Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14CoPr/6/2024 1122201561 25. 06. 2024 JUDr. Branislav Král ECLI:SK:KSBA:2024:1122201561.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: T. K., narodený XX.X.XXXX, bytom T. XXX, A., U. republika, zastúpený JUDr. Vladimírom Kyselákom, advokátom, so sídlom Pražská 140, Příbram I, Česká republika, proti žalovanému: LE-AN Stav Pozemné stavby, s.r.o., so sídlom Heydukova 15, Bratislava, IČO: 48 289 990, zastúpený JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou, so sídlom F. Kapisztóryho 2, Nové Zámky, IČO: 50 364 511, o zaplatenie 2.258,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11Cpr/4/2022-78 zo dňa 02.03.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV sp.zn. B3-11Cpr/4/2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11Cpr/4/2022-78 zo dňa 02.03.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV sp.zn. B3-11Cpr/4/2022 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 11Cpr/4/2022-78 zo dňa 02.03.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislave IV pod sp.zn. B3-11Cpr/4/2022, rozhodol tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 2.258,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1.437,- eur od 11.05.2021 do 10.06.2021 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.258,- eur od 11.06.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, s termínom nástupu do práce dňa 01.02.2021, ako prípravár. Mzda bola stanovená v zmluve vo výške 44.200,- Kč mesačne brutto počas trvania skúšobnej doby a po jej uplynutí vo výške 51.000,- Kč mesačne brutto. Dňa 18.02.2021 bol uzatvorený dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým došlo k zmene rozsahu pracovnej doby na 40 hodín týždenne a k uzatvoreniu dohody o hmotnej zodpovednosti. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.02.2021 do 01.02.2022. Žalobca uviedol, že vykonával pridelenú prácu od februára až do polovice mesiaca máj 2021. Zo strany žalovaného nedošlo k vyplateniu mzdy za všetky mesiace, na ktoré mal nárok, neuhradená zostala mzda za mesiac apríl 2021 vo výške 35.000,- Kč a za časť mesiaca máj, t.j. 15 dní, vo výške 20.000,- Kč. Od polovice mesiaca máj 2021 žalobcovi nebola prideľovaná žiadna práca. Celkovo dlžná čiastka predstavuje sumu 55.000,- Kč, čo v prepočte na euro po zaokrúhlení, predstavuje žalovanú sumu 2.258,- eur. Žalovaný bol listom zo dňa 20.01.2022 vyzvaný na plnenie, žalobca ho
súčasne informoval, že nemá záujem na ďalšom zamestnávaní a pracovný pomer považuje za ukončený uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Potvrdil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená pracovná zmluva v znení predloženom žalobcom. Rovnako potvrdil, že od polovice mája 2021 neprideľoval žalobcovi žiadne práce v zmysle pracovnej zmluvy. Ako dôvod označil nespokojnosť s jeho pracovnými výkonmi. Práve na základe nespokojnosti došlo následne zo strany žalovaného k prešetrovaniu pomerov a vykonaných prác, pričom týmto šetrením bolo zistené, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy, porušoval pracovnú zmluvu, práca nebola vykonávaná vôbec, preto považuje nárok žalobcu za neopodstatnený. Zároveň uviedol, že vyplácanie mzdy bolo realizované v českých korunách, prepočet hrubej mzdy na čistú sa riadil českými právnymi normami a žalobca uvádza len výšku hrubej mzdy, pričom neuviedol akým spôsobom sa dopracoval k netto sume a túto si zaokrúhlil vo svoj prospech smerom nahor. Namietal aj požadovanú výšku úrokov z omeškania, podľa žalovaného v zmysle príslušných predpisov občianskeho práva platných v Slovenskej republike možno priznať úroky z omeškania maximálne do výšky 5 % ročne. 4. Žalobca v replike uviedol, že existencia pracovnej zmluvy a pracovnoprávneho vzťahu nie je sporná. Bol pripravený na plnenie pracovných povinností a očakával, že aj žalovaný si ich bude plniť. Žalovaný neurobil žiadne kroky smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru, nechal čas plynúť a teraz to hodnotí v neprospech žalobcu. K prepočtu na euro uviedol, že bol urobený na základe kurzovej kalkulačky ku dňu 18.2.2022. Nesúhlasil a odmietal tvrdenia žalovaného o nespokojnosti s pracovnými výkonmi, žalovaný ho nikdy neupozornil na nedostatky pri výkone práce, nebolo mu písomne zaslané žiadne upozornenie na neplnenie povinností z pracovnej zmluvy, žalovaný nikdy nemal snahu riešiť a dohliadať na jeho výkon, pracovnú náplň riešil stavbyvedúci. K výpočtu dlžnej čiastky uviedol, že vychádzal z jediných možných dokladov, ktoré mal k dispozícii, zo strany žalovaného mu neboli predkladané žiadne listiny, ani výplatné pásky. V závere uviedol, že zo strany žalovaného bol opakovane uisťovaný, že mu bude mzda vyplatená, aby počkal. 5. Žalovaný v ďalších vyjadreniach zopakoval, že rozporuje tvrdenia žalobcu, výpočet žalovanej sumy žalobca nepreukázal, uplatňované príslušenstvo je v rozpore so zákonom a pri prepočte je potrebné vychádzať z kurzu platného v čase, keď mala byť mzda vyplatená. 6. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 118 ods. 1 a 2, § 128, § 129, § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že v spore nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou, v znení predloženým žalobcom. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že pracovný pomer zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, t.j. dňa 01.02.2022. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vykonával práce dohodnuté v pracovnej zmluve a nebolo sporné ani to, že od polovice mája 2021 žalovaný neprideľoval žalobcovi žiadne práce a nevyžadoval od neho plnenie, hoci žalobca deklaroval, že je pripravený pridelenú prácu vykonávať. Bolo úlohou žalovaného žalobcovi prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy a ak nebol spokojný s jeho prácou, mal možnosť ukončiť pracovný pomer spôsobom upraveným v Zákonníku práce, túto možnosť však nevyužil, zostal nečinný. Napriek tomu, že žalovaný neprideľoval žalobcovi prácu v zmysle pracovnej zmluvy, mal žalobca nárok na vyplatenie mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve a to počas celého trvania pracovného pomeru. Žalobca si uplatnil nevyplatenú mzdu za mesiace apríl 2021 a polovicu mesiaca máj 2021. Sporná bola výška uplatnenej mzdy. Žalovaný rozporoval výšku žalobcom uplatnenej mzdy, ale svoj výpočet nepredstavil, uviedol iba to, že to môže byť maximálne 2.158,83 eur. Súd prvej inštancie pri výpočte mzdy vychádzal z pracovnej zmluvy, pričom nebolo sporné, že počas trvania skúšobnej doby si strany sporu dohodli mzdu vo výške 44.200,- Kč, čo predstavuje mzdu za mesiac apríl 2021. Za máj, t.j. po skončení skúšobnej doby, predstavovala dohodnutá mzda sumu 51.000,- Kč, žalobca si uplatnil v žalobe mzdu za 15 dní, čo predstavuje sumu 24.677,- Kč (51.000,Kč : 31 dní x 15 dní). Zároveň súd prvej inštancie prepočítal výšku mzdy určenej v českých korunách na euro analogicky v zmysle ustanovenia § 128 Zákonníka práce, podľa referenčného výmenného kurzu určeného a
vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu mzdy, čo v tomto prípade bolo do 10. dňa nasledujúceho mesiaca, v zmysle ustanovenia § 129 Zákonníka práce, nakoľko v pracovnej zmluve bola dohodnutá splatnosť mzdy v článku I. písm. k). Suma 44.200,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,68 (ku dňu 09.05.2021) sumu 1.721,18 eur a suma 24.677,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,38 (ku dňu 09.06.2021) sumu 972,30 eur, spolu 2.693,48 eur. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 2.258 eur, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy vo výške 2.258,- eur. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a zaviazal žalovaného ku zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. z uplatnenej výšky nevyplatenej mzdy od splatnosti mzdy do zaplatenia. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % p.a., súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci úspech v časti celej istiny, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti I. a III. výroku rozsudku, z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/ C.s.p.. Rozsudok považuje žalovaný v časti napadnutej odvolaním za nezákonný a nepreskúmateľný. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia čistej mzdy s príslušenstvom. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s opakovanými námietkami žalovaného, ktorý výpočet žalovanej sumy považoval za v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom žalovaný opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalobca nijako nepreukázal, akým spôsobom sa dostal k výpočtu mzdy netto, ktorej zaplatenie bolo predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Je vylúčené, aby žalobca, majúc vedomosť o zákonných odvodoch zo mzdy, ako aj majúc vedomosť o prípadnej výške stravného, či iných zákonných zrážkach zo mzdy, bez akéhokoľvek zdôvodnenia žiadal zaplatenie nevyplatenej čistej mzdy spolu vo výške 55.000,- Kč. V tejto časti považuje žalovaný rozsudok za nepreskúmateľný. Žalovaný dodáva, že napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie za účelom preukázania opodstatnenosti výšky uplatneného nároku. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie mzdy brutto, a to napriek tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia mzdy netto. Konajúci súd tento postup a odklon od žalobného návrhu žalobcu nijakým spôsobom nezdôvodnil, preto aj v tejto časti považuje žalovaný rozsudok za nezákonný a nepreskúmateľný. Žalovaný dodáva, že uvedený postup súdu prvej inštancie zapríčinil, že žalobca mal plný úspech v konaní, čo malo priamy vplyv na výrok o trovách. Ak by súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie čistej mzdy, nemal by žalobca plný úspech v konaní. Ak by konajúci súd postupoval v zmysle žaloby, priznal by rozsudkom žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy za mesiac apríl 2021 vo výške 35.000,- Kč, prepočtom na menu eur podľa kurzu NBS zo dňa 09.05.2021 vo výške 1.362,82 eur a nárok na zaplatenie mzdy za mesiac máj 2021 vo výške 20.000,- Kč, prepočtom na menu Eur podľa kurzu NBS zo dňa 09.06.2021 vo výške 788,12 eur, spolu by teda žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny, tvoriacej neuhradenú mzdu netto, vo výške 2.150,94 eur. Pri prepočte mzdy z meny Kč na menu eur pôvodne vychádzal z kurzu NBS platného v čase splatnosti tej - ktorej mzdy. Rovnako však žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval nárok vo výške, ktorej výpočet nepreukázal, pričom s poukazom na správanie žalobcu, ktorý si v konaní pred súdom prvého stupňa svojvoľne zaokrúhľoval uplatňované nároky smerom nahor, je dôvodné predpokladať, že tak učinil aj v prípade prepočtu zo mzdy brutto na mzdu netto. Najmä však žalovaný zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, preto, ak žalobca tvrdil, že má právny nárok na zaplatenie istiny (čistej mzdy vo výške 55.000 Kč,-) bol povinný toto tvrdenie preukázať, čo však neučinil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby bol celý spisový materiál na vec sa vzťahujúci postúpený Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu odvolaciemu, ktorý nech postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku zruší rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne nech odvolací súd postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmení napadnuté rozhodnutie tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.150,94 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov
prvostupňového konania podľa pomeru úspechu vo veci, ako aj prizná žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje ani s jedným odvolacím dôvodom a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v pomere 100 %. Žalobca považuje rozsudok prvostupňového súdu za vecne a právne správny a navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok v plnom rozsahu potvrdil. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym odôvodnením a názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tomto spore nie je sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, tento vzťah bol založený uzavretou pracovnou zmluvou, pričom je nesporné, že tento pracovný pomer zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, a to dňa 01.02.2022. Súd prvej inštancie ďalej považoval za nesporné, že žalobca vykonával prácu dohodnutú v tejto pracovnej zmluve, pričom nie je sporné ani to, že od polovice mája 2021 žalovaný žalobcovi neprideľoval žiadnu prácu a nevyžadoval od neho žiadne plnenie, hoci žalobca bol pripravený pridelenú prácu vykonávať. Za daného stavu bolo úlohou žalovaného prideľovať žalobcovi prácu v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a pokiaľ nebol žalovaný spokojný s prácou žalobcu, mal možnosť ukončiť tento pracovný pomer v súlade so zákonníkom práce. Túto možnosť však žalovaný nevyužil, zostal naprosto nečinný. Vzhľadom k uvedenému teda žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie mzdy v súlade s pracovnou zmluvou, a to za dobu celého trvania pracovného pomeru. Hoci žalovaný v rámci svojej obrany rozporoval výšku žalobcom uplatnenej mzdy, svoj vlastný výpočet družnej čiastky nepredložil, uviedol len to, že toto môže byť maximálne 2.158,83 eur. Žalovaný, ani po poučení súdu prvej inštancie teda svoju námietku nešpecifikoval, nepreukázal a nedoplnil svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku venoval aj otázke prepočtu výšky požadovanej dlžnej čiastky, a to prepočtom českých korún na menu euro. Tento prepočet žalobca považuje za správny a bezchybný. Žalovaný v podanom odvolaní neuvádza žiadne iné nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Všetky námietky žalovaného boli vznesené už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za naprosto nedôvodné, a to vo vzťahu ku všetkým výrokom. Žalobca je presvedčený, že súd prvej inštancie nepochybil, keď žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku spolu s príslušenstvom a s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich námietkach, ktoré uviedol v odvolaní, pričom má za to, že žalobca vo svojom vyjadrení tieto námietky nijakým spôsobom nevyvrátil a v zásade len opakuje, že všetky jeho výpočty boli správne a súd prvej inštancie sa s nimi zodpovedajúcim a zákonným spôsobom vysporiadal - s týmto názorom sa žalovaný však nestotožňuje a to z dôvodov, ktoré boli podrobne popísané v odvolaní. V prvom rade žalovaný uvádza, že existencia pracovného pomeru medzi stranami sporu nikdy nebola sporná, a teda je samozrejme možné uzavrieť, že pracovný pomer medzi stranami sporu v rozhodnom období existoval. Žalobca ani naďalej nepreukázal (a to aj napriek viacerým námietkam žalovaného ohľadom tejto otázky), akým spôsobom dospel k výpočtu mzdy netto, nakoľko sa žalobca v prvostupňovom konaní domáhal vyplatenia čistej mzdy s príslušenstvom (súd prvého stupňa však žalobcovi priznal v rozpore so žalobným petitom mzdu brutto). Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný nároky uplatnené žalobcom za neopodstatnené a nepreukázané, pričom z dôvodu absencie akéhokoľvek vysvetlenia v tejto časti sa k nim nedokáže bližšie vyjadriť. V tomto smere žalovaný aj naďalej poukazuje na skutočnosť, že súd v tejto časti žiadne dokazovanie nevykonal a ani nezdôvodnil, z akého dôvodu sa odchýlil od žalobného petitu a priznal žalobcovi iný nárok, než aký si žalobca uplatňoval. Žalovaný považuje za v celom rozsahu nezrozumiteľnú námietku žalobcu, podľa ktorej aj napriek tomu, že žalovaný rozporoval výšku žalobcom uplatneného nároku, svoj vlastný výpočet dlžnej čiastky nepredložil, a to s ohľadom na skutočnosť, že v bode 2.4 odvolania žalovaného je presne uvedené, na aké čiastky mal žalobca nárok - v tejto súvislosti si však dovolil poznamenať, že nie je úlohou žalovaného v konaní substituovať povinnosť žalobcu uniesť dôkazné bremeno ohľadne výšky uplatneného nároku a preukázať všetky rozhodné skutočnosti (vrátane výpočtu, z ktorého žalobca vychádzal), a to aj v prípade, ak sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (pracovnoprávny spor). V tunajšom konaní sa totiž nejedná o otázku, ktorú by žalobca nevedel spoľahlivo preukázať, keby si bol problematiku riadne naštudoval. Žalovaný aj s ohľadom na svoje povinnosti vyplývajúce mu z konania, v ktorom sa uplatňuje ochrana slabšej strany, túto povinnosť žalobcu substituoval, keď jeho nároky v presnej výške vyčíslil a poukázal na ne aj v podanom odvolaní.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.06.2024 v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 C.s.p.. 12. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním. Podľa § 379 a § 380 C.s.p. je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní. 13. Odvolací súd, nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady a v celom rozsahu sa stotožnil po skutkovej a právnej stránke s dôvodmi jeho rozsudku, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci, z hľadiska žalobcom uplatneného práva na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy (Zákonník práce a Občiansky zákonník) a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. 14. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a právne závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na tieto odkazuje. 15. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. 16. Podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 17. Podľa ustanovenia § 128 Zákonníka práce zamestnancovi s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v cudzine možno poskytovať mzdu alebo jej časť v cudzej mene. Prepočet výšky mzdy v eurách na cudziu menu sa vykonáva podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu mzdy podľa § 130 ods. 2 alebo v iný dohodnutý deň.
18. V preskúmavanej veci bola vykonaným dokazovaním preukázaná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou. Nebolo ďalej sporné, že mzda bola stanovená v pracovnej zmluve vo výške 44.200,- Kč mesačne brutto počas trvania skúšobnej doby a po jej uplynutí vo výške 51.000,- Kč mesačne brutto a nebolo sporné ani to, že žalobca vykonával pre žalovaného práce dohodnuté v pracovnej zmluve do polovice mája 2021 (15 dní). 19. Sporná bola výška nároku žalobcu na zaplatenie mzdy za mesiac apríl 2021 a časť mesiaca máj 2021 a to, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď priznal žalobcovi uplatnený nárok v podobe hrubej mzdy. 20. Mzda v zmysle Zákonníka práce je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení a ani vyplácanie odmeny, pokiaľ nebolo dohodnuté zmluvne. Účastníci pracovného pomeru sú oprávnení dohodnúť mzdu v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo v inej zmluve. Mzda je jednou z foriem odmeny za prácu. 21. Súd prvej inštancie na základe ustáleného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že pri výpočte mzdy je nutné vychádzať z pracovnej zmluvy, pričom nebolo sporné, že počas trvania skúšobnej doby si strany sporu dohodli mzdu vo výške 44.200,- Kč, čo predstavuje mzdu za mesiac apríl 2021 a po skončení skúšobnej doby si dohodli mzdu vo výške 51.000,- Kč; žalobca si za mesiac máj uplatnil mzdu za 15 dní, čo predstavuje sumu 24.677,- Kč (51.000,- Kč : 31 dní x 15 dní). 22. Zároveň súd prvej inštancie správne prepočítal výšku mzdy určenej v českých korunách na euro postupujúc podľa ustanovenia § 128 Zákonníka práce. Podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu mzdy (čo v tomto prípade bolo podľa článku I. písm. k) pracovnej zmluvy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca) suma 44.200,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,68 (ku dňu 09.05.2021) sumu 1.721,18 eur a suma 24.677,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,38 (ku dňu 09.06.2021) sumu 972,30 eur, čo spolu predstavuje sumu 2.693,48 eur. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 2.258,- eur, a preto súd prvej inštancie, viazaný návrhom žalobcu, zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 2.258,- eur (brutto). 23. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nijako nepreukázal, akým spôsobom sa dostal k výpočtu mzdy (netto), ktorej zaplatenie bolo predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom C.s.p. zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí - dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. V danom prípade žalobca, na ktorom viazlo dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti uplatneného nároku a jeho výšky, preukázal svoj nárok na zaplatenie mzdy za odpracované mesiace a rovnako preukázal spôsob určenia požadovanej výšku dlžnej mzdy, keď k žalobe priložil pracovnú zmluvu, v ktorej si strany sporu (nesporne) dohodli aj výšku mzdy. Vzhľadom na to, že nebolo sporné, že v rozhodnom období žalobca pre žalovaného vykonával prácu, vznikol mu v súlade s ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce proti žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej mzdy, ktorej výšku odvodzoval z platne uzavretej pracovnej zmluvy, ktorú v konaní pred súdom prvej inštancie predložil a ktorej existenciu žalovaný nepoprel. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca určil požadovanú výšku mzdy nesprávne, pričom uvádzal, že žalobcovi patrí najviac 2.150,94 eur. Toto svoje tvrdenie však nepodložil žiadnym dôkazom, navyše ani bližšie nešpecifikoval z čoho takto uvedená suma pozostáva a neuviedol ani to, aký má byť správny výpočet na určenie výšky mzdy žalobcu za mesiac apríl 2021 a časť (15 dní) mesiaca máj 2021.
Na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné, je potrebné jednak, aby strana výslovne poprela skutkové tvrdenia a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach a jednak to, aby tieto skutkové tvrdenia aj preukázala. Žalovaný síce namietol spôsob určenia výšky mzdy žalobcom za príslušný mesiac, avšak neuviedol, z akých dôvodov a na základe akých skutočností je tento výpočet nesprávny (bez ďalšieho len uvádzal, že to môže byť najviac 2.150,94 eur), pričom však neposkytol na preukázanie tejto (ním tvrdenej) výšky mzdového nároku žalobcu žiadne dôkazy. Keďže žalobca, predložením pracovnej zmluvy s dohodnutou výškou mzdy preukázal svoj nárok čo do dôvodu aj výšky, bolo na žalovanom, pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že práve ním uvádzaná výška mzdy žalobcu 2.150,94 eur za mesiac apríl a máj 2021 (15 dní) je stanovená spôsobom a vo výške, ktorá je v súlade s pracovnou zmluvou (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010, sp.zn. 5Obo/52/2010). To sa mu však nepodarilo. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná ani tvrdená iná dohoda strán sporu o výške mzdy, ktorá by žalobcovi mala patriť za prácu vykonávanú v pracovnom pomere pre žalovaného, okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve, postupoval súd prvej inštancie správne, keď určil výšku mzdy žalobcu za mesiac apríl 2021 a 15 dní mesiaca máj 2021 podľa čl. I., bod 1.1. písm. d) pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. 24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie hrubej (brutto) mzdy; podľa žalovaného mal priznať žalobou uplatnený nárok len v podobe čistej (netto) mzdy. Hrubá (brutto) mzda je mzda pred zdanením daňou z príjmov a odpočítaním povinných odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Hrubá mzda je uvedená v pracovnej zmluve a z tejto sumy potom vychádza aj súd pri určovaní mzdových nárokov zamestnanca. Prepočet z hrubej mzdy na čistú sa robí tak, že od hrubej mzdy sa odpočítajú odvody a preddavok na daň. Tak vznikne čistá mzda (netto), ktorá je následne zamestnancovi zamestnávateľom vyplatená na účet alebo v hotovosti. Okrem odvodov a preddavku na daň vplýva na výšku čistej mzdy napr. výška daňového bonusu, ktorý čistú mzdu zvyšuje a vplyv na výpočet čistej mzdy majú aj iné zrážky, napríklad stravné, exekúcie, doplnkové dôchodkové sporenie a podobne, ktoré naopak čistú mzdu znižujú. Podľa uznesenia NS SR č.k. 5MCdo/3/2011, cit.: „S námietkou dovolateľa, že ohľadne žalovanej čiastky nie je súdne rozhodnutie presné ani správne, pretože žalovaná čiastka bola žalobcovi priznaná súdmi oboch inštancií v „hrubej“ výške, dovolací súd súhlasí v tom, že v rozhodovacej činnosti súdov bol v minulosti prijatý právny názor, že povinnosť (zamestnávateľa) zaplatiť mzdu (náhradu mzdy), ktorá prináleží zamestnancovi, uloží súd v rozsudku po odpočítaní dane zo mzdy v tzv. „čistej„ výške (porovnaj záver býv. Najvyššieho súdu ČSSR v Stanovisku zo dňa 26. apríla 1983, sp.zn. Sc 3/82, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 28, ročník 1983). Uvedené závery judikatúry súdov, založené na právnej úprave účinnej do 31. decembra 1992, však nemožno po 1. januári 1993 v dôsledku zmenenej právnej úpravy v daňovej oblasti (zrušenie zákona č. 76/1952 Zb. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-76/1952-ucinnost-od-01.01.1992> o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov, a prijatie zákona č. 286/1992 Zb. <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-286/1992-ucinnost-od-01.04.1999> o daniach z príjmov) použiť. V „čistej“ výške je možné zamestnancovi priznať mzdu (náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru) len za dobu do 31. decembra 1992. Mzda (náhrada mzdy) od 1. januára 1993, ktorá prináleží zamestnancovi, tak podlieha dani z príjmu. Výšku mzdy (náhrady mzdy) od 1. januára 1993 preto súd vo svojom rozhodnutí stanoví v „hrubej“ výške a je vecou platcu dane, poprípade poplatníka, aby v súlade so zákonom splnil svoje povinnosti pri výbere a platení dane. Ak priznali preto súdy nižších stupňov od 1. januára 1993 žalobcovi náhradu služobného platu (náhradu mzdy) v „hrubej“ výške, t.j. vrátane všetkých zákonných odvodov, rozhodli v súlade s hmotným právom.“ Vychádzajúc z uvedeného, potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal jeho nárok v podobe hrubej mzdy (brutto). 25. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vecne správne, keď podanú žalobu zamietol.
26. Záverom odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp.zn. I. ÚS 50/04). 27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 C.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré zároveň primeraným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil. 28. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie a nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).