Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/117/2022 1520201544 24. 09. 2024 JUDr. Monika Holická ECLI:SK:KSBA:2024:1520201544.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: X/ Z.. N. Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. H.N. XX, U., X/ P. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. X, R., X/ J. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. X G., Z. R. D., X/ N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. K. X, U., všetkých zastúpených: Michal Mrva advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovanému: Urbárska spoločnosť „pozem. spol." Bratislava - Jarovce, so sídlom Pílová 7, Bratislava, IČO: 30 844 037, zastúpenému: Legium s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bukureštská č. 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, o splnenie povinnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.01.2022 č.k. 56C/15/2020-92 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1/, 2/, 3/, a 4/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcom 1/, 2/, 3/, a 4/ kompletný výpis zo zoznamu členov žalovaného v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, dátum vzniku členstva v spoločenstve, právny predchodca člena spoločenstva a dátum zápisu do zoznamu členov; kompletný výpis zo zoznamu nehnuteľností žalovaného v rozsahu katastrálne územie, čísla listov vlastníctva alebo iných listín, na ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, parcelné čísla, druh a výmera pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; a povinnosť umožniť žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ nahliadnuť do zoznamu členov žalovaného, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobcovia 1/, 2, 3/, a 4/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak podľa § 18 ods. 1, 2, 4 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, 2 Obč. zákonníka s odôvodnením, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 4/ sú členovia žalovaného, ktorý je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona o pozemkových spoločenstvách a domáhali sa svojho práva nahliadnuť do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností a práva žiadať z nich výpisy formou písomnej žiadosti adresovanej žalovanému, a to žalobca 4/ ešte pred začatím konania a následne opakovane v priebehu konania a žalobcovia 1/ až 3/ až počas konania. Skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 3/ podali svoje žiadosti až počas konania, neznamená nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie v spore; právo, ktorého sa domáhajú v konaní, im patrí bez ohľadu na čas podania žiadosti. V priebehu konania sa stalo nesporným, že všetci žalobcovia svoje žiadosti žalovanému doručili, pričom žalovaný im v časti, ktorá je predmetom
konania, nevyhovel. Poukázal na to, že § 18 ods. 4 veta prvá zákona o pozemkových spoločenstvách žiadne formálne ani obsahové požiadavky na domáhanie sa práva podľa tohto ustanovenia oprávneným subjektom nekladie; žiadosť preto môže byť písomná i ústna, nemusí byť odôvodnená, ani v nej nemusí byť označené konkrétne zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa oprávnený subjekt svojho práva domáha. Je na žalovanom ako povinnom, aby sa žiadosťou zaoberal, posúdil jej obsah a vyhovel jej v rozsahu, v akom mu to ukladá zákon. Žalobcom sa opakovane nedarilo formulovať svoje žiadosti precízne, keď v žiadostiach nepoužili termín „výpis“, teda nežiadali o zaslanie výpisu (výpisov) zo zoznamu členov a zoznamu nehnuteľností, ale žiadali o zaslanie „zoznamu členov a zoznamu nehnuteľností“, ktorá nedôslednosť sa pretavila aj do znenia žalobného petitu, súd však nie je viazaný jeho doslovným znením. Špecifikáciu žalobného petitu prednesenú na pojednávaní dňa 11.01.2022 nepovažoval za zmenu petitu, nakoľko sa ňou žalobcovia nedomáhali iného alebo ďalšieho práva, iba prispôsobili znenie žalobnej žiadosti dikcii zákona. Táto nedokonalosť vo formulácii či už žiadosti žalobcov alebo ich žalobného petitu však neznemožňovala žalovanému vyhovieť ich žiadostiam, keď logickým výkladom žiadosti žalobcov v zmysle ich celého obsahu bolo možné dospieť k tomu, že žiadajú o výpisy z uvedených zoznamov a nie o zoznamy samotné. Žalobcovia svoje žiadosti tiež nesprávne odôvodňovali, keď sa domáhali práv ustanovených v § 18 ods. 4 písm. a) a b) zákona o pozemkových spoločenstvách, avšak právnym posúdením žalobcov súd nie je viazaný a ani žalovaný. Člen spoločenstva nemá povinnosť svoju žiadosť nijako odôvodňovať, nemusí v nej uvádzať konkrétne zákonné ustanovenie, na základe ktorého žiada o nahliadnutie do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností alebo na základe ktorého žiada o výpisy z nich a pokiaľ aj uvedie nesprávne ustanovenie zákona, avšak jeho žiadosť je obsahovo dôvodná, je povinnosťou spoločenstva žiadosti vyhovieť. Nakoľko člen spoločenstva má podľa § 18 ods. 4 prvá veta zákona o pozemkových spoločenstvách právo nahliadnuť do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností a právo žiadať o výpisy z nich, pričom z obsahu žiadosti ako aj z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia sa domáhali práve týchto svojich práv, boli ich žiadosti adresované žalovanému a aj ich žaloba, dôvodné. K obrane žalovaného, že nedisponuje žiadnou spoločnou nehnuteľnosťou, uviedol, že táto skutočnosť nie je prekážkou vydania výpisu zo zoznamu nehnuteľností, hoci by aj predmetný výpis bol „prázdny“. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že z katastra nehnuteľností a obchodného registra nie je možné žiadať o kompletný výpis, teda výpis všetkých údajov v nich uvedených, uviedol, že tieto sú svojou povahou, rozsahom a obsahom evidovaných informácií verejnoprávne registre úplne odlišné od zoznamov vedených žalovaným ako súkromnoprávnym subjektom. Ustanovenie § 18 ods. 4 veta prvá (v spojení s § 18 ods. 1 a ods. 2) je dostatočne konkrétne, pokiaľ ide o rozsah informácií, na ktoré má člen spoločenstva právo, v nijakom smere z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť žiadateľa konkretizovať, vo vzťahu ku komu je výpis žiadaný, ani nemožnosť žiadať o kompletný výpis vo vzťahu ku všetkým evidovaným členom a nehnuteľnostiam. Takúto žalovaným tvrdenú povinnosť člena nie je možné vyvodiť ani z existencie práva člena nahliadnuť do zoznamov vedených spoločenstvom. Právo nahliadať do zoznamov vedených spoločenstvom má svoje opodstatnenie aj popri existencii práva žiadať o výpisy z týchto zoznamov, či už pre kontrolu a úplnosť výpisov alebo pre prípady, kedy členovi z rôznych subjektívnych dôvodov postačuje uskutočnenie nahliadnutia. Pokiaľ žalovaný argumentoval potrebou ochrany osobných údajov členov spoločenstva, uviedol, že v tomto prípade žalovaný ako pozemkové spoločenstvo sprístupnením údajov, medzi ktorými sú aj osobné údaje jeho členov, plní zákonom uloženú povinnosť. Splnením zákonnej povinnosti nemôže žalovaný porušiť právo. Ďalšie nakladanie so získanými osobnými údajmi je už zodpovednosťou žalobcov. Ďalej uviedol, že žalovaný poukázal aj na rozdielny režim písomnej žiadosti podľa § 18 ods. 4 písm. b) oproti žiadosti podľa § 18 ods. 4 veta prvá zákona o pozemkových spoločenstvách. Nestotožnil sa s jeho názorom, že § 18 ods. 4 veta prvá ustanovuje práva člena a § 18 ods. 4 písm. b) upravuje spôsob ich plnenia zo strany orgánu spoločenstva. V zmysle § 18 ods. 4 písm. b) je orgán spoločenstva, ktorý vedie zoznam členov a zoznam nehnuteľností, povinný výlučne iba členovi, ktorý o to písomne požiada, vydať potvrdenie o členstve v spoločenstve a výpis zo zoznamu členov a zo zoznamu nehnuteľností. Oproti tomu § 18 ods. 4 veta prvá upravuje všeobecnejšie právo nielen člena, ale aj fondu a správcu nahliadať do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností, žiadať o výpisy (t.j. nie iba výpis) z nich a robiť si z nich výpisy. Z toho je zrejmé, že tieto ustanovenia na seba vzájomne nenadväzujú v zmysle, že by druhá veta vykonávala prvú vetu § 18 ods. 4, ale upravujú iný okruh práv a vo vzťahu k iných subjektom, i keď čiastočne sa tieto práva i subjekty prekrývajú. Z existencie týchto ustanovení vedľa seba nevyplýva, že by písomná žiadosť člena mala byť orgánom spoločenstva plnená iba podľa § 18 ods. 4 písm. b). Ak člen podá písomnú žiadosť, ktorej nie je možné vyhovieť podľa § 18 ods. 4 písm. b), je spoločenstvo povinné skúmať žiadosť z pohľadu, či jej nie je možné vyhovieť podľa § 18 ods. 4 veta prvá. Nestotožnil sa ani s obranou žalovaného, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko plniť povinnosť podľa § 18 ods. 4 psím. b) má orgán
žalovaného, nie žalovaný. Uviedol, že aj keby žalobcovia podali žiadosť podľa § 18 ods. 4 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách (súd však ich žiadosť posudzuje podľa § 18 ods. 4 veta prvá), pasívnu vecnú legitimáciu v spore by malo vždy spoločenstvo, nie jeho orgán, pretože žiaden orgán spoločenstva nemá vlastnú právnu subjektivitu, tú má iba spoločenstvo ako celok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa odvoláva na všetky svoje predchádzajúce vyjadrenia písomné aj ústne a na všetky listinné dôkazy, ktoré v rámci sporu vyprodukoval. Poukázal na to, že pôvodnú žiadosť o zaslanie potvrdenia o členstve v pozemkovom spoločenstve, zaslanie kompletného zoznamu členov žalovaného a zaslanie kompletného zoznamu nehnuteľností žalovaného listom zo dňa 09.01.2020 mu adresoval len žalobca 4/ a z podanej žaloby teda nevyplývalo akékoľvek konanie žalovaného voči žalobcom 1/ až 3/ a ani konanie žalobcov 1/ až 3/ voči nemu. Títo nežiadali žalovaného o realizáciu svojich práv, vyplývajúcich im zo zákona o pozemkových spoločenstvách a ani ho nepožiadali o splnenie akejkoľvek povinnosti žalovaného voči nim. Jednalo sa o zjavne nedôvodnú žalobu, kde žalobcovia 1/ a ž 3/ nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby a žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/. Podľa jeho názoru je v rozpore s dobrými mravmi konanie žalobcov 1/ až 3/, ktorí bez toho aby pred podaním žaloby vyvynuli akúkoľvek iniciatívu k nahliadnutiu do zoznamu členov žalovaného a do zoznamu nehnuteľností žalovaného, sa podanou žalobou tohto domáhali. Uviedol, že v liste zo dňa 20.01.2020 zaslal žalobcovi 4/ potvrdenie o jeho členstve v pozemkovom spoločenstve a poučil a upovedomil ho o tom, že v zmysle § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách, člen spoločenstva nemá právo žiadať o zaslanie kompletného zoznamu členov, a ani o zaslanie zoznamu nehnuteľností spoločenstva, tak ako o to žiadal on vo svojom liste. V rámci uvedeného ustanovenia zákon umožňuje a členom spoločenstva priznáva právo len v rozsahu nahliadania do zoznamov, žiadosť o výpis zo zoznamu a možnosť si urobiť výpisy zo zoznamov. Stále trvá na tomto výklade dotknutých ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý si osvojili aj iné pozemkové spoločenstvá na území SR; ako príklad uviedol Urbársku spoločnosť Pozemkové spoločenstvo Šperling, obec Ostrovany a poukázal na úpravu realizácie práv vyplývajúcich z § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách v článku 4 bod 11 stanov uvedeného pozemkového spoločenstva. Trval na tom, že postupoval v súlade so zákonom, žalobcu 4/ vyzval aby osvedčil svoj právny záujem na nahliadnutí do zoznamu členov spoločenstva a zoznamu nehnuteľností, avšak žalobca 4/ a ostatní žalobcovia po zaslaní ich žiadostí v priebehu konania, neodsvedčili svoj právny záujem na nahliadnutí a preto nemal inú možnosť, ak chcel postupovať v súlade so zákonom, ako žiadostiam nevyhovieť. Poukázal na to, že list žalobcu 4/ zo dňa 03.02.2020 označený ako Opätovná žiadosť a Predžalobná výzva mu nebol doručený, oboznámil sa s ním až ako s prílohou doručenej žaloby. Podľa jeho názoru mu žalobca 4/ tento list ani na jeho adresu neodoslal, keď nebol predložený podací lístok, ktorý by obsahoval aj zadnú stranu lístku, kde je uvedené číslo zásielky a dátum odoslania. Ďalej poukázal na výsledky kontroly, ktorú na základe podnetu žalobcu 4/ vykonal Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor dňa 26.03.2020 pod č. PU-BA-PLO-2020/010205-008/JAS u žalovaného vykonal úrad štátny dozor, v rámci ktorého neboli u žalovaného konštatované žiadne porušenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách. Uviedol, že nemá žiadny problém s realizáciou práv žalobcov vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia, avšak tieto musia byť realizované v súlade so zákonom, a to počnúc žiadosťou žalobcov až po samotnú realizáciu spočívajúcu v nahliadnutí, vyhotovení si odpisov a podobne. Podľa jeho názoru súd mu uložil v rozsudku povinnosti, ktorých splnenie nie je v súlade s § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách a preto považuje rozsudok za nesprávny a nezákonný. 3. Žalobcovia 1/ až 4/ vo svojom vyjadrení žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. K tvrdeniu žalovaného, že o splnenie povinnosti bol požiadaný iba žalobcom 4/ uviedli, že samotné podanie žaloby je nutné považovať za kvalifikovanú výzvu na splnenie povinnosti, pričom účinky takejto výzvy nastupujú doručením žaloby žalovanému. Poukázali na bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku a dodali, že žalovaný po doručení žaloby, z ktorej je zrejmé, aké povinnosti žalobcovia 1/
až 4/ požadujú, tieto nesplnil a preto je žaloba dôvodná v celom rozsahu a aktívna vecná legitimácia žalobcov 1/ až 3/ je daná. Poukázali na to, že žalobcovia 1/ až 4/, v záujme predídenia akýmkoľvek pochybnostiam a ďalšiemu rozporovaniu aktívnej vecnej legitimácie na ich strane v spore, zaslali žalovanému dňa 30.09.2020 list, ktorým sa explicitne dožadovali splnenia povinnosti, ktorá je predmetom žaloby, o čom predložili aj podacie lístky preukazujúce, že žalovanému boli tieto dokumenty zaslané a aj doručené. S poukazom na doslovné znenie zákona o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ako aj na doktrinálny výklad H.. J. J., R.. G. J.. N. H., R.. v publikácii s názvom „Zákon o pozemkových spoločenstvách“ na strane 279 a 280 predmetného komentára a na dôvodovú správu k § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov namietali, že zo strany žalovaného ide o účelovú dezinterpretáciu ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, keď prvú vetu a druhú vetu tohto ustanovenia účelovo spája a vyvodzuje z toho pre žalobcov 1/ až 4/ nepriaznivé právne dôsledky, ktoré ich obmedzujú v ich právach vyplývajúcich im priamo zo zákona. Plne sa stotožnili aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedli, že je zrejmé, že členovia pozemkového spoločenstva nie sú povinní osvedčovať žiadny právny záujem na nahliadaní do zoznamu nehnuteľností a do zoznamu členov, nakoľko toto oprávnenie im vyplýva priamo zo zákona a to z § 18 ods. 4 prvej vety zákona o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že argumenty žalovaného sú zjavnou dezinterpretáciou, ktorú sa snaží preukázať aj nesprávnym postupom iného pozemkového spoločenstva. Uvedený argument je nutné odmietnuť, nakoľko z nedodržiavania zákona iným subjektom nemožno odvodzovať oprávnenie nedodržiavania zákona pre seba samého. K popieraniu doručenia písomnosti zo dňa 03.02.2020 žalovanému uviedli, že ak by aj bolo pravdou, že žalovaný nemal možnosť oboznámiť sa s týmto listom pred podaním žaloby, nič mu nebránilo splniť si zákonnú povinnosť po podaní žaloby, čo však neurobil, čo je jasný dôkaz o dôvodnosti žaloby. Poukaz na vybavenie podnetu žalobcu 4/ zo strany Okresného úradu Bratislava, neznamená, že si žalovaný splnil zákonné povinnosti a že žalobca 4/ nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Strata aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane môže nastať jedine splnením si zákonných povinností žalovaným. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na svojom odvolaní a na námietkach v ňom uvedených. Žalobca podľa jeho názoru nesprávne vykladá § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého nevyplýva, že by žalobcovia ako členovia žalovaného, mali právo na zaslanie kompletného zoznamu členov žalovaného a zoznamu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného tak, ako to žiadali vo svojich žiadostiach a domáhajú sa v žalobe. Poukázal na to, že žalobcovia stotožňujú pojem „výpis“ s pojmom „zoznam“. Tieto pojmy rozlišuje aj zákonodarca, keďže v ust. § 18 ods. 4 je uvedené, že žalovaný má poskytnúť výpis zo zoznamu a nie celý zoznam. Pojem výpis nemožno stotožňovať s pojmom zoznam. Nestotožnil sa s argumentáciou, že predložené stanovy Pozemkového spoločenstva Šperling sú automaticky nesprávne; namietali, že stanovy akéhokoľvek pozemkového spoločenstva musia byť v súlade so zákonom a zakladajúcou zmluvou spoločenstva; taktiež podliehajú dozoru zo strany Okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, ktorý by na ich nesúlad so zákonom určite upozornil. Ďalej uviedol, že odmieta obvinenia žalobcov z dezinterpretácie ust. § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách a zdôraznil, že sa snaží o postup plne v súlade so zákonom. 5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Uviedli, že konštatovania žalovaného nie je možné považovať za argumenty, ale iba za názory; nie je zrejmé, akú skutočnosť preukazuje žalovaný upozorňovaním na dôkaz z podacieho lístka a poukázali na to, že je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanému doručená, nakoľko na ňu odpovedal listom zo dňa 20.01.2020. K interpretácii § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách uviedli, že pojmy výpis a zoznam vo význame, ktorý použili žalobcovia 1/ až 4/ nie sú nijako sporné, ako sa to snaží prezentovať žalovaný. S poukazom na výrok napadnutého rozsudku namietali, že nie je zrejmé, čo tvrdeniami týkajúcimi sa pojmov „zoznam“ a „výpis“ žalovaný preukazuje. Pokiaľ ide o stanovy iného pozemkového spoločenstva predložené žalovaným, tieto nie sú nesprávne z dôvodu, že nie sú v súlade s výkladom a právnym názorom žalobcov, ale sú nesprávne z dôvodu, že sú v rozpore so zákonom. Ohľadom interpretácie ust. § 14 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v predchádzajúcom vyjadrení. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.08.2022, v ktorom zopakoval svoje námietky uvedené v jeho odvolaní a v predchádzajúcom vyjadrení.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcom 1/ až 4/, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému vydať im kompletný zoznam členov žalovaného s náležitosťami podľa §18 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov; kompletný zoznam nehnuteľností s náležitosťami podľa § 18 ods. 2 cit. zákona; a uloženia povinnosti umožniť im nahliadnuť do zoznamu členov pozemkového spoločenstva podľa § 18 ods. 4 cit. zákona. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Pri svojom právnom posúdení vychádzal zo zodpovedajúcich ustanovení zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktoré aj správne vyložil. Svoje závery aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj právnej stránke, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 9. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a právne závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje. 10. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkou žalovaného, týkajúcou sa zjavnej nedôvodnosti žaloby žalobcov 1/ až 3/ a nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby z dôvodu, že o realizáciu ich práv vyplývajúcich im zo zákona o pozemkových spoločenstvách a o splnenie akejkoľvek povinnosti žalovaného voči nim nežiadali žalovaného písomnou žiadosťou pred podaním žaloby. Správne súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že podanie žiadostí žalobcami 1/ až 3/ v priebehu konania neznamená nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie v spore, s poukazom na to, že právo, ktorého sa domáhajú v tomto konaní, im patrí bez ohľadu na čas podania žiadosti, pričom v priebehu konania sa stalo nesporným, že všetci žalobcovia svoje žiadosti žalovanému doručili a žalovaný im v časti, ktorá je predmetom konania, nevyhovel. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 217 ods. 1 vety prvej C.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcov 1/ až 3/ vychádzať zo skutočnosti, že v čase vydania napadnutého rozsudku boli ich žiadosti, ktorými sa domáhali proti žalovanému realizácie ich práv ako členovia pozemkového spoločenstva žalovaného, žalovanému doručené. Ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie správne vyložil tak, že ust. § 18 ods. 4 veta prvá a § 18 ods. 4 písm. b) citovaného zákona upravujú iný okruh práv a vo vzťahu k iným subjektom, i keď čiastočne sa tieto práva i subjekty prekrývajú a nevyplýva z týchto ustanovení, že by písomná žiadosť člena mala byť orgánom spoločenstva plnená iba podľa § 18 ods. 4 písm. b). Správne súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 18 ods. 4 vety prvej cit. zákona, podľa ktorého má člen spoločenstva právo nahliadnuť do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností, ako aj právo žiadať o výpisy z nich, pričom uvedené ustanovenie neupravuje žiadne formálne ani obsahové náležitosti žiadosti člena spoločenstva, ktorou sa domáha realizácie týchto práv a pokiaľ ide o rozsah informácií, na ktoré má člen spoločenstva právo, nevyplýva z tohto ustanovenia povinnosť žiadateľa konkretizovať, vo vzťahu ku komu je výpis žiadaný, ani nemožnosť žiadať o kompletný výpis vo vzťahu ku všetkým evidovaným členom a nehnuteľnostiam.
11. Uvedené závery súdu prvej inštancie sú podľa názoru odvolacieho súdu v súlade aj s dôvodovou správou k zákonu č. 110/2018 Z.z., v ktorej je k § 18 ods. 4 uvedené, že „Ponecháva sa právo člena spoločenstva nielen robiť si výpis zo zoznamu, ale aj požiadať spoločenstvo o vyhotovenie výpisu, a to s ohľadom na často väčší objem listín, ktoré sú predmetom výpisu, ako aj s ohľadom na možnú zdravotnú či inú indispozíciu členov (členmi spoločenstiev sú často starší občania, pre ktorých je vlastnoručné vyhotovenie výpisu náročné). Povinnosť spoločenstva sprístupniť určené údaje sa okrem člena spoločenstva vzťahuje aj na iné osoby, ktoré osvedčia právny záujem, t.j. najmä na nájomcov nehnuteľností, prenajímateľov nehnuteľností, dlžníkov, veriteľov alebo osoby, ktoré z akéhokoľvek dôvodu súvisiaceho s vlastníctvom alebo užívaním nehnuteľností v spore so spoločenstvom alebo jeho členom.“ 12. Dôkaz predložený žalovaným, ktorým sú Stanovy Urbárskej spoločnosti Pozemkového spoločenstva Šperling, nie je spôsobilý spochybniť správnosť výkladu ust. § 18 ods. 4 zákona o pozemkových spoločenstvách súdom prvej inštancie; tieto stanovy obsahujú úpravu práv a povinností členov pozemkového spoločenstva a predstavenstva spoločenstva, avšak neobsahujú žiaden výklad ustanovenia § 18 ods. 4 cit. zákona. 13. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil v podstate zhrnutím svojich tvrdení a námietok prezentovaných v prvoinštančnom konaní, avšak na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval a túto relevantným spôsobom nespochybnil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/, 2/, 3/, a 4/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).