Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9CoCsp/16/2024 6118304496 09. 08. 2024 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2024:6118304496.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : Z. Č., nar. X. X. XXXX, bytom R. S. F. XX, XXX XX R. S. F., zastúpená : JUDr. Michael Medviď, advokát, Wurmova 1131/4, 040 23 Košice - Sídlisko KVP, proti žalovanému : NN Životná poisťovňa, a.s., Jesenského 4/ C, Bratislava, IČO : 35 691 999, zastúpená : CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 2.552,25 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. 2. 2024 č.k. B1-7Csp/42/2018 - 269, takto rozhodol: Odvolací súd m e n í napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo. odôvodnenie: 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne v časti o 2.096,30 € s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.096,30 € do zaplatenia, v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou v tejto časti (§ 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 prvá veta CSP). Vo zvyšku - v časti o zaplatenie sumy 455,96 € s príslušenstvom - žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 2.552,25 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.552,25 € od 01.05.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoju žalobu zdôvodnila tým, že dňa 15.09.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania podľa zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve; zmluva bola ukončená odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného dňa 11.10.2017. Žalovaný neuhradil žalobkyni z dôvodu zadržania odmeny sumu 2.552,25 € za mesiace 9/2017, 10/2017 a 12/2017; žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nemá voči nej žiadnu pohľadávku, jednoducho len odmeny vyplatiť nechce. 3/ Súd žalobe žalobkyne plne vyhovel vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní 7up/444/2018-47 zo dňa 27.03.2018, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva. Nespochybnil, že žalobkyni vznikol nárok na odmenu, poukázal ale na to, že jej vyplatenie týchto odmien zadržal, keď postupoval podľa zmluvy, pretože mal voči žalobkyni dôvodné podozrenie (na základe interného šetrenia podrobne popísaného v odpore), že došlo k takému konaniu žalobkyne pri uzatváraní poistných zmlúv, pri ktorom možno očakávať spôsobenie škody klientom i žalovanému. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poprela, žeby konala protizákonne, žalovanému nespôsobila žiadnu škodu, nie je trestne stíhaná, žalovaný je len interne upodozrieva. Jej nárok je daný, je splatný a ak by čakala, jej nárok by sa mohol premlčať. V priebehu konania dňa 28.12.2018 doplnil žalovaný svoje vyjadrenia podaním, v ktorom tvrdil, že zadržal odmeny oprávnene, nakoľko mal
voči žalobkyni podozrenie z páchania trestnej činnosti .Predložil ako dôkaz oznámenie KRPZ Košice. Žalobkyňa reagovala tak, že z predložených dôkazov len vyplýva, že nejaká vec je v štádiu šetrenia, žalobkyňa nevystupuje ako podozrivá. Ustanovenie zmluvy v č.l. I V písm. d) a g) označila za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom 186/2009 Z.z., pretože v zmysle zákona je odmenu možné zadržať len ak finančný agent spôsobil škodu klientovi alebo porušil pravidla činnosti, čoho sa nedopustila. 4/ Dňa 22.03.2019 žalovaný v písomnom podaní, opakovane poukazoval na to, že nárok žalobkyne je predčasný. Uviedol, že došlo k zániku platnosti žalobkyňou sprostredkovaných klientskych zmluvy, poistení alebo pripoistení niektorým zo spôsobov podľa vyššie uvedených zmluvných podmienok, došlo ku splneniu rozväzovacej podmienky a nárok na províziu prináležiacu žalobkyni čiastočne alebo v celku zanikol tak, ako to preukazuje rozpis stornovanej odmeny žalobkyne označený ako Statement k 28.2.2019 s dlhom žalobkyne vo výške 2 056,91 €. Pre prípad, ak by však súd nárok uplatnený žalobou uznal za dôvodný, žalovaný vznáša v zmysle § 580 Obč. zák. v spojení s § 152 CSP námietku započítania voči žalobou uplatnenému nároku vo výške 2 552,25 €, táto suma predstavuje nárok žalovaného na vrátenie časti provízie vyplatenej žalobkyni (tzv. storno provízie) a nárok zmluvnú pokutu vo výške 3000 €, na ktorej úhradu žalovaný vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 6.12.2017, ktorú aj prevzala vzhľadom na predloženú odpoveď žalobkyne. 5/ Písomným podaním zo dňa 15.01.2020 vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej sumy 2.096,30 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.096,30 € do zaplatenia späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko jednostranne započítala pohľadávku žalovaného na storno províziu vo výške 2.096,30 € (podanie na č.l. 211), pričom poukázala na to, že žalovaný nepreukázal, žeby mu pohľadávka na storno províziu vnikla pred podaním žaloby, teda žaloba bola bezpochyby podaná dôvodne. Jednostranné započítanie zmluvnej pokuty žalobkyňa neuznala. Vo zvyšku nároku o zaplatenie sumy 455,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 455,93 € od 01.05.2018 do zaplatenia zotrvala na podanej žalobe. 6/ Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne a súhlas žalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil, s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 prvá veta CSP. 7/ Žalobkyňa sa v žalobe domáhala vyplatenia odmien za sprostredkovanie odmien za mesiace 9/2017, 10/2017 a 12/2017 v zmysle Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania. Zo zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania zo dňa 15.9.2015 jej článku IV, (Práva a povinnosti NN) bod 1. písm. d) a g) súd prvej inštancie zistil, že žalovaný mohol zadržať finančnému agentovi odmenu v prípade, ak podľa názoru NN (žalovaného) porušil Agent Zmluvu, zákon alebo osobitné predpisy, alebo pokiaľ existuje čo i len dôvodné podozrenie, že Klientovi alebo NN spôsobil škodu. 8/ Súd prvej inštancie prejednávanú vec posúdil podľa § 34, § 35 ods. 1, § 39, § 580 Obč. zák., ďalej § 642, § 644, § 659a, § 672a ods. 1 Obch. zák., ďalej § 29 ods. 4 písm. c/ zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (účinného ku dňu podpisu zmluvy) ako aj článku VII (Zmluvná pokuta) a článku XI (Osobitné ustanovenia) bod 2 a bod 4 Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania; na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods.2 Obch. zák. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa mala nárok na vyplatenie odmeny za mesiace 9/2017, 10/2017 a 12/2017; sporné bolo, či bol žalovaný oprávnený tieto jej zadržať a čakať s ich možným vyplatením až do skončenia trestného stíhania. Bolo sporné, či a v akom rozsahu nárok žalobkyne počas konania zanikol, resp. či došlo k započítaniu vzájomne uplatňovaných pohľadávok. 9/ V priebehu konania už taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa neporušila predpisy zo zmluvy resp. že sa nedopustila trestného konania, nepoškodila žalovaného či jeho klientov. Žalovaný uznal, že nárok žalobkyne na odmeny je daný, ale až rokom 2020, kedy bolo zastavené trestné stíhanie, vedené podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce 1Pv288/20/8807-8 voči bližšie neoznačenému páchateľovi. Žalovaný zotrval na tvrdení, že nakoľko mal podozrenie, že žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania, mohol jej odmenu až do roku 2020 zadržať. Nárok ako taký by jej momentálne i uhradil, ale nárokuje si trovy konania. Na pojednávaní dňa 22.03.2024 sa žalobkyňa cestou jej právneho zástupcu vyjadrila, že žaloba bola podaná dôvodne, klauzula v zmluve bola nastavená nad rámec zákona, tak,
že umožnila žalovanému zadržať jej odmenu už pri podozreniach, nie až na základe spôsobenej škody klientovi. Nakoľko musí živiť rodinu a jej nárok podlieha premlčaniu, bola nútená podať žalobu. S návrhom, aby trovy boli prisúdené žalovanému nesúhlasila. Ak má byť zmluvná pokuta vyhodnotená ako platne dojednaná, rovnako tak i v zmluve dojednaná konkurenčná doložka, predmetom sporu je podľa žalobkyne už len, komu budú prisúdené trovy konania. 10/ K otázke, či zadržal žalovaný odmeny žalobkyni dôvodne, súd uviedol, že zmluvnú podmienku v zmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania zo dňa 15.9.2015 v článku IV, (Práva a povinnosti NN) bod 1. písm. d) a g), podľa ktorej žalovaný mohol zadržať finančnému agentovi odmenu v prípade, ak podľa názoru NN (žalovaného) porušil Agent Zmluvu, zákon alebo osobitné predpisy, alebo pokiaľ existuje čo i len dôvodné podozrenie, že Klientovi alebo NN spôsobil škodu, vyhodnotil ako neplatnú podľa § 39 Obč. zák., keď táto sa v časti, ktorou žalovanému umožnila zadržať odmenu pokiaľ existuje čo i len dôvodné podozrenie, že klientovi alebo NN (žalovanému) spôsobil škodu, odporuje zákonu ust. § 29 ods.4 písm. c) zákona č. 186/2009 Z.z. Inak povedané, právo zadržať odmenu žalobkyni z dôvodu čo i len podozrenia zákon nepripúšťal. Ak teda žalovaný zadržal odmeny v zmysle neplatného ustanovenia zmluvy, pričom postupoval nad rámec zákona, nekonal správne a žalobkyni svedčil nárok na odmenu už v čase podania žaloby, a nie až v roku 2020 ako tvrdí žalovaný. 11/ Po čiastočnom zastavení konania bola predmetom konania už len suma vo výške 455,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 455,93 € od 01.05.2018 do zaplatenia. Žalovaný vo svojom podaní z 22.03.2019 jednostranne započítal do výšky nároku svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú mal voči žalobkyni. 12/ V zmysle ustanovenia § 580 Obč. zák. započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). 13/ Predpoklady zániku pohľadávok započítavaním sú vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnení, spôsobilosť pohľadávok k započítaniu a právny úkon smerujúci k započítaniu. Ku kompenzácii je treba, aby jedna zo strán konania vykonala prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma takého právneho úkonu nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 Obč. zák. a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. K zániku peňažitých pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, dochádza okamžikom, kedy sa pohľadávky stretli. Z ust. § 581 ods. 2 Obč. zák. je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol vykonaný prejav k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamžiku, kedy sa pohľadávky stretli. Pre posúdenie toho, či je pohľadávka premlčaná, je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený. 14/ K námietke zániku pohľadávky jednostranným započítaním súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vykonal jednostranný zápočet pohľadávky oznámením zo dňa 22.03.2019, doručený žalovanému dňa 28.06.2019 (listina založená na č.l. 141 a 201), v dôsledku ktorého došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok, a to spätne k dátumu, kedy sa pohľadávky stretli. Z vyššie uvedeného po posúdení započítacieho prejavu vyplýva, že samotná pohľadávka žalovaného uplatnená z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty sa stala splatnou doručením výzvy na úhradu zmluvnej pokuty žalobkyni dňa 28.06.2019 a to v rozsahu, v ktorom je vymedzená v predmetnom započítacom prejave. Pohľadávka
žalobkyne, s ktorou sa započítavala pohľadávka žalovaného sa stala splatnou k 26.04.2018. Súd preto dospel k záveru, že účinky započítacieho prejavu nastali k stretu pohľadávok, a to ku dňu 28.06.2019. 15/ K námietke žalobkyne, že zmluvná pokuta bola neplatná a zjavne neprimeraná, súd uviedol, že ju považoval za dôvodnú. Nebolo sporné, že v zmluve dohodnutá konkurenčná doložka zakotvila zdržanie sa konkurenčného správania pre žalobkyňu ako obchodného zástupcu výlučne pre sektor poistenia a zaistenia (kde sám Zákon o finančnom sprostredkovaní v § 8 predpokladá, že obchodný zástupca ako finančný agent môže v určitom čase pôsobiť výlučne pre jednu poisťovňu práve z dôvodu zamedzenia konkurenčného pôsobenia vo vzťahu ku získaným klientom), teda len konkurenčného prostredia pre žalovaného ako zastúpeného, čím neobmedzila ani okruh zákazníkov ani pôsobenie žalobkyne ako viazaného finančného agenta pôsobiaceho na finančnom trhu v ostatných sektoroch a teda neobmedzila pôsobenie žalobkyne ako finančnej agentky v iných sektoroch finančného trhu (nebolo sporné, že v nich aj reálne žalobkyňa v rozhodnom období pôsobila), čím by došlo k obmedzeniu jej práva na prácu ako to žalobkyňa nesprávne hodnotí. Konkurenčná doložka bola preto podľa súdu dohodnutá platne a vzhľadom na ustanovenia zákona aj v primeranej miere stanovením výlučne obdobia 3 mesiacov po ukončení zmluvy a striktne len pre vymedzené pôsobenie u konkurenčnej poisťovne v sektore poistenia a zaistenia a nie zamedzenie všeobecného pôsobenia obchodného zástupcu na finančnom trhu. 16/ Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania bola medzi žalobkyňou a žalovaným ukončená na základe odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.10.2017 doručeného žalobkyni dňa 17.10.2017; na základe výpisu z registra NBS žalobkyňa pôsobila okrem iných sektorov aj ako finančný agent v sektore poistenia a zaistenia pre Fincentrum a.s. odo dňa 15.11.2017. Nebolo sporné, že žalobkyňa pôsobila počas doby 3 mesiacov od skončenia Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania u konkurenčnej poisťovne. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa porušila povinnosti zo zmluvy a nezdržala sa konkurenčného pôsobenia po stanovenú dobu, teda žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorý v rozsahu v ktorom sa tento stal predmetom kompenzačnej námietky súd považoval za primeraný. Na základe uvedeného, nakoľko v časti bolo konanie zastavené a vo zvyšnej časti súd vyhodnotil ako dôvodnú kompenzačnú námietku žalobcu, súd žalobu zamietol. 17/ Pri rozhodovaní o trovách konania, keďže konanie bolo sčasti zastavené, súd prihliadal na to, či a kto procesne zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdil (v režime § 256 ods. 1 CSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom zhodnotil (§ 255 ods. 2 CSP) celkovú otázku, z akej časti bola ktorá strana, resp. ktorý konkrétny subjekt úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu § 255 ods. 2 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo 19/2010). Súd tak pri určení úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého subjektu na jednotlivých stranách sporu postupoval nasledovne : Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku žalobkyne : žalobkyňa svojím konaním procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, nakoľko späťvzatie žaloby bolo uskutočnené v reakcii na správanie žalovaného. V čase podania žaloby žalobkyňa nemala žiadne storno provízie - v konaní nebolo sporné, žaloba bola preto podaná v celom rozsahu dôvodne. Potom, ako sa žalobkyňa oboznámila s vyjadrením žalovaného z marca 2019 a s jeho uplatňovanými nárokmi, žalobkyňa uznala jeho pohľadávku vo výške 2.056,91 €, realizovala jednostranne započítavací prejav vôle a žalobu v tejto časti vzala späť, čiže predmetom konania zostala suma 455,95 € s príslušenstvom. Žaloba bola podaná dôvodne a až pri správaní žalovaného a zistenia jeho nárokov, bola žaloba následne vzatá v časti späť. Žalovaný sa síce vyjadril, že žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť bez toho, že by bola táto kompenzačná námietka, pokiaľ ide o storno provízie, vyriešená v civilnom konaní, a teda späťvzatie nemá vplyv na jeho zotrvaní na tejto kompenzačnej námietke, no na opakovanú výzvu žalobkyne, aby k späťvzatiu neudelil, za týchto okolností svoj súhlas, reagoval tak, že so späťvzatím súhlasil a zároveň dodal, že podľa zmluvy žalobkyňa nemôže voči žalovanému započítať svoju pohľadávku, pričom on so započítaním nesúhlasí. Ak žalovaný neakceptoval jednostranný započítací prejav žalobkyne na č.l. 211 spisu, na základe ktorého požiadala o zastavenie konania v časti (žalobkyňou uznané storno provízie žalobcom uplatnené v priebehu konania v roku 2019) a tvrdil, že k započítaniu tejto pohľadávky nedošlo, no zároveň súhlasil so zastavením konania v tejto časti, aj keď nebola podľa neho táto kompenzačná námietka, pokiaľ ide o storno provízie vyriešená v civilnom konaní, nemožno v konečnom dôsledku vinu za zastavenie konania pripisovať žalobkyni.
18/ Ak ide o tú časť konania, v ktorej bol čiastočne úspešný žalovaný, súd má za to, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré odôvodňujú náhradu trov konania v tejto časti nepriznať, resp. neprihliadať na žalobkyňu ako na neúspešnú v tejto časti konania. O možnej aplikácii tohto ustanovenia bol žalovaný informovaný na pojednávaní 23.02.2024, pričom k tejto otázke žiadne argumenty neuviedol, iba stroho uzavrel, že s tým nesúhlasí. Súd pri uvedenom konštatovaní vychádza zo skutočností, uvedených i v rozsudku, ktorým rozhodol o veci samej, že v konaní bolo zistené, že žalobkyňa podala žalobu dôvodne. Žalobkyňa žalovaného od počiatku upozorňovala, že jej odmenu zadržuje neoprávnene, a to len na základe svojich domnienok. Bol to teda žalovaný, ktorý vyvolal na strane žalobkyne nevyhnutnosť riešiť vec súdnou cestou. Žalovaný roky žalobkyňu upodozrieval so spáchania trestnej činnosti, ktorej sa ale žalobkyňa nedopustila, čo preukázateľne mohlo mať dopad i na jej dobré meno a získavanie ďalších pracovných príležitostí. Nebolo sporné, že žalobkyňa je živiteľkou rodiny. Súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobkyne, že je potrebné prihliadať na situáciu a stav veci v čase začatia konania, pričom jednak späťvzatie návrhu vo vyššie uvedenej časti bolo dôsledkom zmeny skutkového stavu po začatí konania, pričom žalobkyňa sa len postupne prispôsobovala zmenenému stavu veci, teda prakticky tiež len postupne svoje nároky uplatňovala s prihliadnutím na aktuálne najvhodnejšie právne riešenie vzniknutej situácie. Taktiež nie je zanedbateľné, že žalobkyňa tvrdila, že zmluvná pokuta ktorú žalovaný úspešne započítal je už premlčaná, pričom žalovaný sa voči tomu tvrdeniu nijak nevyhranil a toto tvrdenie nijak nepoprel. Keďže však nešlo zo strany žalobkyne o kvalifikovanú námietku premlčania (napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 25Cdo/1960/1999, -Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne vydané pod sp. zn. 6Co/564/2016 dňa 27.09.2017), súd sa ňou nemohol zaoberať, no túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o nároku žalovaného na trovy konania , ktoré mu v zmysle § 257 CSP nepriznal. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej preto voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 19/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, pričom jeho odvolanie smerovalo výlučne proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o trovách konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 20/ Žalovaný sa nestotožnil s posúdením súdu prvej inštancie ohľadom zavinenia zastavenia konania, a považuje to za nesprávne. Podstatným pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania protistrana v súlade s ust. § 256 CSP je len a iba procesné zavinenie zastavenia konania. Žalovaný v odvolaní porovnáva súčasné znenie ust. § 256 CSP s predtým (do 30. 6. 2016) platným ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie skúmal a následne svoje rozhodnutie v časti výroku o trovách konania odôvodnil správaním sa žalovaného po podaní žaloby (a teda žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania s odôvodnením, že žalovaný údajne procesne zavinil zastavenie konania, keď po podaní žaloby plnil), tak vec posúdil podľa v tom čase neplatnej a neúčinnej právnej normy (t.j. ust. § 146 ods. 2 O.s.p.) a súčasne v rozpore v súčasnosti platným a účinným ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré explicitne skúma len procesné zavinenie zastavenia konania, pričom z tohto hľadiska je procesným zavinením zastavenia konania jednoznačne späťvzatie žaloby bez ohľadu na pohnútky, ktoré žalobcu k tomuto procesnému úkonu viedli; skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby žalobcovi plnil je len a výlučne hmotnoprávnym dôvodom na zastavenie konania, nie dôvodom procesným; pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje niečo iné, vec nesprávne právne posúdil. Tým sa prejavuje odlišnosť medzi pôvodnou a novou právnou úpravou náhrady trov konania obsiahnutej v pôvodnom ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a v súčasnom ust. § 256 ods. 1 CSP. Keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmal hmotnoprávne dôvody vedúce žalobkyňu k späťvzatiu žaloby, tak rovnako procesne pochybil, nakoľko v zmysle súčasnej platnej právnej úpravy nie je skúmanie hmotnoprávneho zavinenia pri rozhodovaní o trovách konania podstatné. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania; naopak, procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, keď žalobu vzala čiastočne späť a navrhla konanie zastaviť. V rozsudku žalovanému chýba logické vysvetlenie, ako súd dospel k svojmu záveru. Žalovaný popiera, že by procesne zavinil zastavenie konania - keďže nie je v postavení žalobcu, žalovaný nemôže vziať žalobu späť. 21/ Súd prvej inštancie sa v bode 51 odôvodnenia svojho rozsudku zaoberal čiastočným úspechom žalovaného, ktorý sa však nepremietol do priznania náhrady trov konania, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa súdu prvej inštancie existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktoré spočívajú v dopade na dobré meno a získavanie
pracovných príležitostí žalobkyne (keď ju žalovaný upodozrieval z trestnej činnosti, ktorej sa ale nedopustila) a v skutočnosti, že žalobkyňa je živiteľkou rodiny. Obe tieto skutočnosti, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, sú však nepreukázané a nedôvodné. Súd na jednej strane akceptoval konkurenčnú klauzulu a zmluvnú pokutu z nej plynúcu (keďže žalobkyňa porušila zákaz konkurencie) a dna druhej strane súd prvej inštancie uvádza, že toto konanie (zadržanie odmien) mohlo mať vplyv na získavanie pracovných príležitostí. Pokiaľ ide o živiteľstvo rodiny, toto tvrdenie zostalo nepreukázané, súd sa týmto dôvodom bližšie ani nezaoberal, tento dôvod nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia neplynie ani to, že by súd zisťoval majetkové pomery žalobkyne, prípadne jej rodinné pomery a pod. Ak boli žalobkyňou v tomto smere nejaké skutkové tvrdenia a dôkazy predkladané, žalovaný s nimi nebol oboznámený a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. V prejednávanej právnej veci nebola preukázaná existencia akejkoľvek výnimočnej okolnosti, ako ani existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali vybočenie zo všeobecného pravidla o povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu neúspešnou stranou. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 22/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa (č.l. 292, 293 spisu) tak, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania za správne. V čase podania žaloby žalovaný zadržiaval odmeny žalobkyne, a žaloba bola podaná dôvodne. Pokiaľ by žalobkyňa žalobu nepodala, jej nárok by sa časom premlčal. Trvala na tom, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného, žaloba bola podaná dôvodne. Až po podaní žaloby vznikla žalovanému pohľadávka voči žalobkyni (nárok na storno provízie), ktorú si žalovaný uplatnil v procesnej obrane. Žalobkyňa uvedený nárok žalovaného uznala, urobila jednostranné započítanie a v tejto časti žalobu vzala späť. Nevidela dôvod aby žalobu čiastočne nevzala späť, keď uznávala povinnosť vrátiť žalovanému storno provízie. Nepovažuje za správnu argumentáciu žalovaného, že by si nemohla voči nemu započítať vzájomnú pohľadávku, ak ju uznáva. Žalobkyňa navrhla napadnutý výrok rozsudku potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 23/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. 24/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 25/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd (a to buď v celom rozsahu, alebo sčasti). V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva (a to buď v celom rozsahu, alebo sčasti). 26/ V danom prípade je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobcom, avšak len sčasti (čo do sumy 2.096,30 €) ako dôsledok toho, že žalovaný v priebehu konania, a to písomným podaním zo dňa 22. 3. 2019 (č.l. 133 a nasl. spisu) vzniesol námietku započítania voči žalobkyňou uplatnenému nároku vo výške 2.552,25 €, poukazujúc na to, že on sám má voči žalobkyni nárok na vrátenie časti provízie (tzv. storno provízie) vo výške 2.056,91 € ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 € (v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti po dobu 3 mesiacov po zániku zmluvy nevykonávať akúkoľvek činnosť v oblasti finančného sprostredkovania a/ alebo finančného poradenstva). V predmetnom písomnom podaní žalovaný výslovne uvádza (3. odsek na str. 141 spisu), že obe svoje pohľadávky považuje za pohľadávky spôsobilé k započítaniu a týmto svoje pohľadávky jednostranne započítava voči žalobou uplatnenému nároku žalobcu, a to do výšky žalobou uplatneného nároku s príslušenstvom. K uvedenému odvolací súd považuje za nutné doplniť, že ako vyplýva z obsahu spisu (včítane vyjadrení žalovaného), zadržanie odmien žalovaným za dané
mesiace nebolo medzi stranami sporné, rovnako tak nebola sporná ani výška zadržaných odmien žalobkyni. 27/ Práve na uvedené písomné vyjadrenie žalovaného, ktorým namietol, že má sám voči žalobkyni dve pohľadávky na započítanie, reagovala žalobkyňa späťvzatím žaloby čo do sumy 2.096,30 €, keď považovala za dôvodnú skutočnosť, že žalovanému vznikol voči nej nárok na storno provízie, a to ku dňu 31. 8. 2019 (podľa výpisu statement od NN Životná poisťovňa, a.s.) vo výške 2.096,30 €, keď započítala vzájomné pohľadávky, a to svoju pohľadávku vo výške 2.552,25 € (z titulu zadržiavaných odmien z uzavretých zmlúv) s pohľadávkou žalovaného vo výške 2.096,30 € (z titulu storno provízie). Hoci tým nedošlo ku skutočnému plneniu zo strany žalovaného, jeho (nesporný) záväzok voči žalobkyni v rozsahu 2.096,30 € následkom započítania zanikol; žaloba žalobkyne v tomto rozsahu teda bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou v časti o zaplatenie 2.096,30 € bolo naplnenie požiadavky žalobkyne, obsiahnuté v žalobnom petite; z procesného hľadiska tak zastavenie konania zavinil žalovaný. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobkyňou za daných okolností je potom jej právo, aby jej žalovaný nahradil trovy, ktoré musela v konaní vynaložiť na uplatnenie svojho práva v tejto časti, podľa § 256 ods. 1 CSP. 28/ Žalobkyňa v konaní voči žalovanej po čiastočnom späťvzatí žaloby trvala na zaplatení sumy 455,93 € s príslušenstvom, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, pričom žalobkyňa proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepodala odvolanie. Čo do zamietajúceho výroku rozsudku teda žalobkyňa v konaní úspešná nebola, naopak v tejto časti dosiahol v konaní úspech žalovaný. V rámci rozhodovania o trovách konania súd prvej inštancie považoval za správne v časti, v ktorej bol úspešný žalovaný, mu výnimočne trovy nepriznať, keď mal za to, že sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP, pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil; použitie ust. § 257 CSP v danom prípade vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 29/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 30/ Ustanovenie § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ust. § 257 CSP teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd výnimočné okolnosti, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP z obsahu spisového materiálu na strane žalobkyne nezistil. Súd prvej inštancie odôvodnil použite ust. § 257 CSP okolnosťami prípadu, t.j., že žalovaný odmenu, ktorú uplatňovala žalobkyňa zadržiaval neoprávnene, že ju podozrieval zo spáchania trestnej činnosti, ktorej sa žalobkyňa nedopustila, čo mohlo mať dopad na jej dobré meno a komplikovať získanie ďalších pracovných príležitostí, tiež, že žalobkyňa je živiteľkou rodiny. 31/ Tieto okolnosti však neboli súdom prvej inštancie dôkladnejšie preverované. Možný dopad na dobré meno žalobkyne resp. komplikácie pri získavaní pracovných príležitostí zo spisu nevyplývajú, naopak, zo spisového materiálu je zrejmé, že po ukončení práce pre žalovaného ( ku dňu 17. 10. 2017 ) podľa výpisu z registra NBS žalobkyňa pôsobila okrem iných sektorov aj ako finančný agent v sektore poistenia a zaistenia pre Fincentrum, a.s., a to už od 15. 11. 2017; žalobkyňa pôsobila ako finančný sprostredkovateľ u konkurenčnej poisťovne, čo nesvedčí o ťažkostiach pri získavaní pracovných príležitostí u žalobkyne. Samotná všeobecná skutočnosť, že žalobkyňa je živiteľkou rodiny bez bližšej špecifikácie a popisu rodinných, sociálnych, majetkových či finančných pomerov žalobkyne rovnako ako dôvod hodný osobitného zreteľa v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, neobstojí. Odvolací súd tak považuje za potrebné uzavrieť, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP v konaní zistené neboli. Navyše, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nutné vziať do úvahy aj fakt, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaný, ktorý bránil svoje právo, nedostal náhradu tých trov konania, ktoré v ňom musel vynaložiť. 32/ Namieste bolo preto rozhodnúť o trovách prvoinštančného konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu strán vo veci, ako aj ust. § 256 ods. 1 CSP, t.j. s prihliadnutím na to, ktorá zo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. V danom prípade tak žalobkyni patrí nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené (2.096,30 €) a žalovanému v časti, v ktorej bola žaloba žalobkyne zamietnutá (455,96 €).
33/ V predmetnej právnej veci tento pomer predstavuje u žalobkyne v percentuálnom vyjadrení 82 % (2.096,30 € : 2.552,25 €) a u žalovaného 18 % (455,96 € : 2.552,25 €); potom má žalobkyňa nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 64 % (82 % - 18 %). 34/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 64 %. 35/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemajú na náhradu trov odvolacieho konania právo. Zohľadnil pritom skutočnosť, že žalovaný v odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 % žalobkyni a naopak, žiadal priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % jemu. Odvolací súd síce zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania, žalovaný bol však so svojím odvolaním úspešný len sčasti; preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, na základe ust. § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. 36/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).