{"guid": "6d6f17b5-5eb3-4a2e-ace7-1d1c272ef8da:58d42623-3ea0-4dee-b9e0-bae9669b3c1e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1122201561.1", "spisova_znacka": "14CoPr/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoPr/6/2024 z 25. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2024, sp. zn. 14CoPr/6/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1122201561.1", "identifikacne_cislo": "1122201561", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Branislav Král", "sudca_id": 414, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-kral-414", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/58d42623-3ea0-4dee-b9e0-bae9669b3c1e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1122201561.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1122201561.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1122201561.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoPr/6/2024\n1122201561\n25. 06. 2024\nJUDr. Branislav Král\nECLI:SK:KSBA:2024:1122201561.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu\nJUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: T. K., narodený XX.X.XXXX,\nbytom T. XXX, A., U. republika, zastúpený JUDr. Vladimírom Kyselákom, advokátom, so sídlom Pražská\n140, Příbram I, Česká republika, proti žalovanému: LE-AN Stav Pozemné stavby, s.r.o., so sídlom\nHeydukova 15, Bratislava, IČO: 48 289 990, zastúpený JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou, so sídlom\nF. Kapisztóryho 2, Nové Zámky, IČO: 50 364 511, o zaplatenie 2.258,- eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11Cpr/4/2022-78 zo dňa 02.03.2023, teraz\nvec vedená na Mestskom súde Bratislava IV sp.zn. B3-11Cpr/4/2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11Cpr/4/2022-78 zo dňa\n02.03.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV sp.zn. B3-11Cpr/4/2022 v napadnutej\nčasti p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 11Cpr/4/2022-78 zo dňa 02.03.2023, teraz vec vedená\nna Mestskom súde Bratislave IV pod sp.zn. B3-11Cpr/4/2022, rozhodol tak, že zaviazal žalovaného\npovinnosťou zaplatiť žalobcovi 2.258,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy\n1.437,- eur od 11.05.2021 do 10.06.2021 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2.258,- eur\nod 11.06.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku\nžalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške\n100 % (výrok III.).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol u žalovaného\nzamestnaný na základe pracovnej zmluvy, s termínom nástupu do práce dňa 01.02.2021, ako prípravár.\nMzda bola stanovená v zmluve vo výške 44.200,- Kč mesačne brutto počas trvania skúšobnej doby a\npo jej uplynutí vo výške 51.000,- Kč mesačne brutto. Dňa 18.02.2021 bol uzatvorený dodatok č. 1 k\npracovnej zmluve, ktorým došlo k zmene rozsahu pracovnej doby na 40 hodín týždenne a k uzatvoreniu\ndohody o hmotnej zodpovednosti. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.02.2021\ndo 01.02.2022. Žalobca uviedol, že vykonával pridelenú prácu od februára až do polovice mesiaca\nmáj 2021. Zo strany žalovaného nedošlo k vyplateniu mzdy za všetky mesiace, na ktoré mal nárok,\nneuhradená zostala mzda za mesiac apríl 2021 vo výške 35.000,- Kč a za časť mesiaca máj, t.j. 15\ndní, vo výške 20.000,- Kč. Od polovice mesiaca máj 2021 žalobcovi nebola prideľovaná žiadna práca.\nCelkovo dlžná čiastka predstavuje sumu 55.000,- Kč, čo v prepočte na euro po zaokrúhlení, predstavuje\nžalovanú sumu 2.258,- eur. Žalovaný bol listom zo dňa 20.01.2022 vyzvaný na plnenie, žalobca ho\n\nsúčasne informoval, že nemá záujem na ďalšom zamestnávaní a pracovný pomer považuje za ukončený\nuplynutím doby, na ktorú bol dojednaný.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Potvrdil,\nže medzi stranami sporu bola uzatvorená pracovná zmluva v znení predloženom žalobcom. Rovnako\npotvrdil, že od polovice mája 2021 neprideľoval žalobcovi žiadne práce v zmysle pracovnej zmluvy.\nAko dôvod označil nespokojnosť s jeho pracovnými výkonmi. Práve na základe nespokojnosti došlo\nnásledne zo strany žalovaného k prešetrovaniu pomerov a vykonaných prác, pričom týmto šetrením\nbolo zistené, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy, porušoval pracovnú\nzmluvu, práca nebola vykonávaná vôbec, preto považuje nárok žalobcu za neopodstatnený. Zároveň\nuviedol, že vyplácanie mzdy bolo realizované v českých korunách, prepočet hrubej mzdy na čistú sa\nriadil českými právnymi normami a žalobca uvádza len výšku hrubej mzdy, pričom neuviedol akým\nspôsobom sa dopracoval k netto sume a túto si zaokrúhlil vo svoj prospech smerom nahor. Namietal aj\npožadovanú výšku úrokov z omeškania, podľa žalovaného v zmysle príslušných predpisov občianskeho\npráva platných v Slovenskej republike možno priznať úroky z omeškania maximálne do výšky 5 % ročne.\n4. Žalobca v replike uviedol, že existencia pracovnej zmluvy a pracovnoprávneho vzťahu nie je sporná.\nBol pripravený na plnenie pracovných povinností a očakával, že aj žalovaný si ich bude plniť. Žalovaný\nneurobil žiadne kroky smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru, nechal čas plynúť a teraz to hodnotí v\nneprospech žalobcu. K prepočtu na euro uviedol, že bol urobený na základe kurzovej kalkulačky ku dňu\n18.2.2022. Nesúhlasil a odmietal tvrdenia žalovaného o nespokojnosti s pracovnými výkonmi, žalovaný\nho nikdy neupozornil na nedostatky pri výkone práce, nebolo mu písomne zaslané žiadne upozornenie\nna neplnenie povinností z pracovnej zmluvy, žalovaný nikdy nemal snahu riešiť a dohliadať na jeho\nvýkon, pracovnú náplň riešil stavbyvedúci. K výpočtu dlžnej čiastky uviedol, že vychádzal z jediných\nmožných dokladov, ktoré mal k dispozícii, zo strany žalovaného mu neboli predkladané žiadne listiny,\nani výplatné pásky. V závere uviedol, že zo strany žalovaného bol opakovane uisťovaný, že mu bude\nmzda vyplatená, aby počkal.\n5. Žalovaný v ďalších vyjadreniach zopakoval, že rozporuje tvrdenia žalobcu, výpočet žalovanej sumy\nžalobca nepreukázal, uplatňované príslušenstvo je v rozpore so zákonom a pri prepočte je potrebné\nvychádzať z kurzu platného v čase, keď mala byť mzda vyplatená.\n6. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 118 ods. 1 a 2, § 128, § 129, § 130 ods.\n2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), §\n517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná\nčiastočne.\n7. Súd prvej inštancie uviedol, že v spore nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi\nstranami sporu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou, v znení predloženým žalobcom. Súd prvej\ninštancie považoval za nesporné, že pracovný pomer zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, t.j.\ndňa 01.02.2022. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vykonával práce dohodnuté v pracovnej zmluve\na nebolo sporné ani to, že od polovice mája 2021 žalovaný neprideľoval žalobcovi žiadne práce a\nnevyžadoval od neho plnenie, hoci žalobca deklaroval, že je pripravený pridelenú prácu vykonávať.\nBolo úlohou žalovaného žalobcovi prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy a ak nebol spokojný\ns jeho prácou, mal možnosť ukončiť pracovný pomer spôsobom upraveným v Zákonníku práce, túto\nmožnosť však nevyužil, zostal nečinný. Napriek tomu, že žalovaný neprideľoval žalobcovi prácu v zmysle\npracovnej zmluvy, mal žalobca nárok na vyplatenie mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve a to počas\ncelého trvania pracovného pomeru. Žalobca si uplatnil nevyplatenú mzdu za mesiace apríl 2021 a\npolovicu mesiaca máj 2021. Sporná bola výška uplatnenej mzdy. Žalovaný rozporoval výšku žalobcom\nuplatnenej mzdy, ale svoj výpočet nepredstavil, uviedol iba to, že to môže byť maximálne 2.158,83 eur.\nSúd prvej inštancie pri výpočte mzdy vychádzal z pracovnej zmluvy, pričom nebolo sporné, že počas\ntrvania skúšobnej doby si strany sporu dohodli mzdu vo výške 44.200,- Kč, čo predstavuje mzdu za\nmesiac apríl 2021. Za máj, t.j. po skončení skúšobnej doby, predstavovala dohodnutá mzda sumu\n51.000,- Kč, žalobca si uplatnil v žalobe mzdu za 15 dní, čo predstavuje sumu 24.677,- Kč (51.000,Kč : 31 dní x 15 dní).\nZároveň súd prvej inštancie prepočítal výšku mzdy určenej v českých korunách na euro analogicky\nv zmysle ustanovenia § 128 Zákonníka práce, podľa referenčného výmenného kurzu určeného a\n\nvyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu\nmzdy, čo v tomto prípade bolo do 10. dňa nasledujúceho mesiaca,\nv zmysle ustanovenia §\n129 Zákonníka práce, nakoľko v pracovnej zmluve bola dohodnutá splatnosť mzdy v článku I. písm. k).\nSuma 44.200,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,68 (ku dňu 09.05.2021) sumu 1.721,18 eur\na suma 24.677,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,38 (ku dňu 09.06.2021) sumu 972,30 eur,\nspolu 2.693,48 eur. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 2.258 eur, a preto súd prvej inštancie zaviazal\nžalovaného k zaplateniu žalovanej sumy vo výške 2.258,- eur.\nO príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a zaviazal žalovaného ku zaplateniu úrokov z omeškania\nvo výške 5 % p.a. z uplatnenej výšky nevyplatenej mzdy od splatnosti mzdy do zaplatenia. Nakoľko si\nžalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % p.a., súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol.\nO trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého súd prizná strane\nnáhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci úspech v časti celej istiny,\npreto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo plnej výške. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie\nv zmysle ustanovenia § 262 C.s.p. po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n8. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti I. a III. výroku\nrozsudku, z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/ C.s.p..\nRozsudok považuje žalovaný v časti napadnutej odvolaním za nezákonný a nepreskúmateľný. Žalobca\nsa podanou žalobou domáhal zaplatenia čistej mzdy\ns príslušenstvom. Súd\nprvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s opakovanými námietkami žalovaného, ktorý\nvýpočet žalovanej sumy považoval za v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky,\npričom žalovaný opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalobca nijako nepreukázal, akým spôsobom\nsa dostal k výpočtu mzdy netto, ktorej zaplatenie bolo predmetom konania pred súdom prvej inštancie.\nJe vylúčené, aby žalobca, majúc vedomosť o zákonných odvodoch zo mzdy, ako aj majúc vedomosť o\nprípadnej výške stravného, či iných zákonných zrážkach zo mzdy, bez akéhokoľvek zdôvodnenia žiadal\nzaplatenie nevyplatenej čistej mzdy spolu vo výške 55.000,- Kč. V tejto časti považuje žalovaný rozsudok\nza nepreskúmateľný. Žalovaný dodáva, že napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie nevykonal\ndokazovanie za účelom preukázania opodstatnenosti výšky uplatneného nároku.\nSúd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie mzdy brutto, a to napriek tomu, že žalobca sa\ndomáhal zaplatenia mzdy netto. Konajúci súd tento postup a odklon od žalobného návrhu žalobcu\nnijakým spôsobom nezdôvodnil, preto aj v tejto časti považuje žalovaný rozsudok za nezákonný a\nnepreskúmateľný.\nŽalovaný dodáva, že uvedený postup súdu prvej inštancie zapríčinil, že žalobca mal plný úspech v\nkonaní, čo malo priamy vplyv na výrok o trovách. Ak by súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok\nna zaplatenie čistej mzdy, nemal by žalobca plný úspech v konaní. Ak by konajúci súd postupoval v\nzmysle žaloby, priznal by rozsudkom žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy za mesiac apríl 2021 vo výške\n35.000,- Kč, prepočtom na menu eur podľa kurzu NBS zo dňa 09.05.2021 vo výške 1.362,82 eur a nárok\nna zaplatenie mzdy za mesiac máj 2021 vo výške 20.000,- Kč, prepočtom na menu Eur podľa kurzu\nNBS zo dňa 09.06.2021 vo výške 788,12 eur, spolu by teda žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny,\ntvoriacej neuhradenú mzdu netto, vo výške 2.150,94 eur. Pri prepočte mzdy z meny Kč na menu eur\npôvodne vychádzal z kurzu NBS platného v čase splatnosti tej - ktorej mzdy. Rovnako však žalovaný\npoukazoval na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval nárok vo výške, ktorej výpočet nepreukázal, pričom\ns poukazom na správanie žalobcu, ktorý si v konaní pred súdom prvého stupňa svojvoľne zaokrúhľoval\nuplatňované nároky smerom nahor, je dôvodné predpokladať, že tak učinil aj v prípade prepočtu zo mzdy\nbrutto na mzdu netto. Najmä však žalovaný zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy na\npodporu svojich tvrdení, preto, ak žalobca tvrdil, že má právny nárok na zaplatenie istiny (čistej mzdy vo\nvýške 55.000 Kč,-) bol povinný toto tvrdenie preukázať, čo však neučinil. Vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti žalovaný navrhuje, aby bol celý spisový materiál na vec sa vzťahujúci postúpený Krajskému\nsúdu v Bratislave, ako súdu odvolaciemu, ktorý nech postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ Civilného\nsporového poriadku zruší rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III a vráti mu vec na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, alternatívne nech odvolací súd postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku\nzmení napadnuté rozhodnutie tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n2.150,94 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov\n\nprvostupňového konania podľa pomeru úspechu vo veci, ako aj prizná žalovanému trovy odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje ani s jedným\nodvolacím dôvodom a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nv celom rozsahu\npotvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v pomere\n100 %. Žalobca považuje\nrozsudok prvostupňového súdu za vecne a právne správny a navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok\nv plnom rozsahu potvrdil. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym odôvodnením a názorom\nsúdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tomto spore nie\nje sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, tento vzťah bol založený uzavretou\npracovnou zmluvou, pričom je nesporné, že tento pracovný pomer zanikol uplynutím doby, na ktorú bol\ndohodnutý, a to dňa 01.02.2022.\nSúd prvej inštancie ďalej považoval za nesporné, že žalobca vykonával prácu dohodnutú v tejto\npracovnej zmluve, pričom nie je sporné ani to, že od polovice mája 2021 žalovaný žalobcovi neprideľoval\nžiadnu prácu a nevyžadoval od neho žiadne plnenie, hoci žalobca bol pripravený pridelenú prácu\nvykonávať. Za daného stavu bolo úlohou žalovaného prideľovať žalobcovi prácu v súlade s uzavretou\npracovnou zmluvou a pokiaľ nebol žalovaný spokojný s prácou žalobcu, mal možnosť ukončiť tento\npracovný pomer v súlade so zákonníkom práce. Túto možnosť však žalovaný nevyužil, zostal naprosto\nnečinný. Vzhľadom k uvedenému teda žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie mzdy v súlade s pracovnou\nzmluvou, a to za dobu celého trvania pracovného pomeru. Hoci žalovaný v rámci svojej obrany\nrozporoval výšku žalobcom uplatnenej mzdy, svoj vlastný výpočet družnej čiastky nepredložil, uviedol\nlen to, že toto môže byť maximálne 2.158,83 eur. Žalovaný, ani po poučení súdu prvej inštancie teda\nsvoju námietku nešpecifikoval, nepreukázal a nedoplnil svoje tvrdenia.\nSúd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku venoval aj otázke prepočtu výšky\npožadovanej dlžnej čiastky, a to prepočtom českých korún na menu euro. Tento prepočet žalobca\npovažuje za správny a bezchybný.\nŽalovaný v podanom odvolaní neuvádza žiadne iné nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na\nzmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Všetky námietky žalovaného boli vznesené už v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Žalobca považuje odvolanie žalovaného\nza naprosto nedôvodné, a to vo vzťahu ku všetkým výrokom. Žalobca je presvedčený, že súd prvej\ninštancie nepochybil, keď žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku spolu s\npríslušenstvom a s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na\nsvojich námietkach, ktoré uviedol v odvolaní, pričom má za to, že žalobca vo svojom vyjadrení tieto\nnámietky nijakým spôsobom nevyvrátil a v zásade len opakuje, že všetky jeho výpočty boli správne a\nsúd prvej inštancie sa s nimi zodpovedajúcim a zákonným spôsobom vysporiadal - s týmto názorom\nsa žalovaný však nestotožňuje a to z dôvodov, ktoré boli podrobne popísané v odvolaní. V prvom\nrade žalovaný uvádza, že existencia pracovného pomeru medzi stranami sporu nikdy nebola sporná,\na teda je samozrejme možné uzavrieť, že pracovný pomer medzi stranami sporu v rozhodnom období\nexistoval. Žalobca ani naďalej nepreukázal (a to aj napriek viacerým námietkam žalovaného ohľadom\ntejto otázky), akým spôsobom dospel k výpočtu mzdy netto, nakoľko sa žalobca v prvostupňovom konaní\ndomáhal vyplatenia čistej mzdy s príslušenstvom (súd prvého stupňa však žalobcovi priznal v rozpore\nso žalobným petitom mzdu brutto). Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný nároky uplatnené žalobcom\nza neopodstatnené a nepreukázané, pričom z dôvodu absencie akéhokoľvek vysvetlenia v tejto časti sa\nk nim nedokáže bližšie vyjadriť. V tomto smere žalovaný aj naďalej poukazuje na skutočnosť, že súd v\ntejto časti žiadne dokazovanie nevykonal a ani nezdôvodnil, z akého dôvodu sa odchýlil od žalobného\npetitu a priznal žalobcovi iný nárok, než aký si žalobca uplatňoval. Žalovaný považuje za v celom rozsahu\nnezrozumiteľnú námietku žalobcu, podľa ktorej aj napriek tomu, že žalovaný rozporoval výšku žalobcom\nuplatneného nároku, svoj vlastný výpočet dlžnej čiastky nepredložil, a to s ohľadom na skutočnosť, že v\nbode 2.4 odvolania žalovaného je presne uvedené, na aké čiastky mal žalobca nárok - v tejto súvislosti\nsi však dovolil poznamenať, že nie je úlohou žalovaného v konaní substituovať povinnosť žalobcu uniesť\ndôkazné bremeno ohľadne výšky uplatneného nároku a preukázať všetky rozhodné skutočnosti (vrátane\nvýpočtu, z ktorého žalobca vychádzal), a to aj v prípade, ak sa jedná o spor s ochranou slabšej strany\n(pracovnoprávny spor). V tunajšom konaní sa totiž nejedná o otázku, ktorú by žalobca nevedel spoľahlivo\npreukázať, keby si bol problematiku riadne naštudoval. Žalovaný aj s ohľadom na svoje povinnosti\nvyplývajúce mu z konania,\nv ktorom sa uplatňuje ochrana slabšej strany, túto povinnosť žalobcu\nsubstituoval, keď jeho nároky v presnej výške vyčíslil a poukázal na ne aj v podanom odvolaní.\n\n11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.06.2024 v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n219 ods. 1 C.s.p..\n12. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah\nprieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním. Podľa § 379 a §\n380 C.s.p. je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu\nako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah,\nv akom má byť\nnapadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na\nzáklade uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov\nuvedených v odvolaní.\n13. Odvolací súd, nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady a v celom rozsahu sa\nstotožnil po skutkovej a právnej stránke s dôvodmi jeho rozsudku, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého\nrozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci, z hľadiska žalobcom uplatneného práva na zaplatenie\nžalovanej sumy s príslušenstvom, dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191\nC.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy (Zákonník práce a Občiansky\nzákonník) a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a\nnáležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nzaložil rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozsudku sa\nsúd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré\nboli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,\nvyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie\nneporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým\nspôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho\nargumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s\npríslušenstvom.\n14. Žalovaný vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje\nnámietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení\nrozhodnutia dôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti\nvyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci; jeho skutkové a\nprávne závery odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými\nv odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v\npodrobnostiach na tieto odkazuje.\n15. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za\nvykonanú prácu mzdu. Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda peňažné plnenie alebo\nplnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.\n16. Podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca\nnasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo\nv pracovnej zmluve\nnedohodlo inak.\n17. Podľa ustanovenia § 128 Zákonníka práce zamestnancovi s miestom výkonu práce podľa pracovnej\nzmluvy v cudzine možno poskytovať mzdu alebo jej časť v cudzej mene. Prepočet výšky mzdy v\neurách na cudziu menu sa vykonáva podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného\nEurópskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci\ndňu určenému na výplatu mzdy podľa § 130 ods. 2 alebo v iný dohodnutý deň.\n\n18. V preskúmavanej veci bola vykonaným dokazovaním preukázaná existencia pracovnoprávneho\nvzťahu medzi stranami sporu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou. Nebolo ďalej sporné, že mzda\nbola stanovená v pracovnej zmluve vo výške 44.200,- Kč mesačne brutto počas trvania skúšobnej doby\na po jej uplynutí vo výške 51.000,- Kč mesačne brutto a nebolo sporné ani to, že žalobca vykonával pre\nžalovaného práce dohodnuté\nv pracovnej zmluve do polovice mája 2021 (15 dní).\n19. Sporná bola výška nároku žalobcu na zaplatenie mzdy za mesiac apríl 2021 a časť mesiaca máj\n2021 a to, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď priznal žalobcovi uplatnený nárok v podobe\nhrubej mzdy.\n20. Mzda v zmysle Zákonníka práce je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna\nmzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie\nposkytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení zákonníka práce alebo podľa\nosobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo\nsociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú\npohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi\nzo zisku po zdanení a ani vyplácanie odmeny, pokiaľ nebolo dohodnuté zmluvne. Účastníci pracovného\npomeru sú oprávnení dohodnúť mzdu v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo v inej zmluve. Mzda\nje jednou z foriem odmeny za prácu.\n21. Súd prvej inštancie na základe ustáleného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že pri\nvýpočte mzdy je nutné vychádzať z pracovnej zmluvy, pričom nebolo sporné, že počas trvania skúšobnej\ndoby si strany sporu dohodli mzdu vo výške 44.200,- Kč, čo predstavuje mzdu za mesiac apríl 2021 a\npo skončení skúšobnej doby si dohodli mzdu vo výške 51.000,- Kč; žalobca si za mesiac máj uplatnil\nmzdu za 15 dní, čo predstavuje sumu 24.677,- Kč (51.000,- Kč : 31 dní x 15 dní).\n22. Zároveň súd prvej inštancie správne prepočítal výšku mzdy určenej v českých korunách na euro\npostupujúc podľa ustanovenia § 128 Zákonníka práce. Podľa referenčného výmenného kurzu určeného\na vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu\nmzdy (čo v tomto prípade bolo podľa článku I. písm. k) pracovnej zmluvy do 10. dňa nasledujúceho\nmesiaca) suma 44.200,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,68 (ku dňu 09.05.2021) sumu\n1.721,18 eur a suma 24.677,- Kč predstavuje po prepočte kurzom 1/25,38 (ku dňu 09.06.2021) sumu\n972,30 eur, čo spolu predstavuje sumu 2.693,48 eur. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 2.258,- eur, a\npreto súd prvej inštancie, viazaný návrhom žalobcu, zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy\nvo výške 2.258,- eur (brutto).\n23. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\na nijako nepreukázal, akým spôsobom sa dostal k výpočtu mzdy (netto), ktorej zaplatenie bolo\npredmetom konania pred súdom prvej inštancie.\nOdvolací súd predovšetkým uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou\nzásadou, pričom C.s.p. zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu\npri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí\nuniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí - dokazuje. Strana musí preukázať to, čo\ntvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.\nV danom prípade žalobca, na ktorom viazlo dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti uplatneného\nnároku a jeho výšky, preukázal svoj nárok na zaplatenie mzdy za odpracované mesiace a rovnako\npreukázal spôsob určenia požadovanej výšku dlžnej mzdy, keď k žalobe priložil pracovnú zmluvu, v ktorej\nsi strany sporu (nesporne) dohodli aj výšku mzdy. Vzhľadom na to, že nebolo sporné, že v rozhodnom\nobdobí žalobca pre žalovaného vykonával prácu, vznikol mu v súlade s ust. § 118 ods. 1 Zákonníka\npráce proti žalovanému nárok na zaplatenie dohodnutej mzdy, ktorej výšku odvodzoval z platne uzavretej\npracovnej zmluvy, ktorú v konaní pred súdom prvej inštancie predložil a ktorej existenciu žalovaný\nnepoprel. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca\nurčil požadovanú výšku mzdy nesprávne, pričom uvádzal, že žalobcovi patrí najviac 2.150,94 eur. Toto\nsvoje tvrdenie však nepodložil žiadnym dôkazom, navyše ani bližšie nešpecifikoval z čoho takto uvedená\nsuma pozostáva a neuviedol ani to, aký má byť správny výpočet na určenie výšky mzdy žalobcu za\nmesiac apríl 2021 a časť (15 dní) mesiaca máj 2021.\n\nNa to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné, je potrebné\njednak, aby strana výslovne poprela skutkové tvrdenia a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o skutkových\nokolnostiach a jednak to, aby tieto skutkové tvrdenia aj preukázala. Žalovaný síce namietol spôsob\nurčenia výšky mzdy žalobcom za príslušný mesiac, avšak neuviedol, z akých dôvodov a na základe\nakých skutočností je tento výpočet nesprávny (bez ďalšieho len uvádzal, že to môže byť najviac 2.150,94\neur), pričom však neposkytol na preukázanie tejto (ním tvrdenej) výšky mzdového nároku žalobcu žiadne\ndôkazy.\nKeďže žalobca, predložením pracovnej zmluvy s dohodnutou výškou mzdy preukázal svoj nárok čo do\ndôvodu aj výšky, bolo na žalovanom, pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, aby uniesol dôkazné bremeno a\npreukázal, že práve ním uvádzaná výška mzdy žalobcu 2.150,94 eur za mesiac apríl a máj 2021 (15 dní)\nje stanovená spôsobom a vo výške, ktorá je v súlade s pracovnou zmluvou (por. uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 24.06.2010, sp.zn. 5Obo/52/2010). To sa mu však nepodarilo.\nVzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná ani tvrdená iná dohoda strán sporu o výške mzdy,\nktorá by žalobcovi mala patriť za prácu vykonávanú v pracovnom pomere pre žalovaného, okrem mzdy\ndohodnutej v pracovnej zmluve, postupoval súd prvej inštancie správne, keď určil výšku mzdy žalobcu za\nmesiac apríl 2021 a 15 dní mesiaca máj 2021 podľa čl. I., bod 1.1. písm. d) pracovnej zmluvy uzavretej\nmedzi žalobcom a žalovaným.\n24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie\nnepostupoval správne, keď rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie hrubej (brutto) mzdy; podľa\nžalovaného mal priznať žalobou uplatnený nárok len v podobe čistej (netto) mzdy.\nHrubá (brutto) mzda je mzda pred zdanením daňou z príjmov a odpočítaním povinných odvodov do\nSociálnej a zdravotnej poisťovne. Hrubá mzda je uvedená v pracovnej zmluve a z tejto sumy potom\nvychádza aj súd pri určovaní mzdových nárokov zamestnanca. Prepočet z hrubej mzdy na čistú sa robí\ntak, že od hrubej mzdy sa odpočítajú odvody a preddavok na daň. Tak vznikne čistá mzda (netto), ktorá\nje následne zamestnancovi zamestnávateľom vyplatená na účet alebo v hotovosti. Okrem odvodov a\npreddavku na daň vplýva na výšku čistej mzdy napr. výška daňového bonusu, ktorý čistú mzdu zvyšuje\na vplyv na výpočet čistej mzdy majú aj iné zrážky, napríklad stravné, exekúcie, doplnkové dôchodkové\nsporenie a podobne, ktoré naopak čistú mzdu znižujú.\nPodľa uznesenia NS SR č.k. 5MCdo/3/2011, cit.: „S námietkou dovolateľa, že ohľadne žalovanej\nčiastky nie je súdne rozhodnutie presné ani správne, pretože žalovaná čiastka bola žalobcovi priznaná\nsúdmi oboch inštancií v „hrubej“ výške, dovolací súd súhlasí v tom, že\nv rozhodovacej\nčinnosti súdov bol v minulosti prijatý právny názor, že povinnosť (zamestnávateľa) zaplatiť mzdu\n(náhradu mzdy), ktorá prináleží zamestnancovi, uloží súd v rozsudku po odpočítaní dane zo mzdy\nv tzv. „čistej„ výške (porovnaj záver býv. Najvyššieho súdu ČSSR v Stanovisku zo dňa 26. apríla\n1983, sp.zn. Sc 3/82, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 28, ročník 1983).\nUvedené závery judikatúry súdov, založené na právnej úprave účinnej do 31. decembra 1992, však\nnemožno po 1. januári 1993 v dôsledku zmenenej právnej úpravy v daňovej oblasti (zrušenie zákona\nč. 76/1952 Zb. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-76/1952-ucinnost-od-01.01.1992> o dani zo\nmzdy\nv znení neskorších predpisov, a prijatie zákona č. 286/1992 Zb. <http://zakony.judikaty.info/\npredpis/zakon-286/1992-ucinnost-od-01.04.1999> o daniach z príjmov) použiť.\nV „čistej“ výške je\nmožné zamestnancovi priznať mzdu (náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru) len za\ndobu do 31. decembra 1992. Mzda (náhrada mzdy) od 1. januára 1993, ktorá prináleží zamestnancovi,\ntak podlieha dani z príjmu. Výšku mzdy (náhrady mzdy) od 1. januára 1993 preto súd vo svojom\nrozhodnutí stanoví v „hrubej“ výške a je vecou platcu dane, poprípade poplatníka, aby v súlade so\nzákonom splnil svoje povinnosti pri výbere a platení dane. Ak priznali preto súdy nižších stupňov od 1.\njanuára 1993 žalobcovi náhradu služobného platu (náhradu mzdy) v „hrubej“ výške, t.j. vrátane všetkých\nzákonných odvodov, rozhodli v súlade s hmotným právom.“ Vychádzajúc z uvedeného, potom súd prvej\ninštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal jeho nárok v podobe hrubej mzdy (brutto).\n25. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), tento odvolací\ndôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový\nstav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento\nnesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod\nnie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych\nskutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne\nzávery súdu prvej inštancie sú aj v zhode\ns judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vecne\nsprávne, keď podanú žalobu zamietol.\n\n26. Záverom odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy\nSR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu\nzodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené\ntým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem\nrozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva\nna spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp.zn. I. ÚS\n50/04).\n27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nv\ndostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. §\n195 C.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v\nzmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym\nspôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných\nstrán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil správne právne\nzávery, ktoré zároveň primeraným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil.\n28. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie a nakoľko ani\nv odvolaní\nžalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený\nsúdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a\nprávnym záverom súdu prvej inštancie.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/4/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "aa8999a5-a6f4-4f89-a16e-d1ec91617373:30795d13-1765-40e8-8d74-593e77dcf180", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899766.1", "spisova_znacka": "5MCdo/3/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/3/2011 z 31. 7. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-07-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899766.1"}], "citovane_v": []}