{"guid": "7be1081a-5839-4fa4-9d6b-49380001df42:4132e593-cc6b-4ede-a77c-9d8630a2a2bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1222201594.1", "spisova_znacka": "7Co/118/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/118/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 7Co/118/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1222201594.1", "identifikacne_cislo": "1222201594", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 413/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d2a0e156-f9d9-497d-a52d-492248465c06", "datum": "2026-07-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4132e593-cc6b-4ede-a77c-9d8630a2a2bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1222201594.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1222201594.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1222201594.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/118/2023\n1222201594\n30. 10. 2024\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1222201594.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nMgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C. XX, D., právne zast. JUDr. Matej Oslacký, advokát so sídlom Jarabinková 8E, Bratislava,\nIČO: 53 580 842, proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., právne zast. JUDr.\nMarcel Ružarovský, advokát so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53 711 343, o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 06.04.2023 č.k. 32C/14/2022 -258, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie\n(i) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, že z vecí, ktoré mali strany\nsporu v BSM, sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikazujú:\n1) byt č. 6 nachádzajúci sa na 4. poschodí vo vchode Miletičova 43 v bytovom dome súp. č. XXX,\npostavenom na pozemkoch - parcelách registra \"C\" parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX E. XXXX/XX, zapísaný\nna liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom pre k. ú. B.,\nobec Bratislava-Ružinov, okres D. F., a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu v podiele 5197/1314361 (ďalej len „byt“),\n2) osobné motorové vozidlo zn. E. G. XXX, rok výroby: 1999, farba: strieborná metalíza, EČV: D. (ďalej\nlen „motorové vozidlo zn. Alfa Romeo“),\n3) obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o., so sídlom Miletičova 43, Bratislava, IČO: 51 430 894,\nzapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 126484/B, vedený na\nmeno žalobcu, vo výške podielu 100 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá vklad do základného\nimania v sume 5.000 eur, ktorý je splatený v celom rozsahu (ďalej len „obchodný podiel v spoločnosti\nNikolayev, s.r.o.“),\n4) obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., so sídlom Obchodná 37, Bratislava, IČO: 53 282\n892, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 147484/B,\nvedený na meno žalobcu, vo výške podielu 100 % na základnom imaní, ktorému zodpovedá vklad do\nzákladného imania v sume 5.000,- eur, ktorý je splatený v celom rozsahu (ďalej len „obchodný podiel\nv spoločnosti Kaleton Web s.r.o.“),\n5) hnuteľné veci tvoriace vybavenie domácnosti: televízia čiernej farby zn. H. D., tlačiareň bielej farby\nzn. Canon, bezdrôtové slúchadlá zn. Sony, práčka bielej farby zn. Beko (ďalej len „hnuteľné veci“)\n(výrok I.);\n\n(ii) žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 120.359,19 eur do 60 dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.); a\n(iii) žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 143, § 148, § 149 ods. 1 a 3, § 150 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 6, čl. 9, § 153 a § 167 ods.\n3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na\nnesporné skutkové tvrdenia o zániku manželstva strán sporu rozvodom na základe rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 27.05.2021 č.k. 28P/98/2019-53, právoplatného dňa 09.09.2021 (t.j. zániku\nBSM dňa 09.09.2021), o tom, že medzi sporovými stranami nedošlo k vyporiadaniu ich BSM dohodou,\nže žaloba bola podaná včas, že do ich BSM patril byt, hnuteľné veci a motorové vozidlo zn. E. G.,\nsúd prvej inštancie vykonal vyporiadanie BSM podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho\nzákonníka; vyporiadanie nevykonal vo vzťahu k notebooku zn. Umax, kde strany v konaní zhodne\ntvrdili, že ide o vec vo vlastníctve žalobcu. K nesúhlasu žalobcu, aby do BSM bol zahrnutý obchodný\npodiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., konajúci\nsúd uviedol, že obchodný podiel v s.r.o. nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania\nmanželstva a z prostriedkov patriacich do BSM, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania\no vyporiadanie BSM vyporiadava a že pri oceňovaní obchodného podielu v s.r.o. sa vychádza z jeho\nstavu v dobe zániku BSM, avšak z obvyklej ceny v dobe vysporiadania (porovnaj judikát č. R 27/2007\na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 28.01.2020 sp. zn. 8Cdo\n196/2018), že obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch a obchodovateľná\nhodnota. Súhlasil s tým, že iba manžel - spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce z postavenia\nspoločníka ustanovené v Obchodnom zákonníku či v spoločenskej zmluve, ktoré je ale potrebné odlíšiť\nod majetkovej hodnoty obchodného podielu, ktorá zostáva manželom spoločná, preto skonštatoval, že\nobchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o.\npatria do BSM strán sporu. Súd prvej inštancie uviedol, že spoločnosť Nikolayev, s.r.o. bola založená\nžalobcom dňa 28.02.2018, teda za trvania manželstva so žalovanou, že žalobca v konaní netvrdil a\nani nepreukázal, že by bola založená z prostriedkov nepatriacich do BSM, preto vychádzal z toho, že\nobchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do BSM (kam patria aj príjmy manželov dosiahnuté\npočas manželstva - napr. mzda alebo príjmy z podnikania aj v podobe vyplateného podielu na zisku\nspoločnosti). Obranu žalobcu, že táto spoločnosť nevykázala v roku 2021 žiaden zisk (ktorú skutočnosť v\nkonaní nijako nepreukázal) a že všetky jej príjmy pochádzajú z činnosti podriadeného finančného agenta\nna základe licencie NBS, vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na to, že\nobchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do BSM. Obchodný podiel v spoločnosti Kaleton\nWeb s.r.o. žalobca nadobudol na základe zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 14.11.2020 (pozn.\nodvolacieho súdu: dňa 14.01.2020 bol vykonaný zápis prevodu obchodného podielu do obchodného\nregistra), teda za trvania manželstva žalobcu a žalovanej a bez významu bola podľa súdu prvej inštancie\nargumentácia žalobcu, že v tom čase bol v dobrej viere, že už so žalovanou nie je v manželskom vzťahu,\nnaviac v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by táto spoločnosť bola založená z prostriedkov, ktoré\nnepatrili do BSM, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obchodný podiel v spoločnosti Kaleton\nWeb s.r.o. patrí do BSM. Ani argumentáciu, že táto spoločnosť v roku 2021 vykázala stratu vo výške\n80.000 eur (ktorú skutočnosť v konaní nijako nepreukázal) nevzal do úvahy pri zahrnutí obchodného\npodielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. do BSM a k argumentácii žalobcu, že obchodný v spoločnosti\nKaleton Web s.r.o. dostal darom od predošlej spoločníčky p. I., poukázal na to, že žalobca v konaní\npoukazoval na to, že podľa zmluvy o prevode obchodného podielu bol obchodný podiel prevedený za\ncenu 1 eur, teda že išlo o odplatný prevod (aj keď len za symbolickú cenu) a nie o dar, a preto aj tento\nobchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. patrí do BSM. Doplnil, že žalobca na preukázanie\nsvojho tvrdenia, že išlo o dar, nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, poukazoval len na svoje\nvlastné čestné vyhlásenie zo dňa 04.04.2023 a síce v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že p. I. je\npripravená prehlásiť, že išlo o dar, ale súd prvej inštancie na tento prostriedok procesného útoku žalobcu\nneprihliadal, keďže bol uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Súd prvej inštancie\npovažoval argumentáciu žalobcu za nepreukázanú (resp. v rozpore s vykonaným dokazovaním) a za\núčelovú, s cieľom vylúčiť obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. z BSM a ukrátiť žalovanú\nna jej oprávnených nárokoch. Súd prvej inštancie zhrnul, že do BSM žalobcu a žalovanej patria byt,\nhnuteľné veci, motorové vozidlo zn. E. G., obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný\npodiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., že predmetom vyporiadania BSM v širšom zmysle slova\nneboli žiadne spoločné záväzky sporových strán, keďže strany sporu žiadne takéto spoločné záväzky\nv konaní neoznačili (nežiadali o ich vyporiadanie). S odkazom na zásady vyporiadania podľa ust. §\n\n150 Občianskeho zákonníka (s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej\nlen „NS ČR“) sp. zn. 22 Cdo 2921/2005, sp. zn. 22 Cdo 3110/2010, sp. zn. 22 Cdo 1274/2006, sp.\nzn. 22 Cdo 3044/2011, sp. zn. 22 Cdo 1781/2004), zohľadňujúc nastolené kritériá dospel konajúci súd\nk záveru, že neboli dané také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od zásady rovnosti\npodielov, pričom strany sporu takéto okolnosti netvrdili (nepreukazovali) a ani nežiadali, aby súd prvej\ninštancie pristúpil k disparite podielov, poukázal na vzťahy medzi stranami sporu (animozita, strany sa\nnavzájom obviňujú zo spáchania trestných činov, resp. priestupkov), teda že na vyslovenie disparity\npodielov neboli splnené podmienky. K námietke žalobcu, že za obdobie od 01.01.2021 do 31.10.2022\nuhradil dlh na nájomnom (náklady spojené s užívaním bytu) za byt v celkovej výške 1.874,36 eur zo\nsvojich vlastných finančných prostriedkov, konajúci súd uviedol, že na tzv. vnosy do BSM (t.j. na to, čo\nmanžel vynaložil zo svojho na spoločný majetok) môže súd prihliadať len na návrh (§ 150 Občianskeho\nzákonníka) a keďže žalobca v konaní žiaden takýto zápočet nepožadoval, súd prvej inštancie na to\nnemohol prihliadať (por. Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2019, s. 1238-1239), naviac žalobca ním tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom\nnepreukázal (že uhrádzal konkrétne spoločné náklady za užívanie bytu, aké náklady, za aké obdobie, v\nakej výške a z akých finančných prostriedkov). Doplnil, že ak aj žalobca uhrádzal v období od 01.01.2021\ndo dňa zániku BSM (dňa 09.09.2021) výdavky na byt zo svojich príjmov, s najväčšou pravdepodobnosťou\nnešlo o jeho vlastné finančné prostriedky, ale o finančné prostriedky patriace do BSM, kam patrí aj\npríjem manželov dosiahnutý za trvania manželstva, pretože žalobca žiadnym spôsobom netvrdil a ani\nnepreukázal, že by disponoval finančnými prostriedkami vo svojom výlučnom vlastníctve (nepatriacimi\ndo BSM), ktoré by použil na veci patriace do BSM. Výdavky na byt v období po zániku BSM (t.j. od\n10.09.2021) neboli predmetom konania, keďže predmetom nebolo vyporiadanie ďalších nárokov strán\nsporu po zániku BSM; uvedené závery sú podľa súdu prvej inštancie v celom rozsahu uplatniteľné aj\nna ďalšie tvrdenie žalobcu, že žalovaná mu žiadnym spôsobom neprispieva na výdavky na kŕmenie\npsa, ktorý svoj (údajný) nárok žalobca nešpecifikoval, nepreukázal a ani si ho v konaní neuplatnil.\nPri rozhodovaní o tom, čo z majetku BSM má pripadnúť tomu-ktorému manželovi, súd prvej inštancie\nvychádzal najmä z účelného využitia jednotlivých vecí, aby suma na vyrovnanie podielov bola pokiaľ\nmožno čo najnižšia, ktoré pravidlo nie je možné aplikovať paušálne a bezvýnimočne (rozhodnutie NS\nČR sp. zn. 22Cdo 2433/1999, sp. zn. 22 Cdo 1280/2011). Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami\nsporu bola zhoda o tom, že byt má byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, ktoré vyporiadanie\npovažoval aj súd prvej inštancie za účelné, keďže žalobca v byte býva a hradí náklady za jeho užívanie,\nrovnako bolo účelné, aby boli do výlučného vlastníctva žalobcu prikázané hnuteľné veci a z dôvodu\nvýlučného užívania aj motorové vozidlo zn. E. G. (ktoré žalobca kúpil dňa 19.09.2019, po celý čas ho\nužíval a uhrádzal súvisiace náklady). Čo sa týka obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o.\na obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., v týchto je jediným spoločníkom žalobca, do\núvahy tak prichádzalo len ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu. Všetky veci patriace do BSM\nstrán sporu tak súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý spôsob vyporiadania\nBSM žalovaná navrhovala a takýto spôsob vyporiadania BSM (s výnimkou toho, že podľa žalobcu\nobchodné podiely v spoločnostiach vôbec nepatrili do BSM) navrhoval aj žalobca. Pri stanovení hodnoty\nvecí patriacich do BSM vychádzal súd prvej inštancie z ich stavu ku dňu zániku BSM a z ich obvyklej\nceny (tzv. trhová cena, resp. všeobecná hodnota) v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu, t.j. v čase\nvyhlásenia rozsudku (uznesenie NS SR zo dňa 31.03.2020 sp. zn. 6 Cdo 53/2019). Súd prvej inštancie\nuviedol, že vo vzťahu k hodnote bytu žalobca poukazoval na to, že táto je podľa kalkulátora internetovej\nstránky nehnuteľnosti.sk v rozmedzí 114.000-145.000 eur, že byt je v dezolátnom stave (pleseň v\nkúpeľni, opadávajúca omietka, nefunkčné elektrické zástrčky, zanedbaná čistota), ktoré tvrdenia žalobca\nžiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil ani kalkuláciu z internetovej stránky nehnutelnosti.sk a až\ndeň pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, žalobca doručil súdu znalecký posudok\nznalca F. A. J. č. 3/2023 zo dňa 25.03.2023 (ďalej len „Znalecký posudok č. 3/2023“), na ktorý súd prvej\ninštancie neprihliadal, keďže bol predložený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Súd prvej\ninštancie poukázal na to, že žalovaná naopak argumentovala tým, že byt o výmere cca 60 m2 má podľa\ndostupných inzercií hodnotu 220.000-250.000 eur, že byt bol prerobený na trojizbový (z dvojizbového),\nže je v pôvodnom stave a že rekonštrukciou prešli len okná, ktoré sú plastové, na preukázanie ktorých\ntvrdení žalovaná predložila štyri inzeráty z internetovej stránky reality.sk (na predaj trojizbových bytov\nv pôvodnom stave v lokalite Bratislava-Ružinov: trojizbový byt v pôvodnom stave s plochou 75 m2 za\nkúpnu cenu 224.000 eur; trojizbový byt v pôvodnom stave s plochou 74,73 m2 za kúpnu cenu 279.900\neur; trojizbový byt v pôvodnom stave s plochou 64 m2 za kúpnu cenu 263.000 eur a trojizbový byt v\npôvodnom stave s plochou 66,19 m2 za kúpnu cenu 229.000 eur). Súd prvej inštancie poukázal na\nto, že v konaní neboli predložené žiadne iné dôkazy o hodnote bytu, preto vychádzal zo žalovanou\n\npredložených inzerátov z internetovej stránky G., ktoré inzerované byty síce mali väčšiu výmeru ako\nbyt, čo však podľa názoru súdu prvej inštancie nemalo vplyv na hodnotu bytu, ktorá bola prepočítaná\npodľa výmery (podlahovej plochy) bytu (s tým, že je známou skutočnosťou, že byty s menšou výmerou\nsú v prepočte na 1 m2 drahšie ako byty s väčšou výmerou). Pri určení hodnoty bytu vychádzal súd prvej\ninštancie z výmery bytu 51,97 m2 (žalovaná tvrdenie o podlahovej ploche cca 60 m2 nepreukázala)\na vychádzal zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05.06.2006. Prepočtom ceny inzerovaných\nbytov na 1 m2 (byt o výmere 75 m2 za cenu 224.000 eur - cena 2.986,67 eur za 1 m2, byt o výmere\n74,73 m2 za cenu 279.900 eur - cena 3.745,48 eur za 1 m2, byt o výmere 64 m2 za cenu 263.000\neur - cena 4.109,38 eur za 1 m2, byt o výmere 66,19 m2 za cenu 229.000 eur - cena 3.459,74 eur\nza 1 m2), dospel súd prvej inštancie k priemernej cene za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur (priemer cien\ninzerovaných bytov) a k hodnote bytu o výmere 51,97 m2 vo výške 185.809,38 eur (3.575,32 eur x\n51,97). Cenu bytu za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur považoval súd prvej inštancie za primeranú cenám\nporovnateľných bytov v danom mieste a čase a podporne poukázal na štatistiku cien nehnuteľností\nzverejnenú na webovej stránke K. (ako na skutočnosť všeobecne známu, resp. známu súdu z jeho\nčinnosti, ktorú v zmysle § 186 ods. 1 CSP nebolo potrebné dokazovať), podľa ktorej v čase vyhlásenia\nrozsudku bola priemerná cena trojizbových bytov v lokalite Bratislava-Ružinov vo výške 3.730 eur za\n1 m2 a priemerná cena dvojizbových bytov vo výške 3.872 eur za 1 m2. Vo vzťahu k hnuteľným\nveciam (vybaveniu domácnosti) žalovaná uviedla, že ich odhadovaná hodnota je 1.500 eur (vrátane\nnotebooku zn. Umax), ktorú ale nepreukázala a uvedené žalobca v celom rozsahu poprel, keď uviedol,\nže hnuteľné veci majú viac než desať rokov a nemajú fakticky žiadnu hodnotu; nakoľko tak podľa súdu\nprvej inštancie nebola žiadnym spôsobom preukázaná hodnota hnuteľných vecí, pričom medzi stranami\nnebolo sporné, že ide o veci, ktoré majú viac ako desať rokov, súd prvej inštancie vychádzal z ich nulovej\nhodnoty (s ohľadom na ich životnosť a nepredajnosť). Ohľadom motorového vozidla zn. E. G. žalobca\nargumentoval, že jeho nadobúdacia cena bola 300 eur a investície do neho v roku 2022 boli vo výške\n300 eur, teda že jeho hodnota je nulová, na preukázanie svojich tvrdení však žalobca nepredložil žiadne\ndôkazy (okrem kúpnej zmluvy) a súd prvej inštancie doplnil, že vynaloženie nákladov na vec po zániku\nBSM je pre stanovenie hodnoty veci podľa jej stavu ku dňu zániku BSM irelevantné. Žalovaná uviedla,\nže odhadovaná hodnota motorového vozidla zn. E. G. je 500 eur a na preukázanie svojich tvrdení\npredložila dva inzeráty z internetového autobazáru, podľa ktorých bola cena porovnateľných vozidiel\nvo výške 700-2.290 eur; keďže išlo o porovnateľné vozidlá (značka, typ vozidla aj rok výroby, vyšší\npočet najazdených kilometrov), súd prvej inštancie vychádzal z ceny vo výške 500 eur. Pri stanovení\nhodnoty obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton\nWeb s.r.o. súd prvej inštancie vychádzal zo žalovanou predložených účtovných závierok zostavených\nku dňu 31.12.2021 (t.j. za hospodársky rok 2021 v čase najbližšie ku dňu zániku BSM dňa 09.09.2021),\npričom žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stav týchto spoločností v čase od zániku BSM\ndňa 09.09.2021 do zostavenia účtovných závierok dňa 31.12.2021 zmenil a žalobca len všeobecne\ntvrdil, že spoločnosti nemajú žiaden majetok a nedosahujú žiaden zisk (v prípade spoločnosti Nikolayev,\ns.r.o.), resp. že v roku 2021 boli v strate (v prípade spoločnosti Kaleton Web s.r.o.), ktoré tvrdenia ale\nžalobca rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pri stanovení\nhodnoty obchodného podielu sa vychádza z jeho stavu v čase zániku BSM a z jeho ceny v čase\nvyporiadania BSM (porovnaj judikát R 27/2007) a stotožnil sa s názorom žalovanej, že vlastné imanie\ntýchto spoločností zodpovedá minimálnej cene, za akú by v danom mieste a čase bolo možné predať\nobchodné podiely (rozdiel medzi hodnotou celej strany aktív/majetku spoločnosti a hodnotou záväzkov\nspoločnosti). Žalobca v konaní neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty týchto obchodných\npodielov a z jeho strany tak išlo o neúčinné popretie skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 2\nCSP) a skutkové tvrdenie žalovanej o hodnote týchto obchodných podielov bolo potrebné považovať za\nnesporné (žalobcom nepopreté). Súd prvej inštancie preto vychádzal z toho, že hodnota obchodného\npodielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. je vo výške 5.385 eur a hodnota obchodného podielu v spoločnosti\nKaleton Web s.r.o. je vo výške 49.024 eur (čo zodpovedá vlastnému imaniu týchto spoločností podľa\núčtovných závierok za rok 2021). Súd prvej inštancie zhrnul, že celková hodnota vyporiadavaného\nmajetku v BSM tak činila 240.718,38 eur (185.809,38 + 0 + 500 eur + 5.385 + 49.024), z čoho polovica\npredstavuje sumu 120.359,19 eur; keďže súd prvej inštancie prikázal žalobcovi všetok vyporiadavaný\nmajetok v hodnote 240.718,38 eur, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov\npolovicu z tejto sumy, preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu\n120.359,19 eur, pričom zdôraznil, že nebol viazaný návrhom žalovanej (ktorá požadovala zaplatenie\nsumy 120.000 eur), keďže v prejednávanom prípade ide o spor, v ktorom spôsob vyporiadania medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zároveň určil žalobcovi\ndlhšiu lehotu na plnenie v trvaní 60 dní, ktorá sa mu javila dostatočná na to, aby mohol pristúpiť k\n\ndobrovoľnému splneniu tejto svojej povinnosti (§ 232 ods. 3 CSP), i keď samotný žalobca dlhšiu lehotu na\nplnenie nepožadoval. K uplatnenej koncentrácii konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca deň pred\npojednávaním dňa 06.04.2023 doručil súdu prvej inštancie viacero listín, najmä však Znalecký posudok\nč. 3/2023, na pojednávaní navrhol, aby súd prvej inštancie vykonal ako dôkaz doložku právoplatnosti\na vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 zo dňa 27.05.2021 a v\nrámci záverečnej reči uviedol, že p. I. je pripravená urobiť pred súdom vyhlásenie o tom, že prevod\nobchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bol bezodplatný (t.j. dar), na ktoré prostriedky\nprocesného útoku súd prvej inštancie neprihliadol a návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol,\nkeďže boli uplatnené v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania s poukazom na ust. § 153 CSP.\nPodľa súdu prvej inštancie mal žalobca možnosť uplatniť uvedené prostriedky procesného útoku už\nskôr v priebehu konania, pričom žalobca neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom\npredložení týchto prostriedkov procesného útoku a i keď žalobca na pojednávaní uviedol, že Znalecký\nposudok č. 3/2023 doručil súdu hneď, ako mu ho odovzdal znalec, zo samotného Znaleckého posudku\nč. 3/2023 vyplýva, že bol vypracovaný už dňa 25.03.2023 (žalobca ho doručil súdu až dňa 05.04.2023),\nže žalobca si jeho vypracovanie objednal až dňa 14.03.2023, pritom tieto prostriedky procesného útoku\n(návrhy na dokazovanie) mohol a mal zabezpečiť a predložiť súdu prvej inštancie omnoho skôr, keďže\nspor prebieha od podania žaloby žalobcom dňa 17.03.2022. Súd prvej inštancie poukázal na to, že\nžalobca bol uznesením súdu zo dňa 10.10.2022 (výzva na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej) poučený\nv súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP, že na neskôr predložené a označené dôkazy a skutočnosti súd\nnemusí prihliadnuť, bol poučený aj o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 CSP (a to aj\nv rámci písomného poučenia o procesných právach a povinnostiach). Listinné dôkazy boli advokátovi\nžalovanej doručené zo strany súdu prvej inštancie až na pojednávaní dňa 06.04.2023, žalovaná tak\nnemala zachovanú dostatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie; uvedené platí najmä vo vzťahu k\npredloženému Znaleckému posudku č. 3/2023, keďže advokát žalovanej sa s ním mohol oboznámiť len\nv krátkosti v rámci prebiehajúceho pojednávania a pokiaľ by súd prvej inštancie chcel zachovať rovné\npostavenie stranám sporu, musel by žalovanej vytvoriť dostatočný časový priestor na oboznámenie sa\nso Znaleckým posudkom č. 3/2023 (čl. 6 a čl. 9 CSP), teda by za týmto účelom musel súd prvej inštancie\nnariadené pojednávanie odročiť na nový termín. Rovnaké podľa súdu prvej inštancie platí vo vzťahu k\nnávrhu na výsluch svedkyne p. I., navyše advokát žalovanej v reakcii na žalobcom predložený Znalecký\nposudok č. 3/2023 na pojednávaní žiadal, aby súd prvej inštancie vo veci ustanovil znalca a aby nariadil\nznalecké dokazovanie ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu, čo by si vyžiadalo odročenie\npojednávania a ďalšie úkony zo strany súdu prvej inštancie, a všetko uvedené by bolo v rozpore so\nzásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie na tieto prostriedky\nprocesného útoku žalobcu neprihliadol a návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol. Vo vzťahu k\ndoložke právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 zo\ndňa 27.05.2021 poukázal na to, že je vyznačená na fotokópii rozsudku predloženej žalovanou, ktorá\nskutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie\nrozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov\nkonania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní o vyporiadanie BSM súd\nnie je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 2 CSP) a pri posudzovaní procesného úspechu\nv konaní musí z uvedeného dôvodu zohľadňovať viacero kritérií; súd tak posudzuje procesný úspech\nči neúspech primárne podľa veľkosti podielu, ktorý bol manželom zo spoločného majetku prisúdený,\nak sú podiely manželov rovnaké, môže prihliadať na procesné návrhy strán o rozsahu a hodnote BSM\nči o spôsobe jeho vyporiadania (porovnaj judikát R 42/1972). Uviedol, že v prejednávanej veci boli\npodiely manželov na majetku v BSM rovnaké, súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel žalovanej\nohľadom jej procesných návrhov týkajúcich sa rozsahu, hodnoty a spôsobu vyporiadania BSM a naopak,\nžalobca bol v tomto zmysle v celom rozsahu neúspešný, v priebehu konania zaujal k veci taký postoj,\nže majetok má byť prikázaný jemu, ale žalovanej by najradšej nevyplatil nič (a žalobca v tomto smere\nneprodukoval žiaden konkrétny návrh), žalovaná naopak od počiatku pristupovala k predmetu sporu\ntak, že sa chcela so žalobcom zmierlivo dohodnúť (či už súdne alebo mimosúdne), vyzvala žalobcu na\nmimosúdne vyporiadanie BSM listom zo dňa 09.08.2022 (pred začatím sporu), ktorý jej návrh žalobca\nodmietol ako „špekulatívny a neopodstatnený“, pričom súd prvej inštancie napokon rozhodol v intenciách\nnávrhu žalovanej na mimosúdne vyporiadanie BSM.\n3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa ust. § 365 ods.\n1 písm. b), e), f) a h) CSP t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\n\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNapadnutý rozsudok žiadal žalobca zmeniť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie. K hodnote bytu určenej na sumu 185.809,38 eur namietal žalobca, že už v priebehu\npredbežného prejednania sporu uviedol, že inzeráty nemožno použiť ako podklad na ocenenie hodnoty\nbytu, keďže inzerované byty nezodpovedajú stavu bytu, ktorý je predmetom konania, pričom podstatné\nrozdiely spočívali v tom, že byt je menší (51,97 m2) ako boli inzerované byty (64-75 m2), predmetné\nbyty (ich ocenenie) nezohľadňovali stav bytu strán sporu, byt bol pôvodne 2-izbový (3 izba vznikla\nprerábkou), čomu zodpovedá aj jeho výmera, pričom inzerované byty sú 3-izbové a všetky s podstatne\nväčšou výmerou a že pri žalovanou predložených inzerátoch išlo o tzv. ponukové ceny (ceny požadované\npredávajúcimi), nie realizované ceny (skutočná kúpna cena, za ktorú sa predmetné byty predali).\nŽalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené si objednal vypracovanie Znaleckého posudku č. 3/2023,\npodľa ktorého je cena bytu 151.585,22 eur (pri skutočnej výmere 52,16 m2 spôsobenej prerábkou\nbytu), teda rozdiel medzi cenou bytu určenou súdnym znalcom a cenou určenou súdom prvej inštancie\npredstavuje 34.224,16 eur (18,42 %), čo má za následok, že žalobcovi by sa nepodarilo speňažiť\npredmetný byt za súdom prvej inštancie určenú cenu (aby mohol vyplatiť žalovanej súdom priznanú\nsumu). Súd prvej inštancie podľa žalobcu svojvoľným postupom v rozpore so zákonom de facto priznal\nžalovanej väčší podiel z BSM, a síce použil na vec správnu právnu normu (§ 150 Občianskeho\nzákonníka), túto ale nesprávne aplikoval, pričom neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie\no sudcovskej koncentrácii konania, pre ktorú súd prvej inštancie na prvom pojednávaní odmietol\nvykonať dôkazy (Znalecký posudok č. 3/2023) predložené žalobcom pred týmto prvým pojednávaním\nza situácie, že hodnota bytu bola medzi stranami sporná (vypracovanie znaleckého posudku navrhovala\nna pojednávaní dňa 06.04.2023 aj žalovaná). Súd prvej inštancie nadradil rýchlosť konania pred\nnáležitým zistením skutkového stavu a odstránením sporných skutočností s poukazom na zásadu\nhospodárnosti a rýchlosti vykonať relevantné dôkazy, ale súdu prvej inštancie nebránilo vykonávať\ndôkazy predkladané žalovanou, ktoré s predmetom sporu nemali absolútne žiaden súvis, čím došlo k\nporušeniu zásady rovnosti strán sporu v neprospech žalobcu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie\nurčil, že obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. patrí do BSM, pretože žalobca obchodný\npodiel nadobudol počas trvania manželstva, vychádzal zo zmluvy o prevode obchodného podielu,\npodľa ktorej žalobca obchodný podiel nadobudol odplatne za sumu vo výške 1 eur, pričom odmietol\nargumentáciu žalobcu, že kúpna cena 1 eur bola v zmluve uvedená formálne, že obchodný podiel\nnadobudol žalobca od prevodcu bezodplatne ako dar, o čom podľa žalobcu svedčí aj fakt, že žalobca\nkúpnu cenu prevodcovi v skutočnosti nikdy neuhradil. S poukazom na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a na to, že na prevod obchodného podielu sa používa zmluva o prevode obchodného podielu\nako zmluvný typ sui generis upravený Obchodným zákonníkom, kedy ani v prípade bezodplatného\nprevodu obchodného podielu nie je tento možné uskutočniť darovacou zmluvou, žalobca namietal,\nže súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. § 41a Občianskeho zákonníka a čestné vyhlásenie\nžalobcu o darovaní obchodného podielu, vrátane návrhu na výsluch svedka – prevodcu obchodného\npodielu p. I.; súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu za nepreukázané, odmietol vykonať dôkazy\nnavrhované žalobcom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a povýšil rýchlosť konania pred\npotrebou náležitého zistenia skutkového stavu. Vzhľadom na skutočnosť, že obchodný podiel žalobca\nnenadobudol z prostriedkov patriacich do BSM (kúpna cena vo výške 1 eur), keďže kúpna cena nebola\nžalobcom ako nadobúdateľom nikdy uhradená, ani majetková hodnota tohto obchodného podielu nepatrí\na nemôže patriť do BSM strán sporu, pretože rozhodujúcou je vôľa zmluvných strán, ktorou bolo previesť\nobchodný podiel na žalobcu bezodplatne a ak by kúpna cena uvedená v zmluve o prevode obchodného\npodielu aj bola reálna (došlo k odplatnému predaju obchodného podielu), potom podľa žalobcu vyvstáva\notázka, prečo kúpna cena predstavovala sumu 1 eur - ak išlo o nezastieraný právny úkon a trhová\nhodnota obchodného podielu bola skutočne 1 eur, neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorým určil\nhodnotu obchodného podielu vo výške 49.024 eur; iný záver, ako že v skutočnosti išlo o bezodplatný\nprevod obchodného podielu z prevodcu na žalobcu, nedáva žiadnu logiku. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ktorým určil že obchodný podiel patrí do BSM, lebo bol kúpený za sumu vo výške 1 eur\na zároveň má niekoľko tisíc násobnú hodnotu je tak podľa žalobcu svojvoľné, nepreskúmateľné a\nnezákonné a ak by súd prvej inštancie vykonal žalobcom navrhované dôkazy (čestné vyhlásenie alebo\nvýsluch p. Zavadskej), musel by dospieť k záveru, že vôľou účastníkov bolo darovanie obchodného\npodielu a napadnuté rozhodnutie je vydané predčasne bez vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov.\nŽalobca namietal, že súd prvej inštancie uplatnil neprípustným spôsobom sudcovskú koncentráciu\n\nkonania, kedy rýchlosť konania absolútne nadradil princípu právnej istoty, princípu voľného hodnotenia\ndôkazov a pokiaľ ide o obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. vzhľadom na jej špecifický predmet\nčinnosti, z ktorého dosahuje obrat (činnosť podriadeného finančného agenta v podregistri poistenia\nalebo zaistenia) by tento nemal patriť do BSM, nakoľko spoločnosť Nikolayev, s.r.o. je iba prostriedkom,\nprostredníctvom ktorého vykonáva žalobca podnikateľskú činnosť. K hodnote obchodných podielov\nnamietal, že súd prvej inštancie pri ocenení ich hodnoty považoval za ich hodnotu výšku vlastného\nimania spoločnosti podľa účtovnej závierky spoločnosti za rok 2021, ktorým postupom súd prvej inštancie\ndospel k záveru, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Činnosť podriadeného finančného agenta je výlučne\nviazaná na osobu žalobcu a spoločnosť nie je bez aktívnej činnosti žalobcu (sprostredkovania) schopná\ndosahovať príjem, pretože ide o činnosť žalobcu, ktorý ju vykonáva prostredníctvom právnickej osoby\n(žalobca je zapísaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedeného NBS). Žalobca\nuviedol, že súd prvej inštancie neurčil skutočnú (predajnú) hodnotu obchodného podielu, ale iba jej\núčtovnú hodnotu, ktorá bez ďalšieho nepredstavuje sumu, za ktorú je možné obchodný podiel speňažiť\nna trhu, nezohľadňuje špecifiká tej-ktorej spoločnosti, a teda súd prvej inštancie priznal žalovanej väčší\npodiel z BSM. Žalobca na tieto skutočnosti poukázal v rámci konania pred súdom prvej inštancie,\nnie je tak pravdou, že žalobca v konaní neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty týchto\nobchodných podielov, keď výslovne poprel tvrdenia žalovanej o hodnote obchodných podielov. K\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania namietal žalobca, že žalobu podal\nžalobca, ktorému bolo, pokiaľ ide o prikázanie vecí do jeho výlučného vlastníctva, vyhovené (s výnimkou\nobchodných podielov, ktoré podľa žalobcu nepatrili do BSM), že žalobca navrhoval byt vyporiadať\nprikázaním do jeho výlučného vlastníctva, teda záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol v celom\nrozsahu v konaní neúspešný je podľa neho nepochopiteľné a nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobca\nv žalobe neuviedol sumu, ktorú by mal zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu, bol podľa žalobcu\nnedostatok žaloby, na ktorej odstránenie mal súd prvej inštancie žalobcu zrozumiteľne vyzvať (žalobca\nnebol v konaní v tom čase zastúpený advokátom) a až na predbežnom prejednaní sporu (16.02.2023)\nsúd prvej inštancie žalobcu riadne poučil, že mal by navrhnúť hodnotu majetku patriaceho do BSM\na zároveň sumu na vyrovnanie podielov. Zo všeobecných poučení súdu prvej inštancie doručených\nžalobcovi nebolo žalobcovi zrejmé, že podanie má obsahovať aj určenie sumy vyrovnacieho podielu,\npričom nedostatok poučovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie je o to vážnejší, že žalobca\nje síce občanom Slovenskej republiky, ale pôvodom z Ukrajiny a súdu prvej inštancie bolo známe, že\nžalobca síce ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom, ale nie vždy je schopný porozumieť významu\npoužitých slov vyjadrených v odbornej terminológii. Žalobca poukázal na to, že využil možnosť požiadať\nCentrum právnej pomoci (ďalej len „CPP“) o právnu pomoc v predmetom spore žiadosťou zo dňa\n02.11.2022, príslušné rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci CPP vydalo až\n02.02.2023, právoplatné 10.02.2023, ale CPP určený advokát neprevzal zastupovanie žalobcu, preto nie\nvlastnou vinou nebol žalobca na predbežnom prejednaní sporu a ani na prvom pojednávaní, zastúpený\nadvokátom. Žalobca ešte pred termínom prvého pojednávania znova kontaktoval CPP a požiadal o\nzmenu určeného advokáta, ktorý bol určený dňa 17.04.2023, teda po uskutočnení prvého pojednávanie\nvo veci, na ktorom súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie. Z rozhodnutí CPP vyplýva, že\nžalobca je v hmotnej núdzi, preto nebolo od neho možné spravodlivo požadovať, aby si zabezpečil\nadvokáta na vlastné náklady a žalobca sa v zmysle formálneho poučenia súdu prvej inštancie v dobrej\nviere spoliehal, že jeho práva budú v konaní riadne chránené. Žalobca namietal, že ak by si súd prvej\ninštancie splnil riadne svoju poučovaciu povinnosť aj s prihliadnutím na zahraničný pôvod žalobcu, mal\nzistiť, že žalobca včas požiadal CPP o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá mu bez\njeho zavinenia nebola včas poskytnutá. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý bez splnenia zákonných\npodmienok preferoval rýchlosť konania, došlo podľa žalobcu k porušenia práva žalobcu na spravodlivé\nsúdne konanie. V rámci predbežného prejednania sporu žalobca argumentoval, že hodnota bytu je\npodľa kalkulátora na stránke nehnutelnosti.sk v rozmedzí 114.000-145.000 eur, žalovaná uviedla odlišné\nceny vo výške 220.000-250.000 eur, ktoré sa ukázali ako nereálne. Na základe priebehu predbežného\nprejednania sporu si žalobca nechal vypracovať Znalecký posudok č. 3/2023, ktorým bola hodnota\nbytu určená na sumu 151.585,22 eur, ktorý dôkaz súd prvej inštancie odmietol vykonať a uspokojil sa\ns určením ceny bytu podľa inzerátov predložených žalovanou. Žalobca namietal, že žalovaná nebola\núspešná ani v časti určenia hodnoty hnuteľných vecí (vybavenie domácnosti), ale úspešný bol žalobca,\nktorý účinne poprel tvrdenia žalovanej, čo súd prvej inštancie nevzal do úvahy pri určení úspešnosti\nstrán v spore. Žalobca zhrnul, že celková hodnota vyporiadávaného majetku BSM mala byť 152.085,22\neur (hodnota bytu vo výške 151.585,22 eur + hodnota motorového vozidla zn. E. G. vo výške 500 eur),\nteda suma na vyrovnanie podielov, na ktorej zaplatenie mal byť žalobca zaviazaný predstavuje sumu\nvo výške 76.042,61 eur. Súd prvej inštancie podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím zasiahol do práva\n\nžalobcu na právnu istotu a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, rozhodnutie je pre žalobcu likvidačné\n(je nepravdepodobné, že by žalobca majetok predal za premrštené sumy, k akým dospel súd prvej\ninštancie v napadnutom rozhodnutí), je neprípustné, aby súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na\ndomnienkach a úvahách bez opory vo vykonanom dokazovaní a v priamom rozpore s platnou právnou\núpravou. Napadnuté rozhodnutie je preto pre žalobcu prekvapivé, čo má za následok nesprávnosť,\nnezákonnosť a arbitrárnosť celého rozhodnutia. Vzhľadom na nesprávnosť výroku I. a II. je nesprávnym\na nezákonným aj výrok III. napadnutého rozhodnutia.\n4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 02.08.2023 a žiadala, aby odvolací súd\npotvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Žalovaná mala za to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a zákonný,\nsúd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi, aplikoval relevantné\nustanovenia, ktoré správne interpretoval, pričom svoje úvahy opieral aj o rozhodovaciu prax súdov a\nžalobcom uvedené odvolacie dôvody podľa žalovanej nie sú naplnené. Žalobca prejavuje nespokojnosť\ns hodnotou bytu určenou súdom prvej inštancie, ktorú námietku žalovaná nepovažovala za dôvodnú,\npretože súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s hodnotou bytu na základe tvrdení strán sporu\na predložených dôkazov. Podľa žalovanej nie je relevantné, že byt patriaci do BSM je menší, ako boli\ninzerované byty, pretože súd prvej inštancie vychádzal z priemernej ceny za jeden m2, čo je úvaha\nsprávna a logická, pričom súd prvej inštancie súčasne poukázal na štatistiku cien na webovej stránke\nK., kde sa dvojizbové byty predávajú dokonca drahšie (v prepočte na jeden m2), pričom žalovanou\npredložená inzercia predstavovala relevantný dôkaz v konaní. Žalobca poukazoval aj na stav bytu,\nktorý ale nepreukázal (pleseň a pod.), pričom žalovaná uviedla vlastné skutkové tvrdenia (pôvodný stav,\nčiastočne prerobený - prerábka interiéru a osadenie plastových okien), žalobca tak neuniesol dôkazné\nbremeno o ním tvrdenom zlom stave bytu, ktorý by hodnotu bytu znižoval až na ním deklarované\nsumy 114.0000-145.000 eur. Pokiaľ žalobca opätovne poukazoval na Znalecký posudok č. 3/2023,\ns týmto sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal a uviedol, prečo na tento dôkaz neprihliadal.\nŽalovaná doplnila, že žalobca aj žalovaná boli počas konania poučení o sudcovskej koncentrácii, (že\nmajú skutkové tvrdenia a dôkazy predkladať včas, inak na ne súd nemusí neskôr prihliadať), o ktorú\nsituáciu išlo predložením Znaleckého posudku č. 3/2023 súdu prvej inštancie deň pred pojednávaním,\nna ktorom vyhlásil rozsudok. Žalovaná v súvislosti so zásadou koncentrácie konania poukázala na to,\nže žalobca podal žalobu dňa 17.03.2022, k nej nepripojil žiadny dôkaz, ktorým by dokazoval cenu bytu,\ndôkaz nepredložil ani v jeho replike, ani na predbežnom prejednaní sporu, nežiadal súd prvej inštancie\no pribratie znalca, aby určil cenu bytu, jeho ocenenie si nechal zhotoviť vo vlastnej réžii bez súčinnosti\nžalovanej a súdu prvej inštancie a domnieval sa, že žalovanú prekvapí na pojednávaní s nízkou cenou\nbytu. Žalobca podľa žalovanej Znaleckým posudkom č. 3/2023 zrejme disponoval skôr, než deň či dva\npred pojednávaním a z jeho strany išlo o účelové konanie s cieľom minimalizovať oprávnené nároky\nžalovanej (z vyjadrení žalobcu vyplýva, že nebol ochotný žalovanej nič vyplatiť a majetok chcel pre\nseba). Postup súdu prvej inštancie, keď s odkazom na ustanovenie § 153 CSP dôkaz žalobcu (Znalecký\nposudok č. 3/2023) nepripustil resp. na tento neprihliadal, bol podľa žalovanej správny, žalobca mal\nviac ako rok na to, aby si znalecký posudok nechal vypracovať a včas ho predložil súdu prvej inštancie.\nPredložením Znaleckého posudku č. 3/2023 v rozpore s ust. § 153 CSP správne súd prvej inštancie\npoukázal na to, že pre procesne nehospodárne konanie žalobcu by nebola zachovaná pre žalovanú\nlehota na prípravu na pojednávanie a bola by narušená rovnosť strán, pretože žalovaná mala pár minút\nna oboznámenie sa so Znaleckým posudkom č. 3/2023, ktoré konanie žalobcu predstavuje zneužitie\npráva (čl. 5, čl. 8, čl. 17, § 157 ods. 1 a § 179 ods. 1 CSP). Žalovaná dodala, že Znalecký posudok\nč. 3/2023 nie je jediným dôkazom, ktorým sa preukazuje hodnota bytu, súd prvej inštancie mal ku dňu\n06.04.2023 dostatok skutkových informácii a dôkazov na to, aby si mohol o otázke hodnoty bytu urobiť\nrelevantný záver. Žalovaná namietala, že zrejme ušlo pozornosti žalobcu, že pred prvým pojednávaním\nsa uskutočnilo predbežné prejednanie sporu (16.02.2023), kde súd prvej inštancie uviedol predbežné\nprávne posúdenie a vyjadril sa aj k otázke hodnoty bytu (v podstate totožne ako na pojednávaní a\nv rozsudku), teda žalobca bol oboznámený s predbežným názorom súdu prvej inštancie, kedy mal\nhodnotu bytu za ustálenú, nakoľko žalovaná svoje tvrdenia podporila dôkazmi (inzerciou), zatiaľ čo\nžalobca iba prejavoval nesúhlas s takto stanovenou cenou a odkazoval na internetové výpočty. Žalovaná\npripomenula, že svoje dôkazy predložila súdu prvej inštancie včas, v súlade so zásadou hospodárnosti\na koncentráciou konania, preto je bezpredmetná úvaha žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nesprávne\naplikoval ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú\nrovnaké. Žalobca sa snaží účelovo vyňať obchodný podiel z masy BSM spôsobom, že vlastný právny\núkon (odplatný prevod obchodného podielu) považuje za zastretý právny úkon a tvrdí, že malo ísť\n\no darovanie. Súd prvej inštancie správne odmietol argumentáciu žalobcu, keď z obsahu zmluvy o\nprevode obchodného podielu jasne vyplýva, že bol prevedený za sumu 1 eur, pričom darovaním sa\nrozumie bezodplatné prevedenie vlastníckeho práva na inú osobu a na vec nemožno aplikovať ust. §\n41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože okrem toho, že sa ho žalobca účelovo dovoláva (s cieľom\nvyňať vec z BSM), nie sú neplnené predpoklady k tomu, aby namiesto odplatnej zmluvy o prevode\nobchodného podielu mala platiť darovacia zmluva, pretože nie sú splnené jej náležitosti (prejav vôle\ndarcu a obdarovaného, aby darca bezodplatne previedol na obdarovaného vlastníckeho právo k určitej\nveci). V tomto prípade bola medzi stranami dojednaná odplata za prevod obchodného podielu vo výške 1\neur, ktorá bola aj zaplatená, čo vyplýva z vyjadrení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca\nnikdy netvrdil, že by odplatu nezaplatil, ale uviedol iba to, že to bolo pre zjednodušenie procesu a prejav\nvôle zmluvných strán nepochybne smeroval k tomu, aby bola za obchodný podiel zaplatená odplata.\nTvrdenia žalobcu, že kúpna cena nebola žalobcom uhradená, považovala žalovaná za neprípustnú\nnovotu v odvolacom konaní a doplnila, že aj keby nebola uhradená, znamená to iba toľko, že sa žalobca\ndostal do omeškania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy, resp. tieto\nnenavrhoval v súlade s CSP včas, návrh na doplnenie dokazovania prvýkrát odznel až v záverečnej\nreči a logickým dôsledkom nehospodárneho postupu žalobcu bolo odmietnutie navrhovaného dôkazu\nsúdom prvej inštancie. Žalovaná poukázala na to, že prejav vôle možno výkladom iba zisťovať, nie\nho dodatočne meniť, ak sa to jednej zo zmluvných strán aktuálne nehodí, preto sú nesprávne úvahy\nžalobcu o tom, že hodnota podielu by bola 1 eur, pretože táto sa neurčuje podľa odplaty za obchodný\npodiel, ale podľa vlastného imania spoločnosti, ktoré zodpovedá hodnote obchodného podielu. Žalovaná\nnerozumela argumentácii žalobcu, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. by nemal patriť\ndo BSM vzhľadom na predmet podnikania, keď nie je zrejmé, aký súvis má predmet podnikania s tým,\nči obchodný podiel možno alebo nemožno zaradiť do BSM. NS SR bolo ustálené, že obchodný podiel\ndo BSM patrí ako iná majetková hodnota, pričom žalobca neuvádza zásadné argumenty, ktoré by túto\nustálenú súdnu prax mali zmeniť. Pokiaľ žalobca vytýka súdu prvej inštancie určenie účtovnej a nie\nskutočnej hodnoty obchodného podielu, žalovaná namietala, že žalobca v konaní pred súdom prvej\ninštancie neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty obchodných podielov, ani jedenkrát sa\nnevyjadril k hodnote obchodných podielov a namietal iba to, že obchodné podiely sú zahrnuté do BSM.\nObchodné podiely bolo potrebné zahrnúť do BSM, pretože boli nadobudnuté počas manželstva, pričom\nz BSM nie sú vyňaté a nie je zrejmé, na ktoré konkrétne tvrdenia žalobca odkazuje, ak v odvolaní\ntvrdí, že poprel tvrdenia o hodnote obchodných podielov žalovanej - žalovaná poskytla nielen tvrdenia\no hodnote obchodných podielov, ale aj dôkazy, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, iba\nuvádzal vlastné subjektívne úvahy o tom, ako on veci vníma. Je nepodstatné, že spoločnosť Nikolayev\ns.r.o. má príjem z činnosti podriadeného finančného agenta, ktorá činnosť nevylučuje, aby sa zarobené\nfinančné prostriedky zarátali do BSM, resp. ak manžel túto činnosť vykonáva prostredníctvom obchodnej\nspoločnosti, aby sa príjmy započítali do ziskov spoločnosti a tým sa zvyšovala hodnota obchodného\npodielu, bezvýznamné je aj časové obdobie, počas ktorého žalobca spoločnosti vlastnil a že nedosahujú\nžiadny zisk. Pre určenie hodnoty obchodného podielu nie je podľa žalovanej podstatné, za akú sumu bol\nnadobudnutý alebo ako dlho ho žalobca vlastnil, podstatné je, že žalobca nadobudol obchodný podiel v\nspoločnosti počas manželstva, tento podiel mal určitú hodnotu už v čase jeho nadobudnutia bez ohľadu\nna nadobúdaciu cenu alebo na to, či sám žalobca vykonával podnikateľskú činnosť. Súdna prax je pritom\njednotná v tom, že pri určení hodnoty vecí patriacich do BSM sa vychádza z ich stavu ku dňu zániku\nBSM, ale z hodnoty v čase vyporiadania. Tvrdenie žalobcu o nulovej hodnote je tak neprípustná novota\nv odvolacom konaní, navyše toto tvrdenie je v rozpore so účtovnou závierkou. Sumarizujúc uvedené,\nžalobca nepoprel (preukázané) tvrdenie žalovanej o hodnote spoločností a neuviedol vlastné skutkové\ntvrdenia, súd prvej inštancie preto správne vychádzal z tvrdení žalovanej ako zo zisteného skutkového\nstavu (§ 151 CSP). Žalovaná považovala za správny aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania,\nnerozumela tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie vyhovel jeho požiadavke na prikázanie veci do\njeho výlučného vlastníctva, keďže žalobca v podanej žalobe neuviedol úplný rozsah vecí patriacich do\nBSM (tento bol ustálený až po podaní žalovanej) a sama žalovaná už mimosúdne žiadala, aby boli\nvšetky hnuteľné a nehnuteľné veci prikázané žalobcovi, a v tomto smere podala aj sama žalobu (keďže\nnevedela, že ju žalobca podal skôr). Spôsob vyporiadania tak bol zhodne navrhnutý stranami sporu s\ntým, že žalobca neúčinné popieral, že by do BSM patrili aj obchodné podiely a neuviedol celý rozsah\nvecí, ktorý bol napokon vyporiadaný, chcel BSM vyporiadať len prikázaním bytu do jeho výlučného\nvlastníctva a žalovanej nič nezaplatiť. Podľa žalovanej je absurdné tvrdiť, že žalobca nerozumel tomu,\nčo sa pred súdom prvej inštancie dialo a že je cudzinec, že mal na to súd prvej inštancie brať ohľad,\nkeďže žalobca nikdy takéto požiadavky pred súdom prvej inštancie nevzniesol, žalobca reagoval na\nvýzvy súdu prvej inštancie a na pojednávaní sa bez ťažkostí vyjadroval, teda nebolo zrejmé, že by mal\n\nproblém s jazykom. Súčasne je podľa žalovanej absurdné, aby súd prvej inštancie poučoval žalobcu o\ntom, akým spôsobom sa má v konaní brániť, čím by došlo k narušeniu rovnosti strán sporu. Žalovaná\ntak považuje výrok o trovách za vecne správny a zodpovedajúci aj súdnej praxi, že pri rozhodovaní o\nnáhrade nákladov konania o vyporiadanie spoločného majetku manželov je procesný úspech vo veci\npotrebné posudzovať podľa viacerých hľadísk - je potrebné vziať do úvahy výsledok konania a primerať\nho k návrhom strán v priebehu konania, na výšku požadovanej a skutočne priznanej výšky vyrovnacieho\npodielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci (majetkové položky s vyššou\nhodnotou) prináležia do spoločného majetku manželov a ktoré nie. Ak niektorý z účastníkov odmietol\npred začatím sporu bez ospravedlniteľného dôvodu o vyporiadaní spoločného majetku vôbec jednať a\nznemožnil tak mimosúdne vyporiadanie, je potrebné vziať do úvahy aj túto skutočnosť a najmä tam,\nkde je predmetom vyporiadania mnoho vecí, takto nemožno prihliadať ku každej položke, navrhnutej na\nvyporiadanie a nemožno pripustiť, aby sa rozhodovanie o náhrade nákladov konania svojou náročností\nblížilo rozhodovaniu sporu vo veci samej. Rozhodnutie o tom, či a ako bol účastník procesne úspešný,\nzávisí na úvahe súdu, ktorú by dovolací súd mohol preskúmať len v prípade jej zjavnej neprimeranosti\n(uznesenie NS ČR zo dňa 26.01.2016, sp. zn. 22 Cdo 3730/2015). V konaní o vyporiadanie BSM by\nbolo možné priznať úspešnému navrhovateľovi trovy konania vtedy, pokiaľ by bolo preukázané, že pred\npodaním návrhu na súd oslovil bývalého manžela s konkrétnou ponukou na vyporiadanie, tento by túto\nponuku odmietol a súd by následne v intenciách takejto ponúkanej dohody o veci rozhodol (rozsudok\nKrajského súdu Prešov zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 23Co/89/2017). V konaní pred súdom prvej inštancie\nbolo nesporné, že žalovaná sa pokúsila dohodnúť so žalobcom na mimosúdnom vyporiadaní BSM,\npričom jej konečný návrh bol vo svojej podstate totožný s tým, ako rozhodol súd prvej inštancie vo\nveci, žalobca tak zbytočne spôsobil, že žalovaná musela na spor vynakladať finančné prostriedky, ktoré\nvynaložené nemuseli byť, nebyť jeho nerozumného konania.\n5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 17.08.2023 a uviedol, že k odvolacím\nnámietkam žalobcu žalovaná nepriniesla žiadnu relevantnú argumentáciu, zopakovala len závery súdu\nprvej inštancie a svoje doterajšie vyjadrenia. Žalobca nie z vlastnej viny nebol v konaní pred súdom\nprvej inštancie právne zastúpený, uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcovi, keď riadiac sa poučením\nsúdu požiadal CPP o priznanie nároku na právnu pomoc, ale tejto sa mu preukázateľne nedostalo\nvčas. Žalobca Znalecký posudok č. 3/2023 na určenie hodnoty bytu nechal vyhotoviť v reakcii na\npredbežné prejednanie sporu a poučenie zo strany súdu prvej inštancie, že návrh na vyporiadanie BSM\nmá obsahovať nielen rozsah vyporiadávaného majetku, ale aj výšku vyrovnacieho podielu prislúchajúcu\ndruhému manželovi. Ak súd prvej inštancie v rámci predbežného prejednania sporu uviedol, čo považuje\nza sporné a čo za nesporné, a následne znemožnil žalobcovi predkladať dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení, nemusel nariaďovať ani pojednávanie vo veci. Súd prvej inštancie podľa žalobcu prílišnou\nformálnosťou (neprimeraným uplatnením sudcovskej koncentrácie konania) zasiahol do práva žalobcu\nna spravodlivé súdne konanie, ktorý postup súdu prvej inštancie je nezlučiteľný s princípmi materiálneho\nprávneho štátu. Nie je pravdou, že žalobca nikdy netvrdil, že by odplatu za prevod obchodného podielu\n(1 eur) nezaplatil, keď žalobca konzistentne v konaní tvrdil, že išlo o bezodplatný prevod obchodného\npodielu a opakovane uviedol, že odplata vo výške 1 eur bola v zmluve o prevode obchodného podielu\nuvedená výlučne na zjednodušenie celého prevodu. Ak by súd prvej inštancie vykonal žalobcom\nnavrhovaný dôkaz (výsluch prevodcu obchodného podielu), o tejto skutočnosti by nemohla byť v konaní\nrozumná pochybnosť, preto je úvaha žalovanej o tom, že ide o novotu v odvolacom konaní, účelová. Vo\nzvyšku žalobca zotrval na svojich vyjadreniach.\n6. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v konaní nepredložili.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania v medziach viazanosti\nodvolacími dôvodmi (§ 379 písm. c), § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd\nnezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\n8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva a nebolo sporné, že manželstvo strán sporu\nbolo právoplatné rozvedené k 09.09.2021 rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/98/2019-53\nzo dňa 27.05.2021, teda že ku dňu 09.09.2021 zaniklo BSM strán sporu.\n\n9. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.03.2022, doplnenou podaním zo dňa 12.07.2022 a 16.09.2022 domáhal\nvyporiadania BSM strán sporu, pričom do masy BSM zahrnul byt, ktorý navrhol prikázať do výlučného\nvlastníctva žalobcu, resp. do podielového spoluvlastníctva.\n10. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2022 (spolu s pripojenou žalobou o vyporiadanie BSM iniciovanou\nžalovanou v postavení žalobkyne zo dňa 07.09.2022) a zo dňa 13.12.2022 žalovaná do masy BSM\nzahrnula:\n- byt v hodnote 220.000-250.000 eur (s pripojením inzercie na predaj porovnateľných bytov)\n- motorové vozidlo zn. E. G. v hodnote 500 eur (s pripojením inzercie na predaj porovnateľných\nmotorových vozidiel)\n- obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. v hodnote 5.385 eur (s pripojením účtovnej závierky\nspoločnosti Nikolayev, s.r.o.)\n- obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. v hodnote 49.024 eur (s pripojením účtovnej závierky\nspoločnosti Kaleton Web s.r.o.)\n- hnuteľné veci (vrátane notebooku zn. Umax, ktorý nebol nakoniec predmetom vyporiadania BSM) v\nhodnote 1.500 eur\nktoré navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu a žiadala, aby súd uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť jej z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov sumu 120.000 eur. Zároveň poukázala\nna to, že dňa 07.09.2022 sama podala žalobu o vyporiadanie BSM, ktoré konanie vedené pod sp. zn.\n53C/71/2022 bolo neskôr zastavené pre litispendenciu.\n11. Podľa ust. čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo\nveci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n12. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 3 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie\noznačenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich\npreukázanie a žalobný návrh. ... (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem\ntých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.\n13. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n14. Podľa ust. § 150 ods. 1 a 2 CSP, (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné\na rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich\nskutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n15. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné.\n16. Podľa ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP, (1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú\nuplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nnepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania\nalebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n17. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná\npochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,\nsúd neprihliada.\n18. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo\nmôže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n\n19. Podľa ust. § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov.\n20. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná\nsa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.\n21. Podľa ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho\nna návrh niektorého z manželov súd.\n22. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch\nmanželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho\nvynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho\nostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z\nmanželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení\nmiery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.\n23. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (že\nsúd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený\nodvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,\nktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať\npri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením\nÚstavou SR zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Zásada\nkontradiktórnosti konania, ktorá patrí medzi všeobecné zásady súdneho konania a je jedným z prvkov\nspravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti účastníkov konania, v tzv.\nrovnosti zbraní účastníkov. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS\nSR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane\nsporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj\nR 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym\nprocesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia\ntých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom\nkonaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. O procesnú vadu\nide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, a týmto postupom odňal účastníkovi jeho\nprocesné práva. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie\nvšak konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n24. Odvolateľom namietaná neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e)\nCSP, je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových\nzistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý\npreukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak\niba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým\nodvolacím dôvodom.\n25. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že\n\nsúd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n26. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli\nza konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho\nhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené alebo že by jeho rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n28. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o vyporiadaní BSM strán sporu založil (v zásade) na\nnespornosti skutkových tvrdení žalovanej (§ 151 ods. 1 CSP) ohľadne masy BSM (okrem notebooku zn.\nUmax) uvedených vo vyjadreniach, aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 ods. 1 a 2 CSP)\nvo vzťahu k vyjadreniam a návrhom na vykonanie dôkazov (vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023 a\nnávrhu na výsluch svedka p. I.) doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.04.2023 (a teda neprihliadol na\nprostriedky procesného útoku a obrany žalobcu) a dovodil, že do BSM patrí byt, hnuteľné veci, motorové\nvozidlo zn. E. G..\n29. S námietkami žalobcu, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v\nspoločnosti Kaleton Web s.r.o. nepatria do BSM sa súd prvej inštancie vysporiadal v konaní tak,\nže oba obchodné podiely boli žalobcom nadobudnuté za trvania manželstva, preto patria do BSM.\nSkutočnosť, že spoločnosť Nikolayev, s.r.o. nevykázala v r. 2021 zisk (ktorú skutočnosť žalobca v konaní\nnepreukázal) a že jej príjmy pochádzajú z činnosti žalobcu ako podriadeného finančného agenta na\nzáklade licencie NBS, nemá vplyv na záver, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do\nBSM. Vo vzťahu k posúdeniu režimu obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bolo podľa\nsúdu prvej inštancie bez významu, že žalobca bol v dobrej viere, že už so žalovanou nie je v manželskom\nvzťahu, že žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal, že by spoločnosť Kaleton Web s.r.o. bola založená z\nprostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, že bez významu je aj tvrdenie, že spoločnosť Kaleton Web s.r.o. v r.\n2021 vykázala stratu (ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal), že obchodný podiel v spoločnosti\nKaleton Web s.r.o. dostal darom od prevodkyne p. I. (o čom nepredložil žiaden dôkaz, poukazoval len na\nsvoje čestné vyhlásenie zo dňa 04.04.2023 a na vyjadrenie v jeho záverečnej reči, že p. I. je pripravená\nprehlásiť, že išlo o dar, na ktorý návrh súd prvej inštancie neprihliadal), pričom v konaní sám žalobca\npoukazoval na to, že podľa zmluvy o prevode obchodného podielu bol obchodný podiel prevedený za\ncenu 1 eur, teda že išlo o odplatný prevod (aj keď za symbolickú cenu) a nie o dar.\n30. Pri stanovení hodnoty masy BSM uzavrel súd prvej inštancie, že celkovo predstavuje sumu\n240.718,38 eur, z čoho\n(i) byt má hodnotu 185.809,38 eur\na vychádzal z inzercií porovnateľných bytov (trojizbové byty v pôvodnom stave v m.č. BratislavaRužinov) preložených žalovanou a z nich vypočítanej priemernej ceny za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur, z\nvýmery bytu 51,97 m2 podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05.06.2006 a z toho, že byt bol\nprerobený na trojizbový (pôvodne dvojizbový). Podporne súd prvej inštancie poukázal na štatistiku cien\nnehnuteľností zverejnenú na webovej stránke K. (§ 186 ods. 1 CSP), podľa ktorej bola priemerná cena\ntrojizbových bytov v lokalite Bratislava-Ružinov vo výške 3.730 eur za 1 m2, dvojizbových bytov vo výške\n3.872 eur za 1 m2. Neprihliadol na nepreukázané tvrdenia žalobcu, že podľa kalkulátora internetovej\nstránky nehnuteľnosti.sk je hodnota bytu v rozmedzí 114.000-145.000 eur, že byt je v dezolátnom stave a\nneprihliadal ani na Znalecký posudok č. 3/2023 zo dňa 25.03.2023 predložený v rozpore so sudcovskou\nkoncentráciou konania.\n(ii) motorové vozidlo zn. E. G. má hodnotu 500 eur\n\na vychádzal zo žalovanou tvrdenej hodnoty, preukazovanej dvoma inzerátmi na predaj porovnateľných\nvozidiel (značka, typ vozidla, rok výroby, ale vyšší počet najazdených kilometrov) z internetového\nautobazáru, ktorých cena bola 700 eur a 2.290 eur. Neprihliadol na nepreukázané tvrdenia žalobcu, že\nhodnota motorového vozidla zn. E. G. je nulová (nadobúdacia cena bola vo výške 300 eur a investície\ndo neho v roku 2022 boli vo výške 300 eur).\n(iii) obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. má hodnotu 5.385 eur\na vychádzal z nerozporovaných skutkových tvrdení žalovanej o jeho hodnote (žalobcom účinne\nnepopretých s poukazom na ust. § 151 ods. 2 CSP) z vlastného imania spoločnosti a zo žalovanou\npredloženej účtovnej závierky za r. 2021, zostavenej v čase najbližšie ku dňu zániku BSM (dňa\n09.09.2021), pričom žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stav spoločnosti v čase od zániku\nBSM dňa 09.09.2021 do zostavenia účtovných závierok dňa 31.12.2021 zmenil, len všeobecne tvrdil,\nnemá žiaden majetok a nedosahuje zisk.\n(iv) obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. má hodnotu 49.024 eur\na vychádzal z nerozporovaných skutkových tvrdení žalovanej o jeho hodnote (žalobcom účinne\nnepopretých s poukazom na ust. § 151 ods. 2 CSP) z vlastného imania spoločnosti a zo žalovanou\npredloženej účtovnej závierky za r. 2021, zostavenej v čase najbližšie ku dňu zániku BSM (dňa\n09.09.2021), pričom žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stav spoločnosti v čase od zániku\nBSM dňa 09.09.2021 do zostavenia účtovných závierok dňa 31.12.2021 zmenil, len všeobecne tvrdil,\nže v r. 2021 bola v strate. Žalobca však tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.\n(v) hnuteľné veci majú hodnotu 0 eur;\nsúd prvej inštancie neprihliadol na žalovanou nepreukázané tvrdenia o ich hodnote 1.500 (vrátane\nnotebooku zn. Umax), ktoré žalobca poprel a uviedol, že hnuteľné veci majú viac než desať rokov,\nnemajú žiadnu hodnotu, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ich hodnota je nulová (hnuteľné\nveci na hranici ich životnosti a nepredajné).\nSúd prvej inštancie prikázal všetok vyporiadávaný majetok v BSM v hodnote 240.718,38 eur žalobcovi,\npreto mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 120.359,19 eur.\n31. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania na vyjadrenia a návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov\n(vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023) doručené súdu prvej inštancie dňa 05.04.2023 a uplatnené\nna pojednávaní dňa 06.04.2023 odôvodnil súd prvej inštancie tým, že deň pred pojednávaním doručil\nžalobca súdu prvej inštancie viacero listín, vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023, na pojednávaní dňa\n06.04.2023 navrhol vykonanie dôkaz doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 zo dňa 27.05.2021 a v rámci záverečnej reči uviedol, že p.\nI. je pripravená urobiť pred súdom prvej inštancie vyhlásenie o tom, že prevod obchodného podielu\nv spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bol bezodplatný (dar), že na tieto prostriedky procesného útoku\nžalobcu neprihliadol a návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol, keďže boli uplatnené v rozpore\nso sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 CSP), keď žalobca mal možnosť ich uplatniť už skôr v\npriebehu konania (žaloba podaná 17.03.2022), pričom žalobca neuviedol žiadne také dôvody, ktoré\nby mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného útoku; žalobca uviedol len to,\nže Znalecký posudok č. 3/2023 doručil (dňa 05.04.2023) hneď, ako mu ho odovzdal znalec, pričom\nzo Znaleckého posudku č. 3/2023 vyplýva, že bol vypracovaný dňa 25.03.2023, žalobca si jeho\nvypracovanie objednal až dňa 14.03.2023, teda žalobca tieto prostriedky procesného útoku (návrhy\nna dokazovanie) podľa súdu prvej inštancie mohol a mal zabezpečiť a predložiť už omnoho skôr od\npodania žaloby (17.03.2022). Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca bol uznesením zo dňa\n10.10.2022 (výzva na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej) poučený v súlade s ust. § 167 ods. 3\nCSP a o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 CSP (aj v rámci písomného poučenia\no procesných právach a povinnostiach), preto ak dôkazy (vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023)\nboli žalovanej doručené súdom prvej inštancie až na pojednávaní dňa 06.04.2023, žalovaná nemala\nzachovanú dostatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie a pokiaľ by mal súd prvej inštancie zachovať\nrovné postavenie strán sporu (čl. 6 a čl. 9 CSP), musel by žalovanej vytvoriť dostatočný časový priestor\nna oboznámenie sa so Znaleckým posudkom č. 3/2023 (žalovaná dokonca žiadala, aby súd prvej\ninštancie vo veci ustanovil znalca a nariadil znalecké dokazovanie ohľadom stanovenia všeobecnej\nhodnoty bytu) a odročiť nariadené pojednávanie na nový termín; rovnaké uplatnil súd prvej inštancie vo\nvzťahu k návrhu na výsluch svedkyne p. I.. Uvedené vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že by to bolo v\nrozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, preto na prostriedky procesného útoku žalobcu\nneprihliadol a návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol (doložka právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/98/2019 bola na ňom dokonca vyznačená a táto\nskutočnosť nebola sporná).\n\n32. Žalobca v odvolaní namietal (o.i.) to, že súd prvej inštancie nesprávne uplatnil v konaní sudcovskú\nkoncentráciu konania, ak odmietol vykonať dôkazy (najmä Znalecký posudok č. 3/2023 a výsluch\np. I.) za situácie, že hodnota bytu bola medzi stranami sporná (vypracovanie znaleckého posudku\nnavrhovala na pojednávaní dňa 06.04.2023 aj žalovaná), že v rámci predbežného prejednania sporu\nžalobca argumentoval, že inzeráty nemožno použiť ako podklad na ocenenie hodnoty bytu, keďže\ninzerované byty nezodpovedajú stavu bytu a výmere, že hodnota bytu je podľa kalkulátora na stránke\nnehnutelnosti.sk v rozmedzí 114.000-145.000 eur a že na základe priebehu predbežného prejednania\nsporu žalobca nechal vypracovať Znalecký posudok č. 3/2023, ktorým bola hodnota bytu určená na sumu\n151.585,22 eur. Žalobca namietal aj to, že súd prvej inštancie určil, že obchodný podiel v spoločnosti\nKaleton Web s.r.o., ktorý nadobudol žalobca od p. I. za cenu 1 eur patrí do BSM, pretože žalobca\nobchodný podiel nadobudol počas trvania manželstva a nielen odmietol argumentáciu žalobcu, že kúpna\ncena 1 eur bola v zmluve uvedená formálne a že obchodný podiel nadobudol žalobca od prevodcu\nbezodplatne ako dar, ale aj zamietol návrhu na výsluch svedka – prevodcu predmetného obchodného\npodielu p. Zavadskú na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností o tom, že išlo o darovanie.\n33. Na úvod posúdenia odvolacej argumentácie žalobcu je potrebné uviesť, že pre účinky koncentrácie\nkonania platí, že sa vzťahujú na procesnú aktivitu sporových strán súvisiacu so zisťovaním skutkového\nstavu veci, teda na uplatnenie skutkových tvrdení a na označovanie (navrhovanie) dôkazov (uznesenie\nNS SR sp. zn. 7Cdo/61/2022 zo dňa 31.10.2023). V súvislosti s predmetom sporu (vyporiadanie BSM),\nodvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/325/2022 zo dňa 29.11.2023, podľa ktorého\nsudcovská koncentrácia sa uplatňuje aj v sporoch o vyporiadanie BSM (a aj v iných sporoch podľa ust.\n§ 137 písm. b) CSP), keďže práve v týchto sporoch pri ustálení masy BSM je nevyhnutné, aby účastníci\nposkytovali súdom riadne a včas súčinnosť.\n34. Odvolací súd akcentuje, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, podľa ktorej\nsúd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili (súd je limitovaný skutkovými\ntvrdeniami strán sporu). Podľa ust. § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné\na rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z CSP vyplýva povinnosť sporových strán objasniť\nvšetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné\nbremeno, § 132 CSP). Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými\nvymedzí skutok (skutkový dej), na základe ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, vychádzajúci z\nhmotného práva (z hypotézy hmotnoprávnej normy) a označiť dôkazy na ich preukázanie (pripojiť tie,\nktorých povaha to pripúšťa). Strana sporu je povinná (v zásade) tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú\nvznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti (teda strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na\nzáklade hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore). Žalovaný je v rámci plnenia si svojich\nprocesných povinností podľa ust. § 150 CSP, ako protipólu uvádzania skutkových tvrdení žalobcu,\npovinný (ak chcel byť v spore úspešný) účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu. Táto povinnosť\ntvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou\nstrany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania\n(§ 153 CSP).\n35. Popretím skutkových tvrdení tá-ktorá strana sporu vyvracia skutkové tvrdenia uvedené druhou\nstranou sporu, čoho procesným dôsledkom je, že len účinne popreté skutkové tvrdenia sa považujú v\nkonaní za sporné (a vykonáva sa o nich dokazovanie). Aby popretie skutkových tvrdení bolo procesne\núčinné (založilo spornosť skutkových tvrdení), ust. § 151 ods. 2 CSP kumulatívne vyžaduje, aby\npopierajúca strana (i) výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň (ii) uviedla vlastné tvrdenia o\npredmetných skutkových okolnostiach. Z ust. § 151 ods. 1 CSP zároveň vyplýva, že skutkové tvrdenie\nsa považuje za nesporné (i) ak ho protistrana výslovne nepoprela, alebo (ii) ak skutkové tvrdenie strana\nsíce poprela, ale neúčinne (teda ako keby k popretiu nedošlo).\n36. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia (v súlade s ust. § 150 CSP) prívlastok skutkové slúži na\nzvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti,\nteda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť\npodstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté\nv skutkovej podstate hmotnoprávnej normy -hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a\nrozhodujúce a je potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto\n\nskutočnosti má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale\naj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany.\n37. V sporovom konaní súd skôr, ako pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia\nstrán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup zásadný význam,\nnakoľko súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné\nskutkové tvrdenia si súd osvojí (v súlade so zásadou formálnej pravdy) ako zistený skutkový stav a ďalej\nz neho pri svojom meritórnom rozhodnutí vychádza (§ 186 ods. 2 CSP). To neplatí iba výnimočne, ak\nexistuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení.\n38. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné sa vykonáva podľa toho, či bolo\ntvrdenie účinne popreté protistranou. CSP používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151 CSP) a „zhodné\ntvrdenia“ (§ 186 ods. 2 CSP). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie\nstrany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou.\nIba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná\nbuď „de facto“, alebo „de iure“. „De facto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je\npravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné,\nak sa aplikuje právna domnienka uvedená v ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorej je skutkové tvrdenie\nnesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce\npoprela, avšak neúčinne (viď. primerane rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/111/2019 zo dňa\n12.08.2020).\n39. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že strana sporu má\nprocesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a v\nprípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v ust. § 153 ods. 2 CSP,\nprípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať\nskôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak súd dospeje k záveru,\nže strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď\nkonanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda\nna omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Uplatnenie tohto\ndiskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov\nprocesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych\nkritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať\npotrebu tvrdiť určité skutočnosti). Z ust. § 153 CSP ani z iných jeho ustanovení nevyplýva povinnosť súdu\nuznesením oznámiť stranám sporu, že bude uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania. Sudcovskú\nkoncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy a spadá do jeho kompetencie\nrozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by\nkonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť konania, bude prihliadať (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n530/2018 zo dňa 15.11.2018).\n40. Uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nie je svojvôľou súdu, ale procesným postupom\nsledujúcim rýchlosť a hospodárnosť konania tak, aby sa zamedzilo špekulatívnym konaniam strán sporu\nkonanie nedôvodne predlžovať. Rýchlosť konania ale nemožno nadradiť nad jeho kvalitu a nad to, aby\nochrana ohrozených a porušených práv a chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol\nnaplnený princíp právnej istoty. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských\npráv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto\npráva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom\nsúde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom\n(viď primerane uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/132/2019 zo dňa 26.11.2020).\n41. Je potrebné podotknúť aj to, že v prípade žaloby o vyporiadanie BSM ide o tzv. iudicium duplex,\nteda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie žalobcu a žalovaného. Podaním žaloby\n(návrhu) na vyporiadanie BSM sa uplatňuje aj právo druhej strany (žalovaného) na vyporiadanie BSM\nsúdom. Z postavenia strán sporu, ktorí sú jeden aj druhý zároveň žalobcom a žalovaným, zároveň\nvyplýva aj to, že jeden bez druhého nemôže sám disponovať žalobou, pričom podaním žaloby na\nvyporiadanie BSM vzniká druhej strane v prípade podania (ďalšej) žaloby návrhu na vyporiadananie\ntohto BSM prekážka litispendencie. Zastavením konania o žalobe na vyporiadanie BSM sa postavenie\njednej strany v skôr začatom konaní o vyporiadanie toho istého BSM nemení (nezhoršuje). Táto strana\n\nmá možnosť robiť návrhy týkajúce sa rozsahu BSM v konaní, v ktorom sa rozhoduje o žalobe na\nvyporiadanie BSM podanom druhou stranou (uznesenie ÚS SR z 11.09.2018, č.k. IV. ÚS 479/2018-28).\n42. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou, podanou dňa 17.03.2022 domáhal vyporiadania\nBSM a do masy BMS zahrnul výhradne byt bez jeho podrobnej špecifikácie a bez určenia jeho hodnoty.\nSúd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č.k. 32C/14/2022-9 zo dňa 04.07.2022 podľa ust. § 129\nods. 1 CSP na odstránenie vád žaloby a podrobne opísal, ako je potrebné žalobu doplniť, keď výslovne\nuviedol, okrem skutočnosti, že žalobca neoznačil správne sporové strany, že zo žaloby nie je zrejmé ani\nopísanie rozhodujúcich skutočností, keďže nie je možné určiť aký majetok patrí do BSM (aktíva v podobe\nhnuteľného majetku, nehnuteľného majetku, zostatky na bežných účtoch a pod.), aká je jeho hodnota a\nakým spôsobom túto hodnotu určil, ako žiada BSM vysporiadať, aká je hodnota vysporiadania a akým\nspôsobom k tejto hodnote dospel, že žalobca v žalobe neoznačil a nepripojil žiaden dôkaz a absentuje aj\nriadny, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh (petit), t.j. ako žiada spoločný majetok žalobcu\na žalovanej vysporiadať.\n43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neobstojí argumentácia žalobcu o všeobecných poučeniach súdu\nprvej inštancie, doručených žalobcovi, nakoľko výzva a poučenie súdu prvej inštancie boli dostatočne\nurčité, zrozumiteľné, náležite konkrétne o procesných právach a povinnostiach vzhľadom na stav\nkonania, prihliadajúc na rozsah poučovacej povinnosti (§ 160 a § 130 CSP) a na to, že súd neposkytuje\npoučenia o hmotnom práve (také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v\nrozpore so zásadou rovnosti strán konania).\n44. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.07.2022 žalobca doplnil svoje podanie o.i.\nvo vzťahu k mase BSM tak, že predmetom žaloby je byt (s uvedením jeho identifikácie zápisom\nna LV a titulom nadobudnutia), ktorý žalobca žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva a v\npodaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.09.2022 žalobca navrhol prevod bytu do podielového\nspoluvlastníctva (ods. 9 vyššie). Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla vyporiadanie masy BSM,\nvrátane bytu, spôsobom uvedeným v ods. 10 vyššie. Žalovaný v podaní zo dňa 15.11.2022 namietal\nhodnotu bytu tým, že je vypočítaná z komerčných inzerátov, ktoré nesúvisia s bytom (plochou ani\nstavom bytu, ktorý je dezolátny), že podľa kalkulátora z internetovej stránky nehnutelnosti.sk je cena\nbytu v rozmedzí 114.000-145.000 eur, že motorové vozidlo zn. E. G. má nulovú hodnotu, že spoločnosť\nNikolayev, s.r.o. nevykázala zisk a nemá žiadne imanie, že spoločnosť Kaleton Web s.r.o. nadobudol v\ndobrej viere, že už so žalovanou nie sú manželia, preto nepatrí do BSM a že do hnuteľných vecí nepatrí\nnotebook zn. UMAX; uvedené v zásade zopakoval na predbežnom prejednaní sporu dňa 16.02.2023 a\ndoplnil, že cena bytu je zvýšená a nereálna, že nadobúdacia cena bytu bola 12.000 Sk (doručil následne\nzmluvu o prevode bytu), že motorové vozidlo zn. E. G. má platnú EK a STK a má nerelevantnú cenu\n(doručil následne kúpnu zmluvu za cenu 300 eur), že hnuteľné veci majú viac ako 10 rokov a nemajú\nžiadnu hodnotu, že príjem v spoločnosti B., H. pochádza z jeho činnosti ako podriadeného finančného\nagenta na základe licencie NBS, preto nepatrí do BSM a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web\ns.r.o. bezodplatne prevzal od p. I. v 11/2020, teda nemožno brať jej celoročný obrat a v r. 2021 vykázala\nspoločnosť stratu. Dňa 05.04.2023 doručil žalobca súdu prvej inštancie zmluvu o prevode obchodného\npodielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o., žiadosť o výluku obchodného podielu v spoločnosti Kaleton\nWeb s.r.o. z BSM na základe čestného vyhlásenia žalobcu z rovnakého dňa, že nadobudol obchodný\npodiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. darom od p. I. a predaj za 1 eur zvolil pre zjednodušenie a\nzrýchlenie administratívneho procesu jeho prevodu a Znalecký posudok č. 3/2023.\n45. V danom prípade bolo v rámci uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania potrebné (sumárne)\nvziať do úvahy povahu sporu (iudicium duplex a konanie, kde súd nie je viazaný žalobným návrhom) a\npodanie žaloby samotnou žalovanou (s uvedením masy BSM a jej nárokov). Za danej procesnej situácie\na okolností, ak súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania voči žalobcovi (ako sankciu\nza nepredloženie vyjadrenia a návrhov na vykonanie dôkazov včas v záväznej procesnej lehote na\nvykonanie procesného úkonu), pričom vzal do úvahy, že pre svoje rozhodnutie mal riadne daný skutkový\nzáklad, postupoval správne. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalovanej o mase BSM (bez notebooku\nUMAX), ktoré neboli sporné, (i) k bytu mal súd prvej inštancie za nesporné, že ide o 3-izbový byt v\npôvodnom stave, že pri stanovení hodnoty bude vychádzať z inzerátov predložených žalovanou a z\nnich vypočítanej ceny/hodnoty 3.584,75 eur/m2, žalobca sa nestotožnil s výmerou bytu, ktorú neskôr\nžalobca preukázal o výmere 51,97 m2 podľa nadobúdacej zmluvy, (ii) pri hodnote motorového vozidla\nzn. E. G. vychádzal z toho, že žalovaná predložila inzeráty aj na vyššiu cenu ako požadovaných 500\neur, ktoré žalobca účinne nespochybnil, preto vychádzal z hodnoty 500 eur, (iii) pri hodnote obchodného\n\npodielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. sa stotožnil\ns hodnotou preukázanej žalovanou (a nepopretej žalobcom) vo výške ich vlastného imania (5.385 eur a\n49.024 eur), (iv) hodnota hnuteľných vecí (po vylúčení notebooku UMAX) nebola preukázaná žalovanou,\nprihliadal na ich vysoký vek uvádzaný žalobcom a stav na hranici životnosti, teda z nulovej hodnoty.\nPasivitu žalobcu v konaní preukazovať ním tvrdené skutočnosti o mase BSM aj jeho hodnote viedla k\npriznaniu nároku na základe skutočností uvádzaných žalovanou, so zohľadnením účinne rozporovaných\ntvrdení žalobcom (pri výmere bytu, pri hodnote hnuteľných vecí, ktoré žalovaná nepreukázala).\n46. Odvolací súd posúdením prejednávanej veci, prihliadajúc na právo strán (žalobcu ako odvolateľa) na\nspravodlivý proces a zohľadňujúc okolnosti prejednávanej veci a aj osoby žalobcu, dospel k záveru, že\nzásadu sudcovskej koncentrácie konania súd prvej inštancie aplikoval správne a dôvodne, jej aplikáciu\naj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil (ods. 31 vyššie).\n47. Vyjadrenie žalobcu a návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov (listinné dôkazy, vrátane Znaleckého\nposudku č. 3/2023) doručené súdu prvej inštancie dňa 05.04.2023 a uplatnené na pojednávaní dňa\n06.04.2023 (dôkaz doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.\nzn. 28P/98/2019 zo dňa 27.05.2021 a v rámci záverečnej reči návrh, že p. I. je pripravená urobiť pred\nsúdom prvej inštancie vyhlásenie o tom, že prevod obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o.\nbol bezodplatným teda dar), predstavujú prostriedky procesného útoku žalobcu (§ 149 CSP), ktoré neboli\nžalobcom uplatnené včas, preto súd prvej inštancie správne na ne neprihliadol, keďže boli uplatnené v\nrozpore so sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 CSP) a návrhy na vykonanie dôkazov zamietol,\nkeď žalobca mal možnosť ich uplatniť už skôr v priebehu konania (žaloba podaná 07.03.2022). Odvolací\nsúd sa stotožnil s tým, že žalobca neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by mu bránili predložiť\nprostriedky procesného útoku včas. Ak žalobca uviedol že Znalecký posudok č. 3/2023 doručil hneď, ako\nmu ho odovzdal znalec, správne poukázal súd prvej inštancie na to, že zo Znaleckého posudku č. 3/2023\nvyplýva, že bol vypracovaný dňa 25.03.2023, žalobca si jeho vypracovanie objednal až dňa 14.03.2023,\nteda žalobca návrh na vykonanie dokazovania mohol uplatniť (napr. navrhnúť vykonanie znaleckého\ndokazovania súdom alebo priamo predložiť súdu súkromný znalecký posudok) už skôr od podania\nžaloby dňa 17.03.2022. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že žalobca bol uznesením zo dňa\n10.10.2022 poučený v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP aj o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle ust.\n§ 153 CSP (aj v rámci písomného poučenia o procesných právach a povinnostiach), naviac skutočnosť,\nže po predbežnom prerokovaní sporu dňa 16.02.2023 zadal vypracovanie Znaleckého posudku dňa\n14.03.2023 žalobca súdu prvej inštancie včas neoznámil, preto súd prvej inštancie nemal vedomosť\no tejto skutočnosti. Ak potom žalobca dôkazy (vrátane Znaleckého posudku č. 3/2023 a návrhu na\nvýsluch svedkyne p. I.) predložil súdu prvej inštancie a protistrane až na pojednávaní dňa 06.04.2023,\nneboli tieto návrhy uplatnené včas a žalovaná nemala zachovanú dostatočnú lehotu na prípravu na\npojednávanie, ich vykonanie by tak vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších\núkonov súdu (žalovaná v reakcii na to žiadala, aby súd prvej inštancie vo veci ustanovil znalca a nariadil\nznalecké dokazovanie ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu). Uvedenú situáciu výslovne\npredpokladá ust. § 153 ods. 2 CSP a dáva možnosť súdu prvej inštancie ju sankcionovať neprihliadaním\nna oneskorene predložené prostriedky procesného útoku alebo obrany stranou konania. Odvolací súd\nopakovane poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/325/2022 zo dňa 29.11.2023, podľa ktorého sa\nsudcovská koncentrácia uplatňuje v sporoch o vyporiadanie BSM práve v záujme toho, že pri ustálení\nmasy BSM (a jej hodnoty) je nevyhnutné, aby účastníci poskytovali súdom riadne a včas súčinnosť, čo\nsa zo strany žalobcu nestalo.\n48. Z uvedeného je potrebné dovodiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, aké veci a majetkové\nhodnoty tvoria masu BMS, o hodnote masy BSM (ods. 28 až 30 vyššie), spôsobe vyporiadania BSM\nprikázaním celej masy BSM (všetkého vyporiadavaného majetku v BSM) v celkovej hodnote 240.718,38\neur žalobcovi do výlučného vlastníctva a uložením povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej na vyrovnanie\npodielov sumu 120.359,19 eur (1/2 hodnoty masy BSM).\n49. Osobitne k opakovaným námietkam žalobcu týkajúcim sa toho, že obchodný podiel v spoločnosti\nNikolayev, s.r.o. a obchodný podiel v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. nepatria do BSM, sa odvolací súd\nstotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie a žalovanej, že\n(i) z obsahu zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. z p. I. ako prevodcu\nna žalobcu ako nadobúdateľa vyplýva, že cena za prevod obchodného podielu je vo výške 1 eur prejav vôle zmluvných strán tak nepochybne smeroval k tomu, aby bola za obchodný podiel zaplatená\n\nodplata, nejde teda pojmovo o darovanie (bezodplatný prevod) a na posúdenie veci nie je možné\n(účelovo v prospech žalobcu za účelom vyňatia obchodného podielu z BSM) aplikovať ust. § 41a ods. 2\nObčianskeho zákonníka, pretože okrem účelovosti argumentácie žalobcu nie sú naplnené predpoklady\nna založenie platnosti darovacej zmluvy namiesto odplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu,\nktorej pojmové náležitosti (prejav vôle darcu a obdarovaného, aby darca bezodplatne previedol na\nobdarovaného vlastníckeho právo k určitej veci) v uzavretej zmluve o prevode obchodného podielu\nnie sú dané a nezodpovedá to vôli strán. V zmluve o prevode o obchodného podielu bola stranami\ndohodnutá odplata (i keď symbolická) za prevod obchodného podielu vo výške 1 eur a nie je relevantné,\nči táto bola uhradená alebo nie (a došlo k omeškaniu s jej úhradou) ani to, čo tvrdil žalobca, že táto\nforma prevodu bola zvolená len pre zjednodušenie a zrýchlenie administratívneho procesu jeho prevodu.\nŽalovaná správne argumentovala, že prejav vôle možno výkladom iba zisťovať, nie ho (naviac ak je\nurčitý) dodatočne meniť alebo dotvárať. Žalobca tak skutočnosť o darovaní obchodného podielu v\nspoločnosti Kaleton Web s.r.o. prevodcom p. Zavadskou nepreukázal (poukazoval len na svoje vlastné\nčestné vyhlásenie zo dňa 04.04.2023 a na jeho vyjadrenie v záverečnej reči, že p. I. je pripravená\nprehlásiť, že išlo o dar, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikujúc zásadu koncentrácie konania,\nneprihliadal). Rovnako bez významu je žalobcom uvádzané presvedčenie, že bol v dobrej viere, že už so\nžalovanou nie sú manželmi (k jeho nadobudnutiu došlo za trvania manželstva) a že spoločnosť Kaleton\nWeb s.r.o. v r. 2021 vykázala stratu (ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal). Žalobca v konaní\nnetvrdil a ani nepreukázal, že by na jeho nadobudnutie boli použité prostriedky nepatriace do BSM (alebo\nže by spoločnosť Kaleton Web s.r.o. bola založená z prostriedkov nepatriacich do BSM).\n(ii) argumentácia žalobcu, že obchodný podiel v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. nepatrí do BSM vzhľadom\nna predmet podnikania, pretože všetky jej príjmy pochádzajú z činnosti podriadeného finančného agenta\nna základe licencie NBS, ktorá činnosť podriadeného finančného agenta je výlučne viazaná na osobu\nžalobcu (žalobca je zapísaný v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedeného NBS,\na teda spoločnosť nie je bez aktívnej činnosti žalobcu schopná dosahovať príjem a ide len o činnosť\nžalobcu, ktorý ju vykonáva prostredníctvom s.r.o.) nemá vplyv na posúdenie toho, že obchodný podiel\nv spoločnosti Nikolayev, s.r.o. patrí do BSM ako iná majetková hodnota. Správne namietala žalovaná,\nže nie je podstatné, že spoločnosť Nikolayev s.r.o. má príjem z činnosti podriadeného finančného\nagenta, výkon ktorej činnosti naviazanej na licenciu žalobcu nevylučuje, aby príjem z nej patril do BMS\na v prípade jej vykonávanie prostredníctvom s.r.o., aby bol zisk z tejto činnosti zohľadnený v hodnote\nobchodného podielu.\n(iii) pri stanovení hodnoty obchodného podielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu\nv spoločnosti Kaleton Web s.r.o. vychádzal správne súd prvej inštancie z výšky vlastného imania\nspoločností za r. 2021 (zohľadňujúc, že žalobcovi patria oba obchodné podiely vo výške 100%), vo\nvzťahu k čomu žalobca neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o ich hodnote. Nesprávne tak boli\núvahy žalobcu o tom, že hodnota obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. bola 1 eur (cena/\nodplata za jeho prevod). Pre určenie hodnoty obchodného podielu nie je podstatné ani to, ako dlho\nho žalobca vlastnil, ale iba to, že ho žalobca nadobudol za trvania manželstva. Skutočnosti tvrdené\nžalobcom, že spoločnosti nemajú žiaden majetok a nedosahujú žiaden zisk (v prípade spoločnosti\nNikolayev, s.r.o.), resp. že v roku 2021 boli v strate (v prípade spoločnosti Kaleton Web s.r.o.) žalobca\nžiadnym spôsobom nepreukázal.\n50. Ak žalobca akcentoval vážnosť zásahu do jeho procesných práv tým, že ako občan SR pôvodom\nz Ukrajiny ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom, ale nie vždy je schopný porozumieť významu\npoužitých slov vyjadrených v odbornej terminológii, že využil možnosť požiadať CPP o právnu pomoc,\no ktorej bolo konečne rozhodnuté až 17.04.2023 (po rozhodnutí vo veci), že žalobca sa v zmysle\nformálneho poučenia súdu prvej inštancie v dobrej viere, spoliehal, že jeho práva budú v konaní riadne\nchránené a že ak by si súd prvej inštancie splnil riadne svoju poučovaciu povinnosť aj s prihliadnutím na\nzahraničný pôvod žalobcu, mal zistiť, že žalobca včas požiadal CPP o priznanie nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci, ktorá mu bez jeho zavinenia nebola včas poskytnutá, uvedenej argumentácii žalobcu\nnie je možné priznať úspech.\n51. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní,\nktorý je v rozpore so zákonom, pričom súd musí svojím nesprávnym procesným postupom znemožniť\nstrane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné\npráva patria v zmysle judikatúry NS SR napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených\nzákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a\nk všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať v\n\nmaterinskom jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok doučený do vlastných rúk. Intenzita\nzásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu musí dosahovať\nmieru porušenia práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé\nkonanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných\nsúdov.\n52. Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie, vychádza jednak z princípu rovnosti\nľudí v právach (tak, ako je zakotvený pre všetky osoby v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ale aj v čl. 36\nListiny) a rovnako je aj jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces (tak, ako je upravené v\nčl. 46 Ústavy SR a v čl. 36 Listiny). Rovnosť účastníkov súdneho konania je ďalej osobitne upravená\naj v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ako aj v článku 37 ods. 3 Listiny. Je nepochybné, že pokiaľ by osoba\nnemohla uplatňovať svoje práva na súde v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práva\nneúčinné a neefektívne, pričom by základný cieľ práva na spravodlivý súdny proces nebol naplnený.\nTúto požiadavku reflektuje aj ust. § 155 CSP. Právo konať pred súdom v jazyku, ktorému osoba rozumie,\nobsahuje najmä právo na zabezpečenie tlmočníka počas súdnych pojednávaní, prípadne iných úkonov,\nktoré dotknutá osoba realizuje a ak teda strana nerozumie jazyku, v ktorom konanie prebieha, mala by\npožiadať súd o pribratie tlmočníka. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. Cdo 310/2013: „Konať vo svojej\nmaterčine je právom účastníka, t. j. že účastník, ktorý ovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, môže\nkonať v tomto jazyku, aj keď jeho materčinou je iný jazyk. Je iba na vôli účastníka, či toto právo využije.“\nPrávo konať vo svojej materčine nie je absolútne. Ani z relevantného procesného ustanovenia (§ 155\nods. 1 CSP) nevyplýva povinnosť súdov doručovať stranám sporu písomnosti v preklade do jazyka,\nktorému rozumejú (uznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 347/2020 z 27.08.2020).\n53. Namietané porušenie procesných práv žalobcu porušením ust. § 155 CSP, ak súd prvej inštancie\nnezohľadnil jeho zahraničný pôvod, však odvolací súd nevzhliadol. Z obsahu spisu je zrejmé, že od\npočiatku sám žalobca komunikoval so súdom v slovenskom jazyku (podanie žaloby dňa 17.03.2022,\nneskoršie písomné podania a vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia a prednesy žalobcu na pojednávaniach).\nPodľa názoru odvolacieho súd je táto námietka žalobcu účelová, naviac prvýkrát ju vzniesol až v\npodanom odvolaní. Zo správania žalobcu a ním zvolenej komunikácie so súdom v slovenskom jazyku\nnemal súd prvej inštancie pochybnosti o tom, či žalobca rozumie slovenskému jazyku slovom aj písmom.\nSám žalobca tak svoje právo, ktoré mu dáva ust. § 155 CSP nevyužil, v žalobe ani v ďalších písomných\npodaniach nežiadal, aby bol do konania pribratý tlmočník v zmysle ust. § 155 ods. 1 CSP. Keďže žalobca\nnepožiadal o pribratie tlmočníka, neoznámil aký je jeho materinský jazyk, ktorému jazyku rozumie,\nodvolací súd je toho názoru, že neboli súdom prvej inštancie porušené jeho procesné práva konať pred\nsúdom vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku ktorému rozumie. V okolnostiach posudzovanej\nveci tak podľa odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu žalobcom označených základných práv podľa\nÚstavy SR a práva podľa Dohovoru.\n54. Námietky žalobcu týkajúce sa nesplnenia poučovacej povinnosti súdu podľa ust. § 160 ods. 2 CSP o\npráve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na CPP, resp. že súd prvej inštancie mal zistiť, že žalobca\nvčas požiadal CPP o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá mu bez jeho zavinenia\nnebola včas poskytnutá, sú vyvrátené úkonmi súdu prvej inštancie v konaní, ktorý dňa 31.10.2022 zaslal\nžalobcu oznámenie, v ktorom mu osobitne oznámil, že ho poučil o práve zvoliť si advokáta a o možnosti\nobrátiť sa na CPP (č.l. 116) spolu so všeobecným poučením strán sporu (č.l. 117 a 26). Ani v nadväznosti\nna tieto oznámenia, žalobca súdu prvej inštancie neoznámil v jeho podaní zo dňa 15.11.2022 (ani v\nďalších podaniach a na pojednávaniach dňa 16.02.2023 a 06.04.2023, na ktorých sa žalobca zúčastnil),\nže už dňa 02.11.2022 požiadal CPP o poskytnutie právnej pomoci v prejednávanej veci o vyporiadanie\nBSM, ani o tom, ako a kedy bolo vo veci zo strany CPP rozhodnuté. Nebolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie uvedené skutočnosti od žalobcu zisťovať s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti konania\na rovnosti strán, preto porušenie procesných práv žalobcu nie je dané.\n55. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj správnosť výroku o trovách konania, ktorým bola žalovanej\nvoči žalobcovi priznaná plná náhrada trov konania. Odvolací súd pri hodnotení námietok žalobcu\npoukazuje na právnu vetu nálezu ÚS SR č. k. III. ÚS 266/2022 zo dňa 23.06.2022, podľa ktorej: „V\nrozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nje nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v\nžalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán\n\nvo veci podľa § 255 Civilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na\nnáhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci\nnešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa\npredstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo\nrámca zákonnej úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán\nvo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.\n56. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením úspechu strán v spore súdom prvej inštancie, ktorý\npoukázal na charakter sporu, v ktorom nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 2\nCSP) a na to, že je potrebné zohľadňovať viacero kritérií (veľkosť podielu, ktorý bol manželom zo\nspoločného majetku prisúdený, ak sú podiely manželov rovnaké, procesné návrhy strán o rozsahu a\nhodnote BSM či o spôsobe jeho vyporiadania, postoj strany sporu k vyporiadaniu BSM pred začatím\nkonania a v konaní pred súdom prvej inštancie). Posúdením odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd\nopakovane poukazuje na to, že vyporiadanie BSM strán sporu súdom prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku (potvrdenom v tejto časti odvolacím súdom týmto rozhodnutím) sa od návrhu žalovanej na\nvyporiadanie BSM strán líšilo len v nezaradení jednej hnuteľnej veci do masy BSM (notebooku Umax,\nvo vzťahu ku ktorému v konaní žalovaná neskôr súhlasila s tvrdením žalobcu, že ide o vec vo vlastníctve\nžalobcu) a určení hodnoty hnuteľných vecí patriacich do masy BSM súdom prvej inštancie v celkovej\nsume 0 eur oproti žalovanou tvrdenej výške zostatkovej hodnoty týchto hnuteľných vecí v celkovej\nsume 1.500 eur (pre doplnenie odvolací súd uvádza, že pri určení hodnoty bytu súd prvej inštancie\nvychádzal z inzercií porovnateľných bytov predložených žalovanou a z nich vypočítanej priemernej\nceny za 1 m2 vo výške 3.575,32 eur a z výmery bytu 51,97 m2 preukázanej žalobcom pôvodnou\nzmluvou o prevode vlastníctva bytu, pri určení hodnoty motorového vozidla zn. E. G., obchodného\npodielu v spoločnosti Nikolayev, s.r.o. a obchodného podielu v spoločnosti Kaleton Web s.r.o. vychádzal\nzo žalovanou preukázaných a žalobcom účinne nerozporovaných tvrdení). Uvedený nepatrný rozdiel\nsa však neprejavil v rozdiele výšky vyrovnacieho podielu (1/2 hodnoty celej masy BSM) priznanej\nsúdom prvej inštancie žalovanej vo výške 120.359,19 eur (1/2 zo sumy 240.718,38 eur) oproti výške\nvyrovnacieho podielu žiadaného žalovanou vo výške 120.000 eur, kde súdom prvej inštancie priznaná\nsumu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov, je dokonca vyššia, ako\nžiadala žalovaná. Súčasne súd prvej inštancie prikázal zhodne s návrhom žalovanej celý vyporiadávaný\nmajetok do výlučného vlastníctva žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného bola podľa odvolacieho súdu,\nokrem skutočností správne zohľadnených súdom prvej inštancie (pasivita žalobcu, ktorý síce žiadal\nmajetok prikázať jemu, ale bez vyplatenia vyrovnacieho podielu žalovanej, aktívny postoj žalovanej,\nktorá sa chcela so žalobcom zmierlivo dohodnúť - súdne alebo aj mimosúdne listom zo dňa 09.08.2022,\nktorý návrh žalobca odmietol ako „špekulatívny a neopodstatnený“, vyporiadanie BSM v intenciách\nmimosúdneho návrhu žalovanej), rozhodujúca pre určenie procesného úspechu strán v spore suma,\nktorú žalovaná od žalobcu titulom vyporiadania BSM požadovala a aká jej bola prisúdená. Pre vyvodenie\nplného úspechu žalovanej tak bolo potrebné zohľadniť aj to, že žalobcovi bola súdom prvej inštancie\nuložená povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania BSM sumu 120.359,19 eur, teda sumu vyššiu,\nako požadovala žalovaná v sume 120.000 eur.\n57. Skutočnosť, že žalobca navrhoval (výhradne) byt vyporiadať prikázaním do jeho výlučného\nvlastníctva, že namietal, že obchodné podiely nepatrili do BSM (teda nenavrhoval vyporiadať celú masu\nBMS), bez súčasného chýbajúceho návrhu na zaplatenie vyrovnacieho podielu, nezakladá záver o (čo\ni len čiastočnom) úspechu žalovaného, zohľadňujúc aj ďalšie súdom prvej inštancie skúmané kritériá\n– viď. vyššie). K námietkam o nedostatku náležitostí žaloby (neuvedením sumy vyrovnacieho podielu),\nna odstránenie ktorého mal súd prvej inštancie žalobcu zrozumiteľne vyzvať, poukazuje odvolací súd\nna svoje zdôvodnenie v ods. 42 a 43 vyššie, ktoré vyvracia odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto\nrozsahu.\n58. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\n\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n59. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane\nzávislého výroku o trovách konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.\n60. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 262 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní nemal odvolateľ\n(žalobca) úspech, plne úspešnou tak bola žalovaná, ktorej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania od žalobcu v celom rozsahu s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 413/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d2a0e156-f9d9-497d-a52d-492248465c06", "datum": "2026-07-29", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/14/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4348b621-5381-498c-93bb-e1b5fb52af09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.266.2022.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.266.2022.3"}, {"guid": "ussr:a927c9cc-a592-47cf-9c68-18bdd3a5f86d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.347.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.347.2020.1"}, {"guid": "ussr:08ede090-0246-427c-8b7a-092f2c69ff3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1"}, {"guid": "ussr:610cef54-83b1-4074-a11c-b05e7b07bde9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.479.2018.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "89727572-b5b6-4071-90be-4548bdeebd15:c55ce697-f3b5-4963-b44a-179e536adf02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6718201358.1", "spisova_znacka": "7Cdo/61/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/61/2022 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6718201358.1"}, {"guid": "bd402d71-df50-4f04-bcb3-05224df512c0:5286949f-7383-4d90-8e6c-366ee0311623", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8613200037.1", "spisova_znacka": "6Cdo/53/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2019 z 30. 3. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8613200037.1"}, {"guid": "f1e245ee-a1a6-4fb9-8dec-3a0777b0a229:abc00617-0417-4c94-9695-c43f66f214a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3210202969.1", "spisova_znacka": "8Cdo/196/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/196/2018 z 27. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3210202969.1"}, {"guid": "d0d950ef-2af5-4faf-ba1b-d6f91457e3bf:f527bf40-6def-4965-a3b2-a5f7619342b5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:6117211904.1", "spisova_znacka": "31Cob/132/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/132/2019 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:6117211904.1"}, {"guid": "80f7ce27-9cd5-4159-ae3d-7de433d8b547:84d5bcba-0ca2-43fb-96f1-22386d41d0d0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118244941.4", "spisova_znacka": "3Co/111/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/111/2019 z 11. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-08-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118244941.4"}, {"guid": "f902e566-245c-4706-9982-643e695c2adf:e6958d3e-35d4-4803-b26a-a130538d5c52", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2214208133.2", "spisova_znacka": "23Co/89/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/89/2017 z 29. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2214208133.2"}], "citovane_v": []}