{"guid": "d34e20a1-4a47-42b1-a88e-ea481a91778e:0e9142f1-b368-438b-88ba-daaaf37aef9d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6118304496.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/16/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/16/2024 z 9. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. augusta 2024, sp. zn. 9CoCsp/16/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6118304496.1", "identifikacne_cislo": "6118304496", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2024-08-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e9142f1-b368-438b-88ba-daaaf37aef9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6118304496.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6118304496.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6118304496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9CoCsp/16/2024\n6118304496\n09. 08. 2024\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2024:6118304496.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : Z. Č., nar. X.\nX. XXXX, bytom R. S. F. XX, XXX XX R. S. F., zastúpená : JUDr. Michael Medviď, advokát, Wurmova\n1131/4, 040 23 Košice - Sídlisko KVP, proti žalovanému : NN Životná poisťovňa, a.s., Jesenského 4/\nC, Bratislava, IČO : 35 691 999, zastúpená : CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava,\no zaplatenie 2.552,25 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 23. 2. 2024 č.k. B1-7Csp/42/2018 - 269, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd m e n í napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak,\nže žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.\nŽiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.\nodôvodnenie:\n1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne v časti o 2.096,30\n€ s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.096,30 € do zaplatenia, v dôsledku späťvzatia\nžaloby žalobkyňou v tejto časti (§ 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 prvá veta CSP). Vo zvyšku - v časti o\nzaplatenie sumy 455,96 € s príslušenstvom - žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak,\nže žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobou domáhala\nuloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 2.552,25 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00\n% ročne zo sumy 2.552,25 € od 01.05.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoju\nžalobu zdôvodnila tým, že dňa 15.09.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o vykonávaní finančného\nsprostredkovania podľa zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve;\nzmluva bola ukončená odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného dňa 11.10.2017. Žalovaný neuhradil\nžalobkyni z dôvodu zadržania odmeny sumu 2.552,25 € za mesiace 9/2017, 10/2017 a 12/2017;\nžalobkyňa tvrdila, že žalovaný nemá voči nej žiadnu pohľadávku, jednoducho len odmeny vyplatiť\nnechce.\n3/ Súd žalobe žalobkyne plne vyhovel vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní\n7up/444/2018-47 zo dňa 27.03.2018, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že nárok\nžalobkyne neuznáva. Nespochybnil, že žalobkyni vznikol nárok na odmenu, poukázal ale na to, že jej\nvyplatenie týchto odmien zadržal, keď postupoval podľa zmluvy, pretože mal voči žalobkyni dôvodné\npodozrenie (na základe interného šetrenia podrobne popísaného v odpore), že došlo k takému\nkonaniu žalobkyne pri uzatváraní poistných zmlúv, pri ktorom možno očakávať spôsobenie škody\nklientom i žalovanému. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poprela, žeby konala protizákonne, žalovanému\nnespôsobila žiadnu škodu, nie je trestne stíhaná, žalovaný je len interne upodozrieva. Jej nárok je\ndaný, je splatný a ak by čakala, jej nárok by sa mohol premlčať. V priebehu konania dňa 28.12.2018\ndoplnil žalovaný svoje vyjadrenia podaním, v ktorom tvrdil, že zadržal odmeny oprávnene, nakoľko mal\n\nvoči žalobkyni podozrenie z páchania trestnej činnosti .Predložil ako dôkaz oznámenie KRPZ Košice.\nŽalobkyňa reagovala tak, že z predložených dôkazov len vyplýva, že nejaká vec je v štádiu šetrenia,\nžalobkyňa nevystupuje ako podozrivá. Ustanovenie zmluvy v č.l. I V písm. d) a g) označila za neplatné\npre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom 186/2009 Z.z., pretože v zmysle zákona je\nodmenu možné zadržať len ak finančný agent spôsobil škodu klientovi alebo porušil pravidla činnosti,\nčoho sa nedopustila.\n4/ Dňa 22.03.2019 žalovaný v písomnom podaní, opakovane poukazoval na to, že nárok žalobkyne\nje predčasný. Uviedol, že došlo k zániku platnosti žalobkyňou sprostredkovaných klientskych zmluvy,\npoistení alebo pripoistení niektorým zo spôsobov podľa vyššie uvedených zmluvných podmienok, došlo\nku splneniu rozväzovacej podmienky a nárok na províziu prináležiacu žalobkyni čiastočne alebo v\ncelku zanikol tak, ako to preukazuje rozpis stornovanej odmeny žalobkyne označený ako Statement\nk 28.2.2019 s dlhom žalobkyne vo výške 2 056,91 €. Pre prípad, ak by však súd nárok uplatnený\nžalobou uznal za dôvodný, žalovaný vznáša v zmysle § 580 Obč. zák. v spojení s § 152 CSP námietku\nzapočítania voči žalobou uplatnenému nároku vo výške 2 552,25 €, táto suma predstavuje nárok\nžalovaného na vrátenie časti provízie vyplatenej žalobkyni (tzv. storno provízie) a nárok zmluvnú pokutu\nvo výške 3000 €, na ktorej úhradu žalovaný vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 6.12.2017, ktorú aj prevzala\nvzhľadom na predloženú odpoveď žalobkyne.\n5/ Písomným podaním zo dňa 15.01.2020 vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu\nžalovanej sumy 2.096,30 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.096,30 € do\nzaplatenia späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko jednostranne započítala pohľadávku žalovaného\nna storno províziu vo výške 2.096,30 € (podanie na č.l. 211), pričom poukázala na to, že žalovaný\nnepreukázal, žeby mu pohľadávka na storno províziu vnikla pred podaním žaloby, teda žaloba bola\nbezpochyby podaná dôvodne. Jednostranné započítanie zmluvnej pokuty žalobkyňa neuznala. Vo\nzvyšku nároku o zaplatenie sumy 455,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo\nsumy 455,93 € od 01.05.2018 do zaplatenia zotrvala na podanej žalobe.\n6/ Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne a súhlas žalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku I. rozsudku a konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil, s poukazom na ust. § 144,\n§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1 prvá veta CSP.\n7/ Žalobkyňa sa v žalobe domáhala vyplatenia odmien za sprostredkovanie odmien za mesiace 9/2017,\n10/2017 a 12/2017 v zmysle Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania. Zo zmluva o\nvykonávaní finančného sprostredkovania zo dňa 15.9.2015 jej článku IV, (Práva a povinnosti NN) bod\n1. písm. d) a g) súd prvej inštancie zistil, že žalovaný mohol zadržať finančnému agentovi odmenu v\nprípade, ak podľa názoru NN (žalovaného) porušil Agent Zmluvu, zákon alebo osobitné predpisy, alebo\npokiaľ existuje čo i len dôvodné podozrenie, že Klientovi alebo NN spôsobil škodu.\n8/ Súd prvej inštancie prejednávanú vec posúdil podľa § 34, § 35 ods. 1, § 39, § 580 Obč. zák., ďalej\n§ 642, § 644, § 659a, § 672a ods. 1 Obch. zák., ďalej § 29 ods. 4 písm. c/ zák. č. 186/2009 Z.z. o\nfinančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (účinného ku dňu podpisu zmluvy) ako aj článku\nVII (Zmluvná pokuta) a článku XI (Osobitné ustanovenia) bod 2 a bod 4 Zmluvy o vykonávaní finančného\nsprostredkovania; na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa\nuzavrela so žalovaným zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania ako nepomenovanú zmluvu\npodľa § 269 ods.2 Obch. zák. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa mala nárok na vyplatenie odmeny\nza mesiace 9/2017, 10/2017 a 12/2017; sporné bolo, či bol žalovaný oprávnený tieto jej zadržať a čakať\ns ich možným vyplatením až do skončenia trestného stíhania. Bolo sporné, či a v akom rozsahu nárok\nžalobkyne počas konania zanikol, resp. či došlo k započítaniu vzájomne uplatňovaných pohľadávok.\n9/ V priebehu konania už taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa neporušila predpisy zo zmluvy resp. že\nsa nedopustila trestného konania, nepoškodila žalovaného či jeho klientov. Žalovaný uznal, že nárok\nžalobkyne na odmeny je daný, ale až rokom 2020, kedy bolo zastavené trestné stíhanie, vedené podľa\nuznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce 1Pv288/20/8807-8 voči bližšie neoznačenému páchateľovi.\nŽalovaný zotrval na tvrdení, že nakoľko mal podozrenie, že žalobkyňa sa dopustila protiprávneho\nkonania, mohol jej odmenu až do roku 2020 zadržať. Nárok ako taký by jej momentálne i uhradil, ale\nnárokuje si trovy konania. Na pojednávaní dňa 22.03.2024 sa žalobkyňa cestou jej právneho zástupcu\nvyjadrila, že žaloba bola podaná dôvodne, klauzula v zmluve bola nastavená nad rámec zákona, tak,\n\nže umožnila žalovanému zadržať jej odmenu už pri podozreniach, nie až na základe spôsobenej škody\nklientovi. Nakoľko musí živiť rodinu a jej nárok podlieha premlčaniu, bola nútená podať žalobu. S\nnávrhom, aby trovy boli prisúdené žalovanému nesúhlasila. Ak má byť zmluvná pokuta vyhodnotená ako\nplatne dojednaná, rovnako tak i v zmluve dojednaná konkurenčná doložka, predmetom sporu je podľa\nžalobkyne už len, komu budú prisúdené trovy konania.\n10/ K otázke, či zadržal žalovaný odmeny žalobkyni dôvodne, súd uviedol, že zmluvnú podmienku v\nzmluve o vykonávaní finančného sprostredkovania zo dňa 15.9.2015 v článku IV, (Práva a povinnosti\nNN) bod 1. písm. d) a g), podľa ktorej žalovaný mohol zadržať finančnému agentovi odmenu v prípade,\nak podľa názoru NN (žalovaného) porušil Agent Zmluvu, zákon alebo osobitné predpisy, alebo pokiaľ\nexistuje čo i len dôvodné podozrenie, že Klientovi alebo NN spôsobil škodu, vyhodnotil ako neplatnú\npodľa § 39 Obč. zák., keď táto sa v časti, ktorou žalovanému umožnila zadržať odmenu pokiaľ existuje\nčo i len dôvodné podozrenie, že klientovi alebo NN (žalovanému) spôsobil škodu, odporuje zákonu ust. §\n29 ods.4 písm. c) zákona č. 186/2009 Z.z. Inak povedané, právo zadržať odmenu žalobkyni z dôvodu čo\ni len podozrenia zákon nepripúšťal. Ak teda žalovaný zadržal odmeny v zmysle neplatného ustanovenia\nzmluvy, pričom postupoval nad rámec zákona, nekonal správne a žalobkyni svedčil nárok na odmenu\nuž v čase podania žaloby, a nie až v roku 2020 ako tvrdí žalovaný.\n11/ Po čiastočnom zastavení konania bola predmetom konania už len suma vo výške 455,93 € spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 455,93 € od 01.05.2018 do zaplatenia. Žalovaný\nvo svojom podaní z 22.03.2019 jednostranne započítal do výšky nároku svoju pohľadávku na zaplatenie\nzmluvnej pokuty, ktorú mal voči žalobkyni.\n12/ V zmysle ustanovenia § 580 Obč. zák. započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich\npohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na\nzapočítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o\ndva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej\npohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky\nmusia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky\nstretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť\no prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa\nuplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa\nnevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav\nmožno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala\nsplatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a\nakom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010).\n13/ Predpoklady zániku pohľadávok započítavaním sú vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnení,\nspôsobilosť pohľadávok k započítaniu a právny úkon smerujúci k započítaniu. Ku kompenzácii je treba,\naby jedna zo strán konania vykonala prejav k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma\ntakého právneho úkonu nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v § 34 Obč.\nzák. a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie proti\npohľadávke veriteľa. K zániku peňažitých pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, dochádza\nokamžikom, kedy sa pohľadávky stretli. Z ust.\n§ 581 ods. 2 Obč. zák. je zrejmé, že zákon\nvylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom,\nkedy bol vykonaný prejav k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamžiku, kedy sa pohľadávky stretli.\nPre posúdenie toho, či je pohľadávka premlčaná, je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri\nsplnení zákonných predpokladov platí, že bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy\ndospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený.\n14/ K námietke zániku pohľadávky jednostranným započítaním súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný\nvykonal jednostranný zápočet pohľadávky oznámením zo dňa 22.03.2019, doručený žalovanému dňa\n28.06.2019 (listina založená na č.l. 141 a 201), v dôsledku ktorého došlo k jednostrannému započítaniu\npohľadávok, a to spätne k dátumu, kedy sa pohľadávky stretli. Z vyššie uvedeného po posúdení\nzapočítacieho prejavu vyplýva, že samotná pohľadávka žalovaného uplatnená z titulu nároku na\nzaplatenie zmluvnej pokuty sa stala splatnou doručením výzvy na úhradu zmluvnej pokuty žalobkyni dňa\n28.06.2019 a to v rozsahu, v ktorom je vymedzená v predmetnom započítacom prejave. Pohľadávka\n\nžalobkyne, s ktorou sa započítavala pohľadávka žalovaného sa stala splatnou k 26.04.2018. Súd preto\ndospel k záveru, že účinky započítacieho prejavu nastali k stretu pohľadávok, a to ku dňu 28.06.2019.\n15/ K námietke žalobkyne, že zmluvná pokuta bola neplatná a zjavne neprimeraná, súd uviedol, že ju\npovažoval za dôvodnú. Nebolo sporné, že v zmluve dohodnutá konkurenčná doložka zakotvila zdržanie\nsa konkurenčného správania pre žalobkyňu ako obchodného zástupcu výlučne pre sektor poistenia a\nzaistenia (kde sám Zákon o finančnom sprostredkovaní v § 8 predpokladá, že obchodný zástupca ako\nfinančný agent môže v určitom čase pôsobiť výlučne pre jednu poisťovňu práve z dôvodu zamedzenia\nkonkurenčného pôsobenia vo vzťahu ku získaným klientom), teda len konkurenčného prostredia pre\nžalovaného ako zastúpeného, čím neobmedzila ani okruh zákazníkov ani pôsobenie žalobkyne ako\nviazaného finančného agenta pôsobiaceho na finančnom trhu v ostatných sektoroch a teda neobmedzila\npôsobenie žalobkyne ako finančnej agentky v iných sektoroch finančného trhu (nebolo sporné, že v\nnich aj reálne žalobkyňa v rozhodnom období pôsobila), čím by došlo k obmedzeniu jej práva na prácu\nako to žalobkyňa nesprávne hodnotí. Konkurenčná doložka bola preto podľa súdu dohodnutá platne\na vzhľadom na ustanovenia zákona aj v primeranej miere stanovením výlučne obdobia 3 mesiacov po\nukončení zmluvy a striktne len pre vymedzené pôsobenie u konkurenčnej poisťovne v sektore poistenia\na zaistenia a nie zamedzenie všeobecného pôsobenia obchodného zástupcu na finančnom trhu.\n16/ Zmluva o vykonávaní finančného sprostredkovania bola medzi žalobkyňou a žalovaným ukončená\nna základe odstúpenia od zmluvy zo dňa 11.10.2017 doručeného žalobkyni dňa 17.10.2017; na základe\nvýpisu z registra NBS žalobkyňa pôsobila okrem iných sektorov aj ako finančný agent v sektore poistenia\na zaistenia pre Fincentrum a.s. odo dňa 15.11.2017. Nebolo sporné, že žalobkyňa pôsobila počas doby\n3 mesiacov od skončenia Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania u konkurenčnej poisťovne.\nSúd mal za preukázané, že žalobkyňa porušila povinnosti zo zmluvy a nezdržala sa konkurenčného\npôsobenia po stanovenú dobu, teda žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorý v rozsahu\nv ktorom sa tento stal predmetom kompenzačnej námietky súd považoval za primeraný. Na základe\nuvedeného, nakoľko v časti bolo konanie zastavené a vo zvyšnej časti súd vyhodnotil ako dôvodnú\nkompenzačnú námietku žalobcu, súd žalobu zamietol.\n17/ Pri rozhodovaní o trovách konania, keďže konanie bolo sčasti zastavené, súd prihliadal na to,\nči a kto procesne zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdil (v režime § 256 ods. 1\nCSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto\nzáveru potom zhodnotil (§ 255 ods. 2 CSP) celkovú otázku, z akej časti bola ktorá strana, resp.\nktorý konkrétny subjekt úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán,\ntreba z pohľadu § 255 ods. 2 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí,\nže kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa\nz hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo\n19/2010). Súd tak pri určení úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého subjektu na jednotlivých\nstranách sporu postupoval nasledovne : Pri posúdení úspechu a neúspechu v časti konania o nároku\nžalobkyne : žalobkyňa svojím konaním procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle § 256 ods.\n1 CSP, nakoľko späťvzatie žaloby bolo uskutočnené v reakcii na správanie žalovaného. V čase\npodania žaloby žalobkyňa nemala žiadne storno provízie - v konaní nebolo sporné, žaloba bola preto\npodaná v celom rozsahu dôvodne. Potom, ako sa žalobkyňa oboznámila s vyjadrením žalovaného z\nmarca 2019 a s jeho uplatňovanými nárokmi, žalobkyňa uznala jeho pohľadávku vo výške 2.056,91\n€, realizovala jednostranne započítavací prejav vôle a žalobu v tejto časti vzala späť, čiže predmetom\nkonania zostala suma 455,95 € s príslušenstvom. Žaloba bola podaná dôvodne a až pri správaní\nžalovaného a zistenia jeho nárokov, bola žaloba následne vzatá v časti späť. Žalovaný sa síce vyjadril,\nže žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť bez toho, že by bola táto kompenzačná námietka, pokiaľ\nide o storno provízie, vyriešená v civilnom konaní, a teda späťvzatie nemá vplyv na jeho zotrvaní\nna tejto kompenzačnej námietke, no na opakovanú výzvu žalobkyne, aby k späťvzatiu neudelil, za\ntýchto okolností svoj súhlas, reagoval tak, že so späťvzatím súhlasil a zároveň dodal, že podľa zmluvy\nžalobkyňa nemôže voči žalovanému započítať svoju pohľadávku, pričom on so započítaním nesúhlasí.\nAk žalovaný neakceptoval jednostranný započítací prejav žalobkyne na č.l. 211 spisu, na základe\nktorého požiadala o zastavenie konania v časti (žalobkyňou uznané storno provízie žalobcom uplatnené\nv priebehu konania v roku 2019) a tvrdil, že k započítaniu tejto pohľadávky nedošlo, no zároveň súhlasil\nso zastavením konania v tejto časti, aj keď nebola podľa neho táto kompenzačná námietka, pokiaľ ide o\nstorno provízie vyriešená v civilnom konaní, nemožno v konečnom dôsledku vinu za zastavenie konania\npripisovať žalobkyni.\n\n18/ Ak ide o tú časť konania, v ktorej bol čiastočne úspešný žalovaný, súd má za to, že v danej veci sú\ndané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré odôvodňujú náhradu trov konania v\ntejto časti nepriznať, resp. neprihliadať na žalobkyňu ako na neúspešnú v tejto časti konania. O možnej\naplikácii tohto ustanovenia bol žalovaný informovaný na pojednávaní 23.02.2024, pričom k tejto otázke\nžiadne argumenty neuviedol, iba stroho uzavrel, že s tým nesúhlasí. Súd pri uvedenom konštatovaní\nvychádza zo skutočností, uvedených i v rozsudku, ktorým rozhodol o veci samej, že v konaní bolo\nzistené, že žalobkyňa podala žalobu dôvodne. Žalobkyňa žalovaného od počiatku upozorňovala, že\njej odmenu zadržuje neoprávnene, a to len na základe svojich domnienok. Bol to teda žalovaný,\nktorý vyvolal na strane žalobkyne nevyhnutnosť riešiť vec súdnou cestou. Žalovaný roky žalobkyňu\nupodozrieval so spáchania trestnej činnosti, ktorej sa ale žalobkyňa nedopustila, čo preukázateľne\nmohlo mať dopad i na jej dobré meno a získavanie ďalších pracovných príležitostí. Nebolo sporné,\nže žalobkyňa je živiteľkou rodiny. Súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobkyne, že je potrebné prihliadať\nna situáciu a stav veci v čase začatia konania, pričom jednak späťvzatie návrhu vo vyššie uvedenej\nčasti bolo dôsledkom zmeny skutkového stavu po začatí konania, pričom žalobkyňa sa len postupne\nprispôsobovala zmenenému stavu veci, teda prakticky tiež len postupne svoje nároky uplatňovala s\nprihliadnutím na aktuálne najvhodnejšie právne riešenie vzniknutej situácie. Taktiež nie je zanedbateľné,\nže žalobkyňa tvrdila, že zmluvná pokuta ktorú žalovaný úspešne započítal je už premlčaná, pričom\nžalovaný sa voči tomu tvrdeniu nijak nevyhranil a toto tvrdenie nijak nepoprel. Keďže však nešlo zo\nstrany žalobkyne o kvalifikovanú námietku premlčania (napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: 25Cdo/1960/1999, -Uznesenie Krajského súdu v\nTrenčíne vydané pod sp. zn. 6Co/564/2016 dňa 27.09.2017), súd sa ňou nemohol zaoberať, no túto\nskutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o nároku žalovaného na trovy konania , ktoré mu v zmysle § 257\nCSP nepriznal. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej preto voči žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n19/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, pričom jeho odvolanie smerovalo\nvýlučne proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o trovách konania. Odvolanie podal\nz dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365\nods. 1 písm. d/ CSP), ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).\n20/ Žalovaný sa nestotožnil s posúdením súdu prvej inštancie ohľadom zavinenia zastavenia konania, a\npovažuje to za nesprávne. Podstatným pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania protistrana\nv súlade s ust. § 256 CSP je len a iba procesné zavinenie zastavenia konania. Žalovaný v odvolaní\nporovnáva súčasné znenie ust. § 256 CSP s predtým (do 30. 6. 2016) platným ust. § 146 ods. 2\nO.s.p. Uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie skúmal a následne svoje rozhodnutie v časti výroku o\ntrovách konania odôvodnil správaním sa žalovaného po podaní žaloby (a teda žalobkyni priznal voči\nžalovanému náhradu trov konania s odôvodnením, že žalovaný údajne procesne zavinil zastavenie\nkonania, keď po podaní žaloby plnil), tak vec posúdil podľa v tom čase neplatnej a neúčinnej právnej\nnormy (t.j. ust. § 146 ods. 2 O.s.p.) a súčasne v rozpore v súčasnosti platným a účinným ust. § 256\nods. 1 CSP, ktoré explicitne skúma len procesné zavinenie zastavenia konania, pričom z tohto hľadiska\nje procesným zavinením zastavenia konania jednoznačne späťvzatie žaloby bez ohľadu na pohnútky,\nktoré žalobcu k tomuto procesnému úkonu viedli; skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby žalobcovi\nplnil je len a výlučne hmotnoprávnym dôvodom na zastavenie konania, nie dôvodom procesným; pokiaľ\nsúd prvej inštancie konštatuje niečo iné, vec nesprávne právne posúdil. Tým sa prejavuje odlišnosť\nmedzi pôvodnou a novou právnou úpravou náhrady trov konania obsiahnutej v pôvodnom ust. § 146\nods. 2 druhá veta O.s.p. a v súčasnom ust. § 256 ods. 1 CSP. Keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania skúmal hmotnoprávne dôvody vedúce žalobkyňu k späťvzatiu žaloby, tak rovnako\nprocesne pochybil, nakoľko v zmysle súčasnej platnej právnej úpravy nie je skúmanie hmotnoprávneho\nzavinenia pri rozhodovaní o trovách konania podstatné. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne\nposúdil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že\nžalovaný procesne zavinil zastavenie konania; naopak, procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa,\nkeď žalobu vzala čiastočne späť a navrhla konanie zastaviť. V rozsudku žalovanému chýba logické\nvysvetlenie, ako súd dospel k svojmu záveru. Žalovaný popiera, že by procesne zavinil zastavenie\nkonania - keďže nie je v postavení žalobcu, žalovaný nemôže vziať žalobu späť.\n21/ Súd prvej inštancie sa v bode 51 odôvodnenia svojho rozsudku zaoberal čiastočným úspechom\nžalovaného, ktorý sa však nepremietol do priznania náhrady trov konania, a to z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa. Podľa súdu prvej inštancie existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie\nnároku na náhradu trov konania žalovanému, ktoré spočívajú v dopade na dobré meno a získavanie\n\npracovných príležitostí žalobkyne (keď ju žalovaný upodozrieval z trestnej činnosti, ktorej sa ale\nnedopustila) a v skutočnosti, že žalobkyňa je živiteľkou rodiny. Obe tieto skutočnosti, na ktoré poukazuje\nsúd prvej inštancie, sú však nepreukázané a nedôvodné. Súd na jednej strane akceptoval konkurenčnú\nklauzulu a zmluvnú pokutu z nej plynúcu (keďže žalobkyňa porušila zákaz konkurencie) a dna druhej\nstrane súd prvej inštancie uvádza, že toto konanie (zadržanie odmien) mohlo mať vplyv na získavanie\npracovných príležitostí. Pokiaľ ide o živiteľstvo rodiny, toto tvrdenie zostalo nepreukázané, súd sa\ntýmto dôvodom bližšie ani nezaoberal, tento dôvod nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Z\nodôvodnenia rozhodnutia neplynie ani to, že by súd zisťoval majetkové pomery žalobkyne, prípadne\njej rodinné pomery a pod. Ak boli žalobkyňou v tomto smere nejaké skutkové tvrdenia a dôkazy\npredkladané, žalovaný s nimi nebol oboznámený a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. V prejednávanej\nprávnej veci nebola preukázaná existencia akejkoľvek výnimočnej okolnosti, ako ani existencia dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali vybočenie zo všeobecného pravidla o povinnosti\nnahradiť trovy konania úspešnej strane sporu neúspešnou stranou. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu,\naby výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nprípadne aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému prizná nárok\nna náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n22/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa (č.l. 292, 293 spisu) tak, že považuje\nrozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania za správne. V čase podania žaloby\nžalovaný zadržiaval odmeny žalobkyne, a žaloba bola podaná dôvodne. Pokiaľ by žalobkyňa žalobu\nnepodala, jej nárok by sa časom premlčal. Trvala na tom, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo\npre správanie žalovaného, žaloba bola podaná dôvodne. Až po podaní žaloby vznikla žalovanému\npohľadávka voči žalobkyni (nárok na storno provízie), ktorú si žalovaný uplatnil v procesnej obrane.\nŽalobkyňa uvedený nárok žalovaného uznala, urobila jednostranné započítanie a v tejto časti žalobu\nvzala späť. Nevidela dôvod aby žalobu čiastočne nevzala späť, keď uznávala povinnosť vrátiť\nžalovanému storno provízie. Nepovažuje za správnu argumentáciu žalovaného, že by si nemohla voči\nnemu započítať vzájomnú pohľadávku, ak ju uznáva. Žalobkyňa navrhla napadnutý výrok rozsudku\npotvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n23/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách\nkonania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.\n24/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n25/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej\nprocesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie\nžaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná\ndôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil\nžalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie,\nktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú\nsituáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy\nbola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci\nmeritórne rozhodol súd (a to buď v celom rozsahu, alebo sčasti). V takýchto prípadoch má žalobca\nprávo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o\ntakýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie\nmuselo byť zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne\nvynaložil na bránenie svojho práva (a to buď v celom rozsahu, alebo sčasti).\n26/ V danom prípade je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že dôvodom zastavenia konania bolo\nspäťvzatie žaloby žalobcom, avšak len sčasti (čo do sumy 2.096,30 €) ako dôsledok toho, že žalovaný v\npriebehu konania, a to písomným podaním zo dňa 22. 3. 2019 (č.l. 133 a nasl. spisu) vzniesol námietku\nzapočítania voči žalobkyňou uplatnenému nároku vo výške 2.552,25 €, poukazujúc na to, že on sám má\nvoči žalobkyni nárok na vrátenie časti provízie (tzv. storno provízie) vo výške 2.056,91 € ako aj nárok\nna zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 € (v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti po dobu 3\nmesiacov po zániku zmluvy nevykonávať akúkoľvek činnosť v oblasti finančného sprostredkovania a/\nalebo finančného poradenstva). V predmetnom písomnom podaní žalovaný výslovne uvádza (3. odsek\nna str. 141 spisu), že obe svoje pohľadávky považuje za pohľadávky spôsobilé k započítaniu a týmto\nsvoje pohľadávky jednostranne započítava voči žalobou uplatnenému nároku žalobcu, a to do výšky\nžalobou uplatneného nároku s príslušenstvom. K uvedenému odvolací súd považuje za nutné doplniť,\nže ako vyplýva z obsahu spisu (včítane vyjadrení žalovaného), zadržanie odmien žalovaným za dané\n\nmesiace nebolo medzi stranami sporné, rovnako tak nebola sporná ani výška zadržaných odmien\nžalobkyni.\n27/ Práve na uvedené písomné vyjadrenie žalovaného, ktorým namietol, že má sám voči žalobkyni\ndve pohľadávky na započítanie, reagovala žalobkyňa späťvzatím žaloby čo do sumy 2.096,30 €, keď\npovažovala za dôvodnú skutočnosť, že žalovanému vznikol voči nej nárok na storno provízie, a to ku\ndňu 31. 8. 2019 (podľa výpisu statement od NN Životná poisťovňa, a.s.) vo výške 2.096,30 €, keď\nzapočítala vzájomné pohľadávky, a to svoju pohľadávku vo výške 2.552,25 € (z titulu zadržiavaných\nodmien z uzavretých zmlúv) s pohľadávkou žalovaného vo výške 2.096,30 € (z titulu storno provízie).\nHoci tým nedošlo ku skutočnému plneniu zo strany žalovaného, jeho (nesporný) záväzok voči žalobkyni\nv rozsahu 2.096,30 € následkom započítania zanikol; žaloba žalobkyne v tomto rozsahu teda bola\npodaná dôvodne. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou\nv časti o zaplatenie 2.096,30 € bolo naplnenie požiadavky žalobkyne, obsiahnuté v žalobnom petite; z\nprocesného hľadiska tak zastavenie konania zavinil žalovaný. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobkyňou\nza daných okolností je potom jej právo, aby jej žalovaný nahradil trovy, ktoré musela v konaní vynaložiť\nna uplatnenie svojho práva v tejto časti, podľa § 256 ods. 1 CSP.\n28/ Žalobkyňa v konaní voči žalovanej po čiastočnom späťvzatí žaloby trvala na zaplatení sumy 455,93\n€ s príslušenstvom, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, pričom žalobkyňa\nproti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepodala odvolanie. Čo do zamietajúceho\nvýroku rozsudku teda žalobkyňa v konaní úspešná nebola, naopak v tejto časti dosiahol v konaní úspech\nžalovaný. V rámci rozhodovania o trovách konania súd prvej inštancie považoval za správne v časti, v\nktorej bol úspešný žalovaný, mu výnimočne trovy nepriznať, keď mal za to, že sú splnené podmienky\npre aplikáciu ust. § 257 CSP, pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd sa s\ntýmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil; použitie ust. § 257 CSP v danom prípade vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n29/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n30/ Ustanovenie § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu\ntrov konania. Použitie ust. § 257 CSP teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala\nprávo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným\nokolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného\nzreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní\ndôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a\niné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva\nna súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd výnimočné okolnosti, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257\nCSP z obsahu spisového materiálu na strane žalobkyne nezistil. Súd prvej inštancie odôvodnil použite\nust. § 257 CSP okolnosťami prípadu, t.j., že žalovaný odmenu, ktorú uplatňovala žalobkyňa zadržiaval\nneoprávnene, že ju podozrieval zo spáchania trestnej činnosti, ktorej sa žalobkyňa nedopustila, čo mohlo\nmať dopad na jej dobré meno a komplikovať získanie ďalších pracovných príležitostí, tiež, že žalobkyňa\nje živiteľkou rodiny.\n31/ Tieto okolnosti však neboli súdom prvej inštancie dôkladnejšie preverované. Možný dopad na\ndobré meno žalobkyne resp. komplikácie pri získavaní pracovných príležitostí zo spisu nevyplývajú,\nnaopak, zo spisového materiálu je zrejmé, že po ukončení práce pre žalovaného ( ku dňu 17. 10.\n2017 ) podľa výpisu z registra NBS žalobkyňa pôsobila okrem iných sektorov aj ako finančný agent\nv sektore poistenia a zaistenia pre Fincentrum, a.s., a to už od 15. 11. 2017; žalobkyňa pôsobila\nako finančný sprostredkovateľ u konkurenčnej poisťovne, čo nesvedčí o ťažkostiach pri získavaní\npracovných príležitostí u žalobkyne. Samotná všeobecná skutočnosť, že žalobkyňa je živiteľkou rodiny\nbez bližšej špecifikácie a popisu rodinných, sociálnych, majetkových či finančných pomerov žalobkyne\nrovnako ako dôvod hodný osobitného zreteľa v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, neobstojí.\nOdvolací súd tak považuje za potrebné uzavrieť, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust.\n§ 257 CSP v konaní zistené neboli. Navyše, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo\nnutné vziať do úvahy aj fakt, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaný, ktorý bránil svoje právo, nedostal\nnáhradu tých trov konania, ktoré v ňom musel vynaložiť.\n32/ Namieste bolo preto rozhodnúť o trovách prvoinštančného konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP,\nt.j. podľa pomeru úspechu strán vo veci, ako aj ust. § 256 ods. 1 CSP, t.j. s prihliadnutím na to, ktorá\nzo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. V danom prípade tak žalobkyni patrí nárok na\nnáhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené (2.096,30 €) a žalovanému v časti, v ktorej\nbola žaloba žalobkyne zamietnutá (455,96 €).\n\n33/ V predmetnej právnej veci tento pomer predstavuje u žalobkyne v percentuálnom vyjadrení 82 %\n(2.096,30 € : 2.552,25 €) a u žalovaného 18 % (455,96 € : 2.552,25 €); potom má žalobkyňa nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 64 % (82 % - 18 %).\n34/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách\nprvoinštančného konania zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok\nna náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 64 %.\n35/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemajú na\nnáhradu trov odvolacieho konania právo. Zohľadnil pritom skutočnosť, že žalovaný v odvolaní nesúhlasil\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 % žalobkyni a naopak,\nžiadal priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % jemu. Odvolací súd\nsíce zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania, žalovaný bol však so\nsvojím odvolaním úspešný len sčasti; preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,\nže žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, na základe ust. § 396 ods.\n1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.\n36/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0\n(§\n3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Csp/42/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "d2fe24d8-7ad6-49d4-8c00-a7bcac280136:be644136-28db-4526-9c7c-971a471e4c99", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3814205174.2", "spisova_znacka": "6Co/564/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/564/2016 z 26. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3814205174.2"}], "citovane_v": []}