{"guid": "0b1ed1c2-e248-41c1-956f-016124930a89:499bfb9f-128f-46da-bbac-ee177f58b328", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3", "spisova_znacka": "7CoCsp/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/14/2022 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 7CoCsp/14/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3", "identifikacne_cislo": "1216209608", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/499bfb9f-128f-46da-bbac-ee177f58b328", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/14/2022\n1216209608\n30. 10. 2024\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nMgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C. XXXX/XX, B., právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o. so sídlom Landererova 7866/12,\nBratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,\nIČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária Legal Cases\ns.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 49.498,80\neur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č.k.\n67Csp/13/2017–442 zo dňa 16.06.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 67Csp/13/2017–504 zo dňa\n03.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku I. p\no t v r d z u j e.\nII. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku II. m\ne n í tak, žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách\nkonania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom,\npo právoplatnosti rozsudku.\nIII. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania\nrozsahu 100 %.\n\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou\nsa proti žalovanému domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť\njej sumu 49.498,80 eur s príslušenstvom titulom vyplatenia poistného plnenia a náhradu trov konania\n(výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách\nkonania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom,\npo právoplatnosti rozsudku (výrok II.).\n2. Svoje rozhodnutie, v znení opravného uznesenia, súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. §\n53 ods. 1, § 488, § 788 ods. 1, § 791 ods. 1 a 2, § 793 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ust. § 224 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že s poukazom na právny\nnázor odvolacieho súdu, ktorý uznesením zo dňa 27.05.2021, č.k. 7Co/308/2018-308 rozsudok súdu\nprvej inštancie (v poradí prvý) č.k. 67Csp/13/2017–256 zo dňa 31.05.2018 zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie, vec opätovne prejednal, od strán konania si zadovážil písomné\nvyjadrenie k veci a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobe žalobkyne\n\nnemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie po vykonanom aj doplnenom dokazovaní ustálil, že v konaní\nnebolo sporné, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu dňa 23.09.2013 - návrh poistnej zmluvy pre\nhavarijné poistenie motorových vozidiel pod č. XXX-XXXXXXX, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej\nlen „Poistná zmluva“), týkajúcu sa poistenia motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne zn. D. E.,\nEČ: B. (ďalej len „poistné motorové vozidlo“) a že v dňoch pravdepodobne 12.09.2014/13.09.2014\n(pozn. odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uvádza „23.04.2014“) došlo k poistnej udalosti\n- odcudzeniu poisteného motorového vozidla (ďalej len „Poistná udalosť“). Sporným v konaní bolo,\nči bola žalobkyňa pri uzatváraní Poistnej zmluvy zo strany žalovaného oboznámená so Zmluvnými\ndojednaniami pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej len „ZD“), ktoré tvoria súčasť Poistnej zmluvy,\nči bola riadne poučená o rozsahu požadovaného zabezpečenia poisteného motorového vozidla a či\njej bola zo strany žalovaného poskytnutá výnimka z požadovaného zabezpečenia. Žalovaný žiadal\nžalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie je daný nárok žalobkyne na plnenie z Poistnej zmluvy,\npretože poistené motorové vozidlo v čase Poistnej udalosti nebolo vybavené GPS elektronickým\nvyhľadávacím systémom, čo je dôvod výluky z poistenia. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej\ninštancie za preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistený a žalovaný ako poisťovňa uzavreli v\npísomnej forme Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie, ktoré havarijné poistenie sa vzťahovalo, okrem\niného, aj na krádež a lúpež MV, s výnimkou výluk uvedených v príslušných Všeobecných poistných\npodmienkach (ďalej len „VPP“) alebo ZD. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že nebola pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená so ZD, že nebola\nriadne poučená o požadovanom zabezpečení poisteného motorového vozidla funkčným systémom GPS\nnamontovanom vo vozidle a že jej zo strany žalovaného bola priznaná výnimka spočívajúca v inom\nsystéme zabezpečenia poisteného motorového vozidla (Zederlock), žiadnym spôsobom nepreukázala\na poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym logickým spôsobom nepreukázala, prečo by žalovaný\npri uzatváraní v podstate bežnej poistnej zmluvy postupoval práve v tomto prípade takýmto značne\nneštandardným spôsobom, prečo by netrval na štandardnom zabezpečení motorového vozidla v zmysle\nZD, prečo by žalobkyni poskytoval z tohto zabezpečenia výnimku v tak veľkom rozsahu (namiesto\nsatelitného systému bežným mechanickým zabezpečením, ktorého účinnosť pri zabezpečení vozidla\nje rádovo nižšia ako pri elektronickom). Skonštatoval, že tvrdenia žalobkyne sa v priebehu konania\nprispôsobovali obrane žalovaného a v podstate zásadným spôsobom popierali jej pôvodné tvrdenia,\npoukázal na závažné rozpory vo výpovediach žalobkyne a svedka F. (syna žalobkyne), týkajúce sa\nako otázky vlastníctva poisteného motorového vozidla a stavu technického zabezpečenia poisteného\nmotorového vozidla v čase podpisu Poistnej zmluvy. Naopak, vyjadrenia žalovaného v celom súdnom\nkonaní vyhodnotil súd prvej inštancie ako konzistentné, logické a zásadne spochybňujúce vyjadrenia\nžalobkyne. Uzavrel, že za absencie iných objektívnych dôkazov vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenia\nžalobkyne ako účelové, v snahe domôcť sa od žalovaného poistného plnenia napriek tomu, že v\nzmysle platnej Poistnej zmluvy sa na prípad Poistnej udalosti vzťahovala jednoznačne výluka z poistenia\n(z dôvodu, že poistené motorové vozidlo nebolo zabezpečené pre prípad krádeže požadovaným\nzabezpečením - elektronickým systémom GPS). Žalobkyňa tak v konaní podľa súdu prvej inštancie\nneuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O\ntrovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol v konaní\nplne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobkyni.\n3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa odôvodňujúc\nho, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je\nnepreskúmateľné. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe žalobkyne v celom\nrozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred\nodvolacím súdom v rozsahu 100 %. Žalobkyňa mala s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP za to,\nže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený a konanie je tak zaťažené\nprocesnou vadou, keď podľa konštantnej judikatúry musí súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne\na logicky argumentovať, uviesť na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu, musí svoje\núvahy a myšlienkové postupy vysvetliť, odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť racionálne, súd musí\nstarostlivo vysvetliť aj právne úvahy, musí sa vysporiadať s námietkami uplatnenými stranami sporu,\na to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti, inak založí nepreskúmateľnosť rozhodnutia,\nteda inú vadu konania a poruší zásady právneho štátu a práva účastníka konania na spravodlivý\nproces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobkyne uvedeným kritériám\nnezodpovedá. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia poistného plnenia podľa Poistnej zmluvy,\npredmetom ktorej bolo havarijné poistenie poisteného motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne,\n\npretože odcudzením tohto poisteného motorového vozidla nastala Poistná udalosť, predpokladaná\npoistnými podmienkami, ktorá zakladala nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie poistného\nplnenia. Žalovaný sa bránil existenciou výluky z povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktorou bola\nabsencia predpísaného zabezpečenia poisteného motorového vozidla podľa ZD, pričom žalobkyňa v\npriebehu konania tvrdila, že so ZD nebola oboznámená, tieto sa nestali súčasťou Poistnej zmluvy a\nnie je nimi viazaná, pretože uzatvárala Poistnú zmluvu prostredníctvom finančného agenta žalovaného.\nUviedla, že nebolo sporné uzavretie Poistnej zmluvu aj pre prípad krádeže poisteného motorového\nvozidla ani vznik Poistnej udalosti (odcudzenie poisteného motorového vozidla). V súlade s čl. VII bod 9\nPoistnej zmluvy vyhlásila žalobkyňa, že bola oboznámená s obsahom poistnej zmluvy, so všeobecnými\npoistnými podmienkami a osobitnými poistnými podmienkami, ktoré jej boli pred uzatvorením zmluvy\nodovzdané, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Poistná zmluva žiadnym spôsobom\nneodkazuje na ZD a ani nedeklaruje ich odovzdanie poistníkovi a inkorporáciu obsahu ZD do Poistnej\nzmluvy, preto žalobkyňa z Poistnej zmluvy nemala žiadnu vedomosť o existencii ZD, ktorých by sa mala\nod žalovaného pri uzatváraní Poistnej zmluvy domáhať. Absencia odkazu na ZD v Poistnej zmluve,\nktoré ZD neboli ani k Poistnej zmluve pripojené, podľa žalobkyne znamená, že sa nestali súčasťou\ndohody medzi žalobkyňou a žalovaným a žalobkyňa sa nimi nemusela ani nemohla spravovať, keďže\nich nepoznala. Ak žalovaný tvrdil, že žalobkyňu so ZD oboznámil, príp. že tieto jej odovzdal, viazlo\ndôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností na žalovanom, pričom preukazovanie skutočnosti,\nže žalobkyňa nebola oboznámená so ZD žalovaného a že jej neboli odovzdané, je nesplniteľné, pretože\nnemožno preukázať negatívnu skutočnosť. Svedok D. G. nepotvrdil odovzdanie ZD žalobkyni pri podpise\nPoistnej zmluvy, nepotvrdil oboznámenie žalobkyne s povinnosťou zabezpečiť poistené motorové\nvozidlo konkrétnym typom zabezpečenia a vzhľadom na plynutie času si svedok nepamätal priebeh\nuzatvárania Poistnej zmluvy, len dovodzoval zo svojich zvyklostí, že sa tak stalo. Žalovaný tak podľa\nžalobkyne nepreukázal, že by bola oboznámená s obsahom ZD ani že žalobkyni boli ZD odovzdané,\npreto ZD, obsahu ktorých sa žalovaný dovoláva a dovodzuje z ich ustanovení existenciu výluky z\npoistenia, neboli nikdy inkorporované do Poistnej zmluvy (neobsahuje odkaz na ZD). Poukázala na\nto, že Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach neupravuje inkorporáciu obchodných podmienok,\nže akceptovaný spôsob inkorporácie obchodných podmienok je upravený v ust. § 273 Obchodného\nzákonníka. Poistná zmluva odkaz na ZD neobsahuje, teda absentuje jedna z kumulatívnych podmienok\nich platného dojednania, preto by žalobkyňu ZD nezaväzovali ani v prípade, ak by jej ich obsah\nbol známy alebo boli pripojené k Poistnej zmluve, ktoré skutočnosti však žalobkyňa vylúčila. ZD\nchcel žalovaný určiť časť obsahu Poistnej zmluvy, z čoho dovodila, že ide o obchodné podmienky,\nvo vzťahu ku ktorým neboli splnené zákonné požiadavky na ich inkorporáciu do Poistnej zmluvy. S\npoukazom na nesporný spotrebiteľský charakter Poistnej zmluvy sú poistné podmienky koncipované\nako tzv. adhézne zmluvy, v ktorom prípade neexistujú individuálne dohodnuté poistné podmienky a\nspotrebiteľ nemôže obsah poistných podmienok ovplyvniť a na takýto vzťah je potrebné aplikovať ust.\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na to, že všeobecne platí, že obchodné\npodmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej\nzmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak, nemajú slúžiť k\ntomu, aby v ich obsahu dodávateľ „skryl“ neprehľadné, zložite formulované dojednania, ktoré sú pre\nspotrebiteľa nevýhodné a ktoré uniknú jeho pozornosti; takýmto dojednaniam nie je možné priznať\nochranu. Žalobkyňa mala za to, že ZD upravujúce výluky z poistenia narážajú na obsahové obmedzenia\nrelevantné v spotrebiteľských vzťahoch, podľa žalobkyne je v rozpore s obsahovými limitmi obchodných\npodmienok v spotrebiteľských vzťahoch, aby výluky z poistenia poisťovňa uvádzala a dojednávala v\nobchodných podmienkach nazývaných ako ZD (bez odkazu na ne), kde mimo textu Poistnej zmluvy\nzakotvené výluky z poistenia vytvárajú prekážku, aby sa s ich obsahom žalobkyňa oboznámila, preto\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka) a sú tak podľa žalobkyne neplatné. Povinné spôsoby zabezpečenia poisteného motorového\nvozidla mali byť uvedené priamo v Poistnej zmluve s tým, že v prípade porušenia tejto povinnosti nie\nje poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie, čo by zodpovedalo významu tohto inštitútu. Žalobkyňa\npoukázala na to, že poisťovňa upravuje výluky z poistenia jednak v dokumentoch VPP, OP aj ZD, teda\nže ich úprava je atomizovaná a VPP neobsahujú zmienku o tom, že je potrebné hľadať ďalšie dôvody\nvýluk z poistenia v ďalších dokumentoch poisťovne, predpísané spôsoby zabezpečenia upravené v\nčl. VII ZD sú neprehľadné (v prípade niektorých značiek sa uplatňuje rozdielna hranica východiskovej\nhodnoty a rozsahu zabezpečenia). Žalobkyňa mala za to, že úprava povinnosti zabezpečiť poistené\nmotorové vozidlo je neprehľadná, zavádzajúca, nachádza v dokumente mimo Poistnej zmluvy (čo je v\nspotrebiteľských vzťahoch neprípustné) a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach poisťovne\na poistníka a je neprijateľnou podmienkou. Pokiaľ ZD pre motorové vozidlá s východiskovou hodnotou\n\ndo 100.000 eur stanovujú v čl. VII ods. 1 písm. c) rozsah zabezpečenia mechanickým zabezpečením v\nkombinácii s imobilizérom v kľúči a autoalarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, v\nprípade vybraných nemeckých značiek offroad je vyžadované zabezpečenie pri totožnej východiskovej\nhodnote satelitným elektronickým vyhľadávacím GPS (čl. VIII ods. 2 písm. a) ZD), ktorý rozdielny\nrozsah zabezpečenia pri zhodnej východiskovej cene vozidla nie je odôvodnený, ust. čl. VIII ods.\n2 písm. a) ZD pre poisteného predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku. Žalobkyňa\nnamietala aj neurčitosť ZD, ktoré sú v používanom inštitúte východiskovej hodnoty nezrozumiteľné a že\nžalovaný sa svojim konaním (obhliadnutím poisteného motorového vozidla a jeho prijatím do poistenia\naj bez požadovaného zabezpečenia) odchýlil od poistných podmienok pokiaľ ide o dojednanie výluky\nz poistenia, a preto nie je dôvod na odmietnutie poistného plnenia. Súd prvej inštancie sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne, nezaoberal sa jej tvrdením, že ZD žalobkyňu\nnezaväzujú (z dôvodov nepripojenia ZD k Poistnej zmluve, z dôvodu neoboznámenia s ich obsahom), ani\ntvrdením, že dotknuté ustanovenia ZD sú ako neprimerané zmluvné podmienky neplatné; prvoinštančný\nsúd len konštatoval, že ZD sú dostatočne jasné pokiaľ ide o dohodu o výluke, a preto žalobe nevyhovel.\nRozsudok súdu prvej inštancie podľa žalobkyne nedal žiadnu odpoveď na rozsiahlu argumentáciu\nžalobkyne na rozhodujúce otázky pre posúdenie veci.\n4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.08.2021 a napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť odvolacím súdom. Argumentoval, že\ntvrdenia žalobkyne, že nebola oboznámená so ZD, nezodpovedajú skutočnosti a sú v zásadnom rozpore\ns pôvodnými tvrdeniami žalobkyne v spore, keď nespochybňovala (nepopierala), že bola oboznámená\nso ZD a práve naopak tvrdila, že sú súčasťou Poistnej zmluvy (v žalobe sama uviedla, že súčasťou\nPoistnej zmluvy sú aj ZD a na viacerých miestach ich citovala), netvrdila, že ZD jej neboli finančným\nagentom odovzdané, namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky výluky z poistenia v čl. V bod k)\nv spojení s čl. VII bod 2 písm. a) ZD, na ZD žalobkyňa sama poukazovala aj v jej podaní zo dňa\n02.05.2017, kde rovnako tvrdila, že ZD boli súčasťou Poistnej zmluvy, preto tvrdenie, že ZD boli súčasťou\nPoistnej zmluvy medzi stranami nebolo nesporné. Uvedené začala žalobkyňa tvrdiť až na pojednávaní\ndňa 26.10.2017 a vo vyjadrení zo dňa 02.11.2017, pričom k zmene tvrdení žalobkyne došlo po podaní\nvyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2017, v ktorom žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167, v ktorom odvolací súd uviedol, že ustanovenie\nčl. V písm. k) ZD nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy a súd\nprvej inštancie v rozsudku neprihliadol na zmeny v tvrdeniach žalobkyne. Žalovaný poukázal na to,\nže pod samotným názvom návrhu Poistnej zmluvy je uvedené, že pre toto poistenie platia príslušné\nustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP, OPP a ZD, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej\nzmluvy. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 svedok D. G. (finančný agent) potvrdil, že žalobkyňa dostala\nk Poistnej zmluve aj poistné podmienky, nakoľko je to súčasť zmluvy, pričom v rámci podpisu návrhu\nzmluvy klient súhlasí aj s poistnými podmienkami. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobkyne, že čl. V písm.\nk) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to s tým, že uvedené konštatoval\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a ide o tendenčné tvrdenia žalobkyne, ktoré\nargumentačne nesprávne vychádza z ust. § 273 Obchodného zákonníka, keď tzv. výluky z poistenia\nmôžu byť uvedené aj v ZD (ide o poistné podmienky podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie\no všeobecné obchodné podmienky) a pre stanovenie, čo je v konkrétnom poistení poistnou udalosťou\nje nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy,\npričom poistné podmienky vymedzujú poistnú udalosť pozitívne aj negatívne (tzv. výluky z poistenia).\nDoplnil, že súčasťou Poistnej zmluvy boli nepochybne aj ZD a pokiaľ poistné podmienky neodporujú\nzákonu, sú záväzné pre strany a súd k nim pri posudzovaní práv a povinností zmluvných strán musí\nprihliadať (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) zo dňa 21.07.2010, sp. zn.\n25 Cdo 5334/2008). Žalovaný odkázal na rozsudok NS SR zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019\na jeho záver v súvislosti s aplikovanou výlukou z poistenia, v ktorom konštatoval opak toho, čo tvrdí\nžalobkyňa v odvolaní – konštatoval, že tzv. výluky z poistenia nemusia byť uvedené priamo v poistnej\nzmluve, ale môžu byť uvedené aj v poistných podmienkach. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami\nžalovaného, že ZD sú neprehľadné a zavádzajúce, považoval ich za účelové a s poukazom na znenie\nčl. V písm. k) ZD uviedol, že poistenie sa nevzťahuje na riziko krádež, lúpež motorového vozidla, ak\nsa v priebehu vyšetrovania škodovej udalosti preukáže, že poistený neuzavrel zmluvu o aktivácii a\nprevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb,\nak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia, a na znenie čl. VII ods. 2 písm. a) ZD, podľa\nktorého rozsah povinného zabezpečenia pre značky nemeckých offroadových motorových vozidiel\n(o.i. aj D. E.) vo východiskovej hodnote (novej hodnote) spolu s doplnkovou výbavou nad 50.000\n\neur /1.506.300 SKK predstavuje namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS,\nGP Jack (rádiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácií s imobilizérom v kľúči a\nalarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Ak motorové vozidlo nemá imobilizér v kľúči,\nje možné tento nahradiť mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom alebo karosériou\ntypu Construct, Mul-T-Lock, Defend-Lock a pod. V prípade poisteného motorového vozidla (D. E.) tak\nbolo výslovne uvedené, že musí mať namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém\nGPS, GP Jack (rádiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácií s imobilizérom\nv kľúči a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, pričom takáto výluka z poistenia\nv čl. V písm. k) ZD je formulovaná dostatočne určito, zrozumiteľne a jasne (pozri rozsudok NS SR z\n22.01. 2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019). Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa\n30.11.2016, č. k. 3Co/416/2014-167, keď uviedol, že v spojitosti s požiadavkou na uzatvorenie zmluvy\no aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom\ntejto služby neobstojí argumentácia, že pri uzatváraní poistnej zmluvy takáto požiadavka zo strany\nodporcu nebola vznesená, pretože z čl. V písm. k) ZD, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy\ntakáto požiadavka vyplýva. Žalovaný dodal, že dôvodnosť stanovenia a vyžadovania najdôslednejšieho\nspôsobu zabezpečenia motorového vozidla D. E. proti jeho odcudzeniu potvrdzuje aj prípad samotnej\nžalobkyne. Poistené motorové vozidlo nemalo namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací\nsystém GPS (spolu s imobilizérom a autoalarmom), žalobkyňa tak preukázateľne nesplnila podmienku\npredpísaného spôsobu zabezpečenia poisteného motorového vozidla; mechanické uzamknutie volantu\nZEDERLOCK-om na vozidle D. E. nebolo dostatočné v zmysle poistných podmienok. Akcentoval, že\ntvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) sú v rozpore s inými dôkazmi, čo konštatoval aj súd prvej\ninštancie a pripomenul, že na pojednávaní dňa 26.10.2017 žalobkyňa uviedla, že jej bolo povedané, že\n(poistené motorové vozidlo) musí byť zabezpečené tromi spôsobmi - imobilizérom, alarmom, zederlockom, malo imobilizér a alarm a zederlock si išiel syn v ten deň vybaviť, aby spĺňali všetky podmienky\ntýkajúce sa Poistnej zmluvy, na pojednávaní dňa 01.02.2018 svedok H. F. v súvislosti s poučením zo\nstrany finančného agenta o predpísaných spôsoboch zabezpečenia vozidla uviedol, že sa pri podpise\nPoistnej zmluvy pýtali, či spĺňajú všetky veci resp. čo potrebujú, a bolo im povedané, že zábezpeky:\nimobilizér v kľúči, alarm a mechanické zabezpečenie, ktoré si mal dorobiť, následne svedok H. F.\npredložil do súdneho spisu technickú knižku auto-bezpečnostného systému ZEDER (www.zederlock.sk),\nv ktorej je uvedený dátum montáže 27.12.2012, pričom Poistná zmluva bola uzatvorená 23.09.2013,\npreto nemožno považovať za vierohodnú výpoveď svedka F. (a žalobkyne) o tom, že finančný agent D. G.\npoučil žalobkyňu a svedka F. o inom (alarm, imobilizér v kľúči a ZEDERLOCK) než predpísanom spôsobe\nzabezpečenia vozidla (alarm, imobilizér v kľúči a GPS), pričom svedok F. údajne dal dodatočne dorobiť\nZEDERLOCK na poistené motorové vozidlo, avšak montáž ZEDERLOCK-u (mechanické uzamknutie\nvolantu) bola vykonaná už dňa 27.12.2012, teda pred uzatvorením Poistnej zmluvy; uvedený rozpor\nsvedok H. F. vysvetlil omylom a zlým dátumom v technickej knižke, ktorá bola vystavená dodatočne.\nTvrdenia žalobkyne a svedka H. F. považoval žalovaný za nepravdivé, keď montáž ZEDERLOCK-u\n(mechanické uzamknutie volantu) bola vykonaná už dňa 27.12.2012, teda 9 mesiacov pred uzatvorením\nPoistnej zmluvy, čo potvrdzoval aj pokladničný doklad, ktorý svedok H. F. predložil v procese šetrenia\nškodovej udalosti datovaný „27/12/2012“. Poistené motorové vozidlo nadobudol pôvodne svedok H.\nF. (syn žalobkyne) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2012, z čoho vyplýva, že v čase montáže\nZEDERLOCK-u dňa 27.12.2012 už poisteným motorovým vozidlom disponoval svedok H. F. a dňa\n23.09.2013 došlo k prevodu držby poisteného motorového vozidla na žalobkyňu. Žalovaný považoval\nvýpoveď svedka D. G. (finančného agenta) za vierohodnú, nakoľko svedok vypovedal pred súdom prvej\ninštancie a odpovedal na otázky sporových strán bezprostredne a presvedčivo s ohľadom na skutočnosť,\nže uzatvorenie Poistnej zmluvy sa uskutočnilo v roku 2013 a na skutočnosť, že vykonáva finančné\nsprostredkovanie pre rôzne subjekty, si prirodzene nemohol v čase výsluchu (01.02.2018) pamätať,\naký predpísaný spôsob zabezpečenia stanovovali poistné podmienky v danom prípade, avšak potvrdil,\nže sám informoval žalobkyňu o podstatných podmienkach Poistnej zmluvy, nakoľko to robí bežne,\nže klientom poskytuje informáciu o potrebných zabezpečeniach v aute určite sám, pretože je to vec\ndôležitá k uzavretiu zmluvy a že tak informoval aj žalobkyňu, pričom má vedomosť o charakteristických\nnáležitostiach poistných produktov, ktoré sprostredkúva. Svedok D. G. potvrdil aj to, že klient dostáva\nk poistnej zmluve aj poistné podmienky, nakoľko je to súčasť zmluvy, pričom v rámci podpisu návrhu\nzmluvy klient súhlasí aj s poistnými podmienkami. Nakoľko sa vo VPP, resp. OPP nenachádzajú\nustanovenia o predpísanom spôsobe zabezpečenia motorových vozidiel, keď svedok D. G. poučoval\nžalobkyňu o predpísanom spôsobe zabezpečenia poisteného motorového vozidla, nevyhnutne musel\nvychádzať len zo ZD. Žalovaný uzavrel, že na základe výpovede oboch svedkoch (H. F. a D. G.) niet\npochybností o tom, že žalobkyni nebolo znemožnené pred uzatvorením Poistnej zmluvy oboznámiť\n\nsa s Poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli aj ZD, v ktorých je výslovne uvedený predpísaný spôsob\nzabezpečenia pre poistené motorové vozidlo (D. E.), ako aj výluky z poistenia a svedok D. G. (finančný\nagent) nemal žiadny dôvod uviesť žalobkyni a jej synovi H. F. iný (žalobkyňou a jej synom H. F.\nuvádzaný spôsob zabezpečenia - imobilizér v kľúči, alarm a ZEDERLOCK) než predpísaný spôsob\nzabezpečenia vozidla D. E., stanovený v ZD (alarm, imobilizér v kľúči a G PS). Žalovaný uviedol, že\nza porušenie základného práva na spravodlivý proces v žiadnom prípade nemožno považovať to, že\nsúd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne (rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 21/96), že skutočnosť, že sa žalobkyňa s\nprávnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 188/06); súd\nprvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom konštatoval, že v zmysle platnej Poistnej\nzmluvy sa na prípad Poistnej udalosti vzťahovala jednoznačne výluka z poistenia práve z dôvodu, že\npoistené motorové vozidlo nebolo zabezpečené pre prípad krádeže požadovaným zabezpečením, a to\nelektronickým systémom GPS, a že tvrdenia žalobkyne sa v priebehu konania prispôsobovali obrane\nžalovaného a v podstate zásadným spôsobom popierali jej pôvodné tvrdenia. Žalovaný zhrnul, že (i)\nžalobkyňa bola oboznámená so ZD, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy, (ii) poistené motorové vozidlo\nžalobkyne nemalo predpísaný spôsob zabezpečenia, (iii) žalobkyňa neuzavrela zmluvu o aktivácii a\nprevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, i\nkeď ho vyžadoval predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla, (iv) žalovaný neudelil žalobkyni výnimku\nzo zabezpečenia vozidla, (v) tvrdenia žalobkyne a svedka F. (syn žalobkyne) o nesprávnom poučení zo\nstrany finančného agenta o predpísaných spôsoboch zabezpečenia a vykonaní montáže ZEDERLOCKu po podpise Poistnej zmluvy sú nepravdivé, nakoľko v poistenom motorovom vozidle bol nainštalovaný\nZEDERLOCK už 9 mesiacov pred podpisom Poistnej zmluvy, (vi) výpoveď svedka F. (syna žalobkyne)\nje nevierohodná, (vii) výpoveď svedka G. (finančného agenta) je vierohodná, (viii) bola naplnená výluka\nz poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD, (ix) výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD\nv spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok\nNS SR sp. zn. 8Cdo/192/2019), a (x) havarijné poistenie je dobrovoľné zmluvné poistenie.\n5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 01.10.2021, odkázala na svoju\nargumentáciu v podanom odvolaní a doterajších písomných podaniach a namietala, že argumentácia\nžalovaného je zavádzajúca, nepresná a nepravdivá. Podľa vyjadrenia žalovaného sa ZD stali súčasťou\nPoistnej zmluvy a žalobkyňa v počiatočnej fáze sporu vôbec nespochybňovala, že bola oboznámená\nso ZD, k čomu žalobkyňa uviedla, že v súlade s čl. VII bod 9 Poistnej zmluvy vyhlásila, že bola\noboznámená s obsahom Poistnej zmluvy, s VPP a OP, ktoré jej boli pred uzatvorením Poistnej zmluvy\nodovzdané, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, avšak v čase podpisu Poistnej zmluvy\nnebola žalobkyňa oboznámená s obsahom a existenciou ZD, s ktorými sa oboznámila až po vzniku\nPoistnej udalosti (krádeži poisteného motorového vozidla), keď sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o\nvyplatenie plnenia z Poistnej zmluvy, preto ich v žalobe uviedla ako dokumenty, ktorými disponuje, avšak\no ich obsahu nemá resp. nemala vedomosť. K tvrdeniu žalovaného, že na pojednávaní dňa 01.02.2018\nsvedok D. G. (finančný agent) potvrdil, že žalobkyňa dostala k Poistnej zmluve aj poistné podmienky\nako jej súčasť, poukázala žalobkyňa na to, že vo svojej svedeckej výpovedi svedok D. G. odovzdanie\nZD žalobkyni pri podpise Poistnej zmluvy nepotvrdil a ani nepotvrdil jej oboznámenie s povinnosťou\nzabezpečiť poistené motorové vozidlo konkrétnym typom zabezpečenia, že vzhľadom na plynutie času\nsi svedok nepamätal priebeh uzatvárania Poistnej a len dovodzoval zo svojich zvyklostí, že sa tak stalo;\nžalovaný tak nepreukázal, že by žalobkyňa bola oboznámená s obsahom ZD a ani nepreukázal, že\nby žalobkyni boli ZD odovzdané. K záveru žalovaného, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD\nnie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo bolo konštatované NS SR a že tvrdenia žalobkyne sú\ntendenčné, argumentačne nesprávne ak vychádzajú z ust. § 279 Obchodného zákonníka, žalobkyňa\nnamietala, že ZD upravujúce výluky z poistenia narážajú na obsahové obmedzenia relevantné v\nspotrebiteľských vzťahoch a že poukazovanie na rozsudok NS SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019\ns konštatovaním, že výluky z poistenia nemusia byť uvedené priamo v poistnej zmluve, ale môžu\nbyť uvedené v poistných podmienkach, opomína že z predmetného rozhodnutia vyplýva aj povinnosť\npoisťovne spočívajúca v tom, že výluky z poistenia musí byť v poistnej zmluve jasne a zrozumiteľne\nvysvetlené, ktorá podmienka podľa žalobkyne v prípade žalovaného splnená nebola, nakoľko poisťovňa\nupravuje výluky z poistenia jednak v dokumentoch VVP, OP a aj ZD (úprava výluk je atomizovaná),\npredpísané spôsoby zabezpečenia upravené v čl. VII ZD sú neprehľadné, zavádzajúce a sa nachádzajú\nv dokumente mimo Poistnej zmluvy, čo je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné a spôsobujúce\nnerovnováhu v právach a povinnostiach poisťovne a poistníka a neprijateľnosť takejto podmienky.\n\nPokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa žalobkyne možno\ntoto ustanovenie použiť jedine v prípade, ak boli poistné podmienky, ktorými sú podľa žalovaného aj\nZD, pripojené k Poistnej zmluve alebo boli oznámené žalobkyni pred uzatvorením Poistnej zmluvy,\na keďže so ZD žalobkyňa nebola pred uzatvorením Poistnej zmluvy oboznámená a neboli súčasťou\nPoistnej zmluvy, nie je možné považovať ZD za poistné podmienky. Žalobkyňa poukázala na svedeckú\nvýpoveď svedka H. F. na pojednávania dňa 01.02.2018, ktorý uviedol, že si myslí, že v knižke je omylom\nuvedený zlý dátum a že bola vystavená dodatočne, ktoré tvrdenia žalovaný považoval za nepravdivé,\nnakoľko montáž ZEDERLOCK-u (mechanického uzamknutie volantu) bola vykonaná už 27.12.2012,\nt.j. 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy podľa dokladu o montáži ZEDERLOCK-u. Žalobkyňa\npoukázala na fakt, že pojednávanie sa konalo v roku 2018 a Poistná udalosť vznikla v roku 2014, že je\nnormálne, že si svedok H. F. nemusel pamätať, ako to bolo v súvislosti s namontovaním ZEDERLOCku po tak dlhej dobe, čo nevylučuje možnosť zlého zapísania dátumu. Žalobkyni vystávala otázka, z\nakého dôvodu by uzatvárala Poistnú zmluvu so žalovaným na poistené motorové vozidlo a bola so ZD\noboznámená, avšak by ich nesplnila. Záverom žalobkyňa zopakovala, že ZD nie sú pre ňu záväzné,\nneboli platne dojednané a sú v rozsahu upravujúcom rozsah zabezpečenia motorových vozidiel v\nprípade vybraných nemeckých značiek offroad neplatné, že žalovaný sa svojim konaním (obhliadnutím\npoisteného motorového vozidla a jeho prijatím do poistenia bez požadovaného zabezpečenia) odchýlila\nod poistných podmienok pokiaľ ide o dojednanie výluky z poistenia, a preto nie je dôvod na odmietnutie\npoistného plnenia a zopakovala svoj odvolací návrh.\n6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 18.10.2021 a zopakoval, že žalobkyňa\nsvoje tvrdenia v priebehu sporu mení a prispôsobuje podľa procesnej obrany žalovaného a že\nnové tvrdenia žalobkyne sú v zásadnom rozpore s jej pôvodnými tvrdeniami, keď nespochybňovala\n(nepopierala), že bola v čase uzatvorenia Poistnej zmluvy oboznámená so ZD a tvrdila že sú súčasťou\nPoistnej zmluvy sú aj ZD, jej argumentácia smerovala k tomu, že dojednanie výluky z poistenia v čl.\nV bod k) v spojení s čl. VII bod 2 písm. a) ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podstatná\nzmena tvrdení žalobkyne nastala po tom, čo žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nz 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167. Rovnako zopakoval, že ZD boli nepochybne súčasťou Poistnej\nzmluvy, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že tzv.\nvýluky z poistenia a predpísané spôsoby zabezpečenia vozidla nemusia byť uvedené priamo v poistnej\nzmluve s poukazom na rozsudok NS SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, že ZD sú prehľadné (D.\nE. je výslovne uvedené v ZD pri povinnosti zabezpečiť vozidlo predpísaným spôsobom), že výluka z\npoistenia v čl. V. písm. k) ZD bola formulovaná dostatočne určito, zrozumiteľne a jasne (rozsudok NS\nSR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019), že tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) sú v rozpore s\ninými dôkazmi, že nie je pravdivé tvrdenie, že im bolo povedané, že poistené motorové vozidlo musí byť\nzabezpečené tromi spôsobmi (imobilizérom, alarmom, zederlock-om), keď jeho montáž bola vykonaná\nuž dňa 27.12.2012, teda 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy, čo potvrdzuje aj pokladničný\ndoklad predložený svedkom H. F. v procese šetrenia Poistnej udalosti, že svedecká výpoveď D. G.\n(finančného agenta) je vierohodná, že keď poučoval žalobkyňu o predpísanom spôsobe zabezpečenia\npoisteného motorového vozidla, nevyhnutne musel vychádzať len zo ZD a nemal dôvod uviesť žalobkyni\na jej synovi H. F. iný (nimi uvádzaný spôsob zabezpečenia než predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla\nPorsche Cayenne, stanovený v ZD.\n7. Žalobkyňa sa viac k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.\n8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od\nžalovaného zaplatenia sumy vo výške 49.498,80 eur s prísl. ako nároku na poistné plnenie z Poistnej\nzmluvy titulom Poistnej udalosti. Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne neuspokojil a odmietol poistné\nplnenie s poukazom na to, že sú dané výluky z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII\nZD, ktoré ZD boli súčasťou Poistnej zmluvy. Žalobkyňa namietala jednak to, že ZD sa nestali súčasťou\n\nPoistnej zmluvy (neboli platne inkorporované), že nebola pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená so\nZD, že uplatnená výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, že nebola riadne poučená o požadovanom zabezpečení vozidla funkčným\nsystémom GPS namontovanom v poistenom motorovom vozidle a že jej zo strany žalovaného bola\npriznaná výnimka spočívajúca v inom systéme zabezpečenia vozidla (Zederlock). Žalovaný tvrdenia\nžalobkyne rozporoval, mal za to, že žalobkyňa bola oboznámená so ZD, ktoré sú súčasťou Poistnej\nzmluvy, že poistené motorové vozidlo žalobkyne nemalo predpísaný spôsob zabezpečenia podľa ZD,\npričom žalovaný neudelil žalobkyni výnimku zo zabezpečenia vozidla a že uplatnená výluka z poistenia\npodľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských\nzmluvách (rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo/192/2019).\n11. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu\nplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,\nalebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n12. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi\nvzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.\n13. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť\nv dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\n14. Podľa ust. § 791 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je\npotrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.\n(2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí\npoistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu\nuzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku\npredložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním\ndruhopisu umorila.\n15. Podľa ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný\nodpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.\nTo platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.\n16. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné\nvznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už\nuzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.\n17. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone\nalebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na\nktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).\n18. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,\nktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu\nuvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva\nalebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so\nzákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS\n26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním\n\nrozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu\njej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1\nCdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom\nsúdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe\nsúdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho\nprocesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.\n19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá\nprávo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne\nodôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k\nporušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia\n(porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo\n190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo\n152/2018).\n20. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo\n218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i\nrelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s\njeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.\n21. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení\nstrán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,\nuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo\nso všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.\n22. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že\nsúd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n23. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je\n\nčinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n24. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa\nzaväzuje poistiteľ poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v\nzmluve bližšie označená, a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Obč. zákonníka), i osobitná právna\núprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Obč. zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv\na povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a\nv poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto\nkonkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie\na aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia,\ndĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy.\n25. Z jednotlivých ustanovení Poistnej zmluvy a jej súčastí je z hľadiska posúdenia veci v danom\nprípade významným predovšetkým ustanovenie čl. V písm. k) ZD (Výluky z poistenia). Pre posúdenie\nuplatneného nároku bolo podstatným zistiť, či výluka z poistenia uvedená v tomto článku (teda,\nže poistenie predmetného motorového vozidla sa nevzťahuje na krádež vozidla, ak sa v priebehu\nvyšetrovania poistnej udalosti preukáže, že poistený neuzavrel zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní\nsatelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb) je v súlade s\nprislúchajúcimi právnymi normami, a teda platná.\n26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní\naplikoval ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcimi poistnú zmluvu a vyvodil správny záver,\nže žalovaný nebol povinný poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, pretože žalobkyňa nepreukázala, že\nv čase Poistnej udalosti mala uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného vyhľadávacieho\nsystému s poskytovateľom týchto služieb. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej\ninštancie vyplýva, že žalobkyni ako vlastníkovi poisteného motorového vozidla v dôsledku Poistnej\nudalosti vznikla škoda, ktorú si titulom poistného plnenia (z havarijného poistenia) žalobkyňa uplatnila\nu žalovaného (oznámenie o vzniku škody zo dňa 23.09.2014) a poistná udalosť bola likvidovaná u\nžalovaného pod č. XXXXXXXXXX. V konaní nebolo sporné, že v čase Poistnej udalosti poistené\nmotorové vozidlo nebolo vybavené GPS elektronickým vyhľadávacím systémom.\n27. Možnosť dojednať podrobnosti o vzniku, trvaní a zániku poistenia, poistnú udalosť, výluku z poistenia,\na iné vo všeobecných poistných podmienkach umožňuje ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré\nsa zmluva odvoláva, súčasťou poistnej zmluvy, ak sú k zmluve pripojené alebo boli pred uzavretím\nzmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Žalobkyňa v prvom rade namietala, že so ZD\nnebola v čase uzavretia Poistnej zmluvy oboznámená, tieto tak nie sú súčasťou Poistnej zmluvy a nie\nje nimi teda viazaná. Odvolacie námietky žalobkyne považoval odvolací súd za nedôvodné a poukazuje\nna vyhotovenie Poistnej zmluvy, kde je výslovne v záhlaví uvedené (pod označením/názvom „Návrh\npoistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel – produkt č. 571“), že pre toto poistenie\nplatia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP, OPP a ZD, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť\ntejto poistnej zmluvy (t.j. Poistnej zmluvy). Uvedené rovnako vyhodnotil aj NS SR v rozsudku zo dňa\n22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, keď obdobne dovodil: „V poistnej zmluve pre havarijné poistenie\nmotorových vozidiel - produkt 570 č. 0169281 (č. l. 10 spisu) sa hneď za označením zmluvy uvádza údaj\no tom, že „Pre toto poistenie platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné\npodmienky, Osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto\npoistnej zmluvy““.\n28. Skutočnosť, že žalobkyňa bolo oboznámená a obdržala pri uzatváraní Poistnej zmluvy aj ZD potvrdil\nsvedok D. G. (finančný agent). Naviac, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že tvrdenia\nžalobkyne o tom, že so ZD nebola v čase uzavretia Poistnej zmluvy oboznámená, sú v zásadnom rozpore\ns jej pôvodnými tvrdeniami v spore, keď sama v žalobe uvádzala, že ZD sú súčasťou Poistnej zmluvy,\nodvolávala sa na ich znenie (aj v neskoršom vyjadrení zo dňa 02.05.2017), netvrdila, že ZD jej neboli\nfinančným agentom odovzdané a že ich obdržala až po vzniku Poistnej udalosti (v žalobe namietala\n\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky výluky z poistenia v čl. V bod k) v spojení s čl. VII bod 2 písm. a)\nZD). Z obsahu vyjadrení žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie je možné dovodiť, že k zmene\nobrany žalobkyne došlo po predložení vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2017 (v ktorom odkázal na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167, v ktorom odvolací súd\nvyhodnotil ust. čl. V písm. k) ZD ako nie neprijateľnú podmienku) - vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní\ndňa 26.10.2017 a vo vyjadrení zo dňa 02.11.2017. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu potrebné\ndovodiť, že ZD ako poistné podmienky žalovaného (popri VPP a OPP), na ktoré sa Poistná zmluva v\nzáhlaví odvoláva a ktoré boli žalobkyni oznámené (bola s nimi pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená/\nboli jej odovzdané zo strany D. G.), sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, teda žalobkyňa bola v\nzmluvnom vzťahu so žalovaným, založeným Poistnou zmluvou, viazaná ZD.\n29. Odvolací súd sa zaoberal následne námietkou žalobkyne, že žalovaným uplatnená výluka z poistenia\npodľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, s ktorou námietkou\nsa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd zhodne so žalovaným poukazuje na rozsudok NS SR zo\ndňa 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, v ktorom NS SR s poukazom na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1\naž 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dovodil, že: „V danej veci po zohľadnení povahy a účelu\npoistenia a tiež zámeru sledovaného určením prípadov výluk z poistenia možno konštatovať, že čl. V.\npísm. k) Zmluvných dojednaní v žiadnom prípade nespôsobil nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že z poistenia vylúčil prípady, kedy poistený neuviedol\nnamontované zabezpečovacie zariadenie vo svojom vozidle do jeho riadnej prevádzky, čím v podstate\nde facto vylúčil účel, na ktorý bolo inštalované (t. j. vyvolal stav nezabezpečenia vozidla proti krádeži\nzmluvne požadovaným spôsobom zabezpečenia). Je úplne prirodzené, že pre takéto prípady poisťovňa\nstanovila výluky z poistenia (stanoviť výluky z poistenia je právom poisťovne a v poistných zmluvách ide o\nbežnú záležitosť). Podstatné je, aby bola takáto výluka v zmluve (poistných podmienkach) zrozumiteľne\na jasne vymedzená (t. j. aby z jej vymedzenia bolo i priemernému spotrebiteľovi zrejmé, na aké\nkonkrétne prípady dopadá) a súčasne nebola formulovaná spôsobom, že by vylučovala alebo značne\nobmedzovala poisteného v jeho práve na poskytnutie prípadného poistného plnenia (t. j. sa vzťahovala\nna väčšinu prípadov, pre ktoré bolo poistenie dohodnuté, čím by poprela samotný účel poistenia).\nInými slovami, za neprijateľnú by bolo možné označiť nielen takú výluku z poistenia, ktorá by bola\nv poistnej zmluve (poistných podmienkach) formulovaná nezrozumiteľne (napr. umožňujúca viacerý\nvýklad), ale i takú, ktorá by z poskytnutia poistného plnenia vylučovala väčšinu z prípadov krádeže\nmotorového vozidla (t. j. dalo by sa ju uplatňovať v takmer každom prípade krádeže ako poistnej\nudalosti s cieľom vyhnúť sa plateniu poistného plnenia). V danej veci bola výluka z poistenia v čl. V.\npísm. k) Zmluvných dojednaní formulovaná nielen dostatočne určito (t. j. vzťahovala sa na prípady,\nkedy poistený nemal platne uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní namontovaného satelitného\nelektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb), ale sa vzťahovala iba na\nprípad, kedy poistený vyžadovaný zabezpečovací systém neuviedol do riadnej prevádzky. Inými slovami,\nak by poistený mal takúto zmluvu riadne uzavretú (t. j. vyhľadávací systém by bol aktívny), poisťovňa by\nnemohla vyplatenie poistného plnenia odoprieť. K dovolateľom nastolenej dovolacej otázke tak možno\nuviesť, že v konkrétnej veci neboli podmienky pre uzatvorenie poistnej zmluvy špecifikované v odlišnom\nznení, ako boli špecifikované výluky z poistenia, resp. tieto si navzájom neodporovali (práve naopak na\nseba nadväzovali a doplňovali sa). Žalobca nemôže potom tvrdiť, že požiadavka poisťovne na aktiváciu\na prevádzkovanie zabezpečovacieho zariadenia (GPS satelitného elektronického vyhľadávacieho\nsystému) prostredníctvom uzavretia zmluvy s poskytovateľom takýchto služieb by odporovala, resp. bola\nv rozpore s čl. VII. Zmluvných dojednaní o predpísaných spôsoboch zabezpečenia vozidla proti krádeži.\nOdporovali by si iba za predpokladu, ak by sa odmietnutie vyplatenia poistného plnenia (resp. výluka z\npoistenia) vzťahovalo i na prípady, kedy by takáto zmluva uzavretá bola. Dovolací súd dáva opätovne\ndovolateľovi do pozornosti, že z čl. III. bod B Zmluvných dojednaní („rozsah poistenia“) zreteľne vyplýva,\nže „poistenie sa vzťahuje na krádež motorového vozidla ... s výnimkou výluk vyslovene uvedených v\npríslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach“. Žalobca tak bol na existenciu výluk z\npoistenia (pri danom type poistenia) upozornený už v úvodných ustanoveniach Zmluvných dojednaní.\nŽalobca (ako osoba s právnickým vzdelaním) preto nemôže tvrdiť, že si prečítal iba čl. VII. Zmluvných\ndojednaní, avšak už nečítal i ďalšie články tých istých dojednaní, vymedzených za sebou na tej istej\nlistine [pritom nešlo o akési „skryté“ malým (iným) písmom zakomponované požiadavky v Zmluvných\ndojednaniach]“ a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014 - 167,\npodľa ktorého: „Odvolací súd z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzoval žalobcom\nnamietané ustanovenie čl. V písm. k) Zmluvných dojednaní a dospel k rovnakému záveru ako súd\nprvej inštancie, že toto nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy.\n\nPre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na východiskovú hodnotu motorového vozidla mala\npoisťovňa právo požadovať od žalobcu nielen najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla\nproti krádeži vymedzený v článku VII bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní (čo splnené zo strany žalobcu\nbolo) ale tiež to, aby zariadenie, ktoré tento najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla\nproti krádeži malo zabezpečiť, bolo funkčné a v prevádzkyschopnom stave počas celej doby trvania\npoistného vzťahu. Toto splnené zo strany žalobcu nebolo, nakoľko neuzatvoril zmluvu o aktivácii a\nprevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom tejto služby. V\nspojitosti s požiadavkou na uzatvorenie zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického\nvyhľadávacieho systému s poskytovateľom tejto služby odvolací súd uvádza, že neobstojí argumentácia\nžalobcu, že pri uzatváraní poistnej zmluvy takáto požiadavka zo strany odporcu nebola vznesená,\npretože z článku V písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, ktoré tvoria\nnedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, takáto požiadavka vyplýva“. Aplikujúc citované rozhodnutia na\nprejednávanú vec je potrebné dospieť k totožnému záveru, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD\nnie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\n30. Žalobkyňa v konaní tvrdila aj to, že nebola riadne poučená o rozsahu požadovaného zabezpečenia\npoisteného motorového vozidla a že jej bola zo strany žalovaného poskytnutá výnimka z požadovaného\nzabezpečenia (že postačovalo zabezpečenie imobilizérom v kľúči, alarmom, a ZEDERLOCK-om\nnamiesto predpísaného spôsobu zabezpečenia vozidla D. E. alarmom, imobilizérom v kľúči a GPS).\nSúd prvej inštancie uvedené správne vyhodnotil a dovodil, žalobkyňa ňou uvádzané skutočnosti\nnepreukázala a správne žalovaný poukazoval na hodnovernú výpoveď svedka D. G. a listinné dôkazy\n(technickú knižku auto-bezpečnostného systému ZEDER s dátumom montáže 27.12.2012 a pokladničný\nblok zo dňa 27.12.2012, oba preukazujúce, že montáž ZEDERLOCK-u bola vykoná 9 mesiacov pred\nuzatvorením Poistnej zmluvy, čo vylúčilo aj tvrdenia svedka o chybe v dátume montáže v technickej\nknižke), s ktorými sú tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) v rozpore. Súdom prvej inštancie\nvykonané dokazovanie vylučuje argumentáciu žalobkyne, že bola pri uzavretí Poistnej zmluvy poučená,\nže poistené motorové vozidlo musí byť zabezpečené o.i. ZEDERLOCK-om (v tom čase malo imobilizér a\nalarm), že ZEDERLOCK išiel syn (svedok H. F.) v ten deň vybaviť, aby spĺňali všetky podmienky týkajúce\nsa zabezpečenia podľa Poistnej zmluvy, o ktorom rozsahu predpísaného spôsobu zabezpečenia mali\nbyť poučený zo strany finančného agenta pri podpise Poistnej zmluvy; uvedený rozpor svedok H. F.\no.i. vysvetľoval omylom a zlým dátumom v technickej knižke, čo bolo v konaní vyvrátené pokladničným\ndokladom zo dňa 27.12.2012, ktorý svedok H. F. predložil v procese šetrenia Poistnej udalosti. Poistené\nmotorové vozidlo tak už v čase uzavretia Poistnej zmluvy malo nainštalovaný ZEDERLOCK (v r. 2013\ndošlo k prevodu držby poisteného motorového vozidla, ktorým predtým disponoval svedok H. F.). Ani\nžalobkyňou uvádzaná skutočnosti (i) s poukazom na to, že pri uzatváraní Poistnej zmluvy na písomnú\notázku žalovaného „sú nainštalované predpísané zabezpečovacie zariadenia funkčné?“, žalobkyňa\nuviedla „áno“ (čl. VII bod 2 Poistnej zmluvy) a (ii) že pristavené vozidlo pri obhliadne nedisponovalo\nGPS, nepredstavuje odchýlenie sa od poistných podmienok podľa Poistnej zmluvy (ZD), ktorá vzájomná\ndohoda vyžaduje písomnú formu (§ 791 ods. 1 a § 788 Občianskeho zákonníka) a pri fyzickej obhliadke\npoisteného motorového vozidla nie je možné preveriť existenciu a funkčnosť systému GPS, ktorého\nhardware je vo vozidle skrytý. Uvedená argumentácia žalobkyne nemohla ovplyvniť rozhodnutie v\ndanej veci, pretože aj tu platí, že pri uzatváraní zmluvy musí jej účastník postupovať zodpovedne,\nsám sa oboznámiť so všetkými dojednaniami, ktoré druhá strana navrhuje zahrnúť do zmluvy a\nzmluvu uzavrieť po ich zvážení a nespoliehať sa na to, že pri uzatváraní zmluvy, po predložení jej\npísomného vyhotovenia (návrhu zmluvy), bude druhou zmluvnou stranou osobitne upozornený na všetky\njej ustanovenia, resp. že pri samotnom rokovaní o zmluve pochopí všetky navrhované dojednania v\nsúvislosti s inými skutočnosťami. Podstatným pre rozhodnutie bola skutočnosť, že bola uzavretá Poistná\nzmluva a že žalobkyňa nemala vo vzťahu k poistenému motorovému vozidlu uzavretú zmluvu o aktivácii\na prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb\n(čl. V písm. k) ZD), predstavujúcu výluku z poistenia, ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná.\n31. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno\nvytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo že na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení\ndôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo\nmalo byť zistené.\n\n32. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I.,\nktorými bola žaloba žalobkyne zamietnutá, a v závislom výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387\nods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil, pričom k zmene výroku II. o trovách konania pristúpil\nvýhradne formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP\n(rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku\nna náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia\nvýroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania\ns tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len\ntakouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie\nsúdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné,\nteda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.“\n33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto\nmu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobkyne v rozsahu 100 %, pričom o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "67Csp/13/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "c9916b55-3bae-402d-a6ea-4ab94ccb9f0a:255950ef-39c9-4980-976a-329082be739e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2109214350.3", "spisova_znacka": "8Cdo/192/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/192/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2109214350.3"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "56a5beb7-95ea-430a-83eb-dd84d0457cef:b8851a24-a8fd-495b-985f-f666cb03cdaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/134/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/134/2017 z 26. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1103899765.1"}, {"guid": "60e910b0-2a4d-4636-be16-cfb9272fefa3:6b23e16e-89ff-4809-976d-dc6249a3b18d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7712215436.1", "spisova_znacka": "3Co/416/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/416/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7712215436.1"}], "citovane_v": []}