{"guid": "a42c826d-07fe-45d2-bb59-f27084b4516e:5e7c933a-0643-4ca5-a9f7-a11c560ca0fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8", "spisova_znacka": "6Co/102/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/102/2023 z 21. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2024, sp. zn. 6Co/102/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8", "identifikacne_cislo": "1310214494", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Cdo/87/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e330e663-4445-4d9e-8e9d-ae8e07d674fb:73d43966-c45d-449d-9605-1dbeb457827e", "datum": "2026-05-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e7c933a-0643-4ca5-a9f7-a11c560ca0fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/102/2023\n1310214494\n21. 11. 2024\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu\nJUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci žalobcov: X/ N.. Y. J., G.. J., B..\nX.X.XXXX, X. G. XXX, X., X/ N.. T. J., G.. I., B.. X.X.XXXX, X. G. XXX, X., obaja právne zastúpení:\nAdvokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, Bratislava, IČO: 36800040, proti\nžalovaným: X/ Q. X., G.. X., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, X., X/ T. X., G.. O., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX,\nX., obaja právne zastúpení: Mgr. Michal Píry, advokát, so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava, v spore\no zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku\nbývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.2.2015, č.k. 45C 161/2010-650 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bolo zrušené a vyporiadané\npodielové spoluvlastníctvo strán sporu p o t v r d z u j e .\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch, ktorým bolo zriadené vecné bremeno k\nnovovzniknutým nehnuteľnostiam m e n í tak, že sa v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby U..\nČ.. XXXX L. na L. L. G.. „., L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na I.\nČ.. XX vedenom Okresným Ú. P. X., C. X. N., C. X. - T..Č.. P., W.. Ú. P. z r i a ď u j e vecné bremeno\nin rem k novovytvorenému pozemku L.. Č.. XXXX/X P. XX T.X, B. U. P. C. X. N., C. X. - T.. Č.. P., W..\nÚ. P. spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných a plynových prípojok,\nkanalizačných potrubí a vykonávania ich údržby a opráv; v prospech vlastníka nehnuteľnosti stavby U..\nČ.. XXXX L. na L. L. G.. „., L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, Z. L. H. B. H. U. U.. Č.. XXXX L. na L.. Č.. XXXX\nC. P. XX T.X, Z. L. H. B., C. Z. na I. Č.. XXXX, P. Okresným Ú.G. P. X., C. X. N., C. X. - T..Č.. P., W. Ú.\nP. s a z r i a ď u j e vecné bremeno in rem k novovytvorenému pozemku parcely G. „., L.. Č.. XXXX/\nX C. P. XX T.X, B. U. P. C. X. N., C. X. - T..Č.. P., W.. Ú. P., spočívajúce v práve užívania existujúcej\ndomovej studne, vykonávania jej údržby a opráv.\nŽalobcom 1/, 2/ s a p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných\nk nehnuteľnosti L.. G. „., L.. Č.. XXXX C. P. XXX T.X, Z. L. H. B., Z. na I. Č.. XXXX P. Okresným\nÚ. X., C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú. P.. Súd prvej inštancie zároveň prikázal žalobcom 1/, 2/ do\nbezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, L.. Č.. XXXX/X C. P. XXX\nT.X na základe reálnej deľby nehnuteľností uvedenej v geometrickom pláne zo dňa 8.3.2013 Z. N.. Š. Š.,\núradne overenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.3.2013, pod. č. 435/2013,\n\nktorý je súčasťou rozsudku a žalovaným 1/, 2/ do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti L.. Č..\nXXXX/X C. P. XX T.X H. L.. Č..XXXX/X C. P. XXX T.X na základe reálnej deľby nehnuteľností v zmysle\ngeometrického plánu zo dňa 08.3.2013 znalca N.. Š. Š. úradne overenom Správou katastra pre Hlavné\nmesto SR Bratislavu dňa 20.3.2013, pod. č. 435/2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Súd prvej\ninštancie ďalej zriadil v prospech žalovaných 1/, 2/ ako vlastníkov nehnuteľností stavby so U.. Č.. XXXX\nL. na L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, Z. na I. Č.. XX, P. Okresným Ú. P. X., C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P.,\nW.. Ú..: P. vecné bremeno k novovytvorenému pozemku pH.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, Z. L. H. B. B. U.\nP. C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú.Z.: P., spočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí,\nvodovodných, plynových, kanalizačných potrubí a vykonávania ich údržby a opráv. Súd prvej inštancie\nďalej zriadil v prospech žalobcov 1/, 2/ ako vlastníkov nehnuteľností stavby U.. Č.. XXXX L. na L. L.\nG. „. L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, Z.É. L. H. B. H. U. U.. Č.. XXXX L. na L.. Č.. XXXX C. P. XX T.X, Z. L.\nH. B., C. Z. na I. Č.. XXXX, P. Okresným Ú. P. X., C.: X. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú.: P. vecné bremeno\nk novovytvorenému pozemku parcely registra „C“, L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X, Z. L. H. B. B. U. P. C.:\nX. N., C.: X. - T.. Č.. P., W.. Ú.Z.: P., spočívajúce v práve užívania existujúcej studne, vykonávania jej\núdržby a opráv. O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\n2/ V konaní mal súd prvej inštancie skutkovo za preukázané, že sporové strany sú podielovými\nspoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcely registra “C” L.. Č.. XXXX C. P. XXX T.X Z. na I.. Č.. XXXX, C.: X.\nN., C.: X.-T..Č.. P., W.. Ú.: P., pričom spoluvlastnícky podiel žalobcov 1/, 2/ predstavuje 1 a žalovaných 1/,\n2/ po 1 a tiež, že medzi nimi nedošlo k dohode na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.\nVzájomné verbálne konfrontácie sporových strán ohľadom užívania predmetu spoluvlastníctva boli\nriešené v priestupkovom konaní na Miestnom úrade Vajnory. Zo znaleckého posudku č. 18/2012\nvypracovaného N.. Š. Š. znalcom z odboru geodézie a kartografie súd prvej inštancie zistil, že predmetná\nnehnuteľnosť je po technickej stránke reálne deliteľná s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych\npodielov podielových spoluvlastníkov, pričom rozdelenie bolo možné na polovicu.\n3/ Z takto zisteného skutkového stavu veci, právne odkazujúc na § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141 ods.\n1, § 142 ods. 1, 3 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti uvedené\nv ods. 1 tohto odôvodnenia zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov a tiež jej účelné využitie.\nKaždý z podielových spoluvlastníkov bude mať zabezpečený riadny prístup k svojmu rodinnému domu,\npo prestavaní vstupnej brány za použitia prvkov doterajšej brány vzniknú dva samostatné vstupy, jeden\npre žalobcov a jeden pre žalovaných. Takýto spôsob deľby je v súlade s § 47 písm. b/ Zák. č. 50/1976\nZb. a so zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, čo vyplýva z vyjadrenia Mestskej\nčasti Vajnory zo dňa 6.5.2013 k zriadeniu nového vstupu na par. č. 1302/5 a z vyjadrenia Krajského\npamiatkového úradu Bratislava zo dňa 26.4.2013. Tak žalobcovia, ako aj žalovaní budú mať vytvorený\nsamostatný prístup k svojim rodinným domom a predovšetkým každý bude mať svoje súkromie, čím sa\nodstránia nezhody pri spoločnom užívaní pozemku. Žalobcovia v dôsledku reálnej deľby nehnuteľností\nbudú mať pred rodinným domom pozemok L.. Č.. XXXX/X C. P.T. XX T. H. Z. L. L.. Č.. XXXX/X C.\nP. XXX T.X nachádzajúci sa za rodinným domom žalovaných v zadnej časti pôvodného pozemku, na\nktorý budú mať prístup z O. D.. Tento pozemok sa využíva ako záhrada, nejde o stavebný pozemok,\npričom podľa výpisu z I. Č.. XXXX L. Č.. XXXX je vedená ako zastavané plochy a nádvoria. Námietku\nžalovaných, že predmetná nehnuteľnosť slúžila v minulom období ako spoločný dvor, z ktorého dôvodu\nnie je reálne deliteľná, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Vyslovil, že spoločný dvor ako\ninštitút sui generis nebol nikdy priamo upravený hmotnými predpismi občianskeho práva, ale predpismi\nupravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy /pozemnoknižný poriadok/ a aktuálne sa na\nspoluvlastnícke vzťahy týkajúce sa spoločného dvora vzťahujú ustanovenia § 137 až § 142 Obč. Zák. č.\n40/1964 Zb. o podielovom spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie nemal v konaní za preukázanú existenciu\ndôvodov hodných osobitného zreteľa, brániacich zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva,\nodvolávajúc sa pritom na súdnu prax, podľa ktorej za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno\npovažovať záujem žalovaných na zachovaní súčasného stavu veci. Keďže na spornom pozemku L..\nČ.. XXXX sa nachádza studňa, podzemné rozvody, vodovodné, plynové kanalizačné potrubia, pričom\nväčšina hlavných podzemných rozvodov bude prechádzať po novovytvorenom pozemku L.. Č.. XXXX/\nX C. P. XX T.X, ktorý v dôsledku reálnej deľby pripadne žalobcom, súd prvej inštancie zriadil vecné\nbremeno v prospech žalovaných 1/, 2/ k novovytvorenému pozemku L.. Č.. XXXX/X spočívajúce v\npráve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných, plynových a kanalizačných potrubí, ktoré\nsa nachádzajú pod pozemkom a vedú k rodinnému domu žalovaných a v práve vykonávania ich\núdržby a opráv. Súd zriadil vecné bremeno aj v prospech žalobcov 1/, 2/ spočívajúce v práve užívania\nexistujúcej studne, vykonávania jej údržby a opráv, nakoľko v dôsledku reálnej deľby nehnuteľností\n\nsa studňa, ktorú hospodársky využívajú aj žalobcovia, bude nachádzať na pozemku L.. Č.. XXXX/X,\nktorý pripadne žalovaným. Na novovytvorenom pozemku L.. Č.. XXXX/X, ktorý pripadne žalovaným\nsa nachádza hospodárska budova vo vlastníctve žalobcov bez súpisného čísla, ktorá nie je vedená na\nliste vlastníctva. Keďže žalobcovia chcú v budúcom období predmetnú hospodársku budovu zbúrať, na\nčo sa vyžaduje povolenie stavebného úradu, súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod zriadiť žalobcom\nk predmetnej hospodárskej budove vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez uvedený\npozemok, keď ani sami žalobcovia o zriadenie vecného bremena tohto charakteru nežiadali.\n4/ O práve na náhradu trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti\nrozsudku podľa § 151 ods. 3 O.s.p.\n5/ Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne, aby napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodili, že súd prvej inštancie úplne ignoroval fakt, že ide o\nspoločný dvor, ktorý pre jeho ekonomickú potrebu treba vnímať ako pozemkovú služobnosť, teda vecné\nprávo, ktoré dáva vlastníkovi jedného pozemku možnosť obmedzene užívať iný pozemok ako pozemok\nslužobný. Podľa žalovaných súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že rozdelenie\nspoločného dvora si vyžiada nemalé náklady, keď sa vôbec nezaoberal napr. ani skutočnosťou kto a\nz akých peňazí prestavia vstupnú bránu. Namietali tiež, že novovytvorený prístup k rodinnému domu\nžalovaných na L.. Č.. XXXX/X bude existenciou dnes len doskami prekrytou studňou reálne znemožnený\na nebezpečný. Naviac, existujúcu studňu nie je možné prekryť náležite únosným poklopom, nakoľko\nv zimných mesiacoch musia žalovaní v studni otvoriť tzv. odvzdušňovacie ventily, aby vypustili vodu\nz prívodnej rúry, v opačnom prípade by hrozilo zamrznutie vody v prívodovej rúre, jej prasknutie a\nvznik škody na strane žalovaných. Nie je zrejmé, kto finančne náročné úpravy na studni zrealizuje. V\nkonaní upozornili súd, že by pri takomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva museli\nneznámym spôsobom dvíhať cca. 300 kg ťažký poklop, lebo ten situovaný v telese cesty, kvôli jeho\núnosnosti, by musel byť zhotovený z cca. 20 cm hrubého železobetónu a mal by priemer cca. 100\ncm. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie na str. 13 rozsudku uvádza, že „možnosť zriadiť\nvecné bremeno sa vzťahuje výlučne k nehnuteľnostiam, ide o vecné bremeno na strane oprávneného in\nrem“, avšak bez korelácie s týmto odôvodnením enunciát rozsudku jasne hovorí o vecnom bremene in\npersonam, čo bude problémom aj v prípade predaja nehnuteľnosti žalovanými tretej osobe. Namietali,\nže stratia prístup k meradlu umiestnenom v jednej spoločnej šachte, ktorá sa bude nachádzať na\nnovovytvorenom pozemku L.. Č.. XXXX/X (P. T. T.. J.), čím im bude odňatý prístup k vodovodnej\nšachte, vyslovili obavu, či existuje garancia, že im žalobcovia neodpoja prívod vody, resp. že sa na\nich vodovod pripojí tretia osoba. Argumentovali tiež tým, že novým rozdelením pozemkov budú v\nobkľúčení T. J. a naviac sa maximálne zníži ich komfort dostať sa k ich rodinnému domu. Žalovaní\nďalej poukázali na vyjadrenie Z. N.. Š. na pojednávaní dňa 4.12.2012, podľa ktorého sa „problém\npodzemných rozvodov nevyrieši zriadením vecných bremien, pretože sa nevyrieši podstata odčlenenia\nvlastníckych vzťahov sporových strán“. Žalovaní tiež namietali, že prvoinštnančný súd vytvoril manželom\nDebnárovým relatívne zaujímavý pozemok L.. Č.. XXXX/X, avšak odrezaný od inžinierskych sietí, preto\nnemajú žiadnu garanciu, či T. J. nepodajú žalobu o zriadenie vecného bremena k L.. Č.. XXXX/X, napr.\nčo do prívodu vody, elektriny, plynu a kanalizácie. T. J. „pod rúškou žaloby o zrušenie a vyporiadanie\nspoluvlastníctva“ dosiahli pre seba vytvorenie samostatnej L. Č.. XXXX/X C. P. XXX T.X s priamym\nprístupom ku komunikácii. Dôvodili, že pri danom rozdelení nehnuteľnosti sa užívateľsky zníži hodnota\nich nehnuteľnosti, nakoľko stratia prístup na svoj pozemok z dvoch strán a ostane im len jeden prístup\nv podobe „jalovej“ plochy L.. Č.. XXXX/X ako vynútenú prístupovú komunikáciu. Ďalej dôvodili, že\nv podaní z 30.04.2013 súd prvej inštancie upozornili, že na novovytvorenej parcele Č.. XXXX/X sú\nsituované tri hospodárske budovy. Ide o tri murované stavby so sedlovou strechou postavené začiatkom\n30. rokov 20. storočia, ktoré majú svojich vlastníkov. Z čelného pohľadu býv. maštaľ (objekt vľavo) a\nbýv. sýpka (objekt vpravo) sú vlastnené žalobcami, objekt v strede je vlastnený a doposiaľ aj reálne\nužívaný žalovanými. Prednes žalobcov urobený pred súdom 25.4.2013, že ľavú časť hospodárskej\ntrojstavby už nechcú a nech si ju ponechajú žalovaní, považujú za infantilní, pretože povinnosť prijať\ndar v právnom štáte neexistuje. Žalovaní vyslovili pochybnosti, či žalobcovia o deklarované búracie\npovolenie skutočne požiadajú, či ho získajú, a či túto budovu aj zbúrajú a tiež ako sa korektne žalobcovia\nza týmto účelom na pozemok žalovaných dostanú. Nie je zrejmé ani to, či predmetná „trojstavba“\nhospodárskych budov je reálne deliteľná, pretože súd prvej inštancie túto skutočnosť nezisťoval, a tiež\nsa nezaoberal tým, či časť tejto trojstavby je búrateľná bez negatívneho vplyvu na jej zvyšnú časť.\nŽalobcami vlastnený objekt hospodárskej budovy sa v prípade realizácie súdneho rozhodnutia stane\n\nbremenom na pleciach žalovaných. Žalovaní namietali aj správnosť právnej úvahy súdu prvej inštancie\nprikázať im novovytvorené parcely do podielového spoluvlastníctva, keďže sú manželmi a platné právo\nneumožňuje tvoriť štátnou ingerenciou manželom majetok mimo BSM. Žalovaní ďalej argumentovali\ntým, že reálnym rozdelením pozemku v zmysle výroku súdu prvej inštancie nedôjde k beznákladovému\nrozdeleniu jednej plochy na dve kvalitatívne rovnaké, len menšie plochy. Kritérium vynaloženia financií\ndo stavebných úprav považujú za dôležitý, pričom je povinnosťou súdu pred zrušením a vyporiadaním\npodielového spoluvlastníctva jeho reálnym rozdelením zaoberať sa tým, či sú spoluvlastníci, alebo\nniektorí z nich ochotní hradiť náklady na jej rozdelenie. Zhrnuli, že v dôsledku napadnutého rozsudku\nby bol zrušený spoločný dvor a „rozsekaný na franforce“, studňa v spoločnom dvere by sa ocitla v telese\nprístupovej komunikácie k rodinnému domu T. X., čo by si vyžadovalo minimálne zhotoviť v niveu terénu\ndostatočne únosný poklop, pričom súd nedal odpoveď kto a z akých peňazí by to mal realizovať, naviac\nim súd pridelil už vyššie spomenutú ľavú časť hospodárskej trojstavby do detencie. Plot so vstupnou\nbránou od Roľníckej ulici by musel byť zrušený a museli by byť vytvorené dve nové brány. Súd prvej\ninštancie nedomyslel ani následky rozdelenia spoločného dvora čo do škôd na existujúcich porastoch,\nani právne dôsledky idey „prideliť“ im schátralú ľavú časť hospodárskej trojstavby. Akcentovali, že zo\nvšetkých týchto dôvodov je spoločný dvor v podielovom spoluvlastníctve strán reálne nerozdeliteľný.\nV neprospech žalobcov by mal súd vnímať aj ten aspekt, že oddelenú vec po jej prikázaní do\nvlastníctva majú v úmysle predať. Dodali, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na\nargument žalovaných, preto napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, je nepreskúmateľný, pretože\nracionálne a presvedčivo nevysvetlil, v čom majú pravdu/nepravdu žalobcovia a v čom žalovaní.\n6/ Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí správne\nvychádzal zo záverov znaleckého posudku N.. Š., ktorý obsahuje jasnú odpoveď na možnosť reálnej\ndeliteľnosti pozemku parc. č. 1302. Súd prvej inštancie nemohol pri rešpektovaní § 142 Obč. zák.\npostupovať inak, ako pripustiť reálne delenie pozemku podľa návrhu znalca. Žalovaní nenamietali obsah\nznaleckého posudku a nežiadali vyhotoviť kontraposudok. Obdobne nenamietali, že spoločný pozemok\nnie je deliteľným pre vysokú nákladovosť tejto deľby, pričom predpokladanou výškou nákladov sa\nnezaoberali ani v samotnom odvolaní. Argumentácia žalovaných o znížení hodnoty ich nehnuteľnosti\nje subjektívna a ničím nepodložená a preto súd nemal dôvod aplikovať pri rozhodovaní § 142 ods. 2\nObč. zák. Súd prvej inštancie pri zriadení vecných bremien správne aplikoval § 142 ods. 3 Obč. zák. a\nv tomto smere aj správne zistil skutkový stav veci, pretože vychádzal zo záverov znaleckého posudku a\nvýpovede znalca. Znalec síce v odpovedi na otázku č. 5 v posudku uvádza, že vecné bremeno nevyrieši\nproblém podzemných rozvodov, ale neodôvodňuje svoj záver odbornými argumentmi. K prideleniu\nnovovytvorených pozemkov do podielového spoluvlastníctva medzi žalovaných žalobcovia uviedli, že\npokiaľ by súd novovytvorené pozemky prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, zmenil\nby tak právny status ich spoluvlastníctva bez akejkoľvek opory v platných právnych normách. Zámena\nsamostatného majetku každého z manželov za iný majetok je len zmenou jeho hospodárskej povahy\na nie rozmnožením majetku, preto veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola\nvo vlastníctve jedného z manželov, zostáva naďalej vo vlastníctve toho manžela (R 42/1972, s 251).\nŽalobcovia ďalej uviedli, že sporný pozemok je pozemkom v podielovom spoluvlastníctve a pokiaľ\nžalovaní v odvolaní poukazujú na právne diskusie o problematike vyporiadania spoločného dvora, tieto\nnie sú záväzné. K úvahám žalovaných, či vecné bremená pomôžu/nepomôžu k ukľudneniu vzťahov\nžalobcovia uviedli, že pri zrušení a deľbe spoluvlastníctva sa neskúmajú reálne vzťahy spoluvlastníkov.\nŽalobcovia rovnako odmietajú obviňovanie žalovaných zo snahy získať deľbou výhodný stavebný\npozemok. Počas konania žalovaným predložili niekoľko návrhov na deľbu spoločného pozemku, pričom\njeden z nich zahŕňal aj deľbu zadného pozemku na dve časti, avšak ani s touto deľbou žalovaní\nnesúhlasili. Čo sa týka samotného výroku rozsudku v časti o vecných bremenách, podľa žalobcov z jeho\ntextu skutočne vypadli slová „in rem“, čím môže vznikať problém s výkladom, či ide o vecné bremená\nin personam alebo in rem. V prípade, že súd prvej inštancie sám nevykoná príslušnú opravu výroku,\nžalobcovia navrhujú, aby odvolací súd v dotknutej časti vecných bremien zmenil výrok napadnutého\nrozsudku a v ostatnom napadnutý rozsudok potvrdil.\n7/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok účinný od\n1.7.2016 („ďalej len C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380\nods. 1, 2 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom\n\nzopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je v prevažnej časti dôvodné. V poradí\nprvým rozsudkom č.k. 6Co 505/2015-908 zo dňa 25. júla 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo\nvýroku, ktorým zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu; napadnutý rozsudok zmenil vo\nvýrokoch, ktorým bolo zriadené vecné bremeno k nehnuteľnostiam tak, že toto (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie) zriadil in rem a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. S odvolacou\nargumentáciou žalovaných sa vysporiadal v ods. 9/ až 14/ jeho odôvodnenia.\n9/ Voči tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR\nRozsudkom sp. zn. 5Cdo 19/2021 zo dňa 30. novembra 2022 zamietol. Ústavný súd SR na základe\nústavnej sťažnosti žalovaných Nálezom č.k. II. ÚS 294/2023-59 zo dňa 9. augusta 2023 rozhodol,\nže rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 505/2015-908 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5 Cdo 19/2021 boli porušené základné práva sťažovateľov vlastniť majetok\npodľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd; rozsudok Najvyššieho súd SR\nsp. zn. 5 Cdo 19/2021 a rozsudok Krajského súdu v Bratislava č.k. 6Co 505/2015-908 zrušil a vec\nvrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia ústavný súd\nuviedol, že po preskúmaní obsahu rozsudku odvolacieho súdu a rozhodných okolností skonštatoval,\nže výsledok konania prima facie nezodpovedá kritériám zákona, konkrétne § 142 ods. 1 Obč.\nZák., ktorý stanovuje, aby súd prihliadol na veľkosť podielov a na účelné využitie veci, v danom\nprípade nehnuteľnosti. Základným predpokladom na splnenie tejto úlohy súdu je dostatočné zistenie\nskutkového stavu (v danom prípade ubezpečenia sa o tom, že súdom konštituovanou reálnou deľbou\nbude zachovaná parita rozdeľovaných nehnuteľností z hľadiska ich hodnoty, aby pomerne zodpovedal\nveľkosti spoluvlastníckych podielov. Pre prípad pochybností bol, s ohľadom na zamýšľaný spôsob\ndeľby, súd oprávnený v záujme spravodlivosti aj povinný vykonať dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy,\n(teda také dokazovanie, ktoré strany nenavrhli) tak, aby neboli zjavné pochybnosti o disparite prijatého\nriešenia. Pokiaľ na uvedené odvolací súd nereflektoval, dopustil sa chyby. Neobstojí argumentácia\nodvolacieho súdu, že sťažovatelia v tomto smere boli nečinní a neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k\nnepomernému spôsobu deľby, ktorý ich zjavne poškodil. Bremeno tvrdenia o nevhodnosti deľby, vrátane\nargumentácie o nižšej hodnote nehnuteľností sťažovateľov bolo z ich strany splnené už na súde prvej\ninštancie, čo potvrdili aj zúčastnené osoby vo svojom stanovisku k prijatej sťažnosti. Ďalším dôkazom\nspochybňujúcim primeranosť/paritu vykonanej deľby bolo aj vyjadrenie znalca, ktorý v súvislosti s\ntvrdením, že zo záhrady (ako vyporiadavanej časti delených nehnuteľností) môže vzniknúť stavebný\npozemok, uviedol, že k tejto otázky by sa mohol vyjadriť až po oboznámení sa s územným rozhodnutím\nobce. Napriek uvedenému okresný súd argumentáciu sťažovateľov odmietol ako nedôvodnú. Ústavný\nsúd ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nespochybňuje záver o deliteľnosti predmetných\nnehnuteľností, ale spôsob rozdelenia, ktorý konajúce súdy vo veci zvolili, nemožno považovať za\nspravodlivé, keďže v priebehu odvolacieho a následne aj dovolacieho konania boli prezentované dôkazy,\nktoré závažným spôsobom vyvolávajú pochybnosť o adekvátnosti a ústavnej udržateľnosti zvoleného\nriešenia z hľadiska zákonných kritérií pre takúto deľbu a z hľadiska rešpektovania ich majetkových\npráv. Je evidentné, že sťažovatelia boli napadnutým rozsudkom poškodení. Spornosť parity delených\nnehnuteľností z hľadiska ich hodnoty ilustruje a preukazuje aj to, že zúčastnené osoby následne\nzamýšľali odpredať záhradu s výmerou 375 m2 prostredníctvom realitnej kancelárie za cenu 135.000\neur, pričom k predaju nedošlo (bola zložená záloha) aj z dôvodu evidentnej spornosti výsledku súdneho\nprocesu (v tom čase prebiehalo dovolacie konanie a zároveň bola evidovaná poznámka v katastri).\nÚstavný súd uviedol, že neobstojí ani argumentácia odvolacieho súdu, že dôkaz o produkovaný v\nrámci odvolacieho konania o potencionálnej hodnote pozemku záhrady pre prípad prekvalifikovania\npozemku na stavebný pozemok nemal vplyv na posúdenie vhodnosti a spravodlivosti prijatého riešenia.\nZáver odvolacieho súdu, že tento dôkaz nemá relevantnú výpovednú hodnotu k meritu sporu bez\nďalšieho možno považovať za arbitrárny a nepreskúmateľný. Dodal, že pri rozhodnutí o reálnej deľbe\nnehnuteľnosti bolo potrebné sa zaoberať aj otázkou nákladov reálneho rozdelenia nehnuteľnosti.\nKonštatácia odvolacieho súdu o tom, že v zmysle geometrického plánu N.. Š. Š. si rozdelenie vyžiada len\nminimálne náklady je nepostačujúca. Arbitrárnosť tohto záveru preukazuje už len samotné stanovisko\nzúčastnených osôb, ktorí deklarovali, že náklady na vykonanie deľby, ktoré vynaložili, prestavovali sumu\nv súhrne 3.200 eur. V tomto smere je potrebné dodať, že nejde o všetky nálady spojené s vykonanou\ndeľbou (náklady na búracie práce, rekultiváciu).V dôsledku neposkytnutia súdnej ochrany zo strany\nkrajského súdu v predpokladanej kvalite rozhodnutím o odvolaní, došlo k neústavnému zásahu do\nmajetkovej sféry sťažovateľov. V závere ústavný súd k veci dodal, že disparitu hodnoty rozdelených\nnehnuteľností bolo možné a vhodné, vzhľadom na okolnosti veci a zvolené riešenie, ktoré sa dá\npovažovať za primerané k okolnostiam veci, kompenzovať uložením povinnosti zaplatiť primeranú\n\nfinančnú náhradu (tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania). Ústavný súd v záujme čo najskoršieho\nnastolenia právnej istoty sťažovateľov, po konštatovaní porušenia označených práv sťažovateľov obomi\nsúdmi, dospel k záveru, že z hľadiska procesnej ekonómie je účelné, aby vec bola vrátená krajskému\nsúdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie (s odkazom na bod 31 nálezu).\n10/ Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím Ústavného súdu, ktorého právnym názorom bol\nviazaný, na odvolacom pojednávaní prejednal odvolanie žalovaných 1/, 2/, viazaný odvolacími dôvodmi,\nnie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/ CSP, § 380 ods. 1, 2 CSP) postupom podľa § 384 ods.\n1 CSP zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to znaleckého posudku č. 18/2012\nN.. Š. Š., geometrického plánu zo dňa 08.3.2013 znalca N.. Š. Š. úradne overenom Správou katastra\npre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.3.2013, pod. č. 435/2013, oboznámením obsahu výsluchu\nZ. N.. Š. na pojednávaní dňa 4.12.2012 (odpoveď znalca na otázku č. 8), písomným vyjadrením AWT\nGROUP s.r.o., Realitná kancelária zo dňa 20.07.2018 (č.l. 894). Odvolací súd ďalej doplnil dokazovanie\noboznámením s Odborným stanoviskom č. 16/2019 N.. Y. L., znaleckým posudkom N.. T. N., L.. č.\n206/2023, nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie:\npozemné stavby, odhad hodnoty B. N.. Q. W., oboznámením so znaleckým posudkom Z. N.. Q. W.,\nč. 39/2024 a Dodatku k posudku č.39/2024 a dospel k zhodnému záveru ako prv, teda že napadnutý\nrozsudok je, pokiaľ ide o zrušenie a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu,\nvecne právny.\n11/ Ako už odvolací súd uviedol vo svojom prvom rozsudku, predmetom zrušenia a vysporiadania\npodielového spoluvlastníctva bol v posudzovanom prípade pozemok, ktorý má charakter tzv.\nspoločného dvora. Zástancovia tohto inštitútu (ide najmä o niektoré názory odbornej verejnosti z\nkatastrálnej a stavebnej oblasti) zastávajú názor, že vzhľadom na jeho špecifiká by mal byť de lege\nferenda posudzovaný obdobne ako súčasť veci podľa § 120 OZ, resp. ako spoločné časti a zariadenia\nbytového domu podľa § 13 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorých dôvodov nie je možné nakladať\nso spoločným dvorom ako samostatnou nehnuteľnosťou a prevod podielu na spoločnom dvore je možné\nlen s prevodom vlastníctva domu. Na týchto názoroch je založená aj časť odvolacej argumentácie\nžalovaných. Rozhodovacia prax súdov, vr. odvolacieho súdu, v tejto problematike je však rovnaká ako\npri posudzovaní ostatných prípadov podielového spoluvlastníctva. Keďže náš právny poriadok inštitút\nspoločného dvora samostatne neupravuje, pričom striktne nejde ani o súčasť veci podľa § 120 Obč.\nzák., je potrebné vychádzať z faktu, že ide o samostatnú nehnuteľnosť zapísanú na príslušnom liste\nvlastníctva ako predmet podielového spoluvlastníctva (§ 136 a nasl. OZ).\n12/ Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na\nnávrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.\nAk nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým\nspoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie\npodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,\nsúd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.\n13/ Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada\nspoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.\n14/ Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť\nvecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.\nZrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce\nna nehnuteľnosti.\n15/ V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo. Len výnimočne mu\nzákon umožňuje návrh na zrušenie spoluvlastníctva zamietnuť (§ 142 ods. 2 CSP). Pre zamietnutie\nnávrhu však musia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody podmieňujúce zamietnutie\nžaloby môžu vyplynúť zo skutočností na strane spoluvlastníkov, napr. z ich veku, zdravotného stavu,\nsociálnej situácie, bytových pomerov. Vždy však musí ísť o okolnosti, ktorých záujem prevažuje nad\nzáujmom (právom) spoluvlastníka nebyť v spoluvlastníckom vzťahu s iným subjektom. Preto platí, že ak\nniektorý z podielových spoluvlastníkov nechce naďalej zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu a nedôjde\nk dohode o zrušení spoluvlastníctva, má právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva\nprostredníctvom súdu (§ 142 Obč. zák.) tak, ako to v predmetnej veci uskutočnili žalobcovia. V\n\nprejednavánej veci neboli zistené žiadne z dôvodov, ktoré by zrušeniu podielového spoluvlastníctva\nžalobcov a žalovaných bránili. Tieto napokon nekonštatoval ani ústavný súd vo svojom rozhodnutí. Z\ndokazovania pre súdom prvej inštancie vyplynulo, že susedské vzťahy medzi oboma stranami sporu\nsú vážne narušené, z ktorých dôvodov súžite v spoločnom dvore je konfliktné a neperspektívne.\nNávrhy žalobcov na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neboli zo strany\nžalovaných prijaté.\n16/ Ak súd zruší podielové spoluvlastníctva je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať. Súd je pri svojom\nrozhodnutí o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím, a to: a/ rozdelenie veci,\nb/ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c/ nariadenie\npredaja veci a rozdelenie výťažku. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie a napokon ani v\nodvolacom konaní neprodukovali žiaden dôkaz o všeobecnej nedeliteľnosti tzv. spoločného dvora,\nrovnako z konania nevzišiel ani taký záver, ktorý by spochybnil reálnu deliteľnosť spoločného pozemku\npo technickej stránke. Vo vzťahu k samotnej reálnej deľbe nemal námietky ani ústavný súd posudzujúci\ndôvodnosť ústavnej sťažnosti žalovaných.\n17/ Výsledkom reálnej deľby nehnuteľnosti (§ 142 ods. 1 OZ) by mali byť také novovytvorené pozemky,\nktoré budú slúžiť pôvodným vlastníkom spôsobom, ktorý zodpovedá ich doterajšej povahe, s určitými,\nnie však významnými obmedzeniami. Zároveň v jednotlivých novovzniknutých pozemkoch by mala byť\nzachovaná podstata a cena pôvodnej rozdeľovanej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu existencia\nhospodárskej budovy vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ na novovzniknutých pozemkoch prikázaných do\nvlastníctva žalovaným 1/, 2/ nemohla byť prekážku reálneho rozdelenia spoločného pozemku. Čo sa\ntýka trvalých trávnatých porastoch nachádzajúcich sa na doterajšom pozemku L.. Č.. XXXX, tie môžu\nbyť predmetom len tzv. širšieho vysporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe konkrétneho\nnávrhu sporovej strany. Keďže žalovaní takýto návrh v konaní pred súdom prvej inštancie nepodali,\nnemohol sa odvolací súd touto otázkou zaoberať.\n18/ V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán\ntak, že každej zo strán pripadne z vyporiadavaného pozemku parc. č. 1302 rovnaký diel. Žalovaní v\nodvolaní tvrdili, že namietaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nebude zachovaná parita\ndoterajších spoluvlastníckych podielov. Toto svoje tvrdenie dôkazne preukazovali v odvolacom konaní\npredložením listinného dôkazu „Posúdenie nehnuteľnosti z hľadiska budúcej hodnoty“ zo dňa 20.7.2018\nvypracovanom AWT GROUP s.r.o. Realitná kancelária v znení: „ po preskúmaní geometrického plánu\nč. 45C/161/2010-19/2012 zo dňa 5.9.2012 ako návrhu na rozdelenie parciel podľa nášho názoru príde\nk značnému znehodnoteniu nehnuteľnosti, konkrétne rodinného domu so U.. Č.. XXXX postavenom\nna L. L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X; B. L. Č.. XXXX/X H. XXXX/X budú mať z hľadiska budúceho\nzhodnotenia nehnuteľnosti výhodu pri ich následnom predaji, alebo zhodnotení nehnuteľnosti formou\nvýstavby novostavby z dôvodu prístupu. Obe parcely majú dva samostatné prístupy na nehnuteľnosť\na pozemok je viac ucelený do súvislého tvaru, čo z hľadiska investície je pre budúceho kupujúceho\nrozhodujúca“. Iné dôkazy preukazujúce disparitu reálnej deľby v zmysle napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie žalovaní v konaní pred odvolacím súdom nepredložili.\n19/ Ústavný súd vo svojom náleze vytkol v predmetnej veci všeobecným súdom, že sa dodatočne\nneubezpečili, že konštatovanou reálnou deľbou bude zachovaná parita rozdeľovaných nehnuteľností\nz hľadiska ich hodnoty, aby pomerne zodpovedala veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dodal, že\npre prípad pochybností je súd oprávnený vykonať aj také dokazovanie z vlastnej iniciatívy (teda také\ndokazovanie, ktoré strany nenavrhli) tak, aby neboli zjavné pochybnosti o disparite prijatého riešenia.\nPodľa ústavného súdu bremeno tvrdenia o nevhodnosti deľby, vrátane argumentácie o nižšej hodnote\nnehnuteľností sťažovateľov (žalovaných 1/, 2/) bolo z ich strany splnené už na súde prvej inštancie, čo\npotvrdili aj zúčastnené osoby vo svojom stanovisku k prijatej sťažnosti. Ďalším dôkazom spochybňujúcim\nprimeranosť (paritu vykonanej deľby) bolo aj vyjadrenie znalca (N.. Š., poznámka odvolacieho súdu),\nktorý v súvislosti s tvrdením, že zo záhrady (ako vyporiadavanej časti delených nehnuteľností) môže\nvzniknúť stavebný pozemok, uviedol, že k tejto otázke by sa mohol vyjadriť až po oboznámení sa\ns územným plánom obce. Napriek uvedenému okresný súd argumentáciu sťažovateľ odmietol ako\nnedôvodnú (ods. 23.). Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci nespochybnil záver o deliteľnosti\npredmetnej nehnuteľnosti. Prijal však stanovisko, že spôsob rozdelenia, ktoré vo veci konajúce súdy\nzvolili, nemožno prima facie považovať za spravodlivé, keďže v priebehu odvolacieho konania a\nnásledne aj dovolacieho konania, boli prezentované dôkazy, ktoré závažným spôsobom vyvolávajú\n\npochybnosti o adekvátnosti a ústavnej udržateľnosti zvoleného riešenia z hľadiska zákonných kritérií\npre takúto deľbu a z hľadiska rešpektovania ich majetkových práv podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl.\n11 ods. 1 listiny. Podľa ústavného súdu je evidentné, že sťažovatelia (žalovaní) boli napadnutým\nrozsudkom poškodení. V ods. 31 Nálezu ústavný súd skonštatoval, že disparitu hodnoty rozdelených\nnehnuteľností bolo možné a vhodné vzhľadom na okolnosti veci a zvolené riešenia (ktoré sa dá\npovažovať za primerané okolnostiam veci, pozn.) kompenzovať uložením povinnosti zaplatiť primeranú\nfinančnú náhradu (tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania) a to aj s odkazom na uznesenie NS SR sp.\nzn. 7Cdo 305/2019 z 28.01.2021.\n20/ Znalkyňa N.. Y. L. v Odbornom stanovisku č. 16/2019 (vypracovanom ku dňu 09.03.2019 na\nzáklade objednávky žalovaných v štádiu dovolacieho konania) vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty\npozemkov L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X podľa I. Č.. XX (X.) H. L. L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X podľa I.\nČ.. XXXX (J.) na D. G. XXX - XXX X. - P., W. Ú. P., C. X. N., z ktorého záverov vychádzal aj ústavný\nsúd, uviedla, že jej úlohou bolo posúdiť všeobecnú hodnotu pozemku L..Č.. XXXX P. W..Ú.. P. (na\npodklade rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 45C 161/2010 zo dňa 10.02.2015, v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Bratislave sp. zn. 6Co 505/2015 zo dňa 20 do 05.07.2018). Pôvodný\npozemok bol využívaný ako spoločný dvor a po rozdelení podľa R. N.. Š. V. O. L. L..Č.. XXXX/X\nC. P. XX T.X H. L. Č.. XXXX/X C. P. XXX T.X (X.) H. L.. Č.. XXXX/X C. P. XX T.X H. L.. Č.. XXXX/\nX C. P. XXX T.X (J.).\nL. L.. Č.. XXXX/X Y. P. H. L. J. G.. J. U.. Č.. XXXX, XXXX (J.) H. L. L..\nČ.. XXXX/X H. L. S. J. G. J. U.. Č.. XXXX na L. Č.. XXXX/X (X.). V telese nespevnenej prístupovej\nkomunikácií L.. Č.. XXXX/X sa nachádza studňa, ku ktorej je zriadené vecné bremeno in rem podľa\nI. Č.. XX spočívajúce v práve užívania existujúcej studne na pozemku L.. Č.. XXXX/X, vykonávania\njej údržby a opráv v prospech vlastníka stavby sC. U.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX H. U. U.. Č..\nXXXX na L. L.. Č.. XXXX. Podľa znalkyne šírka L. Č.. XXXX/X D. na L.U. na L. L.. Č.. XXXX/X a\nnásledne k nehnuteľnosti na L. Č.. XXXX/X je 3,4 m, čo považuje za nevhodné a nepostačujúce na\nriadne užívanie prístupovej komunikácie k stavbe, nakoľko táto šírka pozemku nedovoľuje: uloženie\na manipuláciu kontajnerového stojiska o objeme 5m3, uloženie samostatných inžinierskych sietí pre\nmožnú budúcu dostavbu viacgeneračného domu, prístupový chodník pre pešie osoby, vybudovanie\nsamostatnej vstupnej brány pre autá a brány pre chodcov a obmedzenie od stavby na parcele číslo XXXX\nH. XXXX/X. Uviedla, že kvôli prístupovej ceste nie je možné akékoľvek zhodnotenie nehnuteľnosti na\nL..Č.. XXXX/X (L.. X.) formou dostavby viacgeneračného domu alebo nízkopodlažnej bytovej výstavby\nalebo viacúčelovej, resp. technicko- administratívnej budovy. V dôsledku rozdelenia parciel má znalkyňa\nza to, že nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na pozemku L.. Č.. XXXX/X (X.) sa výrazne znehodnotí aj\nkvôli úzkemu prístupu na pozemok, ale aj z hľadiska budúcej investície pre zhodnotenie pozemku alebo\nuž len jeho samotný predaj. Novovzniknuté L. Č.. XXXX/X H. XXXX/X budú mať z hľadiska budúceho\nzhodnotenia nehnuteľnosti výhodu pri ich následnom predaji, alebo zhodnotení nehnuteľnosti formou\nvýstavby novostavby z dôvodu prístupu. Obe parcely majú dva samostatné prístupy na nehnuteľnosť\na pozemok je viac ucelený do súvislého tvaru, čo z hľadiska investícií cien pre budúci predaj je\nrozhodujúce. Pozemok L.. Č.. XXXX/X, ktorý vznikol odčlenením z pozemku L.. Č.. XXXX, ktorý má\nprístup z O. D., je do budúcnosti možné zastavať rodinným domom, nakoľko v blízkosti pozemku sa\nnachádzajú rodinné domy, napríklad na L.. Č.. XXXX/X H. XXXX, kde tento pozemok má samostatný\nprístup, inžinierske siete sú v dosahu, tento pozemok do rozdelenia pozemkov bol využívaný ako\nzáhrada aj vlastníkmi nehnuteľnosti na parcele č. 1301/1. Ďalším obmedzujúcim faktorom pozemku L..\nČ.. XXXX/X je skutočnosť, že z tejto parcely je prístupná cudzia nehnuteľnosť a to hospodárska budova,\nktorá nie je vedená na LV, ale podľa vyjadrenia vlastníka nehnuteľnosti na L. Č. XXXX/X patrí vlastníkovi\nnehnuteľnosti U.L. Č. XXXX H. XXXX (T. J.). Táto nehnuteľnosť je podľa obhliadky znalkyne značne\nznehodnotená, neudržiavaná a vyžadujúca si rozsiahlu rekonštrukciu, prípade jej odstránenie. Túto\nrekonštrukciu nebude možné vykonať cez pozemok L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X, čo je rovnaký vlastník,\nani cez parcelné číslo 1302/5 nakoľko šírka pozemkov nedovoľuje vstup mechanizmov ani inej techniky.\nPodľa znalkyne pri rozdelení pozemkov neboli zobrané do úvahy inžinierske siete, okrem studne. S\nohľadom na silne narušené medziľudské vzťahy strán sporu sa predpokladá, že vlastník nehnuteľnosti\nna p.Č.. XXXX/X H. XXXX/X bude nútený vybudovať značne finančne náročné prípojky sietí. Znalkyňa\nzáverom skonštatovala, že rozdelenie pozemkov podľa I. Č. XX H. I. Č. XXXX nezohľadňuje potrebu\nprechodu a prejazdu vlastníkovi nehnuteľnosti na pozemku parcelné číslo XXXX/X, potreba odstránenia\nnehnuteľnosti hospodárska budova, pozemok L.. Č.. XXXX/X bude len prístupovou komunikáciou s\nvynútenou investíciou - spevnenie plochy, brána, prekládka inžinierskych sietí, studňa na pozemku L.. Č..\nXXXX/X - vecné bremeno. Hodnota pozemku L.. Č.. XXXX/X (L. J. vysoko prevyšuje hodnotu pozemku\nXXXX/X L. X., ktorý vznikol oddelením pozemkov. Znalkyňa určila všeobecnú hodnotu pozemkov\n\nparcelné číslo XXXX/X H. XXXX/X v zátvorke veril na celkovú sumu 40 728,48 € A všeobecnú hodnotu\npozemkov parcelné Č. XXXX/X H. L. Č. XXXX/X v sume 84 312,66 €.\n21/ Žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 02.11.2023 poukázali na aktuálny stav pozemkov, ktoré sú\nzapísané v katastri nehnuteľností. Uviedli, že pozemky L.. Č.. XXXX/X H. L.. Č.. XXXX/X užívajú žalovaní\na pozemky L.. Č.. XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/XX (L. L.. Č.. XXXX/XX vznikol odčlenením z pozemku\nL.. Č.. XXXX/X, poznámka odvolacieho súdu), čo zodpovedá pôvodnému rozdeleniu podľa rozsudku\nOkresného súdu Bratislava III v podstatnej časti potvrdeného aj rozsudkom Krajského súdu Bratislava.\nDodali, že medzičasom v roku 2019 zabezpečili na vlastné náklady zbúranie hospodárskej budovy\nnachádzajúcej sa na pozemku L.. Č.. XXXX/X, ktorý po rozdelení pripadol žalovaným a revitalizovali\naj pôdu pod zbúranou stavbou, aby žalovaní mohli túto časť pozemku využívať ako záhradu tak, ako\npožadovali. Zároveň boli na ich náklady vybudované aj oplotenia medzi novovzniknutými pozemkami\na strany sporu si pozemky aj následne upravili podľa svojich predstáv. Vzhľadom na vyššie uvedené a\naktuálny stav využívania pozemkov, nevidia možnosť, bez vynaloženie ďalších nákladov, akýmkoľvek\nspôsobom meniť spôsob delenia pôvodného pozemku L.. Č.. XXXX a preto navrhujú odvolaciemu súdu,\naby spôsob rozdelenia pozemku L.. Č.. XXXX v prípade ďalšieho konania zostal zachovaný. Čo sa\ntýka hodnoty pozemkov, žalovaní v odvolacom konaní predložili súdu potvrdenie realitného agenta a\nv dovolacom konaní odborné stanovisko znalkyne N.. Y. L., ktorým sa snažili preukázať, že pozemky,\nktoré po rozdelení získali do vlastníctva, majú v porovnaní s pozemkami, ktoré reálnou deľbou nadobudli\nžalobcovia, nižšiu hodnotu. Žalobcovia zhrnuli, že k odbornému stanovisku N.. L. zaujali stanovisko\naj vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti, ako aj v ďalších podaniach. Žalobcovia poukazovali najmä na\nnezohľadnenie existencie vecných bremien, ktoré zaťažujú pozemok žalobcov L.. Č.. XXXX/X a sú\ndôvodom na uplatňovanie ponižujúcich faktorov a vo vzťahu k tomuto pozemku poukazovali tiež na to,\nže pri tomto pozemku uplatnila znalkyňa N.. L. nesprávne povyšujúce faktory zvyšujúce hodnotu, ktoré\nuž ale neuplatnila pri susednom pozemku L.. Č.. XXXX/X umiestnenom identickým smerom do ulice\nnezaťaženom vo väčšej výmere. Znalkyňa pri posudzovaní hodnoty nehnuteľnosti nezohľadnila ani fakt,\nže na pozemok žalobcov L.. Č.. XXXX/X nie sú privedené siete a nevedie k nemu ani riadna pozemná\nkomunikácia, len prašná cesta. Aj tu použila pri výpočte hodnoty pozemku namiesto ponižujúcich\nfaktorov, vzhľadom na chýbajúce vybavenie pozemku, povyšujúce faktory, ktoré hodnotu pozemku\nzvyšujú, avšak na susednom pozemku L. Č.. XXXX/X, ktorý užívajú žalovaní, použila ponižujúce faktory,\nktoré hodnotu znižujú a to bez riadneho odôvodnenia. Týmto konaním znalkyne, ktoré v odbornom\nstanovisku nijako neodôvodnila a podľa názoru žalobcov ktoré ani nemožno rozumne odôvodniť,\ndošlo k umelému a nesprávnemu navyšovaniu ceny pozemkov žalobcov a ponižovaniu ceny pozemkov\nžalovaných. Dodali, že nadväzujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR, dali spracovať znalecký posudok\nznalcom Ing. Ilavským, ktorý ohodnocuje pozemok L.. Č.. XXXX, t.j. pôvodný pozemok v čase, kým nebol\nrozdelený a to tak ku dňu 08.10.2018 ako aj v aktuálnom čase, t.j. ohodnocuje jeho hodnotu, ako by k\nrozdeleniu nedošlo a zároveň znalecký posudok ohodnocuje dotknuté pozemky po rozdelení pôvodného\npozemku L.. Č.. XXXX k dátumu 08.10.2008, ako aj k aktuálnemu času vypracovania posudku t.j.\n05.10.2023. Podľa záverov tohto znaleckého posudku v roku 2018 rozdiel hodnôt pozemkov a získaných\npráv bol vo výške 22.300 eur na úkor žalobcov, teda presne opačne ako tvrdia žalovaní, a v roku 2023,\nt.j. v aktuálnom stave, je tento rozdiel až 31.100 eur opäť na úkor žalobcov. Pokiaľ ide o náklady deľby,\nžalovaní v tomto konaní jasne nedefinovali o aké náklady a v akej výške by sa malo jednať. Pokiaľ ide\no bránu, žalobcovia hneď po právoplatnom rozdelení pozemku L.. Č.. XXXX objednali novú vstupnú\nbránu s bránkou pre žalovaných, vybavili na svoje náklady všetky potrebné povolenia a vyjadrenia,\nvrátane pamiatkového úradu a na svoje náklady zabezpečili aj vyrobenie vstupnej brány, pričom náklady\nna jej výrobu dosiahli sumu 1.300 eur. V jej osadení im zabránilo práve správanie sa žalovaných,\nktorí s cieľom zabrániť jej osadeniu privolali aj políciu, a tak znemožnili vykonanie prác potrebných\nna jej vybudovanie. V dôsledku správania sa žalovaných tak zostala táto pripravená brána, žalobcami\nzaplatená bez ďalšieho využitia. V tomto spore žalovaný nateraz nepredložili žiadne tvrdenia a dôkazy,\nohľadom nákladov na reálnu deľbu. Okrem vyššie uvedeného žalobcovia zabezpečili v roku 2019 na\nsvoje náklady aj vybudovanie všetkých oplotení medzi pozemkami, ktoré vznikli po rozdelení parcely\nČ.. XXXX. Celkové náklady vynaložené na vybudovanie oplotenia predmetných pozemkov zo strany\nžalovaných boli vo výške 1.660 eur a žalobcovia (správne žalovaní, poznámka odvolacieho súdu) sa\nna týchto nákladoch nijako nepodieľali. Pokiaľ ide o hospodársku budovu, žalobcovi aj napriek tomu, že\nsúdy ich k tomu nezaviazali, po právoplatnom pôvodnom rozhodnutí vo veci samej, bezodkladne podali\nžiadosť o vydanie búracieho povolenia za účelom odstránenia hospodárskej budovy ležiacej na pozemku\nžalovaných na príslušný stavebný úrad. V danom konaní však žalovaní podali na stavebnom úrade\nmnožstvo námietok, predlžovali vydanie búracieho povolenia a dokonca sa vyjadrili, že oni žalobcov\n\nnepustia na pozemok, aby hospodársku budovu mohli zbúrať. Problém teda nebol v existencii budovy,\nale v správaní žalovaných, ktorí pôvodne nechceli dovoliť žalobcom odťažiť ich pozemok od tejto\nbudovy. Až pri opakovanom povoľovacom konaní sa žalobcom podarilo získať povolenie na zbúranie, čo\nspôsobilo ďalšie zvýšené náklady na získanie príslušných povolení. Aktuálne už hospodárska budova\nje na náklady žalobcov kompletne zbúraná a na tú časť pozemku, kde stála, dali žalobcovia na vlastné\nnáklady naviesť aj ornicu, čím pozemok žalovaných zveľadili. Celkové náklady, ktoré s týmto krokom\nžalobcovia vynaložili, sú vo výške 11.352 eur a na jej zbúranie si museli vziať hypotekárny úver. Náklady\nspojené s deľbou vynaložili obe strany, žalobcovia však v ďaleko väčšej miere. Výhodou aktuálneho\nstavu je, že súd už nemusí rátať s potencionálnymi nákladmi, ale s nákladmi, ktoré už boli stranami\nsporu vynaložené, a teda je možné pomerne rýchlo zhodnotiť, po predložení dokladov od oboch strán\nsporu, ktorá aké náklady na reálnu deľbu vynaložila. V každom prípade sa nejedná o také náklady, ktoré\nby bránili reálnej deľbe, lebo tá už je uskutočnená, náklady už boli vynaložené a aktuálne každá zo strán\nsporu investovala na svojich pozemkov aj do ich zveľadenia a zhodnotila ich. Na základe uvedeného\nžiadali odvolací súd, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zruší a vyporiada podielové\nspoluvlastníctvo strán sporu a zaviaže žalovaných vyplatiť žalobcom titulom vyrovnania nerovnosti\nhodnoty získaných pozemkov sumu 31.100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku .\n22/ Žalobcovia po doručení nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 204/2023 - 59 predložili odvolaciemu\nsúdu znalecký posudok, ktorý vypracoval súdny znalec N.. T. N., L.. č. 206/2023 vo veci stanovenia\nvšeobecnej hodnoty nehnuteľností - pozemky pred rozdelením parcely registra S. Č.. XXXX, XXXX,\nXXXX/X,XXXX; L. po G. L. G. S. Č.. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,\nXXXX/X, XXXX/X, G. D. XXX,XXX X., W.. Ú.Z. P., C. P., C. X. N.. Znalec tak vykonal ohodnotenie\npozemkov k dvom dátumom, a to pred ich reálnych rozdelením (k 08.10.2018) a v stave po ich reálnom\nrozdelení k 05.10.2023. Z analýzy prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľnosti znalec zhrnul,\nže stavby tvoriace nehnuteľnosť boli situované v tzv. spoločnom dvore (L. L. Č.. XXXX), po rozdelení\nzadná časť nehnuteľnosti je prístupná len z O. D. (nespevnená cesta paralelná s hlavnou vetvou O. D.)\nnemá možnosť priameho napojenia na všetky inžinierske siete (je potrebné realizovať nové napojenia\npravdepodobne od W. D.). Zrealizované rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti rozsudkom Okresného súdu\nBratislava III v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spôsobili vznik nových práv a závad\nspojených s nehnuteľnosťou, a to závadu na pozemku L.. Č.. XXXX/X v podobe vecného bremena in rem\nspočívajúce v práve užívania existujúcich inžinierskych sietí, vodovodných, plynových a kanalizačných\npotrubí a vykonávania ich údržby a opráv na pozemku L.. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka stavby\nU.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX/X; výhoda v prospech stavby U.. Č.. XXXX/X (právo spočívajúce vo\nvyužívaní existujúcich inžinierskych sietí); závada na pozemku L.. Č.. XXXX/X spočívajúca vo vecnom\nbremene - práva užívania existujúcej studne na pozemku L.. Č.. XXXX/X v prospech vlastníka stavby\nU.. Č.. XXXX na pozemku L.. Č.. XXXX H. U.. Č.. XXXX na L. L.. Č.. XXXX, a na druhej strane výhody\nv prospech stavby na pozemku L..Č.. XXXX H. XXXX - právo in rem v spočívajúce vo využití studne\nv prospech vlastníka stavby U.. Č.. XXXX H. XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že\nvšeobecná hodnota pozemku L.. Č.. XXXX C. G. XXX T.X pripadajúca na žalobcov činí 42.261,90\neur a to so zohľadnením ponižujúceho faktora - inžinierskych sietí na pozemku L.. Č.. XXXX/X P. L.\nX., X., predstavuje sumu 42.261,90 eur; všeobecnú hodnota pozemkov žalovaných o rozlohe 428 m2\nso zohľadnením povyšujúceho faktora - všeobecnej hodnoty vecného bremena inžinierskych sietí na\npozemku L..Č.. XXXX/X P. P. J., J., a ponižujúceho faktora - vecného bremena spočívajúcom v práve\nstudne na pozemku L.. Č.. XXXXX/X P. L. L. J., J., činí sumu 64.600 eur. Rozdiel v prospech žalovaných\npredstavuje sumu 22.300 eur. Pokiaľ išlo o hodnotu pozemku parc. č. k dátumu 05.10.2023 (teda po\nvykonaní búracích prác a revitalizácie záhrady žalovaných žalobcami, poznámka odvolacieho súdu),\ntento rozdiel činil v prospech žalovaných sumu 31.100 eur (všeobecná hodnota pozemkov J., J. bola\nznalcom stanovená na sumu 72.192,24 eur, všeobecná hodnota pozemkov X., X. na sumu 103.971 eur).\n23/ Nakoľko závery žalobcami predloženého znaleckého posudku N.. N. boli diametrálne odlišné\nod tých, ktoré vyplynuli z odborného stanoviska znalkyne N.. L., pričom žalovaní s nimi vyjadrili\nnesúhlas, navrhli odvolaciemu súdu vykonať súdnoznalecké dokazovanie ohľadom všeobecnej hodnoty\npozemkov, ktoré po vyporiadaní na podklade GP N.. Š. strany sporu získajú. Odvolací súd uznesením\nč.k. 6Co/102/2023-1366 zo dňa 27.02.2024 nariadil vo veci súdnoznalecké dokazovanie súdnym\nznalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností; vypracovaním\nznaleckého posudku poveril znalca N.. Q. W.. Znalkyňa vypracovala a predložila znalecký posudok\nč. 39/2024 a Dodatok k znaleckému posudku č. 39/2024 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty\nnehnuteľností pozemkov L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X H. L.S. Č.. XXXX/X H. L..\n\nČ.. XXXX/XX. Znalkyňa na otázku stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov L.. Č.. XXXX/X, XXXX/\nX, XXXX/X H. XXXX/X v katastrálnom území P. po rozdelení pôvodného pozemku L.. Č.. XXXX k\naktuálnemu dátumu s prihliadnutím na ich stav k 5.10.2018 aj so zohľadnením tiarch vzniknutých po\nrozdelení zistila, že všeobecná hodnota pozemkov L.. Č.. XXXX/X (XX T.) H. L.. Č.. XXXX/X (XXX\nT.) Č. XXX.XXX Q., P. V. L. L..Č.. XXXX/X (XX T.), L. Č.. XXXX/X (XXX T.) H. L.. Č.. XXXX/XX (XX\nT.) činí 75.200 eur. Rozdiel (disparita) tak predstavuje sumu 33.800 eur. Uviedla tiež, že všeobecná\nhodnota pozemkov L.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X P. W. Ú. P., O..Y.. po rozdelení\npôvodného pozemku L.. Č.. XXXX k aktuálnemu dátumu (k dátumu vypracovania znaleckého posudku,\nt.j. ku dňu10.04.2024) bez zohľadnenia tiarch je nasledovná: pozemok L.. Č.. XXXX/X (XX T.) T. V.\nXX.XXX,XX Q., L. L. Č.. XXXX/X (XXX T.) V. XX.XXX,XX Q. Č. U. Č. U. XXX.XXX,XX Q., L. L. Č.. XXXX/\nX (XX T.) T. V. XX.XXX,XX Q., L. L.. Č.. XXXX/X (XXX T.) V. XX.XXX,XX Q. H. L. L. Č.. XXXX/XX (XX T.)\nhodnotu 4.071,60 eur, čo spolu činí 77.944,02 eur. Znalkyňa tiež určila, že všeobecná hodnota pozemku\nL.. Č.. XXXX o rozlohe 856 m2 činila ku dňu 10.04.2024 sumu 157.000 eur, po reálnej deľbe hodnota\npozemkov činila sumu 183.000 eur. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalovaných týkajúcu\nsa reálneho využitia na nich reálnou deľbou pripadajúcich pozemkov, znalkyňa N.. W. v posudku,\nokrem iného konštatovala, že pozemok L.. Č.. XXXX/X priamo susedí s pozemkom L.. Č.. XXXX/X, čím\nje zabezpečený prístup z verejnej komunikácie G. D.. a teda aj k stavbe U.. Č.. XXXX na L. L.. Č..\nXXXX/X. L. L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X, L.. Č.. XXXX/X H. L.. Č.. XXXX/X nadväzujú na seba a\ntvoria ucelenú nehnuteľnosť s prístupom z ulice G.. Na pozemkoch L.. Č.. XXXX/X H. XXXX/X H. L.. Č.\nXXXX/X v súčasnosti nie sú stavby. Na pozemku L.. Č.. XXXX/X sa nachádza prístrešok. Na pozemku\nL.. Č.. XXXX/X Y. vybudovaná studňa so šachtou, ktorá prečnieva nad úroveň terénu a znemožňuje\nmajiteľom stavby U.. Č.. XXXX prístup autom až k tejto stavbe. podľa znalkyne tento stav je možné\nriešiť zarovnaním terénu (spevnenej plochy) s povrchom šachty, alebo znížením poklopu šachty na\núroveň okolitého terénu (spevnenej plochy). Vyčnievajúci poklop šachty však nie je neprekonateľnou\nprekážkou v riadnom užívaní pozemkov, skôr technickou prekážkou, ktorá je odstrániteľná. Pri obhliadke\nznalkyňa zistila, že majitelia pozemkov a stavby ju riadne užívajú. Na pozemku L.. Č.. XXXX/X majú\nzriadené parkovacie miesto, na pozemku L.. Č.. XXXX/7 majú zriadenú okrasnú záhradu a na pozemku\nL.. Č.. XXXX/X majú prístrešok. Pokiaľ išlo o pozemok L.. Č.. XXXX/X, ktorý žalobcovia dali svojho\nčasu do predaja za cenu 137.000 eur (v posudku na str. 21 nesprávne označený ako pozemok L.. Č..\nXXXX/X, poznámka odvolacieho súdu), znalkyňa konštatovala, že výmera tohto pozemku (spolu s už\nodčleneným pozemkom L.. Č.. XXXX/XX, s ktorým tvoria jeden celok) je spolu 354 m2. Podľa Územného\nplánu zóny mestskej časti X. - P. centrum z roku 2013, ktorý nebol schválený zastupiteľstvom tejto\nmestskej časti, ale na ktorý existuje Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava,\nže sa navrhovaný strategický dokument nebude posudzovať z hľadiska vplyvu na životné prostredie,\ntieto pozemky zo strany nespevnenej O. D.e sú navrhované ako stavebné pozemky. Tento zámer bol\nnavrhnutý s pôvodným rozdelením pozemkov, čiže pre pôvodný pozemok L.. Č.. XXXX bolo možné zo\nstrany O. D. postaviť rodinný dom. Rozdelením nehnuteľnosti geometrickým plánom a reálnou deľbou\nmedzi vlastníkov však tento pozemok o túto možnosť prišiel, lebo zároveň podmienkou výstavby je\nminimálna výmera pozemku 480 m2. Podľa zistení znalkyne tento územný plán zóny nie je schválený,\nale aj keby bol, tak výmera pozemku podľa tohto územného plánu zóny je na výstavbu rodinného domu\nnepostačujúca.\n24/ Na podklade výsledkov znaleckého posudku N.. N. H. N.. W. nemožno teda prijať záver, že\nby žalovaní boli reálnou deľbou zrealizovanou na základe R. N.. Š. rozsudkom Okresného súdu\nBratislava III a (ústavným súdom zrušeného) rozsudku Krajského súdu v Bratislava ) poškodení\na žalobcovia zvýhodnení. Práve naopak, žalovaní reálnou deľbou tzv. spoločného dvora získali\n(na rozdiel od žalobcov) ucelený pozemok s riadnym prístupom k ich rodinnému domu, ktorá im\nnehnuteľnosť zhodnotila. Z uvedených dôvodov, na podklade skutkového stavu zisteného v odvolacom\nkonaní, ktorý bol odlišný od skutkového stavu predostretého ústavnému súdu, nebolo možné striktne\npostupovať podľa záverov vyššie citovaného nálezu č.k. II. ÚS 204/2023-59. Zo strany odvolacieho\nsúdu by totiž došlo k vydaniu rozhodnutia, ktorý by nemal oporu vo vykonanom dokazovaní a bol\nnezákonný. Vzhľadom na zabezpečenie zákonom garantovaných procesných práv obom sporovým\nstranám odvolací súd nemal inú možnosť ako poskytnúť procesný priestor aj druhej sporovej strane,\nt. j. žalobcom, predložiť vlastný znalecký posudok. Vzhľadom na závery znaleckého posudku N.. N.,\nL.. bolo namieste nariadenie súdnoznaleckého dokazovania s už vyššie objasnenými závermi a na to\nnadväzujúca konštatácia o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o\nOdborné stanovisko N.. L., aj odvolací súd zastáva názor, že je tendenčnný v prospech žalovaných,\nkeďže definuje nevýhody reálnej deľby v neprospech žalovaných (najmä pokiaľ ide o vstupný pozemok\n\nL..Č.. XXXX/X) bez toho, aby odkázal na príslušné technické normy, z ktorých pri svojom závere\nvychádzal. Odvolací súd, vzhľadom na súladné závery obsiahnuté v znaleckých posudkoch súdnych\nznalcov N.. N. H. N. W., zamietol návrh žalovaných na vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou\npracovníčky realitnej agentúry, ktorá sa mala vyjadriť k prípadnému (hypotetickému) predaju a cene\npozemku L.. Č.. XXXX/X. Súdna znalkyňa N.. W. sa totiž vo svojom znaleckom posudku tomuto pozemku\ndostatočne venovala a uviedla dôvody, pre ktoré ho nemožno považovať za stavebný pozemok, čo bolo\npre rozhodnutie odvolacieho súdu postačujúce.\n25/ Pokiaľ ide o návrh žalobcov priznať im voči žalovaným titulom finančnej kompenzácie sumu 31.100\neur, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je si vedomý toho, že ide o druh konania, v ktorom\nnie je viazaný navrhovaným rozsudočným petitom ani rozsahom odvolania, keďže spôsob vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva vyplýva z právneho predpisu (§ 379 písm. c/ CSP, § 142 OZ). Preto\nv tomto type konania by nemala platiť zásada odvolacieho konania obsiahnutá v čl. 16 bod 3 CSP\nZákladné zásady (zákaz reformatio in peius). Ide však o čiastku, ktorá by už mohla byť pre žalovaných\nako starobných dôchodcov problematická (žalovaní boli súdom prvej inštancie oslobodení od súdnych\npoplatkov), a vzhľadom na ktorej výšku by bolo namieste zvoliť iné reálne rozdelenie spoločného dvora,\nt.j. také, pri ktorom by bola disparita podielov v neprospech žalobcov v nižšej finančnej čiastke. Takéto\nriešenie žalobcovia (ako sami v písomnom vyjadrení adresovanom odvolaciemu súdu uviedli) vylúčili,\nvzhľadom na trvalé zmeny, ktoré na dotknutých pozemkoch od právoplatnosti rozsudku o zrušení a\nvyporiadaní podielového spoluvlastníctva na vlastné náklady už realizovali a finančné náklady s tým\nspojené (vybudovanie oplotenia, vstupnej brány, zbúranie stodoly, revitalizácia pozemku žalovaných,\natď).\n26/ Štandardným korektívom pri úvahe o deliteľnosti spoločnej veci je hľadisko finančnej nákladovosti jej\nrozdelenia. Jeho opodstatnenosť je daná v prípade, ak je vec deliteľná pri vynaložení vysokých nákladov\na s tým súvisiacou úvahou, nakoľko možno pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva požadovať\nna spoluvlastníkoch finančnú participáciu na rozdelení spoločnej veci. V prejednávanom prípade sa\nsúd prvej inštancie osobitne otázkou nákladovosti reálnej deľby nezaoberal, možno však konštatovať,\nže rozdelenie spoločného pozemku v zmysle geometrického plánu N.. Š. Š. si vyžiadalo z pohľadu\nžalovaných (napriek ich odvolacej argumentácií) výrazne nižšie náklady v porovnaní s tým, ako boli\nich pozemky reálnou deľbou zhodnotené. V odvolacom konaní požadovali od žalobcov náhradu\nnákladov, ktoré im vznikli reálnou deľbou vo výške 5.335,94 eur. Odvolací súd o tomto návrhu\nnerozhodoval, pretože presahoval rozsah sporu. Odvolací súd nad rámec dodáva, že z listinných\ndôkazov predložených v odvolacom konaní vyplýva, že ide o sumu cca. 5.000 eur (na čl. 1324 až 1328),\nktorú žalovaní vynaložili v roku 2019, zjavne bez akýchkoľvek problémov. Išlo o výrazne nižšie náklady,\nnež aké mali s reálnou deľbou žalobcovia (cca. 15.000 eur), ktorí si voči žalovaným ich refundáciu\nnevyžiadali, hoci búracie náklady a s tým súvisiaca revitalizácia pozemku žalovaných, sa týkali aj stodoly,\nktorej 1/3 vlastnili a užívali žalovaní. Odvolací súd zotrval na svojom závere, že žalovaní 1/, 2/ v konaní\ndôkazne nepreukázali svoje tvrdenie o takej nákladovosti reálnej deľby z ich strany, ktorá by zvolenej\ndeľbe bránila.\n27/ Na margo odvolacej námietky žalovaných, že novovytvorené pozemky mali byť prikázané do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd uvádza, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva, tak ako vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku Cpj\n70/75 zo 17. 03. 1976, sa rieši vždy to, v akej forme tento spoluvlastnícky podiel bude naďalej\nspoluvlastníkovi patriť, nemení sa jeho podstata. Podstata podielového spoluvlastníctva žalovaných\n1/, 2/ sa teda nezmení ani po reálnom rozdelení nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej\ninštancie rozhodol správne, keď žalovaným 1/, 2/ novovytvorené pozemky prikázal do podielového\nspoluvlastníctva. V zmysle § 137 ods. 2 OZ sú podiely oboch žalovaných rovnaké, teda 1 vzhľadom\nk celku.\n28/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je čo do výroku o\nrozdelení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán vecne správny, preto ho v tejto\nčasti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n29/ Odvolací súd však považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa výrokov\nrozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zriadil vecné bremeno k novovytvoreným pozemkom, zjavne\nmylne in personam. Odvolací súd je názoru, že zriadenie vecného bremena v prospech konkrétne\n\nurčených osôb (in personam) súdom prvej inštancie je v rozpore s ustanovením § 142 ods. 3 OZ <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> (v prípade zriadenia vecného bremena v prospech\nkonkrétnej sporovej strany, t.j. in personam, by po prevode nehnuteľností nový vlastník musel opätovne\nriešiť otázku prístupu k inžinierskym sieťam a domovej studne). Tento záver vyplýva aj zo staršej súdnej\npraxe týkajúcej sa možnosti zriadenia vecného bremena v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva, resp. v rámci konania o vyporiadanie práv a povinností k neoprávnenej\nstavbe ( porovnaj R 50/1985 alebo R 1/1989, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 29/2009 ), v zmysle\nktorej vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu sú vždy spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti;\nviažu sa teda k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich\nnadobúdateľa a nie sú obmedzené len na určité konkrétne osoby; z tejto ich vecnoprávnej povahy\nvyplýva, že sú časovo neobmedzené a nezanikajú smrťou konkrétneho vlastníka; inými slovami v týchto\nprípadoch môže súd zriadiť len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti; je teda vylúčené\nzriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by patrilo určitej osobe. Odvolací súd preto\nv tejto časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP tak, že k novovzniknutým nehnuteľnostiam\nzriadil vecné bremeno in rem (§ 151n ods. 2 OZ).\n30/ O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP a\nvzhľadom na takmer plný úspech žalobcov v konaní im priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov\nkonania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). Odvolací\nsúd zohľadnil skutočnosť, že žalobcovia boli úspešní v merite veci, teda pokiaľ išlo o výrok týkajúci sa\nzrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na druhej strane žalovaní boli v konaní úspešní\nlen nepatrne, a to pokiaľ išlo o charakter súdom prvej inštancie zriadeného vecného bremena.\n31/ Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdnym úradník.\n32/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "5Cdo/87/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e330e663-4445-4d9e-8e9d-ae8e07d674fb:73d43966-c45d-449d-9605-1dbeb457827e", "datum": "2026-05-28", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "45C/161/2010", "guid": "48e4a599-4bd6-4850-9537-09a95f6138b5:4d5d5851-0d6c-4e43-94e8-363a9c0f9808", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e34e54a9-0c99-4e47-b8ad-312b3d931c1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2"}, {"guid": "ussr:25bf458f-3899-4497-bb32-7fe1b486cbf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.294.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.294.2023.1"}, {"guid": "54fecf36-ccdd-4992-ab3c-8dceb65ae039:ae4ff193-84b4-4d7f-a3a5-1b716d0dd1d9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4615201671.1", "spisova_znacka": "6Co/505/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/505/2015 z 26. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4615201671.1"}], "citovane_v": []}