Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/214/2019 1113242970 29. 05. 2024 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2024:1113242970.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpeného: JUDr. Ľuba Berezňaninová, advokátka, so sídlom Hlavná 45, Prešov proti žalovaným: 1/ AQUA – EKO, a.s., IČO: 36 716 341, so sídlom Námestie sv. Martina 9, Holíč, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 25, Košice a SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, 2/ A. B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, C., zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 25, Košice a 3/ HYDROCONSULTING, s.r.o., IČO: 35 684 348, so sídlom Bulharská 70, Bratislava, všetci zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 25, Košice o ochranu autorských práv a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.12.2018, č.k. 20C/133/2013-390, jednomyseľne takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným ukončiť projektové práce a stavebné práce, ktorými dochádza k neoprávneným zásahom do autorských práv žalobcu, zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vyslovil, že žalovaní I. až III. majú nárok na náhradu trov konania v pomere 100% (výrok III.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 190 ods. 1, § 3 ods. 1, 2 a 6, § 8, § 16, § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1, 2, § 33 ods. 3, 7, 8 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, § 13 ods. 1, 2 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a vecne tým, že predmetom konania je ochrana autorských práv žalobcu vo vzťahu k projektovej dokumentácii a stavbe MVE RM – I. etapa, ktorý sa v zmysle poslednej zmeny petitu domáhal uloženia zákazu žalovaným 1/ až 3/ pokračovať vo výstavbe, vykonávaní zmien stavby alebo jej časti alebo dokončení stavby MVE Ružbašská Miľava – I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu; uloženia zákazu žalovaným 1/ až 3/ poveriť tretie osoby na vykonávanie zmien na stavbe MVE Ružbašská Miľava – I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu; uloženia zákazu žalovaným 1/, 2/ a 3/ použiť projektovú dokumentáciu stavby MVE Ružbašská Miľava – I. etapa, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom v Starej Ľubovni, odbor životného prostredia č.j.: 99/01778-Vod/Bo ako podklad pre spracovanie nových a ďalších projektových dokumentácií, v ktorých by boli prebraté časti architektonického a dispozičného riešenia spracovaného žalobcom; uloženia zákazu žalovaným 1/ až 3/ použiť projektovú dokumentáciu MVE Ružbašská Miľava – I. etapa vyhotovenú žalobcom alebo jej ktorúkoľvek časť za účelom vykonania zmien v projektovej
dokumentácii MVE Ružbašská Miľava – I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu; uloženia povinnosti žalovanému 1/ odstrániť na vlastné náklady tie časti stavby MVE Ružbašská Miľava – I. etapa, ktoré boli zhotovené podľa Projektovej dokumentácie zmien časti stavby MVE Ružbašská Miľava – I. etapa spracovanej žalovaným 2/ bez súhlasu žalobcu a uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 23 423,80 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. 3. Žalobca tvrdil, že je autorizovaným stavebným inžinierom a autorom projektu aj stavby MVE RM – I etapa, pričom žalovaní 1/ až 3/ svojimi neodbornými zásahmi do výsledkov tvorivej duševnej činnosti žalobcu porušujú jeho práva ako autora tým, že na stavbe a projektovej dokumentácii k stavbe MVE RM – I. etapa urobili zmeny bez jeho súhlasu, čím zároveň zapríčinili haváriu v roku 2010, kedy došlo k zatopeniu stavby MVE. Svoje tvrdenia opieral najmä o predložené listiny, a to evidenčnú kartu inžinierskeho diela zo dňa 19.9.2006, výkres, na ktorom sa nachádza zachytenie umiestnenia plánovanej stavby MVE RM v teréne, listinu MVE RM – Popis a vizualizácia, RM MVE RM – postup vyjadrenia tvorivej činnosti autora. Tvrdil, že pôvodne projekt a stavbu MVE RM – I. etapa realizoval vo vlastnej réžii, prostredníctvom spoločností, v ktorých bol konateľom, pripravoval podklady na vydanie územného a stavebného povolenia vydaného rozhodnutím Okresného úradu v Starej Ľubovni č.j.: 99/01778-Vod/Bo zo dňa 22.1.2000 a následne na základe zmluvy o dielo č. 4/4/Z/05 zo dňa 15.4.2005, zmluvy o dielo č. 09/2008 zo dňa 10.9.2008 a zmluvy o dielo č. 11/2008 zo dňa 19.11.2008 vytvoril ďalšiu projektovú dokumentáciu na stavbu MVE RM. V roku 2008 došlo k zmene vlastníka stavby elektrárne a následne k odstúpeniu od zmlúv o dielo č. 09/2008 a 11/2008 s tým, že po vypovedaní týchto zmlúv žalovaný 1/ začal spolupracovať zo žalovanými 2/ a 3/, ktorí začali vykonávať žalobcom nepovolené zásahy do jeho dokumentácie a stavby MVE RM, ktoré sú jeho autorskými dielami. Žalovaní popreli tvrdenie žalobcu, že by zasahovali do jeho projektovej dokumentácie alebo inak porušovali jeho autorské práva. Uviedli, že stavba MVE RM bola do odstúpenia od zmlúv o dielo realizovaná na základe podkladu žalobcu, následne však si žalobca neplnil svoje zmluvné záväzky, projektovú dokumentáciu v požadovanom rozsahu a kvalite nedodal, v dôsledku čoho žalovaný 1/ odstúpil od zmlúv o dielo a začal spolupracovať so žalovaným 3/ pôvodne v rozsahu nových výpočtov zátopového územia. Následne došlo k havárii na stavbe MVE RM v júny 2010, keď došlo k poškodeniu stavby a jej okolia povodňou, pričom v dôsledku povodne a zistených nedostatkov na stavbe bola žalovaným 3/ vypracovaná nová dokumentácia, v ktorej ako zodpovedný projektant vystupoval žalovaný 2/, pričom nová dokumentácia bola vypracovaná na základe vlastných meraní a zistení v dôsledku zmien vyvolaných povodňou a na tieto nadväzujúcimi potrebami protipovodňovej ochrany. Žalovaní namietali, že stavba MVE RM bola pred zmenou vlastníctva stavby vykonávaná v rozpore s projektovou dokumentáciu schválenou stavebným úradom v roku 2000. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom ochrany, ktorej sa žalobca domáha, je architektonické dielo, ktorého pojmové znaky sú uvedené v § 3 ods. 6 Autorského zákona. Uviedol, že z hľadiska pozitívneho vymedzenia autorského diela je potrebné kumulatívne naplniť jeho pojmové znaky. Prvým je, že ide o dielo literárne, vedecké alebo umelecké., pričom architektonické dielo z hľadiska tohto delenia je zaraďované pod dielo umelecké a zákon ho definuje ako samostatnú kategóriu s tým, že môže byť vyjadrené rôznymi spôsobmi – maketou, projektom, ako aj stavbou samotnou. Za architektonické dielo sa nepovažujú tie prvky architektonického charakteru, ktoré nemajú tvorivú hodnotu (napríklad rôzne technické riešenia, či výkresy architektonických prvkov). Ako autorské dielo spája v sebe prvky účelovosti a tvorivosti. Tvorivá duševná činnosť autora je zároveň druhým pojmovým znakom, túto zákon výslovne nedefinuje. Nie každá duševná činnosť autora je činnosťou tvorivou. Tretím znakom je jedinečnosť diela, pričom však v tomto význame nepôjde o jedinečnosť absolútnu. Štvrtým pojmovým znakom je vnímateľnosť diela zmyslami. Až s manifestáciou diela spôsobom vnímateľným zmyslami zákon spája moment vzniku autorského práva. K vzniku autorského práva sa nevyžaduje žiadna registrácia alebo iný formálny úkon. 5. V prejednávanej veci malo byť podľa žalobcu dielo vyjadrené postupne a to postupným vytváraním projektovej dokumentácie a sprievodných materiálov, ktoré mal vytvoriť pre seba ako investora, a následne na základe formou projektovej dokumentácie, ktorá bola postupne vypracovaná žalobcom na základe zmlúv o dielo spoločnosťami ROTOR, ROTORing a ROTOeko, ktoré na základe preberacích protokolov odovzdávali dokumentáciu po častiach a v rôznom rozsahu (na základe uvedených zmlúv si aj žalobca uplatňuje finančné nároky) naposledy na základe predložených protokolov zo dňa SO01 – Haťspodná stavba SO 04 Biokoridor, a SO 11.4., pričom žalovaní poukázali na to, že stavba SO 04 Biokoridor k čase ich príchodu na stavbu vôbec realizovaná nebola a tak ako bola navrhnutá ani realizovateľná
nebola. Uviedli, že stavba MVE nebola postavená v súlade s dokumentáciou, na základe ktorej bola stavba povolená, preto bolo potrebné zistiť existujúci stav a navrhnúť nové riešenia. Žalobca odvodzuje autorské právo k tejto dokumentácii aj od jej záznamu v evidencii SKSI. Uvedená evidencia však nemá žiaden vplyv na existenciu alebo neexistenciu autorského práva k dielu. Podstatným okamihom je naplnenie pojmových znakov diela. Stavba MVE mala byť realizovaná po etapách a k súčasnému dňu sa javí nedokončená, pričom prešla zatopením v roku 2010. 6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa z predloženými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní existencie autorského diela žalobcu, do ktorého by bolo žalovanými neoprávnene zasiahnuté. Dielo môže mať rôzne podoby a môže byť zachytené v rôznych formách, trvalých či prechodných, efemérnych, avšak stále vnímateľných. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že projektová dokumentácia bola žalobcom dodávaná v lepšom prípade fragmentovane, čo vyplýva z predložených protokolov. Bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu diela, teda zmyslami vnímateľného prejavu jeho tvorivej činnosti, ktorý bude poznateľný, a z ktorého bude možné zhodnotiť, či dielo označené žalobcom spĺňa pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona, teda požíva aj zákonnú ochranu a žalobca je nositeľom práv, ktorých ochrany sa domáha. Ak žalobca tvrdil, že do jeho diela bolo zasahované, bolo potrebné toto dielo preukázať v dostatočnej miere, aby jeho tvrdenie bolo verifikovateľné. Samotné tvrdenie, že nedal súhlas žalovaným k zmenám na stavbe a projektovej dokumentácii, nie je postačujúci. Nie každá časť projektovej dokumentácie môže a musí napĺňať pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona. Zmeny realizácie úprav/zmien stavby na objekte MVE, prípadne realizácia objektov na základe projektovej dokumentácie spracovanej žalovaným 2/ a 3/ samé o sebe neznamená porušenie autorských práv žalobcu. 7. Prvoinštančný súd vyvodil, že žalobca nepreukázal, že je autorom diela, z ktorého by vyplýval záväzok realizovať stavbu ako celku pod autorským dohľadom žalobcu a stavbu dokončiť, respektíve realizovať podľa projektovej dokumentácie žalobcu. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že stavba predstavuje (bez ďalšieho) rozmnoženinu autorského diela žalobcu a že žalovaní sú povinní realizovať stavbu podľa predstáv (pôvodnej myšlienky) žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že projektová dokumentácia predkladaná žalovanými je spracovaním, resp. iným neoprávneným nakladaním s jeho projektovou dokumentáciu, ničím nepodložil. Pokiaľ žalovaní uviedli, že nimi vytvorená dokumentácia bola vytvorená na základe vlastných zistení na základe skutočného stavu, uvedené vyplýva z požiadaviek na protipovodňovú ochranu a zmien v dôsledku povodne z roku 2010, pričom tieto tvrdenia neboli ničím vyvrátené a zároveň žalobca nepreukázal, že základom tejto projektovej dokumentácie bola práca žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že spor strán o tom, či navrhované riešenia stavby sú vhodné alebo nie, nie je pre posúdenie autorskoprávnej ochrany podstatné. Technická nevhodnosť (alebo nespôsobilosť) samé o sebe nemajú vplyv na autorskoprávnu ochranu (aj vadného) diela. 8. Súd prvej inštancie poukázal aj na ustanovenie § 33 ods. 3 Autorského zákona, v zmysle ktorého žalovaný 1/ zároveň ako vlastník, nie je povinný udržiavať stavbu a predchádzať jej poškodeniu alebo zničeniu, ani keby stavba ako celok, či v častiach predstavovala vyjadrenie tvorivej myšlienky žalobcu (rovnako však nemá právo do neho neoprávnene mimo rámca zákona zasahovať). Uvedené ustanovenie vyjadruje aj vzájomnú nezávislosť autorského práva k dielu a vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené. Zničením tejto veci (hmotného substrátu) zostávajú autorské práva zachované. Táto skutočnosť však bez ďalšieho neznamená zároveň povinnosť zničenú vec opraviť alebo obnoviť podľa predstáv autora. Súd prvej inštancie uviedol, že principiálne nespochybňuje, že vo vzťahu k MVE RM došlo k tvorivej duševnej činnosti žalobcu, avšak nedošlo k preukázaniu existencie diela, z ktorého by vyplývalo, že stavba MVE RM ako celok je autorským dielom žalobcu, prípadne by malo za dôsledok preukázaný záver o zásahu do jeho práv ako aj rozsah tohto zásahu. 9. Na záver prvoinštančný súd konštatoval, že zákon vo vzťahu k autorskému dohľadu nad vykonávaním stavby ustanovuje aj to, že podmienkou je žiadosť autora, ako aj to, že takýto dohľad nie je v rozpore s oprávnenými záujmami zhotoviteľa stavby (§ 33 ods. 8 Autorského zákona). Žalobca sa domáhal uloženia zákazu žalovaným, aby pokračovali vo výstavbe, vykonávali zmeny stavby alebo jej časti alebo dokončili stavbu MVE Ružbašská Miľava – I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu. Aby uvedený petit bol aj vykonateľný, je povinnosťou žalobcu presne označiť dielo, na základe ktorého sa tejto povinnosti domáha, inak by uloženie tejto povinnosť predstavovalo príkaz podvoliť sa vôli autora bez ohľadu na to, či predmet autorskoprávnej ochrany existuje alebo tento vznikne v budúcnosti. Uvedená ochrana musí vychádzať už z existujúceho diela a jeho prejavu, inak ide len o autoritatívnu ochranu myšlienky
žalobcu, ktorá sama o sebe zákonnú ochranu nepožíva, teda by absentoval právny základ na uloženie tejto povinnosti. Ak aj žalobca je autorom prvotnej myšlienky výstavby MVE, táto skutočnosť sama o sebe nezakladá povinnosť iných subjektov túto myšlienku realizovať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vzhľadom na zamietnutie žaloby priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným podľa miery úspechu vo výške 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení zákona č. 185/2015 Z.z., hoci k právnym skutočnostiam zakladajúcim vznik právnych vzťahov došlo v roku 1999/2000, kedy bola povolená stavba MVE RM podľa stavebného povolenia, t.j. podľa zákona č. 383/1997 Z.z. a k zásahom do projektovej dokumentácie a stavby bez súhlasu žalobcu došlo zo strany žalovaných od roku 2009, teda za účinnosti zákona č. 618/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s právnym posúdením veci vykonaným súdom prvej inštancie, nakoľko ním došlo k uplatneniu pravej retroaktivity zákona č. 185/2015 Z.z. na právny stav existujúci a trvajúci pred jeho účinnosťou, čo je neprípustné. Uviedol, že § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. zavádza v už existujúcich vzťahoch tzv. nepravú retroaktivitu, súd prvej inštancie však vec posudzoval v režime pravej retroaktivity, t.j. podľa nového autorského zákona č. 185/2015 Z.z. posúdil aj vznik právnych vzťahov a právne nároky z nich vyplývajúce. V súvislosti s uvedeným názorom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 16/95 a Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/98/2010. Vo vzťahu k hmotnoprávnemu posúdeniu prejednávanej veci uviedol, že v konaní predložil protokol č. 1 zo dňa 18.12.2008 a protokol č. 2 zo dňa 30.1.2009, z ktorých vyplýva, že žalovanému 1/ bola odovzdaná projektová dokumentácia k MVE – RM – I. etapa, ktorú skutočnosť žalovaní nespochybňovali, rovnako ani to, že žalobca ako autorizovaný stavebný inžinier túto projektovú dokumentáciu zhotovil. Ďalej uviedol, že zmluvy o dielo, na základe ktorých bola projektová dokumentácia dodaná, boli uzavreté v rokoch 2005 a 2008. Poukázal na to, že stavebné povolenie na stavbu MVE – RM – I. etapa bolo vydané v roku 2000, to znamená, že autorské práva žalobcu k projektovej dokumentácii a stavbe ako architektonickým dielam mohli objektívne vzniknúť v rokoch 1999/2000, 2005 a 2009. K preukázanému zásahu do diela došlo v roku 2009, preto je podľa jeho názoru vylúčené, aby pojmy autorské dielo, autor diela, predpoklad autorstva, architektonické dielo, použitie architektonického diela boli posudzované podľa zákona č. 185/2015 Z.z. Odvolateľ ďalej uviedol, že dátum vyhotovenia diela je uvedený v Evidenčnej karte inžinierskeho diela do evidencie Slovenskej komory stavebných inžinierov k MVE RM doručenej komore dňa 20.9.2006, podľa ktorej bola projektová dokumentácia vyhotovená pre územné rozhodnutie v roku 1993, pre stavebné povolenie v roku 1999 a vykonávacia projektová dokumentácia v roku 2005. Namietal, že súd prvej inštancie z uvedených informácií nevychádzal, vec nesprávne právne posúdil a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Mal za to, že vznik autorského diela a autorského práva bolo potrebné posudzovať podľa zákonov účinných v čase, keď tieto diela a práva k nim vznikli, t.j. vo vzťahu k projektovej dokumentácii a stavbe MVE RM – I. etapa zhotovených v rokoch 1999 do 1.1.2004 podľa zákona č. 383/1997 Z.z. Uviedol, že z výkresu – Situácia stavby MVE RM, ktorý je súčasťou PD MVE RM vyplynulo, že žalobca je na ňom uvedený ako autor a túto skutočnosť sa žalovaným nepodarilo spochybniť. Žalovaní zároveň nepreukázali, že by boli autormi projektovej dokumentácie a stavby. V podaní zo dňa 9.10.2018 žalovaní 2/ a 3/ uviedli, že vykonali zmeny v projektovej dokumentácii a na stavbe a teda sú autormi týchto zmien, žalobcovi však autorstvo k jemu vytvorenej projektovej dokumentácii a stavbe nepriznávajú. Podľa názoru odvolateľa vznik autorského práva k projektovej dokumentácii a stavbe zhotovených po 1.1.2004 bolo potrebné hmotnoprávne posudzovať podľa zákona č. 618/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa na výsledky činnosti žalobcu ako autorizovaného stavebného inžiniera a ich evidenciu vzťahuje § 31 ods. 2 písm. l) zákona č. 138/1992 Zb. Pokiaľ ide o evidenčnú kartu, konštatoval, že táto potvrdzuje jeho autorstvo a zároveň ho v prípade pochybností predpokladá. Poukázal na to, že evidencia vedená na Slovenskej komore stavebných inžinierov má slúžiť na ochranu autorizovaných stavebných inžinierov a nimi vytvorených diel, preto zákon č. 618/2003 Z.z. ustanovuje
predpoklad autorstva a teda pravdivosť údajov uvedených v evidenčnej karte, ak sa nepreukáže opak, žalovaní však autorstvo žalobcu relevantným spôsobom nespochybnili. Namietal, že súd uvedené dôkazy nevyhodnotil, zrejme z dôvodu, že vec posúdil podľa autorského zákona č. 185/2015 Z.z., ktorý už neobsahuje žiadne ustanovenie o predpoklade autorstva. Uviedol, že v konaní navrhol vykonať dôkaz obhliadkou rozostavanej stavby a dôkaz prevedením 3D modelu, ktorý plasticky zobrazuje žalobcom naprojektovanú stavbu a jej stav po zmenách naprojektovaných a vykonaných žalovanými. Súd prvej inštancie však uvedené dôkazy nevykonal z dôvodu ich nadbytočnosti a k dokazovaniu 3D modelom uviedol, že by týmto došlo k vytvoreniu nového hmotného substrátu tvorivej činnosti myšlienky žalobcu, pričom predmetom konania je ochrana autorského práva ku dňu stavebných zmien vykonaných od roku 2009. Poukázal na to, že predmetom diela je nehmotný statok, ktorý musí byť vyjadrený takým spôsobom, aby ho bolo možné vnímať ľudskými zmyslami a tento nehmotný statok je výsledkom tvorivej duševnej činnosti človeka a prejavom jeho jedinečnej osobnosti, preto nie je možné, aby dve fyzické osoby vytvorili dve totožné autorské diela. Podľa legálnej definície architektonického diela sa ním rozumie najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby. Z uvedeného podľa názoru odvolateľa vyplýva, že jedno dielo môže byť vyjadrené na rôznych hmotných substrátoch a v podobe uchopiteľnej alebo neuchopiteľnej. Konštatoval, že spôsob, forma a kvalita, akým je dielo vyjadrené v ľudskými zmyslami vnímateľnej podobe, nemá vplyv na to, či dielo je autorským dielom alebo nie. Rovnako rôzne formy vyjadrenia toho istého diela neznamenajú, že pri každej inej/novej forme jeho vyjadrenia ide zároveň o nové dielo. Namietal záver súdu prvej inštancie, že dôkaz prezentáciou 3D modelu nevykoná z dôvodu, že by išlo o vytvorenie nového hmotného substrátu tvorivej myšlienky žalobcu a považoval ho za arbitrárny. Za nesprávny považoval záver prvoinštančného súdu, že predložením listinného dôkazu označeného ako MVE RM – postup vyjadrenia tvorivej činnosti autora, preukázal žalobca iba tvorivú myšlienku, ktorá sama o sebe nepodlieha autorskoprávnej ochrane, nakoľko uvedený dôkaz predložil žalobca iba z dôvodu, že mu súd neumožnil prezentáciu 3D modelu a obhliadku rozostavanej stavby. Podľa názoru odvolateľa napadnuté rozhodnutie je výsledkom nedostatočne vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil nesprávne právne závery, na skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis a rozhodnutie je arbitrárne. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že projektová dokumentácia existuje a vodná stavba do roku 2009 bola rozostavaná na 90%, pričom žalovaní 2/ a 3/ uviedli, že vykonali výpočty k uvedenej stavbe a tiež zmeny v pôvodnej projektovej dokumentácii ako aj na stavbe. Predmetom projektovej dokumentácie spracovávanej tak žalobcom ako aj žalovaným 2/ ako aj následných neoprávnených zmien stavby, bol stále ten istý objekt, pričom „nová projektová dokumentácia“ vytvorená žalovaným 2/ sama o sebe ako samostatné dielo neobstojí, vždy bude súčasťou projektovej dokumentácie a stavby, hoci autor na vytvorenie takejto súčasti nikdy nedal súhlas. Podľa názoru žalobcu bolo pre konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie jednoznačnejšie odprezentovanie 3D modelu ako predloženie rozsiahlej projektovej dokumentácie. Pokiaľ ide o vznik 3D modelu, tento vytvoril žalobca spolu s navrhovaným svedkom A. B. C. po havárii na rozostavanej stavbe v júni 2010. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalovaných o novej projektovej dokumentácii k akejsi novej stavbe, keďže žalobca predložil viacero dôkazov o tom, že projektová dokumentácia spracovaná žalovanými bola vo vodoprávnom konaní posúdená ako zmena stavby pred dokončením, teda projektová dokumentácia žalobcu ako aj stavba podľa nej postavená existovali oveľa skôr ako neskoršie zásahy realizované žalovanými. Odvolateľ konštatoval, že ak žalovaní uznali, že existovala projektová dokumentácia, ktorej autorom je žalobca, niet pochýb o tom, že každá ďalšia zmena tejto projektovej dokumentácie vykonaná inou osobou ako žalobcom, predpokladá, že na to bol daný súhlas autora pôvodnej dokumentácie; žalovaní však uviedli, že takýto súhlas nemali a ani ho od žalobcu nežiadali. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalovaných, že nemajú k dispozícii projektovú dokumentáciu žalobcu, nakoľko v konaní predložil písomné protokoly o jej odovzdaní a prevzatí. Pokiaľ ide o autorstvo žalobcu k projektovej dokumentácii, toto vyplýva z evidenčnej karty k dielu a predstavuje zákonnú domnienku autorstva, pričom opak nebol preukázaný. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca ako aj žalovaný 2/ sú členmi Slovenskej komory stavebných inžinierov, pričom jej disciplinárna komisia vyslovila záver, že žalovaný 2/ konal v rozpore s pravidlami komory, keď bez súhlasu autora pôvodného projektu zasiahol do neho svojou činnosťou. Odvolateľ tiež poukázal na to, že okrem ochrany majetkového autorského práva spočívajúceho v neoprávnenom použití diela tým, že na ňom boli vykonané zmeny bez jeho súhlasu, domáhal sa najmä ochrany svojho osobnostného autorského práva, t.j. práva na nedotknuteľnosť diela. Aplikáciu § 33 zákona č. 185/2015 Z.z. považoval za neprípustnú, nakoľko z dokazovania nevyplynulo a strany sporu ani netvrdili, že by zásahy a zmeny, ktoré na stavbe vykonali, mali smerovať k jej poškodeniu, zničeniu alebo chátraniu. Trval na tom, že zmeny vykonané na stavbe a projektovej dokumentácii sú nedovolené a ako také sú
neoprávneným zásahom do integrity diela, pričom žalovaní nakladajú s dielom takým spôsobom, ktorý znižuje jeho hodnotu a funkčnosť, význam a účel, pre ktorý ho zamýšľal a vytvoril. Podľa jeho názoru v dôsledku nedovolených zásahov žalovaných na rôznych stupňoch projektových ako aj stavebných prác nie je stavba ukončená a skolaudovaná. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili v podaní zo dňa 15.5.2019, v ktorom uviedli, že pojmy autorské dielo, architektonické dielo, autor diela, predpoklad autorstva, majú svoju legálnu definíciu podľa dnes účinného zákona č. 185/2015 Z.z. aj zákona č. 618/2003 Z.z. rovnakú. Podľa ich názoru vyhodnotenie splnenia či nesplnenia podmienok, za ktorých možno autorskoprávnu ochranu priznať zo strany súdu podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2015 a právnej úpravy účinnej od 1.1.2015 musí dospieť k rovnakým právnym záverom. Uviedli, že ak žalobca nevie, kedy mu malo autorské právo vzniknúť, teda kedy malo byť autorské dielo prvýkrát vyjadrené navonok v zmyslami vnímateľnej podobe, nevie uniesť bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné v predmetnom spore. Žalobca sa podľa ich názoru rovnako neurčito vyjadruje k akému domnelému autorskému dielu sa domáha autorskoprávnej ochrany – či k stavbe alebo projektovej dokumentácii a zamieňa tieto veci. Uviedli, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal predmet domnelej autorskoprávnej ochrany – vec, prostredníctvom ktorej má byť autorské dielo vyjadrené navonok a ak by takýto predmet v listinnej podobe predložil, druhou otázkou by bolo posúdenie momentu vzniku diela a s ním spojených domnelých autorských práv. Ďalej uviedli, že evidenčná karta pre svoju vnútornú rozpornosť, nepravdivé údaje a podstatné vady bola v priebehu konania žalovanými spochybnená a predmet – domnelé autorské dielo nebol zo strany žalobcu predložený. Poukázali na to, že žalobca v priebehu konania tvrdil, že viackrát menil projektovú dokumentáciu, následne projektovú dokumentáciu, ktorú spracoval pre stavebné konanie menil vo vykonávacom projekte a projekte pre tendrové konanie na dodávateľa stavebných prác a vzhľadom k tomu nebol identifikovaný v konaní predmet domnelej autorskoprávnej ochrany. Podľa ich názoru nemožno na daný prípad aplikovať § 54 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z., nakoľko domnelé autorské dielo je podľa tvrdenia žalobcu označené menom autora – žalobcu. Uviedli, že zákon č. 185/2015 Z.z. v § 13 ods. 2 upravuje predpoklad autorstva identicky ako bol upravený v právnych predpisoch účinných skôr. Zároveň konštatovali, že žalovaní 2/ a 3/ sa autorských práv k stavbe ani k projektovej dokumentácii žiadnym spôsobom nedovolávajú. Neexistencia predmetu autorskoprávnej ochrany je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Námietky žalobcu, že bol súdom vystavený dôkaznej núdzi, považovali za nepravdivé, nakoľko obhliadka stavby nemohla priniesť žiadne poznatky vo vzťahu k domnelému autorskému dielu, ktorým mala byť vyjadrená tvorivá myšlienka autora, pretože stavba od roku 2008 k dnešnému dňu doznala viacero podstatných zmien. Poukázali na to, že žalobca v priebehu súdneho konania nepredložil žiaden znalecký posudok, ktorý by odpovedal na otázky autorských práv k stavbe alebo jej projektovej dokumentácii, ani takýto dôkaz nenavrhol. Zachytenie diela na hmotný substrát – 3D model v priebehu konania v roku 2018 podľa ich názoru nemôže obstáť ako dôkaz, ktorým má byť navonok vyjadrená tvorivá myšlienka autora, keď podľa žalobcu malo dôjsť k vytvoreniu diela v rokoch 1999 – 2008 s tým, že predloženie novej listiny – 3D modelu uskutočnil žalobca až po piatich rokoch od podania žaloby. Vzhľadom na uvedené považovali rozsah dokazovania na súde prvej inštancie za dostatočný za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 12. Žalobca reagoval podaním zo dňa 3.6.2019, v ktorom uviedol, že vzhľadom na rozsah projektovej dokumentácie je zrejmé, že tieto diela vznikali postupne, po častiach a po častiach aj boli odovzdávané žalovanému 1/. Poukázal na to, že autorskoprávne chránená je každá fáza tvorby diela, a to od prvého vnímateľného návrhu až po konečným spôsobom zhmotnené dielo. Predstava, že autorské dielo má konkrétny dátum kedy vznikne ako celok a len vtedy, keď je už „hotové“, nevyplýva z autorského zákona. Keďže autorské právo vzniká momentom, keď je dielo vyjadrené v ľudskými zmyslami vnímateľnej podobe, táto podmienka podľa názoru žalobcu bola v prejednávanej veci splnená, nakoľko projektová dokumentácia je zachytená na papieri ako hmotnom substráte a žalovaný 1/ uviedol, že ju má k dispozícii alebo podľa protokolov o jej odovzdaní ju musí mať; architektonické dielo MVE RM je zároveň hmotne vyjadrené aj stavbou, ktorá doposiaľ nie je skolaudovaná. Mal za to, že otázka momentu vzniku autorského práva k projektovej dokumentácii a stavbe je podľa autorského zákona nepodstatná, podstatné je, že dielo je vyjadrené v ľudskými zmyslami vnímateľnej podobe, pričom z dokazovania vyplynulo, že dielo žalobcu vzniklo jednoznačne skôr ako neoprávnené zmeny diela. Pokiaľ ide o evidenčnú kartu, táto nebola podľa jeho názoru nijako spochybnená. Uviedol, že výstavba akéhokoľvek objektu sa nemôže začať skôr, ako je spracovaná jeho projektová dokumentácia, ktorá
presne vymedzuje, ako bude daný objekt vyzerať a fungovať. Konštatoval, že jednotlivé obdobia, ktoré sú uvedené v odvolaní, sú roky, kedy bola postupne odovzdaná realizačná projektová dokumentácia k MVE RM – I. etapa, resp. vo väčších celkoch kompletizovaná, pričom projektová dokumentácia pre stavebné povolenie musela byť logicky spracovaná a odovzdaná spolu so žiadosťou o stavebné povolenie, čo bolo v roku 1999 s tým, že realizačná projektová dokumentácia bola odovzdaná tak ako je uvedené v protokoloch. Ďalej uviedol, že autorské právo žalobcovi vznikalo priebežne ku každej časti diela, ktorú dokončil, a to tak vo vzťahu k projektovej dokumentácii, ako aj k stavbe. Poukázal na to, že stavba nie je ukončená ani skolaudovaná a ani zmeny, ktoré navrhli a spracovali k nim projektovú dokumentáciu žalovaní 2/ a 3/ neboli doposiaľ povolené, o čom svedčí aj posledný úkon G. H. B., odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, ktorý na deň 22.5.2019 nariadil ústne pojednávanie vo veci Dodatočného povolenia časti stavby MVE RM – I. etapa (zmeny stavby naprojektované a postavené žalovanými 2/ a 3/). Pokiaľ ide o formu diela, podľa jeho názoru nemožno hovoriť o zamieňaní vecí, keď žalobca uvádzal ako predmet autorskoprávnej ochrany tak projektovú dokumentáciu ako aj stavbu, nakoľko hmotným vyjadrením architektonického diela je tak jeho projektová dokumentácia ako aj stavba a obom sa priznáva autorskoprávna ochrana (môže ísť o 3D model, projektovú dokumentáciu, stavbu alebo inú formu). V súvislosti s tvrdením žalovaných, že existenciu predmetov autorskoprávnej ochrany možno preukázať znaleckým posudkom, uviedol, že na otázky autorských práv v žiadnom prípade nemôže odpovedať znalec, nakoľko ide o otázku právnu a uvedené je v rozpore s ust. § 207 ods. 1, 2 C.s.p. Mal za to, že neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal žalobca predložiť znalecký posudok, ktorý by odpovedal na otázku, či projektová dokumentácia a stavba sú alebo nie sú autorskými dielami. Namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkazy, ktoré žalobca navrhol na preukázanie, že projektová dokumentácia a stavba sú autorskými dielami, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Napriek uvedenému predložil množstvo rozhodnutí orgánov v rámci vodoprávneho konania, v ktorom sa žalovaný 1/ domáhal kolaudácie stavby a jej uvedenia do skúšobnej prevádzky a minimálne tieto rozhodnutia svedčia o tom, že projektová dokumentácia aj stavba, ktorých autorom je žalobca, existujú. Poukázal na to, že žalovaní na jednej strane tvrdia, že boli vykonané zmeny na stavbe po tom, čo sa zmenil jej vlastník, a teda týmto potvrdzujú samotnú existenciu stavby, na druhej strane však popierajú existenciu tejto stavby, rovnako aj existenciu projektovej dokumentácie. Konštatoval, že žalovaní tvrdia, že nimi vytvorená projektová dokumentácia je nová a má byť od ostatnej projektovej dokumentácie a stavby zhotovenej žalobcom oddeliteľná a schopná samostatnej existencie, avšak stále sa jedná o tú istú stavbu, na rovnakom mieste a rovnakého druhu ako naprojektoval žalobca, čo znamená, že každý ďalší zásah do projektovej dokumentácie a stavby je zmenou pôvodnej dokumentácie a stavby. Podľa jeho názoru je skutkovo vylúčené tvrdenie žalovaného 3/, že ním spracovaná projektová dokumentácia a stavba podľa nej zhotovená má byť samostatným novým dielom, nezávislým od ostatných časti dokumentácie a stavby, ktorých autorom je žalobca. Pokiaľ ide o evidenčnú kartu, žalobca mal za to, že žalovaní nepreukázali svoje tvrdenia, v čom má byť evidenčná karta nepravdivá, resp. má vady. Poukázal na to, že v otázke autorstva k projektovej dokumentácii sa v plnom rozsahu uplatní zákonná fikcia autorstva v zmysle § 54 ods. 1 autorského zákona, keďže na nej je priamo uvedené meno žalobcu ako autora a v prípade stavby sa uplatní § 54 ods. 2 autorského zákona , keďže stavba nie je označená menom žalobcu, avšak je zaregistrovaná v registri Slovenskej komory stavebných inžinierov. Ďalej uviedol, že právna úprava podľa § 13 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z. rozhodne nie je identická s právnou úpravou predpokladu autorstva podľa zákona č. 618/2003 Z.z., nakoľko v zákone č. 185/2015 Z.z. chýba ustanovenie odkazujúce na evidenciu vedenú podľa zákona č. 138/1992 Zb. 13. Žalovaní reagovali podaním zo dňa 8.7.2019, v ktorom uviedli, že nie každú naprojektovanú stavbu možno považovať automaticky za architektonické dielo. Poukázali na to, že žalobca je stavebným inžinierom zapísaným v registri vedenom Slovenskou komorou stavebných inžinierov, nie je však autorizovaným stavebným architektom. Podľa ich názoru ak by stavba MVE mala byť považovaná za architektonické dielo, potom bremeno dôkazu zaťažuje žalobcu v tom, aby preukázal, že má autorské detaily, do ktorých nemožno zasahovať. Konštatovali, že žalobca v doterajšom priebehu konania nepreukázal, že stavba MVE je architektonickým dielom, a teda autorským dielom. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2011, sp.zn. 6Co/2/2010 a 6Co/3/2010, vyplýva z neho, že otázka, či sú v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela podľa autorského zákona, je otázkou právnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu a ktorá otázka je vylúčená z odborného posúdenia. Uvedené však nevylučuje, aby v prípade, že odpoveď na túto otázku závisí aj od posúdenia iných než právnych otázok, ktoré potrebujú odborné znalosti, bolo ohľadne týchto otázok nariadené znalecké dokazovanie. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o existencii predmetu, vo vzťahu ku
ktorému sa domáha autorskoprávnej ochrany – projektovej dokumentácie. V prípade prejednávanom na Najvyššom súde SR žalobca predložil dôkazy a znalcovi bola uložená otázka, či žalobcom predložené podklady sú dostatočné na posúdenie otázky, či ide o diela v zmysle autorského zákona. Žalovaní konštatovali, že prvoinštančný súd sa v spore objektívne nemohol zaoberať otázkou, či konkrétne dielo spĺňa znaky autorského diela podľa autorského zákona, pretože žalobca neunesúc dôkazné bremeno, nepredložil dielo, ani časti diela, vo vzťahu ku ktorým sa domáhal autorskoprávnej ochrany a vzhľadom k uvedenému tiež nemohol nariadiť znalecké dokazovanie k posúdeniu odborných otázok viažucich sa k dielu. Poukázali na to, že znalci v odvetví autorských práv neexistujú, vedia sa však vyjadriť k projektovej dokumentácii znalci z odboru projektovanie v stavebníctve, a to aj z hľadiska, či ide o typové prvky charakteristické pre MVE všeobecne, vrátane ich štandardného projektového riešenia, alebo ide o zvláštnosti, osobitosti v oblasti projektovania MVE. Nevyhnutným materiálnym podkladom pre takéto odborné posúdenie je projektová dokumentácia alebo stavba in natura. Konečné posúdenie otázky, či konkrétne dielo má znaky diela podľa autorského zákona je ale vždy otázkou právnou. Vzhľadom k tomu, že na priznanie autorskoprávnej ochrany musia byť splnené podmienky, a to preukázanie existencia autorského diela a preukázanie, že ide o autorské dielo, ktorého autorom je žalobca, súd prvej inštancie sa zaoberal prvou otázkou so záverom, že žiadne autorské dielo mu nebolo predložené. 14. Žalobca podaním zo dňa 4.11.2020 oznámil súdu nové skutočnosti. Poukázal na argumentáciu žalovaného 1/, že projektovú dokumentáciu zhotovenú žalobcom nepovažuje za autorské dielo z dôvodu, že táto má vady, pričom odkazoval na konanie vedené na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 27Cb/41/2010 a navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia uvedenej veci z dôvodu, že vyriešenie otázky vadnosti odovzdaného diela je dôležité pre zistenie, či projektová dokumentácia je alebo nie je autorským dielom. Žalobca uviedol, že v konaní na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 27Cb/41/2010 došlo k späťvzatiu žaloby, z čoho usudzuje, že žalovaný 1/ už netrvá na tom, že žalobcom zhotovená projektová dokumentácia má vady, preto je táto bez vád a ako taká môže a má byť posudzovaná ako autorské dielo žalobcu. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 17.3.2022 oznámil súdu nové skutočnosti ohľadom zdokumentovania povahy a závažnosti neoprávnených stavebných a projektových zásahov žalovaných a posúdenie ich vplyvov na autorské dielo žalobcu, ktoré boli vykonané bez súhlasu žalobcu. Prílohou podania je materiál vypracovaný odbornou organizáciou – České vysoké učení technické v Praze, fakulta stavební, Katedra hydrotechnika s názvom Posouzení vlivů provedených stavebních a projektových změn na vodním díle – vodní stavbě Ružbašská Miľava. Žalobca uviedol, že uvedený posudok si dal spracovať v roku 2015, ktoré mu bolo doručené až v priebehu roka 2020, teda bez svojej viny nemohol tento prostriedok procesného útoku uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedený posudok má preukazovať, že parametre diela boli neoprávnenými cudzími projektovými a stavebnými zásahmi zhoršené, stavba a jej pôvodne autorom zamýšľané vlastnosti a funkcionalita boli poškodené, rovnako bezpečnosť stavby a prípadnej budúcej prevádzky by za existujúceho stavu bola trvalo ohrozená, značne sťažená, ba nemožná. V podaní zo dňa 5.5.2021 žalobca oznámil súdu, že konanie vedené pred Okresným súdom Košice I, sp.zn. 27Cb/41/2010 bolo právoplatne zastavené. Podľa jeho názoru uvedené potvrdzuje výlučne účelovú obranu žalovaného 1/, pokiaľ išlo o argumentáciu ohľadom ukončenia spolupráce so spoločnosťou ROTORing, s.r.o. a neumožnenia žalobcovi vykonávať stavebný dozor (autorský dohľad) nad stavbou a touto činnosťou bola poverená spoločnosť žalovaného 2/ ako aj žalovaný 3/. Mal za to, že ak stavba vyhotovená žalobcom a spoločnosťou ROTORing, s.r.o. boli bez akýchkoľvek vád, tak neexistoval žiadne právne významný dôvod na odstúpenie od zmlúv o dielo, ani na angažovanie nového zhotoviteľa projektovej dokumentácie a stavby zo strany vlastníka stavby. Podaním zo dňa 20.6.2021 žalobca oznámil súdu, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 19.5.2020, č.k. 42Cb/64/2013-824 zaviazal spoločnosť AQUA – EKO, a.s. v spore so žalobcom RFB, s.r.o. (právny nástupca ROTORing, s.r.o.) na zaplatenie sumy 47 530,22 eur spolu s príslušenstvom za vykonanie časti diela. Z uvedeného má podľa názoru žalobcu vyplývať, že argumentácia žalovaných v tomto konaní bola v celom rozsahu bez akéhokoľvek skutkového a právneho významu. V podaní zo dňa 20.11.2023 oznámil žalobca, že uvedené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.8.2023, č.k. 2Cob/166/2020-980. 15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z.z. architektonickým dielom je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu. 17. Podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 383/1997 Z.z. predmetom autorského práva je literárne dielo, vedecké dielo alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu. 18. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 383/1997 Z.z. autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Autorské právo sa vzťahuje na celok diela aj na jeho časti. 19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z.z. autor má právo na ochranu svojho autorstva, najmä má právo a) označiť menom svoje dielo, a aby sa uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom, pri každom verejnom použití tohto diela, a to podľa povahy tohto použitia, b) označiť pseudonymom svoje dielo, a aby sa pseudonym uvádzal na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom, a to pri každom verejnom použití podľa povahy tohto použitia, c) neoznačiť svoje dielo menom, d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akýmkoľvek zásahom do svojho diela alebo pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním s jeho dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti, e) rozhodnúť o zverejnení svojho diela. 20. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 383/1997 Z.z. autor má právo na autorskú korektúru svojho diela. V prípade architektonického diela je autorskou korektúrou dozor autora nad zhotovovaním stavby. 21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu. 22. Podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z. predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu. 23. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 618/2003 Z.z. autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela. 24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. autor má právo a) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia, b) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom, c) rozhodnúť o zverejnení svojho diela, d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.
25. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. ak dielo nie je označené menom alebo pseudonymom podľa odseku 1 alebo takýto spôsob označenia diela nie je možný a ak nie je preukázané niečo iné, za autora sa považuje fyzická osoba, ktorej meno je pri diele uvedené v registri diel príslušnej organizácie kolektívnej správy [ § 81 ods. 1 písm. f)] alebo v registri diel podľa osobitných predpisov. 26. Podľa § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 27. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 185/2015 Z.z. predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo1) alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1. Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu. 28. Podľa § 16 zákona č. 185/2015 Z.z. autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. 29. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. autor má právo na autorstvo k svojmu dielu. 30. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z. autor má právo a) rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela, b) byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a spôsobe použitia možný a obvyklý, c) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti. 31. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do XX. XXXXXXXX XXXX; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak. 32. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 33. Odvolací súd vychádzajúc z tvrdení sporových strán ako aj z predložených dôkazov, berúc do úvahy právnu úpravu, týkajúcu sa autorských diel, dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo potrebné pri posudzovaní nároku žalobcu aplikovať ustanovenia zákona č. 383/1997 Z.z. a zákona č. 618/2003 Z.z. So zreteľom na tvrdenia žalobcu, že dielo vznikalo postupne v rokoch 1999/2000, 2005 a 2009, ktoré tvrdenie sa opiera o listinné dôkazy (evidenčná karta inžinierskeho diela, protokol č. 1 zo dňa 18.12.2008 a protokol č. 2 zo dňa 30.1.2009 o odovzdaní projektovej dokumentácie), pričom k neoprávnenému zásahu do autorského práva žalobcu malo dôjsť v roku 2010, bolo potrebné, aby bol nárok žalobcu posudzovaný s ohľadom na čas vzniku jednotlivých diel (a tvrdeného porušenia práv žalobcu). V prechodných ustanoveniach k zákonu č. 618/2003 Z.z. je totiž stanovené, že vznik právnych vzťahov upravených v autorskom zákone, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Rovnako aj
prechodné ustanovenia k zákonu č. 185/2015 Z.z. upravujú zásadu, že vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015. Ak teda žalobca tvrdil, že dielo, ktoré má byť predmetom autorskoprávnej ochrany, vzniklo v rokoch 1999/2000, 2005 a 2009, bolo potrebné vznik diela zhotoveného do 1.1.2004 posudzovať podľa ustanovení zákona č. 383/1997 Z.z. a vznik diela zhotoveného do 1.1.2016 posudzovať podľa ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. Uvedené platí aj pre nároky vyplývajúce z jednotlivých diel a práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov vyplývajúcich z týchto diel. 34. Odvolací súd na základe uvedeného posudzoval nárok žalobcu podľa zákona č. 383/1997 Z.z. a zákona č. 618/2003 Z.z. V tejto súvislosti nepovažoval za potrebné uskutočniť postup v zmysle § 382 C.s.p., a teda nevyzýval sporové strany, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k použitiu ustanovení zákona č. 383/1997 Z.z. a zákona č. 618/2003 Z.z., keď vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obdo 1/2019, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020, pod č. 48. Podľa neho nejde o postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 382 C.s.p., ak bez výzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. V danej veci sa aplikácie ustanovení zákona č. 383/1997 Z.z. a zákona č. 618/2003 Z.z. dovolával priamo odvolateľ v podanom odvolaní a žalovaní sa mali možnosť k nemu vyjadriť v rámci vyjadrenia k odvolaniu, pričom v danom prípade išlo o ustanovenia upravujúce totožné právne inštitúty, a to obdobným spôsobom. 35. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení jednotlivých zákonov, pojem architektonického diela, predmet autorského práva, vznik autorského práva ako aj práva autora sú v zásade rovnako upravené vo všetkých autorských zákonoch, z uvedeného dôvodu potom posúdenie nároku žalobcu podľa zákona č. 185/2015 Z.z. nemá vplyv na závery prvoinštančného súdu v súvislosti s interpretáciou pojmu architektonického diela, predmetu a vzniku autorského práva a jednotlivých práv autora. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že pre odvolateľa bolo podstatným, že v zákone č. 618/2003 Z.z. bol v ustanovení § 54 ods. 2 upravený predpoklad autorstva (ak dielo nie je označené menom alebo pseudonymom podľa odseku 1 alebo takýto spôsob označenia diela nie je možný a ak nie je preukázané niečo iné, za autora sa považuje fyzická osoba, ktorej meno je pri diele uvedené v registri diel príslušnej organizácie kolektívnej správy alebo v registri diel podľa osobitných predpisov). Odvolací súd však nepovažoval argumentáciu žalobcu v súvislosti s predpokladom autorstva za odôvodnenú, a to s poukazom na dôvod zamietnutia žaloby. 36. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní existencie autorského diela, do ktorého malo byť žalovanými neoprávnene zasiahnuté. Zásadnou pre takýto záver súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal existenciu diela ako zmyslami vnímateľného prejavu jeho tvorivej činnosti, ktorý bude poznateľný, a z ktorého bude možné zhodnotiť, či dielo označené žalobcom spĺňa pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona, teda požíva aj zákonnú ochranu a žalobca je nositeľom práv, ktorých ochrany sa domáha. Inými slovami, ak žalobca nepredložil súdu dôkazy preukazujúce existenciu diela, nebolo možné posúdiť a vyhodnotiť jednak skutočnosť, či ide o autorské dielo (v celom tvrdenom rozsahu) a tiež, či bolo do diela neoprávneným spôsobom zasahované (a v akom rozsahu). Za danej situácie potom nie je podstatné, že dielo MVE Ružbašská Miľava bolo ako inžinierske dielo zapísané v Evidenčnej karte do evidencie Slovenskej komory stavebných inžinierov. Ustanovenie § 54 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. upravuje iba predpoklad autorstva k dielu, ktoré je uvedené v registri diel príslušnej organizácie kolektívnej správy, pre úspech v spore však bolo v prvom rade potrebné zo strany žalobcu preukázať existenciu diela, a to takým spôsobom, aby bolo možné posúdiť nároky žalobcu vyplývajúce z autorského zákona. 37. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu v otázke existencie diela, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k
zamietnutiu žaloby. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že dielo malo byť vyjadrené postupne vytváraním projektovej dokumentácie a sprievodných materiálov (pre seba ako investora a následne na základe zmlúv o dielo) po častiach a v rôznom rozsahu, bolo pre úspech v spore potrebné zo strany žalobcu preukázať existenciu diela predložením uvedenej projektovej dokumentácie. Žalobcom predložené protokoly o odovzdaní projektovej dokumentácie žalovanému 1/ nie sú dôkazom, ktorý by preukazoval existenciu autorského diela žalobcu, zvlášť za situácie, keď vo vzťahu k dielu existovali viaceré projektové dokumentácie, pričom žalovaní v konaní namietali, že stavba bola postavená v rozpore so stavebným povolením, resp. v rozpore s projektovou dokumentáciou pripojenou v stavebnom konaní, ktoré tvrdenie žalobca v konaní nikdy nerozporoval. Z uvedených dôvodov potom ani dôkaz 3D modelom vytvoreným v roku 2010 nemohol byť spôsobilým preukázať existenciu diela tak, aby ho bolo možné posúdiť z hľadiska autorského zákona, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak uvedený dôkaz nevykonal. Rovnako správne súd prvej inštancie vyvodil vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovaným, aby pokračovali vo výstavbe, vykonávali zmeny stavby alebo jej časti alebo dokončili stavbu alebo jej časti bez súhlasu žalobcu, že bolo povinnosťou žalobcu presne označiť dielo, v opačnom prípade by uloženie uvedených povinností predstavovalo príkaz podvoliť sa vôli autora bez ohľadu na to, či predmet autorskoprávnej ochrany existuje alebo tento vznikne v budúcnosti. Uvedená ochrana musí vychádzať už z existujúceho diela a jeho prejavu, inak ide len o autoritatívnu ochranu myšlienky žalobcu, ktorá sama o sebe zákonnú ochranu nepožíva, teda by absentoval právny základ na uloženie tejto povinnosti. 38. K odvolateľom uvedeným skutočnostiam v súvislosti s inými konaniami, ktoré prebiehali medzi žalovanými a spoločnosťami žalobcu, odvolací súd konštatuje, že tieto konania, resp. ich výsledky nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci. V konaní pred Okresným súdom Košice I, sp.zn. 27Cb/41/2010 sa žalovaný 1/ (v postavení žalobcu) domáhal voči spoločnosti ROTORing, s.r.o. (v postavení žalovaného) zaplatenia sumy 182 577,56 eur s príslušenstvom titulom vrátenia peňažného plnenia a náhrady škody z dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok vyplývajúci z uzavretých zmlúv o dielo, keď dielo neodovzdal riadne a včas. Odvolací súd konštatuje, že späťvzatie žaloby zo strany žalovaného 1/ nemá žiaden vplyv na výsledok konania v tejto prejednávanej veci, keď z procesného úkonu späťvzatia žaloby jednak nemožno vyvodiť záver, že dielo je bez vád, zároveň uvedená skutočnosť (či dielo má alebo nemá vady) nemá relevanciu vo vzťahu k dôvodu zamietnutia žaloby, ktorým je neunesenie dôkazného bremena v otázke existencie diela. Obdobný záver je možné prijať aj v prípade konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn. 42Cb/64/2013, v ktorom sa spoločnosť RFB, s.r.o. domáhala voči žalovanému 1/ zaplatenia sumy 49 404,40 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny diela z uzavretých zmlúv o dielo. Vo vzťahu k predloženiu materiálu vyhotoveného odbornou organizáciou o posúdení vplyvov prevedených stavebných a projektových zmien na vodnom diele, odvolací súd s poukazom na § 366 C.s.p. na uvedený dôkaz, ktorý predložil žalobca v odvolacom konaní nemohol prihliadať, nakoľko ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Z obsahu podania žalobcu a jeho prílohy je zrejmé, že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý však neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň nemožno vyvodiť, že tak nemohol učiniť bez svojej viny do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na uvedený prostriedok procesnej obrany odvolací súd nemohol v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko nespĺňa náležitosti riadneho odvolacieho dôvodu v zmysle § 366 C.s.p., pričom zároveň nejde o skutočnosti, ktoré sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Zároveň je potrebné vyvodiť, že predloženým dôkazom by žalobca „neodstránil“ následok nesplnenia si svojej procesnej povinnosti predložiť dôkazy o existencii diela. Odvolací súd na základe uvedeného vyhodnotil argumentáciu žalobcu v súvislosti s predloženým dôkazom ako nedôvodnú. 39. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).