Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/115/2024 1424207241 16. 12. 2024 JUDr. Roman Huszár ECLI:SK:KSBA:2024:1424207241.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, B., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., , so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157 proti žalovaným: 1./ X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, B., 2./ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, B., obaja zastúpení Mgr. Andrea Rusnáková, advokátka, Heydukova 16, Bratislava o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaných 1./,2./ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 11C/64/2024 - 57, zo dňa 21. augusta 2024 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobca má voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení : Súd zriaďuje záložné právo k bytu č. XX s príslušenstvom na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod: F. XX, postavenom na pozemkoch parcely registra "C" parcelné číslo: XXXXX/ XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu o veľkosti 488/100000, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie: J., obec: B. - F..Č.. J., okres: B. D., (ďalej len „byt“) ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1./ a 2./ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 66.387,84 € s príslušenstvom. II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému 1./ a žalovanej 2./ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . 1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal dôvody, ktorými žalobca odôvodnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinné dôkazy, ktoré boli zo strany žalobcu predložené o (pozri odsek 2., 3. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami 343 ods. 1,2,3, § 344 , § 324 ods. 1,3, § 326 ods. 1,2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., ustanoveniami § 145 ods. 2, § 657 Občianskeho zákonníka, keď na základe žalobcom uvedených skutočností v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na základe žalobcom opísaných skutočností a listín pripojených k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsahuje zákonné všeobecné aj osobitné náležitosti požadované pre taký návrh. Žalobca riadne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konkrétnym spôsobom špecifikoval peňažnú pohľadávku voči žalovaným ako bezpodielových vlastníkov
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. J. ako spôsobilému predmetu záložného práva, ku ktorému žiadal zriadiť sudcovské záložné právo a listinami hodnoverným spôsobom osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia pre prípad, že by bola táto pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, ktorú si žalobca uplatnil žalobou podanou na tzv. upomínací súd, Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.03.2024. Je zrejmé, že sledovaný účel možno dosiahnuť zriadením sudcovského záložného práva v zmysle podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého nariadenie má prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Na základe listín pripojených k návrhu mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaní majú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcom označenú nehnuteľnosť, ku ktorej žalobca navrhol zriadiť sudcovské záložné právo v zmysle § 343 C.s.p., a ktorá je spôsobilým predmetom záložného práva. Vzhľadom na žalobcom osvedčené konanie žalovanej strany, vychádzajúc zo žalobcom pripojených listín, súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť jeho návrhu a existenciu obavy z budúceho možného zmarenia exekúcie. 1.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi zriadením sudcovského záložného práva na konkrétny majetok dlžníka za účelom zabezpečenia tejto jeho peňažnej pohľadávky vo vzťahu k tomuto dlžníkovi, z dôvodu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci preto dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu je opodstatnené. V prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní o zaplatenie peňažného nároku existuje odôvodnená obava, že v prípade judikovania spornej pohľadávky by jej exekúcia mohla byť ohrozená. Predmetom sporu vo veci samej je peňažná pohľadávka o zaplatenie celkom 66.387,84 € s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke, pričom žalobca osvedčil, že žalovaný už aj v minulosti realizoval úkony smerujúce k prípadnému zmarenie uspokojenia veriteľa. Účelom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti je len dočasne zabezpečiť, aby nedošlo k možnému zmareniu exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie má charakter dočasnosti a provizórnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že účelom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti je len dočasne zabezpečiť, aby nedošlo k prípadnému zmareniu exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Táto dočasnosť zabezpečovacieho opatrenia nemusí vyplývať priamo len z enunciátu rozhodnutia. Stačí, ak vyplýva zo samotného odôvodnenia rozhodnutia. Je zrejmé, že záložné právo zriadené v zmysle podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má dočasný charakter a jeho trvanie je časovo ohraničené v nadväznosti na samotný výsledok súdneho konania týkajúceho sa žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie peňažnej sumy 66.387,84 € s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj vyššiu hodnotu peňažného nároku. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť ako aj primeranosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k výške nároku žalobcu uplatneného vo veci samej o zaplatenie 66.387,84 € s príslušenstvom. 1.3. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie mal to, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu a predmetnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu vyhovel, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a zriadenie sudcovského záložného práva na dotknutej nehnuteľnosti je plne dôvodné. Súd však v tejto súvislosti uviedol, že výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím (§ 343 C.s.p.). 1.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia a žalobcovi priznal proti obom žalovaným plný nárok na náhradu trov konania, keďže súd jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel, a žalobca mal plný úspech v danom konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto uznesenie v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1./,2./ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.f), h) C.s.p. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná im právo na náhradu trov konania. 2.1. Poukázali nato, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložného právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľ, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nesúhlasili zo závermi súdu prvej inštancie v bode 14. napadnutého uznesenia, keďže vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon nariadením zabezpečovacieho opatrenia spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnuté, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Základnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je, že žalobca preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu, čo však v danom prípade žalobca nepreukázal. Tvrdenia žalobcu, že pred 21 rokmi sa žalovaný 1./ pokúsil prepísať vlastníctvo bytu zo žalobcu na žalovaných, a to, že bol za toto konanie právoplatne odsúdený rozsudkom OS Bratislava II zo dňa 3.7.2018, č.k. 2T/85/2006-353 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 25.4.2019, č.k. 4To/113/2018 nie je preukázaním existencie bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi a preto potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju uviedol žalobca nie je daná a rovnako z dôkazov predložených žalobcom nie je možné považovať za osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca rovnako nepreukázal, že by žalovaní uskutočnili alebo uskutočňovali akékoľvek právne úkony smerujúce k prevodu ich bytu s úmyslom vyhnúť sa plneniu (v tejto súvislosti uviedli, že žalobca nemá voči žalovaným vymáhateľnú pohľadávku). Jediné čo žalovaní po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/177/2003-468 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave č.k. 3Co/286/2018 (konanie o určenie vlastníckeho práva), urobili je, že podali návrh na vykonanie záznamu na základe tohto právoplatného rozsudku aby na LV č. XXXX kat. úz. J. boli zapísaní ako vlastníci k ich bytu a ani to nie je preukázanie existencie bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi. 2.2. Žalovaní uviedli, že nesúhlasia s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a že konkrétnym spôsobom špecifikoval peňažnú pohľadávku voči žalovaným, ktorú si uplatnil žalobou podanou na tzv.upomínací súd. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého žiadal, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu istinu 66.387,74 € s prísl. Proti platobnému rozkazu zo dňa 11.4.2024, č.k. 11Up/573/2024 podali žalovaní odpor zo dňa 29.4.2024, kde vzniesli zásadné námietky, ktoré v odvolaní bližšie opísali, pre ktoré žalobcovi nie je možné priznať žalovanú pohľadávku keď namietali premlčanie pohľadávky v dôsledku ktorej žalobcovi zanikla možnosť domáhať sa s úspechom na súde premlčaného práva. Žalovaní poukázali ďalej nato, že žalovaný v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia neopísal skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku hodnoverne, keď účelovo zamlčal skutočnosti, ktoré v odpore namietali - skutočnosti, ktoré preukazujú fakt, že jeho pohľadávka sa vznesením námietky premlčania stala nevymožiteľnou. Žalovaní v súdnom konaní najprv na OS Banská Bystrica sp.zn. 11Up/573/2024 t.č. 61C/43/2024 vedená na MS Bratislava IV namietali nárok žalobcu - vymáhateľnosť jeho pohľadávky v odpore zo dňa 29.4.2024, čo žalobca v návrhu neuviedol. Pričom v čase podávania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (resp. už vo februári 2024 - list zo dňa 26.2.2024) už žalobcovi bolo známe stanovisko žalovaných, disponoval s ich písomným podaním - odporom zo dňa 29.4.2024, ktorý mu bol doručený dňa 19.7.2024, avšak tento k jeho návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepriložil ani neuviedol v návrhu obsah odporu žalovaných. Je zarážajúce, že žalobca na jednej strane poukazuje na správanie sa žalovaného 1./, ktorý bol odsúdený za podvod - čím odôvodňuje aj opodstatnenosť jeho návrhu, avšak na strane druhej aj sám žalobca účelovo súdu zamlčuje všetky fakty, ktoré majú vplyv na dôvodnosť a trvanie nároku. Mali za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, teda nepreukázal/neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho,
že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané - niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie). Záveru súdu prvej inštancie o osvedčení práva navrhovateľa/žalobcu chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo žalobcu proti žalovaným je dané, a preto je rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia arbitrárnym procesným excesom a porušením ústavného práva žalobcov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 458/2022). 2.3. Žalovaní napadnuté uznesenie, odôvodnené všeobecnými vetami bez ďalšieho relevantného odôvodnenia , považovali za arbitrárne a nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie pristupoval formalisticky k hodnoteniu kritérií rozhodujúcich pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov, tie sú najčastejšie dané rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. V tomto smere poukázali na závery v rozhodnutiach ÚS SR sp. zn. III. ÚS 623/2017, III. ÚS 60/2018, I. ÚS 264/2019,. III. ÚS 104/2013, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010).Tento prístup súdu považujú za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy v zmysle ust. § 191 ods. 1 C.s.p. a neodôvodnil svoje rozhodnutie v intenciách ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd musí poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv oprávnených záujmov účastníkov. Z tohto hľadiska má všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na správnu rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam. 3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žaloba, ktorý žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní vo svojom odvolaní prezentujú svoj názor, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko podľa ich názoru sa bránia voči pohľadávke žalobcu (ktorej vymoženie je týmto zabezpečovacím opatrením chránené) vznesenou námietkou premlčania a podaným odporom voči vydanému platobnému rozkazu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaní prikladajú vznesenej námietke premlčania takmer následky právoplatného rozhodnutia súdu, avšak táto námietka premlčania vychádza len z posúdenia veci, resp. nároku žalobcu prezentovaného žalovanými. Žalobca poukázal na odbornú literatúru (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 1298 - 1299) a mal zato, že argumentácia žalobcov vo vzťahu k možnosti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia len k judikovanej pohľadávke je absurdná. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je práve takým špecifickým inštitútom, ktorý umožňuje subjektu majúcemu pohľadávku voči inému subjektu, si vymožiteľnosť tohto práva zabezpečiť práve aj pred začatím súdneho konania, o to viac pokiaľ takéto súdne konanie v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už prebieha (tak ako tomu bolo v prípade žalobcu). V čase podania predmetného návrhu žalobcom práve už prebiehalo konanie (toho času vedené na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn.: 61C/43/2024), ktorého predmetom je získanie práve judikovanej peňažnej pohľadávky a je práve na posúdení príslušného súdu, či je nárok žalobcu oprávnený alebo nie. Je nepochybné, že žalovaní toho času nedisponujú žiadnym judikovaným rozhodnutím potvrdzujúcim ich argumentáciu a skutočnosť, že by pohľadávka žalobcu bola skutočne premlčaná a v tomto momente otázka premlčania žalobcovho nároku je len v rovine dohadov žalovaných a pokusu o ich procesnú obranu, ktorej cieľom je vyhnúť sa plneniu, na ktoré sa zaviazali. Žalobca svoju argumentáciu týkajúcu sa jeho pohľadávky uvedenú v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol práve aj v konaní, ktorej predmetom je získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. S jeho argumentáciou sa stotožnil práve aj súd v upomínacom konaní, keď s ohľadom na odôvodnenie žalobcom uvádzaného nároku vydal platobný rozkaz v žalobcom uplatnenom rozsahu.
3.1. Ďalej uviedol, že disponuje dvomi rôznymi právnymi posúdeniami, ktoré konštatujú dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, pričom v oboch prípadoch žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k Zmluve o zabezpečení zväzku prevodom práva zo dňa 10.06.2003 bol neúspešný, ako aj na spočívanie premlčacích lehôt. Mal za to, že uvedené je potrebné vnímať v širšom význame, a nielen jednostranne sa zamerať na poskytnutie pôžičky (ako sa k tomu stavajú žalovaní), ale aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní nesplnili svoj záväzok vrátiť pôžičku včas, na znenie Zmluvy o zabezpečení zväzku prevodom práva zo dňa 10.06.2003, na vtedajšiu právnu úpravu a na ostatné okolnosti vzťahujúce sa k prejednanej veci. K samotnému zabezpečovacieho prevodu práva poukázal na v tom čase platnú právnu úpravu, ktorá zakotvovala zabezpečovací prevod práva ako jeden z viacerých zabezpečovacích prostriedkov záväzku dlžníka. V čase uspokojenia veriteľa zabezpečovacím prevodom práva, nebol dôvod, aby sa žalobca uspokojenia svojho nároku domáhal, nakoľko ako opakovane uvádzame došlo k uspokojeniu jeho nároku. Rovnako s ohľadom na platnú právnu úpravu premlčania, je zrejmé, že premlčacie lehoty nemôžu plynúť pokiaľ je nárok veriteľa uspokojený. Uvedené skutočnosti vyplývajú z princípov platnej právnej úpravy, právnej teórie a z obsahového výkladu jednotlivých inštitútov a ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal žalobca vo svojom návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, keď v tejto súvislosti poukázal tiež na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 3.2. Za irelevantné žalobca považoval aj tvrdenia žalovaných, ohľadom neexistencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako nesplnenia jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca opätovne poukázal na odbornú (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 1303 - 1304) a mal zato, že je nepochybné, že charakter existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie nie je exaktne špecifikovaný a charakterizovaný, ale je potrebné, aby ho príslušný súd posudzoval v intenciách špecifikácii konkrétnej prejednávanej veci. Argumentácia žalovaných, že nepreukázal uskutočňovanie krokov z ich strany, ktoré by ohrozovali exekúciu považoval za irelevantnú. Žalobcovi nie je známy žiadny iný majetok žalovaných, z ktorého by sa v prípade jeho úspechu v spore mohol uspokojiť, ako dotknutý byt. Pokiaľ by žalovaní pristúpili k právnym krokom, ako je napríklad prevod vlastníckeho práva, sme toho názoru, že už by bolo neskoro na akékoľvek kroky zo strany žalobcu na zabezpečenie vymožiteľnosti jeho nároku. Uvedené je potrebné posudzovať okrem iného aj v kontexte konania žalovaného 1./, kedy bol uznaný vinným, že v úmysle spätného nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a získania neoprávneného majetkového prospechu po vzájomnej dohode s H.. D.. X. F. dňa 24.11.2003 vyhotovili doklady a síce plnú moc na osobu X. F. zo dňa 04.08.2003 a čestné prehlásenie zo dňa 07.08.2003 o tom, že X. F. ešte pred termínom splatnosti dňa 06.08.2003 vrátil pôžičku veriteľovi. Nariadením predmetného zabezpečovacieho opatrenia je sledovaný cieľ a účel tohto inštitútu v zmysle platnej právnej úpravy, keď v tomto smere citoval závery v rozhodnutí ÚS SR sp. zn. III. ÚS 294/2020. Žalobca mal zato, že relevantne osvedčil potrebu a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom je potrebné si uvedomiť (s ohľadom na vyššie citovaný právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky), že v tomto konaní všeobecný súd nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Zároveň s ohľadom na vyššie citovaný právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky považuje tvrdenia žalovaných o arbitrárnosti napadnutého uznesenia za nedôvodné a špekulatívne. Konajúci súd dostatočným spôsobom s ohľadom na charakter a povahu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom vyčerpávajúcim spôsobom v tomto kontexte popísal, čo ho viedlo k jeho rozhodnutiu, tak aby nebolo možné o dôvodoch nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pochybovať. 4. Žalovaní nevyužili svoje právo a repliku nepodali. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1./,2./ nie je dôvodné. 6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6.1. Podľa § 343 ods. 1,2 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6.2. Podľa § 344 ods. 2 C.s.p ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 6.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 7. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť pri pohľadávkach na zaplatenie peňažnej sumy za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo dňa 4.8.2020, ktorý vyslovil, že „cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom“. 7.1. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie . 8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, na podklade skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doložením listinných dôkazov odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže v predmetnej právnej veci možno skonštatovať, že sú splnené všetky predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uvedené pod a), b), c), d) (pozri odsek 7.1.). Žalobca podal na súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý spĺňa všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 C.s.p., tiež § 132 C.s.p., ako aj osobitné náležitosti v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vymedzil predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, tiež označil dôvody svojej obavy, pre ktoré považuje exekúciu za ohrozenú a to vzhľadom na celkové majetkové pomery žalovaných 1./,2./ keďže predmetné nehnuteľností (dotknutý byt) sú jediným majetkom žalovaných, z ktorého by sa v prípade jeho úspechu v spore mohol uspokojiť a žalovaný 1./ už aj v minulosti realizoval úkony smerujúce k prípadnému zmarenie uspokojenia veriteľa (č.l 22 až 24 spisu). Žalobcom tvrdená existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie sa tak aj odvolaciemu súdu javí ako reálna a teda si vyžaduje zásah v podobe nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísal skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a trvanie svojho peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a to neuhradená pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke vo výške 66.387,84€ s príslušenstvom uplatnená v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod spzn. 11Up/573/2024 vo veci ktorej bol vydaný platobný rozkaz (č.l. 16 spisu) toho času konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn.: 61C/43/2024. Z dikcie ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. pokiaľ ide o predmet záložného práva vyplýva podmienka, že aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, musí byť prevoditeľný; na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných 1./,2./ takýmto prevoditeľným zálohom nesporne sú. Zároveň je splnená aj požiadavka uvedená pod c), že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky - v tomto prípade ňou má byť už spomínaná pohľadávka žalobkyňa žalovaná v inom súdnom konaní. Žalobca v prospech ktorého je zriadené zabezpečovacie opatrenie a ktorý bude mať exekučný titul, získava také postavenie záložného veriteľa, ktorý ho oprávňuje začať s výkonom záložného
práva, a to v súlade s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (príp. § 151k a nasl. Občianskeho zákonníka), predajom zálohu podľa zákona o dobrovoľných dražbách alebo sa domáhať uspokojenia podľa Exekučného poriadku. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalovaný ako vlastníci svoje vlastnícke právo nestrácajú, a pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené (§ 334 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p.), je možné podať návrh na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel patričným spôsobom odôvodnil (§ 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje v tomto smere považuje námietky žalovaných o nepreskúmateľnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenie (pozri odsek 2.3.) za nedôvodné. 9. Za nedôvodné rovnako považuje odvolací súd ja námietky žalovaných, že v konaní žalobca nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená (pozri odsek 2.1.). Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Okrem záverov o osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie uvedených predchádzajúcom odseku odvolací súd poukazuje nato, že obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie sú dostatočne osvedčené aj tým, že z doterajšieho konania žalovaných vyplýva, že sa vyhýbali plneniu svojej povinnosti voči žalobcovi, z čoho možno vyvodiť, že u žalobcu existuje obava spočívajúca v tom, že dlžníci (žalovaní) sa môžu snažiť vyhnúť postihnutiu svojho majetku v rámci exekúcie. Naviac aj prípadná nemajetnosť strany v neprospech ktorej má byť zabezpečovacie opatrenie nariadené možno subsumovať pod obavu zo zmarenia budúcej exekúcie (Ústavný súd SR, sp. zn. III. ÚS 502/2017). Žalobca tvrdil, že žalovaní sú nemajetný, keď byt je sú jediným majetkom žalovaných, z ktorého by sa v prípade jeho úspechu v spore mohol uspokojiť. Žalovaní tieto tvrdenia žalobcu nevyvrátili, podanom odvolaní formulovali všetky svoje tvrdenia a námietky všeobecne, bez toho, že by uviedli konkrétne skutočnosti a predložil dôkazy, ktorými by vyvrátili žalobcom osvedčenú skutočnosť, že tu existuje obava, že exekúcia na vymoženie jej pohľadávky bude ohrozená, t.j, že majú aj iný majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel po prejednaní odvolania žalovaných (ktorého dôvodmi je viazaný) k záveru, že v danej právnej veci boli naplnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca a osvedčila splnenie aj poslednej zákonnej podmienky na jeho nariadenie, teda osvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená. 10. Žalovaní 1./,2./, namietali, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko sa podaným odporom voči vydanému platobnému rozkazu bránia voči pohľadávke žalobcu (ktorej vymoženie je týmto zabezpečovacím opatrením chránené) vznesenou námietkou premlčania pre ktoré žalobcovi nie je možné priznať žalovanú pohľadávku a (pozri odsek 2.2.). Tieto odvolacie námietky o neexistencii resp. nevymožiteľnosti peňažnej pohľadávky žalobcu, ktoré žalovaní uviedli v odpore proti platobnému rozkazu a sú súčasťou ich odvolania odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Námietky smerujú výslovne k veci samej o zaplatenie 66.387,84 € s príslušenstvom, pričom na posúdenie ich dôvodnosti je nevyhnutné vykonať dokazovanie. Takéto dokazovanie nie je možné vykonať v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na jeho charakter a 30-dňovú lehotu v ktorej musí byť o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnuté. Práve v konaní vo veci samej zákon vytvára dostatočný procesný priestor na to, aby sa spravodlivo a zákonné vyriešili všetky sporné otázky v súvislosti s existenciou pohľadávky „ad hoc“, prípadne len v otázke výšky samotnej pohľadávky. Inštitút sudcovského záložného práva je korelatívny vo vzťahu k výške (existencii) zabezpečovanej pohľadávky, čo v konkrétnosti prejednávanej veci znamená, že k prípadnému výkonu sudcovského záložného práva môže dôjsť len v rozsahu súdom priznanej výšky pohľadávky. Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že ak by sa v konaní vo veci samej preukázala nedôvodnosť nároku žalobcu, tak platí obdobný právny režim ako v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého, ak súd žalobu vo veci samej zamietne, rozhodne súčasne aj o zrušení nariadeného zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 v spojení s § 335 C.s.p.). Súčasne zákon stanovuje, že v prípade preukázania nedôvodnosti nároku žalobcu, ktorému bola poskytnutá ochrana zabezpečovacím opatrením, je žalobca povinný nahradiť žalovaným škodu či inú ujmu, ktorá im v súvislosti so zabezpečovacím opatrením vznikla (§ 344 v spojení s § 340 C.s.p.). Ide tak o vyjadrenie reparačnej a satisfakčnej funkcie, ktoré znižujú negatívne dôsledky, ktoré povaha konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia so sebou viaže.
11. Ďalšími námietkami žalovaných 1./,2./ uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).