Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/55/2024 1624200488 08. 07. 2024 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2024:1624200488.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, V., proti žalovanému: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28. marca 2024 č. k. 27C/40/2024 -14, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutí uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.01.2024 (tento bol Uznesením č. k. 34pc/2/20274-14 zo dňa 6.2.2024 vylúčený na samostatné konanie), ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni z dôvodu fyzického a násilného ubližovania v minulosti. Zároveň rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 15.01.2024 domáhala rozvodu manželstva s žalovaným. V návrhu na rozvod manželstva uviedla, že žiada súd o zákaz priblíženia žalovaného k jej. Vzhľadom na to, že je dôchodkyňa, sa jej zhoršuje zdravotný stav zo psychického týrania. Súd uznesením zo dňa 06.02.2024 č.k. 34Pc/2/2024-14 vylúčil návrh žalobkyne v časti zákazu priblíženia žalovaného k jej osobe na samostatné konanie. Svoj návrh zdôvodnila len slovami, že žiada o zákaz priblíženia žalovaného k jej osobe z dôvodu fyzického a násilného ubližovania v minulosti. Uviedla ďalej už len, že keďže je dôchodkyňa, sa jej veľmi zhoršil zdravotný stav z dôvodu psychického týrania. V návrhu ďalej uviedla, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 04.10.1980 v V.. Spoločné bývanie v V. manžel opustil pred viac ako 5 rokmi, avšak nepravidelne sa do domu vracia. Žalovaný má v súčasnosti priateľku, ktorú denne navštevuje, taktiež u nej aj často prespáva. Žalovaný sa neustále vracia a tým aj užíva spoločnú nehnuteľnosť, žiadala súd o určenie poplatkov na réžiu nehnuteľnosti. Súd uznesením č.k. 27C/40/2024-7 zo dňa 09.02.2024 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň ju poučil, že v prípade, ak vytýkané vady podania neodstráni, súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne, to neplatí v prípade takých nedostatkov, pri ktorých neexistencii možno v konaní pokračovať. Žalobkyňa uznesenie prevzala dňa 20.02.2024. Podaním doručeným súdu dňa 05.03.2024 (podaným na pošte dňa 01.03.2024) požiadala o predĺženie lehoty. Neuviedla do akého dátumu predĺženie lehoty žiada. Súd jej prípisom oznámil, že jej predlžuje lehotu na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o 10 dní odo dňa doručenia tohto prípisu. Prípis prevzala 13.03.2024. V stanovenej lehote svoj návrh nedoplnila. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovenimi § 324 ods. 1 § 325 ods. 1 , § 326 ods. 1 § 328 ods. 1 ,§ 329 ods. 1 C.s.p., keď uviedol, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného,
resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. V danej právnej veci po preskúmaní návrhu žalobkyne súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady podľa § 325 ods. 1 C.s.p.. 1.3. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd žalovanému uložil zákaz priblížiť sa k jej osobe. Na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku je potrebné osvedčiť, že konanie žalovaného môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne a je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán. Na zdôvodnenie tohto návrhu uviedla žalobkyňa len to, že v minulosti došlo k fyzickému a násilnému ubližovaniu a že jej zdravotný stav je zhoršený z dôvodu psychického týrania, keď nijak bližšie neopísala situáciu, v ktorej sa nachádza. Ostala len v tomto jej stručnom vyjadrení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobkyne. Tieto tvrdenia je nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Napriek uzneseniu, ktorým súd vyzval žalobkyňu na doplnenie jej návrhu o podrobné opísanie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutky, ktorých sa mal žalovaný voči nej dopustiť, z ktorých by súd mohol posúdiť osvedčenie dôvodnosti jej návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že súd vyhovel žiadosti žalobkyne o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu, žalobkyňa nereagovala a súdu doplnenie nedoručila. Súd po posúdení návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade nejde o také nedostatky návrhu, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní, avšak na druhej strane sú dôvodom, pre ktorý návrhu nie je možné vyhovieť, keďže súd nepovažuje za osvedčené splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. K návrhu žalobkyňa priložila len potvrdenie o tom, že urobila oznámenie o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu dňa 25.10.2023. Z tohto potvrdenia však súdu nevyplýva voči komu smeruje a čo je obsahom oznámenia. Žalobkyňa v danej veci neosvedčila, že konanie žalovaného môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu a je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán, keď toto zostalo len v rovine jej tvrdení. Na základe uvedeného teda súd mal za to, že v danej veci žalobkyňa neosvedčila naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným, a preto jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.4. Rozhodnutie v časti nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol žalovanému. Keďže však v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu z hľadiska hospodárnosti nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal ňou navrhované neodkladné opatrenie. Uviedla, že rozhodnutie považuje za nesprávnej, keďže dostatočne osvedčila naliehavú potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a to dokladmi zaslanými poštou. Ako prílohu k odvolaniu predložila Lekársku správu S.. Z. E.. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 5.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 5.4. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 5.5. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 5.6. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 6. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.
7.1. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje nato, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. 8. Odvolací súd pri vecnom prieskume správnosti napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s obsahom spisu zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie keď bez predloženia listín, osvedčujúcich dôvodnosť nároku a osvedčujúcich bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, návrhu vyhovieť nemôže. Napriek uzneseniu, ktorým súd vyzval žalobkyňu na doplnenie jej návrhu o podrobné opísanie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutky, ktorých sa mal žalovaný voči nej dopustiť, z ktorých by súd mohol posúdiť osvedčenie dôvodnosti jej návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že súd vyhovel žiadosti žalobkyne o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu, žalobkyňa nereagovala a súdu doplnenie nedoručila. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jediného listinného dôkazu založeného žalobkyňou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (oznámenie o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu dňa 25.10.2023.) teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosti procesnej prevencie. Len samotné narušenie vzájomných vzťahov partnerov, ktoré je zrejmé aj vzhľadom na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Malacky o rozvod manželstva (sp. zn. 34Pc/2/2024) nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie bežných konfliktov partnerov vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR. 8.1. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). V tomto čase však objektívne neprichádzalo do úvahy vyhovenie návrhu žalobkyne, pretože táto súdu žiaden postačujúci dôkaz útoku/násilí voči jej osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu okamžitý zásah súdu voči žalovanému, nepreukázala a ani samotný návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by osvedčila existujúci nárok žalobkyne. Pokým žalobkyňa v rámci odvolacieho konania poukazovala nato, že do spisu založila lekárske správy, ktoré osvedčujú naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným tak odvolací súd z obsahu spisu zistil (č.l. 34 až 43 spisu), že tieto boli prílohou Vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaného v konaní o rozvod manželstva sp. zn. 34Pc/2/2024 a boli doručené Okresnému súdu Malacky v tomto konaní dňa 8.4.20224, t.j. po vydaní rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto na ne nie je možné prihliadnuť, keďže vyššie citované ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p. má osobitný význam aj pre odvolacie konanie. Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 C.s.p.. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia a preto na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliadol.
9. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie prijatý záver o nedôvodnosti nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovené. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie v celom rozsahu patričným spôsobom odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. s poukazom na § 234 ods. 2 C.s.p., na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd a s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobkyne nepovažoval za dôvodné. 10. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).