{"guid": "a2f8a681-04e3-4290-9648-f6a8ff231a0b:9a077fb4-930a-4e75-86b6-014217c84597", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1114211317.9", "spisova_znacka": "5Co/56/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/56/2023 z 30. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2024, sp. zn. 5Co/56/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1114211317.9", "identifikacne_cislo": "1114211317", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Janka Richterová", "sudca_id": 227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-richterova-227", "datum_vydania": "2024-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a077fb4-930a-4e75-86b6-014217c84597", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1114211317.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114211317.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1114211317.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/56/2023\n1114211317\n30. 09. 2024\nJUDr Janka Richterová\nECLI:SK:KSBA:2024:1114211317.9\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov\nsenátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: v spore žalobcu: I..\nS. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q., N. Č.. X, zastúpeného Škubla & partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nEinsteinova č. 25, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenská informačná služba,\nso sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 39 a 2/ Slovenská informačná služba, so sídlom v Bratislave,\nVajnorská č. 39, o ochranu osobnosti a náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava I zo dňa 23. marca 2017 č. k. 15C/73/14-519 v spojení s uznesením zo dňa 11. júla\n2017 č. k. 15C/73/14-594, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.\nŽalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca s ohľadom na výsledok\nkonania o ústavných sťažnostiach (nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.11.2012 č. k. III. ÚS 97/12-229,\nnález zo dňa 2.2.2016 č. k. III. ÚS 490/15-367) a po zamietnutí žalôb v rámci správneho súdnictva, buď\npodľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z. z. (pre\nnezákonné sledovanie žalobcu po zrušení nezákonných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave) alebo\npodľa § 13 OZ požadoval ochranu práva na súkromie.\n2. Žalobca po viacerých zmenách žaloby sa konkrétne domáhal určenia, že postupom žalovaného\n2/, ktorý spočíval v neoprávnenom používaní informačno-technických prostriedkov a v neoprávnenom\nvyhotovení záznamov a iných výsledkov, povolených na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 23.11.2005 sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005, zo dňa 18.05.2006 sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 a zo dňa\n26.01.2006 sp. zn. Ntt-2-D-100/2006, došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu osobnosti.\n3. Požadoval tiež uloženie povinnosti žalovaným 1/a 2/ zdržať sa akéhokoľvek používania záznamov\na iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov povolených na základe rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. NU-3-D-2879/2005 z 23.11.2005 (súhlas 1/), na základe rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. NU-3-D-482/2006 z 18.05.2006 (súhlas 2/) a na základe rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. NK-2-D-100/2006 z 26.01.2006 (súhlas 3), ktoré sa nachádzajú v\ndispozičnej sfére Slovenskej informačnej služby, najmä v spisoch Slovenskej informačnej služby sp. zn.\n„63/950\", „63/956\" a „54\", ako aj v akýchkoľvek iných spisoch Slovenskej informačnej služby, vrátane\nzvukových alebo iných záznamov, úplných alebo čiastočných, priamych alebo nepriamych, doslovných\nalebo upravených prepisov záznamov, správ o používaní informačno-technických prostriedkov, správ\no ukončení používania informačno-technických prostriedkov, „zvodiek\" (spravodajských informácií)\nposkytovaných ústavným činiteľom alebo iným štátnym orgánom, vrátane ich kópií, prepisov a\nanalytických interpretácií (popisov), ako aj vrátane akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-\n\ntechnických prostriedkov alebo akýchkoľvek údajov z použitia informačno-technických prostriedkov, a\nto bez ohľadu na to, či išlo o prepisy v písomnej alebo akejkoľvek inej podobe, a bez ohľadu na\nto, v akej forme zachytávali, analyzovali alebo inak spravodajským spôsobom spracovávali obsah\nzáznamov a iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov, vrátane uloženia obsahu\ntakýchto záznamov alebo iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov spôsobom,\nktorý zabráni každému, okrem súdu, prístupe k nim, zdržať sa akéhokoľvek vyhotovovania takýchto\nzáznamov a iných výsledkov takéhoto použitia informačno-technických prostriedkov a zdržať sa\nakéhokoľvek neoprávneného spracúvania osobných údajov žalobcu, ako aj iných údajov o žalobcovi\nalebo týkajúcich sa súkromia žalobcu, získaných alebo zhromaždených v súvislosti s vyhotovením\na nezničením takýchto záznamov alebo iných výsledkov takéhoto použitia informačno-technických\nprostriedkov, vrátane využívania alebo uchovávania takýchto údajov.\n4. Ďalej voči žalovanému 1/ požadoval uloženie povinnosti vyradiť a zničiť všetky záznamy a akékoľvek\niné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov uvedené v bode 1. výroku tohto rozsudku,\nminimálne však ich kópie a úplné prepisy, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, eventuálne aby\nsúd vydal rozsudok, podľa ktorého je žalovaný 1/ povinný vyradiť a zničiť všetky záznamy a akékoľvek\niné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov uvedené v bode 1 výroku tohto rozsudku,\nminimálne však ich kópie a úplné prepisy, a vo všetkých ostatných údajoch uložených podľa § 17\nods. 6 zák. č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov vymazať\nakékoľvek osobné údaje žalobcu, ako aj iné údaje o žalobcovi alebo týkajúce sa súkromia žalobcu,\nktoré boli získané alebo zhromaždené v súvislosti s používaním informačno-technických prostriedkov\nna základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave uvedených v bode 1. výroku tohto rozsudku, do 3\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n5. Napokon sa voči žalovanému 1/ domáhal uloženia povinnosti doručiť žalobcovi na adresu advokátskej\nkancelárie Škubla & Partneri s.r.o., sídlo Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, kópiu zápisnice\no zničení záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov\nuvedených v bode 1. výroku tohto rozsudku alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov,\nktoré mali byť zaznamenané v zápisnici o ich zničení, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,\neventuálne aby súd vydal rozsudok, podľa ktorého je žalovaný 1/ povinný doručiť žalobcovi na adresu\nadvokátskej kancelárie Škubla & Partneri s.r.o., sídlo Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,\nkópiu zápisnice o zničení záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických\nprostriedkov uvedených v bode 1. výroku tohto rozsudku alebo písomnú informáciu o ich zničení v\nrozsahu údajov, ktoré mali byt' zaznamenané v zápisnici o ich zničení, ako aj písomné oznámenie\no vymazaní osobných údajov žalobcu, ako aj iných údajov o žalobcovi alebo týkajúcich sa súkromia\nžalobcu z údajov uložených podľa § 17 ods. 6 zák. č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v\nznení neskorších predpisov, ktoré boli získané alebo zhromaždené v súvislosti s používaním informačnotechnických prostriedkov na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave uvedených v bode 1. výroku\ntohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n6. Súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že v žiadnom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému\npostupu podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. zo strany SIS, ktorá vykonávala použitie informačno-technických\nprostriedkov (ITP) na základe v tom čase zákonne vydaných dotknutých súhlasov vecne príslušného\nsúdu; tieto boli až následne zrušené v konaní pred Ústavným súdom SR. Dospel tiež k záveru o tom,\nže s ohľadom na súhlasy príslušného súdu s použitím ITP konanie žalovaných, v rámci ktorého boli\nzáznamy získané, nemožno považovať ani za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, a to\nani v prípade, ak sa po ich získaní preukáže, že súhlasy boli zrušené.\n7. V časti požadovaného vyradenia a zničenia všetkých záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov\npoužitia ITP dospel k záveru, že v tejto časti je petit žaloby nevykonateľný. Navyše podľa žalovaného\n2/ výsledky ITP boli zničené ešte pred rozhodnutím ústavného súdu v roku 2016 a výsledky v poradí\ndruhého použitia ITP boli v súlade so zákonom uložené. Zápisnicu o zničení záznamu zo dňa 02.04.2008\nnebol povinný podpisovať sudca, pretože v tom čase nešlo o nezákonne získaný záznam alebo iný\nvýsledok (§ 7 ods. 4 zák. č. 166/03 Z. z.). Žalobca potom bezdôvodne požaduje zničenie záznamov v\nprítomnosti sudcu. Bez akéhokoľvek právneho základu požaduje doručenie kópie zápisníc o ich zničení,\nkeď zák. č. 46/1993 v spojení so zák. č. 215/2004 Z. z. a zák. č. 166/2003 Z. z. takúto povinnosť\nneukladajú. Dospel tiež k záveru, že pokiaľ by aj existovali záznamy z použitia ITP, všeobecný súd nemá\nv občianskoprávnom konaní právomoc žalovaným uložiť, ako majú nakladať so získanými informáciami\n\na s ich evidenciou. Neprihliadol na žalobcovu argumentáciu o tom, že výsledky nasadeného ITP sú\nbežne dostupné na internetových stránkach, keďže žalobca neosvedčil, kedy a akým spôsobom bol\nnezákonne získaný záznam žalovanými protiprávne použitý.\n8. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že postupom žalovanej došlo k porušeniu práva žalobcu na\nochranu osobnosti, takto formulovaný petit podľa záverov súdu nemá oporu v zákone č. 514/2003 Z. z.\na pri uplatnení nárokov podľa tohto zákona žalovaná 2/ nie je vecne pasívne legitimovaná. Žalovaného\n2/ nepovažoval za orgán štátu, ktorý by štát zastupoval podľa § 4.\n9. Žalobca sa vo včas podanom rozsiahlom odvolaní domáhal zmeny napadnutého rozsudku a\nvyhovenia žalobe. Predovšetkým nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k zásahu\ndo jeho osobnostných práv len z dôvodu, že v čase použitia ITP žalovaný 2/ postupoval na základe\nprávoplatných súhlasov príslušného súdu. Poukázal na závery ústavného súdu v rozhodnutiach, ktorými\nboli jednotlivé súhlasy na použitie ITP zrušené (bod 1), v zmysle ktorých v našom právnom poriadku\nmá žalobca dostatočné možnosti na ochranu svojich práv pred všeobecným súdom, teda ústavný\nsúd ponechal na všeobecnom súde, aby dovŕšil právnu ochranu žalobcu. Poukázal tiež na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej uchovávanie informácií, týkajúcich sa súkromného\nživota osoby, ako aj ich používanie a nemožnosť napadnutia ich správnosti predstavuje zásah do práva\nna rešpektovanie súkromného života, ktorému sa poskytuje ochrana v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru\n(M.. D. F.. D.). Zdôraznil, že právne posúdenie veci je vždy na strane súdu, on sa domáhal ochrany\npodľa dvoch právnych predpisov, podľa zák. č. 514/2003 Z. z., resp. podľa ust. § 13 OZ a bolo len\nna posúdení súdu, ako uplatnený nárok bude právne kvalifikovať. Zastával názor, že požadovaný\nurčovací petit obstojí podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., keďže smeruje k zmierneniu následkov\nzásahu do osobnostných práv žalobcu a ustanovenie počíta s možnosťou uspokojenia nemajetkovej\nujmy aj inak, než v peniazoch. Vyčítal súdu porušenie práva na spravodlivý súdny proces (nevyzvanie\nna odstránenie vád žaloby, ktorej petit v niektorej časti považoval nevykonateľný, neodstránenie\nnesprávne označeného orgánu, konajúceho v mene štátu ex offo, nevykonanie navrhnutých dôkazov\nbez objasnenia, nemožnosť oboznámiť sa s stanoviskom SIS s prílohou v režime utajenia). Žalovaného\n2/ však považoval za právnickú osobu, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach osôb v zmysle § 4 ods.\n1, písm. i) zák. č. 514/2003 Z. z. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ vyplýva z ustanovenia § 8 zákona\no ochrane pred odpočúvaním. Nesúhlasil tiež so závermi súdu o tom, že sa domáhal ochrany podľa\nzák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nezákonného rozhodnutia, keďže žalobu podával pre nesprávny úradný\npostup SIS, vyvolaný zrušenými súhlasmi na použitie ITP. Za nesprávny považoval tiež záver súdu\nprvej inštancie o tom, že žalovaný 2/ preukázal, že došlo k zničeniu záznamov predložením zápisnice,\nkeďže zo zápisnice nemožno vyvodiť, či boli naozaj zničené všetky záznamy a iné výsledky použitia\nITP, či ide o údaje, ktoré mali byť z evidencie vymazané a zápisnica bola predložená len k súhlasu\n1/ a 2/, k súhlasu 3/ žiadna informácia o rozsahu a obsahu výstupov nebola predložená. Poukázal\nna skutočnosť, že nahrávky sú voľné dostupné na označenej internetovej stránke a v konaní nebolo\npreukázané, že záznamy a iné výsledky ako také boli zničené. Zastával názor, že jedine súd má právo\nvstúpiť do evidencie SIS.\n10. Žalovaný 2/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že v danom\nprípade vo veci náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti\nSR, a nie SIS. Zdôraznil, že v čase použitia ITP mal súhlas súdu a platila prezumpcia správnosti tohto\naktu. SIS nie je osobou, ktorej bola zverená právomoc na rozhodovanie o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ako sa nesprávne\ndomnieva odvolateľ. Petit považoval za nevykonateľný, keďže už k zničeniu záznamov a iných výsledkov\nITP došlo, resp. došlo k ich uloženiu podľa § 17 ods. 6 zák. č. 46/1993 Z. z. (po zrušení súhlasu 3/).\nŽalobca preto bezdôvodne požaduje účasť sudcu pri ničení už zničených záznamov. Právny zástupca\nžalobcu nie je osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanou písomnosťou príslušného stupňa\nutajenia, ktorou je i zápisnica o zničení záznamov alebo iných výsledkov použitia ITP (informácia o plnení\nsi povinnosti podľa § 7 ods. 5 zák. č. 166/03 Z. z.). Neposkytnutie takejto zápisnice je preto v súlade\nso zák. č. 215/2004 Z. z. a s nar. vl. SR č. 216/2004 Z. z. Petit žaloby považoval za neprípustný, keďže\nžalobca žiada súd, aby žalovaným uložil povinnosť, ktorej splnenie predstavenie porušenie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Napriek tomu riaditeľ SIS\njednorázovo súhlasil, aby sa zástupca žalobcu oboznámil s obsahom zápisnice o zničení záznamov.\nS ohľadom na výsledky konania o ústavnej sťažnosti žalobcu dokumenty, resp. informácie, ktoré nie\nsú výsledkom použitia ITP, sa stali informáciami, na ktoré sa vzťahuje § 17 ods. 6 zák. č. 46/1993 Z.\n\nz., teda zákon predpokladá uloženie predtým získaných, sústredených a vyhodnotených informácií a\ndokumentov. Na uvedený postup poukázal tiež ústavný súd v uznesení zo dňa 6.10.2015 č. k. III. ÚS\n490/15-310. Mal za to, že žalobcovi bolo preukázané, že záznamy boli zničené, resp. v súlade s názorom\nústavného súdu uložené.\n11. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd rozsudkom 21. januára 2020 sp. zn. 5 Co 27/2018\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie v určovacom výroku zmenil a žalobe vyhovel. Konštatoval, že v\nzmysle judikatúry ESĽP (napr. D. F.. D., P.-Z. F.. Š., K. F.. Č.) je nesporné, že nielen zhromažďovanie\nale i uchovávanie informácií, získaných sledovaním alebo odpočúvaním osoby je zásahom do práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR (bod 12\nodôvodnenia), napriek tomu vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keď zhodne so\nsúdom prvej inštancie dospel o. i. k záveru, že požadované plnenie je so zreteľom na charakter\nžalovaného 2/ (a jeho úlohy) nevykonateľné. Exekútor (v pozícii inej oprávnenej osoby za podmienok\npodľa § 35 ods. 3 zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností) by v rámci exekúcie\nmohol vychádzať jedine zo stanoviska žalovaného 2/ o tom, či exekučným titulom uloženú povinnosť\naj dobrovoľne splnil. Obdobne ústavný súd v uznesení zo dňa 6.10.2015 č. k. III. ÚS 490/2015-310\nakceptoval tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že došlo k zničeniu výsledkov ITP podľa súhlasov 1/ a 2/\nv zmysle zápisnice žalovaného 2/ zo dňa 2.4.2008. Podľa záverov ústavného súdu táto skutočnosť\nvyvracia domnienku žalobcu, že záznamy z ITP naďalej existujú. Dospel tiež k záveru, že je\nkompetenciou riaditeľa žalovaného 2/ (§ 17 ods. 8), nie súdu v civilnom sporovom konaní, určiť\nochranu informačných systémov a evidencií žalovaného2/, oprávnenosť prístupu k nim, sprístupňovanie\na poskytovanie údajov z nich a napokon i rozsah, spôsob a lehotu zničenia údajov v informačných\nsystémoch a evidenciách služby.\n12. Na dovolanie žalobcu dovolací súd uznesením zo dňa 30. januára 2023 sp. zn. 2 Cdo 1/2021 v\npotvrdzujúcej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odvolací\nsúd prednostne aplikuje dohovor, keď aj ústavný súd odkázal na právomoc všeobecného súdu dovŕšiť\nochranu žalobcu. Odvolací súd tiež pochybil, keď neustálil obsah pojmov „záznam a iný výsledok“\npoužitia ITP, bez ktorého nebolo možné identifikovať, čoho všetkého sa záznamy alebo iné výsledky\npoužitia ITP týkajú a aký režim sa na ne vzťahuje. Poukázal tiež na medzičasom vydané rozhodnutie\nESĽP z 20. júla 2021 o sťažnostiach žalobcu č. 58361/12, č. 27176/16 a č. 25592/16.\n13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods.\n1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že pre prekážku veci právoplatne skončenej (res iudicata,\n§ 230 CSP), resp. pre prekážku nedostatku právomoci súdu (§ 3 CSP) je potrebné napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť.\n14. Súd je v zmysle § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať, t.j. či sú splnené procesné podmienky na strane súdu (právomoc,\npríslušnosť: vecná, funkčná, miestna), u strán a ich zástupcov (napr. spôsobilosť byť stranou (procesná\nsubjektivita), zástupcom, procesná spôsobilosť), vecné procesné podmienky ( existencia žaloby alebo\nuznesenia o začatí konania ) a negatívne procesné podmienky, ktoré nesmú byť dané, aby súd mohol\nspor prejednať a o ňom rozhodnúť. Absencia neodstrániteľného nedostatku podmienky konania alebo\ndanosť negatívnej procesnej podmienky má za následok zastavenie konania podľa § 161 ods. 2 CSP.\n15. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom (v jeho zamietajúcej časti), ústavný súd\nnálezom zo dňa 12. októbra 2023 III. ÚS 117/2023-64 povolil obnovu konania sp. zn. III.ÚS 97/2012\nv rozsahu namietaného porušenia základných práv žalobcu (sťažovateľa) nesplnením povinnosti\nžalovaného 2/ vyradiť a zničiť primárne a sekundárne výsledky použitia ITP v dispozícii žalovaného 2/,\nzískané v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra\n2005 a č. k. Ntt-3-D-482/2006 z 18. mája 2006; uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/2012-124\nzo 6. marca 2012 zrušil vo výroku v bode 2 v časti, v ktorej ústavnú sťažnosť navrhovateľa odmietol v\nrozsahu vymedzenom v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu, a vec v rozsahu zrušenia vrátil ústavnému\nsúdu na ďalšie konanie.\n16. Súčasne povolil obnovu konania vo veci, vedenej pod sp. zn. III. ÚS 490/2015 v rozsahu namietaného\nporušenia základných práv žalobcu (sťažovateľa) nesplnením povinnosti Slovenskej informačnej služby\n\nvyradiť a zničiť primárne a sekundárne výsledky použitia informačno-technických prostriedkov v\ndispozícii Slovenskej informačnej služby, ktoré boli získané v súvislosti s vydaním rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. Ntt-2-D-100/2006 z 26. januára 2006; uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS\n490/2015-310 zo 6. októbra 2015 zrušil vo výroku v bode 2 v časti, v ktorej ústavnú sťažnosť vo vzťahu\nk žalobcovi odmietol v rozsahu vymedzenom v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu, a vec v rozsahu\nzrušenia vrátil ústavnému súdu na ďalšie konanie.\n17. Povolenie obnovy konania okrem iného odôvodnil tým, že žalobca nedisponuje prostriedkom nápravy\nv podobe obnovy konania pred všeobecným súdom, a objektívne teda nie je možné týmto spôsobom\nprivodiť nápravu porušenia jeho práv, konštatovaných ESĽP z 20. júla 2021 o sťažnostiach žalobcu č.\n58361/12, č. 27176/16 a č. 25592/16 (existencia primárnych a sekundárnych výsledkov ITP v držbe\nžalovaného 2/), keď krajský súd (rozhodujúci o použití ITP, nie odvolací súd v civilnom sporovom konaní!)\nnie je podľa zákona o ochrane súkromia oprávnený vydať príkaz SIS na to, aby zničila nezákonné\nzáznamy a iné výsledky použitia ITP. Aj z pohľadu ústavného práva je všeobecný súd limitovaný\nrozsahom svojej právomoci (čl. 2 ods. 2 ústavy). Tento ústavný príkaz utvrdzuje záver, že krajský súd\nnie je oprávnený vydať vo vzťahu k SIS akýkoľvek akt, ktorým by jej prikázal zničiť nezákonné záznamy\na výsledky ich použitia. Z hľadiska vymedzenia postavenia krajského súdu pri kontrole SIS v súvislosti\nso zničením nezákonných záznamov a iných výsledkov použitia ITP súd je povinný podať podnet SIS,\naby začala konať. Nemá však autoritatívny prostriedok na vydanie príkazu na zničenie nezákonných\nzáznamov a výsledkov. Napokon krajský súd ani sám nie je oprávnený nezákonné záznamy zničiť zákon mu takúto právomoc nezveruje, keďže záznamy podľa zákona o SIS uchováva SIS, a nie krajský\nsúd. Predpokladom pre obnovu konania pred všeobecným súdom by bolo právoplatné rozhodnutie tohto\nsúdu, ktorým by súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na vyradenie a zničenie nezákonne získaných\nprimárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP zo strany SIS. Takéto rozhodnutie však v tomto\nprípade neexistuje a s ohľadom na súčasnú legislatívnu úpravu ani existovať nemôže. Žalobca nemá\npred všeobecnými súdmi efektívny prostriedok na to, aby dosiahol želanú nápravu (body 60-62),\nvyčerpal všetky právne prostriedky nápravy garantované normami trestného, správneho a občianskeho\npráva, ako aj zákonom o zodpovednosti za škodu, avšak tieto neviedli k požadovanému cieľu (bod 65).\n18. Ústavný súd v náleze zo dňa 15. mája 2024 č.k. III.ÚS 97/2012-323 rozhodol, že žalovaný\n2/ nezničením výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov, týkajúcich sa žalobcu\n(sťažovateľa), ktoré boli získané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-482/2006 z 18. mája 2006, porušila jeho základné\npráva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj jeho právo zaručené podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nSúčasne prikázal žalovanému 2/, aby zničil výsledky použitia informačno- technických prostriedkov\nnachádzajúce sa v jeho dispozícii, ktoré tvorí primárny materiál a sekundárny materiál týkajúci sa žalobcu\na ktoré boli získané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23.\nnovembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-482/2006 z 18. mája 2006, a písomne o tom žalobcu informoval.\n19. Ústavný súd v náleze zo dňa 21. augusta 2024 č. k. III. ÚS 490/2015-434 rozhodol, že\nžalovaný 2/ nezničením výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov týkajúcich sa žalobcu\n(sťažovateľa), ktoré boli získané na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-2D-100/2006 z 26. januára 2006, porušila základné práva žalobcu podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo zaručené podľa čl. 8 ods.\n1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne prikázal žalovanému 2/, aby\nzničil výsledky použitia informačno- technických prostriedkov nachádzajúce sa v jeho dispozícii, ktoré\ntvoria primárny materiál a sekundárny materiál týkajúci sa sťažovateľa a ktoré boli získané na základe\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-2-D-100/2006 z 26. januára 2006, a písomne o tom\nžalobcu informoval.\n20. Žalobca uplatňoval ochranu osobnostných práv (práva na súkromie) s poukazom na závery\nústavného súdu o tom, že ochranu porušených práv žalobcu dovŕši všeobecný súd (nálezy z r. 2012\na 2015).\n21. Z právnej vety posledného nálezu ústavného súdu vyplýva, že zákonná úprava utajeného sledovania\n(vrátane použitia ITP) musí dotknutým osobám okrem iného poskytnúť záruky proti svojvôli orgánov\n\nverejnej moci zasahujúcich do súkromia dotknutej osoby. Spomenuté záruky spočívajú nielen v úprave\npodmienok, za ktorých možno použitie ITP realizovať, ale aj v úprave účinných prostriedkov nápravy\ndostupných dotknutej osobe v záujme ochrany jej práva na súkromie, spôsobilých viesť za určitých\nokolností aj k zničeniu informácií získaných nezákonným použitím ITP. V uvedenom kontexte je potrebné\n§ 7 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním považovať vo vzťahu k § 17 ods. 6 zákona o SIS za lex\nspecialis, teda osobitnú právnu úpravu, ktorá špecificky upravuje situáciu nezákonného použitia ITP (a to\naj zo strany SIS) a právne dôsledky pre nakladanie s informáciami, ktoré boli nezákonným použitím ITP\nzískané. Ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním ukladá povinnosť príslušnému\norgánu verejnej moci, ktorý informačno-technický prostriedok použil, zničiť nezákonne získaný záznam\nalebo iný výsledok použitia ITP, a to v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia\ndo 24 hodín od protiprávneho použitia informačno-technického prostriedku.\n22. V priebehu sporu ústavný súd, i s ohľadom na závery ESĽP (bod 12), svoje stanovisko revidoval\na žalovanému 2/ v obnovenom konaní uložil povinnosti, ktoré žalobca uplatňuje v tomto spore. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu z uvedenej právnej vety vyplýva správnosť záverov súdov prvej i druhej\ninštancie v tomto spore, že v civilnom sporovom konaní sa nemožno s úspechom domáhať uloženia\npovinnosti v zmysle petitu žaloby. Napriek jeho pomerne zložitej formulácii podstatou sporu je celkom\njednoznačne povinnosť žalovaného zničiť výsledky použitia ITP (na základe vyššie citovaných súhlasov\nkrajského súdu), tvoriacich primárny i sekundárny materiál a informovať o tom žalobcu, zdržanie sa ich\npoužívania je bezpredmetné pri príkaze na ich zrušenie.\n23. Dochádza tak k procesne atypickej situácii, keď o rovnakom predmete konania pri totožných\nsubjektoch rozhodol v konaní o ústavnej sťažnosti žalobcu ústavný súd a súčasne sa totožná ochrana\nuplatňuje i pred všeobecným súdom v civilnom sporovom konaní v spore o ochranu osobnosti. Nič to\nvšak nemení na skutočnosti, že súdnu ochranu, ktorú žalobca uplatňoval v sporovom konaní, žalobcovi\nuž poskytol ústavný súd. V danom prípade preto existuje prekážka pre ďalší postup v civilnom spore,\nspočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae) podľa § 230 CSP.\nZachovanie princípu právnej istoty vyžaduje, aby o tej istej veci nerozhodli súdy v dvoch konaniach\nrozdielne; ide teda o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, bez ohľadu na\nskutočnosť, že obe konania neprebiehali pred civilným súdom.\n24. Ako ďalšia prekážka prichádza do úvahy tiež nedostatok právomoci civilného súdu podľa § 3 CSP,\nkeď podľa záverov ESĽP i nálezu ústavného súdu o povolení obnovy konania (bod 168) nejestvuje\nžiaden orgán, ktorý by mal právomoc preskúmať konanie žalovanej 2/ pri realizácii súhlasov na použitie\nITP.\n25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v neprávoplatnej\nzamietajúcej časti (t. j. s výnimkou určovacieho výroku) zrušil a pre danosť negatívnej podmienky/ok\nkonania podľa § 389 ods. 1 písm. a), §391 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1, 2 a § 230 CSP konanie zastavil.\n26. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keď k jeho zastaveniu nedošlo pre správanie\nsa žalovaného 2/ po podaní žaloby. Žalobca je potom povinný nahradiť trovy konania protistrane.\nŽalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania nevznikli, preto im\nodvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP).\n27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nRozhodnutie senátu odvolacieho súdu bol prijaté jednomyseľne. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4bf8db03-83ca-4657-87b8-80cee5fd37ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2012 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1"}, {"guid": "ussr:23235c96-0179-4f42-b3f8-ee341d9c907b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.117.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.117.2023.2"}, {"guid": "ussr:2e45a477-3f10-453a-ac9b-5d7474b3e92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1"}], "citovane_v": []}