Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/118/2023 z 30. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 7Co/118/2023 1222201594 30. 10. 2024 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2024:1222201594.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., právne zast. JUDr. Matej Oslacký, advokát so sídlom Jarabinková 8E, Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., právne zast. JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53 711 343, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.04.2023 č.k. 32C/14/2022 -258, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (i) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, že z vecí, ktoré mali strany sporu v BSM, sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikazujú: 1) byt č. 6 nachádzajúci sa na 4. poschodí vo vchode Miletičova 43 v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemkoch - parcelách registra "C" parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX E. XXXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom pre k. ú. B., obec Bratislava-Ružinov, okres D. F., a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu v podiele 5197/1314361 (ďalej len „byt“), 2) osobné motorové vozidlo zn. E. G. XXX, rok výroby: 1999, farba: strieborná metalíza, EČV: D. (ďalej len „motorové vozidlo zn. Alfa Romeo“), 3) obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o., so sídlom Miletičova 43, Bratislava, IČO: 51 430 894, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 126484/B, vedený na meno žalobcu, vo výške podielu 100 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá vklad do základného imania v sume 5.000 eur, ktorý je splatený v celom rozsahu (ďalej len „obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o.“), 4) obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., so sídlom Obchodná 37, Bratislava, IČO: 53 282 892, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 147484/B, vedený na meno žalobcu, vo výške podielu 100 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá vklad do základného imania v sume 5.000,- eur, ktorý je splatený v celom rozsahu (ďalej len „obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o.“), 5) hnuteľné veci tvoriace vybavenie domácnosti: televízia čiernej farby zn. H. D., tlačiareň bielej farby zn. Canon, bezdrôtové slúchadlá zn. Sony, práčka bielej farby zn. Beko (ďalej len „hnuteľné veci“) (výrok I.);

(ii) žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 120.359,19 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.); a (iii) žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 143, § 148, § 149 ods. 1 a 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 6, čl. 9, § 153 a § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na nesporné skutkové tvrdenia o zániku manželstva strán sporu rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.05.2021 č.k. 28P/98/2019-53, právoplatného dňa 09.09.2021 (t.j. zániku BSM dňa 09.09.2021), o tom, že medzi sporovými stranami nedošlo k vyporiadaniu ich BSM dohodou, že žaloba bola podaná včas, že do ich BSM patril byt, hnuteľné veci a motorové vozidlo zn. E. G., súd prvej inštancie vykonal vyporiadanie BSM podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka; vyporiadanie nevykonal vo vzťahu k notebooku zn. Umax, kde strany v konaní zhodne tvrdili, že ide o vec vo vlastníctve žalobcu. K nesúhlasu žalobcu, aby do BSM bol zahrnutý obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., konajúci súd uviedol, že obchodný podiel v s.r.o. nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie BSM vyporiadava a že pri oceňovaní obchodného podielu v s.r.o. sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku BSM, avšak z obvyklej ceny v dobe vysporiadania (porovnaj judikát č. R 27/2007 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 28.01.2020 sp. zn. 8Cdo 196/2018), že obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch a obchodovateľná hodnota. Súhlasil s tým, že iba manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce z postavenia spoločníka ustanovené v Obchodnom zákonníku či v spoločenskej zmluve, ktoré je ale potrebné odlíšiť od majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá zostáva manželom spoločná, preto skonštatoval, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. patria do BSM strán sporu. Súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť Nikolayev, s.r.o. bola založená žalobcom dňa 28.02.2018, teda za trvania manželstva so žalovanou, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by bola založená z prostriedkov nepatriacich do BSM, preto vychádzal z toho, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do BSM (kam patria aj príjmy manželov dosiahnuté počas manželstva - napr. mzda alebo príjmy z podnikania aj v podobe vyplateného podielu na zisku spoločnosti). Obranu žalobcu, že táto spoločnosť nevykázala v roku 2021 žiaden zisk (ktorú skutočnosť v konaní nijako nepreukázal) a že všetky jej príjmy pochádzajú z činnosti podriadeného finančného agenta na základe licencie NBS, vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na to, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do BSM. Obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. žalobca nadobudol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 14.11.2020 (pozn. odvolacieho súdu: dňa 14.01.2020 bol vykonaný zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra), teda za trvania manželstva žalobcu a žalovanej a bez významu bola podľa súdu prvej inštancie argumentácia žalobcu, že v tom čase bol v dobrej viere, že už so žalovanou nie je v manželskom vzťahu, naviac v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by táto spoločnosť bola založená z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. patrí do BSM. Ani argumentáciu, že táto spoločnosť v roku 2021 vykázala stratu vo výške 80.000 eur (ktorú skutočnosť v konaní nijako nepreukázal) nevzal do úvahy pri zahrnutí obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. do BSM a k argumentácii žalobcu, že obchodný v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. dostal darom od predošlej spoločníčky p. I., poukázal na to, že žalobca v konaní poukazoval na to, že podľa zmluvy o prevode obchodného podielu bol obchodný podiel prevedený za cenu 1 eur, teda že išlo o odplatný prevod (aj keď len za symbolickú cenu) a nie o dar, a preto aj tento obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. patrí do BSM. Doplnil, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že išlo o dar, nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, poukazoval len na svoje vlastné čestné vyhlásenie zo dňa 04.04.2023 a síce v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že p. I. je pripravená prehlásiť, že išlo o dar, ale súd prvej inštancie na tento prostriedok procesného útoku žalobcu neprihliadal, keďže bol uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Súd prvej inštancie považoval argumentáciu žalobcu za nepreukázanú (resp. v rozpore s vykonaným dokazovaním) a za účelovú, s cieľom vylúčiť obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. z BSM a ukrátiť žalovanú na jej oprávnených nárokoch. Súd prvej inštancie zhrnul, že do BSM žalobcu a žalovanej patria byt, hnuteľné veci, motorové vozidlo zn. E. G., obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., že predmetom vyporiadania BSM v širšom zmysle slova neboli žiadne spoločné záväzky sporových strán, keďže strany sporu žiadne takéto spoločné záväzky v konaní neoznačili (nežiadali o ich vyporiadanie). S odkazom na zásady vyporiadania podľa ust. §

150 Občianskeho zákonníka (s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 22 Cdo 2921/2005, sp. zn. 22 Cdo 3110/2010, sp. zn. 22 Cdo 1274/2006, sp. zn. 22 Cdo 3044/2011, sp. zn. 22 Cdo 1781/2004), zohľadňujúc nastolené kritériá dospel konajúci súd k záveru, že neboli dané také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od zásady rovnosti podielov, pričom strany sporu takéto okolnosti netvrdili (nepreukazovali) a ani nežiadali, aby súd prvej inštancie pristúpil k disparite podielov, poukázal na vzťahy medzi stranami sporu (animozita, strany sa navzájom obviňujú zo spáchania trestných činov, resp. priestupkov), teda že na vyslovenie disparity podielov neboli splnené podmienky. K námietke žalobcu, že za obdobie od 01.01.2021 do 31.10.2022 uhradil dlh na nájomnom (náklady spojené s užívaním bytu) za byt v celkovej výške 1.874,36 eur zo svojich vlastných finančných prostriedkov, konajúci súd uviedol, že na tzv. vnosy do BSM (t.j. na to, čo manžel vynaložil zo svojho na spoločný majetok) môže súd prihliadať len na návrh (§ 150 Občianskeho zákonníka) a keďže žalobca v konaní žiaden takýto zápočet nepožadoval, súd prvej inštancie na to nemohol prihliadať (por. Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1238-1239), naviac žalobca ním tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal (že uhrádzal konkrétne spoločné náklady za užívanie bytu, aké náklady, za aké obdobie, v akej výške a z akých finančných prostriedkov). Doplnil, že ak aj žalobca uhrádzal v období od 01.01.2021 do dňa zániku BSM (dňa 09.09.2021) výdavky na byt zo svojich príjmov, s najväčšou pravdepodobnosťou nešlo o jeho vlastné finančné prostriedky, ale o finančné prostriedky patriace do BSM, kam patrí aj príjem manželov dosiahnutý za trvania manželstva, pretože žalobca žiadnym spôsobom netvrdil a ani nepreukázal, že by disponoval finančnými prostriedkami vo svojom výlučnom vlastníctve (nepatriacimi do BSM), ktoré by použil na veci patriace do BSM. Výdavky na byt v období po zániku BSM (t.j. od 10.09.2021) neboli predmetom konania, keďže predmetom nebolo vyporiadanie ďalších nárokov strán sporu po zániku BSM; uvedené závery sú podľa súdu prvej inštancie v celom rozsahu uplatniteľné aj na ďalšie tvrdenie žalobcu, že žalovaná mu žiadnym spôsobom neprispieva na výdavky na kŕmenie psa, ktorý svoj (údajný) nárok žalobca nešpecifikoval, nepreukázal a ani si ho v konaní neuplatnil. Pri rozhodovaní o tom, čo z majetku BSM má pripadnúť tomu-ktorému manželovi, súd prvej inštancie vychádzal najmä z účelného využitia jednotlivých vecí, aby suma na vyrovnanie podielov bola pokiaľ možno čo najnižšia, ktoré pravidlo nie je možné aplikovať paušálne a bezvýnimočne (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2433/1999, sp. zn. 22 Cdo 1280/2011). Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu bola zhoda o tom, že byt má byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, ktoré vyporiadanie považoval aj súd prvej inštancie za účelné, keďže žalobca v byte býva a hradí náklady za jeho užívanie, rovnako bolo účelné, aby boli do výlučného vlastníctva žalobcu prikázané hnuteľné veci a z dôvodu výlučného užívania aj motorové vozidlo zn. E. G. (ktoré žalobca kúpil dňa 19.09.2019, po celý čas ho užíval a uhrádzal súvisiace náklady). Čo sa týka obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., v týchto je jediným spoločníkom žalobca, do úvahy tak prichádzalo len ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu. Všetky veci patriace do BSM strán sporu tak súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý spôsob vyporiadania BSM žalovaná navrhovala a takýto spôsob vyporiadania BSM (s výnimkou toho, že podľa žalobcu obchodné podiely v spoločnostiach vôbec nepatrili do BSM) navrhoval aj žalobca. Pri stanovení hodnoty vecí patriacich do BSM vychádzal súd prvej inštancie z ich stavu ku dňu zániku BSM a z ich obvyklej ceny (tzv. trhová cena, resp. všeobecná hodnota) v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku (uznesenie NS SR zo dňa 31.03.2020 sp. zn. 6 Cdo 53/2019). Súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k hodnote bytu žalobca poukazoval na to, že táto je podľa kalkulátora internetovej stránky nehnuteľnosti.sk v rozmedzí 114.000-145.000 eur, že byt je v dezolátnom stave (pleseň v kúpeľni, opadávajúca omietka, nefunkčné elektrické zástrčky, zanedbaná čistota), ktoré tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil ani kalkuláciu z internetovej stránky nehnutelnosti.sk a až deň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, žalobca doručil súdu znalecký posudok znalca F. A. J. č. 3/2023 zo dňa 25.03.2023 (ďalej len „Znalecký posudok č. 3/2023“), na ktorý súd prvej inštancie neprihliadal, keďže bol predložený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná naopak argumentovala tým, že byt o výmere cca 60 m2 má podľa dostupných inzercií hodnotu 220.000-250.000 eur, že byt bol prerobený na trojizbový (z dvojizbového), že je v pôvodnom stave a že rekonštrukciou prešli len okná, ktoré sú plastové, na preukázanie ktorých tvrdení žalovaná predložila štyri inzeráty z internetovej stránky reality.sk (na predaj trojizbových bytov v pôvodnom stave v lokalite Bratislava-Ružinov: trojizbový byt v pôvodnom stave s plochou 75 m2 za kúpnu cenu 224.000 eur; trojizbový byt v pôvodnom stave s plochou 74,73 m2 za kúpnu cenu 279.900 eur; trojizbový byt v pôvodnom stave s plochou 64 m2 za kúpnu cenu 263.000 eur a trojizbový byt v pôvodnom stave s plochou 66,19 m2 za kúpnu cenu 229.000 eur). Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní neboli predložené žiadne iné dôkazy o hodnote bytu, preto vychádzal zo žalovanou

predložených inzerátov z internetovej stránky G., ktoré inzerované byty síce mali väčšiu výmeru ako byt, čo však podľa názoru súdu prvej inštancie nemalo vplyv na hodnotu bytu, ktorá bola prepočítaná podľa výmery (podlahovej plochy) bytu (s tým, že je známou skutočnosťou, že byty s menšou výmerou sú v prepočte na 1 m2 drahšie ako byty s väčšou výmerou). Pri určení hodnoty bytu vychádzal súd prvej inštancie z výmery bytu 51,97 m2 (žalovaná tvrdenie o podlahovej ploche cca 60 m2 nepreukázala) a vychádzal zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05.06.2006. Prepočtom ceny inzerovaných bytov na 1 m2 (byt o výmere 75 m2 za cenu 224.000 eur - cena 2.986,67 eur za 1 m2, byt o výmere 74,73 m2 za cenu 279.900 eur - cena 3.745,48 eur za 1 m2, byt o výmere 64 m2 za cenu 263.000 eur - cena 4.109,38 eur za 1 m2, byt o výmere 66,19 m2 za cenu 229.000 eur - cena 3.459,74 eur za 1 m2), dospel súd prvej inštancie k priemernej cene za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur (priemer cien inzerovaných bytov) a k hodnote bytu o výmere 51,97 m2 vo výške 185.809,38 eur (3.575,32 eur x 51,97). Cenu bytu za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur považoval súd prvej inštancie za primeranú cenám porovnateľných bytov v danom mieste a čase a podporne poukázal na štatistiku cien nehnuteľností zverejnenú na webovej stránke K. (ako na skutočnosť všeobecne známu, resp. známu súdu z jeho činnosti, ktorú v zmysle § 186 ods. 1 CSP nebolo potrebné dokazovať), podľa ktorej v čase vyhlásenia rozsudku bola priemerná cena trojizbových bytov v lokalite Bratislava-Ružinov vo výške 3.730 eur za 1 m2 a priemerná cena dvojizbových bytov vo výške 3.872 eur za 1 m2. Vo vzťahu k hnuteľným veciam (vybaveniu domácnosti) žalovaná uviedla, že ich odhadovaná hodnota je 1.500 eur (vrátane notebooku zn. Umax), ktorú ale nepreukázala a uvedené žalobca v celom rozsahu poprel, keď uviedol, že hnuteľné veci majú viac než desať rokov a nemajú fakticky žiadnu hodnotu; nakoľko tak podľa súdu prvej inštancie nebola žiadnym spôsobom preukázaná hodnota hnuteľných vecí, pričom medzi stranami nebolo sporné, že ide o veci, ktoré majú viac ako desať rokov, súd prvej inštancie vychádzal z ich nulovej hodnoty (s ohľadom na ich životnosť a nepredajnosť). Ohľadom motorového vozidla zn. E. G. žalobca argumentoval, že jeho nadobúdacia cena bola 300 eur a investície do neho v roku 2022 boli vo výške 300 eur, teda že jeho hodnota je nulová, na preukázanie svojich tvrdení však žalobca nepredložil žiadne dôkazy (okrem kúpnej zmluvy) a súd prvej inštancie doplnil, že vynaloženie nákladov na vec po zániku BSM je pre stanovenie hodnoty veci podľa jej stavu ku dňu zániku BSM irelevantné. Žalovaná uviedla, že odhadovaná hodnota motorového vozidla zn. E. G. je 500 eur a na preukázanie svojich tvrdení predložila dva inzeráty z internetového autobazáru, podľa ktorých bola cena porovnateľných vozidiel vo výške 700-2.290 eur; keďže išlo o porovnateľné vozidlá (značka, typ vozidla aj rok výroby, vyšší počet najazdených kilometrov), súd prvej inštancie vychádzal z ceny vo výške 500 eur. Pri stanovení hodnoty obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. súd prvej inštancie vychádzal zo žalovanou predložených účtovných závierok zostavených ku dňu 31.12.2021 (t.j. za hospodársky rok 2021 v čase najbližšie ku dňu zániku BSM dňa 09.09.2021), pričom žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stav týchto spoločností v čase od zániku BSM dňa 09.09.2021 do zostavenia účtovných závierok dňa 31.12.2021 zmenil a žalobca len všeobecne tvrdil, že spoločnosti nemajú žiaden majetok a nedosahujú žiaden zisk (v prípade spoločnosti Nikolayev, s.r.o.), resp. že v roku 2021 boli v strate (v prípade spoločnosti Kaleton Web s.r.o.), ktoré tvrdenia ale žalobca rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pri stanovení hodnoty obchodného podielu sa vychádza z jeho stavu v čase zániku BSM a z jeho ceny v čase vyporiadania BSM (porovnaj judikát R 27/2007) a stotožnil sa s názorom žalovanej, že vlastné imanie týchto spoločností zodpovedá minimálnej cene, za akú by v danom mieste a čase bolo možné predať obchodné podiely (rozdiel medzi hodnotou celej strany aktív/majetku spoločnosti a hodnotou záväzkov spoločnosti). Žalobca v konaní neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty týchto obchodných podielov a z jeho strany tak išlo o neúčinné popretie skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 2 CSP) a skutkové tvrdenie žalovanej o hodnote týchto obchodných podielov bolo potrebné považovať za nesporné (žalobcom nepopreté). Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že hodnota obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. je vo výške 5.385 eur a hodnota obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. je vo výške 49.024 eur (čo zodpovedá vlastnému imaniu týchto spoločností podľa účtovných závierok za rok 2021). Súd prvej inštancie zhrnul, že celková hodnota vyporiadavaného majetku v BSM tak činila 240.718,38 eur (185.809,38 + 0 + 500 eur + 5.385 + 49.024), z čoho polovica predstavuje sumu 120.359,19 eur; keďže súd prvej inštancie prikázal žalobcovi všetok vyporiadavaný majetok v hodnote 240.718,38 eur, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov polovicu z tejto sumy, preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 120.359,19 eur, pričom zdôraznil, že nebol viazaný návrhom žalovanej (ktorá požadovala zaplatenie sumy 120.000 eur), keďže v prejednávanom prípade ide o spor, v ktorom spôsob vyporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zároveň určil žalobcovi dlhšiu lehotu na plnenie v trvaní 60 dní, ktorá sa mu javila dostatočná na to, aby mohol pristúpiť k

dobrovoľnému splneniu tejto svojej povinnosti (§ 232 ods. 3 CSP), i keď samotný žalobca dlhšiu lehotu na plnenie nepožadoval. K uplatnenej koncentrácii konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca deň pred pojednávaním dňa 06.04.2023 doručil súdu prvej inštancie viacero listín, najmä však Znalecký posudok č. 3/2023, na pojednávaní navrhol, aby súd prvej inštancie vykonal ako dôkaz doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 zo dňa 27.05.2021 a v rámci záverečnej reči uviedol, že p. I. je pripravená urobiť pred súdom vyhlásenie o tom, že prevod obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bol bezodplatný (t.j. dar), na ktoré prostriedky procesného útoku súd prvej inštancie neprihliadol a návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol, keďže boli uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania s poukazom na ust. § 153 CSP. Podľa súdu prvej inštancie mal žalobca možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného útoku už skôr v priebehu konania, pričom žalobca neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku a i keď žalobca na pojednávaní uviedol, že Znalecký posudok č. 3/2023 doručil súdu hneď, ako mu ho odovzdal znalec, zo samotného Znaleckého posudku č. 3/2023 vyplýva, že bol vypracovaný už dňa 25.03.2023 (žalobca ho doručil súdu až dňa 05.04.2023), že žalobca si jeho vypracovanie objednal až dňa 14.03.2023, pritom tieto prostriedky procesného útoku (návrhy na dokazovanie) mohol a mal zabezpečiť a predložiť súdu prvej inštancie omnoho skôr, keďže spor prebieha od podania žaloby žalobcom dňa 17.03.2022. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca bol uznesením súdu zo dňa 10.10.2022 (výzva na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) poučený v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP, že na neskôr predložené a označené dôkazy a skutočnosti súd nemusí prihliadnuť, bol poučený aj o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 CSP (a to aj v rámci písomného poučenia o procesných právach a povinnostiach). Listinné dôkazy boli advokátovi žalovanej doručené zo strany súdu prvej inštancie až na pojednávaní dňa 06.04.2023, žalovaná tak nemala zachovanú dostatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie; uvedené platí najmä vo vzťahu k predloženému Znaleckému posudku č. 3/2023, keďže advokát žalovanej sa s ním mohol oboznámiť len v krátkosti v rámci prebiehajúceho pojednávania a pokiaľ by súd prvej inštancie chcel zachovať rovné postavenie stranám sporu, musel by žalovanej vytvoriť dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so Znaleckým posudkom č. 3/2023 (čl. 6 a čl. 9 CSP), teda by za týmto účelom musel súd prvej inštancie nariadené pojednávanie odročiť na nový termín. Rovnaké podľa súdu prvej inštancie platí vo vzťahu k návrhu na výsluch svedkyne p. I., navyše advokát žalovanej v reakcii na žalobcom predložený Znalecký posudok č. 3/2023 na pojednávaní žiadal, aby súd prvej inštancie vo veci ustanovil znalca a aby nariadil znalecké dokazovanie ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu, čo by si vyžiadalo odročenie pojednávania a ďalšie úkony zo strany súdu prvej inštancie, a všetko uvedené by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie na tieto prostriedky procesného útoku žalobcu neprihliadol a návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol. Vo vzťahu k doložke právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 zo dňa 27.05.2021 poukázal na to, že je vyznačená na fotokópii rozsudku predloženej žalovanou, ktorá skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 2 CSP) a pri posudzovaní procesného úspechu v konaní musí z uvedeného dôvodu zohľadňovať viacero kritérií; súd tak posudzuje procesný úspech či neúspech primárne podľa veľkosti podielu, ktorý bol manželom zo spoločného majetku prisúdený, ak sú podiely manželov rovnaké, môže prihliadať na procesné návrhy strán o rozsahu a hodnote BSM či o spôsobe jeho vyporiadania (porovnaj judikát R 42/1972). Uviedol, že v prejednávanej veci boli podiely manželov na majetku v BSM rovnaké, súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalovanej ohľadom jej procesných návrhov týkajúcich sa rozsahu, hodnoty a spôsobu vyporiadania BSM a naopak, žalobca bol v tomto zmysle v celom rozsahu neúspešný, v priebehu konania zaujal k veci taký postoj, že majetok má byť prikázaný jemu, ale žalovanej by najradšej nevyplatil nič (a žalobca v tomto smere neprodukoval žiaden konkrétny návrh), žalovaná naopak od počiatku pristupovala k predmetu sporu tak, že sa chcela so žalobcom zmierlivo dohodnúť (či už súdne alebo mimosúdne), vyzvala žalobcu na mimosúdne vyporiadanie BSM listom zo dňa 09.08.2022 (pred začatím sporu), ktorý jej návrh žalobca odmietol ako „špekulatívny a neopodstatnený“, pričom súd prvej inštancie napokon rozhodol v intenciách návrhu žalovanej na mimosúdne vyporiadanie BSM. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok žiadal žalobca zmeniť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K hodnote bytu určenej na sumu 185.809,38 eur namietal žalobca, že už v priebehu predbežného prejednania sporu uviedol, že inzeráty nemožno použiť ako podklad na ocenenie hodnoty bytu, keďže inzerované byty nezodpovedajú stavu bytu, ktorý je predmetom konania, pričom podstatné rozdiely spočívali v tom, že byt je menší (51,97 m2) ako boli inzerované byty (64-75 m2), predmetné byty (ich ocenenie) nezohľadňovali stav bytu strán sporu, byt bol pôvodne 2-izbový (3 izba vznikla prerábkou), čomu zodpovedá aj jeho výmera, pričom inzerované byty sú 3-izbové a všetky s podstatne väčšou výmerou a že pri žalovanou predložených inzerátoch išlo o tzv. ponukové ceny (ceny požadované predávajúcimi), nie realizované ceny (skutočná kúpna cena, za ktorú sa predmetné byty predali). Žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené si objednal vypracovanie Znaleckého posudku č. 3/2023, podľa ktorého je cena bytu 151.585,22 eur (pri skutočnej výmere 52,16 m2 spôsobenej prerábkou bytu), teda rozdiel medzi cenou bytu určenou súdnym znalcom a cenou určenou súdom prvej inštancie predstavuje 34.224,16 eur (18,42 %), čo má za následok, že žalobcovi by sa nepodarilo speňažiť predmetný byt za súdom prvej inštancie určenú cenu (aby mohol vyplatiť žalovanej súdom priznanú sumu). Súd prvej inštancie podľa žalobcu svojvoľným postupom v rozpore so zákonom de facto priznal žalovanej väčší podiel z BSM, a síce použil na vec správnu právnu normu (§ 150 Občianskeho zákonníka), túto ale nesprávne aplikoval, pričom neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie o sudcovskej koncentrácii konania, pre ktorú súd prvej inštancie na prvom pojednávaní odmietol vykonať dôkazy (Znalecký posudok č. 3/2023) predložené žalobcom pred týmto prvým pojednávaním za situácie, že hodnota bytu bola medzi stranami sporná (vypracovanie znaleckého posudku navrhovala na pojednávaní dňa 06.04.2023 aj žalovaná). Súd prvej inštancie nadradil rýchlosť konania pred náležitým zistením skutkového stavu a odstránením sporných skutočností s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti vykonať relevantné dôkazy, ale súdu prvej inštancie nebránilo vykonávať dôkazy predkladané žalovanou, ktoré s predmetom sporu nemali absolútne žiaden súvis, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu v neprospech žalobcu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie určil, že obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. patrí do BSM, pretože žalobca obchodný podiel nadobudol počas trvania manželstva, vychádzal zo zmluvy o prevode obchodného podielu, podľa ktorej žalobca obchodný podiel nadobudol odplatne za sumu vo výške 1 eur, pričom odmietol argumentáciu žalobcu, že kúpna cena 1 eur bola v zmluve uvedená formálne, že obchodný podiel nadobudol žalobca od prevodcu bezodplatne ako dar, o čom podľa žalobcu svedčí aj fakt, že žalobca kúpnu cenu prevodcovi v skutočnosti nikdy neuhradil. S poukazom na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a na to, že na prevod obchodného podielu sa používa zmluva o prevode obchodného podielu ako zmluvný typ sui generis upravený Obchodným zákonníkom, kedy ani v prípade bezodplatného prevodu obchodného podielu nie je tento možné uskutočniť darovacou zmluvou, žalobca namietal, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. § 41a Občianskeho zákonníka a čestné vyhlásenie žalobcu o darovaní obchodného podielu, vrátane návrhu na výsluch svedka – prevodcu obchodného podielu p. I.; súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu za nepreukázané, odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a povýšil rýchlosť konania pred potrebou náležitého zistenia skutkového stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že obchodný podiel žalobca nenadobudol z prostriedkov patriacich do BSM (kúpna cena vo výške 1 eur), keďže kúpna cena nebola žalobcom ako nadobúdateľom nikdy uhradená, ani majetková hodnota tohto obchodného podielu nepatrí a nemôže patriť do BSM strán sporu, pretože rozhodujúcou je vôľa zmluvných strán, ktorou bolo previesť obchodný podiel na žalobcu bezodplatne a ak by kúpna cena uvedená v zmluve o prevode obchodného podielu aj bola reálna (došlo k odplatnému predaju obchodného podielu), potom podľa žalobcu vyvstáva otázka, prečo kúpna cena predstavovala sumu 1 eur - ak išlo o nezastieraný právny úkon a trhová hodnota obchodného podielu bola skutočne 1 eur, neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorým určil hodnotu obchodného podielu vo výške 49.024 eur; iný záver, ako že v skutočnosti išlo o bezodplatný prevod obchodného podielu z prevodcu na žalobcu, nedáva žiadnu logiku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým určil že obchodný podiel patrí do BSM, lebo bol kúpený za sumu vo výške 1 eur a zároveň má niekoľko tisíc násobnú hodnotu je tak podľa žalobcu svojvoľné, nepreskúmateľné a nezákonné a ak by súd prvej inštancie vykonal žalobcom navrhované dôkazy (čestné vyhlásenie alebo výsluch p. Zavadskej), musel by dospieť k záveru, že vôľou účastníkov bolo darovanie obchodného podielu a napadnuté rozhodnutie je vydané predčasne bez vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie uplatnil neprípustným spôsobom sudcovskú koncentráciu

konania, kedy rýchlosť konania absolútne nadradil princípu právnej istoty, princípu voľného hodnotenia dôkazov a pokiaľ ide o obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. vzhľadom na jej špecifický predmet činnosti, z ktorého dosahuje obrat (činnosť podriadeného finančného agenta v podregistri poistenia alebo zaistenia) by tento nemal patriť do BSM, nakoľko spoločnosť Nikolayev, s.r.o. je iba prostriedkom, prostredníctvom ktorého vykonáva žalobca podnikateľskú činnosť. K hodnote obchodných podielov namietal, že súd prvej inštancie pri ocenení ich hodnoty považoval za ich hodnotu výšku vlastného imania spoločnosti podľa účtovnej závierky spoločnosti za rok 2021, ktorým postupom súd prvej inštancie dospel k záveru, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Činnosť podriadeného finančného agenta je výlučne viazaná na osobu žalobcu a spoločnosť nie je bez aktívnej činnosti žalobcu (sprostredkovania) schopná dosahovať príjem, pretože ide o činnosť žalobcu, ktorý ju vykonáva prostredníctvom právnickej osoby (žalobca je zapísaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedeného NBS). Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie neurčil skutočnú (predajnú) hodnotu obchodného podielu, ale iba jej účtovnú hodnotu, ktorá bez ďalšieho nepredstavuje sumu, za ktorú je možné obchodný podiel speňažiť na trhu, nezohľadňuje špecifiká tej-ktorej spoločnosti, a teda súd prvej inštancie priznal žalovanej väčší podiel z BSM. Žalobca na tieto skutočnosti poukázal v rámci konania pred súdom prvej inštancie, nie je tak pravdou, že žalobca v konaní neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty týchto obchodných podielov, keď výslovne poprel tvrdenia žalovanej o hodnote obchodných podielov. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania namietal žalobca, že žalobu podal žalobca, ktorému bolo, pokiaľ ide o prikázanie vecí do jeho výlučného vlastníctva, vyhovené (s výnimkou obchodných podielov, ktoré podľa žalobcu nepatrili do BSM), že žalobca navrhoval byt vyporiadať prikázaním do jeho výlučného vlastníctva, teda záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol v celom rozsahu v konaní neúspešný je podľa neho nepochopiteľné a nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobca v žalobe neuviedol sumu, ktorú by mal zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu, bol podľa žalobcu nedostatok žaloby, na ktorej odstránenie mal súd prvej inštancie žalobcu zrozumiteľne vyzvať (žalobca nebol v konaní v tom čase zastúpený advokátom) a až na predbežnom prejednaní sporu (16.02.2023) súd prvej inštancie žalobcu riadne poučil, že mal by navrhnúť hodnotu majetku patriaceho do BSM a zároveň sumu na vyrovnanie podielov. Zo všeobecných poučení súdu prvej inštancie doručených žalobcovi nebolo žalobcovi zrejmé, že podanie má obsahovať aj určenie sumy vyrovnacieho podielu, pričom nedostatok poučovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie je o to vážnejší, že žalobca je síce občanom Slovenskej republiky, ale pôvodom z Ukrajiny a súdu prvej inštancie bolo známe, že žalobca síce ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom, ale nie vždy je schopný porozumieť významu použitých slov vyjadrených v odbornej terminológii. Žalobca poukázal na to, že využil možnosť požiadať Centrum právnej pomoci (ďalej len „CPP“) o právnu pomoc v predmetom spore žiadosťou zo dňa 02.11.2022, príslušné rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci CPP vydalo až 02.02.2023, právoplatné 10.02.2023, ale CPP určený advokát neprevzal zastupovanie žalobcu, preto nie vlastnou vinou nebol žalobca na predbežnom prejednaní sporu a ani na prvom pojednávaní, zastúpený advokátom. Žalobca ešte pred termínom prvého pojednávania znova kontaktoval CPP a požiadal o zmenu určeného advokáta, ktorý bol určený dňa 17.04.2023, teda po uskutočnení prvého pojednávanie vo veci, na ktorom súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie. Z rozhodnutí CPP vyplýva, že žalobca je v hmotnej núdzi, preto nebolo od neho možné spravodlivo požadovať, aby si zabezpečil advokáta na vlastné náklady a žalobca sa v zmysle formálneho poučenia súdu prvej inštancie v dobrej viere spoliehal, že jeho práva budú v konaní riadne chránené. Žalobca namietal, že ak by si súd prvej inštancie splnil riadne svoju poučovaciu povinnosť aj s prihliadnutím na zahraničný pôvod žalobcu, mal zistiť, že žalobca včas požiadal CPP o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá mu bez jeho zavinenia nebola včas poskytnutá. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý bez splnenia zákonných podmienok preferoval rýchlosť konania, došlo podľa žalobcu k porušenia práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V rámci predbežného prejednania sporu žalobca argumentoval, že hodnota bytu je podľa kalkulátora na stránke nehnutelnosti.sk v rozmedzí 114.000-145.000 eur, žalovaná uviedla odlišné ceny vo výške 220.000-250.000 eur, ktoré sa ukázali ako nereálne. Na základe priebehu predbežného prejednania sporu si žalobca nechal vypracovať Znalecký posudok č. 3/2023, ktorým bola hodnota bytu určená na sumu 151.585,22 eur, ktorý dôkaz súd prvej inštancie odmietol vykonať a uspokojil sa s určením ceny bytu podľa inzerátov predložených žalovanou. Žalobca namietal, že žalovaná nebola úspešná ani v časti určenia hodnoty hnuteľných vecí (vybavenie domácnosti), ale úspešný bol žalobca, ktorý účinne poprel tvrdenia žalovanej, čo súd prvej inštancie nevzal do úvahy pri určení úspešnosti strán v spore. Žalobca zhrnul, že celková hodnota vyporiadávaného majetku BSM mala byť 152.085,22 eur (hodnota bytu vo výške 151.585,22 eur + hodnota motorového vozidla zn. E. G. vo výške 500 eur), teda suma na vyrovnanie podielov, na ktorej zaplatenie mal byť žalobca zaviazaný predstavuje sumu vo výške 76.042,61 eur. Súd prvej inštancie podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím zasiahol do práva

žalobcu na právnu istotu a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, rozhodnutie je pre žalobcu likvidačné (je nepravdepodobné, že by žalobca majetok predal za premrštené sumy, k akým dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí), je neprípustné, aby súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na domnienkach a úvahách bez opory vo vykonanom dokazovaní a v priamom rozpore s platnou právnou úpravou. Napadnuté rozhodnutie je preto pre žalobcu prekvapivé, čo má za následok nesprávnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť celého rozhodnutia. Vzhľadom na nesprávnosť výroku I. a II. je nesprávnym a nezákonným aj výrok III. napadnutého rozhodnutia. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 02.08.2023 a žiadala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná mala za to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a zákonný, súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi, aplikoval relevantné ustanovenia, ktoré správne interpretoval, pričom svoje úvahy opieral aj o rozhodovaciu prax súdov a žalobcom uvedené odvolacie dôvody podľa žalovanej nie sú naplnené. Žalobca prejavuje nespokojnosť s hodnotou bytu určenou súdom prvej inštancie, ktorú námietku žalovaná nepovažovala za dôvodnú, pretože súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s hodnotou bytu na základe tvrdení strán sporu a predložených dôkazov. Podľa žalovanej nie je relevantné, že byt patriaci do BSM je menší, ako boli inzerované byty, pretože súd prvej inštancie vychádzal z priemernej ceny za jeden m2, čo je úvaha správna a logická, pričom súd prvej inštancie súčasne poukázal na štatistiku cien na webovej stránke K., kde sa dvojizbové byty predávajú dokonca drahšie (v prepočte na jeden m2), pričom žalovanou predložená inzercia predstavovala relevantný dôkaz v konaní. Žalobca poukazoval aj na stav bytu, ktorý ale nepreukázal (pleseň a pod.), pričom žalovaná uviedla vlastné skutkové tvrdenia (pôvodný stav, čiastočne prerobený - prerábka interiéru a osadenie plastových okien), žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenom zlom stave bytu, ktorý by hodnotu bytu znižoval až na ním deklarované sumy 114.0000-145.000 eur. Pokiaľ žalobca opätovne poukazoval na Znalecký posudok č. 3/2023, s týmto sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal a uviedol, prečo na tento dôkaz neprihliadal. Žalovaná doplnila, že žalobca aj žalovaná boli počas konania poučení o sudcovskej koncentrácii, (že majú skutkové tvrdenia a dôkazy predkladať včas, inak na ne súd nemusí neskôr prihliadať), o ktorú situáciu išlo predložením Znaleckého posudku č. 3/2023 súdu prvej inštancie deň pred pojednávaním, na ktorom vyhlásil rozsudok. Žalovaná v súvislosti so zásadou koncentrácie konania poukázala na to, že žalobca podal žalobu dňa 17.03.2022, k nej nepripojil žiadny dôkaz, ktorým by dokazoval cenu bytu, dôkaz nepredložil ani v jeho replike, ani na predbežnom prejednaní sporu, nežiadal súd prvej inštancie o pribratie znalca, aby určil cenu bytu, jeho ocenenie si nechal zhotoviť vo vlastnej réžii bez súčinnosti žalovanej a súdu prvej inštancie a domnieval sa, že žalovanú prekvapí na pojednávaní s nízkou cenou bytu. Žalobca podľa žalovanej Znaleckým posudkom č. 3/2023 zrejme disponoval skôr, než deň či dva pred pojednávaním a z jeho strany išlo o účelové konanie s cieľom minimalizovať oprávnené nároky žalovanej (z vyjadrení žalobcu vyplýva, že nebol ochotný žalovanej nič vyplatiť a majetok chcel pre seba). Postup súdu prvej inštancie, keď s odkazom na ustanovenie § 153 CSP dôkaz žalobcu (Znalecký posudok č. 3/2023) nepripustil resp. na tento neprihliadal, bol podľa žalovanej správny, žalobca mal viac ako rok na to, aby si znalecký posudok nechal vypracovať a včas ho predložil súdu prvej inštancie. Predložením Znaleckého posudku č. 3/2023 v rozpore s ust. § 153 CSP správne súd prvej inštancie poukázal na to, že pre procesne nehospodárne konanie žalobcu by nebola zachovaná pre žalovanú lehota na prípravu na pojednávanie a bola by narušená rovnosť strán, pretože žalovaná mala pár minút na oboznámenie sa so Znaleckým posudkom č. 3/2023, ktoré konanie žalobcu predstavuje zneužitie práva (čl. 5, čl. 8, čl. 17, § 157 ods. 1 a § 179 ods. 1 CSP). Žalovaná dodala, že Znalecký posudok č. 3/2023 nie je jediným dôkazom, ktorým sa preukazuje hodnota bytu, súd prvej inštancie mal ku dňu 06.04.2023 dostatok skutkových informácii a dôkazov na to, aby si mohol o otázke hodnoty bytu urobiť relevantný záver. Žalovaná namietala, že zrejme ušlo pozornosti žalobcu, že pred prvým pojednávaním sa uskutočnilo predbežné prejednanie sporu (16.02.2023), kde súd prvej inštancie uviedol predbežné právne posúdenie a vyjadril sa aj k otázke hodnoty bytu (v podstate totožne ako na pojednávaní a v rozsudku), teda žalobca bol oboznámený s predbežným názorom súdu prvej inštancie, kedy mal hodnotu bytu za ustálenú, nakoľko žalovaná svoje tvrdenia podporila dôkazmi (inzerciou), zatiaľ čo žalobca iba prejavoval nesúhlas s takto stanovenou cenou a odkazoval na internetové výpočty. Žalovaná pripomenula, že svoje dôkazy predložila súdu prvej inštancie včas, v súlade so zásadou hospodárnosti a koncentráciou konania, preto je bezpredmetná úvaha žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Žalobca sa snaží účelovo vyňať obchodný podiel z masy BSM spôsobom, že vlastný právny úkon (odplatný prevod obchodného podielu) považuje za zastretý právny úkon a tvrdí, že malo ísť

o darovanie. Súd prvej inštancie správne odmietol argumentáciu žalobcu, keď z obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu jasne vyplýva, že bol prevedený za sumu 1 eur, pričom darovaním sa rozumie bezodplatné prevedenie vlastníckeho práva na inú osobu a na vec nemožno aplikovať ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože okrem toho, že sa ho žalobca účelovo dovoláva (s cieľom vyňať vec z BSM), nie sú neplnené predpoklady k tomu, aby namiesto odplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu mala platiť darovacia zmluva, pretože nie sú splnené jej náležitosti (prejav vôle darcu a obdarovaného, aby darca bezodplatne previedol na obdarovaného vlastníckeho právo k určitej veci). V tomto prípade bola medzi stranami dojednaná odplata za prevod obchodného podielu vo výške 1 eur, ktorá bola aj zaplatená, čo vyplýva z vyjadrení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca nikdy netvrdil, že by odplatu nezaplatil, ale uviedol iba to, že to bolo pre zjednodušenie procesu a prejav vôle zmluvných strán nepochybne smeroval k tomu, aby bola za obchodný podiel zaplatená odplata. Tvrdenia žalobcu, že kúpna cena nebola žalobcom uhradená, považovala žalovaná za neprípustnú novotu v odvolacom konaní a doplnila, že aj keby nebola uhradená, znamená to iba toľko, že sa žalobca dostal do omeškania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy, resp. tieto nenavrhoval v súlade s CSP včas, návrh na doplnenie dokazovania prvýkrát odznel až v záverečnej reči a logickým dôsledkom nehospodárneho postupu žalobcu bolo odmietnutie navrhovaného dôkazu súdom prvej inštancie. Žalovaná poukázala na to, že prejav vôle možno výkladom iba zisťovať, nie ho dodatočne meniť, ak sa to jednej zo zmluvných strán aktuálne nehodí, preto sú nesprávne úvahy žalobcu o tom, že hodnota podielu by bola 1 eur, pretože táto sa neurčuje podľa odplaty za obchodný podiel, ale podľa vlastného imania spoločnosti, ktoré zodpovedá hodnote obchodného podielu. Žalovaná nerozumela argumentácii žalobcu, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. by nemal patriť do BSM vzhľadom na predmet podnikania, keď nie je zrejmé, aký súvis má predmet podnikania s tým, či obchodný podiel možno alebo nemožno zaradiť do BSM. NS SR bolo ustálené, že obchodný podiel do BSM patrí ako iná majetková hodnota, pričom žalobca neuvádza zásadné argumenty, ktoré by túto ustálenú súdnu prax mali zmeniť. Pokiaľ žalobca vytýka súdu prvej inštancie určenie účtovnej a nie skutočnej hodnoty obchodného podielu, žalovaná namietala, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty obchodných podielov, ani jedenkrát sa nevyjadril k hodnote obchodných podielov a namietal iba to, že obchodné podiely sú zahrnuté do BSM. Obchodné podiely bolo potrebné zahrnúť do BSM, pretože boli nadobudnuté počas manželstva, pričom z BSM nie sú vyňaté a nie je zrejmé, na ktoré konkrétne tvrdenia žalobca odkazuje, ak v odvolaní tvrdí, že poprel tvrdenia o hodnote obchodných podielov žalovanej - žalovaná poskytla nielen tvrdenia o hodnote obchodných podielov, ale aj dôkazy, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, iba uvádzal vlastné subjektívne úvahy o tom, ako on veci vníma. Je nepodstatné, že spoločnosť Nikolayev s.r.o. má príjem z činnosti podriadeného finančného agenta, ktorá činnosť nevylučuje, aby sa zarobené finančné prostriedky zarátali do BSM, resp. ak manžel túto činnosť vykonáva prostredníctvom obchodnej spoločnosti, aby sa príjmy započítali do ziskov spoločnosti a tým sa zvyšovala hodnota obchodného podielu, bezvýznamné je aj časové obdobie, počas ktorého žalobca spoločnosti vlastnil a že nedosahujú žiadny zisk. Pre určenie hodnoty obchodného podielu nie je podľa žalovanej podstatné, za akú sumu bol nadobudnutý alebo ako dlho ho žalobca vlastnil, podstatné je, že žalobca nadobudol obchodný podiel v spoločnosti počas manželstva, tento podiel mal určitú hodnotu už v čase jeho nadobudnutia bez ohľadu na nadobúdaciu cenu alebo na to, či sám žalobca vykonával podnikateľskú činnosť. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že pri určení hodnoty vecí patriacich do BSM sa vychádza z ich stavu ku dňu zániku BSM, ale z hodnoty v čase vyporiadania. Tvrdenie žalobcu o nulovej hodnote je tak neprípustná novota v odvolacom konaní, navyše toto tvrdenie je v rozpore so účtovnou závierkou. Sumarizujúc uvedené, žalobca nepoprel (preukázané) tvrdenie žalovanej o hodnote spoločností a neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, súd prvej inštancie preto správne vychádzal z tvrdení žalovanej ako zo zisteného skutkového stavu (§ 151 CSP). Žalovaná považovala za správny aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, nerozumela tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie vyhovel jeho požiadavke na prikázanie veci do jeho výlučného vlastníctva, keďže žalobca v podanej žalobe neuviedol úplný rozsah vecí patriacich do BSM (tento bol ustálený až po podaní žalovanej) a sama žalovaná už mimosúdne žiadala, aby boli všetky hnuteľné a nehnuteľné veci prikázané žalobcovi, a v tomto smere podala aj sama žalobu (keďže nevedela, že ju žalobca podal skôr). Spôsob vyporiadania tak bol zhodne navrhnutý stranami sporu s tým, že žalobca neúčinné popieral, že by do BSM patrili aj obchodné podiely a neuviedol celý rozsah vecí, ktorý bol napokon vyporiadaný, chcel BSM vyporiadať len prikázaním bytu do jeho výlučného vlastníctva a žalovanej nič nezaplatiť. Podľa žalovanej je absurdné tvrdiť, že žalobca nerozumel tomu, čo sa pred súdom prvej inštancie dialo a že je cudzinec, že mal na to súd prvej inštancie brať ohľad, keďže žalobca nikdy takéto požiadavky pred súdom prvej inštancie nevzniesol, žalobca reagoval na výzvy súdu prvej inštancie a na pojednávaní sa bez ťažkostí vyjadroval, teda nebolo zrejmé, že by mal

problém s jazykom. Súčasne je podľa žalovanej absurdné, aby súd prvej inštancie poučoval žalobcu o tom, akým spôsobom sa má v konaní brániť, čím by došlo k narušeniu rovnosti strán sporu. Žalovaná tak považuje výrok o trovách za vecne správny a zodpovedajúci aj súdnej praxi, že pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania o vyporiadanie spoločného majetku manželov je procesný úspech vo veci potrebné posudzovať podľa viacerých hľadísk - je potrebné vziať do úvahy výsledok konania a primerať ho k návrhom strán v priebehu konania, na výšku požadovanej a skutočne priznanej výšky vyrovnacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci (majetkové položky s vyššou hodnotou) prináležia do spoločného majetku manželov a ktoré nie. Ak niektorý z účastníkov odmietol pred začatím sporu bez ospravedlniteľného dôvodu o vyporiadaní spoločného majetku vôbec jednať a znemožnil tak mimosúdne vyporiadanie, je potrebné vziať do úvahy aj túto skutočnosť a najmä tam, kde je predmetom vyporiadania mnoho vecí, takto nemožno prihliadať ku každej položke, navrhnutej na vyporiadanie a nemožno pripustiť, aby sa rozhodovanie o náhrade nákladov konania svojou náročností blížilo rozhodovaniu sporu vo veci samej. Rozhodnutie o tom, či a ako bol účastník procesne úspešný, závisí na úvahe súdu, ktorú by dovolací súd mohol preskúmať len v prípade jej zjavnej neprimeranosti (uznesenie NS ČR zo dňa 26.01.2016, sp. zn. 22 Cdo 3730/2015). V konaní o vyporiadanie BSM by bolo možné priznať úspešnému navrhovateľovi trovy konania vtedy, pokiaľ by bolo preukázané, že pred podaním návrhu na súd oslovil bývalého manžela s konkrétnou ponukou na vyporiadanie, tento by túto ponuku odmietol a súd by následne v intenciách takejto ponúkanej dohody o veci rozhodol (rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 23Co/89/2017). V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že žalovaná sa pokúsila dohodnúť so žalobcom na mimosúdnom vyporiadaní BSM, pričom jej konečný návrh bol vo svojej podstate totožný s tým, ako rozhodol súd prvej inštancie vo veci, žalobca tak zbytočne spôsobil, že žalovaná musela na spor vynakladať finančné prostriedky, ktoré vynaložené nemuseli byť, nebyť jeho nerozumného konania. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 17.08.2023 a uviedol, že k odvolacím námietkam žalobcu žalovaná nepriniesla žiadnu relevantnú argumentáciu, zopakovala len závery súdu prvej inštancie a svoje doterajšie vyjadrenia. Žalobca nie z vlastnej viny nebol v konaní pred súdom prvej inštancie právne zastúpený, uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcovi, keď riadiac sa poučením súdu požiadal CPP o priznanie nároku na právnu pomoc, ale tejto sa mu preukázateľne nedostalo včas. Žalobca Znalecký posudok č. 3/2023 na určenie hodnoty bytu nechal vyhotoviť v reakcii na predbežné prejednanie sporu a poučenie zo strany súdu prvej inštancie, že návrh na vyporiadanie BSM má obsahovať nielen rozsah vyporiadávaného majetku, ale aj výšku vyrovnacieho podielu prislúchajúcu druhému manželovi. Ak súd prvej inštancie v rámci predbežného prejednania sporu uviedol, čo považuje za sporné a čo za nesporné, a následne znemožnil žalobcovi predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nemusel nariaďovať ani pojednávanie vo veci. Súd prvej inštancie podľa žalobcu prílišnou formálnosťou (neprimeraným uplatnením sudcovskej koncentrácie konania) zasiahol do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, ktorý postup súdu prvej inštancie je nezlučiteľný s princípmi materiálneho právneho štátu. Nie je pravdou, že žalobca nikdy netvrdil, že by odplatu za prevod obchodného podielu (1 eur) nezaplatil, keď žalobca konzistentne v konaní tvrdil, že išlo o bezodplatný prevod obchodného podielu a opakovane uviedol, že odplata vo výške 1 eur bola v zmluve o prevode obchodného podielu uvedená výlučne na zjednodušenie celého prevodu. Ak by súd prvej inštancie vykonal žalobcom navrhovaný dôkaz (výsluch prevodcu obchodného podielu), o tejto skutočnosti by nemohla byť v konaní rozumná pochybnosť, preto je úvaha žalovanej o tom, že ide o novotu v odvolacom konaní, účelová. Vo zvyšku žalobca zotrval na svojich vyjadreniach. 6. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v konaní nepredložili. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania v medziach viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 379 písm. c), § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva a nebolo sporné, že manželstvo strán sporu bolo právoplatné rozvedené k 09.09.2021 rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/98/2019-53 zo dňa 27.05.2021, teda že ku dňu 09.09.2021 zaniklo BSM strán sporu.

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.03.2022, doplnenou podaním zo dňa 12.07.2022 a 16.09.2022 domáhal vyporiadania BSM strán sporu, pričom do masy BSM zahrnul byt, ktorý navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. do podielového spoluvlastníctva. 10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2022 (spolu s pripojenou žalobou o vyporiadanie BSM iniciovanou žalovanou v postavení žalobkyne zo dňa 07.09.2022) a zo dňa 13.12.2022 žalovaná do masy BSM zahrnula: - byt v hodnote 220.000-250.000 eur (s pripojením inzercie na predaj porovnateľných bytov) - motorové vozidlo zn. E. G. v hodnote 500 eur (s pripojením inzercie na predaj porovnateľných motorových vozidiel) - obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. v hodnote 5.385 eur (s pripojením účtovnej závierky spoločnosti Nikolayev, s.r.o.) - obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. v hodnote 49.024 eur (s pripojením účtovnej závierky spoločnosti Kaleton Web s.r.o.) - hnuteľné veci (vrátane notebooku zn. Umax, ktorý nebol nakoniec predmetom vyporiadania BSM) v hodnote 1.500 eur ktoré navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu a žiadala, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť jej z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov sumu 120.000 eur. Zároveň poukázala na to, že dňa 07.09.2022 sama podala žalobu o vyporiadanie BSM, ktoré konanie vedené pod sp. zn. 53C/71/2022 bolo neskôr zastavené pre litispendenciu. 11. Podľa ust. čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 12. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 3 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. ... (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 13. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 14. Podľa ust. § 150 ods. 1 a 2 CSP, (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 15. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 16. Podľa ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP, (1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 17. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 18. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa ust. § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 20. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 21. Podľa ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 22. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 23. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Zásada kontradiktórnosti konania, ktorá patrí medzi všeobecné zásady súdneho konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 24. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. 25. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 26. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené alebo že by jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 28. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o vyporiadaní BSM strán sporu založil (v zásade) na nespornosti skutkových tvrdení žalovanej (§ 151 ods. 1 CSP) ohľadne masy BSM (okrem notebooku zn. Umax) uvedených vo vyjadreniach, aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 ods. 1 a 2 CSP) vo vzťahu k vyjadreniam a návrhom na vykonanie dôkazov (vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023 a návrhu na výsluch svedka p. I.) doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.04.2023 (a teda neprihliadol na prostriedky procesného útoku a obrany žalobcu) a dovodil, že do BSM patrí byt, hnuteľné veci, motorové vozidlo zn. E. G.. 29. S námietkami žalobcu, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. nepatria do BSM sa súd prvej inštancie vysporiadal v konaní tak, že oba obchodné podiely boli žalobcom nadobudnuté za trvania manželstva, preto patria do BSM. Skutočnosť, že spoločnosť Nikolayev, s.r.o. nevykázala v r. 2021 zisk (ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal) a že jej príjmy pochádzajú z činnosti žalobcu ako podriadeného finančného agenta na základe licencie NBS, nemá vplyv na záver, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do BSM. Vo vzťahu k posúdeniu režimu obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bolo podľa súdu prvej inštancie bez významu, že žalobca bol v dobrej viere, že už so žalovanou nie je v manželskom vzťahu, že žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal, že by spoločnosť Kaleton Web s.r.o. bola založená z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, že bez významu je aj tvrdenie, že spoločnosť Kaleton Web s.r.o. v r. 2021 vykázala stratu (ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal), že obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. dostal darom od prevodkyne p. I. (o čom nepredložil žiaden dôkaz, poukazoval len na svoje čestné vyhlásenie zo dňa 04.04.2023 a na vyjadrenie v jeho záverečnej reči, že p. I. je pripravená prehlásiť, že išlo o dar, na ktorý návrh súd prvej inštancie neprihliadal), pričom v konaní sám žalobca poukazoval na to, že podľa zmluvy o prevode obchodného podielu bol obchodný podiel prevedený za cenu 1 eur, teda že išlo o odplatný prevod (aj keď za symbolickú cenu) a nie o dar. 30. Pri stanovení hodnoty masy BSM uzavrel súd prvej inštancie, že celkovo predstavuje sumu 240.718,38 eur, z čoho (i) byt má hodnotu 185.809,38 eur a vychádzal z inzercií porovnateľných bytov (trojizbové byty v pôvodnom stave v m.č. BratislavaRužinov) preložených žalovanou a z nich vypočítanej priemernej ceny za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur, z výmery bytu 51,97 m2 podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05.06.2006 a z toho, že byt bol prerobený na trojizbový (pôvodne dvojizbový). Podporne súd prvej inštancie poukázal na štatistiku cien nehnuteľností zverejnenú na webovej stránke K. (§ 186 ods. 1 CSP), podľa ktorej bola priemerná cena trojizbových bytov v lokalite Bratislava-Ružinov vo výške 3.730 eur za 1 m2, dvojizbových bytov vo výške 3.872 eur za 1 m2. Neprihliadol na nepreukázané tvrdenia žalobcu, že podľa kalkulátora internetovej stránky nehnuteľnosti.sk je hodnota bytu v rozmedzí 114.000-145.000 eur, že byt je v dezolátnom stave a neprihliadal ani na Znalecký posudok č. 3/2023 zo dňa 25.03.2023 predložený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. (ii) motorové vozidlo zn. E. G. má hodnotu 500 eur

a vychádzal zo žalovanou tvrdenej hodnoty, preukazovanej dvoma inzerátmi na predaj porovnateľných vozidiel (značka, typ vozidla, rok výroby, ale vyšší počet najazdených kilometrov) z internetového autobazáru, ktorých cena bola 700 eur a 2.290 eur. Neprihliadol na nepreukázané tvrdenia žalobcu, že hodnota motorového vozidla zn. E. G. je nulová (nadobúdacia cena bola vo výške 300 eur a investície do neho v roku 2022 boli vo výške 300 eur). (iii) obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. má hodnotu 5.385 eur a vychádzal z nerozporovaných skutkových tvrdení žalovanej o jeho hodnote (žalobcom účinne nepopretých s poukazom na ust. § 151 ods. 2 CSP) z vlastného imania spoločnosti a zo žalovanou predloženej účtovnej závierky za r. 2021, zostavenej v čase najbližšie ku dňu zániku BSM (dňa 09.09.2021), pričom žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stav spoločnosti v čase od zániku BSM dňa 09.09.2021 do zostavenia účtovných závierok dňa 31.12.2021 zmenil, len všeobecne tvrdil, nemá žiaden majetok a nedosahuje zisk. (iv) obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. má hodnotu 49.024 eur a vychádzal z nerozporovaných skutkových tvrdení žalovanej o jeho hodnote (žalobcom účinne nepopretých s poukazom na ust. § 151 ods. 2 CSP) z vlastného imania spoločnosti a zo žalovanou predloženej účtovnej závierky za r. 2021, zostavenej v čase najbližšie ku dňu zániku BSM (dňa 09.09.2021), pričom žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stav spoločnosti v čase od zániku BSM dňa 09.09.2021 do zostavenia účtovných závierok dňa 31.12.2021 zmenil, len všeobecne tvrdil, že v r. 2021 bola v strate. Žalobca však tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. (v) hnuteľné veci majú hodnotu 0 eur; súd prvej inštancie neprihliadol na žalovanou nepreukázané tvrdenia o ich hodnote 1.500 (vrátane notebooku zn. Umax), ktoré žalobca poprel a uviedol, že hnuteľné veci majú viac než desať rokov, nemajú žiadnu hodnotu, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ich hodnota je nulová (hnuteľné veci na hranici ich životnosti a nepredajné). Súd prvej inštancie prikázal všetok vyporiadávaný majetok v BSM v hodnote 240.718,38 eur žalobcovi, preto mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 120.359,19 eur. 31. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania na vyjadrenia a návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov (vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023) doručené súdu prvej inštancie dňa 05.04.2023 a uplatnené na pojednávaní dňa 06.04.2023 odôvodnil súd prvej inštancie tým, že deň pred pojednávaním doručil žalobca súdu prvej inštancie viacero listín, vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023, na pojednávaní dňa 06.04.2023 navrhol vykonanie dôkaz doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 zo dňa 27.05.2021 a v rámci záverečnej reči uviedol, že p. I. je pripravená urobiť pred súdom prvej inštancie vyhlásenie o tom, že prevod obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bol bezodplatný (dar), že na tieto prostriedky procesného útoku žalobcu neprihliadol a návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol, keďže boli uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 CSP), keď žalobca mal možnosť ich uplatniť už skôr v priebehu konania (žaloba podaná 17.03.2022), pričom žalobca neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku; žalobca uviedol len to, že Znalecký posudok č. 3/2023 doručil (dňa 05.04.2023) hneď, ako mu ho odovzdal znalec, pričom zo Znaleckého posudku č. 3/2023 vyplýva, že bol vypracovaný dňa 25.03.2023, žalobca si jeho vypracovanie objednal až dňa 14.03.2023, teda žalobca tieto prostriedky procesného útoku (návrhy na dokazovanie) podľa súdu prvej inštancie mohol a mal zabezpečiť a predložiť už omnoho skôr od podania žaloby (17.03.2022). Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca bol uznesením zo dňa 10.10.2022 (výzva na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej) poučený v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP a o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 CSP (aj v rámci písomného poučenia o procesných právach a povinnostiach), preto ak dôkazy (vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023) boli žalovanej doručené súdom prvej inštancie až na pojednávaní dňa 06.04.2023, žalovaná nemala zachovanú dostatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie a pokiaľ by mal súd prvej inštancie zachovať rovné postavenie strán sporu (čl. 6 a čl. 9 CSP), musel by žalovanej vytvoriť dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so Znaleckým posudkom č. 3/2023 (žalovaná dokonca žiadala, aby súd prvej inštancie vo veci ustanovil znalca a nariadil znalecké dokazovanie ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu) a odročiť nariadené pojednávanie na nový termín; rovnaké uplatnil súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na výsluch svedkyne p. I.. Uvedené vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že by to bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, preto na prostriedky procesného útoku žalobcu neprihliadol a návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol (doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 bola na ňom dokonca vyznačená a táto skutočnosť nebola sporná).

32. Žalobca v odvolaní namietal (o.i.) to, že súd prvej inštancie nesprávne uplatnil v konaní sudcovskú koncentráciu konania, ak odmietol vykonať dôkazy (najmä Znalecký posudok č. 3/2023 a výsluch p. I.) za situácie, že hodnota bytu bola medzi stranami sporná (vypracovanie znaleckého posudku navrhovala na pojednávaní dňa 06.04.2023 aj žalovaná), že v rámci predbežného prejednania sporu žalobca argumentoval, že inzeráty nemožno použiť ako podklad na ocenenie hodnoty bytu, keďže inzerované byty nezodpovedajú stavu bytu a výmere, že hodnota bytu je podľa kalkulátora na stránke nehnutelnosti.sk v rozmedzí 114.000-145.000 eur a že na základe priebehu predbežného prejednania sporu žalobca nechal vypracovať Znalecký posudok č. 3/2023, ktorým bola hodnota bytu určená na sumu 151.585,22 eur. Žalobca namietal aj to, že súd prvej inštancie určil, že obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., ktorý nadobudol žalobca od p. I. za cenu 1 eur patrí do BSM, pretože žalobca obchodný podiel nadobudol počas trvania manželstva a nielen odmietol argumentáciu žalobcu, že kúpna cena 1 eur bola v zmluve uvedená formálne a že obchodný podiel nadobudol žalobca od prevodcu bezodplatne ako dar, ale aj zamietol návrhu na výsluch svedka – prevodcu predmetného obchodného podielu p. Zavadskú na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností o tom, že išlo o darovanie. 33. Na úvod posúdenia odvolacej argumentácie žalobcu je potrebné uviesť, že pre účinky koncentrácie konania platí, že sa vzťahujú na procesnú aktivitu sporových strán súvisiacu so zisťovaním skutkového stavu veci, teda na uplatnenie skutkových tvrdení a na označovanie (navrhovanie) dôkazov (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/61/2022 zo dňa 31.10.2023). V súvislosti s predmetom sporu (vyporiadanie BSM), odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/325/2022 zo dňa 29.11.2023, podľa ktorého sudcovská koncentrácia sa uplatňuje aj v sporoch o vyporiadanie BSM (a aj v iných sporoch podľa ust. § 137 písm. b) CSP), keďže práve v týchto sporoch pri ustálení masy BSM je nevyhnutné, aby účastníci poskytovali súdom riadne a včas súčinnosť. 34. Odvolací súd akcentuje, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, podľa ktorej súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili (súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu). Podľa ust. § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z CSP vyplýva povinnosť sporových strán objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, § 132 CSP). Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, vychádzajúci z hmotného práva (z hypotézy hmotnoprávnej normy) a označiť dôkazy na ich preukázanie (pripojiť tie, ktorých povaha to pripúšťa). Strana sporu je povinná (v zásade) tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti (teda strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore). Žalovaný je v rámci plnenia si svojich procesných povinností podľa ust. § 150 CSP, ako protipólu uvádzania skutkových tvrdení žalobcu, povinný (ak chcel byť v spore úspešný) účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). 35. Popretím skutkových tvrdení tá-ktorá strana sporu vyvracia skutkové tvrdenia uvedené druhou stranou sporu, čoho procesným dôsledkom je, že len účinne popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní za sporné (a vykonáva sa o nich dokazovanie). Aby popretie skutkových tvrdení bolo procesne účinné (založilo spornosť skutkových tvrdení), ust. § 151 ods. 2 CSP kumulatívne vyžaduje, aby popierajúca strana (i) výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň (ii) uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Z ust. § 151 ods. 1 CSP zároveň vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné (i) ak ho protistrana výslovne nepoprela, alebo (ii) ak skutkové tvrdenie strana síce poprela, ale neúčinne (teda ako keby k popretiu nedošlo). 36. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s ust. § 150 CSP) prívlastok skutkové slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy -hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce a je potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto

skutočnosti má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. 37. V sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam, nakoľko súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí (v súlade so zásadou formálnej pravdy) ako zistený skutkový stav a ďalej z neho pri svojom meritórnom rozhodnutí vychádza (§ 186 ods. 2 CSP). To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení. 38. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. CSP používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151 CSP) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2 CSP). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď „de facto“, alebo „de iure“. „De facto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorej je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne (viď. primerane rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/111/2019 zo dňa 12.08.2020). 39. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a v prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v ust. § 153 ods. 2 CSP, prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Uplatnenie tohto diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Z ust. § 153 CSP ani z iných jeho ustanovení nevyplýva povinnosť súdu uznesením oznámiť stranám sporu, že bude uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy a spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť konania, bude prihliadať (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 zo dňa 15.11.2018). 40. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nie je svojvôľou súdu, ale procesným postupom sledujúcim rýchlosť a hospodárnosť konania tak, aby sa zamedzilo špekulatívnym konaniam strán sporu konanie nedôvodne predlžovať. Rýchlosť konania ale nemožno nadradiť nad jeho kvalitu a nad to, aby ochrana ohrozených a porušených práv a chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom (viď primerane uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/132/2019 zo dňa 26.11.2020). 41. Je potrebné podotknúť aj to, že v prípade žaloby o vyporiadanie BSM ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie žalobcu a žalovaného. Podaním žaloby (návrhu) na vyporiadanie BSM sa uplatňuje aj právo druhej strany (žalovaného) na vyporiadanie BSM súdom. Z postavenia strán sporu, ktorí sú jeden aj druhý zároveň žalobcom a žalovaným, zároveň vyplýva aj to, že jeden bez druhého nemôže sám disponovať žalobou, pričom podaním žaloby na vyporiadanie BSM vzniká druhej strane v prípade podania (ďalšej) žaloby návrhu na vyporiadananie tohto BSM prekážka litispendencie. Zastavením konania o žalobe na vyporiadanie BSM sa postavenie jednej strany v skôr začatom konaní o vyporiadanie toho istého BSM nemení (nezhoršuje). Táto strana

má možnosť robiť návrhy týkajúce sa rozsahu BSM v konaní, v ktorom sa rozhoduje o žalobe na vyporiadanie BSM podanom druhou stranou (uznesenie ÚS SR z 11.09.2018, č.k. IV. ÚS 479/2018-28). 42. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou, podanou dňa 17.03.2022 domáhal vyporiadania BSM a do masy BMS zahrnul výhradne byt bez jeho podrobnej špecifikácie a bez určenia jeho hodnoty. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č.k. 32C/14/2022-9 zo dňa 04.07.2022 podľa ust. § 129 ods. 1 CSP na odstránenie vád žaloby a podrobne opísal, ako je potrebné žalobu doplniť, keď výslovne uviedol, okrem skutočnosti, že žalobca neoznačil správne sporové strany, že zo žaloby nie je zrejmé ani opísanie rozhodujúcich skutočností, keďže nie je možné určiť aký majetok patrí do BSM (aktíva v podobe hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku, zostatky na bežných účtoch a pod.), aká je jeho hodnota a akým spôsobom túto hodnotu určil, ako žiada BSM vysporiadať, aká je hodnota vysporiadania a akým spôsobom k tejto hodnote dospel, že žalobca v žalobe neoznačil a nepripojil žiaden dôkaz a absentuje aj riadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh (petit), t.j. ako žiada spoločný majetok žalobcu a žalovanej vysporiadať. 43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neobstojí argumentácia žalobcu o všeobecných poučeniach súdu prvej inštancie, doručených žalobcovi, nakoľko výzva a poučenie súdu prvej inštancie boli dostatočne určité, zrozumiteľné, náležite konkrétne o procesných právach a povinnostiach vzhľadom na stav konania, prihliadajúc na rozsah poučovacej povinnosti (§ 160 a § 130 CSP) a na to, že súd neposkytuje poučenia o hmotnom práve (také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán konania). 44. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.07.2022 žalobca doplnil svoje podanie o.i. vo vzťahu k mase BSM tak, že predmetom žaloby je byt (s uvedením jeho identifikácie zápisom na LV a titulom nadobudnutia), ktorý žalobca žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva a v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.09.2022 žalobca navrhol prevod bytu do podielového spoluvlastníctva (ods. 9 vyššie). Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla vyporiadanie masy BSM, vrátane bytu, spôsobom uvedeným v ods. 10 vyššie. Žalovaný v podaní zo dňa 15.11.2022 namietal hodnotu bytu tým, že je vypočítaná z komerčných inzerátov, ktoré nesúvisia s bytom (plochou ani stavom bytu, ktorý je dezolátny), že podľa kalkulátora z internetovej stránky nehnutelnosti.sk je cena bytu v rozmedzí 114.000-145.000 eur, že motorové vozidlo zn. E. G. má nulovú hodnotu, že spoločnosť Nikolayev, s.r.o. nevykázala zisk a nemá žiadne imanie, že spoločnosť Kaleton Web s.r.o. nadobudol v dobrej viere, že už so žalovanou nie sú manželia, preto nepatrí do BSM a že do hnuteľných vecí nepatrí notebook zn. UMAX; uvedené v zásade zopakoval na predbežnom prejednaní sporu dňa 16.02.2023 a doplnil, že cena bytu je zvýšená a nereálna, že nadobúdacia cena bytu bola 12.000 Sk (doručil následne zmluvu o prevode bytu), že motorové vozidlo zn. E. G. má platnú EK a STK a má nerelevantnú cenu (doručil následne kúpnu zmluvu za cenu 300 eur), že hnuteľné veci majú viac ako 10 rokov a nemajú žiadnu hodnotu, že príjem v spoločnosti B., H. pochádza z jeho činnosti ako podriadeného finančného agenta na základe licencie NBS, preto nepatrí do BSM a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bezodplatne prevzal od p. I. v 11/2020, teda nemožno brať jej celoročný obrat a v r. 2021 vykázala spoločnosť stratu. Dňa 05.04.2023 doručil žalobca súdu prvej inštancie zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., žiadosť o výluku obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. z BSM na základe čestného vyhlásenia žalobcu z rovnakého dňa, že nadobudol obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. darom od p. I. a predaj za 1 eur zvolil pre zjednodušenie a zrýchlenie administratívneho procesu jeho prevodu a Znalecký posudok č. 3/2023. 45. V danom prípade bolo v rámci uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania potrebné (sumárne) vziať do úvahy povahu sporu (iudicium duplex a konanie, kde súd nie je viazaný žalobným návrhom) a podanie žaloby samotnou žalovanou (s uvedením masy BSM a jej nárokov). Za danej procesnej situácie a okolností, ak súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania voči žalobcovi (ako sankciu za nepredloženie vyjadrenia a návrhov na vykonanie dôkazov včas v záväznej procesnej lehote na vykonanie procesného úkonu), pričom vzal do úvahy, že pre svoje rozhodnutie mal riadne daný skutkový základ, postupoval správne. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalovanej o mase BSM (bez notebooku UMAX), ktoré neboli sporné, (i) k bytu mal súd prvej inštancie za nesporné, že ide o 3-izbový byt v pôvodnom stave, že pri stanovení hodnoty bude vychádzať z inzerátov predložených žalovanou a z nich vypočítanej ceny/hodnoty 3.584,75 eur/m2, žalobca sa nestotožnil s výmerou bytu, ktorú neskôr žalobca preukázal o výmere 51,97 m2 podľa nadobúdacej zmluvy, (ii) pri hodnote motorového vozidla zn. E. G. vychádzal z toho, že žalovaná predložila inzeráty aj na vyššiu cenu ako požadovaných 500 eur, ktoré žalobca účinne nespochybnil, preto vychádzal z hodnoty 500 eur, (iii) pri hodnote obchodného

podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. sa stotožnil s hodnotou preukázanej žalovanou (a nepopretej žalobcom) vo výške ich vlastného imania (5.385 eur a 49.024 eur), (iv) hodnota hnuteľných vecí (po vylúčení notebooku UMAX) nebola preukázaná žalovanou, prihliadal na ich vysoký vek uvádzaný žalobcom a stav na hranici životnosti, teda z nulovej hodnoty. Pasivitu žalobcu v konaní preukazovať ním tvrdené skutočnosti o mase BSM aj jeho hodnote viedla k priznaniu nároku na základe skutočností uvádzaných žalovanou, so zohľadnením účinne rozporovaných tvrdení žalobcom (pri výmere bytu, pri hodnote hnuteľných vecí, ktoré žalovaná nepreukázala). 46. Odvolací súd posúdením prejednávanej veci, prihliadajúc na právo strán (žalobcu ako odvolateľa) na spravodlivý proces a zohľadňujúc okolnosti prejednávanej veci a aj osoby žalobcu, dospel k záveru, že zásadu sudcovskej koncentrácie konania súd prvej inštancie aplikoval správne a dôvodne, jej aplikáciu aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil (ods. 31 vyššie). 47. Vyjadrenie žalobcu a návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov (listinné dôkazy, vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023) doručené súdu prvej inštancie dňa 05.04.2023 a uplatnené na pojednávaní dňa 06.04.2023 (dôkaz doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 zo dňa 27.05.2021 a v rámci záverečnej reči návrh, že p. I. je pripravená urobiť pred súdom prvej inštancie vyhlásenie o tom, že prevod obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bol bezodplatným teda dar), predstavujú prostriedky procesného útoku žalobcu (§ 149 CSP), ktoré neboli žalobcom uplatnené včas, preto súd prvej inštancie správne na ne neprihliadol, keďže boli uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 CSP) a návrhy na vykonanie dôkazov zamietol, keď žalobca mal možnosť ich uplatniť už skôr v priebehu konania (žaloba podaná 07.03.2022). Odvolací súd sa stotožnil s tým, že žalobca neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by mu bránili predložiť prostriedky procesného útoku včas. Ak žalobca uviedol že Znalecký posudok č. 3/2023 doručil hneď, ako mu ho odovzdal znalec, správne poukázal súd prvej inštancie na to, že zo Znaleckého posudku č. 3/2023 vyplýva, že bol vypracovaný dňa 25.03.2023, žalobca si jeho vypracovanie objednal až dňa 14.03.2023, teda žalobca návrh na vykonanie dokazovania mohol uplatniť (napr. navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania súdom alebo priamo predložiť súdu súkromný znalecký posudok) už skôr od podania žaloby dňa 17.03.2022. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že žalobca bol uznesením zo dňa 10.10.2022 poučený v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP aj o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 CSP (aj v rámci písomného poučenia o procesných právach a povinnostiach), naviac skutočnosť, že po predbežnom prerokovaní sporu dňa 16.02.2023 zadal vypracovanie Znaleckého posudku dňa 14.03.2023 žalobca súdu prvej inštancie včas neoznámil, preto súd prvej inštancie nemal vedomosť o tejto skutočnosti. Ak potom žalobca dôkazy (vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023 a návrhu na výsluch svedkyne p. I.) predložil súdu prvej inštancie a protistrane až na pojednávaní dňa 06.04.2023, neboli tieto návrhy uplatnené včas a žalovaná nemala zachovanú dostatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie, ich vykonanie by tak vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu (žalovaná v reakcii na to žiadala, aby súd prvej inštancie vo veci ustanovil znalca a nariadil znalecké dokazovanie ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu). Uvedenú situáciu výslovne predpokladá ust. § 153 ods. 2 CSP a dáva možnosť súdu prvej inštancie ju sankcionovať neprihliadaním na oneskorene predložené prostriedky procesného útoku alebo obrany stranou konania. Odvolací súd opakovane poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/325/2022 zo dňa 29.11.2023, podľa ktorého sa sudcovská koncentrácia uplatňuje v sporoch o vyporiadanie BSM práve v záujme toho, že pri ustálení masy BSM (a jej hodnoty) je nevyhnutné, aby účastníci poskytovali súdom riadne a včas súčinnosť, čo sa zo strany žalobcu nestalo. 48. Z uvedeného je potrebné dovodiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, aké veci a majetkové hodnoty tvoria masu BMS, o hodnote masy BSM (ods. 28 až 30 vyššie), spôsobe vyporiadania BSM prikázaním celej masy BSM (všetkého vyporiadavaného majetku v BSM) v celkovej hodnote 240.718,38 eur žalobcovi do výlučného vlastníctva a uložením povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 120.359,19 eur (1/2 hodnoty masy BSM). 49. Osobitne k opakovaným námietkam žalobcu týkajúcim sa toho, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. nepatria do BSM, sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie a žalovanej, že (i) z obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. z p. I. ako prevodcu na žalobcu ako nadobúdateľa vyplýva, že cena za prevod obchodného podielu je vo výške 1 eur prejav vôle zmluvných strán tak nepochybne smeroval k tomu, aby bola za obchodný podiel zaplatená

odplata, nejde teda pojmovo o darovanie (bezodplatný prevod) a na posúdenie veci nie je možné (účelovo v prospech žalobcu za účelom vyňatia obchodného podielu z BSM) aplikovať ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože okrem účelovosti argumentácie žalobcu nie sú naplnené predpoklady na založenie platnosti darovacej zmluvy namiesto odplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej pojmové náležitosti (prejav vôle darcu a obdarovaného, aby darca bezodplatne previedol na obdarovaného vlastníckeho právo k určitej veci) v uzavretej zmluve o prevode obchodného podielu nie sú dané a nezodpovedá to vôli strán. V zmluve o prevode o obchodného podielu bola stranami dohodnutá odplata (i keď symbolická) za prevod obchodného podielu vo výške 1 eur a nie je relevantné, či táto bola uhradená alebo nie (a došlo k omeškaniu s jej úhradou) ani to, čo tvrdil žalobca, že táto forma prevodu bola zvolená len pre zjednodušenie a zrýchlenie administratívneho procesu jeho prevodu. Žalovaná správne argumentovala, že prejav vôle možno výkladom iba zisťovať, nie ho (naviac ak je určitý) dodatočne meniť alebo dotvárať. Žalobca tak skutočnosť o darovaní obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. prevodcom p. Zavadskou nepreukázal (poukazoval len na svoje vlastné čestné vyhlásenie zo dňa 04.04.2023 a na jeho vyjadrenie v záverečnej reči, že p. I. je pripravená prehlásiť, že išlo o dar, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikujúc zásadu koncentrácie konania, neprihliadal). Rovnako bez významu je žalobcom uvádzané presvedčenie, že bol v dobrej viere, že už so žalovanou nie sú manželmi (k jeho nadobudnutiu došlo za trvania manželstva) a že spoločnosť Kaleton Web s.r.o. v r. 2021 vykázala stratu (ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal). Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by na jeho nadobudnutie boli použité prostriedky nepatriace do BSM (alebo že by spoločnosť Kaleton Web s.r.o. bola založená z prostriedkov nepatriacich do BSM). (ii) argumentácia žalobcu, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. nepatrí do BSM vzhľadom na predmet podnikania, pretože všetky jej príjmy pochádzajú z činnosti podriadeného finančného agenta na základe licencie NBS, ktorá činnosť podriadeného finančného agenta je výlučne viazaná na osobu žalobcu (žalobca je zapísaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedeného NBS, a teda spoločnosť nie je bez aktívnej činnosti žalobcu schopná dosahovať príjem a ide len o činnosť žalobcu, ktorý ju vykonáva prostredníctvom s.r.o.) nemá vplyv na posúdenie toho, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do BSM ako iná majetková hodnota. Správne namietala žalovaná, že nie je podstatné, že spoločnosť Nikolayev s.r.o. má príjem z činnosti podriadeného finančného agenta, výkon ktorej činnosti naviazanej na licenciu žalobcu nevylučuje, aby príjem z nej patril do BMS a v prípade jej vykonávanie prostredníctvom s.r.o., aby bol zisk z tejto činnosti zohľadnený v hodnote obchodného podielu. (iii) pri stanovení hodnoty obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. vychádzal správne súd prvej inštancie z výšky vlastného imania spoločností za r. 2021 (zohľadňujúc, že žalobcovi patria oba obchodné podiely vo výške 100%), vo vzťahu k čomu žalobca neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o ich hodnote. Nesprávne tak boli úvahy žalobcu o tom, že hodnota obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bola 1 eur (cena/ odplata za jeho prevod). Pre určenie hodnoty obchodného podielu nie je podstatné ani to, ako dlho ho žalobca vlastnil, ale iba to, že ho žalobca nadobudol za trvania manželstva. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že spoločnosti nemajú žiaden majetok a nedosahujú žiaden zisk (v prípade spoločnosti Nikolayev, s.r.o.), resp. že v roku 2021 boli v strate (v prípade spoločnosti Kaleton Web s.r.o.) žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. 50. Ak žalobca akcentoval vážnosť zásahu do jeho procesných práv tým, že ako občan SR pôvodom z Ukrajiny ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom, ale nie vždy je schopný porozumieť významu použitých slov vyjadrených v odbornej terminológii, že využil možnosť požiadať CPP o právnu pomoc, o ktorej bolo konečne rozhodnuté až 17.04.2023 (po rozhodnutí vo veci), že žalobca sa v zmysle formálneho poučenia súdu prvej inštancie v dobrej viere, spoliehal, že jeho práva budú v konaní riadne chránené a že ak by si súd prvej inštancie splnil riadne svoju poučovaciu povinnosť aj s prihliadnutím na zahraničný pôvod žalobcu, mal zistiť, že žalobca včas požiadal CPP o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá mu bez jeho zavinenia nebola včas poskytnutá, uvedenej argumentácii žalobcu nie je možné priznať úspech. 51. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom, pričom súd musí svojím nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry NS SR napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať v

materinskom jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok doučený do vlastných rúk. Intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu musí dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé konanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov. 52. Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie, vychádza jednak z princípu rovnosti ľudí v právach (tak, ako je zakotvený pre všetky osoby v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ale aj v čl. 36 Listiny) a rovnako je aj jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces (tak, ako je upravené v čl. 46 Ústavy SR a v čl. 36 Listiny). Rovnosť účastníkov súdneho konania je ďalej osobitne upravená aj v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ako aj v článku 37 ods. 3 Listiny. Je nepochybné, že pokiaľ by osoba nemohla uplatňovať svoje práva na súde v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva neúčinné a neefektívne, pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený. Túto požiadavku reflektuje aj ust. § 155 CSP. Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému osoba rozumie, obsahuje najmä právo na zabezpečenie tlmočníka počas súdnych pojednávaní, prípadne iných úkonov, ktoré dotknutá osoba realizuje a ak teda strana nerozumie jazyku, v ktorom konanie prebieha, mala by požiadať súd o pribratie tlmočníka. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. Cdo 310/2013: „Konať vo svojej materčine je právom účastníka, t. j. že účastník, ktorý ovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, môže konať v tomto jazyku, aj keď jeho materčinou je iný jazyk. Je iba na vôli účastníka, či toto právo využije.“ Právo konať vo svojej materčine nie je absolútne. Ani z relevantného procesného ustanovenia (§ 155 ods. 1 CSP) nevyplýva povinnosť súdov doručovať stranám sporu písomnosti v preklade do jazyka, ktorému rozumejú (uznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 347/2020 z 27.08.2020). 53. Namietané porušenie procesných práv žalobcu porušením ust. § 155 CSP, ak súd prvej inštancie nezohľadnil jeho zahraničný pôvod, však odvolací súd nevzhliadol. Z obsahu spisu je zrejmé, že od počiatku sám žalobca komunikoval so súdom v slovenskom jazyku (podanie žaloby dňa 17.03.2022, neskoršie písomné podania a vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia a prednesy žalobcu na pojednávaniach). Podľa názoru odvolacieho súd je táto námietka žalobcu účelová, naviac prvýkrát ju vzniesol až v podanom odvolaní. Zo správania žalobcu a ním zvolenej komunikácie so súdom v slovenskom jazyku nemal súd prvej inštancie pochybnosti o tom, či žalobca rozumie slovenskému jazyku slovom aj písmom. Sám žalobca tak svoje právo, ktoré mu dáva ust. § 155 CSP nevyužil, v žalobe ani v ďalších písomných podaniach nežiadal, aby bol do konania pribratý tlmočník v zmysle ust. § 155 ods. 1 CSP. Keďže žalobca nepožiadal o pribratie tlmočníka, neoznámil aký je jeho materinský jazyk, ktorému jazyku rozumie, odvolací súd je toho názoru, že neboli súdom prvej inštancie porušené jeho procesné práva konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku ktorému rozumie. V okolnostiach posudzovanej veci tak podľa odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu žalobcom označených základných práv podľa Ústavy SR a práva podľa Dohovoru. 54. Námietky žalobcu týkajúce sa nesplnenia poučovacej povinnosti súdu podľa ust. § 160 ods. 2 CSP o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na CPP, resp. že súd prvej inštancie mal zistiť, že žalobca včas požiadal CPP o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá mu bez jeho zavinenia nebola včas poskytnutá, sú vyvrátené úkonmi súdu prvej inštancie v konaní, ktorý dňa 31.10.2022 zaslal žalobcu oznámenie, v ktorom mu osobitne oznámil, že ho poučil o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na CPP (č.l. 116) spolu so všeobecným poučením strán sporu (č.l. 117 a 26). Ani v nadväznosti na tieto oznámenia, žalobca súdu prvej inštancie neoznámil v jeho podaní zo dňa 15.11.2022 (ani v ďalších podaniach a na pojednávaniach dňa 16.02.2023 a 06.04.2023, na ktorých sa žalobca zúčastnil), že už dňa 02.11.2022 požiadal CPP o poskytnutie právnej pomoci v prejednávanej veci o vyporiadanie BSM, ani o tom, ako a kedy bolo vo veci zo strany CPP rozhodnuté. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie uvedené skutočnosti od žalobcu zisťovať s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti strán, preto porušenie procesných práv žalobcu nie je dané. 55. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj správnosť výroku o trovách konania, ktorým bola žalovanej voči žalobcovi priznaná plná náhrada trov konania. Odvolací súd pri hodnotení námietok žalobcu poukazuje na právnu vetu nálezu ÚS SR č. k. III. ÚS 266/2022 zo dňa 23.06.2022, podľa ktorej: „V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán

vo veci podľa § 255 Civilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. 56. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením úspechu strán v spore súdom prvej inštancie, ktorý poukázal na charakter sporu, v ktorom nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 2 CSP) a na to, že je potrebné zohľadňovať viacero kritérií (veľkosť podielu, ktorý bol manželom zo spoločného majetku prisúdený, ak sú podiely manželov rovnaké, procesné návrhy strán o rozsahu a hodnote BSM či o spôsobe jeho vyporiadania, postoj strany sporu k vyporiadaniu BSM pred začatím konania a v konaní pred súdom prvej inštancie). Posúdením odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd opakovane poukazuje na to, že vyporiadanie BSM strán sporu súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku (potvrdenom v tejto časti odvolacím súdom týmto rozhodnutím) sa od návrhu žalovanej na vyporiadanie BSM strán líšilo len v nezaradení jednej hnuteľnej veci do masy BSM (notebooku Umax, vo vzťahu ku ktorému v konaní žalovaná neskôr súhlasila s tvrdením žalobcu, že ide o vec vo vlastníctve žalobcu) a určení hodnoty hnuteľných vecí patriacich do masy BSM súdom prvej inštancie v celkovej sume 0 eur oproti žalovanou tvrdenej výške zostatkovej hodnoty týchto hnuteľných vecí v celkovej sume 1.500 eur (pre doplnenie odvolací súd uvádza, že pri určení hodnoty bytu súd prvej inštancie vychádzal z inzercií porovnateľných bytov predložených žalovanou a z nich vypočítanej priemernej ceny za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur a z výmery bytu 51,97 m2 preukázanej žalobcom pôvodnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu, pri určení hodnoty motorového vozidla zn. E. G., obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. vychádzal zo žalovanou preukázaných a žalobcom účinne nerozporovaných tvrdení). Uvedený nepatrný rozdiel sa však neprejavil v rozdiele výšky vyrovnacieho podielu (1/2 hodnoty celej masy BSM) priznanej súdom prvej inštancie žalovanej vo výške 120.359,19 eur (1/2 zo sumy 240.718,38 eur) oproti výške vyrovnacieho podielu žiadaného žalovanou vo výške 120.000 eur, kde súdom prvej inštancie priznaná sumu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov, je dokonca vyššia, ako žiadala žalovaná. Súčasne súd prvej inštancie prikázal zhodne s návrhom žalovanej celý vyporiadávaný majetok do výlučného vlastníctva žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného bola podľa odvolacieho súdu, okrem skutočností správne zohľadnených súdom prvej inštancie (pasivita žalobcu, ktorý síce žiadal majetok prikázať jemu, ale bez vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanej, aktívny postoj žalovanej, ktorá sa chcela so žalobcom zmierlivo dohodnúť - súdne alebo aj mimosúdne listom zo dňa 09.08.2022, ktorý návrh žalobca odmietol ako „špekulatívny a neopodstatnený“, vyporiadanie BSM v intenciách mimosúdneho návrhu žalovanej), rozhodujúca pre určenie procesného úspechu strán v spore suma, ktorú žalovaná od žalobcu titulom vyporiadania BSM požadovala a aká jej bola prisúdená. Pre vyvodenie plného úspechu žalovanej tak bolo potrebné zohľadniť aj to, že žalobcovi bola súdom prvej inštancie uložená povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania BSM sumu 120.359,19 eur, teda sumu vyššiu, ako požadovala žalovaná v sume 120.000 eur. 57. Skutočnosť, že žalobca navrhoval (výhradne) byt vyporiadať prikázaním do jeho výlučného vlastníctva, že namietal, že obchodné podiely nepatrili do BSM (teda nenavrhoval vyporiadať celú masu BMS), bez súčasného chýbajúceho návrhu na zaplatenie vyrovnacieho podielu, nezakladá záver o (čo i len čiastočnom) úspechu žalovaného, zohľadňujúc aj ďalšie súdom prvej inštancie skúmané kritériá – viď. vyššie). K námietkam o nedostatku náležitostí žaloby (neuvedením sumy vyrovnacieho podielu), na odstránenie ktorého mal súd prvej inštancie žalobcu zrozumiteľne vyzvať, poukazuje odvolací súd na svoje zdôvodnenie v ods. 42 a 43 vyššie, ktoré vyvracia odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto rozsahu. 58. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už

nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 59. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil. 60. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní nemal odvolateľ (žalobca) úspech, plne úspešnou tak bola žalovaná, ktorej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu v celom rozsahu s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).