Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/156/2022 z 12. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 1Cob/156/2022 1121204745 12. 12. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:1121204745.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, proti žalovanému: D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. I. XXX/XX, XXX XX D. F., právne zastúpenému: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, o zaplatenie 9.696,67 eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/67/2021-647 zo dňa 12.08.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/67/2021-647 zo dňa 12.08.2022 v napadnutej zaväzujúcej časti vo výroku I., v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania štátu p otvrdzuje. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 9.696,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 9.696,67 eur od 17.06.2021 do zaplatenia, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol, vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku IV. priznal štátu voči žalovanému nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na čl. 4 ods. 2, § 253, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 261 ods. 6 písm. a), § 263 ods. 1, § 265, § 266 ods. 1, ods. 3, § 301, § 369 ods. 1, ods. 2, § 672a ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), § 39, § 41, § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 7 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 6, ods. 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 9.696,67 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako nadobúdateľ a žalovaný ako prevodca uzavreli dňa 06.11.2018 zmluvu o prevode obchodného podielu vo výške 16 % základného imania (obchodný podiel predstavoval výšku vkladu do základného imania v hodnote 800 eur) v spoločnosti Expat experts s. r. o., IČO: 47 051 639 (ďalej len „Expat experts“) za odplatu vo výške 11.636 eur. V rovnaký deň

strany uzavreli aj zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti Expat s. r. o., IČO: 47 367 555 (ďalej len „Expat“), na základe ktorej žalovaný previedol na žalobcu obchodný podiel vo výške 16 % základného imania (obchodný podiel predstavoval výšku vkladu do základného imania v hodnote 800 eur v spoločnosti Expat) za odplatu vo výške 2.909,50 eur. Žalovaný sa v zmluvách o prevodoch obchodných podielov v čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1 zaviazal nevykonávať priamo, nepriamo alebo prostredníctvom tretej spriaznenej a/alebo podriadenej osoby a/alebo prostredníctvom osoby konajúcej v zhode bez predchádzajúceho písomného súhlasu nadobúdateľa realitnú činnosť, a to v Bratislavskom kraji po dobu 5 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy. V prípade porušenia bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške dvoch tretín odplaty, a to bez zbytočného odkladu po porušení povinnosti a/ alebo potom, čo bol na zaplatenie pokuty vyzvaný. Žalovaný porušil citované ustanovenie zmlúv tým, že vystupoval ako zodpovedný zástupca spoločnosti Metropolitan Estates s.r.o., IČO: 51 673 550 (ďalej len „Metropolitan Estates“), ktorá vykonáva viazanú realitnú živnosť - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností od 17.06.2020 prostredníctvom žalovaného. Týmto konaním žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu nepriamo ako zodpovedný zástupca obchodnej spoločnosti vykonával v Bratislavskom kraji realitnú činnosť, pričom od uzavretia zmlúv ešte neuplynulo 5 rokov. Vzhľadom na uvedené si preto žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na uhradenie zmluvných pokút spolu vo výške 9.696,67 eur, teda 7.757 eur ako 2/3 zo sumy 11.636 eur a 1.939,67 eur ako 2/3 zo sumy 2.909,50 eur spolu s úrokom z omeškania počítaným odo dňa vrátenia výzvy žalobcu dňa 07.06.2021. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca mu zaslal výzvu na adresu, ktorá nie je jej doručovacou adresou, keďže informoval žalobcu o doručovacej adrese J. I. XX/XX/X, XXXX E., K.. Žalovaný sa nemohol s obsahom výzvy oboznámiť, a preto sa nemohol dostať do omeškania s úhradou zmluvných pokút. Poukázal na § 672a ObZ a v nadväznosti naň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2016, sp. zn. 4Obdo/17/2016, z ktorého vyplýva, že ak dôjde k dohodnutiu konkurenčnej doložky v akejkoľvek inej obchodnej zmluve, musí sa jej rozsah spravovať vždy podmienkami uvedenými v § 672a ObZ. Ďalej poukázal na obsah čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS/1/2012. Ku konkurenčným doložkám uviedol, že vymedzenie zákazu konkurencie je široké, neurčité a neprimerane a bezdôvodne prísne, obzvlášť s ohľadom na ústavne zaručené právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu k nemu, ako aj právo podnikať a prevádzkovať inú hospodársku činnosť, pričom námietky žalovaného v procese uzatvárania zmlúv neboli vypočuté. Zmluvný proces označil za rozporný s pravidlami poctivého obchodného styku, pretože bol sprevádzaný jednostrannými požiadavkami a nárokmi žalobcu. Samotná odplata nezodpovedala dlhoročnému pôsobeniu žalovaného v dotknutých spoločnostiach, ako ani vygenerovanému zisku a ekonomickému úžitku. Konkurenčné doložky nevymedzili presnejšie činnosti, ktoré pod pojem realitná činnosť spadali a na aké konkrétne činnosti sa mali vzťahovať. Žalovaný tvrdil, že prijatie výkonu funkcie zodpovedného zástupcu ešte nie je samotným výkonom realitnej činnosti, t.j. sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (tak, ako realitnú činnosť definuje živnostenský zákon). Spoločnosť Metropolitan Estates mala živnostenské oprávnenie už od 26.04.2018, teda vôbec nie bezprostredne v spojitosti s činnosťou žalovaného. Žalovaný uviedol, že v konkurenčných doložkách súčasne nebola dodržaná zákonom stanovená dvojročná doba, keďže v konkurenčných doložkách bol zákaz konkurencie vymedzený až na dobu piatich rokov, čo je neprimeraným obmedzením žalovaného. Zákaz výkonu konkurenčnej činnosti musí byť zároveň vykompenzovaný určitým protiplnením v súlade s § 669 ods. 1 písm. b) ObZ, pričom malo ísť o kompenzáciou možných strát, čo primerane platí aj vo vzťahu k možným stratám žalovaného. Obmedzenie žalovaného uvedené v konkurenčných doložkách nebolo vyvážené vôbec žiadnym finančným protiplnením zo strany žalobcu. Žalovaný poukázal na § 672a ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého môže súd v prípade pochybností konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. Konkurenčné doložky sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom (podľa § 39 OZ) a výkon práva žalobcu realizovaný na základe konkurenčných doložiek nesmie požívať právnu ochranu (v súlade s § 265 ObZ). 4. Žalobca v reakcii na podaný odpor uviedol, že adresa L. X, XXX XX D., na ktorú bola zaslaná výzva, bola uvedená v zmluvách ako adresa trvalého pobytu žalovaného. Žalobca ďalej poukázal na znenie čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1 zmlúv o prevode obchodných podielov, v zmysle ktorého obe zmluvné strany zhodne vyhlásili, že odplaty za prevody boli dojednané s ohľadom na obmedzenie výkonu realitnej činnosti žalovaného, keďže žalovaný vyhlásil, že na území Slovenskej republiky nebude

podnikať v realitách, čo vyplýva z e-mailu zo dňa 31.08.2018. Nadväzujúce zmluvné pokuty v prípade porušenia povinnosti reflektujú na hodnoty splnenia daných záväzkov. Tvrdenia žalovaného ohľadom nízkej odplaty za obchodné podiely považoval žalobca za nepreukázané a klamlivé, pretože v čase prevodu podielov bol výsledok hospodárenia daných obchodných spoločností mínusový. Žalobca ďalej uviedol, že proces uzatvárania zmlúv o prevodoch obchodných podielov bol komunikovaný po dobu viac než 2 mesiace za prítomnosti právnych zástupcov oboch zmluvných strán, čo preukazuje aj emailová komunikácia zo septembra 2018, ako aj z augusta 2018 s pánom F. M.. K námietke určitosti pojmu realitná činnosť žalobca poukázal na to, že zmluvné strany sa roky venovali realitnej činnosti, takže bolo zrejmé, že realitnou činnosťou sa rozumie akékoľvek sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti. S poukazom na § 266 ods. 3 ObZ je podľa vôle zmluvných strán potrebné zaradiť akékoľvek vykonávanie realitnej činnosti, a to nielen priamo, ale aj prostredníctvom tretích osôb. Žalovaný od novembra 2018 už v čase podpisu zmlúv o prevodoch obchodných podielov, vykonával nepriamo prostredníctvom spoločnosti Metropolitan Estates realitnú činnosť, v ktorej sa dňa 04.09.2021 stal spoločníkom a konateľom, totožne aj v spoločnosti Metropolitan Premium s.r.o., ako aj v spoločnosti Metropolitan Bratislava s.r.o. K žalobcom zmieneným rozhodnutiam súdov uviedol, že tieto sú žalovaným využívané účelovo a nie je možné ich subsumovať pod skutkový stav vzniknutý medzi stranami z dôvodu, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/17/2016 sa nezaoberalo meritom veci a žiaden zo súdov sa nezaoberal znením § 269 ods. 1 ObZ; nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS/1/2012 sa zaoberal pracovnoprávnymi vzťahmi s ochranou slabšej strany a zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorené medzi dvomi fyzickými osobami nie sú obdobné zmluve o obchodnom zastúpení. Zároveň vzhľadom na bod 5.3. zmlúv o prevodoch obchodných podielov v prípade neplatnosti zmluvného dojednania, by sa namiesto nich použili ustanovenia ObZ, teda by sa aplikovalo časové obdobie dvoch rokov na zákaz realitnej činnosti, čo žalovaný taktiež porušil, keďže od 17.06.2020 vykonával realitnú činnosť v spoločnosti Metropolitan Estates. 5. Žalovaný sa vyjadril tak, že vnútorné vzťahy v spoločnostiach medzi spoločníkmi vylučovali vyjednávacie možnosti pri predaji obchodných podielov. Žalovaný navrhol odplatu za prevod obchodných podielov v spoločnostiach Expat experts a Expat vo výške 180.000 eur, pričom vychádzal z finančných tokov spoločnosti. Následne z dôvodu nesúhlasu žalobcu a pána M. znížil návrh ceny odplaty na 105.000 eur. Dané cenové návrhy nezahŕňali kompenzáciu za zákaz výkonu realitnej činnosti po dobu 5 rokov. Žalovaný sa mohol s návrhmi zmlúv o prevodoch obchodných podielov oboznámiť len pár dní pred ich podpisom. Podmienka zákazu výkonu realitnej činnosti po dobu 5 rokov nebola so žalovaným nijako komunikovaná. Žalovaný ďalej uviedol, že celý proces uzatvárania zmlúv bol pod nátlakom, nezodpovedal pravidlám poctivého obchodného styku, bol jednostranný a zvýhodňujúci žalobcu a pána M.. Obmedzenie činnosti v konkurenčnej doložke súčasne nebolo vyvážené žiadnym protiplnením, pričom výška domnelého protiplnenia, ktoré malo byť do odplaty zahrnuté, nebola žiadnym spôsobom z obsahu zmlúv zrejmá. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v spoločnosti Metropolitan Estates sa spoločníkom stal dňa 11.08.2021 a konateľom dňa 30.07.2021, teda takmer po troch rokoch od uzavretia zmlúv o prevodoch obchodných podielov. Do 30.07.2021 žalovaný nevykonával realitnú činnosť, keďže jeho činnosť nezahŕňala úkony, ktoré je možné pod realitnú činnosť označiť. 6. Súd prvej inštancie po ustálení sporných skutočností a vykonanom dokazovaní v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že vzťah medzi stranami sporu podriadil primárne pod režim ObZ, pretože všetky zmluvy o prevode obchodného podielu, bez ohľadu na to, či majú z hľadiska odplatnosti charakter kúpnej, darovacej alebo zámennej zmluvy sú absolútnymi obchodmi, a preto sa každá zmluva o prevode obchodného podielu spravuje všeobecnými ustanoveniami o obchodných záväzkových vzťahoch podľa ObZ a ako lex generalis sa podporne uplatnia ustanovenia OZ. Pokiaľ ide o kontraktačný proces uzatvárania zmlúv, súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu v zmluvách o prevode obchodného podielu zo dňa 06.11.2018 vyhlásili v čl. V bod 5.4, že „si zmluvu pozorne prečítali, pričom všetky jej ustanovenia sú im jasné a zrozumiteľné a vyjadrujú slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán, ktorú podpisom tejto zmluvy potvrdzujú a prehlasujú, že zmluvu neuzatvárajú ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok“. Aj napriek tomuto vyhláseniu žalovaný argumentoval nevýhodnými podmienkami zmlúv, pričom namietal kontraktačný proces, hoci zmluvy podpísal, a to dokonca pred notárom, čo vyplývalo z osvedčení o pravosti podpisu. Súd prvej inštancie poukázal na komunikáciu strán konania v auguste 2018, kedy bol žalovanému dňa 30.08.2018 odoslaný e-mail, v ktorom žalobca a pán M. žiadali informáciu, či v prípade vyplatenia sumy za prevod obchodných podielov plánuje žalovaný podnikať v realitách na území Slovenskej republiky, pretože tento zámer ovplyvňuje spôsob a výšku vyporiadania. Žalovaný reagoval e-mailom zo dňa 31.08.2018, v ktorom uviedol, že nemá záujem

podnikať v realitách na Slovensku a v prípade dohody na serióznom odpredaji obchodného podielu sa chce venovať aktivitám vo Viedni. Celú záležitosť chcel žalovaný ukončiť do 12.09.2018. V elektronickej správe zo dňa 05.09.2018 požadoval žalovaný sumu za obchodné podiely vo výške 180.000 eur. Súd prvej inštancie následne popísal priebeh konania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 08.10.2018 spoločnosti Expat experts, Expat s poukazom na to, že ani jedno z prijatých uznesení nebolo napadnuté pre jeho neplatnosť na súde, a preto podľa súdu prvej inštancie nebolo možné sa zaoberať tvrdeniami žalovaného o tom, ako prebiehali tieto mimoriadne valné zhromaždenia. Po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia strany sporu rokovali o sume za obchodné podiely žalovaného, pričom ich návrhy sa znova rozchádzali. Následne bol žalovanému 01.11.2018 zo strany pána M. odoslaný e-mail, aby s jeho právnym zástupcom komunikoval vo veci skompletizovania zmlúv a termínu podpisu. Bol navrhnutý termín 05.11.2018. Dňa 02.11.2018 bol žalovanému odoslaný návrh zmluvy s tým, že ak požaduje viac času na naštudovanie a doladenie, nie je problém a termín na pondelok alebo hocikedy inokedy mal žalovaný dohodnúť s právnym zástupcom žalobcu. V rovnaký deň 02.11.2018 boli žalovanému zaslané návrhy zmlúv s tým, že žalovaný mal potvrdiť súhlas so znením priložených dokumentov, resp. zaslať pripomienky. Návrh termínu podpisu zmlúv bol dňa 05.11.2018. Žalovaný v e-mailovej komunikácii zo dňa 04.11.2018 potvrdil navrhovaný termín, pričom ešte v ten deň žalovaný dostal odpoveď, že z dôvodu úpravy zmluvy o úschove peňazí by bolo lepšie termín posunúť na iný deň v týždni. Napokon žalovaný v elektronickej správe zo dňa 05.11.2018 navrhol termín podpisu dňa 05.11.2018, alebo dňa 06.11.2018, kedy boli zmluvy o prevode obchodných podielov podpísané. Na základe súdom prvej inštancie popísaného priebehu kontraktačného procesu a vyhlásení zmluvných strán v zmluvách o prevode obchodného podielu boli námietky žalovaného o nátlaku a rozporu s pravidlami poctivého obchodného styku, celkom zjavne nedôvodné. Žalovaný podpísal zmluvy dobrovoľne po tom, čo mu boli preukázateľne zaslané, pričom nepreukázal, že vzniesol, čo i len jedinú pripomienku k obsahu zmlúv. Termín podpisu zmlúv požadoval sám žalovaný, a preto nemožno uvažovať o nejakom nátlaku pri podpise zmlúv. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že sám žalovaný v podaní zo 06.09.2021 uviedol, že pri uzatváraní zmlúv si bol plne vedomý, že konkurenčné doložky sa vymykajú dovoleným obmedzeniam, ale tieto námietky neboli žiadnym spôsobom vypočuté. Žalovaný toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Podľa súdu prvej inštancie je z uvedeného zrejmé, že žalovaný bol riadne s obsahom zmlúv o prevode obchodného podielu oboznámený, a preto je námietka o tom, že o konkurenčných doložkách nevedel, nedôvodná. Podpisom zmluvy žalovaný súhlasil so sumou 14.545,50 eur za obchodné podiely a rovnako aj s tým, že v zmysle čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1 zmlúv je suma odplaty dohodnutá s ohľadom na dohodnutú konkurenčnú doložku. Podľa súdu prvej inštancie opätovne žalovaný ničím nepreukázal, že vzniesol voči tomuto ustanoveniu zmlúv námietky, hoci takúto možnosť mal, čo vyplýva z elektronických správ. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil, že žalovaný ani ničím nepreukázal neadekvátnosť sumy za obchodné podiely, hoci túto tvrdil. Naopak, žalobca predložil účtovné závierky spoločností, z ktorých podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že hospodárske výsledky spoločností tvrdeniu o vyššej hodnote obchodných podielov žalovaného nezodpovedajú. Súd prvej inštancie uviedol, že v odplate za obchodné podiely boli zohľadnené aj konkurenčné doložky obsiahnuté v zmluvách o prevode obchodného podielu. Súd prvej inštancie posúdil, že sama skutočnosť, že odplata za prevod obchodného podielu nie je rozdelená na odplatu za obchodný podiel a na finančnú kompenzáciu za obmedzenie konkurenčnou doložkou, nespôsobuje neplatnosť konkurenčnej doložky, či zmluvy o prevode obchodného podielu. S poukazom na čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1 zmlúv o prevode obchodných podielov, súd prvej inštancie uzavrel, že konkurenčná doložka predstavuje zmluvné dojednanie, ktorým sa jedna zmluvná strana zaväzuje, že po určitú dobu a na určitom mieste nebude vykonávať činnosť, ktorá by mala konkurenčný charakter k činnosti druhej zmluvnej strany. Aj napriek skutočnosti, že ObZ okrem právnej úpravy konkurenčnej doložky v zmluve o obchodnom zastúpení neobsahuje úpravu zákazu konkurencie pri iných zmluvných typoch, nie je vylúčené, aby si podnikatelia v rámci zmluvnej voľnosti dojednali konkurenčnú doložku v uzatváraných zmluvných vzťahoch. Zákaz konkurenčnej činnosti nemôže byť však bezhranične neobmedzený. Podľa súdu prvej inštancie, ak má dôjsť k dojednaniu konkurenčnej doložky, jej rozsah musí byť v súlade s § 672a ObZ, ktoré je kogentným ustanovením, t.j. nepripúšťa odchýlenie sa. Konkurenčná doložka síce predstavuje právny nástroj na ochranu oprávnených záujmov podnikateľa, prostredníctvom ktorej sa chráni pred činnosťou druhého podnikateľa, ktorá by mala súťažnú povahu, avšak na druhej strane je potrebné prihliadať aj na ochranu oprávnených záujmov druhého podnikateľa, resp. jeho právo na výkon slobodného podnikania. Zákaz konkurenčnej činnosti tak nemôže byť svojvoľný a neobmedzený. Konkurenčnú doložku podľa názoru súdu prvej inštancie možno dojednať v akejkoľvek zmluve za splnenia zákonných podmienok § 672a ObZ, t.j. za splnenia písomnej formy, časového obmedzenia najdlhšie na dva roky na vymedzenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto

území, za presného vymedzenia konkurenčnej činnosti, ako aj za kompenzáciu zákazu vykonávania konkurenčnej činnosti určitým protiplnením. Ide tu o vyváženie zmluvnej voľnosti na strane jednej a ústavného práva na slobodnú voľbu povolania, ako aj práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť na strane druhej. Dohodnuté konkurenčné doložky mali písomnú formu, časové obmedzenie na päť rokov, geografické obmedzenie na územie Bratislavského kraja, viazali sa na realitnú činnosť a protiplnenie za obmedzenie konkurenčnými doložkami bolo zohľadnené v dohodnutej odplate za obchodné podiely, s čím žalovaný podpisom zmluvy súhlasil. Podľa súdu prvej inštancie bolo však obmedzenie žalovaného konkurenčnou doložkou na päť rokov neprimerané, nedôvodne žalovaného obmedzilo, a preto bolo v rozpore so zákonom. Táto skutočnosť však podľa súdu prvej inštancie nespôsobila neplatnosť celej konkurenčnej doložky, ale len jej časového obmedzenia nad dva roky, t.j. konkurenčná doložka v oboch zmluvách o prevode obchodného podielu žalovaného stále zaväzovala do dvoch rokov. Uvedené bolo možné vyvodiť jednak zo samotného § 41 OZ, pretože neplatné konkurenčné doložky nad dva roky možno oddeliť od ich zvyšného obsahu. Okrem toho sa strany sporu v zmluvách o prevode obchodného podielu v čl. V bod 5.3 dohodli, že ak by niektoré ustanovenia zmluvy mali byť neplatnými už v čase jej uzatvorenia, alebo ak sa stanú neplatnými neskôr po uzavretí zmluvy, nie je tým dotknutá platnosť ostatných ustanovení zmluvy. Namiesto neplatných ustanovení zmluvy sa použijú ustanovenia ObZ a ostatných platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie obsahu a účelu zmluvy. V danom spore to bola podľa súdu prvej inštancie aplikácia § 672a ObZ s limitáciou konkurenčnej doložky na dva roky. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal tým, či žalovaný porušil konkurenčné doložky v období dvoch rokov odo dňa uzatvorenia zmlúv, teda od 06.11.2018 a vykonával realitnú činnosť, pričom skonštatoval, že žalovaný v spoločnosti Metropolitan Estates pôsobil od 17.06.2020 ako zodpovedný zástupca. Súd prvej inštancie skonštatoval aj nesporný konkurenčný charakter spoločností Expat, Expat experts a Metropolitan Estates, pretože všetky vymenované spoločnosti mali predmet podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že obdobie od 17.06.2020 spadá do obdobia dvoch rokov odo dňa uzavretia zmlúv o prevode obchodných podielov, kedy žalovaného ešte zaväzovali dohodnuté konkurenčné doložky. Konkurenčné doložky obsiahnuté v zmluvách o prevode obchodného podielu zakazovali žalovanému výkon realitnej činnosti. Podľa prílohy č. 2 k živnostenskému zákonu je realitná činnosť, t.j. sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností viazanou živnosťou, a teda právnická osoba Metropolitan Estates bola povinná v zmysle živnostenského zákona ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorým bol od 17.06.2020 práve žalovaný. V opačnom prípade by Metropolitan Estates porušila zákon a hrozili by jej sankcie od živnostenského úradu (piata časť živnostenského zákona). Následne súd prvej inštancie uviedol, že z výpovedí svedkov nemožno vyvodiť záver, že žalovaný sprostredkovával predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností v zmysle, že sám vykonával obhliadky, fotografoval byty, inzeroval ich, či riešil zmluvnú dokumentáciu k nehnuteľnostiam. Prípad ambasády bol v zmysle výpovede žalovaného reklamáciou na postup svedkyne J. a do úspešného konca sa nedotiahol. Takýto náhľad na porušenie konkurenčnej doložky bol podľa súdu prvej inštancie príliš reštriktívny. Súd prvej inštancie poukázal na to, že to bol práve žalovaný, kto ako zodpovedný zástupca vôbec umožnil spoločnosti Metropolitan Estates prevádzkovanie viazanej živnosti. Bez splnenia tejto podmienky by túto viazanú živnosť Metropolitan Estates v zmysle živnostenského zákona ani nemohla vykonávať, pretože živnostenský zákon ukladá právnickej osobe povinnosť ustanoviť zodpovedného zástupcu. Žalovaný preto porušil povinnosť, na ktorej dodržiavanie sa v zmluvách o prevode obchodných podielov zaviazal, a to vykonávať realitnú činnosť nepriamo, keď spoločnosti Metropolitan Estates prostredníctvom svojej osoby ako zodpovedného zástupcu umožnil výkon konkurenčnej činnosti vo vzťahu k spoločnostiam Expat a Expat experts. Porušenie konkurenčnej doložky bolo sankcionované zmluvnou pokutou, a keďže žalovaný konkurenčné doložky porušil do dvoch rokov odo dňa podpisu zmlúv o prevode obchodného podielu, bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty daný. Dodržanie konkurenčných doložiek bolo v zmluvách o prevode obchodného podielu zabezpečené zmluvnou pokutou upravenou v čl. IV. bod 4.4, resp. bod 4.5 vo výške 2/3 zaplatenej odplaty, teda sumy 9.696,67 eur, úhradu ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie, za situácie, kedy boli určené za neplatné konkurenčné doložky nad dva roky, nebolo dôvodné meniť zmluvnú pokutu, pretože táto nebola odstupňovaná podľa počtu rokov dodržiavania konkurenčnej doložky, ale bola dohodnutá pevnou sumou bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu zákazu konkurencie. Okrem toho porušenie konkurenčnej doložky do dvoch rokov od podpisu zmlúv o prevode obchodného podielu bolo možné podľa súdu prvej inštancie vyhodnotiť ako závažnejšie z dôvodu vzniku konkurenčného prostredia pre spoločnosti Expat a Expat experts zo strany Metropolitan Estates, než keby k tomuto došlo napr. po 4 rokoch od podpisu dotknutých zmlúv. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že neexistuje žiadny dôvod pre zníženie zmluvnej pokuty

z dôvodu obmedzenia časového rozsahu konkurenčnej doložky. Ak žalovaný namietal, že žalobca postupoval v rozpore s poctivým obchodným stykom, tak podľa názoru súdu prvej inštancie to bol práve žalovaný, ktorý postupoval v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď podpisoval zmluvy o prevode obchodného podielu s vedomím, že v odplate má zarátané protiplnenie za obmedzenie konkurenčnou doložkou, ktoré dosiahol informovaním žalobcu o nezáujme pracovať v realitách a venovať sa iným činnostiam vo Viedni (e-mail žalovaného z 31.08.2018). Aj keď žalovaný poukazoval na rovnaký email, že je v ňom uvedené aj to, že je to v prípade dohody na serióznom odpredaji obchodného podielu, súd prvej inštancie nevidel preskúmaním kontraktačného procesu tvrdený neseriózny predaj obchodného podielu. Aj napriek svojmu vyhláseniu a vedomiu započítania protiplnenia do odplaty za dodržiavanie konkurenčnej doložky, žalovaný umožnil spoločnosti Metropolitan Estates tým, že sa stal jej zodpovedným zástupcom pokračovať v realitnej činnosti, čím sám vytvoril spoločnostiam Expat a Expat experts konkurenciu v tomto predmete podnikania. Z dôvodu tohto konania neprichádzala do úvahy zo strany súdu prvej inštancia žiadna moderácia zmluvnej pokuty. 7. Súd prvej inštancie žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej istiny, avšak až od 17.06.2021, pretože žalovaný bol na úhradu zmluvnej pokuty vyzvaný výzvou z 01.06.2021 s lehotou na plnenie bezodkladne, najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia výzvy. Za deň prevzatia výzvy súd prvej inštancie určil 07.06.2021, kedy bol na zásielke vyznačený deň vrátenia v zmysle § 45 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie poukázal na žalovaným uvedenú adresu, pričom skonštatoval, že ak žalobca vychádzal z naposledy komunikovanej adresy, nemožno označiť tento postup za nesprávny a žiadať od žalobcu, aby doručoval zásielku aj na iné adresy oznámené mu v rámci kontraktačného procesu. Súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania až od 17.06.2021, a preto vo zvyšku (požadovaný úrok z omeškania už od 07.06.2021) žalobu žalobcu zamietol. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal 100 % voči žalovanému, keďže bol v celom rozsahu úspešný. Súd prvej inštancie aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím § 253 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu - žalovanému (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/3/2018 z 31.07.2018). 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu posudzujúc podľa obsahu čo do výroku I., III., IV. rozsudku, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby zmenil rozsudok tak, že žalobu v napadnutej časti zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neaplikoval pri rozhodovaní správnu právnu normu, a to § 669 ods. 1 písm. b) ObZ pri určení výšky odstupného ako kompenzácie za zákaz vykonávania konkurenčnej činnosti, keďže ObZ vyžaduje pre platne uzatvorenú konkurenčnú doložku splnenie aj tejto nevyhnutnej náležitosti, nielen naplnenie náležitostí uvedených v § 672a ObZ. V tomto kontexte odvolateľ poukázal na príjmy žalovaného vo výške 52.900 eur za obdobie január až december 2017, ktoré neboli sporné. Vzťah medzi § 672a ObZ a § 669 ods. 1 písm. b) ObZ definuje, že kompenzácia za zákaz konkurencie má byť spravodlivá tak, aby s ohľadom na bežne dosahované provízie obchodného zástupcu nebolo odškodnenie neprimerane nízke. Dohodnutá odplata za obchodné podiely vo výške 14.545,50 eur bola neúmerne nízka s ohľadom na dosahované obraty oboch spoločností a zisk, ktorí si spoločníci medzi sebou rozdeľovali. Kompenzácia za nevykonávanie konkurenčnej činnosti nebola dohodnutá žiadna. Ak by takáto mala byť dojednaná, vzhľadom na kompenzáciu preukázaných príjmov, mala byť vo výške 110.000 eur. Odvolateľ preto namietal absurdný nepomer medzi príjmami žalovaného pred a po podpise zmlúv o prevode obchodných podielov. Z povahy kompenzačnej odmeny vyplýva, že nemôže byť súčasťou dohodnutej odplaty za obchodný podiel, pretože je to rozdielny právny inštitút a zároveň má kompenzovať finančnú stratu na strane zaviazaného z konkurenčnej doložky. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval právnu normu § 672a ObZ, keď považoval dohodnutú odplatu za obchodné podiely aj za finančnú kompenzáciu (bod 38 odôvodnenia rozsudku) a absolútne sa nezaoberal finančnou kompenzáciou za konkurenčnú doložku. Nezdôvodnil, na základe ktorej právne normy možno vyvodiť tento záver, alebo z čoho vychádza úvaha súdu prvej inštancie. Za takýchto okolností nie je možné určiť výšku odplaty, na ktorej sa strany vzájomne dohodli.

Absencia určenia výšky kúpnej ceny, resp. spôsob jej určenia, má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. Ak nie je možné odlíšiť dohodnutú kúpnu cenu (povinnú obsahovú náležitosť zmluvy o prevode) a výšku a finančnú kompenzáciu za zákaz konkurencie (povinnú obsahovú náležitosť konkurenčnej doložky), spôsobuje to absolútnu neplatnosť oboch právnych úkonov. Keďže podľa názoru žalovaného finančná kompenzácia má poskytnúť finančnú zábezpeku za obdobie, počas ktorej zaviazaný z konkurenčnej doložky má znížené príjmy a nemôže vykonávať konkurenčnú činnosť, teda je finančná kompenzácia postupne konzumovaná počas nevykonávania konkurenčnej činnosti, bol súd prvej inštancie povinný zohľadniť, kedy došlo k porušeniu konkurenčnej doložky. Súd prvej inštancie však žiadnym spôsobom nezohľadnil dobu, počas ktorej žalovaný nevykonával konkurenčnú činnosť, pričom odvolateľ sa domnieval, že za toto obdobie žalobcovi nepatrí žiadna finančné kompenzácia. K zákazu činnosti uviedol, že v posudzovanom prípade sa nejedná o činnosť, ktorú by žalovaný začal vykonávať po tom, čo sa naučil niečo od žalobcu, ale jednalo sa o povolanie žalovaného, ktoré vykonával kontinuálne (od decembra 2003, kedy založila svoju prvú spoločnosti v Prahe). Doba, ktorá prevyšuje zákaz konkurencie 16 mesiacov (2/3 z obdobia dvoch rokov) od podpisu zmluvy o prevode obchodných podielov nie je finančne kompenzovaná absolútne žiadnym spôsobom a minimálne v tomto rozsahu je neplatná (keďže bola finančne vykompenzovaná len vo výške dvoch tretín odplaty za prevod obchodných podielov). Slovenská právna úprava v oblasti konkurenčných doložiek vychádza zo smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov 86/653/EHS zo dňa 13. 12. 1986 (Ú.v. ES L 382/17) (ďalej len „Smernica“). Eurokonformný výklad poskytuje zvýšenú ochranu žalovanému ako zástupcovi, čo je zároveň aj jeden z primárnych cieľov Smernice, ktorá zabezpečuje minimálne štandardy ochrany obchodného zástupcu, ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že nebol zohľadnený pri rozhodovaní eurokonformný výklad a v dôkaznej núdzi, ktorá zaťažuje žalobcu, neposkytol žalovanému dostatočnú ochranu. Súd prvej inštancie nevyhodnotil ani jeden dôkaz preukazujúci výkon konkurenčnej činnosti žalovaným, a preto nie je zrejmé z čoho ustálil, že došlo k porušeniu konkurenčnej doložky. Žalobca v celom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, ani sa k tomu nijako nevyjadril, aká má byť kalkulácia odmeny za prevod obchodných podielov a finančnej kompenzácie za zákaz konkurencie, resp. ich vzájomný vzťah a pomer, kde, kedy a akým spôsobom tieto skutočnosti prerokoval so žalovaným. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s charakterom konkurenčnej doložky. Zámerom konkurenčnej doložky má byť ochrana špecifických obchodných, technologických, marketingových a iných znalostí a poznatkov zastúpeného, resp. know-how, ktorým disponuje výlučne zastúpený. Žalobca nedisponoval žiadnymi špecifickými internými obchodnými alebo marketingovými postupmi, nemal žiadne špecifické know-how, ktoré by požívalo právnu ochranu, ale práve žalovaný disponoval špecifickým know-how. Uvedené know-how poskytol žalovaný, teda žalobca absolútne nebol v pozícií, kedy by mal chrániť svoje know-how, iné marketingové postupy, procesy atď. Nie je zrejmé, čo mala chrániť konkurenčná doložka na strane žalobcu a túto skutočnosť nevysvetlil ani súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, a to napriek tomu, že žalovaný preukázal, že založil v Českej republike skôr spoločnosť, ktorej predmetom bola realitná činnosť a disponoval špecifickým know-how. Pri interpretácií § 672a ObZ súd prvej inštancie dokonca v odôvodnení ad absurdum vyvodil absolútne nesprávny záver, keď na jednej strane tvrdil, že konkurenčnú doložku možno uzavrieť najdlhšie na dva roky v bode 40. odôvodnenia rozsudku a strane druhej tvrdil, že ju možno uzatvoriť aj na 4 roky v bode 42. odôvodnenia rozsudku. V tomto smere je odôvodnenie súdu prvej inštancie aj vnútorne rozporné. Súd prvej inštancie bol povinný v prípade akýchkoľvek pochybností, ktoré vznikli medzi stranami konania vo vzťahu k výkladu zmlúv postupovať tak, že ich bude vykladať v neprospech žalobcu, ktorý koncipoval návrhy zmlúv prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval normu živnostenského zákona (§ 11 ods. 1), keď nesprávne právne posúdil funkciu zodpovedného zástupcu. Funkcia zodpovedného zástupcu zabezpečuje pre právnickú osobu odbornú alebo inú spôsobilosť, neznamená to, že daná osoba musí vykonávať aj predmetnú činnosť. Pre realitnú činnosť to je vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického, stavebného, architektonického smeru, a teda teoretický aj ekonóm, ktorý však nemusí realitnú činnosť vykonávať. Navyše v kontexte svedeckých výsluchov, ktoré nepreukázali, že žalovaný vykonával realitnú činnosť, sú závery vo vzťahu k funkcií zodpovedného zástupcu nepresvedčivé a nepreukázané, zároveň výslovne popierajú závery z vykonaného dokazovania v súdnom konaní. V pozícií zodpovedného zástupcu žalovaný formálne zabezpečoval zákonné podmienky, avšak fakticky činnosť sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností nebol v celom konaní preukázaný ani jediným dôkazom. Metropolitan Estates má predmet činnosti sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností registrovaný od 15.05.2018, t. z. pred uzavretím zmlúv o prevode obchodných podielov, a preto nie je pravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie, že tým, že sa stal žalovaný zodpovedným zástupcom

umožnil spoločnosti Metropolitan estates vykonávanie realitnej činností, pretože túto činnosť vykonávala spoločnosť už od mája 2018, a preto zápis žalovaného ako zodpovedného zástupcu v tom nehrá žiadnu rolu, pretože spoločnosť by pokračovala v realitnej činnosti ďalej, bez alebo s iným zodpovedným zástupcom, prípadne by bola povinná znášať sankcie uložené príslušným živnostenským úradom. Podľa odvolateľa je nelogické aj tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 42. odôvodnenia rozsudku, že tým že „žalovaná umožnila spoločnosti Metropolitan Estates tým, že sa stala jej zodpovednou zástupkyňou, pokračovať v realitnej činnosti, čím sama vytvorila spoločnostiam Expat a Expat experts konkurenciu v tomto predmete podnikania.“ Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza „pokračovať v realitnej činnosti“, nie začať s výkonom v realitnej činnosti. V júni 2020 žalovaný žiadnu konkurenciu nevytvoril, pretože spoločnosť Metropolitan Estates konkurovala spoločnostiam Expat a Expat experts už od mája 2018 (registrácia živnosti v obchodnom registri), t. z. v období pred prevodom obchodných podielov. Odvolateľ poukázal na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa výkonu konkurenčnej činnosti tým, že žalovaný umožnil vykonávať túto činnosť, keď sám žalovaný nesprostredkúval predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/101/99, ktoré interpretoval tak, že „nie je porušením zákazu konkurencie, ak obchodný zástupca je v postavení zodpovedného zástupcu v spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ konkurenčnú činnosť skutočne nevykonáva.“ V tomto smere si súd prvej inštancie rozporoval, ak na jednej strane uviedol, že nebolo preukázané, že žalovaný sprostredkoval predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností v zmysle, že sám vykonával obhliadky, fotografoval byty, inzeroval ich, či riešil zmluvnú dokumentáciu k nehnuteľnostiam, t. z. konkurenčné činnosti a zároveň tvrdí, že vykonával konkurenčné činnosti. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že predpokladom ukončenia pôsobenia žalovaného v Bratislave bol „seriózny odpredaj“ obchodného podielu, v kontexte návrhu na odplatu vo výške 180.000 eur a následne vo výške 105.000 eur, keď obe navrhované sumy sú v hrubom nepomere s dohodnutou odplatou. Súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo považoval za „seriózny odpredaj“ obchodného podielu žalovaného, v nadväznosti na uvedené skutočnosti, najmä tak nízku cenu v porovnaní s navrhnutou sumou. Zároveň súd prvej inštancie neprávne vyhodnotil preukázané tvrdenia žalovaného o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 08.10.2018 Expat experts, keď tvrdil, že bol nepriamo za daných okolností spoločníkmi Expat experts dotlačený k prevodu. K tomuto nie je potrebné osobitné súdne rozhodnutie na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti. Sú to skutkové okolnosti, na ktoré bol súd povinný prihliadať pri rozhodovaní. Z odôvodnenia rozsudku rovnako nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k jeho skutočnej vôli uzatvoriť konkurenčné doložky, a to najmä s ohľadom na všetky skutkové okolnosti uzatvárania zmlúv o prevode obchodného podielu a predovšetkým výšku odplaty. Predovšetkým je nelogické, aby žalovaný mal skutočnú vôľu uzatvoriť konkurenčné doložky, čo vyplýva z nasledujúcich tvrdení, že odplata za obchodné podiely bola dohodnutá v omnoho nižšej výške ako navrhoval, v e-mailovej komunikácií zo dňa 31.08.2018 žalovaný uvádzal „seriózny odpredaj“ jeho obchodného podielu, čo vzhľadom na výšku odplaty nemožno považovať za splnené; skutočnosť, že pri rokovaniach o prevode obchodných podielov nikdy nebolo stranami rokované o uzatvorení akéhokoľvek zákazu konkurencie. Postup pri uzatváraní zmlúv žalovaný vyhodnotil ako nespravodlivý, v rozpore s poctivým obchodným stykom, pričom súd prvej inštancie sa s touto námietkou vôbec nezaoberal. Žalovaný namietal tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 37. rozsudku, keď neadekvátnosť sumy za prevod obchodných podielov v celom procese jednania namietal, na čo nebol braný zreteľ. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení adekvátnosti iba z hospodárskych výsledkov spoločností Expat experts a Expat (bod 37. odôvodnenia rozsudku), avšak vôbec nevysvetlil, ako dospel k týmto záverom, resp. ako zasahujú hospodárske výsledky do hodnoty obchodného podielu a čo a akým spôsobom, na základe ktorej normy vyvodil taký záver. V tomto smere považoval žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. 11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že § 672a a § 669 ods. 1 písm. b) ObZ sú síce kogentnými ustanoveniami, avšak vzťahujú sa výlučne na jeden pomenovaný zmluvný typ, a to zmluvu o obchodnom zastúpení. Strany uzavreli zmluvy o prevode obchodných podielov, ktorých súčasťou boli aj záväzky žalovaného dohodnuté v bode 4.4.1 a ich splnenie bolo zabezpečené inštitútom zmluvnej pokuty, pričom na vyššie uvedený vzťah sú neaplikovateľné ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení, čo nepochybne potvrdzuje kogentné ustanovenie § 269 ods. 1 ObZ. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/101/2020 zo dňa 12.11.2020, ktorý bol nesprávne interpretovaný a z ktorého vyplýva, že pokiaľ nejde o „zmluvu o obchodnom zastúpení", prípadne zastretý právny úkon, ktorý je možné považovať za zmluvu o obchodnom zastúpení, tak dojednanie o konkurenčnej doložke má byť pre svoju platnosť v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, prípadne v súlade s § 39 OZ a nie aj v súlade s ustanoveniami ObZ vzťahujúcimi na zmluvu o obchodnom

zastúpení. Z uvedeného dôvodu sú záväzky žalovaného uvedené v čl. IV bod 4.4. ods. 4.4.1 zmlúv o prevode obchodných podielov platnými ustanoveniami, ktoré boli dojednané slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, neobmedzujúce žalovaného do takej miery, že by tým boli porušené jej základné ľudské práva a slobody, a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že sa obmedzenie dotýka výlučne zákazu vykonávania realitnej činnosti v Bratislavskom kraji a nie celého územia Slovenskej republiky, prípadne územia Českej republiky, pričom vychádza aj z vyhlásenia žalovaného v e-mailovej komunikácii zo dňa 31.08.2018. Dojednanie o konkurenčnej doložke použité v inom zmluvnom type, ako v zmluve o obchodnom zastúpení má byť pre svoju platnosť v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, prípadne v súlade s § 39 OZ a nie aj v súlade s ustanoveniami vzťahujúcimi na zmluvu o obchodnom zastúpení. S poukazom na § 669 ods. 1 písm. b) ObZ by sa podľa žalobcu v rámci teórie žalovaného v podstate na akúkoľvek zmluvu uzavretú podľa ustanovení ObZ mali vzťahovať všetky kogentné ustanovenia ObZ bez ohľadu na zmluvný typ. K tvrdeniu žalovaného o príjmoch žalovaného sa vyjadril ako o klamlivých, keď síce predložil 13 faktúr, ktoré okrem toho, že neboli vystavené žalovaným, ale spoločnosťou Mgroup Bratislava s. r. o., IČO: 47 756 799, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný (záhlavie daných faktúr identifikujúcich vystaviteľa), preukazujú, že ide o dodávky spočívajúce v „školení maklérov“. Dané príjmy teda v prvom rade nedosahoval žalovaný, ale uvedená právnická osoba a nie za obchodné zastúpenie, ale za školenie maklérov. Žalovaný síce v procese dojednávania podmienok zmlúv požadoval odplatu, najskôr 180.000 eur, neskôr 105.000 eur, avšak žalobca prostredníctvom riadne predložených účtovných závierok spoločnosti Expat experts a Expat za rok 2017 a 2018 preukázal hodnotu spoločností v danom čase. Odplaty za prevod obchodných podielov preto niekoľkonásobne prevyšujú odmenu, na ktorú by mal žalovaný v tom čase s ohľadom na hospodársky stav spoločností nárok. Obchodné podiely subsumovali v sebe aj odplatnosť dotknutých záväzkov žalovaného, čo je vyjadrené aj v samotnom znení predmetných ustanovení zmlúv o prevode obchodných podielov. V zmluvách o prevode obchodných podielov bola slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vyjadrená odplata za prevod obchodných podielov. Aj napriek tomu, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je neaplikovateľné ustanovenie 669 ods. 1 psím. b) ObZ, v zmysle čl. IV bod 4.4. ods. 4.4.1 zmlúv o prevode obchodných podielov sa strany konania dohodli, že „výška odplaty bola dojednaná s ohľadom na toto obmedzenie výkonu realitnej činnosti prevodcom v Bratislavskom kraji“. Žalobca tvrdil, že reálna hodnota obchodných podielov bola len vo výške 800 eur, čo vyplýva z predložených účtovných závierok. Zmluvné strany sa ale s ohľadom na vyhlásenia žalovaného, že nemá záujem „podnikať v realitách na Slovensku“ dohodli na výške odplát tak, ako boli uvedené v samotných zmluvách, a ktoré zohľadňovali aj obmedzenie pre žalovaného vo vykonávaní realitnej činnosti v Bratislavskom kraji. Ak by súd prvej inštancie aplikoval § 669 ObZ, je predmetné ustanovenie kogentné v celistvosti, a preto je potrebné aplikovať aj odsek 5. Žalobca nesúhlasil s názorom o odplatnosti konkurenčnej doložky, čo má vyplývať z § 669 ods. 1 písm. b) ObZ ako podstatnej náležitosti konkurenčnej doložky, ktorej absencia spôsobuje jej neplatnosť. Predmetné ustanovenie upravuje právo obchodného zástupcu na odstupné, ktoré si má v prekluzívnej lehote jedného roka uplatniť u zastúpeného, inak jeho právo zanikne. Nejde o povinnosť zástupcu poskytnúť obchodnému zástupcovi určitú kompenzáciu vo forme odstupného, ale o oprávnenie obchodného zástupcu, ktorý si má iniciatívne predmetný nárok uplatniť. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný sa obmedzil na vykonávanie realitnej činnosti výlučne v Bratislavskom kraji a nie na celom území Slovenskej republiky, prípadne na území Českej republiky, kde podľa tvrdení žalovaného úspešne fungoval a mal renomovanú realitnú kanceláriu do času, kým sa nestal spoločníčkou Expat experts a Expat. Žalovaný teda nestratil žiadnu províziu v zmysle ustanovenia § 669 ods. 1 psím. b) ObZ. Ohľadne výpočtu žalovaného, ktorý sa dotýka pomeru odplaty za prevod obchodných podielov a odplaty za konkurenčnú doložku žalobca uviedol, že ide o ničím nepodložený a nelogický výpočet. Žalobca zdôraznil, že predmetom tohto konania je zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie záväzku žalovaným. K Smernici uviedol, že už len z názvu je zrejmé, že upravuje práva a povinnosti obchodného zástupcu a zastúpeného a nie prevodcu a nadobúdateľa obchodného podielu. Navyše Smernica v čl. I bod 2 definuje pojem obchodného zástupcu. V súvislosti s charakterom konkurenčnej doložky, resp. účelom jej ochrany, poukázal na to, že predmetné dojednania chránili práve špecifické postupy v rámci realitného obchodu fungujúce v spol. Expat experts a Expat, klientov predmetných spoločností, ako aj celé know how, čo nepochybne vyplynulo aj z vykonaného dokazovania a výsluchov svedkov. K interpretácii živnostenského zákona poukázal na dôvodovú správ k zákonu č. 132/1994, ktorým sa mení a dopĺňa živnostenský zákon, § 11: „V záujme zabezpečenosti riadneho fungovania inštitútu zodpovedného zástupcu je treba v kontexte s doterajším riešením § 11 ods. 3, v zmysle ktorého zodpovedný zástupca musí byť schopný zúčastňovať sa na prevádzke v potrebnom rozsahu, v zákone zakotviť, aby podmienkou ustanovenia zodpovedného

zástupcu bolo uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu a viazanosť zodpovedného zástupcu na miesto prevádzkarne“. Z vyššie uvedeného tak nepochybne vyplýva, že funkcia zodpovedného zástupcu nie je len formálnou podmienkou prevádzkovania živnosti, ale predstavuje aj skutočné vykonávanie danej činnosti zodpovedným zástupcom, pričom práve zodpovedný zástupca zodpovedá za jej riadny a kvalitatívny výkon a zároveň sa musí osobne zúčastňovať na vykonávaní podnikateľskej činnosti. To, že žalovaný vykonával realitnú činnosť, bolo podľa názoru žalobcu preukázané aj svedeckými výpoveďami. Žalobca vo svojich podaniach poprel všetky tri body uvádzané odvolateľom ako nesporné, najmä nereálnu výšku odplaty navrhovanú žalovaným, odpredaj obchodných podielov, ako aj spôsob uzatvárania zmlúv o prevode obchodných podielov, ktoré aj preukázal predloženými dôkazmi. Žalovaný počas uzatvárania zmlúv, nevzniesol akúkoľvek pripomienku k dotknutým ustanoveniam, pričom, ak si ešte chcel ponechať priestor na uzavretie zmlúv, mohol danú informáciu oznámiť, prípadne posunúť termín podpisu zmlúv. Zmluvy o prevode obchodných podielov neboli zaslané tesne pred podpisom, ale niekoľko dní vopred a súčasne sám žalovaný vo svojich vyjadreniach v tomto súdnom konaní uviedol, že si v čase uzatvárania zmlúv bol vedomý neplatnosti konkurenčných doložiek, preto ďalšie tvrdenia o nevedomosti, prípadne rýchlej zmeny znenia zmlúv sú absolútne nekonzistentné a sám žalovaný si v predmetnom odporuje. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 12. Žalovaný sa v odvolacej replike nestotožnil s výkladom žalobcu k § 672a ObZ v spojení s § 669 ods. 1 písm. b) ObZ, keďže vzťah týchto ustanovení je prepojený a vzájomne spätý. Ustanovenie § 672a ObZ vychádza z európskej právnej úpravy. Ak zákonná úprava § 672a ObZ bola transponovaná zo Smernice a v posudzovanom prípade sa na konkurenčnú doložku aplikuje § 672a ObZ, tak je potrebné konkurenčnú doložku vykladať v súlade s eurokonformným výkladom, ktorý poskytuje zvýšenú ochranu žalovanému. Opätovne pripomenul, že žalovanému žiadna finančná kompenzácia za konkurenčnú doložku vyplatená nebola, preto by sa aj prípadná výška sankcie mala odvíjať od nuly, nie však zaplatenej odmeny za nadobudnuté obchodné podiely, ktoré žalobca nadobudol. Sankcia nie je spätá s prevodom obchodných podielov. Ak by súd pripustil argumentáciu žalobcu k aplikácií § 672a a § 669 ods. 1 písm. b) ObZ, teda vylúčenie ich aplikácie, v takom prípade by dotknuté konkurenčné doložky boli neplatné pre ich rozpor s § 65 a § 136 ObZ, nakoľko spoločníkovi a konateľovi možno uložiť zákaz konkurencie iba prostredníctvom spoločenskej zmluvy. Nakoľko spoločenská zmluva v Expat a Expat experts neukladala žalovanému, ako spoločníkovi a konateľovi dotknutých spoločnosti, zákaz konkurenčnej činnosti po zániku funkcie konateľa a jeho účasti ako spoločníka, nemôže si žalobca nárokovať žalovanú sumu. Následne sa žalovaný vyjadril k preukázaným príjmom žalovaného, nejasnému pojmu realitná činnosť, ďalej odmietol tvrdenia žalobcu o hodnote obchodných podielov. Vo vzťahu k know-how v spoločnostiach Expat experts a Expat žalovaný uviedol, že výpoveďami svedkov a doloženými dôkazmi bolo preukázané, že špecifický spôsob fungovania Expat experts a Expat boli vytvorené žalovaným podľa fungovania spoločnosti Expat experts v Českej republike, ktorú založil žalovaný a vytvoril kľúčový úspech aj pre Expat experts. Ďalej sa žalovaný opakovane vyjadril k nesprávnemu výkladu živnostenského zákona, ako aj k skutkovým vyjadreniam žalobcu tak, že z výsluchov svedkov nevyplynulo, že spoločnosť Metropolitan Estates riadil žalovaný, čo konštatoval aj súd prvej inštancie. Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností vykonávali realitní agenti, nie žalovaný. Žalovaný opätovne poukázal, že spoločnosť Metropolitan Estates má predmet činnosti sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností registrovaný od 15.05.2018, t. z. pred uzavretím zmlúv o prevode obchodných podielov. 13. Žalobca v odvolacej duplike opätovne odmietol aplikáciu § 672a ObZ na zmluvný vzťah s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/101/2020 zo dňa 12.11.2020, keďže dojednanie o konkurenčnej doložke použité v inom zmluvnom type, ako v zmluve o obchodnom zastúpení, má byť pre svoju platnosť v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, prípadne v súlade s § 39 OZ a nie aj v súlade s ustanoveniami vzťahujúcimi na zmluvu o obchodnom zastúpení. S ohľadom na uvedenú skutočnosť, teda žalobca nesúhlasil s argumentáciou, podľa ktorej sa má na vzťah medzi stranami konania použiť aj ustanovenie § 669 ods. 1 psím. b) ObZ. Predmetné zákonné ustanovenie odkazuje na okolnosti použitia alebo nepoužitia konkurenčnej doložky, ktoré sú uvedené v dotknutom ustanovení a nie na povinnú odplatnosť konkurenčnej doložky, hoci strany konania podľa nižšie uvedeného zmluvného citovania zohľadnili v odplate za prevod obchodných podielov aj záväzok žalovaného nevykonávať realitnú činnosť v Bratislavskom kraji. Z vyššie uvedeného dôvodu preto žalobca nesúhlasil ani s eurokonformným výkladom Smernice. Ohľadne stanovenia výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia s poukazom na tvrdenia žalovaného si žalovaný len dotvoril skutkový

stav, keďže zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s § 544 ods. 2 OZ, teda bola riadne uvedená jej výška, resp. spôsob jej určenia, na ktorej sa zmluvné strany dohodli, preto akékoľvek argumentácia, že jej výška mala vyplývať z výšky finančnej kompenzácie za zákaz konkurencie, je irelevantná. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o neplatnosti zmlúv o prevode obchodných podielov z dôvodu absencie výšky kúpnej ceny (odplaty) žalobca uviedol, že v zmluvách o prevode obchodných podielov bola slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vyjadrená odplata za prevod obchodných podielov, preto v tomto smere opätovne považuje predmetnú argumentáciu za účelovú a ničím nepodloženú. Následne sa žalobca vyjadril k preukázaniu príjmov žalovaného a hodnote obchodných podielov. Žalobca trval na tom, že funkcia zodpovedného zástupcu nie je len formálnou podmienkou prevádzkovania živnosti, ale predstavuje aj skutočné vykonávanie danej činnosti zodpovedným zástupcom, pričom práve zodpovedný zástupca zodpovedá za jej riadny a kvalitatívny výkon a zároveň sa musí osobne zúčastňovať na vykonávaní podnikateľskej činnosti (živnosti). Žalovaný sa zaviazal nielen priamo, ale aj nepriamo a ani prostredníctvom tretej spriaznenej a/alebo podriadenej osoby a/alebo prostredníctvom osoby konajúcej v zhode vykonávať realitnú činnosť v Bratislavskom kraji. Následne sa žalobca vyjadril k skutkovým okolnostiam vyplývajúcim z výpovedí svedkov, v zmysle ktorých žalovaný riadil spoločnosť Metropolitan Estates a zastreto prostredníctvom celej spoločnosti, jej zamestnancov a obchodných partnerov vykonával realitnú činnosť. 14. V reakcii na odvolaciu dupliku žalovaný poprel, že by z výsluchov svedkov vyplývali tvrdenia žalobcu vo vzťahu k výkonu pozície žalovaného v spoločnosti Metropolitan Estates, ktorá spočívala iba v manažérskej činnosti. Výklad, ktorý prezentoval žalobca je v rozpore so zákonnou úpravou zákazu konkurenčnej činnosti, ako aj spravodlivosťou vo vyváženej úprave všetkých práv a povinností zmluvných strán. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) ObZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia. 18. Podľa § 263 ods. 1 ObZ strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. 19. Podľa § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 20. Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. 21. Podľa § 672a ods. 1 a 2 ObZ v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov

na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. 22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 24. Podľa § 7 ods. 1 a 2 živnostenský zákon osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 11 ods. 1 živnostenského zákona zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorej prostredníctvom zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním za podmienok upravených osobitným zákonom manžel (manželka) podnikateľa alebo podnikateľov príbuzný v priamom rade alebo súrodenec, alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen, a ak ide o obec, jej starosta. 26. Podľa § 11 ods. 6 živnostenského zákona, ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú alebo viazanú živnosť alebo v prípadoch podľa odseku 8. 27. Podľa § 11 ods. 10 živnostenského zákona, ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí. 28. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1 zmlúv o prevode obchodných podielov v spoločnostiach Expat experts a Expat. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, keď s ohľadom na priebeh popísaného kontraktačného procesu a vyhlásenia zmluvných strán v čl. V bod 5.4 zmlúv uzavrel, že proces uzatvárania zmlúv nebol vykonaný pod nátlakom a nebol ani v rozpore s poctivým obchodným stykom. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie v nadväznosti na skúmanie splnenia podmienok charakteru konkurenčnej doložky správne uzavrel, že žalovaný porušil dojednané konkurenčné doložky, keď vykonával realitnú činnosť nepriamo ako zodpovedný zástupca v spoločnosti Metropolitan Estates, a to v období od 17.06.2020. Súd prvej inštancie správne posúdil, že moderácia zmluvnej pokuty v danom prípade nie je dôvodná. S námietkami žalovaného sa v tomto smere vysporiadal tak, že to bol práve žalovaný, kto v danom prípade postupoval v rozpore s poctivým obchodným stykom, čo súd prvej inštancie aj náležite odôvodnil, a to jednak vedomosťou o zarátanom protiplnení v odplate za obmedzenie konkurenčných doložiek, ktoré dosiahol informovaním žalobcu o nezáujme pracovať v realitách, jednak umožnením spoločnosti Metropolitan Estates pokračovať v realitnej činnosti počas trvania primeranej doby obmedzenia v konkurenčných doložkách. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

29. V prvom rade sa vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k § 672a ObZ a § 669 ods. 1 písm. b) ObZ, odvolací súd považuje za potrebné zaoberať charakterom konkurenčných doložiek. S ohľadom na námietku odvolateľa, že týmto charakterom sa nezaoberal súd prvej inštancie, odvolací súd poukazuje najmä na bod 38 odôvodnenia rozsudku (ale aj bod 39. až 40. odôvodnenia rozsudku), v ktorom súd prvej inštancie vysvetlil podstatu a charakter daného právneho inštitútu, ale aj jeho právnu úpravu zakotvenú len pri zmluvách o obchodnom zastúpení v § 672a ObZ, ktorú v rámci zmluvnej voľnosti strán je možné aplikovať aj pri iných zmluvných typoch. Odvolací súd sa však s posúdením predmetnej veci a priamej aplikácie § 672a ObZ len z hľadiska toho, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchýlenie sa, nestotožnil. Uvedený záver súdu prvej inštancie však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, keďže tento by bol v neprospech toho, kto podal odvolanie. Okrem toho, odvolací súd dospel k záveru, že dojednané konkurenčné doložky medzi stranami pri inom zmluvnom type, ako zmluve o obchodnom zastúpení, bolo potrebné z hľadiska primeranosti a vyváženosti posudzovať len analogicky v zmysle § 672a ObZ, a preto následný záver súdu prvej inštancie, že konkurenčné doložky sú len v časti prevyšujúcej obmedzenie činnosti nad dva roky neplatné, zatiaľ čo ostatné obsahové náležitosti dojednaných konkurenčných doložiek súd prvej inštancie posúdil ako platné, považuje za správny. 30. Pre vysvetlenie vyššie uvedeného záveru odvolací súd uvádza, že inštitút zákazu konkurencie Obchodný zákonník upravuje v ustanoveniach týkajúcich sa obchodných spoločností (§ 65 ObZ), vo všeobecných ustanoveniach upravujúcich obchodné záväzkové vzťahy ObZ inštitút zákazu konkurencie neupravuje a inštitút zákazu konkurencie vo všeobecných ustanoveniach záväzkového práva prípadne neupravuje ani OZ ako lex generalis. Na danom mieste odvolací súd s ohľadom na námietku odvolateľa na prípadnú aplikáciu § 65, § 136 ObZ, uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi vzťahmi týkajúcimi sa obchodných spoločností (vzťah spoločnosti a osoby, ktorá podlieha zákazu konkurenčného konania v zmysle ustanovení ObZ o jednotlivých spoločnostiach) a práve obchodnými záväzkovými vzťahmi, pod ktoré zmluvy o prevode obchodných podielov spadajú (§ 261 ods. 6 písm. a) ObZ), a pre ktoré nie je aplikácia § 65, § 135 ObZ ako zmluvne zaviazané strany právnou úpravou najbližšia. V osobitných ustanoveniach o niektorých obchodných záväzkových vzťahoch totiž ObZ úpravu konkurenčnej doložky obsahuje, a to konkrétne pri úprave zmluvného typu zmluvy o obchodnom zastúpení, keď túto si môžu strany písomne dohodnúť v zmysle ustanovenia § 672a ods. 1, 2 ObZ. 31. V danej veci strany uzatvorili zmluvy o prevode obchodných podielov v spoločnostiach Expat experts a Expat, ako daný zmluvný typ (upravený v zmysle § 115 ods. 4 ObZ). Obsah práv a povinností dohodnutými stranami v predmetných zmluvách zodpovedal zmluvnému typu zmlúv o prevode obchodného podielu, pričom podstatné časti pre zmluvu o obchodnom zastúpení nezahŕňal, keďže danými zmluvami sa žalovaný nezaviazal pre žalobcu ako zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene žalobcu a na jeho účet, ale žalovaný sa zaviazal na žalobcu previesť obchodné podiely v spoločnostiach Expat experts a Expat za odplatu. 32. Odvolací súd v zhode s vyjadrením žalobcu konštatuje, že s poukazom na § 269 ods. 1 ObZ platí, že ustanovenia upravujúce jednotlivé typy zmlúv podľa ObZ sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Ustanoveniami upravujúcimi jednotlivé typy zmlúv sa pritom rozumejú nielen základné ustanovenia uvedené pre jednotlivé zmluvné typy, t.j. pojmové znaky zmluvy, ale aj všetky ustanovenia týkajúce sa toho ktorého zmluvného typu. Preto, ak zákonná úprava konkurenčnej doložky je obsiahnutá v ustanoveniach upravujúcich zmluvu o obchodnom zastúpení, inštitút konkurenčnej doložky v úprave tak, ako je obsiahnutý v ustanovení § 672a ObZ, sa bez ďalšieho použije len na zmluvu o obchodnom zastúpení. Ustanovenie § 672a sa do ObZ dostalo s účinnosťou od 01.01.2002 transpozíciou článku 20 Smernice Rady z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS), čo tiež vedie k záveru, že inštitút konkurenčnej doložky v úprave tak, ako je obsiahnutý v ustanovení § 672a ObZ, sa bez ďalšieho použije len na zmluvu o obchodnom zastúpení. Uvedené potvrdzuje aj čl. I bod 2 Smernice, na ktorý poukázal aj žalobca, v zmysle ktorého na účely tejto Smernice je definovaný pojem obchodného zástupcu ako „samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva „zastúpený“, alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného“. Keďže ustanovenie § 269 ods. 1 ObZ je kogentným ustanovením

(§ 263 ods. 1 ObZ), tak ako správne uviedol žalobca, priama aplikácia ustanovenia § 672a ObZ ako kogentného ustanovenia, ktoré nepripúšťa odchýlenie sa, by bola možná iba v prípade, ak by takúto aplikáciu aj pre iné zmluvné typy ako zmluvu o obchodnom zastúpení, ustanovil ObZ. S ohľadom na uvedené preto nie je aplikácia Smernice týkajúca sa len obchodných zástupcov, či ďalších ustanovení zmluvného typu o obchodnom zastúpení, a to § 669 ods. 1 písm. b) CSP, dôvodná. 33. V tejto súvislosti, teda k prijatiu záveru súdu prvej inštancie, že § 672a ObZ je treba aplikovať ako kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchýlenie sa (bod 38 odôvodnenia rozsudku) je potrebné uviesť, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/17/2016 zo dňa 30.09.2016 tento záver nevyplýva, keďže dovolací súd nepodrobil prieskumu právny názor súdov nižších inštancií o rozsahu a obsahu konkurenčnej doložky dojednanej v inom zmluvnom type ako v zmluve o obchodnom zastúpení, keďže v danej veci nebolo dovolanie procesne prípustné. 34. Vo vzťahu k analogickej aplikácii § 672a ObZ je však potrebné dospieť k záveru, že táto je prípustná a predstavuje posudzovanie záverov vo vzťahu k primeranosti a vyváženosti dojednanej konkurenčnej doložky. Súd v prípade absencie zákonného ustanovenia v právnom predpise na určité skutkové situácie, aj keď pri zmluvnom type-zmluvy o prevode obchodného podielu, priamo neupravuje použitie právneho inštitútu konkurenčnej doložky, vyplní práve takúto „medzeru v zákone“ analogickou aplikáciou § 672a ObZ, ktorý svojim obsahom predstavuje právnu úpravu najbližšiu. Zákon v niektorých prípadoch síce odkazuje aj na primerané použitie (analógiu) ustanovení jedného zmluvného typu na iný zmluvný typ (napr. § 611 OZ), avšak ak aj takýto analogický odkaz v prípade inštitútu konkurenčnej doložky absentuje, neznamená to, že pri posudzovaní primeranosti a vyváženosti konkurenčnej doložky v rámci iného zmluvného typu ako zmluvy o obchodnom zastúpení, by bolo ustanovenie § 672a OZ primerane neaplikovateľné. V takom prípade by strany zmluvy neboli ničím limitované, čo s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/101/2020 zo dňa 12.11.2020 a ústavný rámec posudzovania konkurenčnej doložky z hľadiska čl. 35 Ústavy SR, ktorý garantuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v rámci podmienok a obmedzení ustanovených zákonom, nie je správnym záverom. S ohľadom na to, že žiadne ustanovenie ObZ nevylučuje uzavretie konkurenčnej doložky aj pri iných zmluvných typoch, prípadne pri zmluvách nepomenovaných, kedy analogické použitie ustanovenia § 672a ObZ, ktoré upravuje limity, v ktorých je možné konkurenčnú doložku dojednať, je v záujme ochrany práva zmluvnej strany ďalej podnikať. 35. Na danom mieste je potrebné poukázať na závery Ústavného súdu SR v citovanom náleze, v zmysle ktorých „aj v obchodnoprávnom vzťahu, v ktorom vystupujú dva na prvý pohľad rovnocenné podnikateľské subjekty a ktorý je determinovaný zásadou zmluvnej voľnosti, musí byť konkurenčná doložka dojednaná v súlade s primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou. Konkurenčná doložka dojednaná v rozpore s primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou je spôsobilá porušovať základné ústavné práva obchodného zástupcu. Súd môže takto dojednanú doložku vyhlásiť za neplatnú z dôvodu, že jej neprimeranosť alebo nevyváženosť môže obchodného zástupcu obmedziť viac, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného (Patakyová a kol. Obchodný zákonník, 5. vydanie. 2017, C. H. Beck, k § 672a ObZ)“. V nadväznosti na uvedené následne Ústavný súd SR skonštatoval, že „zásada zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnom vzťahu má svoje limity, musí byť v súlade so zákonom, nesmie ho obchádzať a aj v prípade absencie zákonnej úpravy nesmie byť v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ), prípadne s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Podľa ústavného súdu je potrebné týmto spôsobom nahliadať aj na konkurenčnú doložku dojednanú v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti k zmluvnému typu, kde konkurenčná doložka nie je výslovne upravená, prípadne k inominátnej zmluve, majúc pritom na zreteli povahu zmluvného záväzku a jeho účel. Podpisom konkurenčnej doložky sa povinný subjekt dobrovoľne v zmysle zásady zmluvnej voľnosti vzdáva časti tohto práva, a to pre účely ochrany hospodárskych záujmov druhej zmluvnej strany ako účastníka hospodárskej súťaže. Zásada zmluvnej voľnosti je v obchodnoprávnych vzťahoch dozaista účelná, chcená a opodstatnená, keďže Obchodný zákonník nemôže regulovať celú šírku rôznorodosti obchodnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú v rámci hospodárskej súťaže, avšak aj zásada zmluvnej voľnosti má svoje limity a obmedzenia, ktoré môžu byť reflektované práve v posudzovaní právneho úkonu aj cez pravidlá poctivého obchodného styku či súladu s dobrými mravmi“ (bližšie pozri bod 38. až 46. odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR). 36. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4192/2008 zo dňa 25.02.2011, v zmysle ktorej platí, že „konkurenčná doložka musí byť dohodnutá tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre obidve strany v súlade s čl. 26 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Na jednej strane nesmie brániť v slobodnom podnikaní, na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikania v prevádzkovanom podniku. Konkurenčná doložka musí byť tiež vymedzená alebo obmedzená čo do predmetu, podmienok a doby, počas ktorej sa uplatňuje. Konkurenčná doložka nesmie byť neprimeraná, nesmie obmedzovať činnosť osoby viazanej konkurenčnou doložkou viac, ako zodpovedá pravidlám poctivého obchodného styku. V prípade pochybností o jej primeranosti je dané právo súdu takú konkurenčnú doložku obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú“. 37. Zhrnutím vyššie uvedeného, je potrebné skonštatovať, že analogickou aplikáciou § 672a ObZ aj na iné zmluvné typy ako zmluvu o obchodnom zastúpení sa premieta ústavný princíp zakotvený v čl. 26 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu na neho, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú hospodársku činnosť (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR) a zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (čl. 35 ods. 2 Ústavy SR). 38. Uvedené však neplatí na § 669 ods. 1 písm. b) ObZ, ktorý nie je možné aplikovať ani analogicky, keďže neupravuje práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o prevode obchodného podielu obsahom najbližšie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje právo obchodného zástupcu na odstupné po ukončení zmluvy, pričom použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky je len okolnosťou, ktorá má vplyv na vyplatenie odstupného pre obchodného zástupcu. Okrem toho, predmetné ustanovenie neustanovuje jednak povinnú odplatnosť konkurenčnej doložky, ani nedopĺňa osobitnú náležitosť konkurenčnej doložky, v zmysle ktorej musí byť odplata za konkurenčnú doložku dojednaná osobitne, ako sa nesprávne odvolateľ domnieval. V tomto smere sú rovnako tak aj ďalšie nadväzujúce námietky odvolateľa týkajúce sa osobitne dojednanej výšky odplaty za konkurenčnú doložku nedôvodné, ako výpočet odplaty za konkurenčnú doložku, odčleniteľný výpočet odplaty za prevod obchodných podielov a uzatvorenie konkurenčnej doložky, zohľadnenie finančnej kompenzácie, kedy došlo k porušeniu konkurenčnej doložky, absencia odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde kedy a akým spôsobom prerokoval so žalovaným výšku finančnej kompenzácie osobitne za konkurenčné doložky atď. Podstatným v kontexte protiplnenia za dojednané konkurenčné doložky bolo iba kritérium primeranosti a vyváženosti, pričom v tomto smere je potrebné zdôrazniť, že protiplnenie bolo zohľadnené v dojednanej odplate, s čím žalovaný súhlasil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe ku konkurenčnej doložke, že námietky žalovaného neboli v procese uzatvárania zmlúv vypočuté, z čoho vyplýva vedomosť žalovaného o konkurenčných doložkách. Napriek údajne vysloveným námietkam žalovaného, ale aj rôznym návrhom strán konania vo vzťahu k výške odplaty za prevod obchodných podielov, tieto zmluvy žalovaný podpísal, pričom s ohľadom na popísaný priebeh kontraktačného procesu súdom prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia rozsudku a vyhlásení zmluvných strán v čl. V bod 5.4 zmlúv, nie je možné tieto považovať za uzatvorené pod nátlakom. Rovnako tak, ak súd prvej inštancie mal prihliadať aj na rokovania z mimoriadnych valných zhromaždení, z ktorých malo údajne vyplývať, že žalovaný bol dotlačený k prevodu obchodných podielov, záver súdu prvej inštancie so zohľadnením kontraktačného procesu bol postačujúci, a to najmä preto, že žalovaný mal a mohol podať žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na mimoriadnych valných zhromaždeniach. V prípade tvrdenia o konaní pod nátlakom, v rámci ktorých boli prijaté uznesenia na týchto mimoriadnych valných zhromaždeniach, nejde o skutkové okolnosti, ktoré by len definovali rokovania strán, ale o posudzovanie platnosti uznesení prijatých po takýchto „nátlakových rokovaniach“ na mimoriadnych valných zhromaždeniach. Vo vzťahu ku kontraktačnému procesu, je potrebné uviesť, že aj keď sa názory strán konania rozchádzali, a to najmä v otázke odplaty za prevod obchodných podielov, v konečnom dôsledku žalovaný po zaslaní zmluvnej dokumentácie, nemal k obsahu konkurenčných doložiek žiadnu pripomienku a zmluvy podpísal. 39. Z obsahu odôvodnenia rozsudku (bod 38. odôvodnenia) vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval § 672a ObZ priamo, ako kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchýlenie sa, aj keď súd prvej inštancie poukázal na čl. V bod 5.3 zmlúv o prevode obchodného podielu (bod 40. odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že v predmetnej veci bolo potrebné aplikovať § 672a ObZ a limity konkurenčnej doložky len primerane, teda analogicky. Súd prvej inštancie sa však napriek priamej aplikácii § 672a ObZ, správne zaoberal charakterom konkurenčnej doložky a v rámci primeranosti a vyváženosti konkurenčných doložiek dospel k záveru, že obmedzenie konkurenčnej činnosti žalovaného nad dva roky je v rozpore časovým obmedzením uvedeným v § 672a ObZ a v tejto

časti je preto aj neplatným. Uvedený záver je v prospech odvolateľa, a preto nie je dôvod sa ním bližšie zaoberať (zároveň je potrebné poznamenať, že na druhej strane žalobca nevysvetlil, prečo by dĺžka trvania piatich rokov bola odôvodneným a primeraným obmedzením konkurenčnej činnosti žalovaného). Vo vzťahu k ostatným obsahovým náležitostiam, súd prvej inštancie skonštatoval, že z konkurenčných doložiek vyplýva obmedzenie činnosti žalovaného na realitnú činnosť na geografickom území Bratislavského kraja, pričom protiplnenie bolo zohľadnené v dohodnutej odplate. Súd prvej inštancie posúdil dojednanie konkurenčných doložiek v zmluvách v ostatných častiach ako platné a odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, a preto je možné prijať záver o vecnej správnosti napadnutého rozsudku. 40. K argumentu odvolateľa, že žalovaný disponoval špecifickým know-how, pričom súd prvej inštancie nevysvetlil, čo mala chrániť konkurenčná doložka, odvolací súd pripomína, že práve podstatou a zmyslom konkurenčnej doložky je chrániť právo žalobcu na nerušené podnikanie v jeho už zabehnutej a fungujúcej podnikateľskej činnosti. Konkurenčná doložka je teda stanovená na ochranu oprávnených záujmov žalobcu pri jeho účasti v hospodárskej súťaži, ktorou sa chráni pred činnosťou žalovaného, ktorá by mala súťažnú povahu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný po uzatvorení zmlúv obsahujúcich konkurenčnú doložku je obmedzený vo využívaní svojej odbornej kvalifikácii len v obmedzenom rozsahu, čo však z tohto dôvodu nezakladá absolútnu neplatnosť konkurenčnej doložky. K uvedenému odvolací súd upozorňuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v rozsudku Remia a i./Komisia z 11.07.1985, ktorý uviedol, že konkurenčné doložky uvedené v zmluvách o prevode podniku (ktorá je obsahom a účelom blízka zmluve o prevode obchodného podielu), keďže v zásade zaručovali možnosť a účinnosť takéhoto prevodu prispievajú k posilneniu hospodárskej súťaže zvyšovaním počtu podnikov prítomných na relevantnom trhu, avšak pod podmienkou, že sú nevyhnutné na prevod prevádzaného podniku a že ich dĺžka trvania a pôsobnosť je striktne obmedzená na tento cieľ. V danej veci Súdny dvor poznamenal, že dotknutá dohoda o prevode podniku by sa nemohla uskutočniť v prípade absencie doložky, pretože predávajúci, ktorý osobitne poznal zvláštnosti prevádzaných podnikov, by si zachoval možnosť k sebe znovu prilákať svoju pôvodnú klientelu hneď po prevode a spôsobiť tak, že tento podnik by nebol životaschopný. Práve v uvedenom dôvode spočíva podstata dojednaných konkurenčných doložiek, keď ich cieľom bolo obmedziť žalovaného vo vykonávaní realitnej činnosti na území Bratislavského kraja bez písomného súhlasu žalobcu, a to priamo, nepriamo alebo prostredníctvom tretej osoby, teda vecným aj územným rozsahom špecifikovanej činnosti, ako aj spôsobu vo vykonávaní hospodársky súťažnej činnosti. Vo vzťahu k realitnej činnosti odvolací súd ešte dodáva, že táto je dostatočne určito vymedzená, čo rovnako tak podporuje záver o vyváženosti a primeranosti dojednaných konkurenčných doložiek (mimo časového obmedzenia nad dva roky). K určitosti pojmu realitná činnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na prílohu č. 2 k živnostenskému zákonu, ktorý definuje realitnú činnosť ako sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti ako viazanú živnosť. 41. Podmienkou dojednania konkurenčných doložiek v zmluvách o prevode obchodných podielov, tak ako už bolo vysvetlené vyššie, nebolo dojednanie ich odplatnosti a už vôbec nebolo podmienkou konkurenčných doložiek samostatné uvedenie výšky odplaty za tieto konkurenčné doložky. Súd prvej inštancie mohol v tomto smere len skúmať primeranosť hodnoty protiplnenia v kontexte limitov právneho inštitútu konkurenčnej doložky ako takej s ohľadom na účel zmluvy o prevode o obchodných podielov (teda či konkurenčná doložka nie je v rozpore so zákonom, neobchádza ho, nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi). V tomto smere sa súd prvej inštancie tiež zaoberal primeranosťou konkurenčných doložiek, keď okrem iného skonštatoval, že protiplnenie za obmedzenie konkurenčnými doložkami bolo zohľadnené v dohodnutej odplate za obchodné podiely, s čím žalovaný súhlasil. Práve v dôsledku plne prejavenej zmluvnej voľnosti strán aj v tom smere, že si strany spôsobom uvedeným v konkurenčných doložkách dojednali aj samotné protiplnenie, nie je dôvodným následné skúmanie výšky príjmov žalovaného v spoločnostiach Expat experts a Expat a už vôbec hodnoty obchodných podielov daných spoločností. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hodnota obchodných podielov a dojednanie výšky odplaty týchto obchodných podielov nemusí vyjadrovať ich reálnu hodnotu (v tomto smere sa ani neviedlo dokazovanie-znaleckým alebo odborným posúdením), nezávisí od hodnoty konkurenčnej doložky, keďže táto nie je povinnou náležitosťou odplatnosť a je výsledkom práve kontraktačného procesu, ktorého konečným výsledkom bolo prijatie návrhov zo strany žalobcu bez zaslania pripomienok k návrhom zmlúv. Práve naopak, bol to žalovaný, ktorý sa po sérii rokovaní týkajúcich sa zmlúv o prevode obchodného podielu, teda aj zavŕšením konečnej dohody o všetkých náležitostiach zmlúv vrátane konkurenčných doložiek, snažil urýchliť proces písomného uzatvorenia predmetných zmlúv. Rovnako tak, príjmy žalovaného (žalobca tieto rozporoval)

nie sú rozhodnými pre uzatvorenie konkurenčnej doložky, ktorej podmienkou nie je odplatnosť, ale len primeranosť a vyváženosť so zohľadnením všetkých limitov v nej dojednaných. Pokiaľ žalovaný argumentačne netvrdil v kontexte všetkých dojednaných limitov konkurenčných doložiek (opakovane odvolací súd uvádza, že tieto limity je potrebné vnímať v súhrne a v kontexte účelu uzatvorenej zmluvy) rozpor započítaného protiplnenia v hodnote obchodných podielov s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom (odplatnosť protiplnenia nevyplýva zo zákona, môže mať však vplyv na hodnotenie primeranosti a vyváženosti), nie je možné priznať argumentom odvolateľa o výške príjmov žalovaného relevanciu. Dojednanie protiplnenia zahrnuté v odplatách za prevod obchodného podielu predstavuje vyjadrenie vôle zmluvných strán, a prejavu zásady zmluvnej autonómie. V tomto smere nebola dôvodná ani námietka odvolateľa, že pri rokovaniach o prevode obchodných podielov nikdy nebolo stranami rokované o uzatvorení akéhokoľvek zákazu konkurencie, ak sám na druhej strane poukázal na e-mail zo dňa 31.08.2018, v ktorom na dopyt žalobcu odpovedal, že nemá záujem pokračovať v podnikaní v realitnej činnosti a celkovo pôsobiť v Bratislave a plánuje žiť a pôsobiť vo Viedni v prípade seriózneho odpredaja obchodného podielu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne vysvetlil, že po preskúmaní kontraktačného procesu nemal za to, že došlo k tvrdenému neserióznemu odpredaju obchodných podielov. Naopak pri uzatvorení zmlúv, žalovaný mal vedomosť o navrhovanej odplate za tento prevod, ako aj o obsahu konkurenčných doložiek, pričom ustanovenie, z ktorého vyplýva, že plnenie za konkurenčné doložky je zahrnuté v odplate, je dostatočne zrejmé a jasné, pričom nepripúšťa rozdielny výklad. Odvolací súd poukazuje na to, že výklad ustanovení zmluvy podľa výkladových pravidiel uvedených v § 266 ods. 1 až 4 ObZ je potrebný až vtedy, keď dôjde k situácii, že prejav vôle zmluvných strán nie je celkom zrozumiteľný, či určitý (bližšie pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/99,100,101/2009, 5Cdo/283/2010). Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/66/2002, uverejnené ZSP pod č. 81/2003). Návrhy na uzatvorenie zmlúv mal žalovaný v dostatočnom predstihu k dispozícii na pripomienkovanie ešte pred samotným podpisom zmlúv, a preto mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor oboznámiť sa s ich obsahom a jednotlivé navrhované zmluvné podmienky pripomienkovať. Skutočnosť, že žalovaný týmto spôsobom nepostupoval, predmetné zmluvy bez pripomienok podpísal, nie je možné hodnotiť ako konanie žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, prípadne v rozpore s dobrými mravmi. 42. Odvolateľ namietal aj nesprávnu interpretáciu normy § 11 ods. 1 živnostenského zákona, keď súd prvej inštancie nesprávne posúdil funkciu zodpovedného zástupcu, prostredníctvom ktorej žalovaný v spoločnosti Metropolita Estates len formálne zabezpečoval zákonné podmienky, avšak fakticky činnosť sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností nevykonával. Odvolací súd sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia rozsudku, keď uzavrel, že žalovaný ako zodpovedný zástupca umožnil spoločnosti Metropolitan Estates prevádzkovanie viazanej živnosti, čím vykonával realitnú činnosť nepriamo. Súd prvej inštancie správne ustálil, že od 17.06.2020 bol žalovaný zodpovedným zástupcom pre realitnú činnosť v obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates a rovnako tak, že vo vzťahu k tejto spoločnosti spoločnosť Expat a Expat experts vykonávali predmet podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitnú činnosť), ktorá mala konkurenčný charakter. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že v zmysle prílohy k živnostenskému zákonu je predmet podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) viazanou živnosťou, čo znamená, že predmetné podmienky musí spĺňať aj právnická osoba prostredníctvom zodpovedného zástupcu, ktorého je povinná ustanoviť a ktorý musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi (§ 7 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1, 6 živnostenského zákona). Vo všeobecnosti je preto možné zhrnúť, že zodpovedný zástupca pre určitý druh viazanej živnosti je osobou, ktorá umožňuje, aby obchodná spoločnosť mohla (legálne) vykonávať podnikateľskú činnosť v rámci predmetu viazanej živnosti. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť v rámci predmetu viazanej živnosti a pôvodne zapísaný zodpovedný zástupca prestal vykonávať predmetnú činnosť pre obchodnú spoločnosť, tak ako sa to stalo v tomto prípade, neznamená, že zabezpečenie osoby zodpovedného zástupcu v tejto spoločnosti už nie je nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie viazanej živnosti. Práve naopak, nevyhnutným predpokladom pre pokračovanie podnikateľskej činnosti v rámci predmetu viazanej živnosti v spoločnosti Metropolitan Estates po ukončení činnosti predchádzajúceho zodpovedného zástupcu v tejto spoločnosti, bol zápis nového zodpovedného zástupcu do živnostenského registra. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný svojim zápisom do živnostenského registra reálne umožnil vykonávanie konkurenčnej činnosti v predmete

viazanej živnosti-realitnej činnosti v spoločnosti Metropolitan Estates v období od 17.06.2020, teda v období, keď žalovaného obmedzoval záväzok zo zákazu konkurencie vyplývajúci z čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1. zmlúv o prevode obchodného podielu, keďže sa zaviazal nevykonávať realitnú činnosť bez predchádzajúceho písomného súhlasu nadobúdateľa aj nepriamo. 43. K námietke odvolateľa, že nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie ustálil, že došlo k porušeniu konkurenčných doložiek, keď nevyhodnotil ani jeden dôkaz preukazujúci výkon konkurenčnej činnosti, je potrebné práve poukázať na vyššie uvedený záver vyplývajúci z bodu 41. odôvodnenia rozsudku, z ktorého je úplne zrejmé, že tento záver ustálil na základe nepriameho vykonávania konkurenčnej činnosti ako osoby zodpovedného zástupcu v spoločnosti Metropolitan Estates v rozhodnom období. 44. Odvolateľ vo vzťahu k skutkovým vadám rozsudku namietal aj to, že žalovaný skutočne nevykonával konkurenčnú činnosť s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/101/99. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že citované rozhodnutie s ohľadom na rozdielnosť skutkového stavu (vylúčenie spoločníka a otázka zákazu konkurencie spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným), nie je aplikovateľný pre daný spor. Tak ako už bolo vysvetlené vyššie, zákaz konkurencie v zmysle § 65 ObZ, resp. § 136 ObZ nie je ani analogicky aplikovateľný na daný spor, keďže upravuje rozdielny obsah práv a povinností, a to vzťahy spoločnosti a osoby, ktorá podlieha zákazu konkurenčného konania v zmysle ustanovení ObZ o jednotlivých spoločnostiach. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, je upravený zákaz konkurencie konateľa spoločnosti vyplývajúci z § 136 ObZ, zatiaľ čo v danej veci mali strany zmluvne dojednaný rozdielny zákaz konkurencie prostredníctvom konkurenčnej doložky v čl. IV bod 4.4 od. 4.4.1 zmlúv o prevode obchodného podielu. Okrem toho, je treba skonštatovať, že aj vykonávanie konkurenčnej činnosti prostredníctvom osoby zodpovedného zástupcu, nie je len o formálnom zápise zodpovedného zástupcu v živnostenskom registri, ale aj o skutočnom nepriamom výkone tejto konkurenčnej činnosti, a to práve v dôsledku umožnenia výkonu podnikateľskej činnosti prostredníctvom osoby zodpovedného zástupcu spoločnosti Metropolitan Estates, ktorá v predmete podnikania - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) dosahovala z výkonu tejto predmetnej podnikateľskej činnosti zisk. V zmysle čl. IV bod 4.4 ods. 4.4.1 bol žalovaný povinný zdržať sa nielen priameho výkonu realitnej činnosti vo vlastnom mene, ale aj nepriameho výkonu prostredníctvom tretej osoby. Práve táto podmienka bola v rozhodovanom spore naplnená, keďže samotný zápis žalovaného ako zodpovedného zástupcu pre realitnú činnosť do živnostenského registra pri obchodnej spoločnosti Metropolitan Estates, predstavuje využitie jeho odborných znalostí a skúseností, čo bol zároveň aj nevyhnutný predpoklad, aby predmetná obchodná spoločnosť mohla v období od 17.06.2020 vykonávať konkurenčnú činnosť. 45. Na záver odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke odvolateľa o rozpore v bode 42, keď súd prvej inštancie uviedol, že porušenie konkurenčnej doložky do dvoch rokov od podpisu zmlúv je závažnejšie, ako keby k tomu došlo napr. po štyroch rokoch od podpisu dotknutých zmlúv s ohľadom na záver v bode 40. odôvodnenia rozsudku o neplatnosti konkurenčnej doložky nad dva roky. Predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie je uvedené v kontexte odôvodnenia dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie neuvažoval nad moderáciou zmluvnej pokuty. V tomto smere súd prvej inštancie okrem iného vysvetlil, že nie je dôvodné meniť zmluvnú pokutu, keďže táto nebola odstupňovaná podľa počtu rokov dodržiavania konkurenčnej doložky, ale bola dohodnutou pevnou sumou, čo je správny záver. Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie konkurenčnej doložky, tak ako správne uviedol žalobca, bola dojednaná v súlade s § 544 ods. 2 OZ, teda bola riadne uvedená jej výška, resp. spôsob jej určenia, na ktorej sa zmluvné strany dohodli, preto akákoľvek argumentácia, že jej výška mala vyplývať z výšky finančnej kompenzácie za zákaz konkurencie je irelevantná. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vysvetlil, že závažnejším porušením konkurenčnej doložky je jej porušenie do dvoch rokov podpisu zmlúv, čo je vo všeobecnej rovine, v prípade analogického aplikovania § 672a ObZ, správnym záverom. V kontexte záveru súdu prvej inštancie o priamej aplikácii § 672a ObZ, teda nie v prípade analogického uplatňovania § 672a ObZ, kedy je možné časové obmedzenie posúdiť s ohľadom na primeranosť a vyváženosť celej doložky a všetkých jej limitov (a kedy nevyhnutne nemusí znamenať vyhlásenie neplatnosti konkurenčnej doložky v rozsahu nad 2 roky za neplatnú), nie je uvedené tvrdenie vzťahujúce sa k tomuto posúdeniu. Avšak predmetné konštatovanie súdu prvej inštancie nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť predmetného rozhodnutia, a to ani vo vzťahu k moderácii zmluvnej pokuty, ktorú považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú s ohľadom na ďalšie dôvody uvedené v bode 42. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (najmä v dôsledku konania žalovaného v rozpore s poctivým obchodným stykom).

46. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania netrval na tom, že bolo porušené jeho právo vyjadrovať sa k dôkazom, kontradiktórnosť konania a princíp rovností zbraní, čím súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a preto sa uvedenou námietkou odvolací súd už bližšie nezaoberal. 47. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III., IV. ako vecne správny potvrdil. 48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).