaním funkčnosti meradla vo svojom posudku a súd prvej inštancie na skúmanie funkčnosti odmontovaného meradla nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 16 zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, a teda jednoznačný a záväzný údaj o spotrebe plynu môže poskytnúť len plynomer s platným overením. Podľa § 25 ods. 12 písm. d) zákona o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. V zmysle uvedeného nie je možné na určenie množstva odobratého plynu použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba, čo mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie preukázané zo znaleckého posudku. V tomto prípade, teda keď bolo v konaní relevantne a bez rozumných pochybností preukázané znaleckým posudkom predloženým žalobcom, že došlo k neoprávnenému odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody a v tejto súvislosti nie sú relevantné zistenia, či meradlo bolo funkčné, alebo nie, prípadne či zaznamenávalo skutočný, či nižší odber plynu. Otázka funkčnosti meradla tak vzhľadom na vykonané dokazovanie nebola v predmetnom konaní otázkou relevantnou a súd prvej inštancie postupoval správne, keď tento žalovaným navrhnutý dôkaz zamietol. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 25. K námietke žalovaného, že výsluch znalca Ing. L. I. nemožno považovať za nestranný dôkaz majúci objasniť rozhodné skutočnosti v spravodlivom súdnom spore, odvolací súd uvádza, že k uvedenej otázke sa súd prvej inštancie podrobne vyjadril v odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorého závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, nakoľko samotné tvrdenie o tom, že v konkrétnom odvetví (mechanoskopia) boli v danom čase zapísaní len dvaja znalci, resp. že žalobca zadáva znalcovi Ing. L. I. väčšie množstvo posudkov samo o sebe nemôže viesť k záveru o prípadnej zaujatosti znalca, resp. jeho nestrannosti pri realizovanom výsluchu. Znalec je pri znaleckej činnosti povinný postupovať v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a žalovaný netvrdil ani nepreukázal žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o takom pomere znalca Ing. L. I. k žalobcovi, ktorý by zakladal odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. V konkrétnej veci, aj vzhľadom na nižší počet zapísaných znalcov v danom odvetví, touto skutočnosťou nemôže byť sama o sebe a bez ďalšieho skutočnosť, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti zadával znalcovi zákazky na vypracovanie znaleckého posudku. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 26. K odvolacej námietke žalovaného, že svojim konaním, či opomenutím nespôsobil vznik škody na strane žalobcu a do sporného meradla žiadnym spôsobom nezasiahol, odvolací súd uvádza, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo v konaní preukázané znaleckým posudkom, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu, t. j. žalovaného, ktorý v danom časovom období odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom je nepodstatné, či takýto zásah učinil samotný žalovaný alebo iná osoba. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní ani nijako nepreukázal, že zásah do zabezpečenia sporného meradla nevykonal, resp. že by predmetnú škodu žalobcovi zavinila tretia osoba. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 27. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal skutočnú výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov od spoločnosti Innogy Slovensko s.r.o. a výpočet výšky škody podľa vyhlášky považoval za sankčný postih, odvolací súd uvádza, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samostatným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom
pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného odberu plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo odobratého plynu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 16 ods. 1 zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda jednoznačný a záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť len plynomer s platným overením. V zmysle uvedeného, nebolo možné na určenie množstva odobratého plynu v danom prípade použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba. Odvolací súd uvádza, že objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť spotrebované množstvo plynu za rozhodné obdobie, nemôže byť ani údaj o spotrebe za predchádzajúce obdobia, pretože toto neznamená automaticky rovnaký odber za zisťované obdobie. V konaní nebolo žalovaným preukázané skutočne odobraté množstvo plynu a údaj vyplývajúci zo sporného meradla, vzhľadom na porušenie zabezpečenia, nebolo možné použiť. V takomto prípade je s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike potrebné použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, v danom prípade vyhláškou č. 449/2012 Z. z., ktorá zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste a ich skutočnú spotrebu. Takto určenú výšku škody je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom plynu, t. j. odberom plynu žalovaným meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 28. K námietke žalovaného, že žalobca mal pristúpiť k určeniu výšky škody pomocou typového diagramu (§ 82 ods. 2, ods. 4 zákona o energetike), odvolací súd uvádza, že uvedený spôsob výpočtu výšky škody prichádza do úvahy v prípade, ak sa jedná o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti a meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Zo žalobcom predloženého zápisu o kontrole odberného miesta zo dňa 12.11.2019 mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že sporné meradlo bolo umiestnené na fasáde rodinného domu a z verejného miesta neprístupné, preto tento spôsob výpočtu výšky škody nemohol byť žalobcom realizovaný. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 29. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo bez rozumných pochybností preukázané, že žalovaný v rozhodnom období od 13.12.2018 do 12.11.2019 odoberal na danom odbernom mieste plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, a teda dopustil sa neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, čím mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu v zmysle § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike. 30. Na podporu vyššie uvedených záverov odvolací súd poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 (R45/2019), v zmysle ktorého „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom“. 31. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 32. Na základe uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. 33. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).