Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7CoCsp/14/2022 1216209608 30. 10. 2024 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, B., právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o. so sídlom Landererova 7866/12, Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 49.498,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č.k. 67Csp/13/2017–442 zo dňa 16.06.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 67Csp/13/2017–504 zo dňa 03.01.2022, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku I. p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku II. m e n í tak, žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100 %.
v
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť jej sumu 49.498,80 eur s príslušenstvom titulom vyplatenia poistného plnenia a náhradu trov konania (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. Svoje rozhodnutie, v znení opravného uznesenia, súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 53 ods. 1, § 488, § 788 ods. 1, § 791 ods. 1 a 2, § 793 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ust. § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorý uznesením zo dňa 27.05.2021, č.k. 7Co/308/2018-308 rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) č.k. 67Csp/13/2017–256 zo dňa 31.05.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vec opätovne prejednal, od strán konania si zadovážil písomné vyjadrenie k veci a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobe žalobkyne
nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie po vykonanom aj doplnenom dokazovaní ustálil, že v konaní nebolo sporné, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu dňa 23.09.2013 - návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel pod č. XXX-XXXXXXX, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Poistná zmluva“), týkajúcu sa poistenia motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne zn. D. E., EČ: B. (ďalej len „poistné motorové vozidlo“) a že v dňoch pravdepodobne 12.09.2014/13.09.2014 (pozn. odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uvádza „23.04.2014“) došlo k poistnej udalosti - odcudzeniu poisteného motorového vozidla (ďalej len „Poistná udalosť“). Sporným v konaní bolo, či bola žalobkyňa pri uzatváraní Poistnej zmluvy zo strany žalovaného oboznámená so Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej len „ZD“), ktoré tvoria súčasť Poistnej zmluvy, či bola riadne poučená o rozsahu požadovaného zabezpečenia poisteného motorového vozidla a či jej bola zo strany žalovaného poskytnutá výnimka z požadovaného zabezpečenia. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie je daný nárok žalobkyne na plnenie z Poistnej zmluvy, pretože poistené motorové vozidlo v čase Poistnej udalosti nebolo vybavené GPS elektronickým vyhľadávacím systémom, čo je dôvod výluky z poistenia. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistený a žalovaný ako poisťovňa uzavreli v písomnej forme Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie, ktoré havarijné poistenie sa vzťahovalo, okrem iného, aj na krádež a lúpež MV, s výnimkou výluk uvedených v príslušných Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len „VPP“) alebo ZD. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že nebola pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená so ZD, že nebola riadne poučená o požadovanom zabezpečení poisteného motorového vozidla funkčným systémom GPS namontovanom vo vozidle a že jej zo strany žalovaného bola priznaná výnimka spočívajúca v inom systéme zabezpečenia poisteného motorového vozidla (Zederlock), žiadnym spôsobom nepreukázala a poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym logickým spôsobom nepreukázala, prečo by žalovaný pri uzatváraní v podstate bežnej poistnej zmluvy postupoval práve v tomto prípade takýmto značne neštandardným spôsobom, prečo by netrval na štandardnom zabezpečení motorového vozidla v zmysle ZD, prečo by žalobkyni poskytoval z tohto zabezpečenia výnimku v tak veľkom rozsahu (namiesto satelitného systému bežným mechanickým zabezpečením, ktorého účinnosť pri zabezpečení vozidla je rádovo nižšia ako pri elektronickom). Skonštatoval, že tvrdenia žalobkyne sa v priebehu konania prispôsobovali obrane žalovaného a v podstate zásadným spôsobom popierali jej pôvodné tvrdenia, poukázal na závažné rozpory vo výpovediach žalobkyne a svedka F. (syna žalobkyne), týkajúce sa ako otázky vlastníctva poisteného motorového vozidla a stavu technického zabezpečenia poisteného motorového vozidla v čase podpisu Poistnej zmluvy. Naopak, vyjadrenia žalovaného v celom súdnom konaní vyhodnotil súd prvej inštancie ako konzistentné, logické a zásadne spochybňujúce vyjadrenia žalobkyne. Uzavrel, že za absencie iných objektívnych dôkazov vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenia žalobkyne ako účelové, v snahe domôcť sa od žalovaného poistného plnenia napriek tomu, že v zmysle platnej Poistnej zmluvy sa na prípad Poistnej udalosti vzťahovala jednoznačne výluka z poistenia (z dôvodu, že poistené motorové vozidlo nebolo zabezpečené pre prípad krádeže požadovaným zabezpečením - elektronickým systémom GPS). Žalobkyňa tak v konaní podľa súdu prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobkyni. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa odôvodňujúc ho, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %. Žalobkyňa mala s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený a konanie je tak zaťažené procesnou vadou, keď podľa konštantnej judikatúry musí súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a logicky argumentovať, uviesť na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu, musí svoje úvahy a myšlienkové postupy vysvetliť, odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť racionálne, súd musí starostlivo vysvetliť aj právne úvahy, musí sa vysporiadať s námietkami uplatnenými stranami sporu, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti, inak založí nepreskúmateľnosť rozhodnutia, teda inú vadu konania a poruší zásady právneho štátu a práva účastníka konania na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobkyne uvedeným kritériám nezodpovedá. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia poistného plnenia podľa Poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie poisteného motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne,
pretože odcudzením tohto poisteného motorového vozidla nastala Poistná udalosť, predpokladaná poistnými podmienkami, ktorá zakladala nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie poistného plnenia. Žalovaný sa bránil existenciou výluky z povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktorou bola absencia predpísaného zabezpečenia poisteného motorového vozidla podľa ZD, pričom žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že so ZD nebola oboznámená, tieto sa nestali súčasťou Poistnej zmluvy a nie je nimi viazaná, pretože uzatvárala Poistnú zmluvu prostredníctvom finančného agenta žalovaného. Uviedla, že nebolo sporné uzavretie Poistnej zmluvu aj pre prípad krádeže poisteného motorového vozidla ani vznik Poistnej udalosti (odcudzenie poisteného motorového vozidla). V súlade s čl. VII bod 9 Poistnej zmluvy vyhlásila žalobkyňa, že bola oboznámená s obsahom poistnej zmluvy, so všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými poistnými podmienkami, ktoré jej boli pred uzatvorením zmluvy odovzdané, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Poistná zmluva žiadnym spôsobom neodkazuje na ZD a ani nedeklaruje ich odovzdanie poistníkovi a inkorporáciu obsahu ZD do Poistnej zmluvy, preto žalobkyňa z Poistnej zmluvy nemala žiadnu vedomosť o existencii ZD, ktorých by sa mala od žalovaného pri uzatváraní Poistnej zmluvy domáhať. Absencia odkazu na ZD v Poistnej zmluve, ktoré ZD neboli ani k Poistnej zmluve pripojené, podľa žalobkyne znamená, že sa nestali súčasťou dohody medzi žalobkyňou a žalovaným a žalobkyňa sa nimi nemusela ani nemohla spravovať, keďže ich nepoznala. Ak žalovaný tvrdil, že žalobkyňu so ZD oboznámil, príp. že tieto jej odovzdal, viazlo dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností na žalovanom, pričom preukazovanie skutočnosti, že žalobkyňa nebola oboznámená so ZD žalovaného a že jej neboli odovzdané, je nesplniteľné, pretože nemožno preukázať negatívnu skutočnosť. Svedok D. G. nepotvrdil odovzdanie ZD žalobkyni pri podpise Poistnej zmluvy, nepotvrdil oboznámenie žalobkyne s povinnosťou zabezpečiť poistené motorové vozidlo konkrétnym typom zabezpečenia a vzhľadom na plynutie času si svedok nepamätal priebeh uzatvárania Poistnej zmluvy, len dovodzoval zo svojich zvyklostí, že sa tak stalo. Žalovaný tak podľa žalobkyne nepreukázal, že by bola oboznámená s obsahom ZD ani že žalobkyni boli ZD odovzdané, preto ZD, obsahu ktorých sa žalovaný dovoláva a dovodzuje z ich ustanovení existenciu výluky z poistenia, neboli nikdy inkorporované do Poistnej zmluvy (neobsahuje odkaz na ZD). Poukázala na to, že Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach neupravuje inkorporáciu obchodných podmienok, že akceptovaný spôsob inkorporácie obchodných podmienok je upravený v ust. § 273 Obchodného zákonníka. Poistná zmluva odkaz na ZD neobsahuje, teda absentuje jedna z kumulatívnych podmienok ich platného dojednania, preto by žalobkyňu ZD nezaväzovali ani v prípade, ak by jej ich obsah bol známy alebo boli pripojené k Poistnej zmluve, ktoré skutočnosti však žalobkyňa vylúčila. ZD chcel žalovaný určiť časť obsahu Poistnej zmluvy, z čoho dovodila, že ide o obchodné podmienky, vo vzťahu ku ktorým neboli splnené zákonné požiadavky na ich inkorporáciu do Poistnej zmluvy. S poukazom na nesporný spotrebiteľský charakter Poistnej zmluvy sú poistné podmienky koncipované ako tzv. adhézne zmluvy, v ktorom prípade neexistujú individuálne dohodnuté poistné podmienky a spotrebiteľ nemôže obsah poistných podmienok ovplyvniť a na takýto vzťah je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na to, že všeobecne platí, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak, nemajú slúžiť k tomu, aby v ich obsahu dodávateľ „skryl“ neprehľadné, zložite formulované dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a ktoré uniknú jeho pozornosti; takýmto dojednaniam nie je možné priznať ochranu. Žalobkyňa mala za to, že ZD upravujúce výluky z poistenia narážajú na obsahové obmedzenia relevantné v spotrebiteľských vzťahoch, podľa žalobkyne je v rozpore s obsahovými limitmi obchodných podmienok v spotrebiteľských vzťahoch, aby výluky z poistenia poisťovňa uvádzala a dojednávala v obchodných podmienkach nazývaných ako ZD (bez odkazu na ne), kde mimo textu Poistnej zmluvy zakotvené výluky z poistenia vytvárajú prekážku, aby sa s ich obsahom žalobkyňa oboznámila, preto spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a sú tak podľa žalobkyne neplatné. Povinné spôsoby zabezpečenia poisteného motorového vozidla mali byť uvedené priamo v Poistnej zmluve s tým, že v prípade porušenia tejto povinnosti nie je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie, čo by zodpovedalo významu tohto inštitútu. Žalobkyňa poukázala na to, že poisťovňa upravuje výluky z poistenia jednak v dokumentoch VPP, OP aj ZD, teda že ich úprava je atomizovaná a VPP neobsahujú zmienku o tom, že je potrebné hľadať ďalšie dôvody výluk z poistenia v ďalších dokumentoch poisťovne, predpísané spôsoby zabezpečenia upravené v čl. VII ZD sú neprehľadné (v prípade niektorých značiek sa uplatňuje rozdielna hranica východiskovej hodnoty a rozsahu zabezpečenia). Žalobkyňa mala za to, že úprava povinnosti zabezpečiť poistené motorové vozidlo je neprehľadná, zavádzajúca, nachádza v dokumente mimo Poistnej zmluvy (čo je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné) a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach poisťovne a poistníka a je neprijateľnou podmienkou. Pokiaľ ZD pre motorové vozidlá s východiskovou hodnotou
do 100.000 eur stanovujú v čl. VII ods. 1 písm. c) rozsah zabezpečenia mechanickým zabezpečením v kombinácii s imobilizérom v kľúči a autoalarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, v prípade vybraných nemeckých značiek offroad je vyžadované zabezpečenie pri totožnej východiskovej hodnote satelitným elektronickým vyhľadávacím GPS (čl. VIII ods. 2 písm. a) ZD), ktorý rozdielny rozsah zabezpečenia pri zhodnej východiskovej cene vozidla nie je odôvodnený, ust. čl. VIII ods. 2 písm. a) ZD pre poisteného predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku. Žalobkyňa namietala aj neurčitosť ZD, ktoré sú v používanom inštitúte východiskovej hodnoty nezrozumiteľné a že žalovaný sa svojim konaním (obhliadnutím poisteného motorového vozidla a jeho prijatím do poistenia aj bez požadovaného zabezpečenia) odchýlil od poistných podmienok pokiaľ ide o dojednanie výluky z poistenia, a preto nie je dôvod na odmietnutie poistného plnenia. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne, nezaoberal sa jej tvrdením, že ZD žalobkyňu nezaväzujú (z dôvodov nepripojenia ZD k Poistnej zmluve, z dôvodu neoboznámenia s ich obsahom), ani tvrdením, že dotknuté ustanovenia ZD sú ako neprimerané zmluvné podmienky neplatné; prvoinštančný súd len konštatoval, že ZD sú dostatočne jasné pokiaľ ide o dohodu o výluke, a preto žalobe nevyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalobkyne nedal žiadnu odpoveď na rozsiahlu argumentáciu žalobkyne na rozhodujúce otázky pre posúdenie veci. 4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.08.2021 a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť odvolacím súdom. Argumentoval, že tvrdenia žalobkyne, že nebola oboznámená so ZD, nezodpovedajú skutočnosti a sú v zásadnom rozpore s pôvodnými tvrdeniami žalobkyne v spore, keď nespochybňovala (nepopierala), že bola oboznámená so ZD a práve naopak tvrdila, že sú súčasťou Poistnej zmluvy (v žalobe sama uviedla, že súčasťou Poistnej zmluvy sú aj ZD a na viacerých miestach ich citovala), netvrdila, že ZD jej neboli finančným agentom odovzdané, namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky výluky z poistenia v čl. V bod k) v spojení s čl. VII bod 2 písm. a) ZD, na ZD žalobkyňa sama poukazovala aj v jej podaní zo dňa 02.05.2017, kde rovnako tvrdila, že ZD boli súčasťou Poistnej zmluvy, preto tvrdenie, že ZD boli súčasťou Poistnej zmluvy medzi stranami nebolo nesporné. Uvedené začala žalobkyňa tvrdiť až na pojednávaní dňa 26.10.2017 a vo vyjadrení zo dňa 02.11.2017, pričom k zmene tvrdení žalobkyne došlo po podaní vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2017, v ktorom žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167, v ktorom odvolací súd uviedol, že ustanovenie čl. V písm. k) ZD nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy a súd prvej inštancie v rozsudku neprihliadol na zmeny v tvrdeniach žalobkyne. Žalovaný poukázal na to, že pod samotným názvom návrhu Poistnej zmluvy je uvedené, že pre toto poistenie platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP, OPP a ZD, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej zmluvy. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 svedok D. G. (finančný agent) potvrdil, že žalobkyňa dostala k Poistnej zmluve aj poistné podmienky, nakoľko je to súčasť zmluvy, pričom v rámci podpisu návrhu zmluvy klient súhlasí aj s poistnými podmienkami. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobkyne, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to s tým, že uvedené konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a ide o tendenčné tvrdenia žalobkyne, ktoré argumentačne nesprávne vychádza z ust. § 273 Obchodného zákonníka, keď tzv. výluky z poistenia môžu byť uvedené aj v ZD (ide o poistné podmienky podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie o všeobecné obchodné podmienky) a pre stanovenie, čo je v konkrétnom poistení poistnou udalosťou je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, pričom poistné podmienky vymedzujú poistnú udalosť pozitívne aj negatívne (tzv. výluky z poistenia). Doplnil, že súčasťou Poistnej zmluvy boli nepochybne aj ZD a pokiaľ poistné podmienky neodporujú zákonu, sú záväzné pre strany a súd k nim pri posudzovaní práv a povinností zmluvných strán musí prihliadať (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) zo dňa 21.07.2010, sp. zn. 25 Cdo 5334/2008). Žalovaný odkázal na rozsudok NS SR zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019 a jeho záver v súvislosti s aplikovanou výlukou z poistenia, v ktorom konštatoval opak toho, čo tvrdí žalobkyňa v odvolaní – konštatoval, že tzv. výluky z poistenia nemusia byť uvedené priamo v poistnej zmluve, ale môžu byť uvedené aj v poistných podmienkach. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že ZD sú neprehľadné a zavádzajúce, považoval ich za účelové a s poukazom na znenie čl. V písm. k) ZD uviedol, že poistenie sa nevzťahuje na riziko krádež, lúpež motorového vozidla, ak sa v priebehu vyšetrovania škodovej udalosti preukáže, že poistený neuzavrel zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, ak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia, a na znenie čl. VII ods. 2 písm. a) ZD, podľa ktorého rozsah povinného zabezpečenia pre značky nemeckých offroadových motorových vozidiel (o.i. aj D. E.) vo východiskovej hodnote (novej hodnote) spolu s doplnkovou výbavou nad 50.000
eur /1.506.300 SKK predstavuje namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS, GP Jack (rádiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácií s imobilizérom v kľúči a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Ak motorové vozidlo nemá imobilizér v kľúči, je možné tento nahradiť mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom alebo karosériou typu Construct, Mul-T-Lock, Defend-Lock a pod. V prípade poisteného motorového vozidla (D. E.) tak bolo výslovne uvedené, že musí mať namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS, GP Jack (rádiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácií s imobilizérom v kľúči a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, pričom takáto výluka z poistenia v čl. V písm. k) ZD je formulovaná dostatočne určito, zrozumiteľne a jasne (pozri rozsudok NS SR z 22.01. 2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019). Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 30.11.2016, č. k. 3Co/416/2014-167, keď uviedol, že v spojitosti s požiadavkou na uzatvorenie zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom tejto služby neobstojí argumentácia, že pri uzatváraní poistnej zmluvy takáto požiadavka zo strany odporcu nebola vznesená, pretože z čl. V písm. k) ZD, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy takáto požiadavka vyplýva. Žalovaný dodal, že dôvodnosť stanovenia a vyžadovania najdôslednejšieho spôsobu zabezpečenia motorového vozidla D. E. proti jeho odcudzeniu potvrdzuje aj prípad samotnej žalobkyne. Poistené motorové vozidlo nemalo namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS (spolu s imobilizérom a autoalarmom), žalobkyňa tak preukázateľne nesplnila podmienku predpísaného spôsobu zabezpečenia poisteného motorového vozidla; mechanické uzamknutie volantu ZEDERLOCK-om na vozidle D. E. nebolo dostatočné v zmysle poistných podmienok. Akcentoval, že tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) sú v rozpore s inými dôkazmi, čo konštatoval aj súd prvej inštancie a pripomenul, že na pojednávaní dňa 26.10.2017 žalobkyňa uviedla, že jej bolo povedané, že (poistené motorové vozidlo) musí byť zabezpečené tromi spôsobmi - imobilizérom, alarmom, zederlockom, malo imobilizér a alarm a zederlock si išiel syn v ten deň vybaviť, aby spĺňali všetky podmienky týkajúce sa Poistnej zmluvy, na pojednávaní dňa 01.02.2018 svedok H. F. v súvislosti s poučením zo strany finančného agenta o predpísaných spôsoboch zabezpečenia vozidla uviedol, že sa pri podpise Poistnej zmluvy pýtali, či spĺňajú všetky veci resp. čo potrebujú, a bolo im povedané, že zábezpeky: imobilizér v kľúči, alarm a mechanické zabezpečenie, ktoré si mal dorobiť, následne svedok H. F. predložil do súdneho spisu technickú knižku auto-bezpečnostného systému ZEDER (www.zederlock.sk), v ktorej je uvedený dátum montáže 27.12.2012, pričom Poistná zmluva bola uzatvorená 23.09.2013, preto nemožno považovať za vierohodnú výpoveď svedka F. (a žalobkyne) o tom, že finančný agent D. G. poučil žalobkyňu a svedka F. o inom (alarm, imobilizér v kľúči a ZEDERLOCK) než predpísanom spôsobe zabezpečenia vozidla (alarm, imobilizér v kľúči a GPS), pričom svedok F. údajne dal dodatočne dorobiť ZEDERLOCK na poistené motorové vozidlo, avšak montáž ZEDERLOCK-u (mechanické uzamknutie volantu) bola vykonaná už dňa 27.12.2012, teda pred uzatvorením Poistnej zmluvy; uvedený rozpor svedok H. F. vysvetlil omylom a zlým dátumom v technickej knižke, ktorá bola vystavená dodatočne. Tvrdenia žalobkyne a svedka H. F. považoval žalovaný za nepravdivé, keď montáž ZEDERLOCK-u (mechanické uzamknutie volantu) bola vykonaná už dňa 27.12.2012, teda 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy, čo potvrdzoval aj pokladničný doklad, ktorý svedok H. F. predložil v procese šetrenia škodovej udalosti datovaný „27/12/2012“. Poistené motorové vozidlo nadobudol pôvodne svedok H. F. (syn žalobkyne) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2012, z čoho vyplýva, že v čase montáže ZEDERLOCK-u dňa 27.12.2012 už poisteným motorovým vozidlom disponoval svedok H. F. a dňa 23.09.2013 došlo k prevodu držby poisteného motorového vozidla na žalobkyňu. Žalovaný považoval výpoveď svedka D. G. (finančného agenta) za vierohodnú, nakoľko svedok vypovedal pred súdom prvej inštancie a odpovedal na otázky sporových strán bezprostredne a presvedčivo s ohľadom na skutočnosť, že uzatvorenie Poistnej zmluvy sa uskutočnilo v roku 2013 a na skutočnosť, že vykonáva finančné sprostredkovanie pre rôzne subjekty, si prirodzene nemohol v čase výsluchu (01.02.2018) pamätať, aký predpísaný spôsob zabezpečenia stanovovali poistné podmienky v danom prípade, avšak potvrdil, že sám informoval žalobkyňu o podstatných podmienkach Poistnej zmluvy, nakoľko to robí bežne, že klientom poskytuje informáciu o potrebných zabezpečeniach v aute určite sám, pretože je to vec dôležitá k uzavretiu zmluvy a že tak informoval aj žalobkyňu, pričom má vedomosť o charakteristických náležitostiach poistných produktov, ktoré sprostredkúva. Svedok D. G. potvrdil aj to, že klient dostáva k poistnej zmluve aj poistné podmienky, nakoľko je to súčasť zmluvy, pričom v rámci podpisu návrhu zmluvy klient súhlasí aj s poistnými podmienkami. Nakoľko sa vo VPP, resp. OPP nenachádzajú ustanovenia o predpísanom spôsobe zabezpečenia motorových vozidiel, keď svedok D. G. poučoval žalobkyňu o predpísanom spôsobe zabezpečenia poisteného motorového vozidla, nevyhnutne musel vychádzať len zo ZD. Žalovaný uzavrel, že na základe výpovede oboch svedkoch (H. F. a D. G.) niet pochybností o tom, že žalobkyni nebolo znemožnené pred uzatvorením Poistnej zmluvy oboznámiť
sa s Poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli aj ZD, v ktorých je výslovne uvedený predpísaný spôsob zabezpečenia pre poistené motorové vozidlo (D. E.), ako aj výluky z poistenia a svedok D. G. (finančný agent) nemal žiadny dôvod uviesť žalobkyni a jej synovi H. F. iný (žalobkyňou a jej synom H. F. uvádzaný spôsob zabezpečenia - imobilizér v kľúči, alarm a ZEDERLOCK) než predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla D. E., stanovený v ZD (alarm, imobilizér v kľúči a G PS). Žalovaný uviedol, že za porušenie základného práva na spravodlivý proces v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 21/96), že skutočnosť, že sa žalobkyňa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 188/06); súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom konštatoval, že v zmysle platnej Poistnej zmluvy sa na prípad Poistnej udalosti vzťahovala jednoznačne výluka z poistenia práve z dôvodu, že poistené motorové vozidlo nebolo zabezpečené pre prípad krádeže požadovaným zabezpečením, a to elektronickým systémom GPS, a že tvrdenia žalobkyne sa v priebehu konania prispôsobovali obrane žalovaného a v podstate zásadným spôsobom popierali jej pôvodné tvrdenia. Žalovaný zhrnul, že (i) žalobkyňa bola oboznámená so ZD, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy, (ii) poistené motorové vozidlo žalobkyne nemalo predpísaný spôsob zabezpečenia, (iii) žalobkyňa neuzavrela zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, i keď ho vyžadoval predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla, (iv) žalovaný neudelil žalobkyni výnimku zo zabezpečenia vozidla, (v) tvrdenia žalobkyne a svedka F. (syn žalobkyne) o nesprávnom poučení zo strany finančného agenta o predpísaných spôsoboch zabezpečenia a vykonaní montáže ZEDERLOCKu po podpise Poistnej zmluvy sú nepravdivé, nakoľko v poistenom motorovom vozidle bol nainštalovaný ZEDERLOCK už 9 mesiacov pred podpisom Poistnej zmluvy, (vi) výpoveď svedka F. (syna žalobkyne) je nevierohodná, (vii) výpoveď svedka G. (finančného agenta) je vierohodná, (viii) bola naplnená výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD, (ix) výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo/192/2019), a (x) havarijné poistenie je dobrovoľné zmluvné poistenie. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 01.10.2021, odkázala na svoju argumentáciu v podanom odvolaní a doterajších písomných podaniach a namietala, že argumentácia žalovaného je zavádzajúca, nepresná a nepravdivá. Podľa vyjadrenia žalovaného sa ZD stali súčasťou Poistnej zmluvy a žalobkyňa v počiatočnej fáze sporu vôbec nespochybňovala, že bola oboznámená so ZD, k čomu žalobkyňa uviedla, že v súlade s čl. VII bod 9 Poistnej zmluvy vyhlásila, že bola oboznámená s obsahom Poistnej zmluvy, s VPP a OP, ktoré jej boli pred uzatvorením Poistnej zmluvy odovzdané, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, avšak v čase podpisu Poistnej zmluvy nebola žalobkyňa oboznámená s obsahom a existenciou ZD, s ktorými sa oboznámila až po vzniku Poistnej udalosti (krádeži poisteného motorového vozidla), keď sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o vyplatenie plnenia z Poistnej zmluvy, preto ich v žalobe uviedla ako dokumenty, ktorými disponuje, avšak o ich obsahu nemá resp. nemala vedomosť. K tvrdeniu žalovaného, že na pojednávaní dňa 01.02.2018 svedok D. G. (finančný agent) potvrdil, že žalobkyňa dostala k Poistnej zmluve aj poistné podmienky ako jej súčasť, poukázala žalobkyňa na to, že vo svojej svedeckej výpovedi svedok D. G. odovzdanie ZD žalobkyni pri podpise Poistnej zmluvy nepotvrdil a ani nepotvrdil jej oboznámenie s povinnosťou zabezpečiť poistené motorové vozidlo konkrétnym typom zabezpečenia, že vzhľadom na plynutie času si svedok nepamätal priebeh uzatvárania Poistnej a len dovodzoval zo svojich zvyklostí, že sa tak stalo; žalovaný tak nepreukázal, že by žalobkyňa bola oboznámená s obsahom ZD a ani nepreukázal, že by žalobkyni boli ZD odovzdané. K záveru žalovaného, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo bolo konštatované NS SR a že tvrdenia žalobkyne sú tendenčné, argumentačne nesprávne ak vychádzajú z ust. § 279 Obchodného zákonníka, žalobkyňa namietala, že ZD upravujúce výluky z poistenia narážajú na obsahové obmedzenia relevantné v spotrebiteľských vzťahoch a že poukazovanie na rozsudok NS SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019 s konštatovaním, že výluky z poistenia nemusia byť uvedené priamo v poistnej zmluve, ale môžu byť uvedené v poistných podmienkach, opomína že z predmetného rozhodnutia vyplýva aj povinnosť poisťovne spočívajúca v tom, že výluky z poistenia musí byť v poistnej zmluve jasne a zrozumiteľne vysvetlené, ktorá podmienka podľa žalobkyne v prípade žalovaného splnená nebola, nakoľko poisťovňa upravuje výluky z poistenia jednak v dokumentoch VVP, OP a aj ZD (úprava výluk je atomizovaná), predpísané spôsoby zabezpečenia upravené v čl. VII ZD sú neprehľadné, zavádzajúce a sa nachádzajú v dokumente mimo Poistnej zmluvy, čo je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné a spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach poisťovne a poistníka a neprijateľnosť takejto podmienky.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa žalobkyne možno toto ustanovenie použiť jedine v prípade, ak boli poistné podmienky, ktorými sú podľa žalovaného aj ZD, pripojené k Poistnej zmluve alebo boli oznámené žalobkyni pred uzatvorením Poistnej zmluvy, a keďže so ZD žalobkyňa nebola pred uzatvorením Poistnej zmluvy oboznámená a neboli súčasťou Poistnej zmluvy, nie je možné považovať ZD za poistné podmienky. Žalobkyňa poukázala na svedeckú výpoveď svedka H. F. na pojednávania dňa 01.02.2018, ktorý uviedol, že si myslí, že v knižke je omylom uvedený zlý dátum a že bola vystavená dodatočne, ktoré tvrdenia žalovaný považoval za nepravdivé, nakoľko montáž ZEDERLOCK-u (mechanického uzamknutie volantu) bola vykonaná už 27.12.2012, t.j. 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy podľa dokladu o montáži ZEDERLOCK-u. Žalobkyňa poukázala na fakt, že pojednávanie sa konalo v roku 2018 a Poistná udalosť vznikla v roku 2014, že je normálne, že si svedok H. F. nemusel pamätať, ako to bolo v súvislosti s namontovaním ZEDERLOCku po tak dlhej dobe, čo nevylučuje možnosť zlého zapísania dátumu. Žalobkyni vystávala otázka, z akého dôvodu by uzatvárala Poistnú zmluvu so žalovaným na poistené motorové vozidlo a bola so ZD oboznámená, avšak by ich nesplnila. Záverom žalobkyňa zopakovala, že ZD nie sú pre ňu záväzné, neboli platne dojednané a sú v rozsahu upravujúcom rozsah zabezpečenia motorových vozidiel v prípade vybraných nemeckých značiek offroad neplatné, že žalovaný sa svojim konaním (obhliadnutím poisteného motorového vozidla a jeho prijatím do poistenia bez požadovaného zabezpečenia) odchýlila od poistných podmienok pokiaľ ide o dojednanie výluky z poistenia, a preto nie je dôvod na odmietnutie poistného plnenia a zopakovala svoj odvolací návrh. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 18.10.2021 a zopakoval, že žalobkyňa svoje tvrdenia v priebehu sporu mení a prispôsobuje podľa procesnej obrany žalovaného a že nové tvrdenia žalobkyne sú v zásadnom rozpore s jej pôvodnými tvrdeniami, keď nespochybňovala (nepopierala), že bola v čase uzatvorenia Poistnej zmluvy oboznámená so ZD a tvrdila že sú súčasťou Poistnej zmluvy sú aj ZD, jej argumentácia smerovala k tomu, že dojednanie výluky z poistenia v čl. V bod k) v spojení s čl. VII bod 2 písm. a) ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podstatná zmena tvrdení žalobkyne nastala po tom, čo žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167. Rovnako zopakoval, že ZD boli nepochybne súčasťou Poistnej zmluvy, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že tzv. výluky z poistenia a predpísané spôsoby zabezpečenia vozidla nemusia byť uvedené priamo v poistnej zmluve s poukazom na rozsudok NS SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, že ZD sú prehľadné (D. E. je výslovne uvedené v ZD pri povinnosti zabezpečiť vozidlo predpísaným spôsobom), že výluka z poistenia v čl. V. písm. k) ZD bola formulovaná dostatočne určito, zrozumiteľne a jasne (rozsudok NS SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019), že tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) sú v rozpore s inými dôkazmi, že nie je pravdivé tvrdenie, že im bolo povedané, že poistené motorové vozidlo musí byť zabezpečené tromi spôsobmi (imobilizérom, alarmom, zederlock-om), keď jeho montáž bola vykonaná už dňa 27.12.2012, teda 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy, čo potvrdzuje aj pokladničný doklad predložený svedkom H. F. v procese šetrenia Poistnej udalosti, že svedecká výpoveď D. G. (finančného agenta) je vierohodná, že keď poučoval žalobkyňu o predpísanom spôsobe zabezpečenia poisteného motorového vozidla, nevyhnutne musel vychádzať len zo ZD a nemal dôvod uviesť žalobkyni a jej synovi H. F. iný (nimi uvádzaný spôsob zabezpečenia než predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla Porsche Cayenne, stanovený v ZD. 7. Žalobkyňa sa viac k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 49.498,80 eur s prísl. ako nároku na poistné plnenie z Poistnej zmluvy titulom Poistnej udalosti. Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne neuspokojil a odmietol poistné plnenie s poukazom na to, že sú dané výluky z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD, ktoré ZD boli súčasťou Poistnej zmluvy. Žalobkyňa namietala jednak to, že ZD sa nestali súčasťou
Poistnej zmluvy (neboli platne inkorporované), že nebola pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená so ZD, že uplatnená výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že nebola riadne poučená o požadovanom zabezpečení vozidla funkčným systémom GPS namontovanom v poistenom motorovom vozidle a že jej zo strany žalovaného bola priznaná výnimka spočívajúca v inom systéme zabezpečenia vozidla (Zederlock). Žalovaný tvrdenia žalobkyne rozporoval, mal za to, že žalobkyňa bola oboznámená so ZD, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy, že poistené motorové vozidlo žalobkyne nemalo predpísaný spôsob zabezpečenia podľa ZD, pričom žalovaný neudelil žalobkyni výnimku zo zabezpečenia vozidla a že uplatnená výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo/192/2019). 11. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 12. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 13. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 14. Podľa ust. § 791 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. (2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. 15. Podľa ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia. 16. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. 17. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 18. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. 19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018). 20. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“. 21. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. 22. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 23. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 24. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Obč. zákonníka), i osobitná právna úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Obč. zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. 25. Z jednotlivých ustanovení Poistnej zmluvy a jej súčastí je z hľadiska posúdenia veci v danom prípade významným predovšetkým ustanovenie čl. V písm. k) ZD (Výluky z poistenia). Pre posúdenie uplatneného nároku bolo podstatným zistiť, či výluka z poistenia uvedená v tomto článku (teda, že poistenie predmetného motorového vozidla sa nevzťahuje na krádež vozidla, ak sa v priebehu vyšetrovania poistnej udalosti preukáže, že poistený neuzavrel zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb) je v súlade s prislúchajúcimi právnymi normami, a teda platná. 26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní aplikoval ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcimi poistnú zmluvu a vyvodil správny záver, že žalovaný nebol povinný poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, pretože žalobkyňa nepreukázala, že v čase Poistnej udalosti mala uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyni ako vlastníkovi poisteného motorového vozidla v dôsledku Poistnej udalosti vznikla škoda, ktorú si titulom poistného plnenia (z havarijného poistenia) žalobkyňa uplatnila u žalovaného (oznámenie o vzniku škody zo dňa 23.09.2014) a poistná udalosť bola likvidovaná u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. V konaní nebolo sporné, že v čase Poistnej udalosti poistené motorové vozidlo nebolo vybavené GPS elektronickým vyhľadávacím systémom. 27. Možnosť dojednať podrobnosti o vzniku, trvaní a zániku poistenia, poistnú udalosť, výluku z poistenia, a iné vo všeobecných poistných podmienkach umožňuje ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa zmluva odvoláva, súčasťou poistnej zmluvy, ak sú k zmluve pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Žalobkyňa v prvom rade namietala, že so ZD nebola v čase uzavretia Poistnej zmluvy oboznámená, tieto tak nie sú súčasťou Poistnej zmluvy a nie je nimi teda viazaná. Odvolacie námietky žalobkyne považoval odvolací súd za nedôvodné a poukazuje na vyhotovenie Poistnej zmluvy, kde je výslovne v záhlaví uvedené (pod označením/názvom „Návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel – produkt č. 571“), že pre toto poistenie platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP, OPP a ZD, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej zmluvy (t.j. Poistnej zmluvy). Uvedené rovnako vyhodnotil aj NS SR v rozsudku zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, keď obdobne dovodil: „V poistnej zmluve pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt 570 č. 0169281 (č. l. 10 spisu) sa hneď za označením zmluvy uvádza údaj o tom, že „Pre toto poistenie platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej zmluvy““. 28. Skutočnosť, že žalobkyňa bolo oboznámená a obdržala pri uzatváraní Poistnej zmluvy aj ZD potvrdil svedok D. G. (finančný agent). Naviac, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že tvrdenia žalobkyne o tom, že so ZD nebola v čase uzavretia Poistnej zmluvy oboznámená, sú v zásadnom rozpore s jej pôvodnými tvrdeniami v spore, keď sama v žalobe uvádzala, že ZD sú súčasťou Poistnej zmluvy, odvolávala sa na ich znenie (aj v neskoršom vyjadrení zo dňa 02.05.2017), netvrdila, že ZD jej neboli finančným agentom odovzdané a že ich obdržala až po vzniku Poistnej udalosti (v žalobe namietala
neprijateľnosť zmluvnej podmienky výluky z poistenia v čl. V bod k) v spojení s čl. VII bod 2 písm. a) ZD). Z obsahu vyjadrení žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie je možné dovodiť, že k zmene obrany žalobkyne došlo po predložení vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2017 (v ktorom odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167, v ktorom odvolací súd vyhodnotil ust. čl. V písm. k) ZD ako nie neprijateľnú podmienku) - vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 26.10.2017 a vo vyjadrení zo dňa 02.11.2017. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu potrebné dovodiť, že ZD ako poistné podmienky žalovaného (popri VPP a OPP), na ktoré sa Poistná zmluva v záhlaví odvoláva a ktoré boli žalobkyni oznámené (bola s nimi pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená/ boli jej odovzdané zo strany D. G.), sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, teda žalobkyňa bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným, založeným Poistnou zmluvou, viazaná ZD. 29. Odvolací súd sa zaoberal následne námietkou žalobkyne, že žalovaným uplatnená výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, s ktorou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd zhodne so žalovaným poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, v ktorom NS SR s poukazom na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dovodil, že: „V danej veci po zohľadnení povahy a účelu poistenia a tiež zámeru sledovaného určením prípadov výluk z poistenia možno konštatovať, že čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní v žiadnom prípade nespôsobil nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že z poistenia vylúčil prípady, kedy poistený neuviedol namontované zabezpečovacie zariadenie vo svojom vozidle do jeho riadnej prevádzky, čím v podstate de facto vylúčil účel, na ktorý bolo inštalované (t. j. vyvolal stav nezabezpečenia vozidla proti krádeži zmluvne požadovaným spôsobom zabezpečenia). Je úplne prirodzené, že pre takéto prípady poisťovňa stanovila výluky z poistenia (stanoviť výluky z poistenia je právom poisťovne a v poistných zmluvách ide o bežnú záležitosť). Podstatné je, aby bola takáto výluka v zmluve (poistných podmienkach) zrozumiteľne a jasne vymedzená (t. j. aby z jej vymedzenia bolo i priemernému spotrebiteľovi zrejmé, na aké konkrétne prípady dopadá) a súčasne nebola formulovaná spôsobom, že by vylučovala alebo značne obmedzovala poisteného v jeho práve na poskytnutie prípadného poistného plnenia (t. j. sa vzťahovala na väčšinu prípadov, pre ktoré bolo poistenie dohodnuté, čím by poprela samotný účel poistenia). Inými slovami, za neprijateľnú by bolo možné označiť nielen takú výluku z poistenia, ktorá by bola v poistnej zmluve (poistných podmienkach) formulovaná nezrozumiteľne (napr. umožňujúca viacerý výklad), ale i takú, ktorá by z poskytnutia poistného plnenia vylučovala väčšinu z prípadov krádeže motorového vozidla (t. j. dalo by sa ju uplatňovať v takmer každom prípade krádeže ako poistnej udalosti s cieľom vyhnúť sa plateniu poistného plnenia). V danej veci bola výluka z poistenia v čl. V. písm. k) Zmluvných dojednaní formulovaná nielen dostatočne určito (t. j. vzťahovala sa na prípady, kedy poistený nemal platne uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní namontovaného satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb), ale sa vzťahovala iba na prípad, kedy poistený vyžadovaný zabezpečovací systém neuviedol do riadnej prevádzky. Inými slovami, ak by poistený mal takúto zmluvu riadne uzavretú (t. j. vyhľadávací systém by bol aktívny), poisťovňa by nemohla vyplatenie poistného plnenia odoprieť. K dovolateľom nastolenej dovolacej otázke tak možno uviesť, že v konkrétnej veci neboli podmienky pre uzatvorenie poistnej zmluvy špecifikované v odlišnom znení, ako boli špecifikované výluky z poistenia, resp. tieto si navzájom neodporovali (práve naopak na seba nadväzovali a doplňovali sa). Žalobca nemôže potom tvrdiť, že požiadavka poisťovne na aktiváciu a prevádzkovanie zabezpečovacieho zariadenia (GPS satelitného elektronického vyhľadávacieho systému) prostredníctvom uzavretia zmluvy s poskytovateľom takýchto služieb by odporovala, resp. bola v rozpore s čl. VII. Zmluvných dojednaní o predpísaných spôsoboch zabezpečenia vozidla proti krádeži. Odporovali by si iba za predpokladu, ak by sa odmietnutie vyplatenia poistného plnenia (resp. výluka z poistenia) vzťahovalo i na prípady, kedy by takáto zmluva uzavretá bola. Dovolací súd dáva opätovne dovolateľovi do pozornosti, že z čl. III. bod B Zmluvných dojednaní („rozsah poistenia“) zreteľne vyplýva, že „poistenie sa vzťahuje na krádež motorového vozidla ... s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach“. Žalobca tak bol na existenciu výluk z poistenia (pri danom type poistenia) upozornený už v úvodných ustanoveniach Zmluvných dojednaní. Žalobca (ako osoba s právnickým vzdelaním) preto nemôže tvrdiť, že si prečítal iba čl. VII. Zmluvných dojednaní, avšak už nečítal i ďalšie články tých istých dojednaní, vymedzených za sebou na tej istej listine [pritom nešlo o akési „skryté“ malým (iným) písmom zakomponované požiadavky v Zmluvných dojednaniach]“ a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014 - 167, podľa ktorého: „Odvolací súd z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzoval žalobcom namietané ustanovenie čl. V písm. k) Zmluvných dojednaní a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že toto nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na východiskovú hodnotu motorového vozidla mala poisťovňa právo požadovať od žalobcu nielen najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži vymedzený v článku VII bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní (čo splnené zo strany žalobcu bolo) ale tiež to, aby zariadenie, ktoré tento najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla proti krádeži malo zabezpečiť, bolo funkčné a v prevádzkyschopnom stave počas celej doby trvania poistného vzťahu. Toto splnené zo strany žalobcu nebolo, nakoľko neuzatvoril zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom tejto služby. V spojitosti s požiadavkou na uzatvorenie zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom tejto služby odvolací súd uvádza, že neobstojí argumentácia žalobcu, že pri uzatváraní poistnej zmluvy takáto požiadavka zo strany odporcu nebola vznesená, pretože z článku V písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, takáto požiadavka vyplýva“. Aplikujúc citované rozhodnutia na prejednávanú vec je potrebné dospieť k totožnému záveru, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 30. Žalobkyňa v konaní tvrdila aj to, že nebola riadne poučená o rozsahu požadovaného zabezpečenia poisteného motorového vozidla a že jej bola zo strany žalovaného poskytnutá výnimka z požadovaného zabezpečenia (že postačovalo zabezpečenie imobilizérom v kľúči, alarmom, a ZEDERLOCK-om namiesto predpísaného spôsobu zabezpečenia vozidla D. E. alarmom, imobilizérom v kľúči a GPS). Súd prvej inštancie uvedené správne vyhodnotil a dovodil, žalobkyňa ňou uvádzané skutočnosti nepreukázala a správne žalovaný poukazoval na hodnovernú výpoveď svedka D. G. a listinné dôkazy (technickú knižku auto-bezpečnostného systému ZEDER s dátumom montáže 27.12.2012 a pokladničný blok zo dňa 27.12.2012, oba preukazujúce, že montáž ZEDERLOCK-u bola vykoná 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy, čo vylúčilo aj tvrdenia svedka o chybe v dátume montáže v technickej knižke), s ktorými sú tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) v rozpore. Súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie vylučuje argumentáciu žalobkyne, že bola pri uzavretí Poistnej zmluvy poučená, že poistené motorové vozidlo musí byť zabezpečené o.i. ZEDERLOCK-om (v tom čase malo imobilizér a alarm), že ZEDERLOCK išiel syn (svedok H. F.) v ten deň vybaviť, aby spĺňali všetky podmienky týkajúce sa zabezpečenia podľa Poistnej zmluvy, o ktorom rozsahu predpísaného spôsobu zabezpečenia mali byť poučený zo strany finančného agenta pri podpise Poistnej zmluvy; uvedený rozpor svedok H. F. o.i. vysvetľoval omylom a zlým dátumom v technickej knižke, čo bolo v konaní vyvrátené pokladničným dokladom zo dňa 27.12.2012, ktorý svedok H. F. predložil v procese šetrenia Poistnej udalosti. Poistené motorové vozidlo tak už v čase uzavretia Poistnej zmluvy malo nainštalovaný ZEDERLOCK (v r. 2013 došlo k prevodu držby poisteného motorového vozidla, ktorým predtým disponoval svedok H. F.). Ani žalobkyňou uvádzaná skutočnosti (i) s poukazom na to, že pri uzatváraní Poistnej zmluvy na písomnú otázku žalovaného „sú nainštalované predpísané zabezpečovacie zariadenia funkčné?“, žalobkyňa uviedla „áno“ (čl. VII bod 2 Poistnej zmluvy) a (ii) že pristavené vozidlo pri obhliadne nedisponovalo GPS, nepredstavuje odchýlenie sa od poistných podmienok podľa Poistnej zmluvy (ZD), ktorá vzájomná dohoda vyžaduje písomnú formu (§ 791 ods. 1 a § 788 Občianskeho zákonníka) a pri fyzickej obhliadke poisteného motorového vozidla nie je možné preveriť existenciu a funkčnosť systému GPS, ktorého hardware je vo vozidle skrytý. Uvedená argumentácia žalobkyne nemohla ovplyvniť rozhodnutie v danej veci, pretože aj tu platí, že pri uzatváraní zmluvy musí jej účastník postupovať zodpovedne, sám sa oboznámiť so všetkými dojednaniami, ktoré druhá strana navrhuje zahrnúť do zmluvy a zmluvu uzavrieť po ich zvážení a nespoliehať sa na to, že pri uzatváraní zmluvy, po predložení jej písomného vyhotovenia (návrhu zmluvy), bude druhou zmluvnou stranou osobitne upozornený na všetky jej ustanovenia, resp. že pri samotnom rokovaní o zmluve pochopí všetky navrhované dojednania v súvislosti s inými skutočnosťami. Podstatným pre rozhodnutie bola skutočnosť, že bola uzavretá Poistná zmluva a že žalobkyňa nemala vo vzťahu k poistenému motorovému vozidlu uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb (čl. V písm. k) ZD), predstavujúcu výluku z poistenia, ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná. 31. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.
32. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorými bola žaloba žalobkyne zamietnutá, a v závislom výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil, pričom k zmene výroku II. o trovách konania pristúpil výhradne formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku na náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.“ 33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobkyne v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).