Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/102/2023 1310214494 21. 11. 2024 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci žalobcov: X/ N.. Y. J., G.. J., B.. X.X.XXXX, X. G. XXX, X., X/ N.. T. J., G.. I., B.. X.X.XXXX, X. G. XXX, X., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36800040, proti žalovaným: X/ Q. X., G.. X., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, X., X/ T. X., G.. O., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, X., obaja právne zastúpení: Mgr. Michal Píry, advokát, so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.2.2015, č.k. 45C 161/2010-650 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo strán sporu p o t v r d z u j e . Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch, ktorým bolo zriadené vecné bremeno k novovzniknutým nehnuteľnostiam m e n í tak, že sa v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby U.. Č.. XXXX L. na L. L. G.. „., L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na I. Č.. XX vedenom Okresným Ú. P. X., C. X. N., C. X. - T..Č.. P., W.. Ú. P. z r i a ď u j e vecné bremeno in rem k novovytvorenému pozemku L.. Č.. XXXX/X P. XX T.X, B. U. P. C. X. N., C. X. - T.. Č.. P., W.. Ú. P. spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných a plynových prípojok, kanalizačných potrubí a vykonávania ich údržby a opráv; v prospech vlastníka nehnuteľnosti stavby U.. Č.. XXXX L. na L. L. G.. „., L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, Z. L. H. B. H. U. U.. Č.. XXXX L. na L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, Z. L. H. B., C. Z. na I. Č.. XXXX, P. Okresným Ú.G. P. X., C. X. N., C. X. - T..Č.. P., W. Ú. P. s a z r i a ď u j e vecné bremeno in rem k novovytvorenému pozemku parcely G. „., L.. Č.. XXXX/ X C. P. XX T.X, B. U. P. C. X. N., C. X. - T..Č.. P., W.. Ú. P., spočívajúce v práve užívania existujúcej domovej studne, vykonávania jej údržby a opráv. Žalobcom 1/, 2/ s a p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k nehnuteľnosti L.. G. „., L.. Č.. XXXX C. P. XXX T.X, Z. L. H. B., Z. na I. Č.. XXXX P. Okresným Ú. X., C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú. P.. Súd prvej inštancie zároveň prikázal žalobcom 1/, 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, L.. Č.. XXXX/X C. P. XXX T.X na základe reálnej deľby nehnuteľností uvedenej v geometrickom pláne zo dňa 8.3.2013 Z. N.. Š. Š., úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.3.2013, pod. č. 435/2013,
ktorý je súčasťou rozsudku a žalovaným 1/, 2/ do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X H. L.. Č..XXXX/X C. P. XXX T.X na základe reálnej deľby nehnuteľností v zmysle geometrického plánu zo dňa 08.3.2013 znalca N.. Š. Š. úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.3.2013, pod. č. 435/2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej zriadil v prospech žalovaných 1/, 2/ ako vlastníkov nehnuteľností stavby so U.. Č.. XXXX L. na L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, Z. na I. Č.. XX, P. Okresným Ú. P. X., C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú..: P. vecné bremeno k novovytvorenému pozemku pH.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, Z. L. H. B. B. U. P. C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú.Z.: P., spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných, plynových, kanalizačných potrubí a vykonávania ich údržby a opráv. Súd prvej inštancie ďalej zriadil v prospech žalobcov 1/, 2/ ako vlastníkov nehnuteľností stavby U.. Č.. XXXX L. na L. L. G. „. L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, Z.É. L. H. B. H. U. U.. Č.. XXXX L. na L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, Z. L. H. B., C. Z. na I. Č.. XXXX, P. Okresným Ú. P. X., C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú.: P. vecné bremeno k novovytvorenému pozemku parcely registra „C“, L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, Z. L. H. B. B. U. P. C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú.Z.: P., spočívajúce v práve užívania existujúcej studne, vykonávania jej údržby a opráv. O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2/ V konaní mal súd prvej inštancie skutkovo za preukázané, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcely registra “C” L.. Č.. XXXX C. P. XXX T.X Z. na I.. Č.. XXXX, C.: X. N., C.: X.-T..Č.. P., W.. Ú.: P., pričom spoluvlastnícky podiel žalobcov 1/, 2/ predstavuje 1 a žalovaných 1/, 2/ po 1 a tiež, že medzi nimi nedošlo k dohode na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzájomné verbálne konfrontácie sporových strán ohľadom užívania predmetu spoluvlastníctva boli riešené v priestupkovom konaní na Miestnom úrade Vajnory. Zo znaleckého posudku č. 18/2012 vypracovaného N.. Š. Š. znalcom z odboru geodézie a kartografie súd prvej inštancie zistil, že predmetná nehnuteľnosť je po technickej stránke reálne deliteľná s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov, pričom rozdelenie bolo možné na polovicu. 3/ Z takto zisteného skutkového stavu veci, právne odkazujúc na § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 3 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež jej účelné využitie. Každý z podielových spoluvlastníkov bude mať zabezpečený riadny prístup k svojmu rodinnému domu, po prestavaní vstupnej brány za použitia prvkov doterajšej brány vzniknú dva samostatné vstupy, jeden pre žalobcov a jeden pre žalovaných. Takýto spôsob deľby je v súlade s § 47 písm. b/ Zák. č. 50/1976 Zb. a so zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, čo vyplýva z vyjadrenia Mestskej časti Vajnory zo dňa 6.5.2013 k zriadeniu nového vstupu na par. č. 1302/5 a z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Bratislava zo dňa 26.4.2013. Tak žalobcovia, ako aj žalovaní budú mať vytvorený samostatný prístup k svojim rodinným domom a predovšetkým každý bude mať svoje súkromie, čím sa odstránia nezhody pri spoločnom užívaní pozemku. Žalobcovia v dôsledku reálnej deľby nehnuteľností budú mať pred rodinným domom pozemok L.. Č.. XXXX/X C. P.T. XX T. H. Z. L. L.. Č.. XXXX/X C. P. XXX T.X nachádzajúci sa za rodinným domom žalovaných v zadnej časti pôvodného pozemku, na ktorý budú mať prístup z O. D.. Tento pozemok sa využíva ako záhrada, nejde o stavebný pozemok, pričom podľa výpisu z I. Č.. XXXX L. Č.. XXXX je vedená ako zastavané plochy a nádvoria. Námietku žalovaných, že predmetná nehnuteľnosť slúžila v minulom období ako spoločný dvor, z ktorého dôvodu nie je reálne deliteľná, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Vyslovil, že spoločný dvor ako inštitút sui generis nebol nikdy priamo upravený hmotnými predpismi občianskeho práva, ale predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy /pozemnoknižný poriadok/ a aktuálne sa na spoluvlastnícke vzťahy týkajúce sa spoločného dvora vzťahujú ustanovenia § 137 až § 142 Obč. Zák. č. 40/1964 Zb. o podielovom spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie nemal v konaní za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, brániacich zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, odvolávajúc sa pritom na súdnu prax, podľa ktorej za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať záujem žalovaných na zachovaní súčasného stavu veci. Keďže na spornom pozemku L.. Č.. XXXX sa nachádza studňa, podzemné rozvody, vodovodné, plynové kanalizačné potrubia, pričom väčšina hlavných podzemných rozvodov bude prechádzať po novovytvorenom pozemku L.. Č.. XXXX/ X C. P. XX T.X, ktorý v dôsledku reálnej deľby pripadne žalobcom, súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno v prospech žalovaných 1/, 2/ k novovytvorenému pozemku L.. Č.. XXXX/X spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných, plynových a kanalizačných potrubí, ktoré sa nachádzajú pod pozemkom a vedú k rodinnému domu žalovaných a v práve vykonávania ich údržby a opráv. Súd zriadil vecné bremeno aj v prospech žalobcov 1/, 2/ spočívajúce v práve užívania existujúcej studne, vykonávania jej údržby a opráv, nakoľko v dôsledku reálnej deľby nehnuteľností
sa studňa, ktorú hospodársky využívajú aj žalobcovia, bude nachádzať na pozemku L.. Č.. XXXX/X, ktorý pripadne žalovaným. Na novovytvorenom pozemku L.. Č.. XXXX/X, ktorý pripadne žalovaným sa nachádza hospodárska budova vo vlastníctve žalobcov bez súpisného čísla, ktorá nie je vedená na liste vlastníctva. Keďže žalobcovia chcú v budúcom období predmetnú hospodársku budovu zbúrať, na čo sa vyžaduje povolenie stavebného úradu, súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod zriadiť žalobcom k predmetnej hospodárskej budove vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez uvedený pozemok, keď ani sami žalobcovia o zriadenie vecného bremena tohto charakteru nežiadali. 4/ O práve na náhradu trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozsudku podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 5/ Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodili, že súd prvej inštancie úplne ignoroval fakt, že ide o spoločný dvor, ktorý pre jeho ekonomickú potrebu treba vnímať ako pozemkovú služobnosť, teda vecné právo, ktoré dáva vlastníkovi jedného pozemku možnosť obmedzene užívať iný pozemok ako pozemok služobný. Podľa žalovaných súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že rozdelenie spoločného dvora si vyžiada nemalé náklady, keď sa vôbec nezaoberal napr. ani skutočnosťou kto a z akých peňazí prestavia vstupnú bránu. Namietali tiež, že novovytvorený prístup k rodinnému domu žalovaných na L.. Č.. XXXX/X bude existenciou dnes len doskami prekrytou studňou reálne znemožnený a nebezpečný. Naviac, existujúcu studňu nie je možné prekryť náležite únosným poklopom, nakoľko v zimných mesiacoch musia žalovaní v studni otvoriť tzv. odvzdušňovacie ventily, aby vypustili vodu z prívodnej rúry, v opačnom prípade by hrozilo zamrznutie vody v prívodovej rúre, jej prasknutie a vznik škody na strane žalovaných. Nie je zrejmé, kto finančne náročné úpravy na studni zrealizuje. V konaní upozornili súd, že by pri takomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva museli neznámym spôsobom dvíhať cca. 300 kg ťažký poklop, lebo ten situovaný v telese cesty, kvôli jeho únosnosti, by musel byť zhotovený z cca. 20 cm hrubého železobetónu a mal by priemer cca. 100 cm. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie na str. 13 rozsudku uvádza, že „možnosť zriadiť vecné bremeno sa vzťahuje výlučne k nehnuteľnostiam, ide o vecné bremeno na strane oprávneného in rem“, avšak bez korelácie s týmto odôvodnením enunciát rozsudku jasne hovorí o vecnom bremene in personam, čo bude problémom aj v prípade predaja nehnuteľnosti žalovanými tretej osobe. Namietali, že stratia prístup k meradlu umiestnenom v jednej spoločnej šachte, ktorá sa bude nachádzať na novovytvorenom pozemku L.. Č.. XXXX/X (P. T. T.. J.), čím im bude odňatý prístup k vodovodnej šachte, vyslovili obavu, či existuje garancia, že im žalobcovia neodpoja prívod vody, resp. že sa na ich vodovod pripojí tretia osoba. Argumentovali tiež tým, že novým rozdelením pozemkov budú v obkľúčení T. J. a naviac sa maximálne zníži ich komfort dostať sa k ich rodinnému domu. Žalovaní ďalej poukázali na vyjadrenie Z. N.. Š. na pojednávaní dňa 4.12.2012, podľa ktorého sa „problém podzemných rozvodov nevyrieši zriadením vecných bremien, pretože sa nevyrieši podstata odčlenenia vlastníckych vzťahov sporových strán“. Žalovaní tiež namietali, že prvoinštnančný súd vytvoril manželom Debnárovým relatívne zaujímavý pozemok L.. Č.. XXXX/X, avšak odrezaný od inžinierskych sietí, preto nemajú žiadnu garanciu, či T. J. nepodajú žalobu o zriadenie vecného bremena k L.. Č.. XXXX/X, napr. čo do prívodu vody, elektriny, plynu a kanalizácie. T. J. „pod rúškou žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva“ dosiahli pre seba vytvorenie samostatnej L. Č.. XXXX/X C. P. XXX T.X s priamym prístupom ku komunikácii. Dôvodili, že pri danom rozdelení nehnuteľnosti sa užívateľsky zníži hodnota ich nehnuteľnosti, nakoľko stratia prístup na svoj pozemok z dvoch strán a ostane im len jeden prístup v podobe „jalovej“ plochy L.. Č.. XXXX/X ako vynútenú prístupovú komunikáciu. Ďalej dôvodili, že v podaní z 30.04.2013 súd prvej inštancie upozornili, že na novovytvorenej parcele Č.. XXXX/X sú situované tri hospodárske budovy. Ide o tri murované stavby so sedlovou strechou postavené začiatkom 30. rokov 20. storočia, ktoré majú svojich vlastníkov. Z čelného pohľadu býv. maštaľ (objekt vľavo) a býv. sýpka (objekt vpravo) sú vlastnené žalobcami, objekt v strede je vlastnený a doposiaľ aj reálne užívaný žalovanými. Prednes žalobcov urobený pred súdom 25.4.2013, že ľavú časť hospodárskej trojstavby už nechcú a nech si ju ponechajú žalovaní, považujú za infantilní, pretože povinnosť prijať dar v právnom štáte neexistuje. Žalovaní vyslovili pochybnosti, či žalobcovia o deklarované búracie povolenie skutočne požiadajú, či ho získajú, a či túto budovu aj zbúrajú a tiež ako sa korektne žalobcovia za týmto účelom na pozemok žalovaných dostanú. Nie je zrejmé ani to, či predmetná „trojstavba“ hospodárskych budov je reálne deliteľná, pretože súd prvej inštancie túto skutočnosť nezisťoval, a tiež sa nezaoberal tým, či časť tejto trojstavby je búrateľná bez negatívneho vplyvu na jej zvyšnú časť. Žalobcami vlastnený objekt hospodárskej budovy sa v prípade realizácie súdneho rozhodnutia stane
bremenom na pleciach žalovaných. Žalovaní namietali aj správnosť právnej úvahy súdu prvej inštancie prikázať im novovytvorené parcely do podielového spoluvlastníctva, keďže sú manželmi a platné právo neumožňuje tvoriť štátnou ingerenciou manželom majetok mimo BSM. Žalovaní ďalej argumentovali tým, že reálnym rozdelením pozemku v zmysle výroku súdu prvej inštancie nedôjde k beznákladovému rozdeleniu jednej plochy na dve kvalitatívne rovnaké, len menšie plochy. Kritérium vynaloženia financií do stavebných úprav považujú za dôležitý, pričom je povinnosťou súdu pred zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva jeho reálnym rozdelením zaoberať sa tým, či sú spoluvlastníci, alebo niektorí z nich ochotní hradiť náklady na jej rozdelenie. Zhrnuli, že v dôsledku napadnutého rozsudku by bol zrušený spoločný dvor a „rozsekaný na franforce“, studňa v spoločnom dvere by sa ocitla v telese prístupovej komunikácie k rodinnému domu T. X., čo by si vyžadovalo minimálne zhotoviť v niveu terénu dostatočne únosný poklop, pričom súd nedal odpoveď kto a z akých peňazí by to mal realizovať, naviac im súd pridelil už vyššie spomenutú ľavú časť hospodárskej trojstavby do detencie. Plot so vstupnou bránou od Roľníckej ulici by musel byť zrušený a museli by byť vytvorené dve nové brány. Súd prvej inštancie nedomyslel ani následky rozdelenia spoločného dvora čo do škôd na existujúcich porastoch, ani právne dôsledky idey „prideliť“ im schátralú ľavú časť hospodárskej trojstavby. Akcentovali, že zo všetkých týchto dôvodov je spoločný dvor v podielovom spoluvlastníctve strán reálne nerozdeliteľný. V neprospech žalobcov by mal súd vnímať aj ten aspekt, že oddelenú vec po jej prikázaní do vlastníctva majú v úmysle predať. Dodali, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na argument žalovaných, preto napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, je nepreskúmateľný, pretože racionálne a presvedčivo nevysvetlil, v čom majú pravdu/nepravdu žalobcovia a v čom žalovaní. 6/ Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku N.. Š., ktorý obsahuje jasnú odpoveď na možnosť reálnej deliteľnosti pozemku parc. č. 1302. Súd prvej inštancie nemohol pri rešpektovaní § 142 Obč. zák. postupovať inak, ako pripustiť reálne delenie pozemku podľa návrhu znalca. Žalovaní nenamietali obsah znaleckého posudku a nežiadali vyhotoviť kontraposudok. Obdobne nenamietali, že spoločný pozemok nie je deliteľným pre vysokú nákladovosť tejto deľby, pričom predpokladanou výškou nákladov sa nezaoberali ani v samotnom odvolaní. Argumentácia žalovaných o znížení hodnoty ich nehnuteľnosti je subjektívna a ničím nepodložená a preto súd nemal dôvod aplikovať pri rozhodovaní § 142 ods. 2 Obč. zák. Súd prvej inštancie pri zriadení vecných bremien správne aplikoval § 142 ods. 3 Obč. zák. a v tomto smere aj správne zistil skutkový stav veci, pretože vychádzal zo záverov znaleckého posudku a výpovede znalca. Znalec síce v odpovedi na otázku č. 5 v posudku uvádza, že vecné bremeno nevyrieši problém podzemných rozvodov, ale neodôvodňuje svoj záver odbornými argumentmi. K prideleniu novovytvorených pozemkov do podielového spoluvlastníctva medzi žalovaných žalobcovia uviedli, že pokiaľ by súd novovytvorené pozemky prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, zmenil by tak právny status ich spoluvlastníctva bez akejkoľvek opory v platných právnych normách. Zámena samostatného majetku každého z manželov za iný majetok je len zmenou jeho hospodárskej povahy a nie rozmnožením majetku, preto veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, zostáva naďalej vo vlastníctve toho manžela (R 42/1972, s 251). Žalobcovia ďalej uviedli, že sporný pozemok je pozemkom v podielovom spoluvlastníctve a pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazujú na právne diskusie o problematike vyporiadania spoločného dvora, tieto nie sú záväzné. K úvahám žalovaných, či vecné bremená pomôžu/nepomôžu k ukľudneniu vzťahov žalobcovia uviedli, že pri zrušení a deľbe spoluvlastníctva sa neskúmajú reálne vzťahy spoluvlastníkov. Žalobcovia rovnako odmietajú obviňovanie žalovaných zo snahy získať deľbou výhodný stavebný pozemok. Počas konania žalovaným predložili niekoľko návrhov na deľbu spoločného pozemku, pričom jeden z nich zahŕňal aj deľbu zadného pozemku na dve časti, avšak ani s touto deľbou žalovaní nesúhlasili. Čo sa týka samotného výroku rozsudku v časti o vecných bremenách, podľa žalobcov z jeho textu skutočne vypadli slová „in rem“, čím môže vznikať problém s výkladom, či ide o vecné bremená in personam alebo in rem. V prípade, že súd prvej inštancie sám nevykoná príslušnú opravu výroku, žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd v dotknutej časti vecných bremien zmenil výrok napadnutého rozsudku a v ostatnom napadnutý rozsudok potvrdil. 7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 („ďalej len C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380 ods. 1, 2 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom
zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je v prevažnej časti dôvodné. V poradí prvým rozsudkom č.k. 6Co 505/2015-908 zo dňa 25. júla 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu; napadnutý rozsudok zmenil vo výrokoch, ktorým bolo zriadené vecné bremeno k nehnuteľnostiam tak, že toto (na rozdiel od súdu prvej inštancie) zriadil in rem a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. S odvolacou argumentáciou žalovaných sa vysporiadal v ods. 9/ až 14/ jeho odôvodnenia. 9/ Voči tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR Rozsudkom sp. zn. 5Cdo 19/2021 zo dňa 30. novembra 2022 zamietol. Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti žalovaných Nálezom č.k. II. ÚS 294/2023-59 zo dňa 9. augusta 2023 rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 505/2015-908 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 19/2021 boli porušené základné práva sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd; rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 5 Cdo 19/2021 a rozsudok Krajského súdu v Bratislava č.k. 6Co 505/2015-908 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia ústavný súd uviedol, že po preskúmaní obsahu rozsudku odvolacieho súdu a rozhodných okolností skonštatoval, že výsledok konania prima facie nezodpovedá kritériám zákona, konkrétne § 142 ods. 1 Obč. Zák., ktorý stanovuje, aby súd prihliadol na veľkosť podielov a na účelné využitie veci, v danom prípade nehnuteľnosti. Základným predpokladom na splnenie tejto úlohy súdu je dostatočné zistenie skutkového stavu (v danom prípade ubezpečenia sa o tom, že súdom konštituovanou reálnou deľbou bude zachovaná parita rozdeľovaných nehnuteľností z hľadiska ich hodnoty, aby pomerne zodpovedal veľkosti spoluvlastníckych podielov. Pre prípad pochybností bol, s ohľadom na zamýšľaný spôsob deľby, súd oprávnený v záujme spravodlivosti aj povinný vykonať dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy, (teda také dokazovanie, ktoré strany nenavrhli) tak, aby neboli zjavné pochybnosti o disparite prijatého riešenia. Pokiaľ na uvedené odvolací súd nereflektoval, dopustil sa chyby. Neobstojí argumentácia odvolacieho súdu, že sťažovatelia v tomto smere boli nečinní a neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k nepomernému spôsobu deľby, ktorý ich zjavne poškodil. Bremeno tvrdenia o nevhodnosti deľby, vrátane argumentácie o nižšej hodnote nehnuteľností sťažovateľov bolo z ich strany splnené už na súde prvej inštancie, čo potvrdili aj zúčastnené osoby vo svojom stanovisku k prijatej sťažnosti. Ďalším dôkazom spochybňujúcim primeranosť/paritu vykonanej deľby bolo aj vyjadrenie znalca, ktorý v súvislosti s tvrdením, že zo záhrady (ako vyporiadavanej časti delených nehnuteľností) môže vzniknúť stavebný pozemok, uviedol, že k tejto otázky by sa mohol vyjadriť až po oboznámení sa s územným rozhodnutím obce. Napriek uvedenému okresný súd argumentáciu sťažovateľov odmietol ako nedôvodnú. Ústavný súd ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nespochybňuje záver o deliteľnosti predmetných nehnuteľností, ale spôsob rozdelenia, ktorý konajúce súdy vo veci zvolili, nemožno považovať za spravodlivé, keďže v priebehu odvolacieho a následne aj dovolacieho konania boli prezentované dôkazy, ktoré závažným spôsobom vyvolávajú pochybnosť o adekvátnosti a ústavnej udržateľnosti zvoleného riešenia z hľadiska zákonných kritérií pre takúto deľbu a z hľadiska rešpektovania ich majetkových práv. Je evidentné, že sťažovatelia boli napadnutým rozsudkom poškodení. Spornosť parity delených nehnuteľností z hľadiska ich hodnoty ilustruje a preukazuje aj to, že zúčastnené osoby následne zamýšľali odpredať záhradu s výmerou 375 m2 prostredníctvom realitnej kancelárie za cenu 135.000 eur, pričom k predaju nedošlo (bola zložená záloha) aj z dôvodu evidentnej spornosti výsledku súdneho procesu (v tom čase prebiehalo dovolacie konanie a zároveň bola evidovaná poznámka v katastri). Ústavný súd uviedol, že neobstojí ani argumentácia odvolacieho súdu, že dôkaz o produkovaný v rámci odvolacieho konania o potencionálnej hodnote pozemku záhrady pre prípad prekvalifikovania pozemku na stavebný pozemok nemal vplyv na posúdenie vhodnosti a spravodlivosti prijatého riešenia. Záver odvolacieho súdu, že tento dôkaz nemá relevantnú výpovednú hodnotu k meritu sporu bez ďalšieho možno považovať za arbitrárny a nepreskúmateľný. Dodal, že pri rozhodnutí o reálnej deľbe nehnuteľnosti bolo potrebné sa zaoberať aj otázkou nákladov reálneho rozdelenia nehnuteľnosti. Konštatácia odvolacieho súdu o tom, že v zmysle geometrického plánu N.. Š. Š. si rozdelenie vyžiada len minimálne náklady je nepostačujúca. Arbitrárnosť tohto záveru preukazuje už len samotné stanovisko zúčastnených osôb, ktorí deklarovali, že náklady na vykonanie deľby, ktoré vynaložili, prestavovali sumu v súhrne 3.200 eur. V tomto smere je potrebné dodať, že nejde o všetky nálady spojené s vykonanou deľbou (náklady na búracie práce, rekultiváciu).V dôsledku neposkytnutia súdnej ochrany zo strany krajského súdu v predpokladanej kvalite rozhodnutím o odvolaní, došlo k neústavnému zásahu do majetkovej sféry sťažovateľov. V závere ústavný súd k veci dodal, že disparitu hodnoty rozdelených nehnuteľností bolo možné a vhodné, vzhľadom na okolnosti veci a zvolené riešenie, ktoré sa dá považovať za primerané k okolnostiam veci, kompenzovať uložením povinnosti zaplatiť primeranú
finančnú náhradu (tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania). Ústavný súd v záujme čo najskoršieho nastolenia právnej istoty sťažovateľov, po konštatovaní porušenia označených práv sťažovateľov obomi súdmi, dospel k záveru, že z hľadiska procesnej ekonómie je účelné, aby vec bola vrátená krajskému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie (s odkazom na bod 31 nálezu). 10/ Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím Ústavného súdu, ktorého právnym názorom bol viazaný, na odvolacom pojednávaní prejednal odvolanie žalovaných 1/, 2/, viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/ CSP, § 380 ods. 1, 2 CSP) postupom podľa § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to znaleckého posudku č. 18/2012 N.. Š. Š., geometrického plánu zo dňa 08.3.2013 znalca N.. Š. Š. úradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.3.2013, pod. č. 435/2013, oboznámením obsahu výsluchu Z. N.. Š. na pojednávaní dňa 4.12.2012 (odpoveď znalca na otázku č. 8), písomným vyjadrením AWT GROUP s.r.o., Realitná kancelária zo dňa 20.07.2018 (č.l. 894). Odvolací súd ďalej doplnil dokazovanie oboznámením s Odborným stanoviskom č. 16/2019 N.. Y. L., znaleckým posudkom N.. T. N., L.. č. 206/2023, nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty B. N.. Q. W., oboznámením so znaleckým posudkom Z. N.. Q. W., č. 39/2024 a Dodatku k posudku č.39/2024 a dospel k zhodnému záveru ako prv, teda že napadnutý rozsudok je, pokiaľ ide o zrušenie a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, vecne právny. 11/ Ako už odvolací súd uviedol vo svojom prvom rozsudku, predmetom zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva bol v posudzovanom prípade pozemok, ktorý má charakter tzv. spoločného dvora. Zástancovia tohto inštitútu (ide najmä o niektoré názory odbornej verejnosti z katastrálnej a stavebnej oblasti) zastávajú názor, že vzhľadom na jeho špecifiká by mal byť de lege ferenda posudzovaný obdobne ako súčasť veci podľa § 120 OZ, resp. ako spoločné časti a zariadenia bytového domu podľa § 13 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorých dôvodov nie je možné nakladať so spoločným dvorom ako samostatnou nehnuteľnosťou a prevod podielu na spoločnom dvore je možné len s prevodom vlastníctva domu. Na týchto názoroch je založená aj časť odvolacej argumentácie žalovaných. Rozhodovacia prax súdov, vr. odvolacieho súdu, v tejto problematike je však rovnaká ako pri posudzovaní ostatných prípadov podielového spoluvlastníctva. Keďže náš právny poriadok inštitút spoločného dvora samostatne neupravuje, pričom striktne nejde ani o súčasť veci podľa § 120 Obč. zák., je potrebné vychádzať z faktu, že ide o samostatnú nehnuteľnosť zapísanú na príslušnom liste vlastníctva ako predmet podielového spoluvlastníctva (§ 136 a nasl. OZ). 12/ Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13/ Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 14/ Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. 15/ V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo. Len výnimočne mu zákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods. 2 CSP). Pre zamietnutie návrhu však musia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody podmieňujúce zamietnutie žaloby môžu vyplynúť zo skutočností na strane spoluvlastníkov, napr. z ich veku, zdravotného stavu, sociálnej situácie, bytových pomerov. Vždy však musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad záujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom. Preto platí, že ak niektorý z podielových spoluvlastníkov nechce naďalej zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu a nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva, má právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva prostredníctvom súdu (§ 142 Obč. zák.) tak, ako to v predmetnej veci uskutočnili žalobcovia. V
prejednavánej veci neboli zistené žiadne z dôvodov, ktoré by zrušeniu podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovaných bránili. Tieto napokon nekonštatoval ani ústavný súd vo svojom rozhodnutí. Z dokazovania pre súdom prvej inštancie vyplynulo, že susedské vzťahy medzi oboma stranami sporu sú vážne narušené, z ktorých dôvodov súžite v spoločnom dvore je konfliktné a neperspektívne. Návrhy žalobcov na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neboli zo strany žalovaných prijaté. 16/ Ak súd zruší podielové spoluvlastníctva je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať. Súd je pri svojom rozhodnutí o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím, a to: a/ rozdelenie veci, b/ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c/ nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie a napokon ani v odvolacom konaní neprodukovali žiaden dôkaz o všeobecnej nedeliteľnosti tzv. spoločného dvora, rovnako z konania nevzišiel ani taký záver, ktorý by spochybnil reálnu deliteľnosť spoločného pozemku po technickej stránke. Vo vzťahu k samotnej reálnej deľbe nemal námietky ani ústavný súd posudzujúci dôvodnosť ústavnej sťažnosti žalovaných. 17/ Výsledkom reálnej deľby nehnuteľnosti (§ 142 ods. 1 OZ) by mali byť také novovytvorené pozemky, ktoré budú slúžiť pôvodným vlastníkom spôsobom, ktorý zodpovedá ich doterajšej povahe, s určitými, nie však významnými obmedzeniami. Zároveň v jednotlivých novovzniknutých pozemkoch by mala byť zachovaná podstata a cena pôvodnej rozdeľovanej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu existencia hospodárskej budovy vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ na novovzniknutých pozemkoch prikázaných do vlastníctva žalovaným 1/, 2/ nemohla byť prekážku reálneho rozdelenia spoločného pozemku. Čo sa týka trvalých trávnatých porastoch nachádzajúcich sa na doterajšom pozemku L.. Č.. XXXX, tie môžu byť predmetom len tzv. širšieho vysporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe konkrétneho návrhu sporovej strany. Keďže žalovaní takýto návrh v konaní pred súdom prvej inštancie nepodali, nemohol sa odvolací súd touto otázkou zaoberať. 18/ V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že každej zo strán pripadne z vyporiadavaného pozemku parc. č. 1302 rovnaký diel. Žalovaní v odvolaní tvrdili, že namietaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nebude zachovaná parita doterajších spoluvlastníckych podielov. Toto svoje tvrdenie dôkazne preukazovali v odvolacom konaní predložením listinného dôkazu „Posúdenie nehnuteľnosti z hľadiska budúcej hodnoty“ zo dňa 20.7.2018 vypracovanom AWT GROUP s.r.o. Realitná kancelária v znení: „ po preskúmaní geometrického plánu č. 45C/161/2010-19/2012 zo dňa 5.9.2012 ako návrhu na rozdelenie parciel podľa nášho názoru príde k značnému znehodnoteniu nehnuteľnosti, konkrétne rodinného domu so U.. Č.. XXXX postavenom na L. L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X; B. L. Č.. XXXX/X H. XXXX/X budú mať z hľadiska budúceho zhodnotenia nehnuteľnosti výhodu pri ich následnom predaji, alebo zhodnotení nehnuteľnosti formou výstavby novostavby z dôvodu prístupu. Obe parcely majú dva samostatné prístupy na nehnuteľnosť a pozemok je viac ucelený do súvislého tvaru, čo z hľadiska investície je pre budúceho kupujúceho rozhodujúca“. Iné dôkazy preukazujúce disparitu reálnej deľby v zmysle napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalovaní v konaní pred odvolacím súdom nepredložili. 19/ Ústavný súd vo svojom náleze vytkol v predmetnej veci všeobecným súdom, že sa dodatočne neubezpečili, že konštatovanou reálnou deľbou bude zachovaná parita rozdeľovaných nehnuteľností z hľadiska ich hodnoty, aby pomerne zodpovedala veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dodal, že pre prípad pochybností je súd oprávnený vykonať aj také dokazovanie z vlastnej iniciatívy (teda také dokazovanie, ktoré strany nenavrhli) tak, aby neboli zjavné pochybnosti o disparite prijatého riešenia. Podľa ústavného súdu bremeno tvrdenia o nevhodnosti deľby, vrátane argumentácie o nižšej hodnote nehnuteľností sťažovateľov (žalovaných 1/, 2/) bolo z ich strany splnené už na súde prvej inštancie, čo potvrdili aj zúčastnené osoby vo svojom stanovisku k prijatej sťažnosti. Ďalším dôkazom spochybňujúcim primeranosť (paritu vykonanej deľby) bolo aj vyjadrenie znalca (N.. Š., poznámka odvolacieho súdu), ktorý v súvislosti s tvrdením, že zo záhrady (ako vyporiadavanej časti delených nehnuteľností) môže vzniknúť stavebný pozemok, uviedol, že k tejto otázke by sa mohol vyjadriť až po oboznámení sa s územným plánom obce. Napriek uvedenému okresný súd argumentáciu sťažovateľ odmietol ako nedôvodnú (ods. 23.). Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nespochybnil záver o deliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti. Prijal však stanovisko, že spôsob rozdelenia, ktoré vo veci konajúce súdy zvolili, nemožno prima facie považovať za spravodlivé, keďže v priebehu odvolacieho konania a následne aj dovolacieho konania, boli prezentované dôkazy, ktoré závažným spôsobom vyvolávajú
pochybnosti o adekvátnosti a ústavnej udržateľnosti zvoleného riešenia z hľadiska zákonných kritérií pre takúto deľbu a z hľadiska rešpektovania ich majetkových práv podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny. Podľa ústavného súdu je evidentné, že sťažovatelia (žalovaní) boli napadnutým rozsudkom poškodení. V ods. 31 Nálezu ústavný súd skonštatoval, že disparitu hodnoty rozdelených nehnuteľností bolo možné a vhodné vzhľadom na okolnosti veci a zvolené riešenia (ktoré sa dá považovať za primerané okolnostiam veci, pozn.) kompenzovať uložením povinnosti zaplatiť primeranú finančnú náhradu (tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania) a to aj s odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 305/2019 z 28.01.2021. 20/ Znalkyňa N.. Y. L. v Odbornom stanovisku č. 16/2019 (vypracovanom ku dňu 09.03.2019 na základe objednávky žalovaných v štádiu dovolacieho konania) vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X podľa I. Č.. XX (X.) H. L. L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X podľa I. Č.. XXXX (J.) na D. G. XXX - XXX X. - P., W. Ú. P., C. X. N., z ktorého záverov vychádzal aj ústavný súd, uviedla, že jej úlohou bolo posúdiť všeobecnú hodnotu pozemku L..Č.. XXXX P. W..Ú.. P. (na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 45C 161/2010 zo dňa 10.02.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislave sp. zn. 6Co 505/2015 zo dňa 20 do 05.07.2018). Pôvodný pozemok bol využívaný ako spoločný dvor a po rozdelení podľa R. N.. Š. V. O. L. L..Č.. XXXX/X C. P. XX T.X H. L. Č.. XXXX/X C. P. XXX T.X (X.) H. L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X H. L.. Č.. XXXX/ X C. P. XXX T.X (J.). L. L.. Č.. XXXX/X Y. P. H. L. J. G.. J. U.. Č.. XXXX, XXXX (J.) H. L. L.. Č.. XXXX/X H. L. S. J. G. J. U.. Č.. XXXX na L. Č.. XXXX/X (X.). V telese nespevnenej prístupovej komunikácií L.. Č.. XXXX/X sa nachádza studňa, ku ktorej je zriadené vecné bremeno in rem podľa I. Č.. XX spočívajúce v práve užívania existujúcej studne na pozemku L.. Č.. XXXX/X, vykonávania jej údržby a opráv v prospech vlastníka stavby sC. U.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX H. U. U.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX. Podľa znalkyne šírka L. Č.. XXXX/X D. na L.U. na L. L.. Č.. XXXX/X a následne k nehnuteľnosti na L. Č.. XXXX/X je 3,4 m, čo považuje za nevhodné a nepostačujúce na riadne užívanie prístupovej komunikácie k stavbe, nakoľko táto šírka pozemku nedovoľuje: uloženie a manipuláciu kontajnerového stojiska o objeme 5m3, uloženie samostatných inžinierskych sietí pre možnú budúcu dostavbu viacgeneračného domu, prístupový chodník pre pešie osoby, vybudovanie samostatnej vstupnej brány pre autá a brány pre chodcov a obmedzenie od stavby na parcele číslo XXXX H. XXXX/X. Uviedla, že kvôli prístupovej ceste nie je možné akékoľvek zhodnotenie nehnuteľnosti na L..Č.. XXXX/X (L.. X.) formou dostavby viacgeneračného domu alebo nízkopodlažnej bytovej výstavby alebo viacúčelovej, resp. technicko- administratívnej budovy. V dôsledku rozdelenia parciel má znalkyňa za to, že nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na pozemku L.. Č.. XXXX/X (X.) sa výrazne znehodnotí aj kvôli úzkemu prístupu na pozemok, ale aj z hľadiska budúcej investície pre zhodnotenie pozemku alebo už len jeho samotný predaj. Novovzniknuté L. Č.. XXXX/X H. XXXX/X budú mať z hľadiska budúceho zhodnotenia nehnuteľnosti výhodu pri ich následnom predaji, alebo zhodnotení nehnuteľnosti formou výstavby novostavby z dôvodu prístupu. Obe parcely majú dva samostatné prístupy na nehnuteľnosť a pozemok je viac ucelený do súvislého tvaru, čo z hľadiska investícií cien pre budúci predaj je rozhodujúce. Pozemok L.. Č.. XXXX/X, ktorý vznikol odčlenením z pozemku L.. Č.. XXXX, ktorý má prístup z O. D., je do budúcnosti možné zastavať rodinným domom, nakoľko v blízkosti pozemku sa nachádzajú rodinné domy, napríklad na L.. Č.. XXXX/X H. XXXX, kde tento pozemok má samostatný prístup, inžinierske siete sú v dosahu, tento pozemok do rozdelenia pozemkov bol využívaný ako záhrada aj vlastníkmi nehnuteľnosti na parcele č. 1301/1. Ďalším obmedzujúcim faktorom pozemku L.. Č.. XXXX/X je skutočnosť, že z tejto parcely je prístupná cudzia nehnuteľnosť a to hospodárska budova, ktorá nie je vedená na LV, ale podľa vyjadrenia vlastníka nehnuteľnosti na L. Č. XXXX/X patrí vlastníkovi nehnuteľnosti U.L. Č. XXXX H. XXXX (T. J.). Táto nehnuteľnosť je podľa obhliadky znalkyne značne znehodnotená, neudržiavaná a vyžadujúca si rozsiahlu rekonštrukciu, prípade jej odstránenie. Túto rekonštrukciu nebude možné vykonať cez pozemok L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X, čo je rovnaký vlastník, ani cez parcelné číslo 1302/5 nakoľko šírka pozemkov nedovoľuje vstup mechanizmov ani inej techniky. Podľa znalkyne pri rozdelení pozemkov neboli zobrané do úvahy inžinierske siete, okrem studne. S ohľadom na silne narušené medziľudské vzťahy strán sporu sa predpokladá, že vlastník nehnuteľnosti na p.Č.. XXXX/X H. XXXX/X bude nútený vybudovať značne finančne náročné prípojky sietí. Znalkyňa záverom skonštatovala, že rozdelenie pozemkov podľa I. Č. XX H. I. Č. XXXX nezohľadňuje potrebu prechodu a prejazdu vlastníkovi nehnuteľnosti na pozemku parcelné číslo XXXX/X, potreba odstránenia nehnuteľnosti hospodárska budova, pozemok L.. Č.. XXXX/X bude len prístupovou komunikáciou s vynútenou investíciou - spevnenie plochy, brána, prekládka inžinierskych sietí, studňa na pozemku L.. Č.. XXXX/X - vecné bremeno. Hodnota pozemku L.. Č.. XXXX/X (L. J. vysoko prevyšuje hodnotu pozemku XXXX/X L. X., ktorý vznikol oddelením pozemkov. Znalkyňa určila všeobecnú hodnotu pozemkov
parcelné číslo XXXX/X H. XXXX/X v zátvorke veril na celkovú sumu 40 728,48 € A všeobecnú hodnotu pozemkov parcelné Č. XXXX/X H. L. Č. XXXX/X v sume 84 312,66 €. 21/ Žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 02.11.2023 poukázali na aktuálny stav pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností. Uviedli, že pozemky L.. Č.. XXXX/X H. L.. Č.. XXXX/X užívajú žalovaní a pozemky L.. Č.. XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/XX (L. L.. Č.. XXXX/XX vznikol odčlenením z pozemku L.. Č.. XXXX/X, poznámka odvolacieho súdu), čo zodpovedá pôvodnému rozdeleniu podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III v podstatnej časti potvrdeného aj rozsudkom Krajského súdu Bratislava. Dodali, že medzičasom v roku 2019 zabezpečili na vlastné náklady zbúranie hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na pozemku L.. Č.. XXXX/X, ktorý po rozdelení pripadol žalovaným a revitalizovali aj pôdu pod zbúranou stavbou, aby žalovaní mohli túto časť pozemku využívať ako záhradu tak, ako požadovali. Zároveň boli na ich náklady vybudované aj oplotenia medzi novovzniknutými pozemkami a strany sporu si pozemky aj následne upravili podľa svojich predstáv. Vzhľadom na vyššie uvedené a aktuálny stav využívania pozemkov, nevidia možnosť, bez vynaloženie ďalších nákladov, akýmkoľvek spôsobom meniť spôsob delenia pôvodného pozemku L.. Č.. XXXX a preto navrhujú odvolaciemu súdu, aby spôsob rozdelenia pozemku L.. Č.. XXXX v prípade ďalšieho konania zostal zachovaný. Čo sa týka hodnoty pozemkov, žalovaní v odvolacom konaní predložili súdu potvrdenie realitného agenta a v dovolacom konaní odborné stanovisko znalkyne N.. Y. L., ktorým sa snažili preukázať, že pozemky, ktoré po rozdelení získali do vlastníctva, majú v porovnaní s pozemkami, ktoré reálnou deľbou nadobudli žalobcovia, nižšiu hodnotu. Žalobcovia zhrnuli, že k odbornému stanovisku N.. L. zaujali stanovisko aj vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti, ako aj v ďalších podaniach. Žalobcovia poukazovali najmä na nezohľadnenie existencie vecných bremien, ktoré zaťažujú pozemok žalobcov L.. Č.. XXXX/X a sú dôvodom na uplatňovanie ponižujúcich faktorov a vo vzťahu k tomuto pozemku poukazovali tiež na to, že pri tomto pozemku uplatnila znalkyňa N.. L. nesprávne povyšujúce faktory zvyšujúce hodnotu, ktoré už ale neuplatnila pri susednom pozemku L.. Č.. XXXX/X umiestnenom identickým smerom do ulice nezaťaženom vo väčšej výmere. Znalkyňa pri posudzovaní hodnoty nehnuteľnosti nezohľadnila ani fakt, že na pozemok žalobcov L.. Č.. XXXX/X nie sú privedené siete a nevedie k nemu ani riadna pozemná komunikácia, len prašná cesta. Aj tu použila pri výpočte hodnoty pozemku namiesto ponižujúcich faktorov, vzhľadom na chýbajúce vybavenie pozemku, povyšujúce faktory, ktoré hodnotu pozemku zvyšujú, avšak na susednom pozemku L. Č.. XXXX/X, ktorý užívajú žalovaní, použila ponižujúce faktory, ktoré hodnotu znižujú a to bez riadneho odôvodnenia. Týmto konaním znalkyne, ktoré v odbornom stanovisku nijako neodôvodnila a podľa názoru žalobcov ktoré ani nemožno rozumne odôvodniť, došlo k umelému a nesprávnemu navyšovaniu ceny pozemkov žalobcov a ponižovaniu ceny pozemkov žalovaných. Dodali, že nadväzujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR, dali spracovať znalecký posudok znalcom Ing. Ilavským, ktorý ohodnocuje pozemok L.. Č.. XXXX, t.j. pôvodný pozemok v čase, kým nebol rozdelený a to tak ku dňu 08.10.2018 ako aj v aktuálnom čase, t.j. ohodnocuje jeho hodnotu, ako by k rozdeleniu nedošlo a zároveň znalecký posudok ohodnocuje dotknuté pozemky po rozdelení pôvodného pozemku L.. Č.. XXXX k dátumu 08.10.2008, ako aj k aktuálnemu času vypracovania posudku t.j. 05.10.2023. Podľa záverov tohto znaleckého posudku v roku 2018 rozdiel hodnôt pozemkov a získaných práv bol vo výške 22.300 eur na úkor žalobcov, teda presne opačne ako tvrdia žalovaní, a v roku 2023, t.j. v aktuálnom stave, je tento rozdiel až 31.100 eur opäť na úkor žalobcov. Pokiaľ ide o náklady deľby, žalovaní v tomto konaní jasne nedefinovali o aké náklady a v akej výške by sa malo jednať. Pokiaľ ide o bránu, žalobcovia hneď po právoplatnom rozdelení pozemku L.. Č.. XXXX objednali novú vstupnú bránu s bránkou pre žalovaných, vybavili na svoje náklady všetky potrebné povolenia a vyjadrenia, vrátane pamiatkového úradu a na svoje náklady zabezpečili aj vyrobenie vstupnej brány, pričom náklady na jej výrobu dosiahli sumu 1.300 eur. V jej osadení im zabránilo práve správanie sa žalovaných, ktorí s cieľom zabrániť jej osadeniu privolali aj políciu, a tak znemožnili vykonanie prác potrebných na jej vybudovanie. V dôsledku správania sa žalovaných tak zostala táto pripravená brána, žalobcami zaplatená bez ďalšieho využitia. V tomto spore žalovaný nateraz nepredložili žiadne tvrdenia a dôkazy, ohľadom nákladov na reálnu deľbu. Okrem vyššie uvedeného žalobcovia zabezpečili v roku 2019 na svoje náklady aj vybudovanie všetkých oplotení medzi pozemkami, ktoré vznikli po rozdelení parcely Č.. XXXX. Celkové náklady vynaložené na vybudovanie oplotenia predmetných pozemkov zo strany žalovaných boli vo výške 1.660 eur a žalobcovia (správne žalovaní, poznámka odvolacieho súdu) sa na týchto nákladoch nijako nepodieľali. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, žalobcovi aj napriek tomu, že súdy ich k tomu nezaviazali, po právoplatnom pôvodnom rozhodnutí vo veci samej, bezodkladne podali žiadosť o vydanie búracieho povolenia za účelom odstránenia hospodárskej budovy ležiacej na pozemku žalovaných na príslušný stavebný úrad. V danom konaní však žalovaní podali na stavebnom úrade množstvo námietok, predlžovali vydanie búracieho povolenia a dokonca sa vyjadrili, že oni žalobcov
nepustia na pozemok, aby hospodársku budovu mohli zbúrať. Problém teda nebol v existencii budovy, ale v správaní žalovaných, ktorí pôvodne nechceli dovoliť žalobcom odťažiť ich pozemok od tejto budovy. Až pri opakovanom povoľovacom konaní sa žalobcom podarilo získať povolenie na zbúranie, čo spôsobilo ďalšie zvýšené náklady na získanie príslušných povolení. Aktuálne už hospodárska budova je na náklady žalobcov kompletne zbúraná a na tú časť pozemku, kde stála, dali žalobcovia na vlastné náklady naviesť aj ornicu, čím pozemok žalovaných zveľadili. Celkové náklady, ktoré s týmto krokom žalobcovia vynaložili, sú vo výške 11.352 eur a na jej zbúranie si museli vziať hypotekárny úver. Náklady spojené s deľbou vynaložili obe strany, žalobcovia však v ďaleko väčšej miere. Výhodou aktuálneho stavu je, že súd už nemusí rátať s potencionálnymi nákladmi, ale s nákladmi, ktoré už boli stranami sporu vynaložené, a teda je možné pomerne rýchlo zhodnotiť, po predložení dokladov od oboch strán sporu, ktorá aké náklady na reálnu deľbu vynaložila. V každom prípade sa nejedná o také náklady, ktoré by bránili reálnej deľbe, lebo tá už je uskutočnená, náklady už boli vynaložené a aktuálne každá zo strán sporu investovala na svojich pozemkov aj do ich zveľadenia a zhodnotila ich. Na základe uvedeného žiadali odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo strán sporu a zaviaže žalovaných vyplatiť žalobcom titulom vyrovnania nerovnosti hodnoty získaných pozemkov sumu 31.100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku . 22/ Žalobcovia po doručení nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 204/2023 - 59 predložili odvolaciemu súdu znalecký posudok, ktorý vypracoval súdny znalec N.. T. N., L.. č. 206/2023 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností - pozemky pred rozdelením parcely registra S. Č.. XXXX, XXXX, XXXX/X,XXXX; L. po G. L. G. S. Č.. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, G. D. XXX,XXX X., W.. Ú.Z. P., C. P., C. X. N.. Znalec tak vykonal ohodnotenie pozemkov k dvom dátumom, a to pred ich reálnych rozdelením (k 08.10.2018) a v stave po ich reálnom rozdelení k 05.10.2023. Z analýzy prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľnosti znalec zhrnul, že stavby tvoriace nehnuteľnosť boli situované v tzv. spoločnom dvore (L. L. Č.. XXXX), po rozdelení zadná časť nehnuteľnosti je prístupná len z O. D. (nespevnená cesta paralelná s hlavnou vetvou O. D.) nemá možnosť priameho napojenia na všetky inžinierske siete (je potrebné realizovať nové napojenia pravdepodobne od W. D.). Zrealizované rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spôsobili vznik nových práv a závad spojených s nehnuteľnosťou, a to závadu na pozemku L.. Č.. XXXX/X v podobe vecného bremena in rem spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných, plynových a kanalizačných potrubí a vykonávania ich údržby a opráv na pozemku L.. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka stavby U.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX/X; výhoda v prospech stavby U.. Č.. XXXX/X (právo spočívajúce vo využívaní existujúcich inžinierskych sietí); závada na pozemku L.. Č.. XXXX/X spočívajúca vo vecnom bremene - práva užívania existujúcej studne na pozemku L.. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka stavby U.. Č.. XXXX na pozemku L.. Č.. XXXX H. U.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX, a na druhej strane výhody v prospech stavby na pozemku L..Č.. XXXX H. XXXX - právo in rem v spočívajúce vo využití studne v prospech vlastníka stavby U.. Č.. XXXX H. XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota pozemku L.. Č.. XXXX C. G. XXX T.X pripadajúca na žalobcov činí 42.261,90 eur a to so zohľadnením ponižujúceho faktora - inžinierskych sietí na pozemku L.. Č.. XXXX/X P. L. X., X., predstavuje sumu 42.261,90 eur; všeobecnú hodnota pozemkov žalovaných o rozlohe 428 m2 so zohľadnením povyšujúceho faktora - všeobecnej hodnoty vecného bremena inžinierskych sietí na pozemku L..Č.. XXXX/X P. P. J., J., a ponižujúceho faktora - vecného bremena spočívajúcom v práve studne na pozemku L.. Č.. XXXXX/X P. L. L. J., J., činí sumu 64.600 eur. Rozdiel v prospech žalovaných predstavuje sumu 22.300 eur. Pokiaľ išlo o hodnotu pozemku parc. č. k dátumu 05.10.2023 (teda po vykonaní búracích prác a revitalizácie záhrady žalovaných žalobcami, poznámka odvolacieho súdu), tento rozdiel činil v prospech žalovaných sumu 31.100 eur (všeobecná hodnota pozemkov J., J. bola znalcom stanovená na sumu 72.192,24 eur, všeobecná hodnota pozemkov X., X. na sumu 103.971 eur). 23/ Nakoľko závery žalobcami predloženého znaleckého posudku N.. N. boli diametrálne odlišné od tých, ktoré vyplynuli z odborného stanoviska znalkyne N.. L., pričom žalovaní s nimi vyjadrili nesúhlas, navrhli odvolaciemu súdu vykonať súdnoznalecké dokazovanie ohľadom všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré po vyporiadaní na podklade GP N.. Š. strany sporu získajú. Odvolací súd uznesením č.k. 6Co/102/2023-1366 zo dňa 27.02.2024 nariadil vo veci súdnoznalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností; vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca N.. Q. W.. Znalkyňa vypracovala a predložila znalecký posudok č. 39/2024 a Dodatok k znaleckému posudku č. 39/2024 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pozemkov L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X H. L.S. Č.. XXXX/X H. L..
Č.. XXXX/XX. Znalkyňa na otázku stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov L.. Č.. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X H. XXXX/X v katastrálnom území P. po rozdelení pôvodného pozemku L.. Č.. XXXX k aktuálnemu dátumu s prihliadnutím na ich stav k 5.10.2018 aj so zohľadnením tiarch vzniknutých po rozdelení zistila, že všeobecná hodnota pozemkov L.. Č.. XXXX/X (XX T.) H. L.. Č.. XXXX/X (XXX T.) Č. XXX.XXX Q., P. V. L. L..Č.. XXXX/X (XX T.), L. Č.. XXXX/X (XXX T.) H. L.. Č.. XXXX/XX (XX T.) činí 75.200 eur. Rozdiel (disparita) tak predstavuje sumu 33.800 eur. Uviedla tiež, že všeobecná hodnota pozemkov L.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X P. W. Ú. P., O..Y.. po rozdelení pôvodného pozemku L.. Č.. XXXX k aktuálnemu dátumu (k dátumu vypracovania znaleckého posudku, t.j. ku dňu10.04.2024) bez zohľadnenia tiarch je nasledovná: pozemok L.. Č.. XXXX/X (XX T.) T. V. XX.XXX,XX Q., L. L. Č.. XXXX/X (XXX T.) V. XX.XXX,XX Q. Č. U. Č. U. XXX.XXX,XX Q., L. L. Č.. XXXX/ X (XX T.) T. V. XX.XXX,XX Q., L. L.. Č.. XXXX/X (XXX T.) V. XX.XXX,XX Q. H. L. L. Č.. XXXX/XX (XX T.) hodnotu 4.071,60 eur, čo spolu činí 77.944,02 eur. Znalkyňa tiež určila, že všeobecná hodnota pozemku L.. Č.. XXXX o rozlohe 856 m2 činila ku dňu 10.04.2024 sumu 157.000 eur, po reálnej deľbe hodnota pozemkov činila sumu 183.000 eur. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalovaných týkajúcu sa reálneho využitia na nich reálnou deľbou pripadajúcich pozemkov, znalkyňa N.. W. v posudku, okrem iného konštatovala, že pozemok L.. Č.. XXXX/X priamo susedí s pozemkom L.. Č.. XXXX/X, čím je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie G. D.. a teda aj k stavbe U.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX/X. L. L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X H. L.. Č.. XXXX/X nadväzujú na seba a tvoria ucelenú nehnuteľnosť s prístupom z ulice G.. Na pozemkoch L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X H. L.. Č. XXXX/X v súčasnosti nie sú stavby. Na pozemku L.. Č.. XXXX/X sa nachádza prístrešok. Na pozemku L.. Č.. XXXX/X Y. vybudovaná studňa so šachtou, ktorá prečnieva nad úroveň terénu a znemožňuje majiteľom stavby U.. Č.. XXXX prístup autom až k tejto stavbe. podľa znalkyne tento stav je možné riešiť zarovnaním terénu (spevnenej plochy) s povrchom šachty, alebo znížením poklopu šachty na úroveň okolitého terénu (spevnenej plochy). Vyčnievajúci poklop šachty však nie je neprekonateľnou prekážkou v riadnom užívaní pozemkov, skôr technickou prekážkou, ktorá je odstrániteľná. Pri obhliadke znalkyňa zistila, že majitelia pozemkov a stavby ju riadne užívajú. Na pozemku L.. Č.. XXXX/X majú zriadené parkovacie miesto, na pozemku L.. Č.. XXXX/7 majú zriadenú okrasnú záhradu a na pozemku L.. Č.. XXXX/X majú prístrešok. Pokiaľ išlo o pozemok L.. Č.. XXXX/X, ktorý žalobcovia dali svojho času do predaja za cenu 137.000 eur (v posudku na str. 21 nesprávne označený ako pozemok L.. Č.. XXXX/X, poznámka odvolacieho súdu), znalkyňa konštatovala, že výmera tohto pozemku (spolu s už odčleneným pozemkom L.. Č.. XXXX/XX, s ktorým tvoria jeden celok) je spolu 354 m2. Podľa Územného plánu zóny mestskej časti X. - P. centrum z roku 2013, ktorý nebol schválený zastupiteľstvom tejto mestskej časti, ale na ktorý existuje Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava, že sa navrhovaný strategický dokument nebude posudzovať z hľadiska vplyvu na životné prostredie, tieto pozemky zo strany nespevnenej O. D.e sú navrhované ako stavebné pozemky. Tento zámer bol navrhnutý s pôvodným rozdelením pozemkov, čiže pre pôvodný pozemok L.. Č.. XXXX bolo možné zo strany O. D. postaviť rodinný dom. Rozdelením nehnuteľnosti geometrickým plánom a reálnou deľbou medzi vlastníkov však tento pozemok o túto možnosť prišiel, lebo zároveň podmienkou výstavby je minimálna výmera pozemku 480 m2. Podľa zistení znalkyne tento územný plán zóny nie je schválený, ale aj keby bol, tak výmera pozemku podľa tohto územného plánu zóny je na výstavbu rodinného domu nepostačujúca. 24/ Na podklade výsledkov znaleckého posudku N.. N. H. N.. W. nemožno teda prijať záver, že by žalovaní boli reálnou deľbou zrealizovanou na základe R. N.. Š. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III a (ústavným súdom zrušeného) rozsudku Krajského súdu v Bratislava ) poškodení a žalobcovia zvýhodnení. Práve naopak, žalovaní reálnou deľbou tzv. spoločného dvora získali (na rozdiel od žalobcov) ucelený pozemok s riadnym prístupom k ich rodinnému domu, ktorá im nehnuteľnosť zhodnotila. Z uvedených dôvodov, na podklade skutkového stavu zisteného v odvolacom konaní, ktorý bol odlišný od skutkového stavu predostretého ústavnému súdu, nebolo možné striktne postupovať podľa záverov vyššie citovaného nálezu č.k. II. ÚS 204/2023-59. Zo strany odvolacieho súdu by totiž došlo k vydaniu rozhodnutia, ktorý by nemal oporu vo vykonanom dokazovaní a bol nezákonný. Vzhľadom na zabezpečenie zákonom garantovaných procesných práv obom sporovým stranám odvolací súd nemal inú možnosť ako poskytnúť procesný priestor aj druhej sporovej strane, t. j. žalobcom, predložiť vlastný znalecký posudok. Vzhľadom na závery znaleckého posudku N.. N., L.. bolo namieste nariadenie súdnoznaleckého dokazovania s už vyššie objasnenými závermi a na to nadväzujúca konštatácia o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o Odborné stanovisko N.. L., aj odvolací súd zastáva názor, že je tendenčnný v prospech žalovaných, keďže definuje nevýhody reálnej deľby v neprospech žalovaných (najmä pokiaľ ide o vstupný pozemok
L..Č.. XXXX/X) bez toho, aby odkázal na príslušné technické normy, z ktorých pri svojom závere vychádzal. Odvolací súd, vzhľadom na súladné závery obsiahnuté v znaleckých posudkoch súdnych znalcov N.. N. H. N. W., zamietol návrh žalovaných na vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou pracovníčky realitnej agentúry, ktorá sa mala vyjadriť k prípadnému (hypotetickému) predaju a cene pozemku L.. Č.. XXXX/X. Súdna znalkyňa N.. W. sa totiž vo svojom znaleckom posudku tomuto pozemku dostatočne venovala a uviedla dôvody, pre ktoré ho nemožno považovať za stavebný pozemok, čo bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu postačujúce. 25/ Pokiaľ ide o návrh žalobcov priznať im voči žalovaným titulom finančnej kompenzácie sumu 31.100 eur, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je si vedomý toho, že ide o druh konania, v ktorom nie je viazaný navrhovaným rozsudočným petitom ani rozsahom odvolania, keďže spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplýva z právneho predpisu (§ 379 písm. c/ CSP, § 142 OZ). Preto v tomto type konania by nemala platiť zásada odvolacieho konania obsiahnutá v čl. 16 bod 3 CSP Základné zásady (zákaz reformatio in peius). Ide však o čiastku, ktorá by už mohla byť pre žalovaných ako starobných dôchodcov problematická (žalovaní boli súdom prvej inštancie oslobodení od súdnych poplatkov), a vzhľadom na ktorej výšku by bolo namieste zvoliť iné reálne rozdelenie spoločného dvora, t.j. také, pri ktorom by bola disparita podielov v neprospech žalobcov v nižšej finančnej čiastke. Takéto riešenie žalobcovia (ako sami v písomnom vyjadrení adresovanom odvolaciemu súdu uviedli) vylúčili, vzhľadom na trvalé zmeny, ktoré na dotknutých pozemkoch od právoplatnosti rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na vlastné náklady už realizovali a finančné náklady s tým spojené (vybudovanie oplotenia, vstupnej brány, zbúranie stodoly, revitalizácia pozemku žalovaných, atď). 26/ Štandardným korektívom pri úvahe o deliteľnosti spoločnej veci je hľadisko finančnej nákladovosti jej rozdelenia. Jeho opodstatnenosť je daná v prípade, ak je vec deliteľná pri vynaložení vysokých nákladov a s tým súvisiacou úvahou, nakoľko možno pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva požadovať na spoluvlastníkoch finančnú participáciu na rozdelení spoločnej veci. V prejednávanom prípade sa súd prvej inštancie osobitne otázkou nákladovosti reálnej deľby nezaoberal, možno však konštatovať, že rozdelenie spoločného pozemku v zmysle geometrického plánu N.. Š. Š. si vyžiadalo z pohľadu žalovaných (napriek ich odvolacej argumentácií) výrazne nižšie náklady v porovnaní s tým, ako boli ich pozemky reálnou deľbou zhodnotené. V odvolacom konaní požadovali od žalobcov náhradu nákladov, ktoré im vznikli reálnou deľbou vo výške 5.335,94 eur. Odvolací súd o tomto návrhu nerozhodoval, pretože presahoval rozsah sporu. Odvolací súd nad rámec dodáva, že z listinných dôkazov predložených v odvolacom konaní vyplýva, že ide o sumu cca. 5.000 eur (na čl. 1324 až 1328), ktorú žalovaní vynaložili v roku 2019, zjavne bez akýchkoľvek problémov. Išlo o výrazne nižšie náklady, než aké mali s reálnou deľbou žalobcovia (cca. 15.000 eur), ktorí si voči žalovaným ich refundáciu nevyžiadali, hoci búracie náklady a s tým súvisiaca revitalizácia pozemku žalovaných, sa týkali aj stodoly, ktorej 1/3 vlastnili a užívali žalovaní. Odvolací súd zotrval na svojom závere, že žalovaní 1/, 2/ v konaní dôkazne nepreukázali svoje tvrdenie o takej nákladovosti reálnej deľby z ich strany, ktorá by zvolenej deľbe bránila. 27/ Na margo odvolacej námietky žalovaných, že novovytvorené pozemky mali byť prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd uvádza, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku Cpj 70/75 zo 17. 03. 1976, sa rieši vždy to, v akej forme tento spoluvlastnícky podiel bude naďalej spoluvlastníkovi patriť, nemení sa jeho podstata. Podstata podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ sa teda nezmení ani po reálnom rozdelení nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovaným 1/, 2/ novovytvorené pozemky prikázal do podielového spoluvlastníctva. V zmysle § 137 ods. 2 OZ sú podiely oboch žalovaných rovnaké, teda 1 vzhľadom k celku. 28/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je čo do výroku o rozdelení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán vecne správny, preto ho v tejto časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 29/ Odvolací súd však považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zriadil vecné bremeno k novovytvoreným pozemkom, zjavne mylne in personam. Odvolací súd je názoru, že zriadenie vecného bremena v prospech konkrétne
určených osôb (in personam) súdom prvej inštancie je v rozpore s ustanovením § 142 ods. 3 OZ <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> (v prípade zriadenia vecného bremena v prospech konkrétnej sporovej strany, t.j. in personam, by po prevode nehnuteľností nový vlastník musel opätovne riešiť otázku prístupu k inžinierskym sieťam a domovej studne). Tento záver vyplýva aj zo staršej súdnej praxe týkajúcej sa možnosti zriadenia vecného bremena v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. v rámci konania o vyporiadanie práv a povinností k neoprávnenej stavbe ( porovnaj R 50/1985 alebo R 1/1989, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 29/2009 ), v zmysle ktorej vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu sú vždy spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti; viažu sa teda k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich nadobúdateľa a nie sú obmedzené len na určité konkrétne osoby; z tejto ich vecnoprávnej povahy vyplýva, že sú časovo neobmedzené a nezanikajú smrťou konkrétneho vlastníka; inými slovami v týchto prípadoch môže súd zriadiť len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti; je teda vylúčené zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by patrilo určitej osobe. Odvolací súd preto v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP tak, že k novovzniknutým nehnuteľnostiam zriadil vecné bremeno in rem (§ 151n ods. 2 OZ). 30/ O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP a vzhľadom na takmer plný úspech žalobcov v konaní im priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). Odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že žalobcovia boli úspešní v merite veci, teda pokiaľ išlo o výrok týkajúci sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na druhej strane žalovaní boli v konaní úspešní len nepatrne, a to pokiaľ išlo o charakter súdom prvej inštancie zriadeného vecného bremena. 31/ Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdnym úradník. 32/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).