Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/163/2024 1423204115 12. 09. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:1423204115.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Metodějova Development s.r.o., so sídlom Fantova 693/45, Obřany, 614 00 Brno, Česká republika, IČO: 04 824 857, právne zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému: SAMIRE s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 442 032, o zaplatenie 76 207,50 eura s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 34Cn/1/2023-141 zo dňa 02.08.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 34Cn/1/2023-141 zo dňa 02.08.2024 p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k. 34Cn/1/2023-141 zo dňa 02.08.2024 (ďalej aj ako ,,uznesenie súdu prvej inštancie“ alebo aj ako ,,napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu: spoločnosti Metodějova Development s.r.o., so sídlom Fantova 693/45, Obřany, 614 00 Brno, Česká republika, IČO: 04 824 857 (ďalej len ako „žalobca“) proti žalovanému: spoločnosti SAMIRE s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 442 032 (ďalej len ako „žalovaný“) na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 29.07.2024, ktorým sa žalobca domáhal, aby ,,súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného, a to na spoluvlastnícky podiel 1/1-ina k stavbe: Rozostavaná stavba na pozemku parcela D. na spoluvlastnícky podiel 1/1-ina k pozemkom - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: XXXX/X - ostatná plocha o výmere 3 377 m2, XXXX/X - ostatná plocha o výmere 1 270 m2, XXXX/X - ostatná plocha o výmere 1 279 m2 (správne malo byť 1 249 m2), XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 868 m2, XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 (ďalej aj ako ,,predmetné nehnuteľnosti“ alebo aj ako ,,nehnuteľnosti vo vlastníctva žalovaného“), časť B: Vlastníci: poradové č. 1 SAMIRE, s.r.o., všetko vedené na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie a obec Y. okres Liptovský Mikuláš a priznal mu voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu“ (ďalej aj ako ,,návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia“ alebo aj ako ,,predmetný návrh“, č.l. 135 s. sp.). 2. Súd prvej inštancie o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol s poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 343 ods. 1 a ods. 2, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 29.07.2024 poukázal na skutočnosť, že prvý návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 01.08.2023 podaný spolu so žalobou súd zamietol uznesením č.k. 34Cn/1/2023-40 zo dňa 30.05.2023 z dôvodu neosvedčenia ohrozenia budúcej exekúcie a jeho
neproporcionality. Žalobca uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z. vyplýva, že na nehnuteľnostiach žalovaného bolo uznesením Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2C/42/2024 zriadené záložné právo v prospech O. S. a I. S. (Z-1789/2024) a zároveň je na uvedenom liste vlastníctva vyznačená nová plomba na základe V-2708/2024 (zmluva o zriadení záložného práva). Tvrdil, že výška pohľadávky O. S. a I. S. voči žalovanému je v sume 23 000 eur a napriek tomu súd zriadil v ich prospech záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctva žalovaného, ku ktorým mu ten istý súd návrh na zriadenie záložného práva zamietol z dôvodu nepomeru hodnoty nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a jeho trikrát vyššej pohľadávky v sume 76 207,50 eura. Dôvodil, že vzhľadom na to, že na nehnuteľnostiach žalovaného sú zriadené dve záložné práva a zriaďuje sa nové záložné právo, je daná obava, že budúca exekúcia bude ohrozená, nakoľko hodnota nehnuteľností sa odvíja okrem iného aj od zriadení záložných práv a výšky pohľadávok iných veriteľov, ktoré majú prednosť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rozostavanú stavbu vo vlastníctve žalovaného tvorí len betónový skelet. Argumentoval, že právne účinky navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutnú mieru neobmedzia, nakoľko nehnuteľnosti môže naďalej užívať. Ďalej súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca pripojil k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z., obec Liptovský Mikuláš, z ktorého mal osvedčené, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti bližšie špecifikované v bode 1. tohto rozhodnutia. Súčasne súd považoval za osvedčené, že na nehnuteľnostiach viaznu dve záložné práva. Prvé záložné právo je zapísané v prospech obchodnej spoločnosti BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 6116/21/1, V-2851/2021, vklad povolený dňa 08.07.2021. Druhé záložné právo je zapísané v prospech O. S. a I. S. na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2C/42/2024. Súd považoval z uvedeného listu vlastníctva za osvedčené i to, že na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného je vyznačená plomba V-2708/2024 (zmluva o zriadení záložného práva). Súd prvej inštancie overil, či sú skutkové tvrdenia žalobcu v zhode so skutočnosťou postupom podľa § 185 ods. 2 CSP a z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z. zo dňa 31.07.2024 zistil, že vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam žalovaného pribudla nová plomba Z-2462/2024 (Listina o zániku záložného práva). Dôvodil, že z 12 fotografií, ktoré predložil žalobca mal osvedčené, že existuje rozostavaná stavba. Ďalej súd uviedol, že žalobca neosvedčil žiadnym dôkazom tvrdenie, že pohľadávka O. S. a I. S. voči žalovanému zabezpečená zabezpečovacím opatrením je vo výške 23 000 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. K existencii skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana uviedol, že žalobca si uplatnil v konaní vo veci samej žalobou peňažný nárok na zaplatenie 76 207,50 eura, ktorý pozostáva zo sumy 60 966 eur a sumy 15 241,50 eura. Žalobca uplatňuje sumu 60 966 eur titulom vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny, pričom žalovaný dôvodnosť tejto sumy nespochybňuje. Sumu 15 241,50 eura uplatňuje žalobca titulom zmluvnej pokuty s tým, že túto sumu žalovaný spochybňuje. Preto súd dospel k záveru, že existuje dôvodnosť a trvanie peňažného nároku v rovine možnosti jeho priznania minimálne v sume 60 966 eur. Súd prvej inštancie mal za to, že podmienka existencie spôsobilého predmetu záložného práva vo vlastníctve žalovaného bola splnená, nakoľko žalobca žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nemal osvedčenú existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko podľa jeho názoru žalobca neosvedčil konkrétne kroky žalovaného, ktorými by negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery, čo by opodstatňovalo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odvodzoval od zaťaženia majetku žalovaného dvomi záložnými právami a jedným záložným právom, ktorým ešte len majetok žalovaného bude zaťažený (plomba). Argumentoval, že uvedené je nedostatočné na prijatie záveru o ohrození prípadnej exekúcie. Samotné zaťaženie majetku žalovaného záložným právom, bez existencie ďalších konkrétnych krokov vedúcich k zmenšovaniu majetku (kvantitatívneho i kvalitatívneho), neodôvodňuje ohrozenie prípadnej exekúcie. Nie je vylúčené, že zaťaženie majetku dlžníka môže viesť i k získaniu finančných prostriedkov (napr. poskytnutím úveru zabezpečeným záložným právom). Súd akcentoval, že prvé záložné právo viaznuce na majetku žalovaného v prospech obchodnej spoločnosti BPT LEASING, a.s. vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností dňa 08.07.2021, teda ešte pred tým, než žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve (15.06.2022), z ktorej žalobca odvodzuje vznik konkrétnych peňažných nárokov voči žalovanému uplatnených v konaní vo veci samej. V čase uzatvorenia zmluvy o budúcej
zmluve tak žalobca vedel, že žalovaného majetok je zaťažený záložným právom, no i napriek tomu do zmluvného vzťahu so žalovaným dobrovoľne vstúpil. Preto od tejto skutočnosti nemôže následne žalobca odvodzovať obavu z ohrozenia exekúcie. Súd v súvislosti s tým dodal, že tento záver prijal súd už v rozhodnutí č.k. 34Cn/1/2023-40 zo dňa 30.08.2022 (bode 21.). Dôvodil, že žalobca neprezentoval inú argumentáciu, pre ktorú by súd od tohto skôr vysloveného názoru mal ustupovať. Dôvodil, že existencia záložného práva na majetku žalovaného ešte nevytvára záver o ohrození prípadnej exekúcie. Uvedené spôsobuje iba ten záver, že tretia osoba má pohľadávku voči žalovanému, ktorá je zabezpečená záložným právom. Taktiež vzal súd prvej inštancie na zreteľ skutočnosť, že jedno z dvoch zapísaných záložných práv bude z katastra nehnuteľností vymazané (viď plomba na všetkých nehnuteľnostiach na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z., týkajúca sa listiny o zániku záložného práva), ktorá skutočnosť podľa súdu indikuje, že žalovaný nevykonáva kroky smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku. Zdôraznil, že žalobca popri tomto fakte neosvedčil žiadne kroky žalovaného smerujúce k zmenšovaniu jeho majetku, čo by odôvodňovalo obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie dodal, že hoci by i bola splnená vyššie uvedená podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak poslednú podmienku spočívajúcu v požiadavke proporcionality zabezpečovacieho opatrenia žalobca splnenú nemal, nakoľko bolo potrebné, aby žalobca umožnil súdu posúdiť požiadavku proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tým, že sa vyjadrí k otázke hodnoty nehnuteľností, na ktorých žiada zriadiť záložné právo. Vzhľadom k tomu, že žalobca túto požiadavku nesplnil, tak zbavil súd možnosti posúdenia proporcionality zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené aj napriek tomu, že žalobca už zo skoršieho zamietajúceho rozhodnutia disponoval touto informáciou, tento nedostatok vo svojej argumentácii nenapravil a k hodnote nehnuteľností žalovaného sa nevyjadril. Súd zdôraznil, že spor vo veci sa pritom týka vrátenia kúpnej ceny a zmluvnej pokuty, ktorá plynie z nerealizovaného prevodu iba jedného apartmánu a žalobca žiada zradiť záložné právo okrem iného k celej rozostavanej stavbe, čím tak podľa názoru súdu prvej inštancie vzbudzuje pochybnosti o proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 12.08.2024 z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP s tým, že žalovaný aktuálne prevádza jediný jeho majetok na tretiu osobu viď plomba na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z., vyhotovený ku dňu 12.08.2024 (V-2997/2024 Kúpna zmluva). Mal za to, že dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená je osvedčená tým, že žalovaný vykonáva kroky, ktorými negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Dôvodil, že žalovaný zriadil nové záložné právo v prospech spriaznenej osoby spoločnosti MONTIKL s.r.o., so sídlom Tichá 5888/24, 901 01 Malacky, IČO: 55 189 407 (ďalej len ako ,,spoločnosť MONTIKL s.r.o.“), vklad povolený dňa 02.08.2024, t.j. v deň vydania napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na plombu v katastri nehnuteľností V-2708/2024 (Zmluva o zriadení záložného práva). Žalobca tvrdil, že za daného stavu, už nie je potrebné ani skúmať proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keďže bezodkladným nezriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného, dôjde k nezvratnému stavu prevodu jediného majetku žalovaného na tretiu osobu a tým zmareniu možnosti uspokojiť jeho pohľadávku. Argumentoval, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného, k jeho jedinému majetku spĺňa podmienky proporcionality, a to s prihliadnutím na to, že k týmto nehnuteľnostiam majú zriadené dve záložné práva dvaja veritelia žalovaného, a že ide o rozostavanú stavbu len betónový skelet, ktorý nemá žiadnu hodnotu, dokonca v prípade iného využitia zápornú hodnotu z dôvodu potreby búracích prác. Ďalej žalobca uviedol, že výšku pohľadávky veriteľov, ktorí majú zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, vie len u O. S. a I. S., ktorí sa na Mestskom súde Bratislava IV v konaní pod sp.zn 2C/42/2024 domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 23 000 eur, pričom im súd zriadil záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že sa domáha zaplatenia trikrát vyššej sumy v konaní vo veci samej ako O. S. a I. S., považuje za dostatočný znak splnenia podmienky proporcionality s tým, že súd prvej inštancie uviedol, že jeho nárok je nesporný minimálne v rozsahu 60 966 eur. Taktiež žalobca namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého neosvedčil žiadnym dôkazom, že pohľadávka O. S. a I. S. voči žalovanému je vo výške 23 000 eur. Poukázal na ním
predložený výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z., kde v časti C: Ťarchy je zriadené záložné právo v prospech O. S. a I. S. na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 2C/42/2024 a odkaz na súdny spis sp. zn. 2C/42/2024, ktorý súd nevykonal. Zdôraznil, že nie je účastníkom tohto konania, ale súd prvej inštancie má prístup ku všetkým spisom na súde, preto mu nič nebránilo oboznámiť sa s týmto spisom a preveriť si túto informáciu. Tvrdil, že súčasťou súdneho konania pod sp. zn. 2C/42/2024 sú aj výpovede obidvoch konateľov žalovaného na polícii, ktorí uviedli, že žalovaný nevlastní žiadny iný majetok a na účtoch nemá žiadne peniaze. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry zrušil napadnuté rozhodnutie a navrhovaným zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného alebo alternatívne, aby odvolací súdu zrušil napadnuté rozhodnutie a zriadil navrhované zabezpečovacie opatrenie a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Podaním zo dňa 13.08.2024 doplnil žalobca svoje odvolanie s tým, že doručil do súdneho spisu zápisnice Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Liptovský Mikuláš zo dňa 03.04.2024 z výsluchu konateľov žalovaného A. P. a L. J., z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný nemá finančné prostriedky a okrem nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z. nemá žiaden iný majetok, na ktorý by bolo možné viesť budúcu exekúciu. Žalobca tvrdil, že žalovaný vrátil finančné prostriedky len spoločnosti Patriot group s.r.o. vo výške 70 000 eur, a to preto, že táto spoločnosť viedla voči nemu na základe rozhodcovského rozsudku exekúciu, čo je dôkazom toho, že žalovaný plní len tým veriteľom, ktorí majú zriadené záložné právo na jeho nehnuteľnosti. Zároveň mal za to, že je to dôkaz o proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keďže pohľadávka žalobcu je 76 207,50 eura a pohľadávka veriteľa Patriot group s.r.o. bola 70 000 eur a bolo na jej zabezpečenie zriadené záložné právo. Zároveň žalobca upresnil pohľadávku O. S. a I. S. voči žalovanému v sume 24 832,50 eura. Ďalej žalobca poukázal, že spoločnosť BPT LEASING, a.s. mala pohľadávku voči žalovanému vo výške 107 000 eur, ktorá bola uhradená, pričom záložný veriteľ mal záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného zo dňa 08.07.2021. Žalobca tvrdil, že na výstavbe apartmánov sa nepokračuje, preto vyjadril obavu, že nedostane z ich predaja späť peniaze od žalovaného. 6. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia s prílohami, napadnuté rozhodnutie o jeho zamietnutí, odvolanie žalobcu a jeho doplnenie s prílohami boli žalovanému doručené dňa 19.08.2024 na vyjadrenie. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej len ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu je nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 16. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 17. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým uznesením, ako aj s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorého podrobným odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 21. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP). 22. Odvolací súd posúdil návrh žalobcu v kontexte predložených dôkazov a vyššie uvedených zákonných ustanovení CSP a konštatuje, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a teda nesplnil podmienky pre jeho zriadenie. 23. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistené, že žalovaný bol ku dňu 31.07.2023 vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z., okres Liptovský Mikuláš, a to pozemkov nachádzajúcich sa na parcele registra ,,C“ č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č.XXXX/X a rozostavanej stavby na parcele registra ,,C“ č. XXXX/X (č.l. 28 s. sp.). Taktiež odvolací súd zistil, že žalobca ako budúci kupujúci uzatvoril so žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 15.06.2022 Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva apartmánu, ktorej predmetom je budúci prevod vlastníckeho práva k apartmánu v projekte ,,APARTMÁNY MERIDIEN“, ktorý pozostáva z apartmánov a polyfunkčných priestorov, ktorý mal byť postavený na pozemkoch parcela registra ,,C“ č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č.XXXX/X v katastrálnom území Y. Z., okres Liptovský Mikuláš, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len ako ,,zmluva o budúcej zmluve“, č.l. 12 s. sp.). Dňa 09.11.2022 žalobca odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve a vyzval žalovaného na vrátenie doposiaľ uhradenej časti kúpnej ceny vo výške 60 966 eur (č.l. 21 s. sp.). K vráteniu zaplatenej časti kúpnej
ceny zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca sa domáha žalobou vo veci samej, doručenou súdu dňa 02.08.2023, voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 76 207,50 eura s príslušenstvom z titulu vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny a z titulu zmluvnej pokuty. Zároveň spolu so žalobou podal žalobca návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v znení bližšie špecifikovanom v bode 1. tohto rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalovaný sa vyhýba zaplateniu dlžnej pohľadávky, pričom v katastri nehnuteľností je na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z. vyznačená plomba Z-1793/2023, teda, že žalovaný zaťažuje svoj jediný nehnuteľný majetok v prospech tretích osôb, čím znižuje možnosť budúceho uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca poukázal, že na predmetných nehnuteľnostiach je už zriadené záložné právo v prospech spoločnosti BPT LEASING, a.s. V-2851/2021, vklad povolený dňa 08.07.2021 (č.l. 29 s. sp.) Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. 34Cn/1/2023-40 zo dňa 30.08.2023 zamietol návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu neosvedčenia obavy, že exekúcia môže byť ohrozená a nesplnenia podmienky proporcionality navrhovaného zásahu. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 29.07.2024 sa žalobca opätovne domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v znení bližšie špecifikovanom v bode 1. tohto rozhodnutia (č.l. 135 s. sp.), a to z dôvodu, že k predmetným nehnuteľnostiam žalovaného sú zapísané v katastri nehnuteľností dve záložné práva (V-2851/2021 a Z-1789/2024) a ohľadom zápisu jedného nového záložného práva je na liste vlastníctva č. XXX. pre katastrálne územie Y. Z. zo dňa 26.07.2024 vyznačená plomba V-2708/2024 (Zmluva o zriadení záložného práva) (č.l. 119 s. sp.). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z. zo dňa 29.07.2024, odvolací súd zistil, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (02.08.2024) boli k predmetným nehnuteľnostiam v časti C: Ťarchy evidované dve zriadené záložné práva, a to v prospech spoločnosti BPT LEASING, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 6116/21/1 (V-2851/2021), vklad povolený dňa 08.07.2021 a záložné právo v prospech O. S. a I. S. na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 2C/42/2024 (Z-1789/2024). Ďalej z výpisu z tohto listu vlastníctva vyplýva, že v katastri nehnuteľností bola vyznačená plomba na základe V-2708 (Zmluva o zriadení záložného práva) a plomba na základe Z-2462/2024 (Listina o zániku záložného práva) (č.l. 140a s. sp.). Mestský súd Bratislava IV uznesením č.k. 34Cn/1/2023-141 zo dňa 02.08.2024 návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a to z dôvodu neosvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená a neosvedčenia proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia (bližšie k dôvodom zamietnutia v bode 3. tohto rozhodnutia). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX . pre katastrálne územie Y. Z. zo dňa 10.09.2024 (č.l. 180 s. sp.) odvolací súd zistil, že kúpnou zmluvou V-2997/2024 bolo prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na spoločnosť MAEDO, s.r.o., so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 753 341 (ďalej len ako ,,spoločnosť MAEDO, s.r.o.“), pričom vklad bol povolený dňa 14.08.2024. Zároveň v časti C: Ťarchy sú evidované dve zriadené záložné práva, a to záložné právo v prospech O. S. a I. S. na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 2C/42/2024 (Z-1789/2024) a v prospech spoločnosti MONTIKL s.r.o., vklad povolený dňa 02.08.2024 (V-2708/2024). 24. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 25. Civilný sporový poriadok v § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pre ustálenie existencie ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje samotné tvrdenie o existencii pohľadávky navrhovateľa a ani tvrdenie o vyhýbaní sa plneniu peňažného záväzku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil v konaní dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má zriadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana. Žalobca v konaní vo veci samej
uplatnil žalobou peňažný nárok na zaplatenie 76 207,50 eura, ktorý pozostáva zo sumy 60 966 eur a sumy 15 241,50 eura. Sumu 60 966 eur žalobca uplatňuje titulom vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny, pričom žalovaný dôvodnosť tejto sumy nespochybňuje. Sumu 15 241,50 eura uplatňuje žalobca titulom zmluvnej pokuty s tým, že túto sumu žalovaný spochybňuje. Odvolací súd má za to, že žalobca dostatočne osvedčil na účely konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vzťah medzi ním a žalovaným na základe vyššie uvedeného uplatneného nároku voči žalovanému. 26. K odvolacej námietke žalobcu, že dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená je osvedčená tým, že žalovaný vykonáva kroky, ktorými negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery nakoľko jediný nehnuteľný majetok prevádza na tretiu osobu (viď plomba na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. zo dňa 09.08.2024, V-2997/2024 Kúpna zmluva) odvolací súd uvádza, že žalobca v predmetnom návrhu (č.l. 135 s. sp.) neuviedol žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť ním tvrdenej obavy existujúcej v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie žalovaného, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce k úmyselnému zbavovaniu sa jeho majetku. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odvodzoval od zaťaženia majetku žalovaného dvomi záložnými právami a jedným záložným právom, ktorým ešte len majetok žalovaného bude zaťažený s poukazom na vyznačenú plombu v katastri nehnuteľností. Uvedené je nedostatočné na prijatie záveru o ohrození prípadnej exekúcie, pretože samotné zaťaženie majetku žalovaného záložným právom, bez existencie ďalších konkrétnych krokov vedúcich k zmenšovaniu majetku, neodôvodňuje jej prípadné ohrozenie. Odvolací súd konštatuje, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. (č.l. 140a s. sp.) vyplývala skutočnosť, že jedno z dvoch zapísaných záložných práv bude z katastra nehnuteľností vymazané (viď plomba vyznačená na základe Z-2462/2024 Listina o zániku záložného práva). Žalobca tak neosvedčil, že žalovaný vykonáva kroky smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku. Odvolací súd zdôrazňuje, že existenciu podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavy, že exekúcia bude ohrozená, posudzuje odvolací súd vždy podľa stavu v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP v spojní s § 344 CSP), k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/15/2022 zo dňa 31.05.2022. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil insolventnosť žalovaného a dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená a súd nebol povinný z vlastnej iniciatívy skúmať aké sú skutočné majetkové pomery žalovaného. Žalobca namietal v podanom odvolaní s poukazom na výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. zo dňa 09.08.2024 (po vydaní napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie), že k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného bola vyznačená plomba na základe V-2997/2024 (Kúpna zmluva). V súvislosti s namietaným odvolací súd uvádza, že ani predaj nehnuteľností sám osebe neodôvodňuje obavu, že exekúcia bude ohrozená, a to bez osvedčenia, že k prevodu dochádza bez primeranej protihodnoty, nakoľko peňažné prostriedky získané z predaja nehnuteľností môžu byť použité na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca nepredložil súdu prvej inštancie relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a nepreukázal, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany žalobcu, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení, ktoré by malo vyvolať obavu z možnej budúcej exekúcie, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd dodáva, že jednou z podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia spôsobilého predmetu záložného práva vo vlastníctve žalovaného, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty (§ 343 ods. 1 CSP), a táto podmienka bola splnená v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko žalobca žiadal zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z. zo dňa 10.09.2024 (č.l. 180 s. sp.) odvolací súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností už nie je žalovaný, ale spoločnosť MAEDO, s.r.o., ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy V-2997/2024, pričom vklad bol povolený dňa 14.08.2024. Vzhľadom na uvedené je v danej veci navrhované zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby a nie na majetkové hodnoty dlžníka/ žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), preto sa uvedenou skutočnosťou už nezaoberal.
Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. 27. K odvolacej námietke žalobcu, že podmienka proporcionality je splnená s prihliadnutím na to, že k nehnuteľnostiam žalovaného majú zriadené dve záložné práva dvaja veritelia žalovaného, že ide o rozostavanú stavbu, betónový skelet, ktorý nemá žiadnu hodnotu, a že sa voči žalovanému domáha zaplatenia trikrát vyššej sumy (76 207,50 eura s príslušenstvom) ako O. S. a I. S., ktorí sa v konaní na Mestskom súde Bratislava IV vedenom pod sp.zn. 2C/42/2024 domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 24 832,50 eura a tento súd v ich prospech zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného odvolací súd uvádza, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Ak ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). Predmetný spor vo veci sa týka vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny a zmluvnej pokuty, ktorá plynie z nerealizovaného prevodu iba jedného apartmánu a žalobca žiada zradiť záložné právo k celej rozsiahlej rozostavanej stavbe, ktorá má obsahovať vyše 60 apartmánov (č.l. 162 s. sp.) a k priľahlým pozemkom. Odvolací súd poukazuje na povinnosť osvedčenia zo strany žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienky proporcionality. V návrhu žalobcu absentuje vyčíslenie predpokladanej hodnoty nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým navrhol zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v súvislosti s výškou uplatneného peňažného nároku. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie tieto okolnosti dohľadávať, naopak povinnosť predložiť relevantné dôkazné prostriedky aj z pohľadu proporcionality zaťažovala žalobcu. Bez bližšieho preukázania relevantných skutočností, súd nie je spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s predmetným tvrdením, súčasne nie je ani povinný tieto z vlastnej iniciatívy skúmať (uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/2/2022 zo dňa 30.06.2022). Zároveň odvolací súd dodáva, že posúdenie otázky osvedčenia splnenia podmienky primeranosti zásahu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia do majetkových pomerov dlžníka iným súdom v inom súdnom konaní na podklade v rámci neho predložených listín je vo vzťahu k posúdeniu osvedčenia primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka v predmetnom konaní na podklade listín predložených v tomto konaní právne irelevantným. V predmetnom konaní musí súd posúdiť osvedčenie splnenia podmienky primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a to tak vzhľadom na výšku zabezpečovanej peňažnej pohľadávky, ako aj vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť zaťažené navrhovaným záložným právom, čo v danom prípade súdu umožnené nebolo, nakoľko sa žalobca v návrhu nijako nevyjadril k hodnote predmetných nehnuteľností. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. 28. K odvolacej námietke žalobcu, že neosvedčil žiadnym dôkazom, že pohľadávka O. S. a I. S. voči žalovanému je vo výške 24 832,50 eura, nakoľko predložili výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y. Z., kde v časti C: Ťarchy je zriadené záložné právo v prospech O. S. a I. S. na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2C/42/2024, pričom odkázali na súdny spis sp. zn. 2C/42/2024, ktorý súd nevykonal odvolací súd opätovne uvádza, že dokazovanie sa v konaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva a súd rozhoduje len na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností (§ 326 v spojení s § 344 CSP), preto by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy osvedčujúce existenciu dôvodného a trvajúceho peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným zriadením zabezpečovacieho opatrenia, potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, spôsobilý predmet záložného práva a primeranosť zásahu do majetkových práv dlžníka. V konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd dokazovanie nevykonáva aj s ohľadom na lehoty, v ktorých je súd povinný rozhodnúť (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP, viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/18/2017 zo dňa 11.07.2017). Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
29. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný zriadil nové záložné právo v prospech spriaznenej osoby spoločnosti MONTIKL s.r.o., vklad povolený dňa 02.08.2024, t.j. v deň vydania napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na plombu v katastri nehnuteľností V-2708/2024 (Zmluva o zriadení záložného práva) odvolací súd uvádza, že žalobca síce poukázal na existujúce dve záložné práva na predmetných nehnuteľnostiach a vyznačenú plombu o zrušení jedného a pribudnutí nového záložného práva, avšak odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že existencia záložného práva na majetku žalovaného ešte nevytvára záver o ohrození prípadnej exekúcie. Uvedené spôsobuje iba ten záver, že tretia osoba má pohľadávku voči žalovanému, ktorá je zabezpečená záložným právom, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo osvedčené, že by žalovaný nebol schopný žalovanú sumu v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok žalobcovi uhradiť. Žalobca nijakým spôsobom neopísal žiadne konanie žalovaného, ktoré by priamo nasvedčovalo, zbavovaniu sa jeho majetku, ani že by sa prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam mal realizovať bezodplatne, resp. bez primeranej protihodnoty. V tomto kontexte odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/144/97 zo dňa 22.07.1997 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) v zmysle ktorého: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. 30. V zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pre ustálenie existencie ktorej podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje samotné tvrdenie navrhovateľa o tejto hrozbe. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť ním tvrdenej obavy v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie odporcu, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce k zbaveniu sa jeho majetku. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčovali naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazovali skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. 31. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli dané zákonné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. 32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s podaným návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a v súvislosti s odvolaním podaným proti napadnutému uzneseniu, rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).