Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/170/2022 6119364478 02. 07. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:6119364478.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: DESTACAR s.r.o., so sídlom Kremnička 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 623 687, zastúpený: JUDr. Michal Matala, advokát so sídlom T. G. Masaryka 8, 984 01 Lučenec, IČO: 42 306 141, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 498,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/186/2019-111 zo dňa 12.8.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/186/2019-111 zo dňa 12.8.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 26Cb/186/2019-111 zo dňa 12.8.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), prvým výrokom rozhodol, že žalobu zamieta a v druhom výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Žalobca sa žalobou z 11.9.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 498,55 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu, ktorou bol havarijne poistený súbor motorových vozidiel poisteného. Dňa 11.9.2015 došlo v Lučenci k poškodeniu motorového vozidla Seat Toledo, EČV: Z. XXXAT. Žalobca si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v ním prevádzkovanom autoservise, pričom náklady na vykonanie opravy boli vo výške 1.502,46 Eur bez DPH. Žalovaný listom z 9.9.2016 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti s tým, že vyplatil poistné plnenie v sume 1.003,91 Eur. Žalobca s postupom žalovaného, ktorý znížil poistné plnenie o 498,55 Eur, nesúhlasí, keďže možnosť krátenia poistného plnenia neumožňuje poistná zmluva, keď poukázal na nemožnosť zníženia výšky poistného plnenia s odkazom na tzv. svojpomocnú opravu, a preto žalobným návrhom žiada, aby mu žalovaný poskytol poistné plnenie s priznaním hodinovej sadzby práce vo výške 20,- Eur bez DPH, ktorá je nižšia ako priemerná hodinová sadzba v danom regióne pre uvedený typ a značku motorového vozidla. 3. Tejto žalobe vyhovel Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal platobný rozkaz sp. zn. 60Cb/91/2019-36 zo dňa 22.10.2019. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žaloba nespĺňa zákonné kritéria, keďže žalobca mal v žalobe označiť a presne špecifikovať skutočnosť a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobca
si opravu motorového vozidla zabezpečil prostredníctvom ním prevádzkovaného autoservisu, teda svojpomocne, a odkázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30.5.2017, č. k. 6Co/82/2017-180, v zmysle ktorého je povinnosťou preukázať použitie nových originálnych dielov, a preto má za to, že likvidácia poistnej udalosti bola realizovaná v súlade so zákonom a poistnými podmienkami. Na základe uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel, vrátane vozidla Seat Toledo, EČV: Z. XXXAT. Dňa 9.9.2015 došlo k dopravnej nehode v Lučenci, pri ktorej vodič motorového vozidla Seat Toledo, EČV: Z. XXXAT nedobrzdil a narazil do pred ním idúceho motorového vozidla. Pri predmetnej dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla Seat Toledo, EČV: Z. XXXAT. Žalobca si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v ním prevádzkovanom autoservise, pričom v zmysle predloženej kalkulácie mali byť predpokladané výdavky na opravu vo výške 2.076,23 Eur. Žalovaný oznámením o poistnom plnení z 9.9.2016 oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v sume 1.003,91 Eur s tým, že z uplatnenej sumy 1.502,46 Eur odpočítal sumu 31,30 Eur za svetlomet, sumu 31,30 Eur za prednú kapotu, sumu 16,10 Eur za ochranný kryt podbehu, sumu 7,40 Eur za teleso ventilátora sahara, sumu 35,80 Eur za blatník, sumu 34,30 Eur za kryt nárazníka, sumu 77,- Eur za práce, sumu 199,62 Eur za lakovanie a sumu 38,83 Eur za kryt pod motor Toledo. 5. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu. S touto otázkou sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, keď uviedol, že v prípade, ak sa jedná o nárok na vyplatenie poistného plnenia z havarijného poistenia, je poisťovateľ povinný vyplatiť poistenému poistné plnenie, ak nastane poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou. Predmetné pravidlo je modifikované v prípade, že poisteným je leasingový nájomca a vlastníkom poisteného motorového vozidla je leasingová spoločnosť, avšak len vtedy, ak je dojednaná vinkulácia poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti. Ak je však poisteným leasingový nájomca a nie je dojednaná vinkulácia poistného plnenia v prospech vlastníka motorového vozidla, je subjektom oprávneným na vyplatenie poistného plnenia (a v prípade súdneho konania aktívne vecne legitimovaným subjektom) poistený, t. j. leasingový nájomca. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že poisteným je žalobca a vlastníkom poistného plnenia je obchodná spoločnosť Volkswagen Finančné služby, s.r.o., avšak v leasingovej zmluve nebola dojednaná vinkulácia poistného plnenia v prospech vlastníka motorového vozidla. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že subjektom oprávneným na vyplatenie poistného plnenia a aktívne vecne legitimovaným subjektom je žalobca ako poistený. 6. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal nedostatočnú kvalitatívnu stránku žaloby žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že opis rozhodujúcich skutočností v žalobe ako podstatná náležitosť žalobného návrhu sa týka výlučne nesúhlasu žalovaného s nepriznaním nákladov na prácu, keď nepovažoval za správny odkaz žalovaného na znenie všeobecných poistných podmienok o svojpomocnej oprave. Žalobca tak požadoval priznanie ceny práce za normohodinu vo výške 20,- Eur namiesto žalovaným vyplatenej ceny práce za normohodinu vo výške 10,- Eur. Z predloženého oznámenia o poistnom plnení z 9.9.2016 vyplýva, že nepriznaná cena práce bola len v sume 77,- Eur, čo znamená, že žalobca predložil súdu opis rozhodujúcich skutočností - ako to zákon vyžaduje od žalobcu (navyše v spore kvalifikovane zastúpeného advokátom) v ustanovení § 132 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) len v časti 77,- Eur zo žalobou uplatnenej sumy 498,55 Eur. V zostávajúcej časti 421,55 Eur si žalobca svoju zákonnú povinnosť nesplnil, a preto súd prvej inštancie rozhodol, že v tejto časti je potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť, keďže v tejto časti nebol dôvodom zníženia poistného plnenia zo strany žalovaného odkaz na tzv. svojpomocnú opravu poškodeného motorového vozila žalobcom. Tu súd považuje za nevyhnutné zvýrazniť, že aj v sporoch o vyplatenie poistného plnenia, v ktorých je dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodu výluky (resp. aj dôvodu zníženia výšky) z poisteného plnenia na poisťovateľovi - si musí poistený ako žalobca splniť základné zákonné povinnosti, a to jednak uviesť rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa uplatneného nároku (a teda akú sumu a z akých dôvodov žiada priznať súdnym rozhodnutím) a zároveň preukázať výšku uplatneného nároku relevantnými dôkazmi, ktoré si žalobca nesplnil, hoci bol v konaní kvalifikovane zastúpený advokátom. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej časti (v časti o zaplatenie sumy 421,55 Eur s príslušenstvom) nemôže nahrádzať procesnú pasivitu žalobcu a nahrádzať úkony žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, t. j. vymýšľať si argumentáciu, na základe ktorej by mal žalobcovi priznať nárok, keďže súd by tým porušil princíp rovnosti zbraní a neoprávnene by
zasiahol do ústavou garantovaného práva žalovaného na súdnu ochranu. Zároveň súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatuje, že žalobca vo včas uplatnených prostriedkoch procesného útoku uplatnený nárok nepreukázal. Žalobca nepredložil súdu prvej inštancie faktúru č. 30160010, a preto nemohol verifikovať postup žalovaného pri prešetrení poistnej udalosti. Z dôvodu nepredloženia faktúry zo strany žalobcu nie je zrejmé, aké položky a v akej výške mali tvoriť poistné plnenie. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pre rozhodnutie súdu v sporovom konaní nie je postačujúce, či žalobca pri uplatnení nároku na vyplatenie poistného plnenia faktúru predložil žalovanému, ale musí ju aj predložiť súdu, k čomu, ako už bolo vyššie uvedené nedošlo. Súd prvej inštancie považuje za nevyhnutné uviesť, že nemohol vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania s odkazom na ustanovenie § 181 ods. 4 CSP, keďže takýto postup vylučuje sudcovská koncentrácia konania upravená v ustanovení § 153 CSP, o ktorej bol žalobca poučený v predvolaní na pojednávanie. Pokiaľ ide o dôkazný návrh žalobcu obsiahnutý v žalobe, týkajúci sa predloženia spisu poistnej udalosti č. 8810083836 (ktorý si mal súd prvej inštancie vyžiadať od žalovaného), súd prvej inštancie poukazuje na to, že predmetnému dôkaznému návrhu nemohol vyhovieť, keďže ide len o pro forma návrh, ktorý žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z predmetného dôkazného návrhu tak nie je zrejmé, aké skutočnosti by sa mali predložením likvidačného spisu v súdnom konaní preukázať, hoci to bolo povinnosťou žalobcu v žalobe jednoznačne uviesť. Predmetný dôkazný návrh (a následné uloženie edičnej povinnosti žalovanému) by mohol mať opodstatnenie výlučne v situácii, kedy poistený objektívne nedisponuje nejakým dôkazom, ktorý tak za účelom preukázania uplatneného nároku nemohol súdu predložiť (najčastejšie sa tak môže jednať o fotografie poškodeného motorového vozidla), avšak nie je možné, aby súd prvej inštancie toleroval dôkazné návrhy žalobcu zamerané na to, aby žalovaný preukazoval nárok namiesto žalobcu (t. j. aby žalovaný uniesol dôkazné bremeno za žalobcu) listinami, ktorými žalobca disponuje a nič mu nebráni ich riadne a včas predložiť súdu. Ak by súd prvej inštancie bez existencie relevantného dôvodu takémuto žalobcom ničím neodôvodnenému dôkaznému návrhu vyhovel, neprípustne by zasiahol do kontradiktórnosti civilného sporového konania a porušil by princíp rovnosti zbraní v neprospech žalovaného. Navyše žalobcom nepredložený listinný dôkaz je faktúra vystavená samotným žalobcom, a teda sa jedná o dôkaz, ktorý je nepochybne v dispozícii žalobcu a nič teda nebránilo tomu, aby ju žalobca súdu prvej inštancie riadne a včas predložil. Predloženie predmetného dôkazu bolo výlučne v prospech žalobcu a jeho tak zaťažovalo dôkazné bremeno. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP, nakoľko sa domnieva, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, taktiež že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 498,55 Eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 498,55 Eur od 25.9.2016 a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a zároveň zaviaže žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 10. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí so záverom a právnym názorom súdu prvej inštancie, že žaloba neobsahuje náležitosti v zmysle § 132 ods. 1 a ods. 2 CSP, keď žalobca zastáva názor, že žaloba obsahuje všetky zákonné náležitosti, vrátane úplného opísania rozhodujúcich skutočností, pričom poukázal na to, že v konaní nie je sporný priebeh poistnej udalosti, ale dôvody neoprávneného krátenia poistného plnenia z tejto poistnej udalosti. Žalobca presne uviedol, ktoré položky považuje za neoprávnene krátené, pričom na druhej strane žaloby sú presne rozpísané a zároveň presne uvedené, ktoré práce boli neoprávnene krátené, pričom išlo o krátenie poistného plnenia o 498,55 Eur, ktoré krátenie žalovaný bližšie neodôvodnil. Žalobca následne v odvolaní uviedol skutkové tvrdenia, ktoré produkoval v žalobe resp. v priebehu konania a dodal, že žalovaný nič nenamietal vo vzťahu k faktúre č. 30160010, pričom položky uvedené v tejto faktúre vyplývajú aj z oznámenia o poistnom plnení. Žalobca na záver uviedol, že súd prvej inštancie mal pripojiť spis poistnej udalosti v zmysle návrhu žalobcu, ktorý tento návrh urobil hneď v žalobe. Preto zastáva žalobca názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností.
11. K tomuto odvolaniu sa žalovaný nevyjadril a žiadne ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP, oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.6.2024. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 16. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 17. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 18. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a ktoré boli súdom prvej inštancie zrozumiteľne premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. 19. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny názor prvoinštančného súdu, ktorý mu vytkol, že žaloba neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 132 CSP. Má za to, že v žalobe opísal, v čom spočíva nesprávnosť krátenia poistného plnenia a svoj nárok preukázal faktúrami. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní v podstate vôbec nereflektuje na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol a v odvolaní neprípustne dopĺňa tvrdenia a dôkazy, ktoré mali byť už predmetom žaloby. Z rozsudku súdu prvej inštancie ako aj obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil žalobou nárok na zaplatenie sumy 498,55 Eur s príslušenstvom, pričom opis rozhodujúcich skutočností ako podstatná náležitosť žaloby sa týka iba nesúhlasu s nepriznaním nákladov práce t.j. sumy 77,- Eur. V zostávajúcej časti vyhodnotil súd prvej inštancie preto správne nárok ako nepreukázaný, keďže žalobca neuviedol ani len žiadne tvrdenia ohľadne nároku 421,50 Eur. V časti o zaplatenie sumy 77,- Eur uplatnil súd prvej inštancie sudcovskú koncentráciu, keď dospel k záveru, že žalobca včas nepredložil dôkazy. 20. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe žaloby. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované tvrdenia. Povinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní žalobca vymedzuje
uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo/nárok opiera. 21. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). 22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v časti nároku na zaplatenie sumy 421,55 Eur žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dokazovania, keďže neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, týkajúce sa uplatneného nároku a nárok nepreukázal. V nadväznosti na povinnosť úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje žalobca svoj nárok, je nutné konštatovať, že iba uvedenie krátených položiek, ktoré všetky ani nevyplývajú z predložených listín, bez uvedenia ďalších skutočností, nie je možné považovať povinnosť žalobcu vyplývajúcu z § 132 CSP za splnenú. Zároveň odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nie je možné dopĺňať tvrdenia, ktoré mohol žalobca uplatniť už v pôvodnom konaní, predstavujú tak neprípustnú novotu (§ 366 CSP). 23. V časti nároku o zaplatenie 77,- Eur (nároku týkajúceho sa ceny práce) súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca vo včas uplatnených prostriedkoch procesného útoku uplatnený nárok nepreukázal. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, t. j. súd na dôkaz nemusí prihliadnuť. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoj uplatnený nárok, ktorý odvodzoval od faktúry č. 30160010, v ktorej sú uvedené jednotlivé položky, týkajúce sa materiálu a práce (z čoho vyvodzuje, že žalovaný krátil poistné plnenie neoprávnene), touto faktúrou nepreukázal, keďže ju súdu prvej inštancie nepredložil včas. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že uvedené nemôže žalobca zhojiť tým, že uvedenú faktúru predloží v odvolacom konaní, keď je nepochybné, že žalobca touto faktúrou disponoval už v čase podania žaloby. Naviac je potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní uplatnenie sudcovskej koncentrácie nespochybnil. 24. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevyhovel návrhu žalobcu na vyžiadanie si spisu poistnej udalosti č. 8810083836 od žalovaného. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že takýto návrh je iba pro forma návrh, ktorý žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a preto je vykonanie takéhoto dôkazu nedôvodné. Z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd prvej inštancie musí iba dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento nebude preukazovať iným dôkazom. Len v prípade, ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod. Ak sa rozhodne súd prvej inštancie vylúčiť určitý dôkaz, je povinný to uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia. 25. Z vyššie vysvetlených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil. 26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).