Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/32/2023 1118200543 30. 10. 2024 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2024:1118200543.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, správca úpadcu: AT PRIMA, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 21, 851 04 Bratislava, IČO: 47 400 854, proti žalovanej: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., právne zastúpenému: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 36 811 874, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/1/2018-745 zo dňa 10.11.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/1/2018-745 zo dňa 10.11.2022 v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/1/2018-745 zo dňa 10.11.2022 v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3, § 57 ods. 2 – ods. 5, § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 – ods. 4, § 60 ods. 1 – ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že jednostranný právny úkon - úhrady peňažných záväzkov úpadcu AT PRIMA, s.r.o., IČO: 47 400 854, Panónska cesta 21, Bratislava, žalovanému bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu vedeného vo D., E., číslo účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vykonané dňa 20.05.21014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.000,- eur, dňa 26.05.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 20.000,- eur, dňa 02.06.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.850,05 eur, dňa 16.06.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 77,36 eur, dňa 07.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 100,00 eur, dňa 16.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 190,29 eur a dňa 30.01.2015 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 9.680,00 eur, sú voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8K/55/2016 neúčinné. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol výrokom II., že žalovaný je povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu AT PRIMA, s.r.o., sumu 34.897,70 eur. Vo zvyšku súd žalobu výrokom III. zamietol a vo výroku IV. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 08.01.2018 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to úhrad peňažných záväzkov žalovanej a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať v prospech konkurznej podstaty sumu 34.897,70
eur s úrokom z omeškania vždy odo dňa vykonania príslušnej úhrady úpadcom až do zaplatenia. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu z dokladov predložených zo strany úpadcu po začatí konkurzného konania zistil, že dňa 20.05.2014, 26.05.2014, 02.06.2014, 16.06.2014, 07.07.2014, 16.07.2014 a 30.01.2015 boli z účtu úpadcu realizované platby na účet žalovanej celkovo vo výške 34.897,70 eur. V čase, kedy úpadca uspokojoval pohľadávky žalovanej, vznikli a existovali pohľadávky iných veriteľov, ktorých pohľadávky zostali neuspokojené a ktoré boli prihlásené do konkurzu: a) Sociálna poisťovňa - pohľadávka z titulu neuhradenia penále z neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie 4 - 9/2014, 12/2014, 3 - 5/2015 a b)VÚB, a.s. - pohľadávka vo výške 488.980,31 eur z titulu Zmluvy o financovaní č. 11/ZP/2014 uzatvorenej dňa 11.03.2014, na základe ktorej veriteľ poskytol úpadcovi terminovaný úver vo výške 510.500,- eur a vo výške 212.137,31 eur z titulu Zmluvy o financovaní č. 11/ZP/2014 uzatvorenej dňa 11.03.2014, na základe ktorej veriteľ poskytol úpadcovi kontokorentný úver 350.000,- eur. Žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu - keďže bola a je jediným štatutárnym orgánom. V čase úhrad pohľadávok žalovanej mal úpadca na účte debetný účtovný zostatok. Pohľadávky úpadcu boli od 12.03.2014 založené v prospech zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., na zabezpečenie pohľadávky vo výške 890.000,- eur. Hnuteľné veci vo vlastníctve úpadcu boli od 12.03.2014 založené v prospech zabezpečeného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky vo výške 890.000,- eur. Nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu evidované na LV č. XXXX, k. ú. G., obec H., boli od 30.06.2014 založené v prospech zabezpečeného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky vo výške 890.000,- eur. Úpadca nadobudol predmetné pohľadávky na dražbe 21.05.2014 za sumu 420.000,- eur, pričom výška poskytnutých úverov predstavovala sumu 860.000,- eur. Z uvedeného vyplýva, že založený majetok úpadcu nepostačuje ani na uspokojenie prihlásených a zistených pohľadávok zabezpečeného veriteľa. Majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nestačí na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Úpadca bol v čase vykonávaných úhrad záväzkov žalovanej podľa priebežných účtovných závierok vyhotovených k dátumu tej ktorej úhrady v úpadku. Úpadca bol v úpadku aj podľa ročnej účtovnej závierky k 31.12.2014, nakoľko hodnota jeho záväzkov bola 840.597,- eur a presahovala hodnotu jeho majetku 761.456,- eur a taktiež podľa účtovnej závierky k 31.12.2015. Žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu, nakoľko je a bola spoločníkom i štatutárnym orgánom úpadcu. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu o tom, že by úpadca vedomý si svojho úpadku, plnil v prospech žalovanej spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Úpadca a žalovaná uzavreli dňa 21.05.2014 Zmluvu o pôžičke, pričom v procesnom postavení veriteľa vystupovala žalovaná a v procesnom postavení dlžníka úpadca. Predmetom zmluvy o pôžičke bola peňažná pôžička v sume 20.000,- eur a bola účelovo určená na zloženie dražobnej zábezpeky na kúpu administratívnej budovy G., I. H., pričom termín dražby bol stanovený na deň 21.05.2014, dražobníkom bola obchodná spoločnosť Dražobná spoločnosť, a.s. a bez tejto pôžičky by úpadca nebol v rozhodnom čase, t. j. v čase konania dražby, schopný zložiť dražobnú zábezpeku, lebo touto sumou nedisponoval. V prospech žalovanej bola pôžička vrátená pripísaním na jej účet dňa 26.05.2014 a suma bola potrebná pre úpadcu na rozvoj jeho podnikateľských aktivít a podnikateľskej činnosti v rámci jeho predmetu podnikania na v tom čase strategicky dôležitej prevádzky pre Nitru a okolie. Dňa 31.05.2014 úpadca a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola peňažná pôžička v sume 3.850,- eur, účelom pôžičky bol nákup spotrebného materiálu zo strany úpadcu, nevyhnutného pre podnikateľskú činnosť, pretože úpadca v tom čase nedisponoval finančnou hotovosťou na nákup nevyhnutného spotrebného materiálu pre výkon svojej podnikateľskej činnosti. Úpadca a žalovaná uzavreli dňa 17.09.2014 Zmluvu o pôžičke a predmetom tejto zmluvy o pôžičke bola peňažná pôžička v sume 9.680,- eur, ktorá bola použitá na zaplatenie akontácie na osobné motorové vozidla značky KIA RIO, ktoré bolo určené na podnikateľskú činnosť úpadcu. Veriteľ po vzájomnej pôžičke zaplatil akontáciu priamo na účet predajcu obchodnej spoločnosti Slovakia Auto, s.r.o. a následne bolo osobné motorové vozidlo prefinancované leasingovou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. a leasingovým nájomcom sa stal úpadca. Žalovaná má za to, že k zmenšeniu majetku úpadcu nedošlo, nakoľko úpadca uzavrel so žalovanou zmluvy o pôžičke a v týchto zmluvách bola riadne dohodnutá suma pôžičky, účel pôžičky, ako aj dátum splatnosti a z tohto dôvodu má žalovaná za to, že pre úpadcu pôžička nebola nevýhodná a už v žiadnom prípade jeho majetok žiadnym spôsobom neznižovala, resp. ukracovala. Spoločnosť úpadcu v roku 2014 v predlžení nebola aj napriek zápornej hodnote vlastného imania. Vychádzajúc z § 3 ods. 3 ZoKR, ktorý dáva prednosť znaleckému posudku pred účtovnou hodnotou, spoločnosť AT PRIMA, s.r.o., ani na základe znaleckého posudku z roku 2014 nebola v predĺžení - majetok bol vyšší ako záväzky o 237.945,- eur. Žalovaná je názoru, že predmetná žaloba je nedôvodná, úpadca nebol v predlžení v rozhodnom období a žiadala preto žalobu zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade boli zachované všetky podmienky pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom stanovené v § 57 ZoKR. Rovnako súd dospel k záveru, že právne úkony dlžníka ukrátili uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa súdu prvej inštancie v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov nebol úpadca spôsobilý uhrádzať splatné záväzky, ktoré deklaroval vo svojich účtovných dokladoch. Jedná sa o pohľadávky Sociálnej poisťovne a VÚB, a.s.. Je tak zrejmé, že úpadca v čase vyplatenia jednotlivých súm žalovanej mal viac ako dva peňažné záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní a rovnako je zrejmé, že hodnota záväzkov úpadcu presahovala hodnotu jeho majetku, čo mal súd dostatočne preukázané z čiastkových účtovných závierok vyhotovených ku dňu vykonania jednotlivých platieb. Je zrejmé, že v čase realizácie každého jedného bankového prevodu bola hodnota majetku úpadcu nižšia ako bola hodnota záväzkov. Čo sa týka obrany žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že hodnota majetku - nehnuteľností - určená znaleckými posudkami je vyššia a je potom zrejmé, že hodnota majetku presahovala hodnotu záväzkov, súd prvej inštancie túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť. Súd teda nespochybnil tvrdenie žalovanej, že pri stanovení hodnoty záväzkov a majetku má znalecký posudok prednosť. Nie však znalecký posudok vypracovaný znalcom v odbore Stavebníctvo, ale znalecký posudok vypracovaný znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie - oceňovanie a hodnotenie podnikov. Takýto znalecký posudok však v konaní predložený nebol. Znalecké posudky predložené žalovanou nie je možné podľa súdu prvej inštancie parciálne použiť pre posúdenie výšky majetku a záväzkov úpadcu. Rovnako tak odborné vyjadrenie predložené žalovanou nie je v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR postačujúce pri určenie hodnoty záväzkov a majetku úpadcu. Žalovaná podľa súdu prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by označenými dôkazmi preukázala inú hodnotu záväzkov a majetku úpadcu ako je uvedená v účtovných závierkach. Rovnako podľa súdu prvej inštancie neobstojí ani obrana žalovanej, že v konaní 8K/55/2016 súd dospel k záveru, že do predĺženia sa dostal úpadca až k 31.12.2015. Podľa súdu prvej inštancie z rozsudku sp. zn. 8K/55/2016 zo dňa 17.09.2018 vyplýva, že súd skúmal stav predĺženia zo súvahy k 31.12.2015, čo bolo v predmetnom konaní postačujúce (predmetom bola otázka, či si žalovaná splnila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu). Súd sa teda nezaoberal ekonomickým stavom úpadcu pred týmto dátumom a záver obsiahnutý v predmetnom rozhodnutí nevylučuje, že spoločnosť úpadcu bola v predĺžení v čase vykonania bezhotovostných platieb na účet žalovanej. Vzhľadom k uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetné úkony, ktorým žalobca odporuje, sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, t. j. úkonmi, ktoré neodôvodnene zvýhodňujú veriteľa úpadcu oproti iným veriteľom. Úpadca plnil žalovanej spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Je zrejmé, že v čase, keď bol v úpadku a nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, uhradil pohľadávku žalovanej vo výške 100 %. Nakoľko je žalovaná spriaznená s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá (v konaní nebol preukázaný opak). Uvedené úkony boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania, preto súd dospel k záveru, že bola splnená aj táto podmienka potrebná pre úspešné odporovanie zvýhodňujúcich právnych úkonov. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné úkony, ktorým žalobca odporuje, sú tiež ukracujúcimi právnymi úkonmi, pretože boli urobené s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol druhej strane známy (jedná sa o spriaznenú osobu s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak - čo sa v tomto prípade nestalo). Uvedené úkony boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, preto súd dospel k záveru, že bola splnená aj táto podmienka potrebná pre úspešné odporovanie ukracujúcim právnym úkonom. S ohľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, že určil neúčinnosť právnych úkonov úpadcu voči veriteľom a zaviazal žalovanú zaplatiť do konkurznej podstaty 34.897,70 eur. Súd prvej inštancie však zamietol žalobu v časti požadovaného príslušenstva, nakoľko dospel k záveru, že až určením neúčinnosti právnych úkonov úpadcu vzniká žalobcovi právo požadovať sumu 34.897,70 eur do konkurznej podstaty a žalovaný sa preto pred právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým určí neúčinnosť právnych úkonov, nedostal do omeškania a žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že tieto žalobcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 5. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca vo vzťahu k výroku III. z dôvodov, že výrok III. rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože rozhodnutie súdu má len deklaratórny charakter a právna neúčinnosť nastane ex tunc, t. j. ku dňu, kedy bol právny úkon urobený.
Preto je žalovaná od momentu vykonania úkonu v omeškaní. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2736/2007 zo dňa 31.08.2009, v zmysle ktorého predmetom konania o odporovacej žalobe je nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorá sa však len rozhodnutím súdu deklaruje a pôsobí ex tunc, ako aj na rozhodnutie VS ČR sp. zn. 13Cmo/295/2001 zo dňa 14.02.2002, podľa ktorého právo na plnenie z neúčinného právneho úkonu v sebe zahŕňa aj právo na príslušenstvo. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby výrok III. zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť príslušenstvo podľa žaloby. 6. Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním tiež žalovaná, a to vo vzťahu k výrokom I. a II. a svoje odvolanie odôvodnila tým, že nie je splnená základná podmienka pre uplatnenie odporovacej žaloby v zmysle § 59 ZoKR. Vykonanie právneho úkonu nebolo počas existencie úpadku. Ak úpadca nebol v úpadku, tak takýmto úkonom nie je možné odporovať. Z dôvodu spriaznenosti sa úpadok predpokladá, ak sa nepreukáže opak, tzv. vyvrátiteľná právna domnienka. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že na preukázanie (ne)predĺženia je možné použiť aj čiastkový znalecký posudok a zodpovedá to účelu ustanovenia § 3 ods. 3 ZoKR. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 273/2012-85 zo dňa 16.12.2015. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že znalecké posudky predložené žalovanou nie je možné parciálne použiť pre posúdenie výšky majetku a záväzkov úpadcu. Rovnako nesúhlasí s tým, že odborné vyjadrenie predložené žalovanou nie je v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR postačujúce pri určenie hodnoty záväzkov a majetku úpadcu. Žalovaná trvá na tom, že výklad slovného spojenia „pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku“ neznamená, že znalecký posudok musí byť vyhotovený ako celok na všetky zložky podniku a takýto názor je podľa žalovanej nesprávny a príliš formalistický. Znalecký posudok ako celok má relevanciu vtedy, pokiaľ rieši zložitú majetkovú štruktúru firmy a najmä má posudzovať očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, čo však nie je tento prípad. Účelom znaleckého posudku je vytvoriť reálny obraz o hodnote firmy. Pokiaľ by tak mohol urobiť čo i len čiastkový znalecký posudok na jednu zložku podniku, mal by mať relevanciu v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR, a to prednosť pred účtovnou hodnotou. Žalovaná v danom prípade použila znalecký posudok na jednu zložku majetku - nehnuteľný majetok preto, lebo je to pre ňu výhodnejšie a hlavne preto, že jej to zákon umožňuje. Reálna cena nehnuteľností bola v roku 2014 – 2015 iná ako ich účtovná hodnota. Ďalej je toho názoru, že nie je potrebné predkladať znalecký posudok na majetok a záväzky úpadcu ako celok, pretože by to bolo nehospodárne. Cena znaleckého posudku vyhotoveného za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty majetku a záväzkov je v súčasnosti cca 10.000,00 eur. Vyhotovenie takéhoto znaleckého posudku je pre žalovanú tiež veľmi náročné, nakoľko účtovníctvo firmy, ako aj všetky ostatné originálne dokumenty, boli odovzdané správcovi konkurznej podstaty. Pokiaľ zákonodarca umožnil žalovanému predložiť do konania znalecký posudok, aby preukázal skutočnú reálnu hodnotu podniku a iné položky majetku a záväzkov, mal by súd na tento dôkaz prihliadať aj keď ide iba o čiastkový znalecký posudok na jednu zložku majetku firmy. Výhodnosť a hlavne prednosť znaleckého posudku pred účtovnou závierkou predloženého žalovanou spočíva v tom, že účtovná cena predmetných nehnuteľností nie je trhová cena. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dané nehnuteľnosti boli úpadcom nakúpené v dražbe v exekučnom konaní č. EX 46/2014, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre. Súdny exekútor vykonal exekúciu predajom nehnuteľností podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku, pričom prvé kolo dražby nebolo úspešné a vykonala sa opätovná dražba. Nehnuteľnosti boli predané na opätovnej dražbe, kde platia špecifiká pre určenie vyvolávacej ceny (zníženie najnižšieho podania). Cena určená v exekučnom konaní je oveľa nižšia ako cena určená znaleckými posudkami. Cena nehnuteľností z účtovníctva úpadcu (obstarávacia cena) tak nie je reálnou cenou nehnuteľností (trhovou cenou) a znalecké posudky majú prednosť pred cenou nehnuteľností uvedenou v účtovníctve. Tvrdenia žalovanej, že účtovná cena nezohľadňovala trhovú cenu majetku úpadcu, podporuje aj cena hnuteľných vecí nakúpených v exekúcii, konkrétne zásoby. Práve tu dominuje veľký rozdiel medzi trhovou cenou a cenou v exekučnom konaní. Napr. žalovaná vydražila dňa 13.03.2014 v tom istom exekučnom konaní č. EX 46/2014 hnuteľné veci v dražbe. Tieto zásoby boli po inventúre č. 68 zo dňa 21.01.2014 evidované na sumu vo výške 578.327,21 eur. Žalovaná kúpila tieto zásoby za sumu vo výške 191.207,46 eur, t. j. za cenu nižšiu ako je dokonca cena uvedená v účtovníctva (578.327,21 eur). Znova išlo o opätovnú dražbu a podľa toho bolo aj vypočítané najnižšie podanie. Rozdiel medzi paradoxne teraz vyššou účtovnou cenou a obstarávacou cenou je -387.119,75 eur. Žalovaná namiesto znaleckého posudku na určenie hodnoty majetku a záväzkov predložila súdu odborné vyjadrenie. Odborné vyjadrenie pracuje s tzv. majetkovou metódou. Súd však toto odborné vyjadrenie považoval za nedostačujúce. Žalovaná s daným vyhodnotením tohto relevantného dôkazu ako nedostatočného nesúhlasí. Odborné vyjadrenie je možné požiť ako dôkaz v súdnom konaní podľa
CSP v prípadoch, ak sa v danom súdnom konaní rieši odborná otázka, čo je aj tento prípad a keď nastolená odborná otázka nie je natoľko zložitá, že je namieste použitie znaleckého posudku. Pokiaľ by súd prijal odborné vyjadrenie žalovanej za postačujúce v súlade s § 3 ods. 3 ZoKR, tak by bolo zrejmé, že konkrétny deň predĺženia je iný ako zistil súd. Konkrétny moment úpadku je stanovený až po dni 31.05.2015. Súd však určil za právne neúčinné právne úkony dlžníka urobené v priebehu rokov 2014 a 2015, pričom za základ svojej úvahy považuje účtovné závierky úpadcu k 31.12.2014 a 31.12.2015. V tejto súvislosti žalovaná poukázala opätovne aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8K/55/2016-892 zo dňa 17.09.2018, na základe ktorého bola žalovanej ako konateľke úpadcu vymeraná sankcia za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podstatou tohto sporu je ne(splnenie) povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti upravenej v § 11 ods. 2 ZoKR, kde súd riešil ako predbežnú otázku moment predĺženia dlžníka. Okresný súd Bratislava I zastal právny názor, že dlžník sa dostal do predĺženia v roku 2015, nakoľko konateľ úpadcu, vzhľadom na odbornú starostlivosť, mal od 31.12.2015, resp. od 28.06.2016, vedieť o predĺžení úpadcu. Žalobca s daným právnym názorom súhlasil. Pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že súd v konaní 8K/55/2016 neposudzoval predĺženie úpadcu aj za rok 2014, tak žalovaná uvádza, že žalobca mal možnosť, pokiaľ tvrdí, že dlžník bol v úpadku už v roku 2014, predložiť súdu do konania aj účtovnú závierku za rok 2014. Žalobca tak neurobil a z toho dôvodu bolo súdom v konaní sp. zn. 8K/55/2016 prejudikované predĺženie úpadcu od roku 2015. Konkrétny deň predĺženia už určilo odborné vyjadrenie. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil moment predĺženia úpadcu. Síce vykonal navrhovaný dôkaz predložený žalovanou – odborné vyjadrenie, ale považoval ho za nedostatočný, ako aj celú obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že účelom § 3 ods. 3 ZoKR je predovšetkým snaha o vytvorenie reálnej hodnoty majetku a záväzkov firmy. Ak žalovaná nerozporovala žiadne iné zložky majetku a nerozporovala ani záväzky úpadcu, tak odborné vyjadrenie je dostatočným zdrojom informácie o výške majetku firmy v rozhodnom období, pretože majetok firmy sa prepočíta len so znaleckými cenami, čo je veľmi jednoduchá metóda. Pokiaľ súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil moment predĺženia úpadcu, tak predmetné právne úkony úpadcu podľa výroku I. nie sú zvýhodňujúce a ani ukracujúce právne úkony a rozsudok je nezákonný. Žalovaná preto žiada, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovanej a zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne ako neodôvodnenú a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. 7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila napriek tomu, že jej odvolanie spolu s výzvou na vyjadrenie boli doručené dňa 01.02.2023. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril a uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a v súlade so zákonom, dobrými mravmi a spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi stranami sporu. Podstatou odvolania žalovanej je v podstate doslovné zopakovanie jej doterajších vyjadrení bez bližšieho súvisu s napadnutým rozhodnutím. Opätovne tak predkladá argumentáciu, s ktorou sa už súd nestotožnil. Odvolacím dôvodom je nesúhlas s právnym posúdením a s posúdením momentu predĺženia. K uvedenému sa žalobca vyjadroval už počas konania, preto iba stručne uvádza, že pri určení momentu predĺženia vychádzal z účtovných závierok úpadcu. Postup žalovanej, keď predkladá iba čiastkové znalecké posudky, neumožňuje zistiť predĺženie, pričom žalovaná nepredložila znalecký posudok, ktorý by posúdil predĺženie na základe hodnoty majetku a záväzkov. Za znalecké posudky nie je možné považovať ani odborné vyjadrenia. Pri hodnote nehnuteľností neboli zohľadnené viaznuce ťarchy, rovnako nie je možné sa stotožniť s tým, že ceny na dražbe sú nižšie, práve naopak, licitovaním môžu ísť hore. Tvrdenie žalovanej, že z konania, kde bolo rozhodnuté o sankcii za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, vyplýva, že moment predĺženia úpadcu je stanovený až po dni 31.05.2015, sú účelové, pričom súd vychádzal iba z účtovnej závierky predloženej žalobcom, ktorá postačovala na preukázanie omeškania žalovanej, nemožno to však považovať za prvý a jediný moment predĺženia. Úpadca bol v čase každého odporovaného právneho úkonu v úpadku, čo vyplýva aj zo zákonného predpokladu vzhľadom na spriaznenosť žalovanej s úpadcom. Žalovaná v stave vedomosti úpadku si uhrádzala svoje spriaznené pohľadávky vo výške 100 %, pričom tu existovali aj pohľadávky prihlásených veriteľov, na ktorých uspokojenie úpadca nemal. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že úkony dlžníka napĺňajú znaky zvýhodňujúceho aj ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti výroku III. rozsudku nie je dôvodné. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že odvolanie žalovanej podané proti výrokom I. a II. rozsudku je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku IV. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov – úhrad peňažných záväzkov úpadcu AT PRIMA, s.r.o., IČO: 47 400 854, žalovanému bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu vedeného vo D., E., číslo účtu F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vykonané dňa 20.05.21014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 1.000,- eur, dňa 26.05.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 20.000,- eur, dňa 02.06.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 3.850,05 eur, dňa 16.06.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 77,36 eur, dňa 07.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 100,00 eur, dňa 16.07.2014 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 190,29 eur a dňa 30.01.2015 na účet F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 9.680,00 eur, voči konkurzným veriteľom v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8K/55/2016. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť v prospech konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 34.897,70 eur, a to spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm odo dňa vykonania úhrady až do zaplatenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú dôvodne s tým, že právne úkony posúdil ako úkony ukracujúce a zvýhodňujúce, na základe čoho zároveň rozhodol o povinnosti žalovanému zaplatiť v prospech konkurznej podstaty požadovanú sumu 34.897,70 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania. V prípade nároku na náhradu trov konania, tento priznal žalobcovi ako úspešnému. Na úpadcu bol konkurz vyhlásený uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 5/2017 dňa 09.01.2017 (č. l. 22 spisu). Na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby predložil žalobca o. i. prihlášky pohľadávok jednotlivých veriteľov (č. l. 30-39), účtovné závierky úpadcu zostavené ku dňu 20.05.2014 (č. l. 41-52 spisu), ku dňu 26.05.2014 (č. l. 53-64 spisu), ku dňu 02.06.2014 (č. l. 65-76 spisu), ku dňu 16.06.2014 (č. l. 77-88 spisu), ku dňu 07.07.2014 (č. l. 89-100 spisu), ku dňu 16.07.2014 (č. l. 101-112 spisu), ku dňu 30.01.2015 (č. l. 113-124 spisu), ku dňu 31.12.2014 (č. l. 125-136 spisu) a ku dňu 31.12.2015 (č. l. 137-148 spisu), ku dňu 03.06.2014 (č. l. 434-445 spisu), ku dňu 08.07.2014 (č. l. 446-457 spisu), ku dňu 17.06.2014 (č. l. 458-469 spisu), ku dňu 17.07.2014 (č. l. 470-481 spisu), ku dňu 27.05.2014 (č. l. 482-493 spisu), ku dňu 31.01.2015 (č. l. 494-505 spisu), ku dňu 21.05.2014 (č. l. 506-517 spisu), ku dňu 26.04.2014 (č. l. 526-531 spisu), ku dňu 16.06.2014 (č. l. 532-537 spisu), ku dňu 16.07.2014 (č. l. 538-543 spisu), ku dňu 05.09.2014 (č. l. 544-549 spisu), ku dňu 01.10.2014 (č. l. 550-555 spisu), ku dňu 16.10.2014 (č. l. 556-561 spisu), ku dňu 21.11.2014 (č. l. 562-567 spisu), ku dňu 30.12.2014 (č. l. 568-573 spisu), ku dňu 06.02.2015 (č. l. 574-579 spisu), ku dňu 05.03.2015 (č. l. 580-587 spisu), ku dňu 10.04.205 (č. l. 586-591 spisu), ku dňu 04.05.2015 (č. l. 592-597 spisu), ku dňu 27.06.2015 (č. l. 598-603 spisu), ku dňu 06.07.2015 (č. l. 604-609 spisu), ku dňu 03.08.2015 (č. l. 610-615 spisu), ku dňu 10.09.2015 (č. l. 616-621 spisu), ku dňu 08.10.2015 (č. l. 622-627 spisu), ku dňu 02.10.2014 (č. l. 628-633 spisu), ku dňu 04.08.2015 (č. l. 634-639 spisu), ku dňu 05.05.2015 (č. l. 640-645 spisu), 06.03.2015 (č. l. 646-651 spisu), 06.09.2014 (č. l. 652-657 spisu), 07.02.2015 (č. l. 658-663 spisu), 07.07.2015 (č. l. 664-669 spisu), 09.10.2015 (č. l. 670-676 spisu), 11.04.2015 (č. l. 676-681 spisu), 11.09.2015 (č. l. 682-687 spisu), 17.06.2014 (č. l. 688-693 spisu), 17.07.2014 (č. l. 694-699 spisu), 17.10.2014 (č. l. 700-705 spisu), 22.11.2014 (č. l. 706-711 spisu), 27.04.2014 (č. l. 712-717 spisu), 28.06.2015 (č. l. 718-723 spisu), 31.12.2014 (č. l. 724-729 spisu). Žalovaná predložila na preukázanie svojich tvrdení zmluvy o pôžičke (č. l. 205, č. l. 207, č. l. 208, č. l. 209 spisu), Znalecký posudok č. 20/2014 z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - haly s príslušenstvom v k. ú. H. – G. na J. XX (č. l. 211-234 spisu), výpisy z účtu (č. l. 235, č. l. 260 spisu), Znalecký posudok č. 135/2014 z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti – zapísaných na LV č. XXXX - priestor č. XX-X H. C. XX a na LV č. XXXX – pozemok v k. ú. B. – J. (č. l. 236-253 spisu), odborné vyjadrenie na hodnotu záväzkov a hodnotu majetku úpadcu (č. l. 254-259 spisu), odborné vyjadrenie na zistenie hodnoty majetku spoločnosti za účelom zistenia predĺženia úpadcu vypracované A. I. (č. l. 282-295 spisu), Znalecký posudok č. 121/2013 z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti – haly č. 592 zapísanej na LV č. XXXX na J. XX D. H. (č. l. 304-330 spisu) a zápisnicu o dražbe hnuteľných vecí (č. l. 413-420 spisu). 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku III. rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnutý výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu v časti výroku III. a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že až určením neúčinnosti právnych úkonov úpadcu vzniká žalobcovi právo požadovať plnenie do podstaty v zmysle § 63 ZoKR, z čoho vyplýva, že pred právoplatným rozhodnutím o určení neúčinnosti právnych úkonov sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením peňažnej náhrady v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Odvolací súd uvádza, že práva z neúčinného právneho úkonu môže uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý uplatnil odporovateľnosť. Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Je síce potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie o určení neúčinnosti právneho úkonu má deklaratórny účinok a neúčinnosť právneho úkonu nastáva ex tunc, avšak následok neúčinného právneho úkonu v podobe povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu v prospech podstaty úpadcu nevzniká spätne do minulosti, ale tento nárok môže vzniknúť iba v dôsledku určenia neúčinnosti právneho úkonu a túto je možné určiť len prostredníctvom rozhodnutia incidenčného súdu, nakoľko zákon (ZoKR) rieši právne dôsledky odporovateľnosti len v prípade, ak právnu neúčinnosť vysloví súd. Je preto nepochybné, že nárok na úhradu peňažnej náhrady vzniká v prípade, ak dôjde k určeniu neúčinnosti právneho úkonu súdom. Bez súdneho určenia neúčinnosti právneho úkonu nárok na peňažnú náhradu v prospech podstaty nevznikne, z čoho vyplýva, že žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s plnením peňažnej náhrady v prospech podstaty pred rozhodnutím súdu. Aj keď účinky neúčinnosti právneho úkonu nastávajú ex tunc, takýto režim neplatí pre peňažnú náhradu. Uvedený záver podporuje aj samotné ustanovenie § 63 ZoKR, podľa ktorého na poskytnutie plnenia v prospech podstaty sú povinní tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo. Ak je teda jednou z podmienok uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, potom nemôže táto povinnosť vzniknúť pred uplatnením práva odporovať právnemu úkonu. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že súd prvej inštancie v prípade nároku žalobcu na príslušenstvo (úrok z omeškania) správne konštatoval, že žalovaná sa s plnením peňažnej náhrady nedostala do omeškania, a preto žalobu žalobcu správne v tejto časti výrokom III. zamietol. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku III. napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti výroku III. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 17. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 18. Odvolací súd ďalej preskúmal odvolanie žalovanej, ktorá napadla výroky I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. V prvom rade odvolací súd uvádza, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého pre posúdenie hodnoty záväzkov a majetku (ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie úpadku dlžníka v čase vykonania napadnutých právnych úkonov), je potrebné predložiť znalecký posudok z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Oceňovanie a hodnotenie podnikov, nemá oporu v zákone. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 ZoKR, podľa ktorého sa pri určení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť. Je tak zrejmé,
že z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť na predloženie znaleckého posudku z odboru a odvetvia, ktoré uvádza súd prvej inštancie. Rovnako predmetné ustanovenie nevylučuje určenie hodnoty majetku znaleckým posudkom z odboru stavebníctva ako predložila žalovaná. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa so znaleckými posudkami predloženými ako listinnými dôkazmi a zaoberať sa v nich obsiahnutými skutočnosťami. Odvolací súd považuje za dôležité tiež uviesť, že hodnota záväzkov v konaní nebola žalovanou spochybnená, preto ani nebol dôvod predkladať dôkazy ohľadne hodnoty záväzkov úpadcu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno pri určení hodnoty záväzkov, je preto bez právnej relevancie a navyše táto povinnosť ťažila primárne žalobcu a ním tvrdené skutočnosti ohľadne hodnoty záväzkov žalovaná v konaní nespochybnila ani nepopierala. Na uvedené správne žalovaná poukazuje aj v podanom odvolaní. Žalovaná namietala iba hodnotu majetku, a preto ňou predložené dôkazy boli postačujúce pre určenie hodnoty majetku. Následnú otázku predĺženia úpadcu bolo potrebné riešiť v nadväznosti na všetky predložené dôkazy a v ich vzájomnej súvislosti. Navyše neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca úpadok dlžníka vyvodzoval iba z účtovných závierok, ktoré obsahujú účtovné hodnoty majetku a nemusia vyjadrovať reálnu hodnotu majetku, na čo opakovane poukazovala aj žalovaná. Žalobca ako správca na snahu žalovanej o vyvrátenie jeho tvrdení o predĺžení úpadcu reagoval opätovným predkladaním ďalších účtovných závierok a v žiadnom následnom vyjadrení nespochybnil hodnoty majetku uvedené v znaleckých posudkoch predkladaných žalovanou, ani nevysvetlil rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku uvedenou v účtovných závierkach a hodnotou majetku podľa znaleckých posudkov. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že čiastkové znalecké posudky neumožňujú zistiť predĺženie úpadcu, s čím odvolací súd nemôže súhlasiť, nakoľko ak je známa hodnota záväzkov, tak aj v prípade vlastníctva čo i len jednej veci (hnuteľnej/ nehnuteľnej) úpadcom, ktorá by postačovala na ich úhradu v čase sporných právnych úkonov, by znalecký posudok určujúci hodnotu tejto veci postačoval na preukázanie predĺženia dlžníka, resp. neexistencie jeho predĺženia. V prejednávanej veci ide podľa žalobcu o zvýhodňujúci právny úkon spriaznenej osoby s úpadcom, pričom spriaznenosť medzi žalovanou a úpadcom v konaní bola nesporná. V danom prípade tak zákon predpokladá úpadok, ak sa nepreukáže opak, t. j. jedná sa o tzv. vyvrátiteľnú právnu domnienku. V prípade vyvrátiteľnej právnej domnienky môžu v konaní nastať len dve možné situácie – buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). Dôkazy predložené v konaní žalovanou (znalecké posudky a odborné vyjadrenia) podľa odvolacieho súdu predstavovali dôkazy, ktoré sú spôsobilé byť dôkazom o opaku spornej skutočnosti (predĺženia dlžníka v čase jednotlivých právnych úkonov) rozhodnej pre posúdenie nároku na určenie neúčinnosti právnych úkonov. Nebolo povinnosťou žalovanej predkladať dôkazy o celkovej ekonomickej situácii úpadcu v čase jednotlivých právnych úkonov, najmä nie v situácii, kedy hodnotu záväzkov v konaní nespochybnila. Záver súdu prvej inštancie o zvýhodňujúcich a ukracujúcich právnych úkonoch je tak minimálne predčasný, keď je nepochybné, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy. Na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovanou predložené dôkazy na vyvrátenie tvrdenia žalobcu o úpadku dlžníka v čase právnych úkonov odmietol vykonať, dôvodne uplatnila žalovaná v podanom odvolaní a jej odvolanie je v tejto časti dôvodné. 19. Žalovaná v konaní predložila aj ďalšie dôkazy, a to odborné vyjadrenia na posúdenie predĺženia úpadcu v rozhodnej dobe. Podľa odvolacieho súdu sa aj v tomto prípade jedná o dôkaz, ktorým žalovaná preukazovala, či sa v čase vykonania právnych úkonov, ktorých určenia neúčinnosti sa žalobca domáha, dlžník nachádzal v úpadku alebo nie, čo malo zásadný význam pre posúdenie splnenia podmienok odporovateľnosti, či podmienok ukracujúceho, resp. zvýhodňujúceho charakteru právnych úkonov. Je nepochybné, že aj v tomto prípade ide o dôkazy, ktorými bola minimálne spochybnená vyvrátiteľná právna domnienka o úpadku dlžníka, a to minimálne v otázke jeho predĺženia. Strohý a podrobnejšie nevysvetlený záver súdu prvej inštancie, že odborné vyjadrenie nie je v zmysle § 3 ods. 3 ZoKR postačujúce pri určení hodnoty záväzkov a majetku úpadcu, je nesprávny. Ako už bolo uvedené, hodnotu záväzkov žalovaná nespochybňovala a odborné vyjadrenia, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, vypovedajú o skutočnosti, že dlžník nebol v čase vykonania právnych úkonov v úpadku vo forme predĺženia. Odborné vyjadrenie 1 (č. l. 254-259 spisu) určilo rozdiel majetku a záväzkov po zohľadnení RH, keď uvažuje so znaleckým posudkom (rok 2013 – majetok vyšší ako záväzky o 650.115,eur, rok 2014 – majetok vyšší o 237.945,- eur, spoločnosť úpadcu nebola v predĺžení ani 31.12.2014, ani v januári 2015). Odborné vyjadrenie 2 (č. l. 282-295 spisu) uvádza, že spoločnosť úpadcu nebola v predĺžení ku dňu 31.12.2014, ani začiatkom januára 2015 a ani ku dňu 31.05.2015. Je absolútne zrejmé, že žalovaná sa týmito dôkazmi snažila preukázať, že úpadca v čase sporných právnych úkonov
nebol predĺžený. Žalovaná nimi reagovala na tvrdenia žalobcu o predpoklade úpadku, preto sa ich obsahom súd prvej inštancie mal zaoberať a údaje v ňom vyhodnotiť s ohľadom na ostatné vykonané dôkazy. 20. V neposlednom rade žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie v prípade dôkazu – právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 8K/55/2016, v ktorom súd rozhodol o sankcii za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas na to povinnou osobou. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodnutím v predmetnej konkurznej veci bol skúmaný stav predĺženia k 31.12.2015 a konkurzný súd neskúmal stav úpadcu pred týmto dátumom. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru, keďže samotné rozhodnutie sa v spise nenachádza a z obsahu spisu nevyplýva, že by spis sp. zn. 8K/55/2016 bol pripojený, alebo že by sa s jeho obsahom súd prvej inštancie oboznámil iným spôsobom. Nie je tak zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie uvádzal skutočnosti, ktoré mali byť obsahom rozhodnutia konkurzného súdu. Za danej situácie tak ide zrejme iba o tvrdenia strán sporu, ktoré interpretovali dané rozhodnutie vo svojich vyjadreniach odlišne a ktoré súd prvej inštancie prevzal bez toho, aby si ich obsah overil, pričom tieto vyhodnocoval v neprospech žalovanej bez riadneho oboznámenia sa so samotným rozhodnutím. Odvolací súd uvádza, že v konaniach o uloženie sankcie za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sa skúma, kedy došlo k úpadku dlžníka a následne, kedy sa štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho orgánu prvýkrát mohol dozvedieť o povinnosti podať návrh na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na posúdenie včasnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo potrebné určiť v prvom rade okamih úpadku, od ktorého plynula povinnej osobe lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Bolo preto potrebné, aby súd prvej inštancie riadne vysvetlil, prečo neakceptuje záver konkurzného súdu o existencii predĺženia úpadcu až ku dňu 31.12.2015. Nakoľko však odvolací súd nemal možnosť oboznámiť sa s rozhodnutím konkurzného súdu (a s ohľadom na obsah spisu sa s týmto neoboznámil ani súd prvej inštancie), závery prijaté súdom prvej inštancie o nedôvodnej obrane žalovanej vo vzťahu k rozhodnutiu sp. zn. 8K/55/2016 sú aj v tomto prípade predčasné. Je zrejmé, že žalovaná sa jednotlivými predloženými a označenými dôkazmi snažila spochybniť vyvrátiteľnú právnu domnienku o úpadku dlžníka v čase jednotlivých právnych úkonov minimálne v rozsahu jeho predĺženia, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s týmito dôkazmi riadne vysporiadať a posúdiť otázku úpadku dlžníka v rozhodnej dobe. Vzhľadom na uvedené aj v tomto prípade vyhodnotil súd odvolaciu námietku žalovanej ako dôvodnú. 21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať s tým, že súd prvej inštancie sa bude v prvom rade zaoberať otázkou splnenia podmienok podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov úpadcu, teda či majetok úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov stačí/nestačí na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Odporovacia žaloba totiž neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov, ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Náležité zistenie majetku dlžníka je preto nevyhnutné z dôvodu, že odporovacia žaloba nemôže byť voči dlžníkovi úspešná, ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Len v prípade, ak dôjde súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby z pohľadu ustanovenia § 57 ods. 4 ZoKR, bude jeho povinnosťou zaoberať sa ďalej posúdením, či sa jedná o zvýhodňujúce alebo ukracujúce právne úkony v zmysle príslušných ustanovení ZoKR. Pri rozhodovaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať dôkazmi, ktoré žalovaná strana v spore predložila (znalecké posudky, odborné vyjadrenia a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/55/2016 o uložení sankcie podľa § 11 ZoKR), s ohľadom na ich náležitosti posúdi tiež, o aký dôkazný prostriedok sa v zmysle CSP jedná a následne ich spôsobom súladným so zákonom vykoná. Svoje nové rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie náležite a presvedčivým spôsobom odôvodní a v odôvodnení sa vysporiada so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy. 23. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).