Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/72/2024 z 3. 9. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 16Co/72/2024 1423206995 03. 09. 2024 JUDr. Ivana Štiftová ECLI:SK:KSBA:2024:1423206995.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: R. N., O.. XX.X.XXXX, B. U. X, V., zastúpeného zákonným zástupcom R. N., O.. X.X.XXXX, B. U. X, V., zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Y. V., O.. XX.X.XXXX, Ľ. I. XX, V., zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou, Heydukova 16, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 62C/43/2023-38, zo dňa 16.11.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh

z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k žalobcovi a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 17.10.2023 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Podaný návrh odôvodnil tým, že matka žalobcu R. N., sa spoznala so žalovaným približne v roku 2015, pričom vtedy bola tehotná a čakala žalobcu ako svoje dieťa. So žalovaným tvorila spoločnú domácnosť po dobu približne troch rokov, pričom počas tohto obdobia sa im narodilo spoločné dieťa O. Z. V., O. XX.X.XXXX. Po narodení dcéry sa u žalovaného zvýšila miera agresivity, ktorú badala už aj predtým. Už od tehotenstva sa zhoršovala situácia v domácnosti a táto vyústila do odchodu žalovaného z domácnosti. Žalovaný matku nielen slovne, ale aj fyzicky napádal, najskôr sľuboval, že sa zmení, neskôr začal svoje útoky bagatelizovať. Žalovaný spôsobil matke niekoľko zranení, napríklad do nej hodil porcelánový hrnček a matku bolo potrebné chirurgicky ošetriť. Žalovaný opakovane rozbíjal a poškodzoval zariadenie bytu, dvere, nábytok a hračky žalobcu. Tiež v hneve zapichol ostrý kuchynský nôž do stola. Keď sa pred žalovaným ukryla u svojich rodičov, žalovaný poškodil aj vchodové dvere u rodičov matky. Agresívne správanie žalovaného je dôvodom, pre ktorý žalovaného odmieta matka, ich maloletá dcéra a aj žalobca. V januári 2023 žalovaný napadol matku, čoho svedkom bola aj ich maloletá dcéra a žalobca, pričom odvtedy obmedzila ich styk so žalovaným. Dňa 17.6.2022 žalovaný opakovane udieral matku päsťou do hlavy a spôsobil jej otras mozgu. Tiež v decembri 2022 ju a žalobcu obmedzoval na parkovisku pred školou žalobcu a v ten istý mesiac ju žalovaný napadol v cukrárni a spôsobil jej pomliaždenie driekovej oblasti, panvy a chrbta, pričom privolala políciu. Žalovaný matku a žalobcu opakovane vyhľadával v škole žalobcu, v dôsledku čoho má žalobca strach chodiť do školy. Dňa 23.3.2023 matke a žalobcovi asistovala polícia a viacerí učitelia z dôvodu, že žalovaný ich prenasledoval počas cesty do školy. Na základe týchto skutočností Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 22.6.2023 uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti žalovaného na pojednávaniach, konaniach pred orgánmi verejnej správy, na ktoré je

žalovaný predvolaný a realizácie styku s maloletou O. Z. V. v rozsahu podľa vykonateľného rozhodnutia. Žalovaný ani toto autoritatívne rozhodnutie súdu nerešpektuje a porušil ho v septembri 2023, kedy matku a žalobcu prenasledoval a natáčal si ich na mobilný telefón. Skutočnosť, že žalovaný matku neustále sleduje, preukazuje aj e-mailová komunikácia. Každé stretnutie so žalovaným je spojené s násilím a ohrozovaním psychického zdravia nielen matky, ale aj ich maloletej dcéry a žalobcu. Pri jednom z posledných stretnutí žalovaný nerešpektoval oznámenie matky, že je práceneschopná a lieči sa, prišiel realizovať styk s maloletou O. Z. V. a v čase stretnutia napadol žalobcu a jeho starú mamu. Žalobca má zo žalovaného strach, odmieta navštevovať školu, čo dáva najavo silným plačom a tvrdým odporom voči navštevovaniu školy. Žalobca sa učiteľke v škole priznal, že plače za matkou a že má obavy, aby ho žalovaný nezobral do dodávky. Žalobca je nesústredený, je v napätí, čo sa prejavuje aj na jeho prospechu v škole. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie ozrejmil, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami a eliminácia ďalšieho zhoršovania ich postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ktorý by inak bol potrebný pre konečné rozhodnutie vo veci samej a nemusí byť striktne dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie v civilnom sporovom konaní. Pri neodkladnom opatrení je potrebné obzvlášť prihliadať na potrebu rýchlosti rozhodnutia súdu, ktorej do istej miery musí ustúpiť potreba úplnosti skutkových zistení, avšak ani na nariadenie neodkladného opatrenia a naplnenie predpokladu osvedčenia rozhodujúcich skutočností nepostačujú iba skutkové tvrdenia strany sporu, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje. Z uvedeného dôvodu má esenciálny význam citované ustanovenie § 326 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého je navrhovateľ povinný k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložiť listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom tieto majú osobitný význam pre rozhodovanie súdu, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. 3. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. je ochrana fyzických osôb a eliminácia akejkoľvek formy násilia, ak existujú dôvodné obavy, že ich život, telesná, alebo duševná integrita môže byť ohrozená. V prípade tohto neodkladného opatrenia je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť rozhodujúce skutočnosti aspoň do takej miery, aby sa súdu javilo byť pravdepodobné, že existuje hrozba takého konania žalovaného, ktoré ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu žalobcu. 4. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalobcom predloženými listinnými dôkazmi ako aj predložených videozáznamov dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh spĺňa všetky náležitosti podľa § 326 ods. 1 C. s. p. a žalobca v súlade s § 326 ods. 2 predložil aj listiny, na ktoré sa odvoláva. 5. Z tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov, predovšetkým čestných vyhlásení a uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023 považoval súd prvej inštancie za dostatočne osvedčené, že žalovaný sa opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia voči matke, pričom k týmto násilným prejavom dochádzalo aj v prítomnosti maloletého žalobcu. V tejto súvislosti mal za to, že ako na okolnosť hodnú osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca je maloletou osobou, pričom vnímanie akejkoľvek formy násilia páchaného voči jemu blízkej osobe je pre maloletého veľmi negatívnym činiteľom, ktorý môže mať závažné následky na psychický stav žalobcu. Na zdravý psychický vývoj žalobcu, ktorý je maloletý a je potrebné obzvlášť dbať na ochranu jeho telesnej a duševnej integrity, je úplne esenciálnym predpokladom, aby tento vyrastal v harmonickom výchovnom prostredí, bez akýchkoľvek prejavov násilia alebo agresivity. Žalobca je vo veku, kedy sa rýchlo fyzicky aj psychicky vyvíja a formuje sa jeho osobnosť, pričom negatívne chovanie dospelých osôb v jeho okolí môže mať významný vplyv na formovanie jeho osobnosti a psychiku, v krajných prípadoch môže zanechať trvalé následky. Žalobca vzhľadom na svoj vek sa nedokáže so správaním žalovaného dostatočne vyrovnať a správanie žalovaného môže spôsobiť v jeho ďalšom vývine nenapraviteľné ujmy. V takýchto prípadoch je úlohou práva chrániť slabšiu stranu, a to aj za cenu obmedzenia práv

žalovaného. V súvislosti s násilím páchaným v domácom prostredí, kde často absentujú svedkovia takéhoto násilia a násilník sa často cíti byť neohrozeným, je nevyhnutné pre ochranu priamo fyzicky a aj psychicky ohrozených fyzických osôb minimalizovať ich kontakt s násilníkom a pokiaľ možno úplne eliminovať tento kontakt. 6. Z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie za nevyhnutné, aby sa u žalobcu bezodkladne zabránilo akémukoľvek násiliu, alebo bezprostrednému vnímaniu násilia páchaného na blízkych žalobcu a aby sa tak zabránilo ešte výraznejšiemu zhoršeniu už aj tak zlého psychického stavu maloletého. 7. V spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré u žalovaného dôvodne vyvolávajú obavu a strach už len pri predstave prítomnosti žalovaného, je neprípustné aj také správanie žalovaného, ktorým žalovaný vyhľadáva a sleduje žalobcu (a matku) a zhotovuje obrazové a obrazovo-zvukové záznamy prostredníctvom mobilného telefónu. Takéto nežiaduce sledovanie osoby žalobcu zo strany žalovaného v spojení s dôvodnou obavou a strachom žalobcu zo žalovaného je spôsobilé výrazne zhoršovať psychický stav a zdravý vývoj žalobcu ako maloletej osoby. Výrazný vplyv správania žalovaného na psychický stav žalobcu, na jeho schopnosť koncentrácie a v konečnom dôsledku aj na jeho prospech v rámci vzdelávacieho procesu, bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere osvedčený najmä predloženými čestnými vyhláseniami a zároveň správou U.. U.. Súd prvej inštancie preto považoval za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým zabráni prítomnosti žalovaného pri žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, ktorá vzdialenosť je dostatočná na to, aby sa žalobca mohol v nej cítiť bezpečne a aby žalovaný nemohol vplývať na telesnú a duševnú integritu žalobcu. 8. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie aj z dôvodu, že z listinných dôkazov bolo dostatočne osvedčené, že žalovaný sa dopustil fyzického násilia na matke. Považoval za absolútne spoločensky neprípustné, ak osoba mužského pohlavia nemá zábrany použiť hrubé fyzické násilie proti osobe ženského pohlavia, a to dokonca použitím zovretej päste a kopaním a spôsobiť tak zranenia. Pri osobe prejavujúcej známky agresivity takýmto spôsobom potom možno mať dôvodnú obavu, že sa dopustí fyzického násilia aj voči fakticky bezbrannému maloletému žalobcovi. Súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu možnej hrozby bezprostredného fyzického násilia žalovaného voči žalobcovi považoval za nevyhnutné zabrániť fyzickej prítomnosti žalovaného v blízkosti žalobcu. 9. Pri skúmaní návrhu z hľadiska proporcionality dospel súd prvej inštancie k záveru, že záujem na minimálnom obmedzení žalovaného na jeho právach musí z hľadiska proporcionality jednoznačne ustúpiť potrebe ochrany telesnej a duševnej integrity žalobcu. Zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov, najmä rodného listu žalobcu, vyplýva, že žalobca nie je synom žalovaného, žalobca a žalovaný nie sú blízkymi osobami a nie je dôvodné, aby sa žalovaný domáhal akéhokoľvek styku so žalobcom. Žalovaný za týchto okolností ako aj na základe vyššie popísaných skutočností nemá legitímne právo domáhať sa stretávania sa so žalobcom. Zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobcovi preto žalovaného žiadnym významnejším spôsobom neobmedzuje na jeho právach. Na druhej strane právo žalobcu na ochranu telesnej a duševnej integrity by bez nariadenia žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia mohlo byť výrazným spôsobom ohrozené. Aj z hľadiska skúmania proporcionality je teda nariadenie neodkladného opatrenia potrebné považovať za primeraný zásah do práv, povinností a právom chránených záujmov sporových strán. 10. Záver súdu o opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. plne korešponduje aj s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej je aplikácia tohto inštitútu dôvodná v prípadoch, kedy je nevyhnutné napraviť stav akútnych alebo akútne hroziacich zásahov do práv alebo oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, teda vtedy, ak by čakanie na rozhodnutie súdu vo veci samej po riadnom vykonaní dokazovania mohlo spôsobiť také zmeny k predmetu konania, či inú ujmu na právach a oprávnených záujmoch strany sporu domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporového konania stratilo zmysel, prípadne je tu iná závažná príčina, pre ktorú je potrebné pomery strán neodkladne upraviť. 11. Súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov vydal neodkladné opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h) C. s. p., § 326 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1 C. s. p. v lehote stanovenej ustanovením § 328 ods. 2 C. s. p. tak, ako sa ho domáhal žalobca podaným návrhom, teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. z dôvodu existencie bezprostredného ohrozenia fyzickej a duševnej integrity

žalobcu násilným správaním sa zo strany žalovaného. Považoval za potrebné tiež uviesť, že žalovaný je vykonateľným uznesením viazaný a jeho nerešpektovanie môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. 12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by sa návrhom žalobca domáhal aj vydania rozsudku vo veci samej. Práve naopak, na strane 4 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je kladený dôraz na ustanovenie § 336 ods. 1 druhá veta C. s. p., podľa ktorého súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať návrh vo veci samej najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je dôvodné ukladať žalobcovi povinnosť podať návrh vo veci samej, ale práve naopak, trvalú úpravu pomerov možno dosiahnuť aj neodkladným opatrením, preto toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje konečné rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní o jeho návrhu plný procesný úspech, priznal podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že napadnuté uznesenie je nezákonné, nepreskúmateľné a zmätočné. Poprel všetky tvrdenia žalobcu, o tom, že žalobcu alebo jeho matku slovne a fyzicky napádal pred deťmi alebo na verejnosti, že ich prenasleduje, že vyhľadáva miesta, kde vie, že sa budú zdržiavať. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, sú skresľujúce, zavádzajúce a sú len ďalším prostriedkom šikanózneho výkonu práva matky žalobcu, keďže žalobca je maloleté dieťa vo veku 7 rokov a domnieva sa, že ani nevie, čo jeho matka v jeho mene žiada na súde. Obviňovania považoval za účelové tvrdenia a fabulácie zo strany matky žalobcu a začali potom ako ho vo februári 2022 vyhodila (nie ako ona tvrdí, že ho požiadala, aby odišiel) z bytu na H.. B. U. X, X. V. kde dovtedy spoločne žili, viedli spoločnú domácnosť, starali sme sa spoločne o obidve deti t. j. spoločnú dcéru aj žalobcu. Uviedol, že jeho rodina prijala žalobcu do rodiny a bezvýhradne si ho všetci obľúbili, nerobili medzi deťmi žiadne rozdiely - matka vtedy voči tomu nemala žiadne námietky, žili spokojne ako rodina a tak fungovali aj ich vzťahy. 13.1 Bol názoru, že matka žalobcu zneužíva inštitút neodkladného opatrenia - zákaz priblíženia. Nie je žiadna obeť, koná len v snahe očierniť ho, pretrhnúť rodičovské puto medzi ním a jeho dcérou a zničiť vzťah medzi žalobcom a ním. Faktom je, že so žalobcom nie sú pokrvní príbuzní, ale so súhlasom matky si od jeho narodenia k nemu vytvoril vzťah, ktorý bol vzájomný, podobajúci sa vzťahu otca so synom. Žalobca nie je jeho syn, má svojho biologického otca, to vedel, lebo sa so svojím otcom stretával a stretáva. 13.2 Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia v odsekoch 24, 26, 27, kde zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k informačnému deficitu pri zisťovaní a ustálení skutkových okolností prípadu. Brojil, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia žalobcu bez akejkoľvek verifikácie jeho tvrdení; pričom stanovisko žalovaného si aj v krátkom čase mohol zistiť (aj v tomto prípade, keď sa poskytuje neodkladná ochrana) z konaní, na ktoré sa odvolávala navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že by si pripojil spisy Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 14P/40/2023, sp. zn. 14P/34/2023 (predtým Okresného súdu Bratislava IV), minimálne spis Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.11C/43/2023 alebo si mohol vyžiadať stanovisko od samotného žalovaného v krátkej dobe (pri vydaní neodkladného opatrenia - úpravy styku to súd urobil - matku vyzval na vyjadrenie k návrhu), kde žalovaný popisoval vzťahy medzi nimi a vyjadroval sa aj k údajným matkou žalobcu tvrdeným fyzickým a slovným atakom, ktoré od začiatku odmieta. 13.3 Súd prvej inštancie rozhodol výhradne na základe jednostranne formulovaného opisu skutkového stavu zo strany žalobcu a z dôkazov ním doložených - čestných vyhlásení a uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023 a z týchto považoval za dostatočne osvedčené, že žalovaný sa opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia voči matke žalobcu, pričom k týmto násilným prejavom dochádzalo aj v prítomnosti maloletého žalobcu.

13.4 Namietal, že v čase podania návrhu nebol dôvod na podanie návrhu na zákaz priblíženia sa k žalobcovi a už vôbec nie na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Z obsahu návrhu a žalobcom tvrdených skutočností vyplýva, že všetky matkou žalobcu uvádzané údajné ním páchané násilnosti a agresia na nej (ktorej svedkom boli údajne maloleté deti) a na žalobcovi, sa mali uskutočniť v rokoch 2020 2022 (8/2020, 4/2021, 17.6.2022, december 2022, 14.1.2023) t. j. 9 mesiacov pred podaním návrhu. Žiadne ďalšie incidenty (násilnosti a agresiu) matka od marca 2023 neuvádza s výnimkou tvrdení o prenasledovaní, ktoré tiež odmieta. Domnieva sa, že v tomto prípade neexistuje dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, pretože so žalobcom, ako aj s jeho matkou sa nestretáva ani ich nevyhľadáva; so žalobcom sa stretol 30.7.2023 na detskom festivale v Trenčíne, ktorú akciu zorganizovala matka žalobcu. V tento deň bol s obidvomi deťmi t. j. s jeho dcérou a so žalobcom, s ktorými si užili pekné chvíle, rozprávali sa, smiali sa, hrali sa. Odvtedy ani s dcérkou ani so žalobcom nebol na stretnutí, pretože to matka žalobcu pod rôznymi zámienkami nedovolila. Kedykoľvek predtým sa stretol so žalobcom, bolo to preto, lebo matka buď súhlasila, alebo ho stretol vonku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, teda že sa s ním nestretáva, neiniciuje komunikáciu (čo je fakt, ktorý nenamieta ani matka), nepribližuje sa k nemu, účelovo ho nevyhľadával/nevyhľadáva, nehovoril mu, že ho odvezie zo školy ani iné veci, pre ktoré by mal mať strach, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia - zákaz priblíženia sa. Mal za to, že vydanie neodkladného opatrenia je nedôvodné aj preto, že matka dôvodnosť návrhu odôvodňuje údajnými udalosťami starými 9 mesiacov a staršími, čo je v rozpore s § 326 ods. 2 C. s. p. 13.5 Považoval za neprijateľnú argumentáciu matky žalobcu, ktorá v návrhu popisuje jeho údajné agresívne správanie sa voči nej (čo namieta) a od toho odvodzuje žalobcov obrovský strach z jeho správania sa, jeho nočné mory, strach z chodenia do školy a tvrdí, že z tohto dôvodu je potrebné vydať neodkladné opatrenie zákaz priblíženia k žalobcovi, keďže v inom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. 11C/43/2023 bolo vydané neodkladné opatrenie č. k. 11C/43/2023-72 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.10.2023, č. k. 2Co/72/2023-304, ktorým mu súd uložil povinnosť nepribližovať sa k matke žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na súdnych konaniach, konaniach pred orgánmi verejnej správy, na ktoré bude predvolaný a počas realizácie styku odporcu s mal. O. V.. A pretože sa na základe tohto rozhodnutia nemôže priblížiť k matke, týmto bola matke poskytnutá ochrana, je vylúčené jeho údajné agresívne správanie sa k matke. Vzhľadom na argumenty žalobcu v návrhu, preto odpadol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia zákaz priblíženia sa k žalobcovi; návrh žalobcu sa stáva bezpredmetným a nedôvodným pretože účel ochrany žalobcu bol dosiahnutý vydaním neodkladného opatrenia - uznesenia zo dňa 22.6.2023, č. k. 11C/43/2023-72. 13.6 Tvrdenia žalobcu považoval za nepochopiteľné aj z dôvodu, že do 30.7.2023 vrátane, mal s ním dobrý vzťah, o čom svedčí videohovor s deťmi zo 14.4.2023, video a fotky zo stretnutia s deťmi napr. z 30.5.2023, stretnutie s dcérou 15.6.2023, kedy s ňou bol na kúpalisku Rosnička, fotka so stretnutia s dcérou z 3.8.2023; deti s ním komunikovali uvoľnene, smiali sa, predvádzali sa, boli šťastné, že spolu hovoria a že sa vidia - to bolo obojstranné. Preto tvrdenia matky žalobcu v návrhu považuje za klamstvo a vedomé ubližovanie samotnému žalobcovi. Pri stretnutiach s jeho dcérou mu táto opakovane hovorila, že R. chcel ísť tiež za ním a že mama mu to nedovolila. Nerozumie tomu, prečo sa matka žalobcu znížila k tomu, že tvrdí v návrhu takéto nezmysly a nepravdy; domnieva sa, že keby sa o tomto návrhu dozvedel samotný žalobca bol by smutný a nešťastný. 13.7 K jednotlivým tvrdeným zraneniam a incidentom, ktoré absolútne odmieta, a k dôkazom, na ktoré súd prvej inštancie prihliadal pri rozhodnutí o návrhu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom odôvodnení odvoláva na uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, č. k. 11C/43/2023-72, avšak nezohľadnil a nezaoberal sa v tejto súvislosti jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní voči tomuto uzneseniu podanom 31.7.2023, a rovnako sa vôbec nezaoberal už vydaným uznesením odvolacieho súdu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2023, č. k. 2Co/72/2023-304, ktorý zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že mu uložil povinnosť nepribližovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na súdnych konaniach, konaniach pred orgánmi verejnej správy, na ktoré bude predvolaný a počas realizácie styku s maloletou O. Z. V.; súčasne poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2023, č. k. 2Co/72/2023-304, konkrétne odsek 26, kde odvolací súd uviedol, že „pokiaľ ide o vzdialenosť priblíženia, odvolací súd uvádza, že v tejto časti návrhu nevzhliadol návrh navrhovateľky ako dôvodný a odvolaciu argumentáciu odporcu považuje odvolací súd za logickú. Z uvedeného teda vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Tieto zjavne pramenia z viacerých príčin, t. j. vznikli nielen v dôsledku

vzájomných nezhôd medzi partnermi, ale hlavne v dôsledku vyhrotených vzťahov ohľadom stretávania sa otca s maloletou dcérou O.. V danom prípade z opisu skutkového stavu taktiež vyplynulo, že účastníci konania bývajú od seba neďaleko, čiže ich bydliská sú vzdialené len dve ulice, a teda nemožno vylúčiť, že sa aj občasne a náhodne stretnú, tak ako na to poukázal odporca v rámci svojho odvolania. Odvolací súd vzhľadom ku všetkým argumentom, ktoré uviedla navrhovateľka v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale zároveň prihliadnuc aj ku všetkým argumentom, ktoré uviedol odporca v rámci podaného odvolania, ktorý čiastočne vyvrátil tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu, odvolací súd má za to, že dodržanie požadovanej vzdialenosti 50 m medzi účastníkmi nie je nutné, ani potrebné…. Odvolací súd teda v zhode s názorom súdu prvej inštancie vzhliadol potrebu uloženia zákazu odporcovi približovať sa k navrhovateľke, avšak iba na vzdialenosť 5 metrov, nakoľko takúto vzdialenosť odvolací súd považuje za dostatočnú, a to aj s ohľadom na vzdialenosť bydlísk účastníkov konania t. j. tak, aby odporca nebol zbytočne sankcionovaný za priblíženie sa k navrhovateľke, a zároveň touto vzdialenosťou bude navrhovateľka dostatočne chránená pred „možnými“ útokmi odporcu….Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že otec sa vo vzťahu k maloletej O. nesprával žiadnym negatívnym spôsobom, práve naopak, z celého kontextu odvolania vyplýva, že otec má maloleté deti (obe) veľmi rád, záleží mu nich, pričom uvedené vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorú predložil, a preto nie je dôvod na to, aby bol otec obmedzovaný vo svojich rodičovských právach, práve v dôsledku tohto nariadeného neodkladného opatrenia.“ 13.8 Brojil, že nariadením neodkladného opatrenia vznikla absurdná situácia, keď mu jedným rozhodnutím je uložená povinnosť nepriblížiť sa k matke do vzdialenosti nie menej ako 5 metrov, druhým rozhodnutím je uložená povinnosť nepriblížiť sa k žalobcovi, jej synovi, ktorý je nevlastným bratom jeho dcéry, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a na základe ďalšieho rozhodnutia sa môže stretávať s jeho dcérou za prítomnosti matky. Aj z uvedených dôvodov považuje napadnuté uznesenie za zmätočné. Okrem toho sa súd prvej inštancie v tejto veci vôbec nezaoberal faktom, že účastníci konania žijú na jednom sídlisku a preto stanovenie nepriblíženia sa k žalobcovi na 50 metrov je nereálne, už len z toho dôvodu, že žalobca navštevuje školu, ktorá je na druhej strane cesty od jeho bydliska. 13.9 Zo žalobcom predložených videozáznamov (ktoré boli vyhotovené jedno za druhým v jeden deň) uviedol že nie je pravda, že matku sledoval. Matku stretol na ich sídlisku 25.5.2023, keď išla do auta - bolo to vtedy, keď mu písala, že sú chorí. Nebežal za autom preto, lebo prenasledoval matku (ako si to ona vysvetľuje), ale keďže marila jeho stretnutia s dcérou bežal preto, aby ju videl a zakýval jej. Na videu je vidieť, ako matka odchádza autom z parkoviska a hneď autom zastala; myslel si, že zastala aby mohol O. zakývať, no potom sa opäť pohla a znovu zastavila. Tak pribehol opäť k autu a zakýval svojej dcérke. Nič viac v tom nebolo. Teraz už vie prečo to robila, zakaždým keď autom zastavila si ho natáčala, aby bolo evidentné, že ju prenasleduje, čo je absurdné. 13.10 K fotodokumentácii poškodených interiérových dverí a tiež vstupných dverí do bytového domu uviedol, že tvrdenia matky, že rozbil dvere a poškodzoval majetok a tvrdenia o jeho agresivite, sú nepravdivé. Neničil zariadenie bytu (dvere do detskej izby, kuchyne, kúpeľne, panvicu, poháre…), nepichol nôž do stola, nepoškodil vchodové dvere od bytu; v takom stave bol byt už vtedy, keď sa do neho prisťahoval. Niektoré veci sa snažil dať do užívania schopného stavu menšou opravou. Keď sa pýtal, prečo je byt v tak zlom stave, sama matka žalobcu povedala, že tieto škody spôsobil jej strýko, ktorý bol viackrát trestne stíhaný, keď ešte v byte býval s jeho rodičmi, ktorým ubližoval. Rozbité sklo na vchodových dverách v bytovom dome (kde žijú rodičia matky žalobcu) spôsobila matka žalobcu, ktorá týmito dverami, v snahe vyvolať medzi nimi konfrontáciu, chodila von a dnu a opakovane nimi trieskala zakaždým, keď do brány vošla alebo vyšla; a keď išiel za ňou dnu, snažila sa ho dverami udrieť, dvere mu buchli do rúk, keď si chránil hlavu, sklo na dverách nevydržalo a prasklo. Vzhľadom na to, že tieto veci neurobil, túto skutočnosť nemôže preukázať, lebo negatívna skutočnosť sa preukázať nedá. 13.11 Z fotodokumentácie, ktorá ho zachytáva, keď sedí v aute, žalobca tvrdil, že z toho vyplýva, že matku sleduje, súd prvej inštancie skonštatoval, že je zrejmé, že osoba sa nepozerá a ani nesleduje autora fotografie, ale pozornosť v čase vyhotovenia fotografie venuje predmetu, ktorý drží v ruke, pravdepodobne mobilný telefón; k fotografii jeho sediaceho v aute ráno 16.5.2023 o 7:33 hod. uviedol, že bola matkou vytvorená v čase, keď išiel do Materskej školy podpísať prihlášku dcéry do materskej školy na žiadosť matky - matka mu v e-maile napísala čas aj dátum, kedy tam má ísť. Zaparkoval v blízkosti škôlky (čo je aj v blízkosti domu, kde býva matka s deťmi), podpísal prihlášku a sadol si do auta a v tom mu zavolal zákazník, ktorý potreboval urgentne poradiť; preto otvoril notebook a pracoval

na ňom. Nečakal na matku, alebo žalobcu, nesledoval ich. Aj na tomto dôkaze je evidentne vidno, že matka situáciu, keď na jej požiadanie išiel do škôlky riešiť veci ich dcéry, zámerne zneužila v jeho neprospech tak, že ho pri škôlke odfotila a tvrdí, že ju prenasleduje. Z fotografie údajného sledovania v parku nevyplýva, že na fotke je on, že by sa tam nachádzal a že ju sleduje; ak matka tvrdí, že to tak bolo, musí to preukázať ona. Všetky tvrdenia o tom, že matku žalobcu v máji prenasledoval alebo že ju prenasleduje sú obdobné - matka vie, aký má pracovný režim, akým firemným autom chodí (veľká červená dodávka), keď ho zaparkuje pred domom, keď ide na obed, je neprehliadnuteľné, vie kam chodí vo voľnom čase (žili spolu 6 rokov), zámerne sa k nemu priblíži a fotí si ho a tvrdí, že ju prenasleduje; v tejto súvislosti uviedol, že je potrebné zohľadniť aj fakt, že bývajú neďaleko seba. 13.12 K e-mailovej komunikácii adresovanej matke, že ju prosil, aby sa mohol stretnúť o 15.00 hod. nasledujúci deň, na ktorú odpovedala, že pokračuje v liečbe, uviedol, že od januára 2023 mu matka neumožňovala stretávať sa s jeho dcérou. Preto bol nútený podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Už od začiatku roku 2023, nielen od vydania neodkladného opatrenia Okresným súdom Bratislava IV, č. k. 14P/34/2023-81 zo dňa 9.5.2023, vykonateľné 12.5.2023, pred skoro každým jeho stretnutím sa s dcérou, písala, že sa stretnutie prekladá väčšinou pre chorobu detí alebo pre chorobu matky, pričom v ten deň alebo deň predtým alebo potom bola videná s deťmi na sídlisku na detskom ihrisku; matka aj navrhovala náhradné termíny, ktoré počas e-mailovej komunikácie mení tak, že opätovne marí jeho stretnutia s dcérou alebo náhradné termíny a v poslednom čase tvrdí, že dcéra aj žalobca sa ho boja. Matka mu, ani na jeho požiadanie, nikdy nepredložila lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že sú chorí, resp. že dcéra je chorá. Keďže matka uvádzala tie isté argumenty ako dôvod, pre ktorý sa s dcérou stretnúť nemôže už od začiatku roku 2023, už tomu neverí, a preto prišiel a žiadal matku, aby sa dcéra s ním stretla v zmysle vykonateľného neodkladného opatrenia. To sa donedávna opakovalo pravidelne; dokonca v čase keď sa mal stretnúť s dcérou sa s deťmi nenachádzala ani doma. Je až zarážajúce, ako matka maloletých detí zneužíva systém na to, aby odstavila deti, resp. dcéru od jej otca, ktorý ju má rád a ktorému na nej záleží. 13.13 Matka 4.5.2023 podala vyjadrenie na súd k úprave stretávania sa otca s dcérou t. j. vo vyjadrení sama navrhuje stretávanie jeden týždeň vo štvrtok na 3,5 hodiny a druhý týždeň v sobotu na 8 hodín, pričom podľa toho čo tvrdila v jej vyjadrení, tak do tohto času sa udiali všetky údajné incidenty, z ktorých ho obviňuje aj v tomto konaní. Aj napriek tomu navrhuje stretávanie sa s dcérou v tomto rozsahu a ešte k jeho prekvapeniu, za jej osobnej účasti. Od tohto dátumu nedošlo, a tvrdí to aj matka, k žiadnym incidentom, okrem zavádzajúcich tvrdení o prenasledovaní, čo je z jej strany účelovo tvrdené, tak ako vyššie uvádza. Keďže ani v podaní z 4.5.2023 sama matka neuvádza žiadny incident, ktorý by svedčil o jeho agresivite, fyzickom napadnutí ani žiadnom inom správaní, pre ktoré by mohla mať matka alebo žalobca obavy a strach, už len jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia bol nedôvodný; okrem toho matka ani v jednom jej písomnom vyjadrení v súdnom konaní neuviedla podstatný fakt pre rozhodnutie vo veci, že bývajú na jednom sídlisku, že žalobca chodí do školy, ktorá sa nachádza oproti jeho bydlisku cez ulicu. Toto platí aj pre návrh podaný v tomto konaní; opätovne zdôraznil, že žalobca uvádza posledný údajný incident zo dňa 14.1.2023. 13.14 Pokiaľ ide o správu U.. U. zo dňa 10.10.2023, podľa ktorej žalobca začal po príchode do školy plakávať (čo začalo pred tromi týždňami) a keď sa ho pýtala, prečo plače odpovedal, že za mamou a 9.10.2023 na jej rovnakú otázku odpovedal, že sa bojí, že ho Y. zoberie zo školy a že si všimla, že je žalobca nesústredený, čo sa prejavilo na známkach, k tomuto uviedol, že s deťmi sa nestretáva a nemá s nimi žiadny kontakt, t. j. deti nemôže nijako ovplyvniť a nič im rozprávať a ani ich strašiť, čo by nikdy neurobil. Má za to, že matka žalobcu/stará matka žalobcu sú tie osoby, ktoré ho zbytočne strašia. Žalobcovi nehovoril, že by si pre neho prišiel do školy a že by ho odviezol preč. Nie je dôvod toto rozprávať maloletému dieťaťu; iba keby matka žalobcu v tomto smere manipulovala, aby narušila jeho vzťahy s deťmi tým, že ma bude vykresľovať ako násilníka a agresora. 13.15 Tvrdenia pani Š. Š. v jej čestnom vyhlásení, že jej 16.6.2023 dcérka hovorila o tom, že ublížil matke a že sa bojí, aby za nimi neprišiel a že podobná situácia sa zopakovala v auguste 2023, a že aj žalobca, keď našiel vo svojom telefóne starú správu od neho, začal sa báť a plakal, sú nepravdivé. V tejto súvislosti poukázal na videohovor s deťmi zo 14.4.2023, stretnutie s dcérou z 15.6.2023 (kúpalisko Rosnička), 3.8.2023, stretnutie s deťmi 30.7.2023 v Trenčíne, kde sa k nemu žalobca správal pekne, nebál sa ho a nemal stres, či strach z jeho prítomnosti, čo vyplýva aj z čestných vyhlásení L. V. R. I.

V.. Ak by sa ho deti báli a mali z neho strach, neboli by v jeho prítomnosti tak šťastné a bezprostredné. Tvrdenia svedkyne sú nepravdivé, alebo matka deti manipuluje. 13.16 K čestnému vyhláseniu U.. M. V. zo dňa 6.9.2023 uviedol, že predtým žiadal matku o stretnutie s dcérou, čo mu matkou nebolo umožnené z dôvodu dcérkinho zlého zdravotného stavu, pričom 18.5.2023 v čase, keď išiel z domu po obednej pauze, o čom hovorí v čestnom vyhlásení pani M. V., stretol na ulici cestou do posilňovne matku s oboma deťmi a kamarátkou, pani V.; vyhotovil si fotografiu. Opäť raz išlo o situáciu, keď mu matka žalobcu neumožnila sa stretnúť s jeho dcérou pre údajnú chorobu, avšak v ten deň neskôr už choroba dcéry nebol problém, pretože sa prechádzali po sídlisku, ako by chorý nikto ani nebol. Fotografiu vyhotovil, aby mal dôkaz, lebo žiadnym iným spôsobom nevie preukázať, že matka žalobcu tieto kroky robí účelovo, aby ho odstavila od dcéry; keby si ich nevyhotovil, súd by mu neuveril (išlo by o tvrdenie matky proti jeho tvrdeniu a bol by v dôkaznej núdzi). Nerobí fotky a nenatáča matku preto, že ju sledujem, ale pre potreby doloženia dôkazného materiálu súdu pri podaní návrhu na ÚPP, resp. marenia súdneho rozhodnutia o úprave styku s dcérou a v neposlednom rade aj pre toto súdne konanie. 13.17 K čestnému vyhláseniu Y. U. (nie je zrejmé, z ktorého dňa) uviedol, že 30.7.2023 sa s dcérou stretnúť nemal, stretnutie sa malo uskutočniť 29.7.2023. Môže povedať len to, že bol matkou žalobcu dotlačený sa stretnúť s dcérou v nedeľu 30.7.2023, namiesto súdom určeného stretnutia 29.7.2023 v sobotu. Podotkol, že v tom čase už bolo právoplatné uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 11C/43/2023-72 - neodkladné opatrenie zákaz priblíženia sa k matke na menej ako 50 metrov. Stretnutie sa malo uskutočniť v meste Trenčín, kde sa konal detský festival. Na jeho prekvapenie sa tohto festivalu zúčastnil aj p. Y. U., otec žalobcu. Stretnutie prebiehalo v kľude v rodinnej atmosfére, s p. U. sa rozprávali slušne, rozumne, bez nejakých nervóznych situácií. Je zaujímavé tvrdenie pána U. v jeho čestnom vyhlásení, pretože práve v tento deň (30.7.2023) bol po dlhšej dobe so žalobcom, potom už vôbec. Žalobca sa k nemu správal normálne, volal ho pred jeho biologickým otcom „tato“, ako bol zvyknutý. Z čestného vyhlásenia pána U. vyplýva, že pri výkone jeho práva styku so žalobcom, mu žalobca popisoval, že sa cíti byť prenasledovaný, bojí sa fyzického násilia v spojitosti so žalovaným. Pán U. v čestnom vyhlásení neuvádza, že by bol osobne prítomný pri tom, keď sa jeho syn - žalobca k nemu odmietavo správal, alebo že by sa ho bál, alebo že by hovoril o hysterickom strachu z fyzického násilia z jeho strany, alebo že sa nevhodne správal k žalobcovi, ani to, že sa žalobca od neho držal ďalej, keď boli spolu v Trenčíne na akcii. Z uvedeného vyplýva, že ešte v tomto čase (30.7.2023) ich vzťahy boli normálne. Ak by chcela matka žalobcu tvrdiť, že už v tom čase (30.7.2023) mal žalobca z neho strach, prečo takúto spoločnú akciu organizovala, a trvala na tom, aby preložil stretnutie s dcérou zo soboty 29.7.2023 na nedeľu 30.7.2023, kde sa stretol aj so žalobcom; ak by to bola pravda, že žalobca sa ho bojí, tak mu mala umožniť stretnutie s dcérou podľa neodkladného opatrenia v sobotu (bez účasti žalobcu) a potom v nedeľu mala ísť s oboma deťmi na akciu do Trenčína. Ďalší dôkaz o matkinom účelovom zavádzaní; toto jednoznačne svedčí o tom, že matkou žalobcu uvádzané skutočnosti sú nepravdivé a účelové. Zopakoval, že od 30.7.2023 so žalobcom nebol na žiadnom stretnutí. Tak z koho podnetu sa vzťah žalobcu ku nemu údajne zmenil za 2,5 mesiaca? Kto v žalobcovi vzbudzuje strach z neho? On, ktorý s ním vôbec nie je v kontakte alebo jeho matka a jej rodina, ktorá mu rozpráva o ňom nezmyselné klamstvá a samé nadávajú na neho pred maloletým. Keď žalobca žije v takomto výchovnom prostredí, kde je neustále „masírovaný“ aký som citujem matku žalobcu „hajzel“, „špina“, „násilník“ atď., je to právne ona, ktorá ho stresuje a vzbudzuje v ňom strach a obavy. 13.18 Ďalej poukázal na to, že v čestnom vyhlásení p. U. ho zarážajú jeho tvrdenia, pretože práve on mu v ten daný deň (30.7.2023), za prítomnosti jeho otca rozprával, že o ňom počúva od matky žalobcu „báchorky“ o tom, aký je zlý a čo všetko robí, a že mu pripomínajú tie, ktoré počúval on sám o sebe, keď s ňou ukončil vzťah. Robila mu to isté, čo robí jemu, nedovoľovala mu stretávať sa so žalobcom, vymýšľala si chorobnosť dieťaťa ako dôvod neumožnenia návštevy s tým rozdielom, že p. U. býval v Čechách, teda na 2 hodinovú cestu za synom ani nevyrazil, žalovaný býva 2 ulice od dcéry. V mnohých prípadoch matka povedala p. U., že je žalobca chorý, aby nechodil len preto, že ona na neho nemala náladu, pričom so žalobcom v tom čase chodievali von, za mojimi rodičmi na chatu atď.. Pán U. sa mu 30.7.2023 priznal, že mal infarkt, lebo sa stresoval z matky žalobcu. Ospravedlnil sa mu, že mu nemôže pomôcť, lebo potrebuje mať kľud. Zdôraznil, že nie je na svete človek, ktorý by mu rozumel a chápal ho viac, ako ho chápe on; aj žalovaný sa mu ospravedlnil za to, že v minulosti podporoval matku vo veciach, ktorými mu ubližovala a očierňovala ho rovnako, ako teraz očierňuje žalovaného. Pán U. povedal, že len vtedy bude mať kľud a pokoj, keď bude robiť to, čo matka chce, platiť čo matka chce a koľko chce, že

iba vtedy bude mať pokoj a bude sa môcť s dcérou stretávať pravidelne, že on to tak urobil a teraz sa so synom stretáva. Na otázku ako často navštevuje žalobcu, odpovedal: „s vyjímkou, když mněli neštovice (prelom marec/apríl 2023) pravidelne, každej druhej týden.“ Nad týmto tvrdením považoval za potrebné sa pozastaviť, pričom dal do pozornosti fakt, že jeho dcéra, žalobca a ich matka, sú od januára 2023 takmer nonstop chorí a že p. U. má, alebo mal súdom určené nedele, vždy v tom týždni, keď on má byť s dcérou vo štvrtok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že buď matka žalobcu účelovo klame, vymýšľa si zámerne choroby alebo nedodržiava liečebný režim detí a zanedbáva zdravotnú starostlivosť o deti; pretože jemu tvrdí, že sa nemôže pre niekoho chorobu (dcéry, žalobcu alebo matky) s dcérou stretnúť a pán U. tvrdí, že sa stretáva so synom a tak isto s jeho dcérou pravidelne. Upriamil pozornosť na to, že v ten istý deň (30.7.2023) na stretnutí v Trenčíne boli účastní aj jeho rodičia, a to najmä z dôvodu, že neboli s deťmi presne pol roka, pretože im to matka žalobcu, aj napriek ich prosbám, neumožnila a neumožnila mu zobrať dcéru za jeho rodičmi ani v čase, keď sa s ňou stretol na základe neodkladného opatrenia a z aj dôvodu, aby mal svedkov, ak by sa matka pokúsila o ďalší pokus o diskreditáciu jeho osoby, pretože už v minulosti pravidelne bezdôvodne volala na neho policajtov. Koncom tohto dňa si žalobca v prítomnosti p. U. a jeho otca, vytiahol z batoha telefón a sám si na neho vypýtal telefónne číslo so slovami: „Tato daj mi tvoje číslo, lebo mne ho mamina vymazala, počkaj, musím si ťa uložiť ako Y., lebo mamina mi zakazuje ťa volať Tato.“ Divím sa vyjadreniam pána U. v jeho čestnom vyhlásení, pretože práve on bol ten, ktorý povedal: „Schovejte to, už jde máma, tá zas nadelá křik, když to zbadá.“ Vedľa neho stojaci môj otec sa len usmial. Záverom a pri lúčení sa, na mňa po vrúcnom vystískaní s deťmi, žalobca vzďaľujúc 2x zakričal: “Tato zavolaj mi, dobre? Y. zavolaj mi, ano?“ Na čo som povedal, že mu zavolám. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že čestné vyhlásenie p. Y. U. napísal len preto (vychádzajúc z jeho vlastných slov z 30.7.2023), aby mal kľud a mohol sa ďalej stretávať s vlastným synom. 13.19 K matkinmu tvrdeniu, že žalobcu a matku opakovane vyhľadával v škole, v dôsledku čoho má žalobca strach chodiť do školy, a že 23.3.2023 matke pred školou žalobcu asistovala polícia aj viacerí učitelia zo školy, nakoľko matku prenasledoval už po ceste do školy uviedol, že tieto tvrdenia matky nie sú pravdivé, matka klame. Odvtedy, ako ho matka žalobcu vyhodila z bytu, býva u rodičov v ich X C. V., Ľ. I. XX, dve ulice od bytu, v ktorom žije matka spolu s deťmi. Jeho bydlisko sa nachádza cca 50 metrov od ZŠ R.. Y., ktorú žalobca navštevuje. Je teda maximálne opovážlivé a absurdné, ak žalobca, resp. jeho matka tvrdia, že ich sleduje cestou do školy, zo školy a pod.. Dňa 23.3.2023 nesledoval žalobcu ani jeho matku cestou do školy, ako uvádza súd prvej inštancie. V tento deň len šiel domov z práce. Keďže v ten deň mu matka žalobcu x krát volala počas pracovnej doby, nakoľko sa s matkou nedá telefonicky hovoriť, pretože ho nikdy nepustí k slovu a len zloží, keď ju uvidel stáť na schodoch nad parkoviskom pred domom (v tom čase neexistoval žiaden zákaz priblíženia), prišiel absolútne v kľude za ňou, prosil ju o normálny rozhovor ohľadne vecí týkajúcich sa ich dcéry. Matka tento rozhovor nechcela, odišla do budovy školy, ktorá sa nachádza oproti bytovému domu, v ktorom býva. Maloletého žalobcu v ten deň ani nevidel, ani nestretol. Matka stála pred školu sama bez neho. Potom šiel k svojmu autu, vziať si veci a chcel ísť domov. V tom čase dorazila na miesto hliadka PZ, ktorej podal vysvetlenie, ukázal zoznam hovorov a množstvo SMS správ z toho dňa a šiel domov; nič neurobil a takto to bolo uzavreté aj zo strany polície. Matka tvrdenia o prenasledovaní a o tom, že ich vyhľadáva v škole, nedoložila žiadnymi dôkazmi. 13.20 Nie je pravdivé ani tvrdenie, že matku slovne a fyzicky napádal, a to ani v tehotenstve. Poukázal na lekársku správu a k zraneniu uviedol, že je vymyslené; ak by po matke naozaj hodil 1 litrový porcelánový hrnček, tento by jej nemohol spôsobiť tržnú ranu - mohla by mať maximálne pomliaždeniny alebo modriny; nevie, kde k tomuto zraneniu matka došla, ale on jej ho určite nespôsobil. Lekárska správa, kde len lekár uviedol tvrdenia matky nie je dôkaz o tom, že to urobil on - nie je to dôkaz o jeho agresii, a preto nemôže byť táto skutočnosť ani osvedčená - to platí pre všetky matkou tvrdené násilnosti. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie matky o vážnejšom napadnutí 17.6.2022, práve naopak, matka bola tá, ktorá pred deťmi, ktoré sedeli v aute, prišla do miesta jeho bydliska, správala sa nekorektne provokačne a práve ho napadla pred deťmi, čoho dôkazom bol aj predložený video záznam pri podaní vysvetlenia na OR PZ. Nevie ako matka žalobcu došla k nejakému poraneniu hlavy, ale on ju fyzicky ani inak nenapadol; preto polícia nezačala trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví alebo priestupkové konanie. 13.21 Nepravdivé je aj tvrdenie matky žalobcu, že jej nejakým spôsobom bránil odísť z parkoviska (9.12.2022). Celý tento nezmysel je opäť vykonštruovaný navrhovateľkou s cieľom poškodiť ho. Tento incident videla z okna bytu, v ktorom žije, jeho sestra, U. V.. Ako aj tvrdenie matky žalobcu, že ju napadol v cukrárni za prítomnosti maloletých detí. K údajnému incidentu v cukrárni Babička na Tománkovej ulici zo dňa 10.12.2022, kde podľa tvrdenia matky žalobcu mal túto napadnúť, uviedol, že k danej veci

bol príslušníkmi PZ na mieste vypočutý aj personál cukrárne, ktorý tvrdenia matky žalobcu nepotvrdil. Rovnako k tomuto údajnému incidentu bola podať vysvetlenie na OR PZ aj jeho mama, L. V., ako svedok, ktorá tiež potvrdila to, že k žiadnemu fyzickému napadnutiu z jeho strany neprišlo. Táto vec bola políciou ukončená bez akýchkoľvek opatrení; t. j. ako nedôvodná - nebolo začaté ani trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví alebo priestupkové konanie. 13.22 Poprel tvrdenie matky o napadnutí 14.1.2023 (že ju údajne kopol do chrbta), nič také sa nestalo. Dňa 14.1.2023 bol s deťmi, kedy po pol dni strávenom s deťmi a matkou žalobcu, matka žalobcu začala bezdôvodne teatrálne na neho kričať pred deťmi. Žalobcu zobrala bosého na chodbu pred byt, v byte ho s plačúcou dcérkou, ktorá sa bála matkinej scény zamkla, a asi po pol hodine prišla s privolanou policajnou hliadkou. Ani na výzvu hliadky matka neprestala robiť prehnané scény. Dcérka k nej ísť nechcela, bála sa jej a skrývala sa v mojom náručí. K žiadnemu fyzickému napadnutiu matky z jeho strany nedošlo. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal; nepriložil k návrhu žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. 13.23 Keďže matka ňou uvedené skutočnosti v tomto konaní nepreukázala žiadnymi listinnými dôkazmi, má za to, že tieto skutočnosti neosvedčila náležitým spôsobom, a preto súd pri rozhodovaní nemôže na tieto tvrdenia prihliadať. Ak by aj napriek tomu súd na tieto skutočnosti prihliadal, žiadal, keďže sme sa k nim vyjadroval v odvolaní zo dňa 31.7.2023 voči uzneseniu č. k. 11C/43/2023-72, aby odvolanie zo dňa 31.7.2023 vrátane všetkých príloh bral za súčasť tohto odvolania. Vo vyššie uvedených súvislostiach je tvrdenie matky žalobcu, že pri údajných útokoch na matku boli prítomné aj maloleté deti, je absurdné. Keďže som matku žalobcu fyzicky nenapadol, nemohli byť pri tom maloleté deti. 13.24 K napadnutiu žalobcu a jeho starej mamy uviedol, že toto tvrdenie je zavádzajúce. Dňa 28.9.2023 sa malo uskutočniť stretnutie s jeho dcérou. Matka mu napísala, že stretnutie sa neuskutoční, ale to mu písala takmer pred každým súdom nariadeným stretnutím. Čakal pred bytovým domom, kde bývajú. Keď prišli autom (matkini rodičia, matka a obe deti) namiesto toho, aby matka s dcérou prišli k nemu, aby sa stretnutie zrealizovalo, starý otec žalobcu dcéru vzal na ruky a niesol ju do bytovky - z toho dôvodu volal políciu - povedali mu, že tam na nich mám počkať. Matka žalobcu telefonovala a žalobca sedel v aute (toho nikto z nich nevzal do bytovky), tak mu chcel zakývať, avšak jeho stará matka ho vulgárne slovne pred ním osočovala. Na to sa zo strany jeho starej matky začalo už aj fyzické atakovanie jeho osoby, do čoho následne vstúpila s hysterickými výstupmi aj matka žalobcu. Zásadne odmieta tvrdenia žalobcu, resp. matky žalobcu, že napadol žalobcu; ako uviedol, opak je pravdou, stará matka žalobcu slovne a neskôr fyzicky napadla jeho; na videu, ktoré si v dôkaznej núdzi nahral (inak by nevedel preukázať ako sa matka a stará matka žalobcu k nemu správajú - vidieť, že stará matka žalobcu klame, keď hodila po ňom jej okuliare a potom hovorila, že on jej ich zlomil), je vidieť, že žalovaný sa snaží žalobcovej starej matke dohovoriť, aby sa pri žalobcovi nesprávala hrubo a agresívne, dokonca je na ňom počuť, ako žalobca na jeho slová adresované žalovanému, keď mu hovoril, že mu nechce robiť zle a že ho má rád odpovedal, že on vie. Ďalej na videu vidno, že žalobca bol vystrašený z reakcií jeho starej matky a keď videl agresiu jeho starej matky voči nemu, začal ju ťahať do auta, aby nebola voči nemu agresívna. Je zarážajúce, čo je z videa zrejmé, že sa matka žalobcu ako aj stará matka žalobcu k nemu stále približovali až na úroveň osobnej zóny; matka sa v tomto prípade zabudla a prejavila svoju agresívnu povahu, začala po ňom hystericky kričať. Pri jeho oprávnenej požiadavke stretnúť sa s dcérou (vyplývajúcej z neodkladného opatrenia) mala matka normálne reagovať, nebol dôvod reagovať hystericky a agresívne. Matka nemá obavu o seba, matka len nechce, aby sa stretával s jeho dcérou a tiež jej vadí, že má pekný vzťah so žalobcom. Matka bola tá, ktorá konflikt vyvolala a provokovala ho tým, že mu nechcela umožniť stretnúť sa s dcérou aj napriek tomu, že bola doma. A následne na ulici bola hysterická, správala sa bezdôvodne dramaticky až teatrálne. Aj napriek jeho snahe sa mu nepodarilo hysterické správanie sa matky zastaviť. Takéto prejavy matky nevplývajú dobre na obe deti (matka sa takto správa často). Následne matka žalobcu, so žalobcom a starou matkou žalobcu, odišla autom preč. Takže ak matka bola práceneschopná, nedodržiavala liečebný režim, lebo nebola doma a potom zase odišla preč. Stretnutie s dcérou sa neuskutočnilo, ani ju riadne nevidel - videl len ako ju otec matky žalobcu preniesol do bytovky. A žalobcu nenapadol, čo vyplýva z doloženého videa. K žiadnemu násiliu alebo agresii z jeho strany nedošlo, ani nedochádza. V ten deň tam prišiel, aby sa mohol stretnúť s jeho dcérou, a nie preto aby sa s nimi hádal. Práve naopak agresívne sa k nemu správajú matka žalobcu a jej matka (stará matka žalobcu) a ak deti majú voči nemu negatívny postoj, tak to môže byť len z dôvodu, že matka a jej rodina, o ňom negatívne rozprávajú.

13.25 Tvrdenie žalobcu, že sa bojí, že ho vezme do dodávky, je ďalší výmysel matky žalobcu. Žalobca je zdravý chlapec a vždy ho zaujímali, ako každého malého chlapca, všetky technické veci, náradie, autá motorky atď. (foto pokladanie dlažby, foto na motorkách). Keď sa zamestnal u svojho aktuálneho zamestnávateľa, ako firemné auto dostal X. N. červenej farby, ktorý je plne vybavený všetkým možným náradím, ktoré žalobcu vždy fascinovalo. Stávalo sa často, že sa žalobca dotazoval toho, či ho v aute povozí, čo samozrejme, pre detskú radosť vždy rád spravil. Tvrdenie, že sa bojí, že ho vezme do červenej dodávky je výmysel rodiny N.. 13.26 Matku žalobcu ani žalobu nesleduje. Ako už vyššie uviedol, pretože bývajú od seba dve ulice a vzhľadom na fakt, že za viac ako 6 rokov spolužitia (nie 3 ako tvrdí matka) ju pozná veľmi veľa jeho známych a keď vezmeme do úvahy, že takmer 30 rokov žije na rovnakom sídlisku, Y. Y., plus fakt, že veľmi veľa ich spoločných alebo jeho známych vie o ich aktuálnej situácii - to, že mu R. N. bráni stretávať sa s dcérou - sa k nemu dostávajú informácie o tom, kde ju kto videl aj s deťmi; a bohužiaľ tieto informácie dokazujú to, že R. N., matka žalobcu, robí účelové a zámerné kroky k tomu, aby ho od dcéry odstavila úplne. Videli ju jeho rodičia, jeho známi, jej vlastní susedia a niekoľko krát aj on. To ale nie je dôkazom toho, že ju sleduje alebo necháva sledovať, ale toho, že žijú dve ulice od seba. Jej syn, žalobca chodí do školy pred jeho domom, kde je viac ako pravdepodobné, že sa náhodne môžu stretnúť. K častému stretnutiu sa na sídlisku prispieva aj fakt, že matka žalobcu úmyselne vyhľadáva miesta, kde sa vyskytuje - chodí pre syna do školy zo strany, kde býva on, pričom má iné 4 možnosti ako ísť odviezť, doviezť syna zo školy bez toho, aby sa priblížila k jeho domu na menej ako 50 metrov. Ona sa približuje k nemu a potom si ho fotí. Zámerne bezdôvodne vyvoláva konflikty a volá policajtov, ona je tá, ktorá dostáva deti do stresovej situácie. Nie je žiaden tyran, násilník ani nikoho nesleduje. Je otec, ktorý má rád svoju dcéru a snaží sa domôcť svojho práva a práva svojej dcéry na otca. Odmieta tvrdenia, že jeho údajné agresívne správanie má zlý vplyv na duševné zdravie žalobcu, alebo jeho sestry. Žalobcu naposledy videl v aute 28.9.2023, kedy ho slovne a neskôr fyzicky napadla pred ním jeho stará mama. Pred tým bol na stretnutí s dcérou a žalobcom 30.7.2023 v Trenčíne, ale pred tým som ho nevidel mesiac. 13.27 Naposledy 21.11.2023 v čase okolo 16:00 prišiel domov z práce opäť na parkovisko pod jeho dom, na ulicu Ľ. I., presne medzi jeho domom, školou a kostolom, nemohol vedieť, že sa p. R. N. s oboma deťmi hrá na ihrisku pred kostolom pri ich dome, v tom čase viedol telefonický rozhovor a stál pri aute na parkovisku, čakal na rodičov, ktorí v tom čase mali tiež prísť z práce, aby im pomohol vyložiť nákup z auta. V istom momente stál tak, že na neho zo schodov od ihriska, ako stál pri aute, bolo vidieť. Maloletý R. ho uvidel a slovami: „Aha mami, tam je Y.“ na neho zareagoval. On zostal stáť. R. N. si ho najskôr odfotila a potom na neho zavolala hliadku PZ. Privolaná hliadka konštatovala, že nijako neporušil žiaden zákon a ani zákaz približovania, boli sme od seba cca 15 metrov. V tom čase už neplatil zákaz približovania sa k p. R. N. na 50 metrov, pretože po jeho odvolaní Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co/72/2023-304 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 11C/43/2023-72. 13.28 Ďalej žalovaný opísal priebeh stretnutia s matkou žalobcu a dcérou 22.11.2023 ráno, v ambulancii všeobecnej lekárky pre deti a dorast, kam chodí jeho dcéra. Uviedol, že odkedy bolo vydané neodkladné opatrenie zákazu približovania sa k P.. N. na 50 metrov, nie on sa k nej, ale ona sa niekoľkokrát účelovo k nemu približovala na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zopár krát volala aj policajtov. Napr. 28.9.2023 okolo 14:00 hod. videla jeho auto odstavené na parkovisku na sídlisku a prišla k nemu na 20 metrov a zavolala hliadku. Ďalší takýto pokus matky žalobcu sa stal dňa 15.11.2023. V čase okolo 14:00 hod., keď asi po hodine odchádzal z miesta trvalého bydliska po obedovej prestávke, stretol P.. N. čakať na parkovisku cca 10 metrov od jeho firemného auta (červená dodávka), pred jeho domom a fotila si ho. A robí to pravidelne. Matka sa viac krát postavila autom k bytovému domu, v ktorom býva už v čase vydaného neodkladného opatrenia zákazu priblíženia, pričom má ďalšie 4 možnosti, ako vie zaparkovať v okolí školy a ísť pre mal. žalobcu tak, aby nebolo možné sa fyzicky stretnúť s ním. Robí to naschvál, naschvál vedome a zámerne vyhľadáva jeho osobu a miesta, kde sa môže pohybovať. Naschvál parkuje pri ich bytovom dome a keď sa náhodou stretnú, volá policajtov, bezdôvodne, pretože on sa k nim nepribližuje. Tak umelo vytvára deťom stresové situácie. Tvrdenie, že deti majú z neho strach, je pravdivé, naposledy sa so žalobcom a dcérou stretol 30.7.2023, deti sa z jeho prítomnosti tešili, tešili aj z prítomnosti jeho rodičov, tak to bolo ešte 30.7.2023. Nie je teda zrejmé, čo sa stalo od 30.7.2023, keď žalobca tak diametrálne zmenil vzťah k nemu, že sa ho bojí a trojročná dcéra si chce zmeniť priezvisko. Jediné vysvetlenie je, že na deti vplývali matka a jej rodina. Poukázal aj na to, ako sa matka vulgárne vyjadruje na sociálnych sieťach na adresu jeho rodiny; ide o vyjadrenie, ktoré zverejnila v deň, kedy jeho mama stretla náhodne žalobcu pred školou na ihrisku, kde bola so svojou 6 ročnou

príbuznou. V tento deň ešte podvečer adresovala aj niekoľko ostrých SMS správ jeho mame, ako si neželá, aby niekto z ich rodiny bez jej súhlasu kontaktoval jej syna, pričom išlo iba o náhodné stretnutie žalobcu s jeho mamou, na detskom ihrisku, ktoré je mimochodom 50 metrov od bytovky, v ktorej bývam a tak isto 50 metrov od školy, ktorú žalobca navštevuje. 13.29 Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia v odseku 24 a mal za to, že v tomto konaní nebola preukázaná, resp. osvedčená akákoľvek forma násilia páchaná zo strany žalovaného voči matke žalobcu alebo voči žalobcovi. Žalobca v tomto konaní túto skutočnosť riadne neosvedčil, nepredložil žiadny dôkaz o násilnom správaní sa žalovaného. Predložené čestné vyhlásenia ani uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023 nie je riadnym osvedčením potreby nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný matku fyzicky napádal, ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali napr. zranenia, ktoré by matke spôsobil žalovaný alebo iné dôkazy, ktoré by to osvedčovali. Žalobcom predložené dôkazy nie sú osvedčením o násilnom správaní sa žalovaného voči matke. Tvrdené násilné správanie sa žalovaného sa zakladá iba na vyjadrení žalobcu bez relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami a preto nebola naplnená základná zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) C. s. p. a to existencia dôvodného podozrenia z násilia žalovaného proti matke. V návrhu žalobca opisuje, bez doloženia relevantných dôkazov, ako sa údajne agresívne správal k matke, ako ju slovne a fyzicky napádal, údajne aj pred maloletými deťmi, ako ju prenasleduje a že toto správanie sa žalovaného má negatívny dopad na psychické zdravie a riadny vývin žalobcu, že každé stretnutie žalovaného s maloletou dcérou za prítomnosti matky a žalobcu je spojené s násilím a ohrozením psychického zdravia žalobcu, že pre žalobcu je potrebné, aby sa nedostával do nevyžiadaného kontaktu so žalovaným, že žalovaný napadol žalobcu. Ani jedno z týchto tvrdení však v konaní nebolo preukázané a ani len osvedčené. Z uvedeného dôvodu považujeme napadnuté uznesenie za nezákonné. Súd prvej inštancie v tejto veci súd nepreskúmal, či žalobca dostatočne osvedčil, že žalovaný sa opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia voči matke žalobcu, pretože ak by tieto veci preskúmal musel by posudzovať dôkazy preukazujúce fyzické a psychické násilie - lekárske správy, trestné oznámenia a pod. a také dôkazy žalobca k návrhu nepripojil; či žalobca dostatočne osvedčil, že žalovaný sa opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia voči samotnému žalobcovi - takéto dôkazy tiež neboli k žalobe pripojené; ani z jedného čestného vyhlásenia doloženého žalobcom nevyplýva, že by osoby, ktoré čestné vyhlásenia podpísali, boli osobne prítomné pri akomkoľvek násilí - či už fyzickom alebo psychickom, ktorého by sa žalovaný dopúšťal na matke a o aké konkrétne násilie na matke sa mal žalovaný dopustiť a v akom čase. V prípade čestného vyhlásenia K. Š. Š., ktorá tvrdila, že mal. O. jej rozprávala, že žalovaný kopal do matky, do jej chrbta a do zadku, ide o sprostredkované tvrdenie, čo je neprípustné, pretože svedok musí vypovedať o tom, čo videl, čo počul alebo inak pozoroval svojimi zmyslami; okrem toho z čestného vyhlásenia nevyplýva, kedy sa údajný incident mal stať. 13.30 Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa priklonil k jednostranným vyjadreniam žalobcu. Považoval za neprípustné, aby súdne rozhodnutie bolo založené na tvrdeniach žalobcu alebo na pocitoch matky žalobcu bez toho, aby boli aspoň osvedčené. V konaní nebolo preukázané, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu žalobcovo telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu v podobe prenasledovania, fyzických útokov voči matke alebo žalobcovi, vulgárneho nadávania matke alebo žalobcovi, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť ich duševné zdravie. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez bližšieho zdôvodnenia. Keďže sama matka neuvádza od januára 2023 žiadny incident, ktorý by svedčil o jeho agresivite, fyzickom napadnutí ani žiadnom inom správaní, pre ktoré by mohla mať matka alebo žalobca obavy a strach, je nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodné. V tejto súvislosti opätovne poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Co/72/2023-304 zo dňa 25.10.2023, konkrétne odsek 26. 13.31 Uviedol, že v konaní sp. zn. 11C/43/2023 vedenom na Mestskom súde Bratislava IV sa viedlo konanie o zákaze priblíženia sa žalovaného k R. N., matke žalobcu, kde súd rozhodoval o tom, či boli alebo neboli osvedčené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa rozhodnutia o zákaze priblíženia. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023-72 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, č. k. 2Co/72/2023-304 tak, že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi R. N. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Keďže uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023-72 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, č. k. 2Co/72/2023-304 bola poskytnutá ochrana matke žalobcu, bola v tejto

súvislosti poskytnutá ochrana aj samotnému žalobcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na fakt, že o uznesení Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023-72 mal súd prvej inštancie vedomosť pri rozhodovaní v tejto veci, neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené 13.32 Závery súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, konkrétne v odseku 26, považoval za nepochopiteľné, nezákonné a popierajúce základné princípy Civilného sporového poriadku (Čl. 8), nakoľko nemal za zrejmé, ako môže súd vo veci, kde je problém dokazovať skutkové veci, ktoré sa udiali, skonštatovať, že správanie sa účastníka konania tým, že si vyhotovuje fotodokumentáciu, alebo audiovizuálny záznam pre podoprenie svojich tvrdení v prípadnom súdnom konaní, je správanie neprípustné a ešte takéto správanie účastníka označí za správanie vzbudzujúce strach v žalobcovi, ktoré môže zhoršiť jeho psychický stav a zdravý vývoj. To, že si vyhotovuje fotky a videá, aby mohol súdu preukázať svoje tvrdenia, nemôže súd vyhodnotiť ako neprípustné; ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá je garantovaná nielen v Civilnom sporovom poriadku, ale aj v ústave SR (čl. 47 ods. 3). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). V týchto konaniach sú väčšinou účastníci konania v dôkaznej núdzi, keďže ide o náhodné stretnutia, rozhovory, telefonáty a podobne. Ako si má v týchto prípadoch účastník konania zabezpečiť dôkaz. Ako má preukázať, že matka aj napriek tomu, že mu napíše e-mail, že sú ona a detí chorí, je v ten deň, alebo deň predtým alebo nasledujúci deň, na detskom ihrisku, kde sa deti hrajú. Ako má preukázať, že nie on, ale matka je agresívna, kričí na neho? Ako môže preukázať, že nie on, ale matka sa k nemu približuje, chodí do miesta jeho bydliska s deťmi na ihrisko, parkuje pri ich dome, keď ide so žalobcom do školy? On to súdu musí dokázať a matke a žalobcovi stačí, keď to tvrdia a ich tvrdenia osvedčia. Iným spôsobom sa to nedá ako tým, že si vyhotoví fotky a videozáznam. Fotografie vyhotovil, aby mal dôkaz, lebo žiadnym iným spôsobom nevie preukázať, že matka žalobcu tieto kroky robí účelovo, aby ho odstavila od dcéry; keby si ich nevyhotovil, súd by mu neuveril (išlo by o tvrdenie matky proti jeho tvrdeniu a bol by v dôkaznej núdzi). Nerobí fotky a nenatáča matku preto, že ju sleduje, ale pre potreby doloženia dôkazného materiálu súdu. Okrem toho, v konaní nebolo ani len osvedčené, že by prenasledoval matku žalobcu alebo žalobcu samotného. Takýto záver súdu prvej inštancie nemá oporu v dôkazoch predložených žalobcom; tento záver súd prvej inštancie založil len na tvrdeniach žalobcu, čo je neprípustné. 13.33 Nesúhlasil so súdom prvej inštancie, ani v tom, že z predložených čestných vyhlásení Y. U.M., M. V., Č. K. Š. Š. vyplýva, že by správanie sa žalovaného malo vplyv na žalobcov prospech v rámci vzdelávacieho procesu. Zo správy U.. U. vyplýva, že R. tri týždne pred napísaním správy začal po príchode do školy plakávať za maminkou - z toho nevyplýva, že by mal stres zo žalovaného. A že 10.10.2023 jej povedal, že sa bojí, že ho Y. zoberie zo školy. Zo správy vyplýva, že išlo o vyjadrenie dieťaťa toho dňa, predtým o Y. nehovoril. Hovoril o maminke. Učiteľka v správe neuviedla, že žalobca po celé tri týždne bol vystresovaný a nesústredený zo žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný sa so žalobcom nestretol od 30.7.2023, ak má žalobca nejaké problémy, tieto vznikli práve prístupom matky. 13.34 Zásah súdu prvej inštancie do jeho práv považuje za neprimeraný a riadne nezdôvodnený, pretože v dôsledku správania sa matky žalobcu po nariadení neodkladného opatrenia je evidentné, že žalobca z jeho osoby nemá strach a že neodkladné opatrenie zákazu priblíženia je účelové, pretože keď to matke nevyhovuje, sama ho nedodržuje (viď video zo dňa 28.9.2023). Práve matka žalovaného jeho rodinu verbálne napáda aj pred maloletými deťmi, v prítomnosti detí používa rôzne invektívy adresované žalovanému, a deťom stále rozpráva, že jej ubližuje a že žalovaný, a aj jeho celá rodina, sú zlí. Dôkazné bremeno osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažuje v súdnom konaní žalobcu. Mal za to, že povinnosťou žalobcu bolo aspoň osvedčiť dôvodné podozrenie z násilia žalovaného proti matke, ako aj hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita matky žalobcu alebo žalobcu vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Žalobca toto svoje dôkazné bremeno neuniesol. 14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že konanie matky je založené na základe skutočností, ktoré verbalizuje žalobca matke a svojmu okoliu. V e-mailovej komunikácii zo školského zariadenia uviedla p. učiteľka, že žalobca pravidelne poslednú dobu plakáva a jeho plač sa zintenzívňuje. Taktiež sa zmienil o žalovanom slovami, že sa bojí, že ho zo školy vyzdvihne. Táto e-mailová komunikácia zo dňa 10.10.2023, kedy sa psychický stav žalobcu začal zhoršovať a čoraz viac prejavovať aj mimo domácnosti, bola už len špičkou ľadovca, ktorá priviedla

matku k tomu, aby v mene žalobcu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že spolu žili spokojne ako rodina a už vôbec nie s fungovaním ich vzájomných vzťahov. Domácnosť, v ktorej sa vyskytuje fyzické násilie, hádky a útoky žalovaného na matku žalobcu nepredstavuje pre žalobcu miesto, ktoré by opísal ako „spokojné“ žitie. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by sa matka usilovala o zámerné zničenie ich vzťahu. Spočiatku bol tento vzťah pozitívny a vzájomný, avšak postupom času s pribúdajúcimi útokmi na osobu matky, ktorých svedkami boli aj maloleté deti - jedným z nich žalobca spôsobili, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa diametrálne zmenil. V súčasnosti je prístup žalobcu k žalovanému negatívny, žalobca nemá záujem o stretávanie sa so žalovaným a už vôbec nie o „náhodné“ stretnutia, ako ich žalovaný vo svojom odvolaní opisuje. Nakoľko žalobca a žalovaný žili v rámci jednej domácnosti, je pochopiteľné, že určitý vzťah medzi nimi vznikol. Tento vzťah však určite nie je možné prirovnať k vzťahu otca a syna, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nie je biologickým otcom žalobcu. 14.1 Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že si súd mohol vyžiadať stanovisko žalovaného aj v takejto krátkej dobe, poukázal na § 329 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v čase podania návrhu na zákaz priblíženia nebol dôvod. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba bezodkladnosti môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. V praxi to znamená, že strana sa nemusí domáhať ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Návrh bol podaný po 9 mesiacoch od udalostí prezentovanými v návrhu z dôvodu, že žalobcovi hrozilo rozširovanie psychickej ujmy. 14.2 Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného, ktorý vo svojom odvolaní uvádza, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/72/2023, zo dňa 25.10.2023, bola matke poskytnutá ochrana, čím je vylúčené údajné agresívne správanie sa žalovaného k matke, a tým podľa neho odpadá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia - zákaz priblíženia s k žalobcovi. Žalovaný nerešpektuje autoritatívne rozhodnutie súdu, účel ochrany matky nebol týmto uznesením dosiahnutý a už vôbec ním nie je zabezpečená ochrana žalobcu. Krajský súd svojim rozhodnutím síce zmenil vzdialenosť, na ktorú sa žalovaný nesmie priblížiť k matke žalobcu, avšak krajský súd považoval za potrebné tento zákaz priblíženia ponechať. Matka žalobcu žiadnym spôsobom neubližuje svojim konaním žalobcovi, ako žalovaný vo svojom odvolaní uvádza. Žalovaný nie je biologickým otcom žalobcu. 14.3 Pokiaľ žalovaný ako jeden z argumentov uvádza skutočnosť, že účastníci konania žijú na jednom sídlisku, a preto stanovenie nepriblíženia sa k žalobcovi na 50 metrov je nereálne už len z toho dôvodu, že žalobca navštevuje školu, ktorá je na druhej strane cesty od jeho bydliska, s týmto nesúhlasil. Ulica, na ktorej žije žalovaný a miesto trvalého pobytu žalobcu sú od seba vzdialené 16 min. chôdze. Pri takejto vzdialenosti nie je možné predpokladať, že k „náhodným stretnutiam“ ako ich žalovaný nazýva by dochádzalo v pravidelnom intervale. Stanovenie zákazu priblíženia sa na 50 metrov k osobe žalobcu je viac než potrebné a to aj vzhľadom na skutočnosť, že školské zariadenie, ktoré žalobca navštevuje sa nachádza v tesnej blízkosti bydliska žalovaného. O to väčšia právna ochrana žalobcu je potrebná. Taktiež je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca bude postupne dospievať a stýkať sa so svojimi rovesníkmi, či pohybovať sa po meste/sídlisku aj bez prítomnosti matky žalobcu. Aj z tohto dôvodu argument, že žalovaný má povinnosť nepribližovať sa k matke žalobcu, a tým má byť zabezpečená dostatočná ochrana aj pre žalobcu, neobstojí. 14.4 Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že matka spôsobila rozbitie vchodových dverí. Matka žalobcu sa snažila pred žalovaným dvere zatvoriť, aby sa ku nej žalovaný nepribližoval, avšak žalovaný sa násilne dožadoval kontaktu. Odmietla tvrdenia žalovaného o tom, že by mala s deťmi manipulovať, a taktiež špekulácie žalovaného o tom, že vyjadrenia svedkyne Š. Š. sú nepravdivé. Žalovaný až príliš veľké množstvo situácii obhajuje ako „náhodné stretnutia“. Žalovaný účelovo zneužíva skutočnosť, že matka žalobcu a žalovaný žijú na jednom sídlisku aj napriek tomu, že ulice sú od seba vzdialené až 16 minút chôdze. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že matka žalobcu mu zabránila stretávať sa so žalobcom. Nie je možné, aby matka bránila stretávaniu sa žalovaného so žalobcom, nakoľko žalovaný nie je nositeľom žiadnych rodičovských práv voči osobe žalobcu. Vyjadrenia žalovaného ohľadne biologického otca žalobcu a ich konverzácie, ktorá sa mala uskutočniť 30.7.2023, nie sú ničím podložené, žalovaný uvádza len vykonštruované tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Je nezmyselným argumentom

uvádzať s takým presvedčením ako to robí žalovaný, že p. U. (biologický otec žalobcu) sa stretáva so svojim synom a dcérou pravidelne. Rovnako o ničím nepodložené tvrdenia ide v prípade, ak žalovaný v odvolaní uvádza: „A tu sa dostávame aj k tomu, že matkine správanie sa opakuje - keď bola v spore s otcom R. - otec R. sa s R. z matkinej svojvôle nemohol stretávať...“. 14.5 Mal za to, že čestné vyhlásenia L. V. R. I. V. nie je možné považovať za objektívne, nakoľko ide o rodičov žalovaného a sama p. L. V. bola iniciátorkou jedného z „náhodných“ stretnutí so žalobcom. Pani L. V. spolu s jej manželom a otcom žalovaného boli priebežne informovaní o nátlakovom správaní sa žalovaného, a taktiež o jeho agresívnom správaní v domácnosti, kde žili maloleté deti - aj žalobca. Rovnako p. L. V. bola v auguste 2020 strážiť maloleté deti, a teda aj žalobcu spolu s otcom matky, a to z dôvodu, že matku žalobcu odviezla záchranka v sprievode policajtov, po tom čo jej žalovaný spôsobil zranenie na ruke a škody na dverách a zariadení bytu. K fyzickým zraneniam, ktoré matke žalobcu spôsobil žalovaný, a ktoré on v odvolaní spochybňuje, matka žalobcu uvádza, že vznikli pričinením žalovaného a sama si ich nespôsobila a ani jej ich nespôsobil nik iný ako žalovaný. Matka žalobcu nesúhlasí s tvrdením, že by práve ona bola úmyselne vyhľadávala miesta, kde sa žalovaný vyskytuje. Ak má mať podľa žalovaného matka žalobcu možnosť, ako vyzdvihnúť žalobcu zo školy tak, aby sa k žalovanému nepriblížila na menej ako 50 metrov, potom musí mať aj žalovaný možnosť dostať sa popri škole do bytovky tak, aby sa k žalobcovi a jeho matke nepriblížil na menej ako 50 metrov. Odmieta tvrdenie, že by práve ona dostávala deti do stresovej situácie. Matka žalobcu sa len usiluje zabezpečiť žalobcovi primeranú ochranu. Ak je pravdou, že žalovaný nemá záujem, resp. úmyselne nesleduje matku a žalobcu, potom nie je pochopiteľné, prečo predstavuje pre žalovaného problém rešpektovať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaný podaním odvolania proti uzneseniu, ktorým mu bol uložený zákaz priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, protirečí svojim tvrdeniam. Ak by žalovaný žalobcu a jeho matku nesledoval, neohrozoval a neobťažoval, nebol by pre neho problém rešpektovať uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16.11.2023, sp. zn. 62C/43/2023-38. Žalovaný trvá na zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, aby mohol aj naďalej v „náhodných“ stretnutiach pokračovať. Prejav žalovaného je dôkazom toho, že matku žalobcu nerešpektuje a opakovane ju slovne osočuje. Správanie žalovaného nie je v prospech maloletých detí a už vôbec nie žalobcu, ktorý nie je jeho synom. Žalovaným doložené fotodokumentácie a nahrávky sú účelovo vytvorené a nezobrazujú skutočný priebeh spomínaných situácií z minulosti. 15. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že si je vedomý toho, že žalobca nie je jeho syn, že má svojho biologického otca. Aj žalobca to vedel a vie, lebo sa so svojim otcom stretával. Faktom však je, že si k nemu, so súhlasom jeho matky, vytvoril blízky vzťah, ktorý bol vzájomný, podobajúci sa vzťahu otca so synom. A že nemá právny vzťah - rodičovské práva - k žalobcovi, to vie tiež, mrzí ho len to, že to dieťa aj keď sa s jeho matkou rozišli, malo stále tendenciu tento vzťah budovať a práve to dieťa žalobca, veľakrát plakal, keď ich stretnutia končili, pretože nechcel, aby odišiel. Je si vedomý toho, že nemá právo sa dožadovať stretávania sa so žalobcom, ani sa takéhoto rozhodnutia nedomáha. Avšak, vzhľadom na to, že s ním mal vždy dobrý vzťah, a neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by sa mu musel zďaleka vyhýbať, musí sa voči takémuto rozhodnutiu brániť; to je aj odpoveď na matkinu otázku, prečo má problém rešpektovať rozhodnutie súdu prvej inštancie - zákaz priblíženia sa k žalobcovi. Neexistujú žiadne dôvody pre nariadenie takéhoto rozhodnutia, v konaní ich matka nepreukázala, ani neosvedčila, s rozhodnutím nesúhlasí, a preto nie sú dôvody na to, aby nemal mať možnosť sa s ním aspoň pozdraviť na ulici pri náhodnom stretnutí. 15.1 Mal za to, že dôvody, ktoré sú uvádzané v návrhu, a pre ktoré bol návrh podaný, sú dôvodmi, ktoré neverbalizoval žalobca, ako tvrdí matka. Bol názoru, že žalobca ani netuší, čo jeho matka v jeho mene podala za návrh. Zotrval na tom, že jedine matka žalobcu alebo stará matka žalobcu sú tie osoby, ktoré žalobcu nedôvodne strašia. Žalobcovi ani nikomu inému nehovoril, že by pre neho prišiel do školy a že by ho odviezol preč, nikdy to ani neskúsil urobiť. Nie je dôvod toto rozprávať maloletému dieťaťu; iba keby žalobcu v tomto smere manipulovala matka, aby narušila jeho vzťahy s deťmi tým, že ho bude vykresľovať ako násilníka a agresora. Opätovne odmietol všetky tvrdenia matky o násilí páchanom na matke; považoval ich za vymyslené matkou za účelom zdiskreditovania jeho osoby a odstavenia ho od akejkoľvek bežnej komunikácie so žalobcom na verejnosti (napr. pri náhodnom stretnutí na ulici sa len pozdraviť a opýtať sa ako sa má; t. j. bez toho aby sa nemusel hneď od neho vzďaľovať - veď dokým ho matka nevyhodila zo spoločnej domácnosti, s ním trávil každý deň - žili ako rodina).

15.2 Bol názoru, že ani v jednom zo súdnych konaní, v ktorých matka tvrdila, že na nej páchal fyzické násilie, túto skutočnosť nepreukázala. Na súdy síce doložila potvrdenie z polície, že oznámenie podala, ale už súdy neinformovala o tom, ako to bolo políciou vyšetrené, pretože to už nepreukazuje jej vymyslené tvrdenia. Tieto jej trestné oznámenia boli po následnom prešetrení políciou odmietnuté alebo odložené, pretože ani v jednej veci údajného fyzického násilia nebol obvinený, ani riešený v priestupkovom konaní a to už aj napriek značnému odstupu času (trestné oznámenia v roku 2020, 2022, 1/2023). Aj napriek tomu neustále tieto skutočnosti dookola bezdôvodne opakuje, čo už hraničí s ohováraním a poškodzovaním jeho dobrej povesti. Potvrdenia polície o podaní oznámenia spred roka, dvoch či štyroch už nemôžu byť sami o sebe dôkazom osvedčujúcim jeho údajné fyzické násilie; matka mala súdu dokladovať ako tieto konania na polícii prebiehajú alebo ako boli ukončené. A lekárska správa alebo nález, kde je uvedené subjektívne tvrdenie matky bez ďalšieho preukázania, kto údajné ublíženie na zdraví urobil, je nepostačujúce. 15.3 Pokiaľ žalobca vo vyjadrení vysvetľuje, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že musí ísť o akútny a jednorázový stav, že môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie, čo znamená, že strana sa nemusí domáhať ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov a že „Návrh bol podaný po 9 mesiacoch od udalostí prezentovanými v návrhu z dôvodu, že žalobcovi hrozilo rozširovanie psychickej ujmy“, s týmto nesúhlasil a poukázal na skutkové okolnosti prípadu. K údajným incidentom voči matke malo dôjsť do 1/2023. Tieto neboli preukázané, a už vôbec nebolo preukázané, že by tieto incidenty spôsobovali žalobcovi akúkoľvek psychickú ujmu. Práve naopak doloženými dôkazmi preukázal, že žalobca nemal v jeho a z jeho prítomnosti žiadnu psychickú ujmu ešte 30.7.2023, kedy matka navrhla stretnutie s dcérou v Trenčíne, kde samotná matka doviedla aj samotného žalobcu. Ak by to bola pravda, že žalobca sa ho bojí a že má z neho psychickú traumu, tak matka nemala na stretnutie brať žalobcu a mala mu umožniť stretnutie s dcérou podľa neodkladného opatrenia v sobotu a v nedeľu mohla ísť matka s oboma deťmi na akciu do Trenčína. 15.4 K situácii, že bývajú na jednom sídlisku, priložil mapu, kde vyznačil, kde je vchod do školy, kde býva on, kde je parkovisko, na ktorom parkuje auto, kde sú ostatné parkoviská, kde môže matka parkovať bez toho aby sa náhodne stretli, kde je zastávka MHD. Cesta pešo dolu kopcom z Ľ. I. na B. U. X trvá 10 minút, hore kopcom približne 13 minút. Keďže je to tak blízko a matka je na rodičovskej dovolenke, prečo potom chodí zaviesť žalobcu do školy autom? A ak jej vyhovuje chodiť autom, prečo jej auto parkuje pred jeho domom, ktorý nie je ani 50 metrov od školy žalobcu? A to sú tie náhodné stretnutia, keď matku stretne, keď chce zaparkovať pri dome, keď sa vracia z práce, alebo keď príde počas pracovného dňa na obed domov. Pričom matka má aj ďalšie možnosti. Môže ísť so žalobcom do školy na MHD - zastávku má ani nie minútu peši od jej domu, trvalo by im to 9 minút MHD, blízko od zastávky je aj škola a úplne, v dostatočnej vzdialenosti, by sa vyhla miestu, kde sa môžu náhodne stretnúť. Alebo môže parkovať na parkovisku pri kostole, pri škole ul. Pribišova, pri škole ul. Majerníkova, pri plavárni školy. Ich náhodné stretnutia sú práve v okolí jeho bydliska, keď ide domov a chce parkovať auto. A to zakaždým matka volá policajtov. Iné náhodné stretnutia nie sú alebo sa stanú len výnimočne. 15.5 Poprel, že jeho matka strážila deti, keď matke žalobcu údajne spôsobil hrnčekom tržnú ranu 1 x 5 cm a musela ísť na ambulantné ošetrenie sanitkou, že jeho mama, L. V. sa nátlakovo stretávala alebo stretla so žalobcom. Jeho matka a jej sestra boli s jeho 7 ročnou sesternicou na detskom ihrisku, ktoré je najbližšie miestu bydliska jeho mamy (aj jeho), žalobca v rámci školy aj s triedou išli von a náhodne sa stretli. Prečo by sa jeho mama musela obmedzovať v okolí jej bydliska natoľko, že ak videla dieťa, ktoré predtým bolo akoby jej nevlastným vnúčaťom, mala s ním krásny vzťah, aby ho nemohla aspoň slušne pozdraviť (žalobca nemal starých rodičov z otcovej strany, dedo mu zomrel, keď bol úplné bábätko, s babkou sa stretol možno niekoľkokrát za život, pretože matka žalobcu, zamedzovala stretávanie sa žalobcu nielen s jeho otcom ale aj s jeho rodinou). Nesúhlasil s tým, že vzťah medzi ním a žalobcom ochladol kvôli jeho agresívnym prejavom, že jeho tvrdenia o tom, čo hovoril biologický otec žalobcu 30.7.2023 a tvrdenia jeho rodičov v čestnom vyhlásení sú vykonštruované a že čestné vyhlásenia jeho rodičov nie je možné považovať za objektívne. Veci sa stali presne tak, ako ich uvádzal v odvolaní a ako to uvádza aj v tomto vyjadrení a tak ako to popísali jeho rodičia v čestnom vyhlásení. Nie je dôvod na spochybňovanie ich tvrdení v čestných vyhláseniach, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR z 9.6.2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29.

16. Žalobca v odvolacej duplike sa v plnom rozsahu pridržal všetkých svojich tvrdení obsiahnutých v písomných podaniach, ktoré do konania adresoval a vyjadril sa k niektorým tvrdeniam žalovaného v replike. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného, že na základe „nestretávania sa“ žalovaného s biologickým otcom ho začal nazývať „tato“. Stalo sa tak na apelovanie žalovaného, ktorý na tom sám trval. Zneužívať obdobie korona krízy, kedy stretávanie biologického otca so žalovaným bolo o to komplikovanejšie, že boli v platnosti protipandemické opatrenia ľudí prekračujúcich hranice, považuje matka žalobcu za zákerné a zmanipulované. Žalovaný bol účastný značnej časti opakujúcich sa stretnutí s biologickým otcom žalobcu. Už v dohode rodičov žalobcu stojí, že dôvod odchodu biologického otca zo Slovenskej republiky bol zlý zdravotný stav jeho matky a potreba poskytovania jej zdravotnej starostlivosti. Otec žalobcu nikdy vedome či opakovane neohrozil bezprostredne život matky, či žalobcu. Osoby, ktoré trávili a trávia čas so žalobcom, nimi predložené dôkazy i lekárska správa, či tvrdenia učiteľov zo školy hovoria reálne o tom, akým spôsobom negatívne a závažne zasahuje opakované násilné a nevyspytateľné výbušné správanie žalovaného do života žalobcu. Má za to, že vyjadrenia žalovaného súvisiace s jeho dcérou, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení sú predmetom odlišného súdneho konania a nesúvisia s predmetom tohto konania. Z tohto dôvodu sa k nim vyjadrovať nebude. Násilnosti, výbušné, nekontrolovateľné a vedome opakované život a zdravie ohrozujúce správanie žalovaného prebiehali počas spoločného spolužitia žalovaného s rodinou žalobcu, rovnako tak aj po ukončení spoločnej domácnosti a majú dopad na zdravie oboch detí a taktiež ich matky. 16.1 Žalobca vyjadril väčšine ľudí zo svojho blízkeho okolia - rodičom, starým rodičom, učiteľom, lekárom, spolužiakom i kamarátom, strach a obavu zo žalovaného a z jeho násilného správania. Svoje obavy a strach vyjadruje aj rok a pol potom čo žalovaný so žalobcom už nežije v jednej domácnosti. Zákaz priblíženia bol opakovane zo strany žalovaného porušený: pondelok 20.11.2023 - odchod zo školy. Matka mala odstavené motorové vozidlo za kostolom. Bola privolaná policajná hliadka - matka spolu so žalobcom boli na adresu odprevádzaní policajným doprovodom. Žalovaný podľa jeho tvrdení neúmyselne stretol žalobcu a jeho matku v krátkom časovom horizonte na 3 svetových stranách počas presunu od východu zo školy po motorové vozidlo matky. Dňa 23.11.2023 - volaná polícia: príchod na adresu trvalého pobytu a prítomnosť žalovaného na adrese. Polícia však neriešila zákaz priblíženia, ale dala matke pokutu za telefonovanie za volantom v čase, keď operátorka z tiesňovej linky dala pokyn matke ako volajúcej, aby jej dala k telefónu policajta prítomného v tom čase na mieste. Dňa 2.3.2024 žalovaný sa objavil pred vchodom k bydlisku žalobcu. Matke poslal správu „že je tu“. Išlo však o čas, kedy nemal podľa rozhodnutia súdu stanovené stretnutie s jeho maloletou dcérou. Žalovaný sa rád chváli svojimi známosťami na polícii a taktiež tým, že jeho otec je bývalý vysokopostavený policajt a dokáže si vybaviť „čokoľvek“. Vo svojich tvrdeniach sa odvoláva na to, že polícia žiadne z podaní nepreukázala, čo je povšimnutiahodné, pretože z informácií v podaniach, ktoré pracovníci stálej služby Policajného zboru Bratislava IV vyhodnotili ako priestupky a odmietli prijať ako trestné oznámenia je zrejmé, že zranenia popisovaného druhu si matka nemohla spôsobiť sama. 16.2 K stretnutiam z júla 2023 matka žalobcu uviedol, že žalobca reaguje dobre na kohokoľvek, koho vidí po dlhšej dobe. Manipulácia ku ktorej došlo počas tohto stretnutia bola evidovaná a vyhodnotená ako cielená a veľmi intenzívna obomi rodičmi žalobcu. Stretnutie v Trenčíne a jeho priebeh i pôsobenie žalovaného a ostré striehnutie oboch jeho rodičov, ktorí mu robili doprovod, iba utvrdilo rodičov žalobcu v tom, že treba klásť dôraz na to, čo si žalobca želá a chce a čo je naopak výsledkom intenzívne cielenej manipulácie. Žalobca so svojim biologickým otcom zdieľal svoje pocity, obavy zo „zážitkov“ so žalovaným. Nikto nepopiera, že boli aj svetlé okamihy, no rozhodne neboli v prevahe tak ako sa snaží protistrana prezentovať. Nikde sa tak dôsledne nepopisuje konanie a počiny vo vypätých situáciách, kedy sa stáva vedome násilným a výbušným v takej miere, že to ohrozuje nielen zdravie maloletých, vyzdvihuje sa skôr popieranie takýchto situácii. Malé dieťa si veľmi intenzívne pamätá šokové terapie formou opakovaného násilia, a teda to má dopad na zdravie, prejav, pozornosť i reakcie na okolie. Mapa pohybu, kde sa matka môže pohybovať, hovorí o tom, že nie je úplne bezpečné sa so žalovaným stretávať. Žalobca je intenzívne postihnutý traumou z konania žalovaného a nie je v jeho záujme, aby žalovaný vyhľadával prítomnosť žalobcu. Akékoľvek upozornenia adresované žalovanému, aby nerozrušoval žalobcu viedli k tomu, že žalovaný ešte viac prezentoval fyzické útoky, emočné vydieranie pred žalobcom. Elimináciou "náhodných" stretov žalobcu a žalovaného sa prospech žalobcu zlepšil. Taktiež prestal plakávať v škole (plač bol spôsobený strachom žalobcu z toho, že príde žalovaný). Tvrdenia rodičov sú prispôsobené prospechu žalovaného, nakoľko priamo neboli účastní na spomínaných situáciách. Je viac ako pravdepodobné, že keď žijú so svojim synom - žalovaným v jednej domácnosti, budú konať a svedčiť v jeho prospech a tak aj zavádzať súd bez problémov. K

priloženej fotografii žalovaného, o ktorej tvrdí, že matka žalobcu zaparkovala schválne vedľa žalovaného, priložil videozáznam z tohto dňa - v spätnom zrkadle je vidieť dodávku B., na ktorej jazdí žalovaný. Matka žalobcu kontaktovala políciu - hovor je z časti zachytený aj na priloženom videozázname. Dal do pozornosti už priložený e-mail učiteľky U., ktorá v emailovej komunikácii zreteľne uviedla dôvod strachu a plaču žalobcu - a to práve jeho obavu, že príde žalovaný ako aj správu z centra poradenstva a prevencie zo dňa 13.2.2023, v ktorej závere sa píše, že je potrebné zabrániť vystaveniu detí (aj žalobcu) vysokej miere stresu spojenej s násilím, zároveň vytvoriť v domácom a školskom prostredí predvídateľné a neohrozujúce podmienky a tiež správu z centra poradenstva a prevencie zo dňa 10.5.2023, kde sa žalobca zúčastnil vyšetrenia z dôvodu plačlivosti a ťažkosťami s adaptáciou. Žalobca na sedení spontánne uviedol, že k nim domov prišli deň predtým policajti a zobrali „tata“, pretože sa správal zle. Na podporu tvrdení, ktoré uviedol v písomných podaniach, priložil čestné vyhlásenie biologického otca žalobcu, ktorý rovnako uvádza, že žalobca má strach zo žalovaného, bojí sa zároveň o svoju sestru a matku. Svoje obavy verbálne prezentuje svojmu biologickému otcovi. 17. K odvolacej duplike sa žalovaný vyjadril bez výzvy súdu podaním doručeným súdu, v ktorom opätovne poprel všetky tvrdenia žalobcu a zopakoval vlastné tvrdenia, ktoré uviedol už v predchádzajúcich vyjadreniach. 18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.). 19. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 22. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 23. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 24. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď

pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 25. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť je zásahom do osobných slobôd povinného a je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. 26. Z ustanovenia § 326 ods. 1, 2 C. s. p. tiež vyplýva, že procesnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia - žalobcu - je popri náležitostiach žaloby podľa § 132 opísanie skutočností rozhodujúcich pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 27. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného odvolací súd vychádzal z toho, že pre posúdenie navrhovaného neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda rozhodujúce sú skutočnosti, na ktorých je založené navrhované neodkladné opatrenie a dôkazy tieto skutočnosti osvedčujúce, pričom vzal zreteľ aj na tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným v odvolaní, nakoľko v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný nemal možnosť zaujať stanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvoinštančného súdu. Ak by sa odvolací súd odmietol zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej strany konania a ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania prvoinštančného uznesenia, takýto postup odvolacieho súdu by bol považovaný za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. (nález Ústavného súdu SR zo 6. 9. 2018, sp. zn. II. ÚS 202/2018). 28. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa násilne správal k jeho matke (fyzicky a slovne ju napádal už počas spoločného spolužitia, spôsobil jej niekoľko zranení, ktoré bolo treba ošetriť, k incidentom bola privolaná policajná hliadka), voči matke je žalovaný násilný aj na verejnosti, matku vyhľadáva a prenasleduje, na základe čoho bol žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k matke žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti žalovaného na súdnych konaniach, konaniach pred orgánom verejnej správy, na ktoré bude žalovaný predvolaný a počas realizácie styku žalovaného a maloletou O. Z. V., O.. XX.X.XXXX v rozsahu určenom vykonateľným rozhodnutím. Zákaz priblíženia žalovaný v septembri 2023 porušil, matku neustále prenasleduje, natáča si ju na mobilný telefón, ustavične ju sleduje, matka má z neho strach. Toto správanie žalovaného má negatívny dopad na psychické zdravie a riadny vývin žalobcu. Na základe neodkladného opatrenia z 9.5.2023, je žalovaný oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou za prítomnosti matky. Každé stretnutie žalovaného za prítomnosti matky a žalobcu je spojené s násilím a ohrozením psychického zdravia nielen maloletej dcéry a žalobcu, ktorý tieto stretnutia vníma a odrážajú sa na jeho psychickom zdraví v negatívnom svetle. Pre žalobcu je potrebné, aby sa nedostával do nevyžiadaného kontaktu so žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ho opakovane vyhľadával v škole a v čase, kedy sa žalovaný mal stretnúť s maloletou dcérou, nerešpektoval oznámenie matky o nemožnosti stretnutia z dôvodu jej práceneschopnosti, napadol žalobcu a jeho starú matku. Na podporu svojich tvrdení pripojil k návrhu čestné prehlásenie U.. M. V. R. K. Š. - Š., Y. U., videozáznamy, fotodokumentáciu a e-mailovú korešpondenciu, rodný list maloletého, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. 11C/43/2023-72, zo dňa 22.6.2023. 29. Žalovaný v podanom odvolaní poprel tvrdenia matky o tom, že by ju niekedy fyzicky napadol a že ju prenasleduje. Uviedol, že s matkou žalobcu nežije v spoločnej domácnosti od februára 2022. Mal za to, že v konaní nebolo osvedčené, že matku alebo žalobcu samotného prenasledoval a že sa opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia voči matke žalobcu a žalobcovi, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce fyzické a psychické násilie - lekárske správy, trestné oznámenia a pod.. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k inému záveru, tento nemá oporu v dôkazoch predložených žalobcom a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neprípustne založil iba na tvrdeniach žalobcu. Tiež uviedol, že so žalobcom sa naposledy stretol so súhlasom matky 30.7.2023 na detskom festivale v Trenčíne, odvtedy s ním nebol, nestretáva sa s ním, neiniciuje komunikáciu, čo je fakt, ktorý nenamieta ani matka; nepribližuje sa k nemu, účelovo ho nevyhľadáva, ani mu nehovoril, že ho odvezie zo školy

ani iné veci, pre ktoré by mal mať strach. Bol názoru, že ak má žalobca nejaké problémy, tieto vznikli prístupom matky. Matka mu neumožňovala stretávať sa s maloletou dcérou, preto bol nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Od vydania neodkladného opatrenia Okresným súdom Bratislava IV č. k. 14P/34/2023-81, zo dňa 9.5.2023, vykonateľné 12.5.2023, pred skoro každým jeho stretnutím s dcérou matka žalobcu písala, že sa stretnutie prekladá väčšinou pre chorobu detí alebo matky, pričom v daný deň alebo deň predtým alebo potom bola videná s deťmi na sídlisku. Pokiaľ si vyhotovuje fotodokumentáciu matky, je to z dôvodu, že matka nerešpektuje neodkladné opatrenie, ktorým je upravený styk s ich spoločnou maloletou dcérou, neustále si vymýšľa výhovorky, prečo tento styk neumožní, napriek tomu ich stretáva na sídlisku, keďže bývajú neďaleko seba; nevie ako inak má v konaní o ÚPP maloletej preukázať, že matka žalobcu marí rozhodnutie súdu, ktorým bol upravený styk s maloletou dcérou. Ďalej uviedol, že uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. 11C/43/2023-72, zo dňa 22.6.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/72/2023-304, zo dňa 25.10.2023 mu bolo uložené nepribližovať sa k matke žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na súdnych konaniach, konaniach pred orgánom verejnej správy, na ktoré bude predvolaný a počas realizácie styku žalovaného a maloletou O. Z. V., O.. XX.X.XXXX, pričom mal za to, že týmto rozhodnutím bola matke poskytnutá ochrana, čím je vylúčené jeho údajné agresívne správanie sa k matke a vzhľadom na argumenty žalobcu v návrhu nie je dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. K odvolaniu pripojil čestné prehlásenie I. V. R. L. V., R. T., SMS komunikáciu zo 7.10.2023, odvolanie, ktoré podal proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 11C/43/2023-72, zo dňa 22.6.2023, kópie fotografií zo stretnutí s maloletými deťmi z bližšie neurčeného obdobia, kópiu správy, ktorú mala zverejniť v bližšie neurčenom čase na svojej facebookovej stránke matka žalobu, SMS komunikáciu rodičov žalovaného s matkou žalobcu, videozáznamy. 30. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f/ a h/ C. s. p.), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. 31. Aplikácia § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. ako samostatný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď má súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Napriek skutočnosti, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, na osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nie je postačujúce len tvrdenie navrhovateľa. Navrhovateľ musí relevantným spôsobom osvedčiť dôvodné podozrenie z násilia a ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, voči ktorej návrh smeruje. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich. Listinami, ktorými navrhovateľ osvedčuje ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej integrity, resp. znaky fyzického či psychického násilia sú spravidla lekárske správy, trestné oznámenie, čestné vyhlásenie tretej osoby, ktorá bola v pozícii svedka, písomná, elektronická alebo telefonická komunikácia a pod. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, 1097-1098 s., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 3/2010). Okolnosti, ktoré sa týkajú ohrozenia fyzického a duševného zdravia osoby, ktorej má byť poskytnutá ochrana podľa § 235 ods. 2 písm. h) C. s. p. sa musia bezprostredne a priamo týkať osoby, ktorej má byť ochrana týmto neodkladným opatrením poskytnutá. 32. V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie v súlade s odvolacou argumentáciou žalovaného dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď neosvedčil, že zo strany žalovaného dochádza voči žalobcovi k

fyzickým atakom, verbálnym útokom, stupňovaniu agresivity, resp. správaniu, ktoré by odôvodňovalo obavu o život a zdravie žalobcu, a v príčinnej súvislosti s tým je ohrozená telesná a duševná integrita žalobcu. Predovšetkým je treba uviesť, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne tvrdenia o fyzickom či psychickom násilí voči žalobcovi nevyplývajú. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rezonuje, že žalobca potrebu nariadenia neodkladnej úpravy pomerov zakladá na skutočnostiach, ktoré sa týkajú jemu blízkej osoby - matky žalobcu (fyzické útoky na matku, obmedzovanie matky, napadnutie matky, natáčanie matky na mobilný telefón, matka má strach zo žalovaného, žalovaný pozná každý jej krok a pod.). Žalobca v podanom návrhu netvrdí a ani neopisuje žiadnu konkrétnu situáciu, kedy by on sám bol predmetom fyzického útoku zo strany žalovaného, či predmetom jeho prenasledovania alebo obťažovania, a takéto konanie v ňom vzbudzuje dôvodnú obavu o život alebo zdravie a ohrozuje jeho telesnú či duševnú integritu a ani listinné dôkazy pripojené k návrhu tieto skutočnosti neosvedčujú. Len to, že žalobca z dôvodu násilného správania sa žalovaného k matke žalobcu, odmieta žalovaného, nezakladá dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 33. Vo vzťahu k samotnému žalobcovi, návrh obsahuje iba všeobecné tvrdenie o tom, že žalovaný bol spolu so starou matkou napadnutý, avšak z obsahu návrhu nie je zrejmé, kedy k tejto udalosti malo dôjsť a za akých okolností. K tomuto tvrdeniu nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz (lekárska správa, oznámenie o priestupu, o trestnom oznámení, iný záznam z polície, vyjadrenie svedkov udalosti a pod.). Žalobca ďalej iba všeobecne konštatuje, že žalovaný ho v škole opakovane vyhľadával, avšak opätovne z obsahu podaného návrhu nie je zrejmé kedy k tomu došlo, v akých časových intervaloch, za akých okolností, príp. kto bol svedkom týchto udalostí. Žalovaný naopak uviedol, že so žalobcom sa naposledy stretol so súhlasom matky 30.7.2023 na detskom festivale v Trenčíne, odvtedy s ním nebol, nestretáva sa s ním, neiniciuje komunikáciu, nepribližuje sa k nemu, účelovo ho nevyhľadáva ani mu nehovoril, že ho odvezie zo školy. Zákaz, resp. obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. je, ako už bolo uvedené vyššie, zásahom do osobných slobôd žalovaného. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je preto nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Iba tvrdenia žalobcu nepostačujú na prijatie záveru o osvedčení dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobcu spôsobeného konaním osoby, voči ktorej návrh smeruje (žalovaným) . 34. Odvolací súd súčasne poukazuje aj na to, že neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť iba tam, kde neexistuje iný prostriedok ochrany, resp. záujem navrhovateľa nie je chránený inak. Je preto nutné prisvedčiť žalovanému, že pokiaľ žalobca už v podanom návrhu uviedol, že uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. 11C/43/2023-72, zo dňa 22.6.2023 bol žalovanému uložený zákaz nepribližovať sa k matke žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na súdnych konaniach, konaniach pred orgánom verejnej správy, na ktoré bude predvolaný a počas realizácie styku žalovaného a maloletou O. Z. V., O.. XX.X.XXXX, s poukazom na argumentáciu žalobcu, na ktorej založil podaný návrh (žalovaný sa násilne správa k matke žalobcu, matku žalobcu vyhľadáva a prenasleduje, a takéto správanie sa žalovaného k matke žalobcu má negatívny vplyv na jeho psychické zdravie a duševný vývoj), potom uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. 11C/43/2023-72, zo dňa 22.6.2023 (t. č. aj v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/72/2023-304, zo dňa 25.10.2023), bola matke žalobcu poskytnutá ochrana proti násilnému správaniu sa žalovaného, čím je chránený aj žalobca. Inak povedané, ak žalobca odvodzuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov od tej skutočnosti, že žalovaný sa dopúšťa násilia voči matke žalobcu v prítomnosti žalobcu, potom uloženým zákazom priblíženia žalovaného k matke žalobcu, je žalobca chránený; v danom prípade je teda relevantné, ako bude chránená blízka osoba (matka). Tvrdenie žalobcu, že žalovaný porušil zákaz priblíženia k matke, samo osebe, bez ďalšieho, neosvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v tomto konaní. 35. Pokiaľ žalobca ďalej potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že každé stretnutie žalovaného s maloletou dcérou so žalobcom za prítomnosti matky je spojené s násilím a ohrozením psychického zdravia žalobcu, ktorý tieto stretnutia vníma a odrážajú sa na jeho psychickom zdraví v negatívnom zmysle, treba akcentovať, že žalovaný má právo stretávať sa s maloletou dcérou, a to na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (neodkladného opatrenia) za prítomnosti matky (bez prítomnosti žalobcu). Matka je povinná toto rozhodnutie rešpektovať, pričom z obsahu podaného návrhu nie je zrejmé, z akých dôvodov (pokiaľ tieto stretnutia negatívne vplývajú na žalobcu) matka žalobcu, žalobcu týmto stretnutiam vystavuje.

36. Z obsahu podaného návrhu tiež vyplýva, že žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval s poukazom na násilné správanie žalovaného voči matke počas spoločného spolužitia (podľa vyjadrenia žalovaného toto trvalo do februára 2022) a následne na fyzické ataky zo 17.6.2022, z decembra 2022 a 14.1.2023. Ak potom na jednej strane žalobca podaný návrh zakladá na skutočnostiach, ktoré nastali pred 22.6.2023 a na druhej strane sám poukazuje na to, že od 22.6.2023 bol žalovanému uložený zákaz priblíženia sa k matke žalobcu, pričom ale v podanom návrhu neuvádza a neopisuje žiadnu inú konkrétnu udalosť od 14.1.2023, či také konanie žalovaného po nariadení tohto neodkladného opatrenia, ktoré by ohrozovalo jeho fyzické a duševné zdravie, resp. také konanie, ktoré bolo bezprostredným impulzom k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (súdu prvej inštancie bol návrh doručený 17.10.2023), a netvrdí ani nepreukazuje, že žalovaný ho vyhľadáva, prenasleduje alebo inak obťažuje, resp. že žalovaný sa pokúsil žalobcu odviesť zo školy (z čoho mal pred učiteľom vyjadriť obavu), možno súhlasiť so žalovaným, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. 37. Za pravdu možno dať žalovanému aj v tom, že záver súdu prvej inštancie založený na tom, že tvrdenie žalobcu o fyzickom a psychickom násilí žalovaného voči matke je dostatočne osvedčené uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023 neobstojí. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22.6.2023, sp. zn. 11C/43/2023 totižto nie je „dôkaz“ o fyzickom a psychickom násilí. Takýto záver si súd nemôže urobiť z rozhodnutia vydaného v inom konaní bez toho, aby sa sám oboznámil s obsahom konkrétnych listinných dôkazov (ktoré však žalobca v tomto konaní nepredložil, ani nenavrhol ako dôkaz), a ktoré majú preukazovať žalobcom tvrdené skutočnosti a bez toho, aby si ich sám vyhodnotil. Je pritom povinnosťou tej-ktorej strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz nemožno považovať ani pripojenie spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok, vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore, nakoľko by tým v spore zvýhodnil jednu stranu sporu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán) (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo 91/2019). 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd uzatvára, súd prvej inštancie aplikáciou § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. nariadil neodkladné opatrenie na základe nedostatočne osvedčených skutočností, pričom zákonné ustanovenia upravujúce nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne aplikoval. Nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. má byť prostriedkom preventívneho riešenia násilia medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca tým, že si nesplnil povinnosť tvrdenia ani preukázania rozhodujúcich skutočností, nesplnil základné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, čo rezultuje v nevyhnutný neúspech žalobcu spočívajúci v zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia v tomto konaní by mohla byť ohrozená jeho telesná alebo duševná integrita ani existenciu takej hrozby narušenia telesnej či duševnej integrity žalovaným, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu odôvodňujúci uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobcovi. 39. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p., čo samo osebe vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 40. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).