Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/119/2022 1317203002 15. 10. 2024 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2024:1317203002.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: INVESTMENT NOMINEES INC., so sídlom Delaware Avenue 1308, 198 06 Wilmington, Delaware, Spojené štáty americké, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti žalovanému v 1. rade: TECHNOPOL SERVIS, a.s., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 700 840, zastúpený: AK Castiglione s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 635 046 a žalovanému v 2. rade: REALITY FOND s. r. o., so sídlom Röntgenova 4, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 543 377, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/57/2017 - 332 zo dňa 11.10.2021 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/57/2017 - 332 zo dňa 11. 10. 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 26Cb/57/2017 - 332 zo dňa 11.10.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že určil, že žalovaný v 1. rade má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: pozemok s parcelným číslom XX, parcela registra C, o výmere 514 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. C. S., obec: Ivanka pri Dunaji, okres: Senec, v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec - Katastrálny odbor; pozemok s parcelným číslom XX, parcela registra C, o výmere 723 m2, druh pozemku: záhrada, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. C. S., obec: Ivanka pri Dunaji, okres: Senec, v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec - Katastrálny odbor a stavba so súpisným číslom 34, popis stavby: rodinný dom, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. C. S., obec Ivanka pri Dunaji, okres Senec, v súčasnosti zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec - Katastrálny odbor, postavená na pozemku s parcelným číslom XX, parcela registra C, o výmere 514 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. C. S., obec: Ivanka pri Dunaji, okres: Senec, v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec - Katastrálny odbor a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade má vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tom skutkovom základe, že žalobca je akcionárom žalovaného v 1. rade a vlastní 21 kusov listinných akcií na meno. Žalovaný v 2. rade uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako predávajúcim absolútne neplatnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade. Dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca vidí v tom, že spoločnosť AAROW s.r.o., IČO: 47 598 701 dňa 2.12.2016 zorganizovala za
súčinnosti konateľa spoločnosti VertiCom s.r.o. IČO: 47 207 817 fiktívne mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade, na ktorom bez zabezpečenia účasti minoritného akcionára, ako aj bez toho, aby vlastnila akékoľvek platné akcie odvolala platne menovaných členov predstavenstva žalovaného v 1. rade pána Ing. Petra Bučeka a podpredsedu predstavenstva pána Pavela Páveka. Vymenovala pána Mgr. Jozefa Dučáka za predsedu predstavenstva žalovaného v 1. rade a zmenila dlhoročné sídlo. Spoločnosť AAROW sa vydávala za akcionára žalovaného v 1. rade, ktorý vlastní odcudzené akcie zodpovedajúce menovej hodnote akcií IN. K odcudzeniu týchto akcií sú bližšie informácie uvedené v uznesení Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru o vznesení obvinenia zo dňa 7.7.2016 sp. zn. ČVS: PPZ-948/NKA-FP-ST-2015 a v uznesení Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o odmietnutí sťažnosti. Rovnakými akciami ako sa uvádzajú v uvedených uzneseniach sa AAROW preukázala na MVZ. Tieto akcie boli ku dňu 1.7.2016 vyhlásené za neplatné. Odôvodnenie návrhu neplatnosti uznesení MVZ z dôvodu neúčasti akcionárov žalovaného v 1. rade (nikto zo zúčastnených nebol akcionárom) obsahuje návrh na určenie neplatnosti uznesenia MVZ podaný dňa 8.12.2016 na Okresný súd Bratislava I, konanie vedené pod sp. zn. 31Cb/184/2016. Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, v mene žalovaného v 1. rade ako predávajúceho uzatvorili neplatne odvolaní členovia predstavenstva (predseda predstavenstva pán Buček, a podpredseda predstavenstva pán Pávek). Žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko je dotknutý na svojich právach. 3. Žalovaný v 1. rade v rámci procesnej obrany k žalobe uviedol, že vlastníkom 84,73% akcií žalovaného v 1. rade podľa výpisu z Centrálneho depozitára cenných papierov je obchodná spoločnosť AAROW s.r.o., o čom svedčí aj rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 30Cb/3/2017 zo dňa 8.8.2017, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2017. Žalovaný v 1. rade namieta aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie takejto určovacej žaloby, právne postavenie žalobcu sa pri akomkoľvek výsledku súdneho konania žiadnym spôsobom nezmení, nakoľko nie je akcionárom žalovaného v 1. rade. Namieta neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ak by bol aj akcionárom, kúpna zmluva bola uzatvorená za trhových podmienok, nedošlo ku kráteniu majetku žalovaného v 1. rade. Došlo iba k transformácii ním nehnuteľného majetku na finančný majetok. Žalobca v konaní na Okresnom súde Topoľčany, ktoré je vedené pod sp. zn. 5C/9/2017, v ktorom je žalovaný v 1. rade účastníkom konania, predložil doklady o tom, že akcie žalovaného v 1. rade previedol na obchodnú spoločnosť MD Associates, s.r.o., IČO: 46 001 808. Ak súd žalobu nezamietne, navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia o určení neplatnosti MVZ zo dňa 2.12.2016, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 31Cb/184/ 2016. 4. Žalovaný v 2. rade namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, uzavretú kúpnu zmluvu považuje za platnú keď uviedol, že žalovaný v 1. rade zrealizoval scudzovací úkon za trhových podmienok. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedol na žalovaného v 2. rade. 5. Súd prvej inštancie svojim uznesením sp. zn. 26Cb/57/2017-169 zo dňa 12.4.2017 v súlade s ustanovením § 164 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/184/2016. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 2.7.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/220/2019-766 zo dňa 20.8.2020 rozhodol, že všetky uznesenia MVZ konané dňa 2.12.2016 na notárskom úrade JUDr. Miroslava Kováča sú neplatné. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca (INVESTMENTS) je aktívne legitimovaný, vlastní 21 kusov akcií emitovaných žalovaným (Technopol servis) s vlastníctvom 84,73% podielu na základnom imaní žalovaného. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 39 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a k námietke žalovaného v 2. rade, že žalobca nie je akcionárom žalovaného v 1. rade, uviedol, že žalovaný v 1. rade potvrdil, že žalobca je akcionárom. Výpis z Centrálneho depozitára cenných papierov SR nie je relevantný pre preukázanie vlastníckeho práva k akciám, pričom pri zápise do zoznamu akcionárov Centrálneho depozitára cenných papierov nevykonáva materiálnu kontrolu, teda neskúma, či osoba, ktorá má byť zapísaná ako akcionár je skutočne majiteľom akcií, ale jedná sa o administratívny úkon. Súd prvej inštancie zo zhodných tvrdení vychádzal, keďže žalobca svoju aktívnu legitimáciu na určenie vlastníckeho práva určuje zo svojho postavenia ako akcionár spoločnosti žalovaného v 1. rade.
Súd prvej inštancie sa preto v odôvodnení rozsudku zaoberal námietkami vznesenými žalovaným v 2. rade, ktorý nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou od žalovaného v 1. rade, čo nebolo sporné. 7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v súvislosti s aktívnou legitimáciou uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele sledovaním určovacieho návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a to, že žalovanými je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, a teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. vzťah neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 222/2001, sp. zn. 5 Cdo 191/2008. 8. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 potvrdil, že žalobca je akcionárom žalovaného 1. rade a preto z tejto skutočnosti súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval, že ide o zhodné tvrdenie sporových strán. Ak žalovaný v 2. rade túto skutočnosť spochybňuje, bolo jeho povinnosťou navrhnúť dôkaz. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010 a ďalej konštatoval, že predmetnú kúpnu zmluvu v mene predávajúceho podpisovali osoby, ktoré neboli oprávnené v mene žalovaného 1. rade konať (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/184/2016-581 zo dňa 2.7.2019.) a absencia konania štatutárneho orgánu v mene akciovej spoločnosti má za následok nedostatok relevantného subjektu uzavrieť zmluvu a následok absolútnej neplatnosti zmluvy, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech. 10. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že žalobca nebol v čase podania žaloby a ani v čase podania odvolania nie je akcionárom žalovaného v 1. rade a teda v tomto prípade absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, pričom toto preukázal žalovaný v 2. rade výpisom z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, čo však súd prvej inštancie posúdil ako nerelevantnú skutočnosť na preukázanie vlastníckeho práva. Žalovaný v 2. rade považuje za nesprávne, že súd prvej inštancie obmedzil dokazovanie v tejto súvislosti iba na vyjadrenie žalobcu a žalovaného v 1. rade, pričom poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by žalovaný v 1. rade súčasne tvrdil, že žalobca bol jeho akcionárom aj v čase podania žaloby, čo je rovnako podstatné pre posúdenie vecnej legitimácie žalobcu. V súvislosti s tým poukázal žalovaný v 2. rade na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004, pričom žalovaný v 2. rade zastáva názor, že je nepochybné, že žalobca nebol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ktorého určenia sa v konaní domáha (tými boli iba žalovaní v 1. a v 2. rade) a v čase podania žaloby až doposiaľ nebol a nie je akcionárom žalovaného v 1. rade, nie je aktívne vecne legitimovaný a zároveň neexistuje ani jeho naliehavý právny záujem na žalobe. Žalovaný v 2. rade považuje napadnutý rozsudok za vadný, arbitrárny a neodôvodnený. 11. K tomuto odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý podaním zo dňa 2.5.2022 uviedol, že sa s tvrdeniami žalovaného v 2. rade nestotožňuje, keď poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorého mal žalovaný v 2. rade povinnosť navrhnúť dôkaz na preukázanie toho, že žalobca nie je akcionárom žalovaného v 1. rade, pričom žalobca tiež poukázal na § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého bolo tvrdenie o tom, že žalobca je akcionárom žalovaného v 1. rade nesporovým tvrdením, nakoľko žalovaný v 2. rade v priebehu konania na súde prvej inštancie účinne túto skutočnosť nepoprel, keď žiadny dôkaz nenavrhol. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na zmeškanie lehoty na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku, keď žalovaný v 2. rade nepredložil relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Žalobca na podporu svojich tvrdení doložil k tomuto vyjadreniu „Potvrdenie štatutárneho orgánu o akcionárskej štruktúre spoločnosti“ a „Zoznam akcionárov listinných akcií na meno (vybraná emisia)“, ktoré majú preukázať, že žalobca je vlastníkom 21 kmeňových akcií žalovaného v 1. rade. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému v 2. rade je známa
existencia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/220/2019-766 zo dňa 20.8.2020, ktorým bola určená neplatnosť všetkých uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného v 1. rade a preto tvrdenie o uzatvorení kúpnej zmluvy a prevedení nehnuteľností je zjavne nepravdivé, ako aj tvrdenie žalovaného v 2. rade, že nedošlo k zmenšeniu majetku žalovaného v 1. rade, nakoľko ani nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny žalovanému v 1. rade a celé konanie žalovaného v 2. rade smerovalo k tomu, aby „vytuneloval“ majetok žalovaného v 1. rade. Na základe uvedeného preto žalobca odvolací súd žiada, aby napadnutý rozsudok potvrdil, ako vecne správny a aby zaviazal žalovaného v 2. rade k náhrade trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. 12. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril aj žalovaný v 1. rade a uviedol, že žalovaný v 1. rade má za to, že odvolanie žalovaného v 2. rade je v celom rozsahu nedôvodné, pričom žalovaný v 2. rade ani v odvolaní, ani v priebehu konania pred prvoinštančným súdom neuniesol dôkazné bremeno, a dokonca ani bremeno tvrdenia ohľadom ním tvrdených skutočností. Žalovaný v 2. rade, ako už bolo vyššie uvedené, účinne skutkovo nepoprel tvrdenie žalovaného v 1. rade a samotného žalobcu ohľadom skutočnosti, že žalobca je akcionárom žalovaného v 1. rade s akciami predstavujúcimi 84,73% podiel na základnom imaní žalovaného v 1. rade; žalovaný v 2. rade totiž ani len neuviedol, ktorý subjekt/ subjekty by mal/mali byť akcionármi žalovaného. Žalovaný v 1. rade opakovane zdôraznil, že žalobca je jeho akcionárom, pričom táto skutočnosť vyplýva tak z potvrdenia, ktoré dňa 28.4.2022 vystavil právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj zo Zoznamu akcionárov listinných akcií na meno (vybraná emisia) zo dňa 11.7.2019. Žalovaný v 1. rade tu úvodom podotýka, že žalovaný v 2. rade nemôže namietať údajnú arbitrárnosť rozhodnutia, pokiaľ v konaní neprodukoval žiadne tvrdenia a dôkazy, s ktorými by sa súd musel v odôvodnení vysporiadať a teda zastáva názor, že námietka žalovaného v 2. rade je opäť celkom všeobecná a ani ohľadom tejto námietky žalovaný v 2. rade neuniesol ani len bremeno tvrdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v 1. rade žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a aby žalovaného v 2. rade zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť. 15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 16. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 17. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Civilný sporový poriadok venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany strán sporu, ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
20. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. 21. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, žalovanému v 2. rade, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený a teda nespĺňa požiadavky kladené na odôvodenie rozhodnutia. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku uvádza, že žalovaný v 1. rade potvrdil, že žalobca je akcionárom žalovaného v 1. rade a uvedené považoval za zhodné tvrdenie sporových strán. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade účinne uvedené tvrdenie poprel, nemôže súd vychádzať z toho, že ide o nesporné tvrdenie sporových strán a je teda potrebné uviesť, o aké dôkazy súd svoje závery opiera, teda z čoho vychádza, že žalobca bol a v akom období, resp. je akcionárom žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie svoj záver presvedčivo neodôvodnil, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 23. Takýto záver súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu za nedostatočný a nepreskúmateľný v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení totiž súd uviedol iba všeobecné tvrdenie bez špecifikácie a odkaz na jednotlivé dôkazy, z ktorých mali byť jeho zistenia a závery vyvodené, teda o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom. 24. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods. 2, 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa. 25. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 CSP. Z dôvodu, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu náležitá argumentácia, ktorú by mohol odvolací súd preskúmať, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom. 26. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa predovšetkým riadne a presvedčivo vysporiadať so skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade účinne poprel, že žalobca bol a je akcionárom žalovaného v 1. rade a preto nie je možné prijať záver, že ide o nesporné tvrdenie sporových strán a je potrebné uviesť, o aké dôkazy súd svoje závery opiera, teda z čoho vychádza, že žalobca bol a v akom období, resp. je akcionárom žalovaného v 1. rade. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). 27. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).