Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/79/2024 1122202494 04. 12. 2024 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2024:1122202494.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu FOKUS Bratislava, s.r.o., so sídlom Pod Rovnicami 3, 841 05 Bratislava, IČO: 35 775 823, práv. zast.: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, Zelená 11, 900 45 Malinovo, IČO: 44 495 145, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 411,15 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/23/2022 - 152 zo dňa 13.11.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/23/2022 - 152 zo dňa 13.11.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 411,15 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 411,15 EUR odo dňa 16.2.2022 do zaplatenia, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 24.3.2022 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 411,15 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 411,15 eura od 16.2.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 24.11.2021 vznikla škoda žalobcovi škodovou udalosťou na motorovom vozidle ŠKODA OCTAVIA, EČV: B. vedená poisťovňou pod PU 9570381504. Škoda vznikla tak, že vodička motorového v OC Bory Mall v Bratislave pri výjazde z parkoviska narazila do rampy výjazdu z parkovacieho domu. Žalobca oznámil škodovú udalosť poisťovni a požiadal o vyplatenie škodovej udalosti z havarijného poistenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy č. 6591191538. Predložil faktúru č. 0040122 na úhradu opravy motorového vozidla v sume 1.757,51 EUR s DPH od spol. ROBSON Security s.r.o. Žalobca tiež predložil doklady k nadobudnutiu náhradného dielu - čelného skla od Porsche Inter auto Slovakia s.r.o. a krytky od TOKOV s.r.o. Žalovaný dňa 1.2.2022 oznámil žalobcovi, že dňa 31.1.2021 ukončil šetrenie škodovej udalosti a že priznal nárok na opravu a zaslal plnenie na účet opravcu v sume 1.150,20 EUR, pričom priznaných bolo 1.346,36 EUR, ale boli odčítané pohľadávky na iných poistných zmluvách v sume 196,16 EUR. Z oznámenia poisťovne ďalej vyplýva, že poisťovňa vyčíslila a krátila opravu v nezmluvnom a neznačkovom servise v sume 23,EUR bez DPH pre neautorizované servisy. Do plnenia boli započítané primerané náklady vypočítané v kalkulačnom programe Audatex, čo však žalovaný nedoložil. Podľa názoru žalobcu, poisťovňa je povinná uhradiť náklady na opravu, konkrétne účelne vynaložené náklady a preukázanú výšku
škody a podľa názoru žalobcu nedošlo k situácii, že by servis žalobcu účtoval čiastky nad potrebný rámec zodpovedajúcej primeraným nákladom v Bratislavskom kraji, čo žalobca preukazuje cenníkom neautorizovanej opravovne AUTO DESING s. r. o., kde cena normohodiny práce sa pohybuje od 45,EUR s DPH. Zároveň mal žalobca za to, že lakovacia konštanta 110% pri vysokokvalitnom laku je primeraná a žalovaný svoje výpočty ničím nepodložil. Výška žalovaného nároku vyplýva z fakturovanej čiastky 1.757,51 EUR, z ktorej je odčítaná poisťovňou priznaná čiastka v sume 1.346,30 EUR. Rozdiel v sume 411,15 EUR tvorí istinu tohto návrhu. 3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že k faktúre nebola v procese likvidácie doložená žiadna kalkulácia a faktúra nebola dodávateľom nijako bližšie rozpísaná. Až v rámci žaloby a k nej doložených dokladov bola predložená zo strany žalobcu aj kalkulácia nákladov na opravu, ktorú vystavil servis GRIF, spol. s r.o., z ktorej vidieť, že cena práce bola účtovaná vo výške 35,- EUR bez DPH. Žalovaný v súvislosti s výškou účtovanej a žalobcovi priznanej výšky normohodiny 23,- EUR bez DPH súdu doložil cenníky prác autoservisov v Bratislave, z ktorých vyplýva, že reálna priemerná cena neautorizovaných servisov v Bratislave predstavuje 22,60 EUR bez DPH za 1 normohodinu práce. Žalovaný v rámci predloženej faktúry a výšky normohodiny 35,- EUR (42,- EUR s DPH) rozporoval Klampiarske práce vo výške 52,50 EUR (63,- EUR s DPH), z ktorých žalovaný priznal 30,90 EUR s DPH, Mechanické práce vo výške 287,- EUR (344,40 EUR s DPH), z ktorých žalovaný priznal 144,08 EUR s DPH, Lakovnícke práce vo výške 392,- EUR (470,40 EUR s DPH), z ktorých žalovaný priznal 222,44 EUR s DPH, Lakovnícky materiál vo výške 478,85 EUR (574,62 EUR s DPH), z ktorého žalovaný priznal 401,78 EUR s DPH (pri použití 100 %-nej lakovacej konštanty). Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo zmluvných dojednaní, ktoré sa k poisteniu viazali. Zo strany žalovaného vo veci predmetnej poistnej udalosti nešlo pri poskytnutí poistného plnenia za náklady na opravu o krátenie plnenia v zmysle ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, nakoľko pre uplatnenie takéhoto postupu nemal žalovaný právny titul. Išlo o náhradu účelne vynaložených nákladov na opravu v súlade so zmluvnými dojednaniami. 4. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami bola sporná len výška nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia. V priebehu konania sa nespornou stala časť žalobou uplatneného nároku v sume 160,35 EUR, pretože žalovaný uplatnený nárok v tejto časti uznal za nesporný, a to konkrétne v časti doplatku za prácu v sume 83,28 EUR a v časti doplatku za lakovnícky materiál v sume 77,07 EUR. V danom prípade došlo k vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu vo výške 1.757,51 EUR. Žalovaný poistenému priznal poistné plnenie vo výške 1.346,36 EUR, z ktorého boli odčítané pohľadávky na iných poistných zmluvách v sume 196,16 EUR a neposkytol poistenému poistné plnenie v sume 411,15 EUR. Zo všeobecných poistných podmienok žalovaného vyplýva, že pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia, o ktorých bude poistený informovaný písomnou formou a v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25,- EUR bez DPH. (článok IX bod 2 písm. c/). Zároveň primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach (článok IX bod 3). 5. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ išlo o spochybňovanie výšky žalobcom uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia, tak žalovaný bol podľa poistnej zmluvy povinný poskytnúť poistné plnenie v rozsahu primeraných nákladov v rámci Bratislavského kraja. V poistke číslo 6 591 191 538 sa vyslovene uvádza pri položke Normohodina „cena obvyklá pre značku v danom regióne“. Keďže zmluvné strany si priamo v poistnej zmluve individuálne dohodli spôsob určenia ceny normohodiny práce pri oprave poškodeného vozidla, pričom túto skutočnosť potvrdzuje práve predložená poistka, súd mal za to, že takúto dohodu je potrebné aplikovať pred ustanoveniami zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, ktoré upravujú výšku normohodiny práce v článku IX ods. 2. Zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 pritom nevyplýva, že by mali prednosť pred podmienkami dohodnutými priamo v poistnej zmluve. Súd bol toho názoru, že podmienky poistenia individuálne dojednané priamo v poistnej zmluve majú pred všeobecnými poistnými podmienkami prednosť a je preto potrebné primárne vychádzať z takto dohodnutých podmienok poistenia a nie zo všeobecných podmienok pre konkrétny druh poistenia. Súd nemal pochybnosti o uzavretí poistnej zmluvy žalobcom u žalovaného a o dojednaných podmienkach poistenia, keďže žalobca poistkou vydanou žalovaným uzatvorenie poistnej zmluvy a v nej dojednané podmienky poistenia preukázal, pričom uzavretie poistenia ani dohodnuté poistné podmienky v konaní neboli medzi stranami sporné.
6. Súd prvej inštancie vyhodnotil náklady na opravu vo výške 35,- EUR/normohodinu práce za primerané náklady v rámci Bratislavského kraja, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca doložil v konaní cenník, v ktorom je stanovená cena práce vo výške 45,- EUR /normohodinu práce. Priznanie odplaty za prácu vo výške 23,- EUR /normohodinu, resp. 25,- EUR /normohodinu práce uskutočnené žalovaným, preto vyhodnotil súd ako nesprávne a v rozpore s poistnou zmluvou, pričom žalovaný v konaní neprodukoval žiadny hodnoverný dôkaz, ktorým by preukázal, že primeraná je ním určená cena normohodiny práce a nie cena práce fakturovaná servisom ROBSON Security s. r. o. Žalovaný v konaní predložil iba cenníky prác autoservisov v Bratislave, z ktorých vyplýva zmluvne dohodnutá cena práce medzi servismi a žalovaným, na základe zmluvy o spolupráci, čo namietal aj žalobca a vyplýva to napríklad aj z poznámky na cenníku spoločnosti AUTO TEAM 4x4, s. r. o. Takto zmluvne dohodnuté ceny preto nemožno považovať za obvyklé v Bratislavskom kraji a preukazovať nimi obvyklú, resp. primeranú cenu nákladov na opravu porovnateľného vozidla v regióne Bratislavského kraja. Súd ďalej poukázal na to, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval podľa vlastných poistných podmienok a poisteného v rozpore s čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 neinformoval o primeraných nákladoch na opravu. Aj z toho dôvodu nie je možné uplatniť zmluvne dohodnutú výšku normohodiny práce pri oprave poškodeného vozidla. Námietku žalovaného, že poisteného informoval o primeraných nákladoch na opravu e-mailom zo dňa 26.11.2021 súd neakceptoval, pretože z uvedeného e-mailu vyplýva, že bol zaslaný na adresu [email protected], teda servisu vykonávajúceho opravu a súd nemal za preukázané, že bol doručený aj priamo poistenému alebo, že by bol servis ROBSON Security s. r. o. poisteným splnomocnený na riešenie predmetnej poistnej udalosti. Poistné podmienky výslovne uvádzajú, že poisťovňa je o primeraných nákladoch na opravu povinná informovať poisteného. Servis ROBSON Security s. r. o., ktorému bolo oznámenie o primeraných nákladoch doručené, však nebol v zmysle poistnej zmluvy poisteným, preto nemožno uzavrieť, že žalovaný účinne žalobcu informoval o primeraných nákladoch na opravu, čím nepostupoval v zmysle poistných podmienok. 7. V odôvodnení súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný taktiež nevyužil ani svoje právo podľa článku IX ods. 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 určiť poistenému opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Argumentáciu žalovaného prednesenú na pojednávaní, že predmetné ustanovenie poistných podmienok sa uplatní v prípadoch, keď sa vozidlo nachádza v zahraničí súd neuznal, pretože, ako namietala aj právna zástupkyňa žalobcu, uvedené ustanovenie takto koncipované nie je a nie je v ňom uvedené, že by sa vzťahovalo len na prípady, keď sa vozidlo nachádza v zahraničí. Súd bol toho názoru, že je ho možné rovnako uplatniť aj pri vozidlách nachádzajúcich sa na území SR, nielen pri vozidlách nachádzajúcich sa na území iných štátov Európy. V tejto súvislosti súd dodal, že žalovaný nemusí svojho poisteného obmedzovať vo výbere servisu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, využitím svojho práva určiť poistenému opravovňu v zmysle poistných podmienok. Žalovaný môže po obhliadke poškodeného vozidla poisteného informovať o primeraných nákladoch na opravu, ktoré bude akceptovať a je potom na uvážení poisteného, akú opravovňu si vyberie, prípadne, či už vybraný autoservis zmení za iný, v ktorom si nechá vozidlo opraviť, avšak s vedomosťou o tom, aké maximálne náklady na opravu mu budú poisťovňou uznané. Žalovaný však v predmetnom prípade v rozpore s poistnými podmienkami takto nepostupoval. Rovnako tak súd považoval za nedôvodné nepriznanie ceny za lakovací materiál z koeficientu 110 % na 100%, keďže lakovacia konštanta nebola v zmluvných dojednaniach nijako upravená a žalovaný nepreukázal obvyklú cenu nákladov na lakovací materiál. Žalovaný sa v konaní napokon vyjadril, že bude akceptovať lakovaciu konštantu stanovenú servisom, t.j. 110 % a nebude ju rozporovať, čím sa predmetná skutočnosť stala nespornou. 8. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že povinnosťou žalovaného bolo preukázať obvyklú (primeranú) cenu nákladov na opravu porovnateľného vozidla v regióne Bratislavského kraja, z ktorých by vyplývala (v oznámení o poskytnutí poistného plnenia) suma nákladov. Žalovaný však v konaní predložil iba cenníky prác autoservisov v Bratislave, z ktorých vyplýva zmluvne dohodnutá cena práce medzi servismi a žalovaným na základe zmluvy o spolupráci. Takto zmluvne dohodnuté ceny preto nemožno považovať za obvyklé v Bratislavskom kraji a preukazovať nimi obvyklú, resp. primeranú cenu nákladov na opravu porovnateľného vozidla v regióne Bratislavského kraja. Žalovaný si svoju vyššie uvedenú procesnú povinnosť nesplnil. Preto súd uzatvoril, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že ním určená výška poistného plnenia zodpovedala obvyklej cene nákladov na uvedenie poškodeného vozidla ŠKODA OCTAVIA do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022 zo dňa 7.6.2023, ktorým sa snažil podporiť svoju argumentáciu týkajúcu sa priznanej výšky normohodiny práce. Súd
k predmetnému rozsudku uviedol, že z neho vychádzajúce závery na prejednávanú vec nemožno aplikovať, pretože vychádza z iného skutkového stavu ako prejednávaná vec. 9. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z priznanej sumy s poukazom na znenie ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 5 % ročne zo sumy 411,15 EUR od 16.2.2022 do zaplatenia, ako odo dňa nasledujúceho od 15. dňa po ukončení šetrenia poistnej udalosti. O nároku na náhradu trov konania bola rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 265 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Uviedol, že žalovaný je toho právneho názoru, že nebol správny právny názor súdu prvej inštancie, keď nárok žalobcu posudzoval s ohľadom na znenie poistky, pri ktorej súd prvej inštancie argumentoval znením poistky, kde je uvedené: “normohodina: cena obvyklá pre značku v danom regióne.“ Jedná sa o všeobecne zaužívané znenie formuly, používané v poistke, ktoré sa nijako nemení v závislosti od dojednaných zmluvných dojednaní a poistných podmienok. Takto poistiteľom jednostranne uvedené znenie normohodiny, ale nemôže oslabovať zmluvne dojednané poistné podmienky a zmluvné dojednania. K poskytnutému poistnému plneniu uviedol, že servis nie je v zmysle zmluvných dojednaní ani autorizovanou opravovňou pre danú značku motorového vozidla a nie je ani zmluvnou opravovňou žalovaného. Žalovaný je presvedčený, že v súlade s dojednanými zmluvnými dojednaniami informoval žalobcu prostredníctvom servisu, kde sa oprava realizovala, o nákladoch na opravu pri použití normohodiny vo výške 23,- EUR bez DPH. Uvedenú skutočnosť žalovaný preukazoval aj v súdnom konaní (viď odpor zo dňa 18.5.2022 a vyjadrenie zo dňa 13.9.2022). Skutočnosť, že žalobca poveril k obhliadke a ku komunikácii so žalovaným v rámci obhliadky a následnej kalkulácii servis, kde sa oprava realizovala, nemôže z pohľadu žalovaného ísť na ťarchu žalovaného. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, uvedenej v bode 23. rozsudku, že predmetný rozsudok odvolacieho súdu nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať. V ostatnom nároku vo výške 250,80 EUR (čo je rozdiel medzi normohodinou vo výške 25,- EUR bez DPH a 35,- EUR bez DPH) žalovaný uplatnený nárok neuznával z dôvodu, že jeho priznanie v uplatňovanej výške, keď sa oprava realizovala v nezmluvnom servise, by bolo nad rámec dojednanej poistnej zmluvy. K úrokom z omeškania poukázal na rozsudok NS SR z 27.3.2003, sp. zn. 2Cdo/122/2002, z 26.5.2022 sp. zn. 5Cdo/140/2021 a uznesenie ÚS SR z 28.9.2017, sp. zn. III. ÚS 596/2017. Zo záverov súdnych autorít vyplýva, že žalobcovi nemožno priznať v rozhodovanom spore úroky z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na ich priznanie nie sú splnené podmienky. Z toho dôvodu žalobcovi neprislúcha nárok na nim požadovaný úrok z omeškania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,35 EUR a vo zvyšku žalovanej istiny 250.80 EUR a úroku z omeškania súd žalobu zamieta. Žalovaný uznal ako oprávnený nárok žalobcu plnenie vo výške 160,35 eur, pozostávajúci z plnenia 83,28 eur ako doplatok za prácu do 25,00 eur bez DPH, keďže prvotne plnil 23,00 eur a plnenie vo výške 77,07 eur za lakovnícky materiál. 11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že vyjadrenie žalovaného vo veci zmluvnej voľnosti a spôsobu určenia normohodiny práce má za to, že žalovaný mal síce vo VPP určenú čiastku 25,- EUR bez DPH pre neautorizované servisy, avšak priamo v poistke uviedol cenu obvyklú v danom regióne, pričom žalobca má za to, že toto ustanovenie je osobitným dojednaním a je tak, ako žalovaný píše vo svojom odvolaní, je možné sa odchýliť od VPP (§ 788 ods. 4 OZ), ak je to na prospech poisteného. Má za to, že žalovaný v konaní nevyprodukoval dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, že obvyklou cenou normohodiny práce je 25,- EUR/hod., nakoľko predložené cenníky boli cenníkmi dohodnutých zmluvných opravovní, ktoré spolupracujú s poisťovňou, a preto tieto ceny nie sú reálnym obrazom cien obvyklých v Bratislavskom kraji. V neposlednom rade žalovaný neurčil opravovňu, preto nie je možné aplikovať ním uvedenú teóriu určenia ceny max. 25,- EUR/hod. Žalobca sa nestotožňuje s vyjadreniami žalovaného vo veci úrokov z omeškania, nakoľko má za to, že ide o nesprávne pochopenie danej skutočnosti, pričom sám žalovaný v konaní na časť nároku vo výške 160,35 EUR, (ktoré doposiaľ napriek uznaniu neuhradil) a poukazoval na rozhodnutia US SR sp. zn. III ÚS 309/2020, sp. zn III. 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021 (aj keď v danej veci ide o plnenie z PZP ), žalobca má za to, že dôležitým je ust. 797 ods. 3 prvá veta: "Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť". Skutočnosť, že šetrenie nevykonal riadne a sám, čiastočne v konaní uznal nárok žalobcu, hovorí v prospech žalobcu, lebo je zrejmé, že je žalovaný povinný znášať následky nesprávneho skončenia šetrenia. 12. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu poukázal na to, že sa naďalej v plnej miere pridržiava argumentácie predostretej v odvolaní. S argumentom žalobcu nie je možné súhlasiť z dôvodu, že informáciu v Poistke: „Normohodina: cena obvyklá pre značku v danom regióne“ nie je možné považovať z pohľadu žalovaného za osobitné dojednanie tak, ako sa toho dovoláva žalobca. V uvedenom prípade sa nejedná
o dojednanie, podpísané zmluvnými stranami poistnej zmluvy. Jedná sa o jednostranné prehlásenie žalovaného ako poisťovateľa, ktoré je následne bližšie uvedené v zmluvných dojednaniach, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a s ktorými bol poistený pri podpise poistnej zmluvy oboznámený. Žalovaný v súvislosti s prejednávaným poukazoval na to, že 25,- EUR bez DPH za normohodinu je dojednané (poisťovňou navrhnuté a poisteným akceptované) ustanovenie medzi zmluvným stranami poistného vzťahu, na základe ktorého došlo k podpisu poistnej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal v podanom odpore aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.9.2010, spis. zn. 3Obdo 37/2009. Žalobca zároveň poukazuje na to, že žalovaný neurčil opravovňu, v ktorej sa mala oprava realizovať. Žalobca uvedené odvodzuje od Zmluvných dojednaní, čl. IX bod 4. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že ide o oprávnenie (viď text „vyhradzuje právo“) určiť opravovňu, kde sa má oprava realizovať. V podmienkach slovenských servisov toto právo žalovaný ako poisťovňa nevyužíva, akceptuje predložené faktúry, ale plnenie poskytuje v súlade s dojednanými zmluvnými dojednaniami. Uvedené právo si žalovaný vyhradzuje v prípade, ak k poistnej udalosti dôjde v zahraničí a oprava by sa realizovala v zahraničí, čo by náklady na opravu neprimerane navýšilo. V takom prípade žalovaný využíva dané ustanovenie, pričom náklady za odťah idú na ťarchu žalovaného ako poisťovne, ktorá využila svoje právo. Žalovaný je presvedčený, že povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvných dojednaní, konkrétne zčl. IX ods. 2) písm. c) si vo vzťahu k poškodenému splnil a s kalkuláciou ho oboznámil (o uvedenom sa žalovaný zmieňoval aj v podanom odpore, čo doložil aj v rámci dôkazov). 13. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že trvá na vyjadrení k odvolaniu a má za to, že súd rozhodol vecne správne. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.11.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné: 18. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z poistky ako potvrdenia o uzatvorení poistnej zmluvy a uprednostniť individuálne dojednané zmluvné podmienky pred zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911. Súd teda správne postupoval, keď posudzoval preukazovanie obvyklej ceny pre značku v danom regióne. 19. Individuálne dojednanie o obvyklej cene je potrebné uprednostniť pred zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie, ktoré majú charakter všeobecných poistných podmienok. 20. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nemožno vychádzať zo svojvoľne určenej sumy 23,00 eur bez DPH, resp. v zmysle zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie zo sumy 25,00 eur bez DPH/normohodina prác - ako zmluvne dojednanej v predmetom poistnom vzťahu. 21. Žalobca vychádzal zo skutočnej fakturácie a teda sumy 35,00 eur bez DPH/1 normohodina práce neautorizovaného servisu s použitím programu Audatex a preukázaním cenníka neautorizovaného servisu AUTO DESIGN s. r. o. s cenou od 45,00 eur/1NH bez DPH . Žalobca tak preukázal, že fakturovaná suma je primeraná a obvyklá pre značku v danom regióne, pričom žalovaný poukázal na zmluvné cenníky s opravovňami. Zmluvne dojednané ceny medzi poisťovňou a opravovňami na základe zmluvnej spolupráce, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za obvyklé v zmysle poistky,
pričom žalovaný nepreukázal povinnosť žalobcu dať vykonať opravu motorového vozidla v niektorom zo zmluvných servisov. 22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že ním určená výška poistného plnenia zodpovedala obvyklej cene nákladov na uvedenie poškodeného vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, pričom nemožno konštatovať, že by mal žalobca nárok na poistné plnenie max. vo výške 25,00 eur bez DPH / normohodina, nakoľko to je v rozpore so znením poistky. 23. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v ods. 18.3 a 18.4. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovaný neinformoval žalobcu o primeraných nákladoch na opravu, neurčil poistenému opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať a na odôvodnenie odkazuje. 24. Vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať zo skutočných nákladov na opravu motorového vozidla havarijne poisteného, pričom skutočné náklady zodpovedajú obvyklej cene v zmysle poistky a preto bol žalovaný povinný žalobcovi poskytnúť poistné plnenie tak, ako vyplýva zo žaloby, teda neoprávnene poskytol poistné plnenie v nižšej sume, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 411,15 eur, pričom odvolateľ následne čiastočne v odvolaní uznal sumu 160,35 eur. 25. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie KS BA č. k. 3Cob/250/2022 zo dňa 7.6.2023 nie je aplikovateľné na tento spor tak ako uvádza súd v ods. 23 odôvodnenia, nakoľko sa jedná o odlišný skutkový stav, keďže v tomto spore má prednosť poistka (poistná zmluva) pred všeobecnými poistnými podmienkami (zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie). 26. Podľa § 797 ods. 2 OZ: Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 27. Podľa § 797 ods. 3 OZ: Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok 28. Priamo zo zákonného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15 dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Z uvedeného vyplýva, že podstatným pre vznik nároku na úrok z omeškania je práve skončenie vyšetrenia poistiteľom, nie „skončenie vyšetrovania“ súdom právoplatným rozhodnutím. Súd pripomína, že nie je orgánom, ktorý vykonáva šetrenie poistnej udalosti, ale preskúmava dôvodnosť podanej žaloby v kontexte už ukončeného šetrenia poistnej udalosti alebo práve aj neukončeného šetrenia poistnej udalosti (čo neznamená, že vykonáva šetrenie poistnej udalosti), a to na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení a príslušných na ňu sa vzťahujúcich zákonných ustanovení. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi vznikom práva na poistné plnenie a jeho splatnosťou. Ustanovenie § 797 ods. 3 OZ upravuje splatnosť poistného plnenia s tým, že poskytuje poistiteľovi priestor k šetreniu, ktorý je nutný k zisteniu rozsahu jeho povinnosti plniť a teda mu umožňuje vlastnou aktivitou preveriť okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti a overiť údaje o priebehu škodovej udalosti. Poistiteľ počas tejto doby nie je v omeškaní s výplatou poistného plnenia, aj napriek tomu, že už mohlo dôjsť k vzniku tohto práva. Účelom právnej úpravy, v zmysle ktorej sa šetrenie poistiteľom musí vykonať bez zbytočného odkladu je zabrániť neodôvodnenému predlžovaniu výplaty poistného plnenia, ako peňažného plnenia, ktoré za splnenia podmienok v poistnej zmluve patrí poistenému. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Zákonodarca normuje povinnosť vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť vo vzťahu k jedinému orgánu na to príslušnému a to poistiteľovi. Uvedené je logickým dôsledkom skutočnosti, že následné súdne konanie nie je povinnou „ďalšou inštanciou“ preskúmavajúcou tento postup poistiteľa, ale len možnosťou poisteného, resp. poškodeného iniciovať konanie na nezávislom súde, v rámci ktorého súd na základe podanej žaloby vyhodnotí, či v kontexte preukázaných skutočností došlo ku škodovej udalosti, ktorá spĺňa podmienky poistnej udalosti a aký je prípadne rozsah plnenia poistiteľa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade nepriznaného, či zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ práve v ustanovení § 797 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovaného plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaný oznámil, že plniť nebude, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z
omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti. 29. Okrem už uvedeného súd poukazuje na konštatovanie ústavného súdu, s ktorým je možné sa stotožniť aj v predmetnej veci, aj keď ide v tomto spore o nárok vyplývajúci z havarijného poistenia, zatiaľ čo v rozhodnutí ÚS SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 a sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 215/2020 zo dňa 28. októbra 2021 bol posudzovaný nárok zo zákona o PZP, a to v tom kontexte, že každý poisťovateľ by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie poistnej udalosti ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovateľa“. S týmito racionálnymi závermi ústavného súdu sa vo veci konajúci súd absolútne stotožňuje a nemá dôvod sa od nich odchýliť, nakoľko sú všeobecne aplikovateľnými závermi pre inštitút poistenia a to aj v skutkových okolnostiach prejednávanej veci. Zároveň súd dodáva, že nemožno potom hovoriť ani o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poistiteľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poistitelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch a mohlo by dochádzať k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. 30. Odvolací súd preto ako správny potvrdil aj výrok o nároku žalobcu na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške podľa občianskeho práva, teda nižšej ako podľa obchodného práva. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.1.2022, následne si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania až o 15 dní, takže si nárok neuplatnil predčasne, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ ide o úroky z omeškania, keďže tieto boli priznané v súlade s § 797 ods. 3 OZ. 31. Odvolací súd posúdil aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý je správny podľa zásady úspechu v konaní a teda v súlade s § 255 CSP, keďže úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 32. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdzuje. 33. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).