Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/56/2023 1114211317 30. 09. 2024 JUDr Janka Richterová ECLI:SK:KSBA:2024:1114211317.9
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: v spore žalobcu: I.. S. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q., N. Č.. X, zastúpeného Škubla & partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 25, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenská informačná služba, so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 39 a 2/ Slovenská informačná služba, so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 39, o ochranu osobnosti a náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. marca 2017 č. k. 15C/73/14-519 v spojení s uznesením zo dňa 11. júla 2017 č. k. 15C/73/14-594, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca s ohľadom na výsledok konania o ústavných sťažnostiach (nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.11.2012 č. k. III. ÚS 97/12-229, nález zo dňa 2.2.2016 č. k. III. ÚS 490/15-367) a po zamietnutí žalôb v rámci správneho súdnictva, buď podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z. z. (pre nezákonné sledovanie žalobcu po zrušení nezákonných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave) alebo podľa § 13 OZ požadoval ochranu práva na súkromie. 2. Žalobca po viacerých zmenách žaloby sa konkrétne domáhal určenia, že postupom žalovaného 2/, ktorý spočíval v neoprávnenom používaní informačno-technických prostriedkov a v neoprávnenom vyhotovení záznamov a iných výsledkov, povolených na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.11.2005 sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, zo dňa 18.05.2006 sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 a zo dňa 26.01.2006 sp. zn. Ntt-2-D-100/2006, došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti. 3. Požadoval tiež uloženie povinnosti žalovaným 1/a 2/ zdržať sa akéhokoľvek používania záznamov a iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov povolených na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. NU-3-D-2879/2005 z 23.11.2005 (súhlas 1/), na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. NU-3-D-482/2006 z 18.05.2006 (súhlas 2/) a na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. NK-2-D-100/2006 z 26.01.2006 (súhlas 3), ktoré sa nachádzajú v dispozičnej sfére Slovenskej informačnej služby, najmä v spisoch Slovenskej informačnej služby sp. zn. „63/950", „63/956" a „54", ako aj v akýchkoľvek iných spisoch Slovenskej informačnej služby, vrátane zvukových alebo iných záznamov, úplných alebo čiastočných, priamych alebo nepriamych, doslovných alebo upravených prepisov záznamov, správ o používaní informačno-technických prostriedkov, správ o ukončení používania informačno-technických prostriedkov, „zvodiek" (spravodajských informácií) poskytovaných ústavným činiteľom alebo iným štátnym orgánom, vrátane ich kópií, prepisov a analytických interpretácií (popisov), ako aj vrátane akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-
technických prostriedkov alebo akýchkoľvek údajov z použitia informačno-technických prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či išlo o prepisy v písomnej alebo akejkoľvek inej podobe, a bez ohľadu na to, v akej forme zachytávali, analyzovali alebo inak spravodajským spôsobom spracovávali obsah záznamov a iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov, vrátane uloženia obsahu takýchto záznamov alebo iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov spôsobom, ktorý zabráni každému, okrem súdu, prístupe k nim, zdržať sa akéhokoľvek vyhotovovania takýchto záznamov a iných výsledkov takéhoto použitia informačno-technických prostriedkov a zdržať sa akéhokoľvek neoprávneného spracúvania osobných údajov žalobcu, ako aj iných údajov o žalobcovi alebo týkajúcich sa súkromia žalobcu, získaných alebo zhromaždených v súvislosti s vyhotovením a nezničením takýchto záznamov alebo iných výsledkov takéhoto použitia informačno-technických prostriedkov, vrátane využívania alebo uchovávania takýchto údajov. 4. Ďalej voči žalovanému 1/ požadoval uloženie povinnosti vyradiť a zničiť všetky záznamy a akékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov uvedené v bode 1. výroku tohto rozsudku, minimálne však ich kópie a úplné prepisy, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, eventuálne aby súd vydal rozsudok, podľa ktorého je žalovaný 1/ povinný vyradiť a zničiť všetky záznamy a akékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov uvedené v bode 1 výroku tohto rozsudku, minimálne však ich kópie a úplné prepisy, a vo všetkých ostatných údajoch uložených podľa § 17 ods. 6 zák. č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov vymazať akékoľvek osobné údaje žalobcu, ako aj iné údaje o žalobcovi alebo týkajúce sa súkromia žalobcu, ktoré boli získané alebo zhromaždené v súvislosti s používaním informačno-technických prostriedkov na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave uvedených v bode 1. výroku tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 5. Napokon sa voči žalovanému 1/ domáhal uloženia povinnosti doručiť žalobcovi na adresu advokátskej kancelárie Škubla & Partneri s.r.o., sídlo Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, kópiu zápisnice o zničení záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov uvedených v bode 1. výroku tohto rozsudku alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov, ktoré mali byť zaznamenané v zápisnici o ich zničení, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, eventuálne aby súd vydal rozsudok, podľa ktorého je žalovaný 1/ povinný doručiť žalobcovi na adresu advokátskej kancelárie Škubla & Partneri s.r.o., sídlo Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, kópiu zápisnice o zničení záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov uvedených v bode 1. výroku tohto rozsudku alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov, ktoré mali byt' zaznamenané v zápisnici o ich zničení, ako aj písomné oznámenie o vymazaní osobných údajov žalobcu, ako aj iných údajov o žalobcovi alebo týkajúcich sa súkromia žalobcu z údajov uložených podľa § 17 ods. 6 zák. č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, ktoré boli získané alebo zhromaždené v súvislosti s používaním informačnotechnických prostriedkov na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave uvedených v bode 1. výroku tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 6. Súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že v žiadnom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. zo strany SIS, ktorá vykonávala použitie informačno-technických prostriedkov (ITP) na základe v tom čase zákonne vydaných dotknutých súhlasov vecne príslušného súdu; tieto boli až následne zrušené v konaní pred Ústavným súdom SR. Dospel tiež k záveru o tom, že s ohľadom na súhlasy príslušného súdu s použitím ITP konanie žalovaných, v rámci ktorého boli záznamy získané, nemožno považovať ani za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, a to ani v prípade, ak sa po ich získaní preukáže, že súhlasy boli zrušené. 7. V časti požadovaného vyradenia a zničenia všetkých záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia ITP dospel k záveru, že v tejto časti je petit žaloby nevykonateľný. Navyše podľa žalovaného 2/ výsledky ITP boli zničené ešte pred rozhodnutím ústavného súdu v roku 2016 a výsledky v poradí druhého použitia ITP boli v súlade so zákonom uložené. Zápisnicu o zničení záznamu zo dňa 02.04.2008 nebol povinný podpisovať sudca, pretože v tom čase nešlo o nezákonne získaný záznam alebo iný výsledok (§ 7 ods. 4 zák. č. 166/03 Z. z.). Žalobca potom bezdôvodne požaduje zničenie záznamov v prítomnosti sudcu. Bez akéhokoľvek právneho základu požaduje doručenie kópie zápisníc o ich zničení, keď zák. č. 46/1993 v spojení so zák. č. 215/2004 Z. z. a zák. č. 166/2003 Z. z. takúto povinnosť neukladajú. Dospel tiež k záveru, že pokiaľ by aj existovali záznamy z použitia ITP, všeobecný súd nemá v občianskoprávnom konaní právomoc žalovaným uložiť, ako majú nakladať so získanými informáciami
a s ich evidenciou. Neprihliadol na žalobcovu argumentáciu o tom, že výsledky nasadeného ITP sú bežne dostupné na internetových stránkach, keďže žalobca neosvedčil, kedy a akým spôsobom bol nezákonne získaný záznam žalovanými protiprávne použitý. 8. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že postupom žalovanej došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti, takto formulovaný petit podľa záverov súdu nemá oporu v zákone č. 514/2003 Z. z. a pri uplatnení nárokov podľa tohto zákona žalovaná 2/ nie je vecne pasívne legitimovaná. Žalovaného 2/ nepovažoval za orgán štátu, ktorý by štát zastupoval podľa § 4. 9. Žalobca sa vo včas podanom rozsiahlom odvolaní domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia žalobe. Predovšetkým nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k zásahu do jeho osobnostných práv len z dôvodu, že v čase použitia ITP žalovaný 2/ postupoval na základe právoplatných súhlasov príslušného súdu. Poukázal na závery ústavného súdu v rozhodnutiach, ktorými boli jednotlivé súhlasy na použitie ITP zrušené (bod 1), v zmysle ktorých v našom právnom poriadku má žalobca dostatočné možnosti na ochranu svojich práv pred všeobecným súdom, teda ústavný súd ponechal na všeobecnom súde, aby dovŕšil právnu ochranu žalobcu. Poukázal tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej uchovávanie informácií, týkajúcich sa súkromného života osoby, ako aj ich používanie a nemožnosť napadnutia ich správnosti predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktorému sa poskytuje ochrana v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru (M.. D. F.. D.). Zdôraznil, že právne posúdenie veci je vždy na strane súdu, on sa domáhal ochrany podľa dvoch právnych predpisov, podľa zák. č. 514/2003 Z. z., resp. podľa ust. § 13 OZ a bolo len na posúdení súdu, ako uplatnený nárok bude právne kvalifikovať. Zastával názor, že požadovaný určovací petit obstojí podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., keďže smeruje k zmierneniu následkov zásahu do osobnostných práv žalobcu a ustanovenie počíta s možnosťou uspokojenia nemajetkovej ujmy aj inak, než v peniazoch. Vyčítal súdu porušenie práva na spravodlivý súdny proces (nevyzvanie na odstránenie vád žaloby, ktorej petit v niektorej časti považoval nevykonateľný, neodstránenie nesprávne označeného orgánu, konajúceho v mene štátu ex offo, nevykonanie navrhnutých dôkazov bez objasnenia, nemožnosť oboznámiť sa s stanoviskom SIS s prílohou v režime utajenia). Žalovaného 2/ však považoval za právnickú osobu, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach osôb v zmysle § 4 ods. 1, písm. i) zák. č. 514/2003 Z. z. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ vyplýva z ustanovenia § 8 zákona o ochrane pred odpočúvaním. Nesúhlasil tiež so závermi súdu o tom, že sa domáhal ochrany podľa zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nezákonného rozhodnutia, keďže žalobu podával pre nesprávny úradný postup SIS, vyvolaný zrušenými súhlasmi na použitie ITP. Za nesprávny považoval tiež záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný 2/ preukázal, že došlo k zničeniu záznamov predložením zápisnice, keďže zo zápisnice nemožno vyvodiť, či boli naozaj zničené všetky záznamy a iné výsledky použitia ITP, či ide o údaje, ktoré mali byť z evidencie vymazané a zápisnica bola predložená len k súhlasu 1/ a 2/, k súhlasu 3/ žiadna informácia o rozsahu a obsahu výstupov nebola predložená. Poukázal na skutočnosť, že nahrávky sú voľné dostupné na označenej internetovej stránke a v konaní nebolo preukázané, že záznamy a iné výsledky ako také boli zničené. Zastával názor, že jedine súd má právo vstúpiť do evidencie SIS. 10. Žalovaný 2/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že v danom prípade vo veci náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, a nie SIS. Zdôraznil, že v čase použitia ITP mal súhlas súdu a platila prezumpcia správnosti tohto aktu. SIS nie je osobou, ktorej bola zverená právomoc na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ako sa nesprávne domnieva odvolateľ. Petit považoval za nevykonateľný, keďže už k zničeniu záznamov a iných výsledkov ITP došlo, resp. došlo k ich uloženiu podľa § 17 ods. 6 zák. č. 46/1993 Z. z. (po zrušení súhlasu 3/). Žalobca preto bezdôvodne požaduje účasť sudcu pri ničení už zničených záznamov. Právny zástupca žalobcu nie je osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanou písomnosťou príslušného stupňa utajenia, ktorou je i zápisnica o zničení záznamov alebo iných výsledkov použitia ITP (informácia o plnení si povinnosti podľa § 7 ods. 5 zák. č. 166/03 Z. z.). Neposkytnutie takejto zápisnice je preto v súlade so zák. č. 215/2004 Z. z. a s nar. vl. SR č. 216/2004 Z. z. Petit žaloby považoval za neprípustný, keďže žalobca žiada súd, aby žalovaným uložil povinnosť, ktorej splnenie predstavenie porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Napriek tomu riaditeľ SIS jednorázovo súhlasil, aby sa zástupca žalobcu oboznámil s obsahom zápisnice o zničení záznamov. S ohľadom na výsledky konania o ústavnej sťažnosti žalobcu dokumenty, resp. informácie, ktoré nie sú výsledkom použitia ITP, sa stali informáciami, na ktoré sa vzťahuje § 17 ods. 6 zák. č. 46/1993 Z.
z., teda zákon predpokladá uloženie predtým získaných, sústredených a vyhodnotených informácií a dokumentov. Na uvedený postup poukázal tiež ústavný súd v uznesení zo dňa 6.10.2015 č. k. III. ÚS 490/15-310. Mal za to, že žalobcovi bolo preukázané, že záznamy boli zničené, resp. v súlade s názorom ústavného súdu uložené. 11. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd rozsudkom 21. januára 2020 sp. zn. 5 Co 27/2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v určovacom výroku zmenil a žalobe vyhovel. Konštatoval, že v zmysle judikatúry ESĽP (napr. D. F.. D., P.-Z. F.. Š., K. F.. Č.) je nesporné, že nielen zhromažďovanie ale i uchovávanie informácií, získaných sledovaním alebo odpočúvaním osoby je zásahom do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR (bod 12 odôvodnenia), napriek tomu vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keď zhodne so súdom prvej inštancie dospel o. i. k záveru, že požadované plnenie je so zreteľom na charakter žalovaného 2/ (a jeho úlohy) nevykonateľné. Exekútor (v pozícii inej oprávnenej osoby za podmienok podľa § 35 ods. 3 zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností) by v rámci exekúcie mohol vychádzať jedine zo stanoviska žalovaného 2/ o tom, či exekučným titulom uloženú povinnosť aj dobrovoľne splnil. Obdobne ústavný súd v uznesení zo dňa 6.10.2015 č. k. III. ÚS 490/2015-310 akceptoval tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že došlo k zničeniu výsledkov ITP podľa súhlasov 1/ a 2/ v zmysle zápisnice žalovaného 2/ zo dňa 2.4.2008. Podľa záverov ústavného súdu táto skutočnosť vyvracia domnienku žalobcu, že záznamy z ITP naďalej existujú. Dospel tiež k záveru, že je kompetenciou riaditeľa žalovaného 2/ (§ 17 ods. 8), nie súdu v civilnom sporovom konaní, určiť ochranu informačných systémov a evidencií žalovaného2/, oprávnenosť prístupu k nim, sprístupňovanie a poskytovanie údajov z nich a napokon i rozsah, spôsob a lehotu zničenia údajov v informačných systémoch a evidenciách služby. 12. Na dovolanie žalobcu dovolací súd uznesením zo dňa 30. januára 2023 sp. zn. 2 Cdo 1/2021 v potvrdzujúcej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odvolací súd prednostne aplikuje dohovor, keď aj ústavný súd odkázal na právomoc všeobecného súdu dovŕšiť ochranu žalobcu. Odvolací súd tiež pochybil, keď neustálil obsah pojmov „záznam a iný výsledok“ použitia ITP, bez ktorého nebolo možné identifikovať, čoho všetkého sa záznamy alebo iné výsledky použitia ITP týkajú a aký režim sa na ne vzťahuje. Poukázal tiež na medzičasom vydané rozhodnutie ESĽP z 20. júla 2021 o sťažnostiach žalobcu č. 58361/12, č. 27176/16 a č. 25592/16. 13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pre prekážku veci právoplatne skončenej (res iudicata, § 230 CSP), resp. pre prekážku nedostatku právomoci súdu (§ 3 CSP) je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. 14. Súd je v zmysle § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, t.j. či sú splnené procesné podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť: vecná, funkčná, miestna), u strán a ich zástupcov (napr. spôsobilosť byť stranou (procesná subjektivita), zástupcom, procesná spôsobilosť), vecné procesné podmienky ( existencia žaloby alebo uznesenia o začatí konania ) a negatívne procesné podmienky, ktoré nesmú byť dané, aby súd mohol spor prejednať a o ňom rozhodnúť. Absencia neodstrániteľného nedostatku podmienky konania alebo danosť negatívnej procesnej podmienky má za následok zastavenie konania podľa § 161 ods. 2 CSP. 15. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom (v jeho zamietajúcej časti), ústavný súd nálezom zo dňa 12. októbra 2023 III. ÚS 117/2023-64 povolil obnovu konania sp. zn. III.ÚS 97/2012 v rozsahu namietaného porušenia základných práv žalobcu (sťažovateľa) nesplnením povinnosti žalovaného 2/ vyradiť a zničiť primárne a sekundárne výsledky použitia ITP v dispozícii žalovaného 2/, získané v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a č. k. Ntt-3-D-482/2006 z 18. mája 2006; uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/2012-124 zo 6. marca 2012 zrušil vo výroku v bode 2 v časti, v ktorej ústavnú sťažnosť navrhovateľa odmietol v rozsahu vymedzenom v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu, a vec v rozsahu zrušenia vrátil ústavnému súdu na ďalšie konanie. 16. Súčasne povolil obnovu konania vo veci, vedenej pod sp. zn. III. ÚS 490/2015 v rozsahu namietaného porušenia základných práv žalobcu (sťažovateľa) nesplnením povinnosti Slovenskej informačnej služby
vyradiť a zničiť primárne a sekundárne výsledky použitia informačno-technických prostriedkov v dispozícii Slovenskej informačnej služby, ktoré boli získané v súvislosti s vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. Ntt-2-D-100/2006 z 26. januára 2006; uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 490/2015-310 zo 6. októbra 2015 zrušil vo výroku v bode 2 v časti, v ktorej ústavnú sťažnosť vo vzťahu k žalobcovi odmietol v rozsahu vymedzenom v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu, a vec v rozsahu zrušenia vrátil ústavnému súdu na ďalšie konanie. 17. Povolenie obnovy konania okrem iného odôvodnil tým, že žalobca nedisponuje prostriedkom nápravy v podobe obnovy konania pred všeobecným súdom, a objektívne teda nie je možné týmto spôsobom privodiť nápravu porušenia jeho práv, konštatovaných ESĽP z 20. júla 2021 o sťažnostiach žalobcu č. 58361/12, č. 27176/16 a č. 25592/16 (existencia primárnych a sekundárnych výsledkov ITP v držbe žalovaného 2/), keď krajský súd (rozhodujúci o použití ITP, nie odvolací súd v civilnom sporovom konaní!) nie je podľa zákona o ochrane súkromia oprávnený vydať príkaz SIS na to, aby zničila nezákonné záznamy a iné výsledky použitia ITP. Aj z pohľadu ústavného práva je všeobecný súd limitovaný rozsahom svojej právomoci (čl. 2 ods. 2 ústavy). Tento ústavný príkaz utvrdzuje záver, že krajský súd nie je oprávnený vydať vo vzťahu k SIS akýkoľvek akt, ktorým by jej prikázal zničiť nezákonné záznamy a výsledky ich použitia. Z hľadiska vymedzenia postavenia krajského súdu pri kontrole SIS v súvislosti so zničením nezákonných záznamov a iných výsledkov použitia ITP súd je povinný podať podnet SIS, aby začala konať. Nemá však autoritatívny prostriedok na vydanie príkazu na zničenie nezákonných záznamov a výsledkov. Napokon krajský súd ani sám nie je oprávnený nezákonné záznamy zničiť zákon mu takúto právomoc nezveruje, keďže záznamy podľa zákona o SIS uchováva SIS, a nie krajský súd. Predpokladom pre obnovu konania pred všeobecným súdom by bolo právoplatné rozhodnutie tohto súdu, ktorým by súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na vyradenie a zničenie nezákonne získaných primárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP zo strany SIS. Takéto rozhodnutie však v tomto prípade neexistuje a s ohľadom na súčasnú legislatívnu úpravu ani existovať nemôže. Žalobca nemá pred všeobecnými súdmi efektívny prostriedok na to, aby dosiahol želanú nápravu (body 60-62), vyčerpal všetky právne prostriedky nápravy garantované normami trestného, správneho a občianskeho práva, ako aj zákonom o zodpovednosti za škodu, avšak tieto neviedli k požadovanému cieľu (bod 65). 18. Ústavný súd v náleze zo dňa 15. mája 2024 č.k. III.ÚS 97/2012-323 rozhodol, že žalovaný 2/ nezničením výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov, týkajúcich sa žalobcu (sťažovateľa), ktoré boli získané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-482/2006 z 18. mája 2006, porušila jeho základné práva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo zaručené podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne prikázal žalovanému 2/, aby zničil výsledky použitia informačno- technických prostriedkov nachádzajúce sa v jeho dispozícii, ktoré tvorí primárny materiál a sekundárny materiál týkajúci sa žalobcu a ktoré boli získané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-482/2006 z 18. mája 2006, a písomne o tom žalobcu informoval. 19. Ústavný súd v náleze zo dňa 21. augusta 2024 č. k. III. ÚS 490/2015-434 rozhodol, že žalovaný 2/ nezničením výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov týkajúcich sa žalobcu (sťažovateľa), ktoré boli získané na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-2D-100/2006 z 26. januára 2006, porušila základné práva žalobcu podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo zaručené podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne prikázal žalovanému 2/, aby zničil výsledky použitia informačno- technických prostriedkov nachádzajúce sa v jeho dispozícii, ktoré tvoria primárny materiál a sekundárny materiál týkajúci sa sťažovateľa a ktoré boli získané na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-2-D-100/2006 z 26. januára 2006, a písomne o tom žalobcu informoval. 20. Žalobca uplatňoval ochranu osobnostných práv (práva na súkromie) s poukazom na závery ústavného súdu o tom, že ochranu porušených práv žalobcu dovŕši všeobecný súd (nálezy z r. 2012 a 2015). 21. Z právnej vety posledného nálezu ústavného súdu vyplýva, že zákonná úprava utajeného sledovania (vrátane použitia ITP) musí dotknutým osobám okrem iného poskytnúť záruky proti svojvôli orgánov
verejnej moci zasahujúcich do súkromia dotknutej osoby. Spomenuté záruky spočívajú nielen v úprave podmienok, za ktorých možno použitie ITP realizovať, ale aj v úprave účinných prostriedkov nápravy dostupných dotknutej osobe v záujme ochrany jej práva na súkromie, spôsobilých viesť za určitých okolností aj k zničeniu informácií získaných nezákonným použitím ITP. V uvedenom kontexte je potrebné § 7 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním považovať vo vzťahu k § 17 ods. 6 zákona o SIS za lex specialis, teda osobitnú právnu úpravu, ktorá špecificky upravuje situáciu nezákonného použitia ITP (a to aj zo strany SIS) a právne dôsledky pre nakladanie s informáciami, ktoré boli nezákonným použitím ITP získané. Ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním ukladá povinnosť príslušnému orgánu verejnej moci, ktorý informačno-technický prostriedok použil, zničiť nezákonne získaný záznam alebo iný výsledok použitia ITP, a to v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia do 24 hodín od protiprávneho použitia informačno-technického prostriedku. 22. V priebehu sporu ústavný súd, i s ohľadom na závery ESĽP (bod 12), svoje stanovisko revidoval a žalovanému 2/ v obnovenom konaní uložil povinnosti, ktoré žalobca uplatňuje v tomto spore. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedenej právnej vety vyplýva správnosť záverov súdov prvej i druhej inštancie v tomto spore, že v civilnom sporovom konaní sa nemožno s úspechom domáhať uloženia povinnosti v zmysle petitu žaloby. Napriek jeho pomerne zložitej formulácii podstatou sporu je celkom jednoznačne povinnosť žalovaného zničiť výsledky použitia ITP (na základe vyššie citovaných súhlasov krajského súdu), tvoriacich primárny i sekundárny materiál a informovať o tom žalobcu, zdržanie sa ich používania je bezpredmetné pri príkaze na ich zrušenie. 23. Dochádza tak k procesne atypickej situácii, keď o rovnakom predmete konania pri totožných subjektoch rozhodol v konaní o ústavnej sťažnosti žalobcu ústavný súd a súčasne sa totožná ochrana uplatňuje i pred všeobecným súdom v civilnom sporovom konaní v spore o ochranu osobnosti. Nič to však nemení na skutočnosti, že súdnu ochranu, ktorú žalobca uplatňoval v sporovom konaní, žalobcovi už poskytol ústavný súd. V danom prípade preto existuje prekážka pre ďalší postup v civilnom spore, spočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae) podľa § 230 CSP. Zachovanie princípu právnej istoty vyžaduje, aby o tej istej veci nerozhodli súdy v dvoch konaniach rozdielne; ide teda o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, bez ohľadu na skutočnosť, že obe konania neprebiehali pred civilným súdom. 24. Ako ďalšia prekážka prichádza do úvahy tiež nedostatok právomoci civilného súdu podľa § 3 CSP, keď podľa záverov ESĽP i nálezu ústavného súdu o povolení obnovy konania (bod 168) nejestvuje žiaden orgán, ktorý by mal právomoc preskúmať konanie žalovanej 2/ pri realizácii súhlasov na použitie ITP. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v neprávoplatnej zamietajúcej časti (t. j. s výnimkou určovacieho výroku) zrušil a pre danosť negatívnej podmienky/ok konania podľa § 389 ods. 1 písm. a), §391 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1, 2 a § 230 CSP konanie zastavil. 26. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keď k jeho zastaveniu nedošlo pre správanie sa žalovaného 2/ po podaní žaloby. Žalobca je potom povinný nahradiť trovy konania protistrane. Žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania nevznikli, preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP). 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bol prijaté jednomyseľne. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)