Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1To/74/2024 1123013135 28. 08. 2024 JUDr. Zuzana Molnárová ECLI:SK:KSBA:2024:1123013135.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného L. K., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 21. júna 2024, č. k. 22T/35/2023-345, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. augusta 2024, pomerom hlasov 3:0, takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku sa z r u š uj e rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/35/2023 zo dňa 21.06.2024 vo výroku o vine. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný L. K., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom V. XXXX/X, V., toho času ÚVTOS a ÚVV Bratislava uznáva za vinného, že od presne nezisteného času do 11.50 hod. dňa 10.08.2023 v záhradkárskej lokalite za križovatkou ulíc Domkárskej - Parkova, v motorovom vozidle zn. P. XXX, modrej farby ECV: P kde na mieste vodičovho spolujazdca sedel obvinený, protiprávne prechovával pri sebe 1 ks útržky alobalu a časti mikroténového vrecka, ktoré sa nachádzalo na podlahe za sedadlom obvineného, s obsahom hnedého práškového materiálu s celkovou hmotnosťou 1 114 mg, obsahujúci účinnú látku heroín, s priemernou koncentráciou účinnej látky 14,7 % hmotnostných heroínu, obsahujúci 164 mg absolútneho heroínu, 1 ks plastového vrecka s tlakovým uzáverom, obsahujúci 28 ks alobalových skladačiek, ktoré sa nachádzalo na rohožke pod sedadlom obvineného, s obsahom hnedého práškového materiálu s celkovou hmotnosťou 2 787 mg, obsahujúci účinnú láťku heroín, s priemernou koncentráciou účinnej látky 16,8 % hmotnostných heroínu, obsahujúci 468 mg absolútneho heroínu, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach je heroín zaradený I. skupiny omamných látok a celkové množstvo 3 901 mg hnedého práškového materiálu podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. teda neoprávnene prechovával inú omamnú látku vo väčšom množstve, čím spáchal
zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Za to sa odsudzuje Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaraduje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22T/35/2023 z 21.06.2024 bol obžalovaný L. K. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, na skutkovom základe, že od presne nezisteného času do 11.50 hod. dňa 10.08.2023 v záhradkárskej lokalite za križovatkou ulíc Domkárskej - Parkovo, v motorovom vozidle zn. P. XXX, modrej farby ECV: P kde na mieste vodičovho spolujazdca sedel obvinený, protiprávne prechovával pri sebe 1 ks útržky alobalu a časti mikroténového vrecka, ktoré sa nachádzalo na podlahe za sedadlom obvineného, s obsahom hnedého práškového materiálu s celkovou hmotnosťou 1 114 mg, obsahujúci účinnú látku heroín, s priemernou koncentráciou účinnej látky 14,7 % hmofnostných heroínu, obsahujúci 164 mg absolútneho heroínu, čo predstavuje 11 obvykle jednorazových dávok drogy, dalej 1 ks plastového vrecka s Hákovým uzáverom, obsahujúci 28 ks alobalových skladačiek, ktoré sa nachádzalo na rohožke pod sedadlom obvineného, s obsahom hnedého práškového materiálu s celkovou hmotnosťou 2 787 mg, obsahujúci účinnú látku heroín, s priemernou koncentráciou účinnej látky 16,8 % hmotnostných heroínu, obsahujúci 468 mg absolúlneho heroínu, čo predstavuje 28 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach je heroín zaradený I. skupiny omamných látok a celkové množstvo 3 901 mg hnedého práškového materiálu podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, PPZ- KEU-BA-EXP-2023/10109 zodpovedá minimálne 39 obvykle jednorazových dávok drogy. Podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň uvedeným rozsudkom prvostupňový súd podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku obžalovaného L. K. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II pod sp. zn. 3Pv/320/23/1102 zo dňa 30.11.2023 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v rozsudku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Vo výroku o oslobodení obžalovaného rozsudok nadobudol právoplatnosť. Proti tomuto rozsudku, ohľadne výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie obžalovaný po porade s obhajcom, ktoré bolo písomne odôvodnené prostredníctvom obhajcu a súdu doručené dňa 04.07.2024 a v tomto opakovane zdôraznil, že záver, že skutok spáchal obžalovaný nepotvrdzuje a nepreukazuje žiaden dôkaz a to ani priamy a ani nepriamy jak v prípravnom konaní, tak ani v konaní pred súdom. Odvolateľ zastáva názor, že vykonané vyšetrovanie neposkytlo exaktný dôkaz, ktorý by preukazoval spáchanie žalovaného skutku obžalovaným. Vyjadril zásadné výhrady k skutkovým zisteniam týkajúcich
sa skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu a zároveň namieta aj právnu kvalifikáciu skutku. Zastáva názor, že páchateľ skutku, pre ktorý je L. K. obžalovaný v konaní zistený nebol, pričom orgány činné v trestnom konaní dopustili viacerých pochybení tým, že nebola zaistená prítomnosť obžalovaného pro neodkladných a neopakovateľných úkonoch na mieste činu a bola mu znemožnená realizácia jeho práv. Keďže obžalovaný skutok nespáchal potom chýba úmysel, či pohnútka, resp. zámer a nie je naplnená ani subjektívna stránka žalovaného zločinu. Podľa odvolateľa nebola jednoznačne dokázaná účasť obžalovaného na skutku. Vytkol, že neboli vykonané dôkazy výsluchmi svedkov M. O., R. F. a L. L. i napriek tomu, že sa odvolateľ ich výsluchu domáhal a ani v otázke posúdenia vierohodnosti svedkov nebolo vykonané dokazovanie v rozsahu ako navrhovali. Teda domáhali sa vyšetrenia duševného stavu svedkov znalcom z odboru psychológia, ktorý mal zodpovedať otázky, ktoré odvolateľ považoval za dôležité a podstatné. V nadväznosti na uvedené dáva do pozornosti povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zadovažovať dôkazy nielen v neprospech obvineného, ale aj v jeho prospech, čo v danej veci bolo opomenuté. Odvolateľ je presvedčený, že Mestský súd Bratislava I odmietnutím navrhovaných dôkazov porušil vyššie naznačenú zásadu a zároveň bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu. Ďalej v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že sa riadne nevysporiadal a nerozhodol o návrhu na prerušenie trestného stíhania (vzhľadom k prijatiu novely Trestného zákona s pozastavenou účinnosťou) a nevydal o tom ani rozhodnutie. Na základe rozvedeného má za to, že žalovaný skutok nebol spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi a hodnoverným spôsobom nebolo dokázané, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Samostatným podaním doručeným súdu dňa 03.07.2024 odvolanie odôvodnil obžalovaný L. K., ktorý v dôvodoch konštatoval, že bolo v prípravnom konaní porušených viac jeho práv. Dal do pozornosti, že v spise neexistuje zápis o tom, že miesto činu bolo zabezpečené hliadkou PZ. K tomuto zdôraznil, že zadržaný bol o 11:15 hod dňa 10.08.2023 a bol eskortovaný na oddelenie, pričom poukázal na príkaz na obhliadku miesta činu, pri ktorej prítomný nebol, a aj napriek zadržaniu o 11:15 hod na miesto činu bol eskortovaný až vo večerných hodinách o 23:15 hod., a potom vyvodzuje, že miesto činu malo byt zabezpečené hliadkou PZ a on mal na mieste zotrvať až do príchodu vyšetrovateľa a technika. Vytkol, že neboli vypočutí svedkovia, ani v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní, ktorí boli navrhnutí prokuratúrou a aj obhajobou. Upozornil, že na drogách nájdených vo vozidle a aj mimo auta sa nenašli odtlačky a ani stopy DNA obžalovaného a tiež nebolo preukázané, že drogy boli jeho a napriek tomu bol odsúdený a bol mu uložený „trest 6 rokov 4 mesiace". Na podklade rozvedeného sa domáha oslobodenia spod obžaloby. Vec bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku predkladacou správou dňa 31.07.2024. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného predniesol: „Ja pridržiavam zdôvodnenia, ktoré sme súdu doručili. Čo sa týka odsudzujúceho výroku, tento navrhujeme zrušiť vo vine a treste a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. V prípade, že tento názor odvolací súd nezdieľa, poukazujeme na novelu Trestného zákona, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. Zdôrazňujeme, že súd prvého stupňa, keď vyslovil vinu, poukazoval na stopu č. 4, ako aj na stopu č. 5 k čomu zdôrazňujeme, že nebola ustálená zhoda DNA s mojim klientom. Taktiež dávame do pozornosti, že okrem usvedčujúcich výpovedí svedkov, ktoré boli čítané na hlavnom pojednávaní, nie je k dispozícii relevantný dôkaz usvedčujúci môjho klienta, pričom dávame do pozornosti, že už v prípravnom konaní sme žiadali, aby bol vyšetrený duševný stav svedkov. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o osoby drogovo závislé a svojou výpoveďou v neprospech obžalovaného sa snažili získať výhody a beztrestnosť.“
Prokurátorka krajskej prokuratúry vzhľadom na aktuálne znenie Trestného zákona navrhla trest upraviť v súlade so zákonom. Obžalovaný konečným návrhom uviedol: „Ja zotrvávam na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré som v spise uviedol. Je pravdou, že som mal na sebe nejaké drogy, aj som pred tým drogy vysypal, ale určite som nemal drogy, ktoré som hodil dozadu do auta. Bol to diel, čo sme si pred tým rozdelili. Pripájam sa aj k tomu, čo povedal môj obhajca.“ Podľa § 2 Trestného zákona (1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. (2) Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. (3) Ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. Podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (2) Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (4) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá; ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 b) vo väčšom množstve. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (3) Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. (4) Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. (2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku (1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, (2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iného dôvodu ako sa domáha a to najmä v súvislosti so zmenou Trestného zákona. K výroku o vine Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného L. K., výsluchom svedkov: U. U. a C. R., postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov M. O., R. F. a L. L., vypočul znalca C.. U. M., pričítal znalecký posudok a oboznámil listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a rozhodol napadnutým rozsudkom výrokom o oslobodení obžalovaného a tiež výrokom, ktorým ho uznal za vinného. Rozhodnutie o vine, na podklade vykonaných dôkazov odôvodnil nasledovne: „Súd mal zo svedeckých výpovedí za preukázané, že obžalovaný sa spolu so svedkami O., F. a L. nachádzal v aute na ulici Domkárska - Parková, pričom osoby v aute boli kontrolované okoloidúcou policajnou hJiadkou. Počas kontroly obžalovaný v panike rozsypal na seba a v priestore okolo seba v aute, prípadne vyfúkol von oknom časť drogy - heroínu, ktorý mal porcovať na obale od Merci. Svedkovia O. a F. zhodne uviedli, že obžalovaný podal dozadu auta časť naporcovanej drogy v balíčku svedkovi L., pričom v zadnej časti auta bola nájdená stopa č. 4 1 ks mikroténový sáčok s obsahom hnedého prášku sčasti zabalený v alobale (na podlahe za sedadlom spolujazdca), stopa č. 5 - I ks pvc vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom alobalovej skladačky (na rohožke pod sedadlom spolujazdca). Zároveň bola v prednej častí auta, kde sedel obžalovaný, nájdená stopa č. 3 - I ks otvorená alobalová skladačka s obsahom hnedého prášku(pravá strana pri spolujazdcovom sedadle). Je preto nad všetky pochybnosti zrejmé, že nájdené stopy - heroín, ktoré v zmysle znaleckého dokazovania predstavujú celkové množstvo 901 mg hnedého práškového materiálu, ktoré zodpovedá minimálne 39 obvykle jednorazových dávok drogy - heroínu, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach je heroín zaradený I. skupiny omamných látok, ktoré boli v hodnote 33,42 eur až 66,84 eur (stopa č. 4) a v hodnote 83,61 eur až 167,22 eur (stopa č. 5). Súd mal preto nad všetky pochybnosti za preukázané, že obžalovaný neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu inú omamnú látku - heroín, ktorá bola nájdená ako stopa č. 4 a stopa č. 5 v zmysle zápisnice o prehliadke iných priestorov alebo pozemkov. Nemožno dať preto zapravdu obžalovanému, že by bol držiteľom iba drog, ktoré podľa jeho vyjadrenia boli iba na ňom a ktoré mal užiť iba pre svoju vlastnú potrebu, pretože podľa výpovede svedka O., obžalovaný mal sáčok s heroínom v ruksaku a svedok. L., sediaci v zadnej časti auta nemal v čase prekvapenia policajnou hliadkou žiadne drogy u seba, lebo mu ich ešte obžalovaný nedal nasáčkované, okrem teda sáčku, ktorý mu podal dozadu a ktorý bol nájdený v zadnej časti vozidla ako stopa č. 4.“ Krajský súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne aj vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Teda okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe týchto rozhodol napadnutým rozsudkom. V odôvodnení, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného L. K. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým, správne a zodpovedne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom v rovine procesnej, dôkazno-hodnotiacej. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené, v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobne á presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel
stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, nemožno nič vytknúť. Nadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Z dôvodov súdu prvého stupňa (str. 8 napadnutého rozsudku ohľadne obžalovaného - už vyššie v tomto rozhodnutí čiastočne citovaných) jasne vyplýva spôsob, akým sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, v ktorej naďalej pokračuje aj v dôvodoch odvolania. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I.ÚS 8/96, III.ÚS 197/02, III.ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III.ÚS 877/2016 z 13.12.2016). Teda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Kasačným dôvodom napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania došlo k podstatnej zmene Trestného zákona. Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým bol novelizovaný Trestný zákon a ktorý priniesol aj novú právnu úpravu ohľadne drogových trestných činov. Táto nová právna úprava je pre obžalovaného priaznivejšia a preto ju musel odvolací súd na trestnú vec obžalovaného aplikovať, nakoľko mu to prikazuje ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd prioritne uvádza, že právna kvalifikácia žalovaného skutku a od nej sa odvíjajúci uložený trest súdom prvého stupňa bol posúdený a ukladaný podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Dňom 06.08.2024 nadobudol účinnosť novelizovaný Trestný zákona, v znení zákona č. 40/2024 z.Z. Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť, trestnosť činu podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky: Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je povinné. V kontexte s vyššie uvedeným potom odvolací súd dospel k záveru, že Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024 je rozhodne pre obžalovaného L. K. priaznivejší.
Zároveň platí, že ak bol čin spáchaný za účinnosti už zrušeného zákona, pre záver, či použitie neskoršieho zákona je z hľadiska sankcie pre páchateľa priaznivejšie, nerozhoduje len samo porovnanie trestných sankcií uvedených v porovnávaných zákonoch, ale rozhodujúci je výsledok porovnania trestov, ktoré by boli použitím zákona ako celok páchateľovi uložené (R 44/1970). Poukazujúc na vyššie uvedené potom odvolací súd je povinný konštatovať, že znenie novelizovaného Trestného zákona (zákonom č. 40/2024 Z.z.) je rozhodne pre obžalovaného priaznivejšie a to ako celok. Odvolací súd dáva do pozornosti, že jednou z výraznejších zmien novelizovaného Trestného zákona prešlo ustanovenie § 38 Trestného zákona. Totiž zákonodarca v záujme zlepšenia podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov navrhol upraviť zoznam poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak aby nebol taxatívny, ale demonštratívny, ktorá koncepcia viac zodpovedá reálnemu životu a nebráni v dostatočnej individualizácii trestov. V nadväznosti na uvedené došlo k odstráneniu povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu/zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu). Bol však zachovaný mechanizmus zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby v prípade recidívy a to o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Premietnuté na prejednávaný prípad obžalovaného L. K., bolo jednoznačne dôkazmi preukázané, že obžalovaný opätovne spáchal zločin (vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 5T/27/2010) a podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 platí: Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, tj. dolná hranica trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu (nie o polovicu ako to bolo v predchádzajúcom trestnom zákone). Uvedenú skutočnosť vyznievajúcu v prospech obžalovaného, bol krajský súd povinný zohľadniť. Čo sa týka právneho posúdenia konania obžalovaného L. K. je potrebné uviesť, že úprava drogových trestných činov podľa zákona v znení účinnom od 06.08.2024 túto trestnú činnosť rozdeľuje do štyroch osobitných skutkových podstát - neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky(§ 171), neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku a psychotropnú látku (§ 172), neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou (§ 173) a neoprávnené prechovávanie a výroba drogového prekurzora a predmetu určeného na výroku omamnej látky a psychotropnej látky alebo drogového prekurzora (§ 173a). Nová právna úprava ohľadne drogových trestných činov zavádza pravidlo, že za prechovávanie drog bude považovaná držba drog najviac vo väčšom množstve. Tento zákonom daný predpoklad nebude platiť vtedy, ak bude dokazovaním preukázané, že účelom držby drogy bola ich ďalšia distribúcia alebo dosiahnutie majetkového prospechu (dílovanie drog), pričom postačovať bude, ak drogy budú aspoň z časti určené na dílovanie. Pokiaľ bude preukázané, že dogy boli alebo mali byť predmetom dílerstva, potom bude takýto skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podľa § 173 Tr. zák., teda bude posúdený nie ako prechovávanie ale ako obchodovanie s drogami a to aj v prípade, ak zaistené množstvo bude na úrovni nepatrného množstva. V prípade, ak zaistené množstvo drogy presiahne väčšie množstvo (teda ak pôjde o značné množstvo alebo veľké množstvo alebo mimoriadne veľké množstvo) bude platiť zákonom stanovený predpoklad, že ide o obchodovanie s drogami a v takomto prípade sa bude skutok právne kvalifikovať vždy ako trestný čin podľa § 173 Tr. zák. (§ 135b Tr. zák.). Vo vzťahu k obžalovanému a žalovanému protiprávnemu konaniu, možno na podklade vykonaných dôkazov konštatovať, že obžalovaný neoprávnene prechovával omamnú látku - heroín a to v množstve 3927 mg, tj. vo väčšom množstve, nakoľko zaistené množstvo heroínu presahuje nepatrné množstvo heroínu, ktoré je 0,5g (§135d písm. b/ Trestného zákona s poukazom na prílohu č. 1 Trestného zákona). Hmotnostné množstvo heroínu (3,927g) presiahlo hodnotu v treťom stĺpci prílohy č. 1 (tá je 0,5g) a aj množstvo účinnej látky v zaistenom heroíne (766mg+2111mg) presiahlo hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci (70mg). V predmetnej veci nejde o nepatrné množstvo heroínu.
Podľa § 135d písm. a/ Trestného zákona za malé množstvo drogy sa považuje množstvo presahujúce nepatrné množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1. Pri heroíne teda pôjde o násobok 0,5x5 =2,5, teda za malé množstvo heroínu sa bude považovať hmotnosť heroínu nad 0,5g do 2,5g. V danom prípade je hmotnosť heroínu 3,901g, teda o malé množstvo nepôjde, ale pôjde o väčšie množstvo. Pri väčšom množstve heroínu pôjde o násobok 0,5 x 250 = 125 (§ 135d písm. b/ Trestného zákona), teda za väčšie množstvo heroínu sa bude považovať hmotnosť heroínu nad 2,5g do 125g. Teda pôjde o väčšie množstvo heroínu. Potom sa obžalovaný dopustil zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, za ktorý zákon určuje trestnú sadzbu v rozpätí 1 rok až 6 rokov. Uvedené mal aj odvolací súd preukázané výpoveďami svedkov U. U. a C. R. (príslušníkov PZ), ktorí zhodne uviedli, že pri preverovaní vozidla, pred obžalovaným, ktorý sedel na sedadle spolujazdca, boli natrhané alobalové sáčiky a na oblečení obžalovaného boli zbytky hnedého prášku. K tomuto obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že z oblečenia si oprášil hnedý prášok a časť drogy vysypal (čl. 268), ale poprel, že by nejaký sáčok dával dozadu auta. Skutočnosť, že mal drogy v aute „nabaliť“ a podal ich dozadu sediacemu potvrdzuje svedok M. O., ktorý bol vodičom auta a tiež R. F., ktorá povedala, že po príchode policajtov k autu obžalovaný dozadu zahodil „nabalený heroín". Teda obžalovaný L. K. sa dopustil trestného činu - zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, za ktorý zákon určuje trestnú sadzbu v rozpätí 1 rok až 6 rokov, pri opätovnom spáchaní zločinu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu, tj., prichádza do úvahy ukladanie trestu v rozpätí trestnej sadzby od 2 roky 8 mesiacov do 6 rokov. V danom ustanovení zákonodarca koncipuje prísnejšie pravidlá zvyšovania dolnej hranici trestnej sadzby vo vzťahu k recidíve zločinov. Prísnejší trestnoprávny postih páchateľov opakovanej trestnej činnosti (recidívy) je determinovaný zvýšením trestnej sadzby o jednu tretinu. Potom odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, podľa ktorého: Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu, nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, avšak v názorovej zhode s prvostupňovým súdom prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný a to deväťkrát za majetkovú, ale aj drogovú trestnú činnosť, v jednom prípade pre násilnú trestnú činnosť - zločin lúpeže podľa trestného zákona účinného do 31.12.2005, tj. zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a potom dospel k záveru, že je obžalovanému potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Potom odvolací súd prihliadajúc na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona), berúc do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok, pohnútku, ale aj pomery a možnosť nápravy obžalovaného L. K., dospel k záveru, že trest vo výmere tri roky odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je trestom primeraným, zákonným a spravodlivým. Nakoľko obžalovaný bol pred spáchaním žalovaného skutku v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. K odvolacím námietkam odvolateľa krajský súd uvádza nasledovné:
Ak napáda a spochybňuje priebeh zákroku polície pri vozidle, je treba uviesť, že ku kontrole došlo dňa 10.08.2023 o 11:50 hod. a obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode uvedeného dňa a času, pričom je namieste pripomenúť, že vodičom vozidla bol M. O.. Na miesto činu sa dostavil poverený príslušník o 13:45 hod a traja spolujazdci (vrátane obžalovaného) boli eskortovaní na oddelenie PZ a pri vozidle zostal šofér auta M. O.. Všetci - posádka vozidla boli vypočutí v postavení podozrivých dňa 10.08.2023 o 21:50 hod a výsluch bol ukončený dňa 11.08.2023 o 05:37 hod. a dňa 11.8.2023 bolo obžalovanému vznesené obvinenie. V postavení obvineného bol vypočutý dňa 11.08.2023 o 15:12 hod a bolo mu doručené aj uznesení o obvinení. Zo spisu je zistiteľné, že prehliadka auta prebehla dňa 10.8.2023 o 22:00 hod , reálne začala o 22:26 hod a skončila o 23:10 hod, pričom všetci, ktorí sa vo vozidle nachádzali (obžalovaný L. K., a svedkovia M. O., R. F. a L. L.) sa prehliadky zúčastnili, „nevyhoveli výzve na vydanie veci" a zápisnicu riadne podpísali, bez akejkoľvek námietky k jej priebehu. Tento úkon nenamietal obžalovaný ani pri záverečnom preštudovaní spisového materiálu. Ak odvolateľ žiada vyšetriť duševný stav svedkov znalcom z odboru psychológia (čo požadoval aj pri záverečnom preštudovaní spisu) tak je potrebné uviesť dve skutočnosti: 1) podľa § 44 ods. 6 Trestného poriadku obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy a aj podľa § 7 advokátskeho poriadku, má advokát právo vyhľadávať dôkazy (napr. aj znalecké posudky) a teda ak považoval za významné posúdenie svedkov z pohľadu skúmania ich duševného stavu tak, ako to uvádza v odvolacej námietke na str. 7 dôvodov odvolania, nič mu nebránilo takýto dôkaz zaobstarať, avšak pre takýto úkon zákon vyžaduje príkaz súdu, a 2) domáha sa vyšetrenia duševného stavu svedkov M. O., R. F. a L. L., k čomu odvolací súd dáva do pozornosti znenie ustanovenia § 150 Trestného zákona, podľa ktorého Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné. Potom krajský súd dodáva, že možnosti vyšetrenia duševného stavu svedka, v súvislosti s jeho výsluchom, sú zákonodarcom stanovené nanajvýš reštriktívne, pretože uvedené prichádza do úvahy len za predpokladu, ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať. Teda musí ísť o výpoveď, ktorá je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá a táto okolnosť nie je naplnená za predpokladu, že daná osoba nie je jediným svedkom vo vzťahu k objasneniu určitej skutočnosti, resp. ak je možné určitú skutočnosť objasniť aj iným spôsobnom (komentár Tr. por. - str. 998-l.časť). Teda zákonodarca priamo predpokladá, že použiteľnosť tohto inštitútu sa bude viazať len na nevyhnutné prípady. Navyše odvolací súd pripomína, že k vyšetreniu duševného stavu svedkov (čoho sa obhajoba domáha) prostredníctvom znaleckého dokazovania sa priberá jeden znalec psychiater (nie psychológ ako uvádza obhajoba), k tomu pozri Rc 5/1995. Premietnuté na prejednávaný prípad nie je naplnená vyššie uvedená zákonná podmienka pre postup ako obhajca navrhuje, tj. vyšetriť duševný stav svedkom, keďže ich výpovede v neprospech obžalovaného sa zhodujú v podstatných skutočnostiach usvedčujúcich obžalovaného z protiprávneho konania, pre ktoré bol uznaný za vinného a tieto ich výpovede predstavujú ucelenú reťaz a korešpondujú aj s vyjadrením samotného obžalovaného (čl. 268), kedy na hlavnom pojednávaní priznal, že mal časť drogy, ale nie tú, ktorá bola nájdená mimo auta. Krajský súd uzatvára poukazujúc na judikatúru R 127/2012, že v danej veci nebol a nie je dôvod akceptovať požiadavku obhajoby na skúmanie duševného stavu svedkov, pretože výpoveď usvedčujúca obžalovaného je viazaná na všetkých troch svedkov a nielen títo usvedčujú obžalovaného, ale najmä svedkovia - príslušníci PZ, ktorí zasahovali. Potom uvedenú námietku nebolo možné akceptovať a odvolací súd ju vyhodnocuje ako nedôvodnú. K výtke, že súd nerozhodol o prerušení trestného stíhania vzhľadom na v danom čase pozastavenú činnosť Trestného zákona, sa krajský súd vyjadrovať nebude, keďže medzičasom novela Trestného
zákona nadobudla účinnosť (dňa 06.08.2024) a v prejednávanej veci postupoval a rozhodoval podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024, ktorý je pre obžalovaného L. K. ako celok priaznivejší. I napriek konštatovanému dáva odvolateľovi, v nadväznosti na vyššie uvedené, do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tost/24/2024. Vzhľadom k vyššie zdôvodnenému, odvolací súd rozhodol tak, ako je citované vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.