Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/86/2024 1324204790 30. 08. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1324204790.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcu: FINGO.SK s. r. o., Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 230 859, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: MLG & CO. s.r.o., Orgovánová 1810/23, 900 41 Rovinka, IČO: 52 799 395, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 75Cb/88/2024 - 64 zo dňa 27.06.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 75Cb/88/2024 - 64 zo dňa 27.06.2024 vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 75Cb/88/2024 - 64 zo dňa 27.06.2024 o d m i e t a . III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva .
odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 50 eur na účet súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a výrokom III. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 336, § 330, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 14.06.2024 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému písomne, telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom, za účelom vykonávania náboru nových spolupracovníkov pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s obdobným predmetom činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia do 25.10.2025. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba a podnikateľ oprávnený na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania v súlade so zákonom o FS ako samostatný finančný agent na základe povolenia Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pod registračným číslom 215 683, uzatvoril dňa 20.07.2020 so žalovaným Zmluvu o finančnom sprostredkovaní v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva o FS“), na základe ktorej žalovaný na základe žiadosti o registráciu v NBS adresovanej žalobcovi priamo vykonával pre žalobcu činnosť
finančného sprostredkovania, ako podriadený finančný agent a majiteľ divízie. Žalovaný sa na základe zmluvy o FS zaviazal výhradne pre žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie produktovej zmluvy mal príležitosť takú zmluvu s obchodným partnerom žalobcu uzavrieť a vyvíjať za týmto účelom najmä činnosti uvedené v zmluve o FS. Žalobca na základe zmluvy o FS podal na NBS žiadosť o registráciu žalovaného ako podriadeného finančného agenta vo vybraných sektoroch finančného trhu, na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako podriadený finančný agent v podregistroch poistenia alebo zaistenia, poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov s dátumom vzniku oprávnenia 21.08.2020 pre všetky uvedené podregistre. Žalobca písomným podaním zo dňa 24.10.2023 odstúpil od zmluvy o FS. Podľa ustanovenia čl. VIII. ods. 3 zmluvy o FS sa za deň zániku zmluvy o FS považuje deň doručenia písomného odstúpenia. Doporučenou zásielkou bolo písomné odstúpenie zo dňa 24.10.2023 žalovanému doručené dňa 25.10.2023, t.j. ku dňu 25.10.2023 došlo aj k zániku zmluvy o FS. Obmedzenie náborovej činnosti podľa čl. III ods. 1 písm. j) zmluvy o FS pre žalovaného tak trvá do 25.10.2025. Podľa verejne dostupných informácií jediný konateľ a spoločník žalovaného A. B. ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolupracoval so spoločnosťou FinCloud s.r.o., so sídlom Jesenná ulica 860/32, 082 52 Dulova Ves, IČO: 54 394 139, kde zastáva pozíciu „Chief Executive Officer“ a zároveň pôsobí vo FinCloud aj ako štatutárny orgán - konateľ a prostredníctvom spoločnosti FinCloud Care s.r.o., so sídlom Levočská 3, 080 01 Prešov, IČO: 55 659 471 aj ako jeden z jej spoločníkov. Spoločnosť FinCloud okrem iného vykonáva činnosť samostatného finančného agenta v sektoroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového sporenia, prijímania vkladov, poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov, starobného dôchodkového sporenia, teda vykonáva činnosť rovnakú s predmetom činnosti žalobcu. Po ukončení zmluvy o FS a odchode žalovaného zo spoločnosti žalobcu sa na žalobcu postupne obrátili viacerí jeho zamestnanci a spolupracujúce osoby s informáciou, že ich opakovane kontaktoval konateľ a spoločník žalovaného (A. B.), ktorý sa snažil dosiahnuť, aby títo zamestnanci a osoby spolupracujúce so žalobcom ukončili s ním zmluvný vzťah, resp. spoluprácu a zároveň, aby začali spolupracovať so spoločnosťou FinCloud. Za týmto účelom im uvádzal o spoločnosti žalobcu rôzne klamlivé a hrubo difamačné informácie, poškodzujúce dobré meno a povesť spoločnosti žalobcu, jej vlastníkov a štatutárov, a ktoré vykresľovali spoločnosť žalobcu výlučne v negatívnom svetle, čo malo oslovené osoby motivovať k ukončeniu spolupráce so žalobcom, a to za účelom vykonávania náboru nových zamestnancov pre spoločnosť FinCloud, t.j. tretiu osobu s totožným predmetom činnosti, ako má žalobca, čím sa opakovane dopúšťa porušovania svojho záväzku v zmysle čl. III ods. 1 písm. j) zmluvy o FS, trvajúci až do 25.10.2025. Pri náborovaní zamestnancov žalobcu zároveň žalovaný uvádza absolútne nepravdivé informácie o spoločnosti žalobcu a jeho štatutároch. Podľa žalobcu je tak konanie žalovaného nielen objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu, ale aj spôsobiť mu materiálnu škodu, keď odliv zamestnancov a spolupracujúcich osôb poškodí žalobcovu obchodnú činnosť a v rozpore s dobrými mravmi zvýhodní spoločnosť FinCloud na úkor žalobcu. Žalobca mal za to, že z doterajšieho správania žalovaného je evidentné, že od svojho konania nemieni upustiť a má v úmysle naďalej vedome porušovať svoj záväzok vyplývajúci z čl. III ods. 1 písm. j) zmluvy o FS. Dodal, že účel sledovaný podaným návrhom nemožno dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko sa návrhom žalobca nedomáha ochrany peňažnej pohľadávky a dôvod na podanie návrhu nespočíva v obave, že exekúcia bude ohrozená (v prospech žalobcu aktuálne nie je vedená žiadna exekúcia na majetok žalovaného), ale dôvodom je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože úmyselným konaním žalovaného, ktorým sa dopúšťa opakovaného porušovania svojich povinností, vzniká ujma na právach žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že v danom prípade by nariadením neodkladného opatrenia došlo k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko ingerenciou súdu spočívajúcou v nariadení zákazu náborovať nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom, a to na určitý čas vyplývajúci z čl. III ods.1 písm. j) zmluvy o FS, bude zabezpečený účel sledovaný týmto návrhom. V prípade, ak by sa s týmto názorom súd nestotožnil a uložil by mu povinnosť po vydaní neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, žalobca by sa v konaní žalobou domáhal identických nárokov. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, preto zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V posudzovanom prípade sa žalobca dožaduje bezodkladnej úpravy pomerov, aby žalovaný nemal možnosť pokračovať v konaní, ktoré je v rozpore so záujmami žalobcu. Súd ďalej konštatoval, že žalobca listinnými dokladmi založenými do spisu osvedčil, že medzi ním ako samostatným finančným agentom (ďalej len „SFA“) a žalovaným ako podriadeným finančným agentom a majiteľom divízie (ďalej len „PFA“) bola dňa 20.7.2020 uzatvorená zmluva o FS, ktorá bola
ukončená písomným odstúpením žalobcu listom zo dňa 24.10.2023 podľa čl. VIII bod 1, písm. c) a bod 3, nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné záväzky o.i uvedené v čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o FS, ktorý znie „PFA sa zaväzuje a nevykonávať pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s podobným predmetom činností ako má SFA nábor nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s SFA alebo s ktorým začali obchodné rokovania s SFA o vstupe do zmluvného vzťahu s SFA a to počas trvania tejto zmluvy ako aj 2 roky po jej zániku“, nakoľko vykonával v prospech tretej osoby nábor nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s SFA (osoby patriace do divízie F-one s.r.o. a/alebo FinSta s.r.o.). Osoby A. C., D. E., A. F. G., A. H. F. v Čestných vyhláseniach spísaných v priebehu mesiaca máj 2024 potvrdili, že boli oslovení A. B., aby ukončili zmluvný vzťah, resp. spoluprácu so žalobcom a začali spolupracovať, resp. uzatvorili zmluvy so spoločnosťou FinCloud. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu a spoločnosti FinCloud mal súd prvej inštancie osvedčené, že obe spoločnosti majú v predmete podnikania zapísanú totožnú činnosť, a to činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Jedným z konateľov spoločnosti FinCloud s.r.o., konajúcim v jej mene samostatne je A. B., ktorý je zároveň jediným konateľom žalovaného. 5. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, navrhovateľ neodkladného opatrenia požadoval okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia za tým účelom, aby bolo zabránené žalovanému naďalej vedome porušovať svoj záväzok vyplývajúci z čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o FS, ktorá zanikla dňa 25.10.2023, čiže povinnosť žalovaného zdržať sa činnosti vymedzenej v uvedenom ustanovení zmluvy platí do dňa 25.10.2025. Z listinných dôkazov založených v spise nemal súd prvej inštancie osvedčené, že konania v rozpore s čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o FS sa dopustil žalovaný. Zmluva o FS bola uzatvorená s právnickou osobou, ktorej konateľom je A. B., ktorý je však aj jedným z konateľov spoločnosti FinCloud s.r.o., v prospech ktorej sa mal nábor osôb definovaných v čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o FS uskutočňovať. Čestné vyhlásenia uvádzajú, že kontaktované osoby boli oslovené A. B., z čoho nevyplýva, že tak robil ako konateľ spoločnosti žalovaného. Priamo v Čestných vyhláseniach bolo potvrdené, že oslovené osoby boli kontaktované za účelom započatia spolupráce so spoločnosťou FinCloud, v ktorej je A. B. rovnako konateľom. Žiadna oslovená osoba nepotvrdila, že bola oslovená spoločnosťou žalovaného; potvrdila len to, že bola kontaktovaná A. B.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neosvedčil, že A. B. vykonával nábor osôb ako štatutárny zástupca spoločnosti žalovaného a nie ako štatutárny zástupca spoločnosti FinCloud s.r.o., pre spoluprácu s ktorou mali byť osoby, ktoré podpísali čestné vyhlásenia kontaktované. Podpísané čestné vyhlásenia teda žiadnym spôsobom neosvedčili, že konaním fyzickej osoby A. B. došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvy o FS. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. 6. Prvoinštančný súd II. výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 50 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení. 7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP a § 262 ods. 1 CSP s tým, že nepriznal žalovanému náhradu trov konania hoci bol v konaní ako procesná strana úspešný, nakoľko mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli. 8. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, nakoľko mal za to, že súd nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca úvodom svojho odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia, ktoré je podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na nálezy ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 236/2006, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, IV. ÚS 279/2018. Zároveň poukázal, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) treba nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (napr. rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, 1994). Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia má za následok, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou spočívajúcou v jeho
nepreskúmateľnosti, pričom mal žalobca za to, že v uznesení absentuje zdôvodnenie súdu (prípadne je zdôvodnenie nedostatočné) v súvislosti s neosvedčením, že náborovanie vykonáva A. B. ako konateľ žalovaného a nie ako konateľ spoločnosti FinCloud s.r.o. a prečo podľa názoru súdu nedošlo k splneniu náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal, že žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť finančného sprostredkovania ako podriadený finančný agent a majiteľ divízie. Keďže jediným konateľom a spoločníkom žalovaného je A. B., túto činnosť pre žalobcu vykonával žalovaný výlučne prostredníctvom A. B.. Žalobca zdôraznil, že z verejne dostupných zdrojov a výpisu z obchodného registra spoločnosti FinCloud je zrejmé, že A. B. ešte počas trvania spolupráce so žalobcom (06.10.2023) nadobudol väčšinový obchodný podiel v spoločnosti FinCloud spolu s ďalšou osobou v tom čase spolupracujúcou so žalobcom, I. E.. Následne bezodkladne po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovaným (25.10.2023) bol jediný konateľ a spoločník žalovaného A. B. v spoločnosti FinCloud vymenovaný aj za jedného z konateľov (07.11.2023). Žalovaný sa zmluvou o FS (čl. III. ods. 1 písm. j.) zaviazal, že nebude vykonávať pre seba alebo pre akúkoľvek tretiu osobu s podobným predmetom činnosti ako má žalobca, nábor nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu s ním, a to počas trvania zmluvy o FS, ako aj dva roky po jej zániku. Žalobca konštatoval, že žalovaný je personálne prepojený so spoločnosťou FinCloud prostredníctvom svojho jediného spoločníka a konateľa A. B., ktorého vôľa prejavovaná v mene žalovaného fakticky predstavuje výlučne vôľu A. B.. Žalobca mal za to, že konanie A. B. jednoznačne nemožno označiť za súladné s dobrými mravmi súťaže v zmysle generálnej klauzy nekalej súťaže podľa § 44 a súv. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), pričom sa súd s nekalosúťažným aspektom danej veci a konaním A. B. zneužívajúc spoločnosť žalovaného v rozpore s dobrými mravmi súťaže v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal, a to ani okrajovo. Takisto sa prvoinštančný súd nevyporiadal s argumentáciou žalobcu, že v zmysle § 66b písm. a) ObZ možno konanie A. B. pripísať priamo žalovanému. Súd však prepojenosť A. B. so žalovaným a FinCloud s ohľadom na § 66b písm. a) ObZ vôbec neposúdil a touto argumentáciou sa nezaoberal. Zo skutkového stavu je evidentné, že A. B. pri náborovaní zamestnancov žalobcu a s ním spolupracujúcich osôb nesleduje osobné záujmy, ale záujmy priamych konkurentov žalobcu, t.j. žalovaného a FinCloud, keďže náborovanie vykonáva v prostredí relevantného trhu hospodárskej súťaže. 9. Ohľadne vysporiadania sa so splnením náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na § 325 ods. 1 CSP a zdôraznil, že v predmetnom prípade nielen osvedčil, ale relevantnými dôkazmi preukázal, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah trvajúci aj po skončení zmluvy o FS spočívajúcim v záväzku žalovaného, že nebude vykonávať pre seba alebo pre akúkoľvek tretiu osobu s podobným predmetom činnosti ako má žalobca, nábor nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu s ním, tento záväzok trvá počas trvania zmluvy o FS, ako aj po dobu dvoch rokov po jej zániku, t.j. do 25.10.2025. Ďalej preukázal, že A. B. počas trvania svojho záväzku opakovane kontaktuje zamestnancov žalobcu a osoby s ním spolupracujúce s cieľom, aby tieto osoby ukončili svoj zmluvný vzťah so žalobcom a aby začali spolupracovať so spoločnosťou FinCloud prostredníctvom ktorej je jedným zo spoločníkov spoločnosti FinCloud a zároveň aj jedným z konateľov FinCloud, t.j. náborovanie fakticky vykonáva „pre seba“, pričom táto spoločnosť FinCloud má rovnaký predmet činnosti ako žalobca. Konaním žalovaného dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcu a žalobcovi hrozí reálna a bezprostredná ujma v podobe odlivu vyškolených zamestnancov žalobcu a s ním spolupracujúcich osôb a poškodení dobrej povesti žalobcu, pričom naproti tomu spoločnosť FinCloud, ako aj žalovaný z porušovania záväzku žalovaného priamo profitujú vďaka novým už vyškoleným a skúseným zamestnancom a spolupracujúcim osobám v sektore finančného sprostredkovania. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, z akého dôvodu odignoroval skutočnosť, že A. B. obchádza a opakovane kontaktuje a presviedča zamestnancov žalobcu a osoby s ním spolupracujúce, aby ukončili spoluprácu so žalobcom a začali spoluprácu s novou spoločnosťou A. B. FinCloud. Súd prvej inštancie len vo všeobecnej rovine uviedol (bod 24. uznesenia), že dospel k záveru, že „nie sú dané podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia“ a vôbec nezdôvodnil, z akého dôvodu skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho návrhu nespĺňajú náležitosti na nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie uznesenia tak nespĺňa kvalitatívne požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, aby sa žalobca mohol náležite dozvedieť o úvahách súdu, ktorými sa riadil pri rozhodovaní a dôvodoch, prečo existenciu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemal za preukázanú.
10. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného je zrejmé, že jeho jediným spoločníkom a konateľom je A. B., t.j. všetka vôľa v mene žalovaného je vyjadrovaná výlučne prostredníctvom A. B.. V zmysle teórie koncepcie subjektívnych stavov právnickej osoby pre určenie subjektívneho stavu právnickej osoby je relevantné vedomie rozhodujúcich orgánov. Pre vedomosť o určitej okolnosti stačí, ak sa adresovaná informácia dostane do dispozičnej sféry právnickej osoby, resp. vtedy, ak sa o nej dozvie čo i len jeden člen štatutárneho orgánu právnickej osoby. Pričítanie subjektívneho stavu by malo zohľadňovať to, že v mene právnickej osoby koná v konkrétnom prípade určitý konkrétny člen štatutárneho orgánu, ale zároveň má právnická osoba aj štatutárny orgán ako orgán obsadený členmi, ktorí v konkrétnom prípade nemuseli konať. V prípade, ak koná samostatne oprávnený člen štatutárneho orgánu, tak jeho zlá viera vylučuje dobrú vieru právnickej osoby, hoci by i všetci ostatní členovia tohto orgánu boli v dobrej viere. Nakoľko je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného A. B., vôľa prejavená v mene žalovaného je fakticky vôľou výlučne A. B., ktorého v procese jeho rozhodovania neobmedzuje žiadna iná osoba. Zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, že súťažiteľmi v rámci relevantného trhu nie sú žalobca a A. B., ale žalobca, žalovaný a aj spoločnosť FinCloud, v prospech ktorej žalovaný náborovanie z radov osôb v zmluvnom vzťahu so žalobcom uskutočňuje, s ktorou je žalovaný prostredníctvom A. B. personálne prepojený. Z konania A. B. je evidentné, že svojím konaním nesleduje vlastné záujmy ako fyzická osoba, ale koná v zhode so záujmami svojich spoločností, teda žalovaného a spoločnosti FinCloud, t.j. takéto konanie možno označiť ako konanie v zhode v zmysle § 66b písm. a) ObZ. A. B. svojou činnosťou sleduje súťažný zámer v prospech spoločnosti FinCloud, pričom z okolností danej veci je daný jeho zámer obchádzať obmedzenia, ku ktorým sa zaviazal prostredníctvom žalovaného zmluvou o FS. A. B. svoje konanie uskutočňuje v rámci hospodárskej súťaže, teda nekoná vo svojom vlastnom mene, ale sleduje záujmy, ktoré sú na prospech žalovanému a spoločnosti FinCloud, ktoré z porušovania záväzku v zmysle čl. III. ods. 1 písm. j) zmluvy o FS obe profitujú. Konanie žalovaného (resp. A. B.) nemožno podľa žalobcu označiť za súladné s dobrými mravmi súťaže, nakoľko si je ako jediný spoločník a konateľ žalovaného plne vedomý povinnosti, ku ktorej sa v zmysle čl. III. ods. 1. písm. j) zmluvy o FS zaviazal. Dané konanie žalovaného nemôže podľa žalobcu požívať právnu ochranu, ktorú mu súd poskytol zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplýva, že súd preložené dôkazy nesprávne posúdil, keď zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia fakticky legitimizoval konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a neposkytol ochranu právam a oprávneným záujmom žalobcu. 11. Žalobca mal ďalej za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď argumentáciu žalobcu bez hlbšieho skúmania odmietol so záverom o údajnom neosvedčení vykonávania náborovania A. B. prostredníctvom žalovaného. Konanie žalovaného nesie evidentné znaky rozporu s dobrými mravmi súťaže. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššie súdu SR zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010 ako aj nálezy ÚS SR 20.05.2009, č. k. PL. ÚS 17/08, 07.02.2013, sp. zn. IV. ÚS 294/2012, pričom poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), v zmysle ktorej prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie súdu, pri ktorej sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach platného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal vzájomné vzťahy medzi predmetnými súťažiteľmi a dôsledky činnosti A. B., ktorý uvedomujúc si zmluvné záväzky tieto účelovo obchádzal a konal v priamom rozpore s dobrými mravmi. Zo vzájomných vzťahov žalobcu, žalovaného a spoločnosti FinCloud a konania A. B. je evidentný nekalosúťažný rozmer veci a systematické a kontinuálne poškodzovanie práv a oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca mal za to, že postupom súdu bola odmietnutá súdna ochrana práv žalobcu prijatím arbitrárnych záverov súdu vyvodených zo striktne formalistickej aplikácie príslušných právnych predpisov. Súd sa vôbec nezaoberal nekalosúťažným rozmerom konania žalovaného a úmyselným obchádzaním povinnosti žalovaného. Súd v predmetnom prípade uprednostnil protiprávne konanie žalovaného pred ochranou práv žalobcu vychádzajúcich z dojednaných podmienok zmluvy o FS. Súd sa vôbec nezaoberal konaním A. B. ako konaním v zhode so žalovaným v intenciách § 66b písm. b) ObZ a odmietnutie argumentácie žalobcu v tomto smere žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalobca vo svojom odvolaní namietal zároveň nesprávne vyrubený súdny poplatok, keď súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 50 eur, ktorý mal byť vyrubený podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ ZoSP“). Žalobca z opatrnosti súdny poplatok v súdom vyrubenej výške uhradil. Žalobca poukázal na prílohu č. 1 ZoSP, položka
č. 1, písm. c) ako aj § 6 ods. 3 ZoSP a konštatoval, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal dňa 14.06.2024 elektronickými prostriedkami prostredníctvom portálu F. do elektronickej schránky súdu, pričom položka č. 1, písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov nevylučuje aplikáciu § 6 ods. 3 ZoSP v prípade neodkladných opatrení, preto s poukazom na § 6 ods. 3 ZoSP poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť vyrubený vo výške 25 eur. Žalobca v ďalšej časti svojho odvolania ozrejmil, že svoje práva sa rozhodol brániť aj podaním návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia aj voči ďalším osobám, ktoré sa zmluvami o FS zaviazali k totožným záväzkom, ako žalovaný. Súdy konajúce v daných konaniach vydali uznesenia, ktorými uložili žalovaným zákaz písomne, telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom, za účelom vykonávania náboru nových spolupracovníkov pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s obdobným predmetom činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, a to odo dňa vykonateľnosti vydaných uznesení do dátumov v zmysle trvania povinnosti v zmysle príslušných zmlúv o FS. Konkrétne poukázal žalobca na právnu vec žalobcu proti žalovanému FinSta s. r. o., so sídlom Mudrochova 11, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 52 064 069 vedenú Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 77Cb/86/2024, v ktorej Mestský súd Bratislava III nariadil predmetné neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 20.06.2024, č. k. 77Cb/86/2024-45 a právnu vec žalobcu proti žalovanému J. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XXX, XXX XX M. N., vedenú Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb/151/2024, v ktorej Okresný súd Žilina nariadil predmetné neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 27.06.2024, č. k. 18Cb/151/2024-58. V tejto súvislosti žalobca poukázal na doktrínu legitímneho očakávania spočívajúcu v tom, že súkromná osoba ako účastník právneho vzťahu má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania, pričom judikatúra ÚS SR definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu zo dňa 04.12.2007, č. k. PL. ÚS 12/05-116). Doktrína teda pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Žalobca legitímne očakával, že nakoľko sa v daných právnych veciach jedná o totožnú povinnosť na základe totožných zmlúv a skutkového stavu, pričom rozdiel je výlučne v žalovanej strane, ochrana jeho právam bude súdom poskytnutá. Súd tak podľa žalobcu porušil legitímne očakávania žalobcu v zmysle vyššie citovanej judikatúry, keď túto ochranu odmietol žalobcovi poskytnúť, navyše bez náležitého zdôvodnenia. Žalobca sa nemal možnosť dozvedieť o skutočnostiach zamietnutia jeho návrhu, keď súd svoje závery a myšlienkové pochody, ktoré ho k ich prijatiu viedli v uznesení náležite nezdôvodnil, čím zaťažil uznesenie vadou arbitrárnosti a svojvoľnosti. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalovanému sa zakazuje písomne, telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom, za účelom vykonávania náboru nových spolupracovníkov pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s obdobným predmetom činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia do 25.10.2025, vo výroku II. mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 25 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a vo výroku III. mení tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Zároveň aby rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné vo vzťahu k výroku II. odmietnuť a napadnuté uznesenie je potrebné vo vzťahu k výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania potvrdiť ako vecne správne. 14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 23. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená) a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Iba samotná domnienka ohrozenia práva (alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie) nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“. 25. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že navrhovateľ neodkladného opatrenia - žalobca sa domáhal voči žalovanému uloženia zákazu písomne, telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom, za účelom vykonávania
náboru nových spolupracovníkov pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s obdobným predmetom činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia do 25.10.2025. Za rozhodujúce skutočnosti žalobca vo svojom návrhu uviedol, že po tom, ako písomným podaním zo dňa 24.10.2023 odstúpil od zmluvy o FS, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 20.07.2020 a ktorou sa žalovaný zaviazal výhradne pre žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie produktovej zmluvy mal príležitosť takú zmluvu s obchodným partnerom žalobcu uzavrieť a vyvíjať za týmto účelom najmä činnosti uvedené v zmluve o FS, tento prostredníctvom svojho jediného konateľa A. B. opakovane kontaktoval zamestnancov žalobcu a s ním spolupracujúce osoby za účelom vykonávania náboru nových zamestnancov pre spoločnosť FinCloud s totožným predmetom činnosti žalobcu. Uvedeným konaním sa žalovaný podľa žalobcu opakovane dopúšťa porušovania svojho záväzku v zmysle čl. III ods. 1 písm. j) zmluvy o FS, ktorý pre neho trvá až do 25.10.2025, pričom pri náborovaní zamestnancov žalobcu má žalovaný zároveň uvádzať absolútne nepravdivé informácie o spoločnosti žalobcu a jeho štatutároch, čím môže byť objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu, ale aj materiálnu škodu, keď odliv zamestnancov a spolupracujúcich osôb poškodí žalobcovu obchodnú činnosť a v rozpore s dobrými mravmi zvýhodní spoločnosť FinCloud na úkor žalobcu. 26. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a tento zamietol, keď mal za to, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda neosvedčil, že A. B. vykonával nábor osôb ako štatutárny zástupca spoločnosti žalovaného a nie ako štatutárny zástupca spoločnosti FinCloud s.r.o., pre spoluprácu s ktorou mali byť osoby, ktoré podpísali čestné vyhlásenia kontaktované. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca žiadnym spôsobom hodnoverne neosvedčil skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ani v odvolaní žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a teda bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko žalobca neosvedčil, že konania v rozpore s čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o FS sa dopustil žalovaný. 27. Čo sa týka námietky žalobcu, že z rozhodnutia nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že kontaktované osoby boli oslovené A. B. ako štatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti FinCloud s.r.o., odvolací súd uvádza, že v odseku 22. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na Čestné vyhlásenia, v ktorých oslovené osoby potvrdili, že boli kontaktované za účelom započatia spolupráce so spoločnosťou FinCloud s.r.o., v ktorej pôsobí A. B. ako konateľ. Z uvedeného tak vyplýva, že žiadna oslovená osoba týmto nepotvrdila, že bola oslovená spoločnosťou žalovaného, ale priamo fyzickou osobou pre účely spolupráce so spoločnosťou FinCloud s.r.o., preto podľa názoru odvolacieho súdu podpísané Čestné vyhlásenia dostatočným spôsobom osvedčili, že konaním fyzickej osoby A. B. nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvy o FS, resp. Čestné vyhlásenia dostatočne pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčili, že práve konaním žalovaného – t.j. spoločnosti MLG CO. s.r.o. dochádza k porušovaniu zmluvy o FS. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na protirečivé tvrdenia žalobcu, ktorý na jednej strane uvádza, že konaním fyzickej osoby A. B. dochádza ku kontaktovaniu zamestnancov žalobcu a na druhej strane konanie danej fyzickej osoby stotožňuje s konaním právnickej osoby žalovaného. Žalobca opakovane uvádza, že konanie žalovaného – vôľa prejavovaná v mene žalovaného fakticky predstavuje výlučne vôľu A. B., avšak opomína skutočnosť, že v konaní neosvedčil, že išlo o prejav vôle žalovaného. A. B. je konateľom nielen žalovaného, ale aj iných spoločností, ako napr. spoločnosti FinCloud s.r.o., preto nie je zrejmé, prečo by v tomto prípade malo ísť o prejav vôle práve žalovaného a nie či už fyzickej osoby A. B., alebo spoločnosti FinCloud s.r.o.. Je nepochybné, že prípadný prejav vôle žalovaného je totožný s prejavom vôle jeho konateľa, avšak neplatí to i naopak, že akýkoľvek prejav vôle fyzickej osoby, ktorá je zároveň konateľom určitej spoločnosti, je zároveň prejavom vôle aj tejto spoločnosti. Uvedené skutočnosti však žalobca v konaní zamieňa. Nakoľko nebolo osvedčené, že by A. B. konal v mene žalovaného, bolo nadbytočné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal nekalosúťažným konaním žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, resp. aby sa zaoberal posudzovaním ostatných podmienok nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré musia byť naplnené súčasne. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie neposúdil prepojenosť A. B. so žalovaným a FinCloud s.r.o.. Súd prvej inštancie výslovne uviedol, že žalobca neosvedčil, že by nábor osôb vykonával A. B. ako štatutárny zástupca žalovaného, preto odkaz na § 66b písm. a) ObZ je právne irelevantný, keďže v konaní nebolo osvedčené, že išlo vôbec o konanie žalovaného a nie to ešte o konanie zhodné s konaním jeho štatutárneho zástupcu, resp. o konanie na
prospech žalovaného. Z Čestných vyhlásení vyplýva, že ide skôr o zhodné konanie, resp. konanie so zhodným cieľom A. B. a spoločnosti FinCloud s.r.o., s ktorou mali začať nové zmluvné spolupráce osôb pôvodne spolupracujúcich so žalobcom. 28. K námietke legitímnych očakávaní odvolací súd dopĺňa, že vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/151/2024 nešlo o rovnaký skutkový stav, nakoľko v konaní bolo osvedčené, že priamo žalovaná fyzická osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom, opakovane kontaktovala zamestnancov žalobcu za účelom vykonávania náboru nových zamestnancov pre spoločnosť FinCloud s.r.o.. A z rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III sp.zn. 77Cb/86/2024 nie je zrejmé, ako daný súd dospel k záveru, že konania sa dopúšťa žalovaný ako právnická osoba, keď jednak nie je možné zistiť z akých skutkových záverov daný súd vychádzal, ani že by sa danou otázkou vecnej legitimácie vôbec zaoberal. 29. Odvolací súd mal v nadväznosti na uvedené za to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať a súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Obsah odvolania žalobcu preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie premietnutých do výroku I. a III. z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ neodkladné opatrenie zamietol, nakoľko v konaní neboli zo strany žalobcu osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 30. Žalobca vo svojom odvolaní zároveň namietal nesprávne vyrubený súdny poplatok, keď súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 50 eur, pričom s poukazom na § 6 ods. 3 ZoSP poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť vyrubený vo výške 25 eur. 31. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“) vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. 32. Podľa § 12 ods. 3 ZoSP, ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu. 33. Podľa § 14 ods. 1 ZoSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). 34. Podľa § 14 ods. 4 ZoSP v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 35. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 36. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o - zastavení konania, - odmietnutí podania vo veci samej, - odmietnutí žaloby na obnovu konania, - návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, - zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, - návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
- zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, - zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, - návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, - odklade vykonateľnosti rozhodnutia, - povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, - zabezpečení dôkazného prostriedku, - nároku na náhradu trov konania, - prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, - návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 37. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 38. Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti Civilného sporového poriadku. Odvolanie podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné len vtedy, ak to zákon pripúšťa. V tomto prípade v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku, ak tak ustanovuje Zákon o súdnych poplatkoch alebo Civilný sporový poriadok. 39. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní súdu o vyrubení súdneho poplatku, t.j. o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok na účet súdu prvej inštancie Zákon o súdnych poplatkoch, ani Civilný sporový poriadok odvolanie nepripúšťa. Z dikcie § 14 ods. 1 ZoSP vyplýva, že na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia CSP, okrem § 357 písm. a). Keďže Zákon o súdnych poplatkoch nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, aplikuje sa právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa taký zákon, ktorý dotknuté právne vzťahy upravuje. V tomto prípade odvolací súd posudzoval možnosť podania odvolania nielen podľa ustanovení ZoSP, ktorý predstavuje osobitný právny predpis (špeciálnu právnu normu) vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku, ale i podľa ustanovení CSP, pričom dospel k záveru, že žiadne z ustanovení citovaných zákonov odvolanie nepripúšťa. 40. Z § 14 ods. 4 ZoSP vyplýva, že v danom konaní o súdnych poplatkoch rozhoduje na základe poverenia vyšší súdny úradník, pričom podľa druhej vety ustanovenia je proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka prípustná sťažnosť, o ktorej následne rozhodne sudca. Sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nie je riadnym opravným prostriedkom, je len prostriedkom procesnej obrany. V posudzovanej veci o vyrubení súdneho poplatku nerozhodol vyšší súdny úradník, ale sudca, proti rozhodnutiu ktorého v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení so ZoSP odvolanie nie je prípustné. „Ústavný súd už v uznesení č. k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30. januára 2019 uviedol, že z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou trestných vecí, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vplýva aj z judikatúry ESĽP (napr. Le Compte, Van Leuven a De Mayere proti Belgicku z 23.06.1981, Adolf proti Rakúsku z 26.03.1982, Felbrugge proti Holandsku z 29.05.1986), nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania“. Obdobné závery vyplývajú aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 28.2.2017 pod sp. zn. III.ÚS 152/2017. Hoci by sa mohlo javiť, že súd prvej inštancie porušil zákonom stanovený postup, je potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou zaručeného základného práva. S ohľadom na už uvedené závery Ústavný súd SR konštatoval, že v prípade, ak vo veci rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže to samo o sebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti je pritom oprávnený zrušiť alebo zmeniť iba súd prvej inštancie v zmysle § 12 ods. 3 ZoSP. 41. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd považoval napadnutý výrok II. uznesenia, ktorým súd
prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 50 eur za také rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Súd prvej inštancie síce v napadnutom uznesení nesprávne poučil strany sporu, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu je prípustné (v celom rozsahu), v tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok (napríklad ak sa v poučení súdneho rozhodnutia uvádza, že účastník môže podať odvolanie, hoci podľa CSP odvolanie nie je prípustné), nezakladá žiadne účinky, najmä nevytvára procesné právo na podanie odvolania. Rozhoduje totiž len znenie zákona a nie obsah poučenia (viď. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 264/04, III. ÚS 185/2017). 42. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému rozhodujúc o odvolaní žalobcu voči výroku II. napadnutého uznesenia rozhodol tak, že ho podľa § § 386 písm. c) CSP odmietol, ako odvolanie podané proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).