{"guid": "02bf3976-ff3a-4d13-8b5a-f15f983ba8bb:7705a39f-1e00-4370-90e2-1a492b1468fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1113242970.2", "spisova_znacka": "7Co/214/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/214/2019 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2024, sp. zn. 7Co/214/2019, ECLI:SK:KSBA:2024:1113242970.2", "identifikacne_cislo": "1113242970", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1997/383/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 383/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/383/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/383-1997/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1997/383#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7705a39f-1e00-4370-90e2-1a492b1468fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1113242970.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1113242970.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1113242970.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/214/2019\n1113242970\n29. 05. 2024\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1113242970.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nX.X.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpeného: JUDr. Ľuba Berezňaninová, advokátka, so sídlom Hlavná\n45, Prešov proti žalovaným: 1/ AQUA – EKO, a.s., IČO: 36 716 341, so sídlom Námestie sv. Martina\n9, Holíč, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., IČO: 52 651 258, so sídlom\nHlavná 25, Košice a SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14,\nBratislava, 2/ A. B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, C., zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. &\nAssociates, s.r.o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 25, Košice a 3/ HYDROCONSULTING, s.r.o.,\nIČO: 35 684 348, so sídlom Bulharská 70, Bratislava, všetci zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. &\nAssociates, s.r.o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 25, Košice o ochranu autorských práv a vydanie\nbezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I\nzo dňa 7.12.2018, č.k. 20C/133/2013-390, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.\nŽalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným ukončiť\nprojektové práce a stavebné práce, ktorými dochádza k neoprávneným zásahom do autorských práv\nžalobcu, zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a vyslovil, že žalovaní I. až III.\nmajú nárok na náhradu trov konania v pomere 100% (výrok III.).\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 190 ods. 1, § 3 ods. 1, 2 a 6, § 8, § 16, § 18 ods. 1, 2, § 21 ods.\n1, 2, § 33 ods. 3, 7, 8 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, § 13 ods. 1, 2 zákona č. 138/1992\nZb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a vecne tým, že predmetom\nkonania je ochrana autorských práv žalobcu vo vzťahu k projektovej dokumentácii a stavbe MVE RM – I.\netapa, ktorý sa v zmysle poslednej zmeny petitu domáhal uloženia zákazu žalovaným 1/ až 3/ pokračovať\nvo výstavbe, vykonávaní zmien stavby alebo jej časti alebo dokončení stavby MVE Ružbašská Miľava\n– I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu; uloženia zákazu žalovaným 1/ až 3/ poveriť tretie osoby\nna vykonávanie zmien na stavbe MVE Ružbašská Miľava – I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu;\nuloženia zákazu žalovaným 1/, 2/ a 3/ použiť projektovú dokumentáciu stavby MVE Ružbašská Miľava\n– I. etapa, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom v Starej Ľubovni, odbor\nživotného prostredia č.j.: 99/01778-Vod/Bo ako podklad pre spracovanie nových a ďalších projektových\ndokumentácií, v ktorých by boli prebraté časti architektonického a dispozičného riešenia spracovaného\nžalobcom; uloženia zákazu žalovaným 1/ až 3/ použiť projektovú dokumentáciu MVE Ružbašská Miľava\n– I. etapa vyhotovenú žalobcom alebo jej ktorúkoľvek časť za účelom vykonania zmien v projektovej\n\ndokumentácii MVE Ružbašská Miľava – I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu; uloženia povinnosti\nžalovanému 1/ odstrániť na vlastné náklady tie časti stavby MVE Ružbašská Miľava – I. etapa, ktoré\nboli zhotovené podľa Projektovej dokumentácie zmien časti stavby MVE Ružbašská Miľava – I. etapa\nspracovanej žalovaným 2/ bez súhlasu žalobcu a uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 23 423,80 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.\n3. Žalobca tvrdil, že je autorizovaným stavebným inžinierom a autorom projektu aj stavby MVE RM –\nI etapa, pričom žalovaní 1/ až 3/ svojimi neodbornými zásahmi do výsledkov tvorivej duševnej činnosti\nžalobcu porušujú jeho práva ako autora tým, že na stavbe a projektovej dokumentácii k stavbe MVE\nRM – I. etapa urobili zmeny bez jeho súhlasu, čím zároveň zapríčinili haváriu v roku 2010, kedy\ndošlo k zatopeniu stavby MVE. Svoje tvrdenia opieral najmä o predložené listiny, a to evidenčnú\nkartu inžinierskeho diela zo dňa 19.9.2006, výkres, na ktorom sa nachádza zachytenie umiestnenia\nplánovanej stavby MVE RM v teréne, listinu MVE RM – Popis a vizualizácia, RM MVE RM – postup\nvyjadrenia tvorivej činnosti autora. Tvrdil, že pôvodne projekt a stavbu MVE RM – I. etapa realizoval vo\nvlastnej réžii, prostredníctvom spoločností, v ktorých bol konateľom, pripravoval podklady na vydanie\núzemného a stavebného povolenia vydaného rozhodnutím Okresného úradu v Starej Ľubovni č.j.:\n99/01778-Vod/Bo zo dňa 22.1.2000 a následne na základe zmluvy o dielo č. 4/4/Z/05 zo dňa 15.4.2005,\nzmluvy o dielo č. 09/2008 zo dňa 10.9.2008 a zmluvy o dielo č. 11/2008 zo dňa 19.11.2008 vytvoril\nďalšiu projektovú dokumentáciu na stavbu MVE RM. V roku 2008 došlo k zmene vlastníka stavby\nelektrárne a následne k odstúpeniu od zmlúv o dielo č. 09/2008 a 11/2008 s tým, že po vypovedaní\ntýchto zmlúv žalovaný 1/ začal spolupracovať zo žalovanými 2/ a 3/, ktorí začali vykonávať žalobcom\nnepovolené zásahy do jeho dokumentácie a stavby MVE RM, ktoré sú jeho autorskými dielami. Žalovaní\npopreli tvrdenie žalobcu, že by zasahovali do jeho projektovej dokumentácie alebo inak porušovali jeho\nautorské práva. Uviedli, že stavba MVE RM bola do odstúpenia od zmlúv o dielo realizovaná na základe\npodkladu žalobcu, následne však si žalobca neplnil svoje zmluvné záväzky, projektovú dokumentáciu v\npožadovanom rozsahu a kvalite nedodal, v dôsledku čoho žalovaný 1/ odstúpil od zmlúv o dielo a začal\nspolupracovať so žalovaným 3/ pôvodne v rozsahu nových výpočtov zátopového územia. Následne\ndošlo k havárii na stavbe MVE RM v júny 2010, keď došlo k poškodeniu stavby a jej okolia povodňou,\npričom v dôsledku povodne a zistených nedostatkov na stavbe bola žalovaným 3/ vypracovaná nová\ndokumentácia, v ktorej ako zodpovedný projektant vystupoval žalovaný 2/, pričom nová dokumentácia\nbola vypracovaná na základe vlastných meraní a zistení v dôsledku zmien vyvolaných povodňou a\nna tieto nadväzujúcimi potrebami protipovodňovej ochrany. Žalovaní namietali, že stavba MVE RM\nbola pred zmenou vlastníctva stavby vykonávaná v rozpore s projektovou dokumentáciu schválenou\nstavebným úradom v roku 2000.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom ochrany, ktorej sa žalobca domáha, je architektonické\ndielo, ktorého pojmové znaky sú uvedené v § 3 ods. 6 Autorského zákona. Uviedol, že z hľadiska\npozitívneho vymedzenia autorského diela je potrebné kumulatívne naplniť jeho pojmové znaky. Prvým je,\nže ide o dielo literárne, vedecké alebo umelecké., pričom architektonické dielo z hľadiska tohto delenia\nje zaraďované pod dielo umelecké a zákon ho definuje ako samostatnú kategóriu s tým, že môže byť\nvyjadrené rôznymi spôsobmi – maketou, projektom, ako aj stavbou samotnou. Za architektonické dielo\nsa nepovažujú tie prvky architektonického charakteru, ktoré nemajú tvorivú hodnotu (napríklad rôzne\ntechnické riešenia, či výkresy architektonických prvkov). Ako autorské dielo spája v sebe prvky účelovosti\na tvorivosti. Tvorivá duševná činnosť autora je zároveň druhým pojmovým znakom, túto zákon výslovne\nnedefinuje. Nie každá duševná činnosť autora je činnosťou tvorivou. Tretím znakom je jedinečnosť\ndiela, pričom však v tomto význame nepôjde o jedinečnosť absolútnu. Štvrtým pojmovým znakom je\nvnímateľnosť diela zmyslami. Až s manifestáciou diela spôsobom vnímateľným zmyslami zákon spája\nmoment vzniku autorského práva. K vzniku autorského práva sa nevyžaduje žiadna registrácia alebo\niný formálny úkon.\n5. V prejednávanej veci malo byť podľa žalobcu dielo vyjadrené postupne a to postupným vytváraním\nprojektovej dokumentácie a sprievodných materiálov, ktoré mal vytvoriť pre seba ako investora, a\nnásledne na základe formou projektovej dokumentácie, ktorá bola postupne vypracovaná žalobcom na\nzáklade zmlúv o dielo spoločnosťami ROTOR, ROTORing a ROTOeko, ktoré na základe preberacích\nprotokolov odovzdávali dokumentáciu po častiach a v rôznom rozsahu (na základe uvedených zmlúv si aj\nžalobca uplatňuje finančné nároky) naposledy na základe predložených protokolov zo dňa SO01 – Haťspodná stavba SO 04 Biokoridor, a SO 11.4., pričom žalovaní poukázali na to, že stavba SO 04 Biokoridor\nk čase ich príchodu na stavbu vôbec realizovaná nebola a tak ako bola navrhnutá ani realizovateľná\n\nnebola. Uviedli, že stavba MVE nebola postavená v súlade s dokumentáciou, na základe ktorej bola\nstavba povolená, preto bolo potrebné zistiť existujúci stav a navrhnúť nové riešenia. Žalobca odvodzuje\nautorské právo k tejto dokumentácii aj od jej záznamu v evidencii SKSI. Uvedená evidencia však nemá\nžiaden vplyv na existenciu alebo neexistenciu autorského práva k dielu. Podstatným okamihom je\nnaplnenie pojmových znakov diela. Stavba MVE mala byť realizovaná po etapách a k súčasnému dňu\nsa javí nedokončená, pričom prešla zatopením v roku 2010.\n6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa z predloženými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno v preukázaní existencie autorského diela žalobcu, do ktorého by bolo žalovanými\nneoprávnene zasiahnuté. Dielo môže mať rôzne podoby a môže byť zachytené v rôznych formách,\ntrvalých či prechodných, efemérnych, avšak stále vnímateľných. Z vykonaného dokazovania mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že projektová dokumentácia bola žalobcom dodávaná v lepšom prípade\nfragmentovane, čo vyplýva z predložených protokolov. Bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu diela,\nteda zmyslami vnímateľného prejavu jeho tvorivej činnosti, ktorý bude poznateľný, a z ktorého bude\nmožné zhodnotiť, či dielo označené žalobcom spĺňa pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona,\nteda požíva aj zákonnú ochranu a žalobca je nositeľom práv, ktorých ochrany sa domáha. Ak žalobca\ntvrdil, že do jeho diela bolo zasahované, bolo potrebné toto dielo preukázať v dostatočnej miere, aby\njeho tvrdenie bolo verifikovateľné. Samotné tvrdenie, že nedal súhlas žalovaným k zmenám na stavbe\na projektovej dokumentácii, nie je postačujúci. Nie každá časť projektovej dokumentácie môže a musí\nnapĺňať pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona. Zmeny realizácie úprav/zmien stavby na\nobjekte MVE, prípadne realizácia objektov na základe projektovej dokumentácie spracovanej žalovaným\n2/ a 3/ samé o sebe neznamená porušenie autorských práv žalobcu.\n7. Prvoinštančný súd vyvodil, že žalobca nepreukázal, že je autorom diela, z ktorého by vyplýval záväzok\nrealizovať stavbu ako celku pod autorským dohľadom žalobcu a stavbu dokončiť, respektíve realizovať\npodľa projektovej dokumentácie žalobcu. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že stavba predstavuje (bez\nďalšieho) rozmnoženinu autorského diela žalobcu a že žalovaní sú povinní realizovať stavbu podľa\npredstáv (pôvodnej myšlienky) žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že projektová dokumentácia predkladaná\nžalovanými je spracovaním, resp. iným neoprávneným nakladaním s jeho projektovou dokumentáciu,\nničím nepodložil. Pokiaľ žalovaní uviedli, že nimi vytvorená dokumentácia bola vytvorená na základe\nvlastných zistení na základe skutočného stavu, uvedené vyplýva z požiadaviek na protipovodňovú\nochranu a zmien v dôsledku povodne z roku 2010, pričom tieto tvrdenia neboli ničím vyvrátené a\nzároveň žalobca nepreukázal, že základom tejto projektovej dokumentácie bola práca žalobcu. Súd\nprvej inštancie uviedol, že spor strán o tom, či navrhované riešenia stavby sú vhodné alebo nie, nie je\npre posúdenie autorskoprávnej ochrany podstatné. Technická nevhodnosť (alebo nespôsobilosť) samé\no sebe nemajú vplyv na autorskoprávnu ochranu (aj vadného) diela.\n8. Súd prvej inštancie poukázal aj na ustanovenie § 33 ods. 3 Autorského zákona, v zmysle ktorého\nžalovaný 1/ zároveň ako vlastník, nie je povinný udržiavať stavbu a predchádzať jej poškodeniu\nalebo zničeniu, ani keby stavba ako celok, či v častiach predstavovala vyjadrenie tvorivej myšlienky\nžalobcu (rovnako však nemá právo do neho neoprávnene mimo rámca zákona zasahovať). Uvedené\nustanovenie vyjadruje aj vzájomnú nezávislosť autorského práva k dielu a vecného práva k veci,\nprostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené. Zničením tejto veci (hmotného substrátu) zostávajú autorské\npráva zachované. Táto skutočnosť však bez ďalšieho neznamená zároveň povinnosť zničenú vec\nopraviť alebo obnoviť podľa predstáv autora. Súd prvej inštancie uviedol, že principiálne nespochybňuje,\nže vo vzťahu k MVE RM došlo k tvorivej duševnej činnosti žalobcu, avšak nedošlo k preukázaniu\nexistencie diela, z ktorého by vyplývalo, že stavba MVE RM ako celok je autorským dielom žalobcu,\nprípadne by malo za dôsledok preukázaný záver o zásahu do jeho práv ako aj rozsah tohto zásahu.\n9. Na záver prvoinštančný súd konštatoval, že zákon vo vzťahu k autorskému dohľadu nad vykonávaním\nstavby ustanovuje aj to, že podmienkou je žiadosť autora, ako aj to, že takýto dohľad nie je v rozpore\ns oprávnenými záujmami zhotoviteľa stavby (§ 33 ods. 8 Autorského zákona). Žalobca sa domáhal\nuloženia zákazu žalovaným, aby pokračovali vo výstavbe, vykonávali zmeny stavby alebo jej časti alebo\ndokončili stavbu MVE Ružbašská Miľava – I. etapa alebo jej časti bez súhlasu žalobcu. Aby uvedený petit\nbol aj vykonateľný, je povinnosťou žalobcu presne označiť dielo, na základe ktorého sa tejto povinnosti\ndomáha, inak by uloženie tejto povinnosť predstavovalo príkaz podvoliť sa vôli autora bez ohľadu na\nto, či predmet autorskoprávnej ochrany existuje alebo tento vznikne v budúcnosti. Uvedená ochrana\nmusí vychádzať už z existujúceho diela a jeho prejavu, inak ide len o autoritatívnu ochranu myšlienky\n\nžalobcu, ktorá sama o sebe zákonnú ochranu nepožíva, teda by absentoval právny základ na uloženie\ntejto povinnosti. Ak aj žalobca je autorom prvotnej myšlienky výstavby MVE, táto skutočnosť sama o\nsebe nezakladá povinnosť iných subjektov túto myšlienku realizovať. Z uvedených dôvodov súd prvej\ninštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vzhľadom na zamietnutie žaloby\npriznal nárok na náhradu trov konania žalovaným podľa miery úspechu vo výške 100 %, o výške ktorej\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie\nžalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Namietal, že súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení zákona č. 185/2015 Z.z., hoci\nk právnym skutočnostiam zakladajúcim vznik právnych vzťahov došlo v roku 1999/2000, kedy bola\npovolená stavba MVE RM podľa stavebného povolenia, t.j. podľa zákona č. 383/1997 Z.z. a k zásahom\ndo projektovej dokumentácie a stavby bez súhlasu žalobcu došlo zo strany žalovaných od roku 2009,\nteda za účinnosti zákona č. 618/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s právnym posúdením\nveci vykonaným súdom prvej inštancie, nakoľko ním došlo k uplatneniu pravej retroaktivity zákona č.\n185/2015 Z.z. na právny stav existujúci a trvajúci pred jeho účinnosťou, čo je neprípustné. Uviedol, že\n§ 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. zavádza v už existujúcich vzťahoch tzv. nepravú retroaktivitu, súd\nprvej inštancie však vec posudzoval v režime pravej retroaktivity, t.j. podľa nového autorského zákona\nč. 185/2015 Z.z. posúdil aj vznik právnych vzťahov a právne nároky z nich vyplývajúce. V súvislosti s\nuvedeným názorom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 16/95 a Najvyššieho\nsúdu SR, sp.zn. 4Cdo/98/2010. Vo vzťahu k hmotnoprávnemu posúdeniu prejednávanej veci uviedol,\nže v konaní predložil protokol č. 1 zo dňa 18.12.2008 a protokol č. 2 zo dňa 30.1.2009, z ktorých\nvyplýva, že žalovanému 1/ bola odovzdaná projektová dokumentácia k MVE – RM – I. etapa, ktorú\nskutočnosť žalovaní nespochybňovali, rovnako ani to, že žalobca ako autorizovaný stavebný inžinier túto\nprojektovú dokumentáciu zhotovil. Ďalej uviedol, že zmluvy o dielo, na základe ktorých bola projektová\ndokumentácia dodaná, boli uzavreté v rokoch 2005 a 2008. Poukázal na to, že stavebné povolenie\nna stavbu MVE – RM – I. etapa bolo vydané v roku 2000, to znamená, že autorské práva žalobcu\nk projektovej dokumentácii a stavbe ako architektonickým dielam mohli objektívne vzniknúť v rokoch\n1999/2000, 2005 a 2009. K preukázanému zásahu do diela došlo v roku 2009, preto je podľa jeho názoru\nvylúčené, aby pojmy autorské dielo, autor diela, predpoklad autorstva, architektonické dielo, použitie\narchitektonického diela boli posudzované podľa zákona č. 185/2015 Z.z. Odvolateľ ďalej uviedol, že\ndátum vyhotovenia diela je uvedený v Evidenčnej karte inžinierskeho diela do evidencie Slovenskej\nkomory stavebných inžinierov k MVE RM doručenej komore dňa 20.9.2006, podľa ktorej bola projektová\ndokumentácia vyhotovená pre územné rozhodnutie v roku 1993, pre stavebné povolenie v roku 1999\na vykonávacia projektová dokumentácia v roku 2005. Namietal, že súd prvej inštancie z uvedených\ninformácií nevychádzal, vec nesprávne právne posúdil a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné,\nnezrozumiteľné a nepresvedčivé. Mal za to, že vznik autorského diela a autorského práva bolo potrebné\nposudzovať podľa zákonov účinných v čase, keď tieto diela a práva k nim vznikli, t.j. vo vzťahu k\nprojektovej dokumentácii a stavbe MVE RM – I. etapa zhotovených v rokoch 1999 do 1.1.2004 podľa\nzákona č. 383/1997 Z.z. Uviedol, že z výkresu – Situácia stavby MVE RM, ktorý je súčasťou PD MVE\nRM vyplynulo, že žalobca je na ňom uvedený ako autor a túto skutočnosť sa žalovaným nepodarilo\nspochybniť. Žalovaní zároveň nepreukázali, že by boli autormi projektovej dokumentácie a stavby. V\npodaní zo dňa 9.10.2018 žalovaní 2/ a 3/ uviedli, že vykonali zmeny v projektovej dokumentácii a\nna stavbe a teda sú autormi týchto zmien, žalobcovi však autorstvo k jemu vytvorenej projektovej\ndokumentácii a stavbe nepriznávajú. Podľa názoru odvolateľa vznik autorského práva k projektovej\ndokumentácii a stavbe zhotovených po 1.1.2004 bolo potrebné hmotnoprávne posudzovať podľa zákona\nč. 618/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa na výsledky činnosti žalobcu ako autorizovaného stavebného\ninžiniera a ich evidenciu vzťahuje § 31 ods. 2 písm. l) zákona č. 138/1992 Zb. Pokiaľ ide o evidenčnú\nkartu, konštatoval, že táto potvrdzuje jeho autorstvo a zároveň ho v prípade pochybností predpokladá.\nPoukázal na to, že evidencia vedená na Slovenskej komore stavebných inžinierov má slúžiť na ochranu\nautorizovaných stavebných inžinierov a nimi vytvorených diel, preto zákon č. 618/2003 Z.z. ustanovuje\n\npredpoklad autorstva a teda pravdivosť údajov uvedených v evidenčnej karte, ak sa nepreukáže opak,\nžalovaní však autorstvo žalobcu relevantným spôsobom nespochybnili. Namietal, že súd uvedené\ndôkazy nevyhodnotil, zrejme z dôvodu, že vec posúdil podľa autorského zákona č. 185/2015 Z.z., ktorý\nuž neobsahuje žiadne ustanovenie o predpoklade autorstva. Uviedol, že v konaní navrhol vykonať dôkaz\nobhliadkou rozostavanej stavby a dôkaz prevedením 3D modelu, ktorý plasticky zobrazuje žalobcom\nnaprojektovanú stavbu a jej stav po zmenách naprojektovaných a vykonaných žalovanými. Súd prvej\ninštancie však uvedené dôkazy nevykonal z dôvodu ich nadbytočnosti a k dokazovaniu 3D modelom\nuviedol, že by týmto došlo k vytvoreniu nového hmotného substrátu tvorivej činnosti myšlienky žalobcu,\npričom predmetom konania je ochrana autorského práva ku dňu stavebných zmien vykonaných od\nroku 2009. Poukázal na to, že predmetom diela je nehmotný statok, ktorý musí byť vyjadrený takým\nspôsobom, aby ho bolo možné vnímať ľudskými zmyslami a tento nehmotný statok je výsledkom\ntvorivej duševnej činnosti človeka a prejavom jeho jedinečnej osobnosti, preto nie je možné, aby dve\nfyzické osoby vytvorili dve totožné autorské diela. Podľa legálnej definície architektonického diela sa\nním rozumie najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické\na priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby. Z uvedeného podľa názoru odvolateľa\nvyplýva, že jedno dielo môže byť vyjadrené na rôznych hmotných substrátoch a v podobe uchopiteľnej\nalebo neuchopiteľnej. Konštatoval, že spôsob, forma a kvalita, akým je dielo vyjadrené v ľudskými\nzmyslami vnímateľnej podobe, nemá vplyv na to, či dielo je autorským dielom alebo nie. Rovnako rôzne\nformy vyjadrenia toho istého diela neznamenajú, že pri každej inej/novej forme jeho vyjadrenia ide\nzároveň o nové dielo. Namietal záver súdu prvej inštancie, že dôkaz prezentáciou 3D modelu nevykoná\nz dôvodu, že by išlo o vytvorenie nového hmotného substrátu tvorivej myšlienky žalobcu a považoval ho\nza arbitrárny. Za nesprávny považoval záver prvoinštančného súdu, že predložením listinného dôkazu\noznačeného ako MVE RM – postup vyjadrenia tvorivej činnosti autora, preukázal žalobca iba tvorivú\nmyšlienku, ktorá sama o sebe nepodlieha autorskoprávnej ochrane, nakoľko uvedený dôkaz predložil\nžalobca iba z dôvodu, že mu súd neumožnil prezentáciu 3D modelu a obhliadku rozostavanej stavby.\nPodľa názoru odvolateľa napadnuté rozhodnutie je výsledkom nedostatočne vykonaného dokazovania,\nv dôsledku čoho súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil nesprávne právne závery, na\nskutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis a rozhodnutie je arbitrárne. Ďalej uviedol, že v konaní\nbolo preukázané, že projektová dokumentácia existuje a vodná stavba do roku 2009 bola rozostavaná\nna 90%, pričom žalovaní 2/ a 3/ uviedli, že vykonali výpočty k uvedenej stavbe a tiež zmeny v pôvodnej\nprojektovej dokumentácii ako aj na stavbe. Predmetom projektovej dokumentácie spracovávanej tak\nžalobcom ako aj žalovaným 2/ ako aj následných neoprávnených zmien stavby, bol stále ten istý objekt,\npričom „nová projektová dokumentácia“ vytvorená žalovaným 2/ sama o sebe ako samostatné dielo\nneobstojí, vždy bude súčasťou projektovej dokumentácie a stavby, hoci autor na vytvorenie takejto\nsúčasti nikdy nedal súhlas. Podľa názoru žalobcu bolo pre konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie\njednoznačnejšie odprezentovanie 3D modelu ako predloženie rozsiahlej projektovej dokumentácie.\nPokiaľ ide o vznik 3D modelu, tento vytvoril žalobca spolu s navrhovaným svedkom A. B. C. po havárii\nna rozostavanej stavbe v júni 2010. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalovaných o novej projektovej\ndokumentácii k akejsi novej stavbe, keďže žalobca predložil viacero dôkazov o tom, že projektová\ndokumentácia spracovaná žalovanými bola vo vodoprávnom konaní posúdená ako zmena stavby pred\ndokončením, teda projektová dokumentácia žalobcu ako aj stavba podľa nej postavená existovali oveľa\nskôr ako neskoršie zásahy realizované žalovanými. Odvolateľ konštatoval, že ak žalovaní uznali, že\nexistovala projektová dokumentácia, ktorej autorom je žalobca, niet pochýb o tom, že každá ďalšia\nzmena tejto projektovej dokumentácie vykonaná inou osobou ako žalobcom, predpokladá, že na to bol\ndaný súhlas autora pôvodnej dokumentácie; žalovaní však uviedli, že takýto súhlas nemali a ani ho\nod žalobcu nežiadali. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalovaných, že nemajú k dispozícii projektovú\ndokumentáciu žalobcu, nakoľko v konaní predložil písomné protokoly o jej odovzdaní a prevzatí. Pokiaľ\nide o autorstvo žalobcu k projektovej dokumentácii, toto vyplýva z evidenčnej karty k dielu a predstavuje\nzákonnú domnienku autorstva, pričom opak nebol preukázaný. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie\nnevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca ako aj žalovaný 2/ sú členmi Slovenskej komory stavebných\ninžinierov, pričom jej disciplinárna komisia vyslovila záver, že žalovaný 2/ konal v rozpore s pravidlami\nkomory, keď bez súhlasu autora pôvodného projektu zasiahol do neho svojou činnosťou. Odvolateľ\ntiež poukázal na to, že okrem ochrany majetkového autorského práva spočívajúceho v neoprávnenom\npoužití diela tým, že na ňom boli vykonané zmeny bez jeho súhlasu, domáhal sa najmä ochrany svojho\nosobnostného autorského práva, t.j. práva na nedotknuteľnosť diela. Aplikáciu § 33 zákona č. 185/2015\nZ.z. považoval za neprípustnú, nakoľko z dokazovania nevyplynulo a strany sporu ani netvrdili, že by\nzásahy a zmeny, ktoré na stavbe vykonali, mali smerovať k jej poškodeniu, zničeniu alebo chátraniu.\nTrval na tom, že zmeny vykonané na stavbe a projektovej dokumentácii sú nedovolené a ako také sú\n\nneoprávneným zásahom do integrity diela, pričom žalovaní nakladajú s dielom takým spôsobom, ktorý\nznižuje jeho hodnotu a funkčnosť, význam a účel, pre ktorý ho zamýšľal a vytvoril. Podľa jeho názoru v\ndôsledku nedovolených zásahov žalovaných na rôznych stupňoch projektových ako aj stavebných prác\nnie je stavba ukončená a skolaudovaná. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n11. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili v podaní zo dňa 15.5.2019, v ktorom uviedli, že pojmy\nautorské dielo, architektonické dielo, autor diela, predpoklad autorstva, majú svoju legálnu definíciu\npodľa dnes účinného zákona č. 185/2015 Z.z. aj zákona č. 618/2003 Z.z. rovnakú. Podľa ich názoru\nvyhodnotenie splnenia či nesplnenia podmienok, za ktorých možno autorskoprávnu ochranu priznať zo\nstrany súdu podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2015 a právnej úpravy účinnej od 1.1.2015 musí\ndospieť k rovnakým právnym záverom. Uviedli, že ak žalobca nevie, kedy mu malo autorské právo\nvzniknúť, teda kedy malo byť autorské dielo prvýkrát vyjadrené navonok v zmyslami vnímateľnej podobe,\nnevie uniesť bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné v predmetnom\nspore. Žalobca sa podľa ich názoru rovnako neurčito vyjadruje k akému domnelému autorskému dielu\nsa domáha autorskoprávnej ochrany – či k stavbe alebo projektovej dokumentácii a zamieňa tieto veci.\nUviedli, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal predmet domnelej autorskoprávnej ochrany – vec,\nprostredníctvom ktorej má byť autorské dielo vyjadrené navonok a ak by takýto predmet v listinnej\npodobe predložil, druhou otázkou by bolo posúdenie momentu vzniku diela a s ním spojených domnelých\nautorských práv. Ďalej uviedli, že evidenčná karta pre svoju vnútornú rozpornosť, nepravdivé údaje a\npodstatné vady bola v priebehu konania žalovanými spochybnená a predmet – domnelé autorské dielo\nnebol zo strany žalobcu predložený. Poukázali na to, že žalobca v priebehu konania tvrdil, že viackrát\nmenil projektovú dokumentáciu, následne projektovú dokumentáciu, ktorú spracoval pre stavebné\nkonanie menil vo vykonávacom projekte a projekte pre tendrové konanie na dodávateľa stavebných\nprác a vzhľadom k tomu nebol identifikovaný v konaní predmet domnelej autorskoprávnej ochrany.\nPodľa ich názoru nemožno na daný prípad aplikovať § 54 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z., nakoľko\ndomnelé autorské dielo je podľa tvrdenia žalobcu označené menom autora – žalobcu. Uviedli, že zákon\nč. 185/2015 Z.z. v § 13 ods. 2 upravuje predpoklad autorstva identicky ako bol upravený v právnych\npredpisoch účinných skôr. Zároveň konštatovali, že žalovaní 2/ a 3/ sa autorských práv k stavbe ani\nk projektovej dokumentácii žiadnym spôsobom nedovolávajú. Neexistencia predmetu autorskoprávnej\nochrany je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Námietky žalobcu, že bol súdom vystavený dôkaznej núdzi,\npovažovali za nepravdivé, nakoľko obhliadka stavby nemohla priniesť žiadne poznatky vo vzťahu k\ndomnelému autorskému dielu, ktorým mala byť vyjadrená tvorivá myšlienka autora, pretože stavba od\nroku 2008 k dnešnému dňu doznala viacero podstatných zmien. Poukázali na to, že žalobca v priebehu\nsúdneho konania nepredložil žiaden znalecký posudok, ktorý by odpovedal na otázky autorských práv\nk stavbe alebo jej projektovej dokumentácii, ani takýto dôkaz nenavrhol. Zachytenie diela na hmotný\nsubstrát – 3D model v priebehu konania v roku 2018 podľa ich názoru nemôže obstáť ako dôkaz,\nktorým má byť navonok vyjadrená tvorivá myšlienka autora, keď podľa žalobcu malo dôjsť k vytvoreniu\ndiela v rokoch 1999 – 2008 s tým, že predloženie novej listiny – 3D modelu uskutočnil žalobca až po\npiatich rokoch od podania žaloby. Vzhľadom na uvedené považovali rozsah dokazovania na súde prvej\ninštancie za dostatočný za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Na základe uvedeného\nžiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n12. Žalobca reagoval podaním zo dňa 3.6.2019, v ktorom uviedol, že vzhľadom na rozsah projektovej\ndokumentácie je zrejmé, že tieto diela vznikali postupne, po častiach a po častiach aj boli odovzdávané\nžalovanému 1/. Poukázal na to, že autorskoprávne chránená je každá fáza tvorby diela, a to od prvého\nvnímateľného návrhu až po konečným spôsobom zhmotnené dielo. Predstava, že autorské dielo má\nkonkrétny dátum kedy vznikne ako celok a len vtedy, keď je už „hotové“, nevyplýva z autorského zákona.\nKeďže autorské právo vzniká momentom, keď je dielo vyjadrené v ľudskými zmyslami vnímateľnej\npodobe, táto podmienka podľa názoru žalobcu bola v prejednávanej veci splnená, nakoľko projektová\ndokumentácia je zachytená na papieri ako hmotnom substráte a žalovaný 1/ uviedol, že ju má k\ndispozícii alebo podľa protokolov o jej odovzdaní ju musí mať; architektonické dielo MVE RM je\nzároveň hmotne vyjadrené aj stavbou, ktorá doposiaľ nie je skolaudovaná. Mal za to, že otázka\nmomentu vzniku autorského práva k projektovej dokumentácii a stavbe je podľa autorského zákona\nnepodstatná, podstatné je, že dielo je vyjadrené v ľudskými zmyslami vnímateľnej podobe, pričom\nz dokazovania vyplynulo, že dielo žalobcu vzniklo jednoznačne skôr ako neoprávnené zmeny diela.\nPokiaľ ide o evidenčnú kartu, táto nebola podľa jeho názoru nijako spochybnená. Uviedol, že výstavba\nakéhokoľvek objektu sa nemôže začať skôr, ako je spracovaná jeho projektová dokumentácia, ktorá\n\npresne vymedzuje, ako bude daný objekt vyzerať a fungovať. Konštatoval, že jednotlivé obdobia, ktoré\nsú uvedené v odvolaní, sú roky, kedy bola postupne odovzdaná realizačná projektová dokumentácia\nk MVE RM – I. etapa, resp. vo väčších celkoch kompletizovaná, pričom projektová dokumentácia\npre stavebné povolenie musela byť logicky spracovaná a odovzdaná spolu so žiadosťou o stavebné\npovolenie, čo bolo v roku 1999 s tým, že realizačná projektová dokumentácia bola odovzdaná tak ako\nje uvedené v protokoloch. Ďalej uviedol, že autorské právo žalobcovi vznikalo priebežne ku každej\nčasti diela, ktorú dokončil, a to tak vo vzťahu k projektovej dokumentácii, ako aj k stavbe. Poukázal\nna to, že stavba nie je ukončená ani skolaudovaná a ani zmeny, ktoré navrhli a spracovali k nim\nprojektovú dokumentáciu žalovaní 2/ a 3/ neboli doposiaľ povolené, o čom svedčí aj posledný úkon\nG. H. B., odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek\nživotného prostredia kraja, ktorý na deň 22.5.2019 nariadil ústne pojednávanie vo veci Dodatočného\npovolenia časti stavby MVE RM – I. etapa (zmeny stavby naprojektované a postavené žalovanými\n2/ a 3/). Pokiaľ ide o formu diela, podľa jeho názoru nemožno hovoriť o zamieňaní vecí, keď žalobca\nuvádzal ako predmet autorskoprávnej ochrany tak projektovú dokumentáciu ako aj stavbu, nakoľko\nhmotným vyjadrením architektonického diela je tak jeho projektová dokumentácia ako aj stavba a obom\nsa priznáva autorskoprávna ochrana (môže ísť o 3D model, projektovú dokumentáciu, stavbu alebo inú\nformu). V súvislosti s tvrdením žalovaných, že existenciu predmetov autorskoprávnej ochrany možno\npreukázať znaleckým posudkom, uviedol, že na otázky autorských práv v žiadnom prípade nemôže\nodpovedať znalec, nakoľko ide o otázku právnu a uvedené je v rozpore s ust. § 207 ods. 1, 2 C.s.p.\nMal za to, že neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal žalobca predložiť znalecký posudok, ktorý by\nodpovedal na otázku, či projektová dokumentácia a stavba sú alebo nie sú autorskými dielami. Namietal,\nže súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkazy, ktoré žalobca navrhol na preukázanie, že projektová\ndokumentácia a stavba sú autorskými dielami, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Napriek uvedenému\npredložil množstvo rozhodnutí orgánov v rámci vodoprávneho konania, v ktorom sa žalovaný 1/ domáhal\nkolaudácie stavby a jej uvedenia do skúšobnej prevádzky a minimálne tieto rozhodnutia svedčia o tom,\nže projektová dokumentácia aj stavba, ktorých autorom je žalobca, existujú. Poukázal na to, že žalovaní\nna jednej strane tvrdia, že boli vykonané zmeny na stavbe po tom, čo sa zmenil jej vlastník, a teda týmto\npotvrdzujú samotnú existenciu stavby, na druhej strane však popierajú existenciu tejto stavby, rovnako\naj existenciu projektovej dokumentácie. Konštatoval, že žalovaní tvrdia, že nimi vytvorená projektová\ndokumentácia je nová a má byť od ostatnej projektovej dokumentácie a stavby zhotovenej žalobcom\noddeliteľná a schopná samostatnej existencie, avšak stále sa jedná o tú istú stavbu, na rovnakom\nmieste a rovnakého druhu ako naprojektoval žalobca, čo znamená, že každý ďalší zásah do projektovej\ndokumentácie a stavby je zmenou pôvodnej dokumentácie a stavby. Podľa jeho názoru je skutkovo\nvylúčené tvrdenie žalovaného 3/, že ním spracovaná projektová dokumentácia a stavba podľa nej\nzhotovená má byť samostatným novým dielom, nezávislým od ostatných časti dokumentácie a stavby,\nktorých autorom je žalobca. Pokiaľ ide o evidenčnú kartu, žalobca mal za to, že žalovaní nepreukázali\nsvoje tvrdenia, v čom má byť evidenčná karta nepravdivá, resp. má vady. Poukázal na to, že v otázke\nautorstva k projektovej dokumentácii sa v plnom rozsahu uplatní zákonná fikcia autorstva v zmysle § 54\nods. 1 autorského zákona, keďže na nej je priamo uvedené meno žalobcu ako autora a v prípade stavby\nsa uplatní § 54 ods. 2 autorského zákona , keďže stavba nie je označená menom žalobcu, avšak je\nzaregistrovaná v registri Slovenskej komory stavebných inžinierov. Ďalej uviedol, že právna úprava podľa\n§ 13 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z. rozhodne nie je identická s právnou úpravou predpokladu autorstva\npodľa zákona č. 618/2003 Z.z., nakoľko v zákone č. 185/2015 Z.z. chýba ustanovenie odkazujúce na\nevidenciu vedenú podľa zákona č. 138/1992 Zb.\n13. Žalovaní reagovali podaním zo dňa 8.7.2019, v ktorom uviedli, že nie každú naprojektovanú stavbu\nmožno považovať automaticky za architektonické dielo. Poukázali na to, že žalobca je stavebným\ninžinierom zapísaným v registri vedenom Slovenskou komorou stavebných inžinierov, nie je však\nautorizovaným stavebným architektom. Podľa ich názoru ak by stavba MVE mala byť považovaná\nza architektonické dielo, potom bremeno dôkazu zaťažuje žalobcu v tom, aby preukázal, že má\nautorské detaily, do ktorých nemožno zasahovať. Konštatovali, že žalobca v doterajšom priebehu\nkonania nepreukázal, že stavba MVE je architektonickým dielom, a teda autorským dielom. Pokiaľ ide o\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2011, sp.zn. 6Co/2/2010 a 6Co/3/2010, vyplýva z neho,\nže otázka, či sú v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela podľa autorského zákona, je otázkou\nprávnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu a ktorá otázka je vylúčená z odborného posúdenia. Uvedené\nvšak nevylučuje, aby v prípade, že odpoveď na túto otázku závisí aj od posúdenia iných než právnych\notázok, ktoré potrebujú odborné znalosti, bolo ohľadne týchto otázok nariadené znalecké dokazovanie.\nŽalovaní ďalej uviedli, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o existencii predmetu, vo vzťahu ku\n\nktorému sa domáha autorskoprávnej ochrany – projektovej dokumentácie. V prípade prejednávanom na\nNajvyššom súde SR žalobca predložil dôkazy a znalcovi bola uložená otázka, či žalobcom predložené\npodklady sú dostatočné na posúdenie otázky, či ide o diela v zmysle autorského zákona. Žalovaní\nkonštatovali, že prvoinštančný súd sa v spore objektívne nemohol zaoberať otázkou, či konkrétne dielo\nspĺňa znaky autorského diela podľa autorského zákona, pretože žalobca neunesúc dôkazné bremeno,\nnepredložil dielo, ani časti diela, vo vzťahu ku ktorým sa domáhal autorskoprávnej ochrany a vzhľadom\nk uvedenému tiež nemohol nariadiť znalecké dokazovanie k posúdeniu odborných otázok viažucich\nsa k dielu. Poukázali na to, že znalci v odvetví autorských práv neexistujú, vedia sa však vyjadriť k\nprojektovej dokumentácii znalci z odboru projektovanie v stavebníctve, a to aj z hľadiska, či ide o typové\nprvky charakteristické pre MVE všeobecne, vrátane ich štandardného projektového riešenia, alebo ide\no zvláštnosti, osobitosti v oblasti projektovania MVE. Nevyhnutným materiálnym podkladom pre takéto\nodborné posúdenie je projektová dokumentácia alebo stavba in natura. Konečné posúdenie otázky, či\nkonkrétne dielo má znaky diela podľa autorského zákona je ale vždy otázkou právnou. Vzhľadom k tomu,\nže na priznanie autorskoprávnej ochrany musia byť splnené podmienky, a to preukázanie existencia\nautorského diela a preukázanie, že ide o autorské dielo, ktorého autorom je žalobca, súd prvej inštancie\nsa zaoberal prvou otázkou so záverom, že žiadne autorské dielo mu nebolo predložené.\n14. Žalobca podaním zo dňa 4.11.2020 oznámil súdu nové skutočnosti. Poukázal na argumentáciu\nžalovaného 1/, že projektovú dokumentáciu zhotovenú žalobcom nepovažuje za autorské dielo z\ndôvodu, že táto má vady, pričom odkazoval na konanie vedené na Okresnom súde Košice I, sp.zn.\n27Cb/41/2010 a navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia uvedenej veci z dôvodu, že\nvyriešenie otázky vadnosti odovzdaného diela je dôležité pre zistenie, či projektová dokumentácia\nje alebo nie je autorským dielom. Žalobca uviedol, že v konaní na Okresnom súde Košice I, sp.zn.\n27Cb/41/2010 došlo k späťvzatiu žaloby, z čoho usudzuje, že žalovaný 1/ už netrvá na tom, že\nžalobcom zhotovená projektová dokumentácia má vady, preto je táto bez vád a ako taká môže a má\nbyť posudzovaná ako autorské dielo žalobcu. Žalobca v ďalšom podaní zo dňa 17.3.2022 oznámil\nsúdu nové skutočnosti ohľadom zdokumentovania povahy a závažnosti neoprávnených stavebných\na projektových zásahov žalovaných a posúdenie ich vplyvov na autorské dielo žalobcu, ktoré boli\nvykonané bez súhlasu žalobcu. Prílohou podania je materiál vypracovaný odbornou organizáciou –\nČeské vysoké učení technické v Praze, fakulta stavební, Katedra hydrotechnika s názvom Posouzení\nvlivů provedených stavebních a projektových změn na vodním díle – vodní stavbě Ružbašská Miľava.\nŽalobca uviedol, že uvedený posudok si dal spracovať v roku 2015, ktoré mu bolo doručené až v\npriebehu roka 2020, teda bez svojej viny nemohol tento prostriedok procesného útoku uplatniť v konaní\npred súdom prvej inštancie. Uvedený posudok má preukazovať, že parametre diela boli neoprávnenými\ncudzími projektovými a stavebnými zásahmi zhoršené, stavba a jej pôvodne autorom zamýšľané\nvlastnosti a funkcionalita boli poškodené, rovnako bezpečnosť stavby a prípadnej budúcej prevádzky by\nza existujúceho stavu bola trvalo ohrozená, značne sťažená, ba nemožná. V podaní zo dňa 5.5.2021\nžalobca oznámil súdu, že konanie vedené pred Okresným súdom Košice I, sp.zn. 27Cb/41/2010 bolo\nprávoplatne zastavené. Podľa jeho názoru uvedené potvrdzuje výlučne účelovú obranu žalovaného\n1/, pokiaľ išlo o argumentáciu ohľadom ukončenia spolupráce so spoločnosťou ROTORing, s.r.o. a\nneumožnenia žalobcovi vykonávať stavebný dozor (autorský dohľad) nad stavbou a touto činnosťou\nbola poverená spoločnosť žalovaného 2/ ako aj žalovaný 3/. Mal za to, že ak stavba vyhotovená\nžalobcom a spoločnosťou ROTORing, s.r.o. boli bez akýchkoľvek vád, tak neexistoval žiadne právne\nvýznamný dôvod na odstúpenie od zmlúv o dielo, ani na angažovanie nového zhotoviteľa projektovej\ndokumentácie a stavby zo strany vlastníka stavby. Podaním zo dňa 20.6.2021 žalobca oznámil súdu,\nže Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 19.5.2020, č.k. 42Cb/64/2013-824 zaviazal spoločnosť\nAQUA – EKO, a.s. v spore so žalobcom RFB, s.r.o. (právny nástupca ROTORing, s.r.o.) na zaplatenie\nsumy 47 530,22 eur spolu s príslušenstvom za vykonanie časti diela. Z uvedeného má podľa názoru\nžalobcu vyplývať, že argumentácia žalovaných v tomto konaní bola v celom rozsahu bez akéhokoľvek\nskutkového a právneho významu. V podaní zo dňa 20.11.2023 oznámil žalobca, že uvedené rozhodnutie\nOkresného súdu Bratislava II bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.8.2023,\nč.k. 2Cob/166/2020-980.\n15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\n16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z.z. architektonickým dielom je najvšeobecnejšie\narchitektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie\narchitektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej,\ninteriérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu.\n17. Podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 383/1997 Z.z. predmetom autorského práva je literárne dielo,\nvedecké dielo alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora,\nnajmä architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a\ninteriérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu.\n18. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 383/1997 Z.z. autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je\ndielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo\nformu jeho vyjadrenia. Autorské právo sa vzťahuje na celok diela aj na jeho časti.\n19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z.z. autor má právo na ochranu svojho autorstva, najmä má\nprávo\na) označiť menom svoje dielo, a aby sa uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým\nspôsobom, pri každom verejnom použití tohto diela, a to podľa povahy tohto použitia,\nb) označiť pseudonymom svoje dielo, a aby sa pseudonym uvádzal na všetkých rozmnoženinách diela\nnáležitým spôsobom, a to pri každom verejnom použití podľa povahy tohto použitia,\nc) neoznačiť svoje dielo menom,\nd) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akýmkoľvek zásahom do svojho diela alebo\npred akýmkoľvek hanlivým nakladaním s jeho dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a\ndobrej povesti,\ne) rozhodnúť o zverejnení svojho diela.\n20. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 383/1997 Z.z. autor má právo na autorskú korektúru svojho diela. V\nprípade architektonického diela je autorskou korektúrou dozor autora nad zhotovovaním stavby.\n21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické\nzobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia\nstavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej\narchitektúry a dielo stavebného dizajnu.\n22. Podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z. predmetom autorského práva je literárne a\niné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora,\nnajmä architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a\ninteriérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu.\n23. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 618/2003 Z.z. autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je\ndielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo\nformu jeho vyjadrenia. Autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy\na časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.\n24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. autor má právo\na) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym\nuvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti,\na to podľa spôsobu použitia,\nb) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,\nc) rozhodnúť o zverejnení svojho diela,\nd) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo\niným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím\ndielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob\npoužitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so\nsvojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.\n\n25. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. ak dielo nie je označené menom alebo pseudonymom\npodľa odseku 1 alebo takýto spôsob označenia diela nie je možný a ak nie je preukázané niečo iné, za\nautora sa považuje fyzická osoba, ktorej meno je pri diele uvedené v registri diel príslušnej organizácie\nkolektívnej správy [ § 81 ods. 1 písm. f)] alebo v registri diel podľa osobitných predpisov.\n26. Podľa § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne\nvzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich\nvzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.\n27. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 185/2015 Z.z. predmetom autorského práva je dielo z\noblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora\nvnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia\nalebo mieru jeho dokončenia. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné\ndielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia,\nkartografické dielo1) alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa\nodseku 1. Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky\nautora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického\nusporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo\narchitektonického dizajnu.\n28. Podľa § 16 zákona č. 185/2015 Z.z. autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne\nvyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.\n29. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. autor má právo na autorstvo k svojmu dielu.\n30. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z. autor má právo\na) rozhodnúť o zverejnení alebo o nezverejnení svojho diela,\nb) byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo\npseudonymom, a to pri každom použití svojho diela, ak je takýto spôsob označenia pri danom diele a\nspôsobe použitia možný a obvyklý,\nc) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo\niným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím\ndielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.\n31. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne\nvzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich\nvyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú\npodľa predpisu účinného do XX. XXXXXXXX XXXX; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.\n32. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)\nC.s.p. odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery.\n33. Odvolací súd vychádzajúc z tvrdení sporových strán ako aj z predložených dôkazov, berúc\ndo úvahy právnu úpravu, týkajúcu sa autorských diel, dospel k záveru, že v prejednávanej veci\nbolo potrebné pri posudzovaní nároku žalobcu aplikovať ustanovenia zákona č. 383/1997 Z.z. a\nzákona č. 618/2003 Z.z. So zreteľom na tvrdenia žalobcu, že dielo vznikalo postupne v rokoch\n1999/2000, 2005 a 2009, ktoré tvrdenie sa opiera o listinné dôkazy (evidenčná karta inžinierskeho\ndiela, protokol č. 1 zo dňa 18.12.2008 a protokol č. 2 zo dňa 30.1.2009 o odovzdaní projektovej\ndokumentácie), pričom k neoprávnenému zásahu do autorského práva žalobcu malo dôjsť v roku\n2010, bolo potrebné, aby bol nárok žalobcu posudzovaný s ohľadom na čas vzniku jednotlivých diel (a\ntvrdeného porušenia práv žalobcu). V prechodných ustanoveniach k zákonu č. 618/2003 Z.z. je totiž\nstanovené, že vznik právnych vzťahov upravených v autorskom zákone, ako aj nároky z nich vzniknuté\npred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Rovnako aj\n\nprechodné ustanovenia k zákonu č. 185/2015 Z.z. upravujú zásadu, že vznik týchto vzťahov vrátane\nnárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich\nsa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015. Ak teda žalobca tvrdil, že dielo, ktoré\nmá byť predmetom autorskoprávnej ochrany, vzniklo v rokoch 1999/2000, 2005 a 2009, bolo potrebné\nvznik diela zhotoveného do 1.1.2004 posudzovať podľa ustanovení zákona č. 383/1997 Z.z. a vznik diela\nzhotoveného do 1.1.2016 posudzovať podľa ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. Uvedené platí aj pre\nnároky vyplývajúce z jednotlivých diel a práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov vyplývajúcich\nz týchto diel.\n34. Odvolací súd na základe uvedeného posudzoval nárok žalobcu podľa zákona č. 383/1997 Z.z.\na zákona č. 618/2003 Z.z. V tejto súvislosti nepovažoval za potrebné uskutočniť postup v zmysle §\n382 C.s.p., a teda nevyzýval sporové strany, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k použitiu ustanovení\nzákona č. 383/1997 Z.z. a zákona č. 618/2003 Z.z., keď vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obdo 1/2019, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020, pod č. 48. Podľa neho nejde o postup odvolacieho\nsúdu v rozpore s ustanovením § 382 C.s.p., ak bez výzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné\nustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované\nv skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom\nkasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd\npoužil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho\naplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň druhá strana mala procesnú\nmožnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. V danej veci sa aplikácie ustanovení zákona č. 383/1997 Z.z. a\nzákona č. 618/2003 Z.z. dovolával priamo odvolateľ v podanom odvolaní a žalovaní sa mali možnosť\nk nemu vyjadriť v rámci vyjadrenia k odvolaniu, pričom v danom prípade išlo o ustanovenia upravujúce\ntotožné právne inštitúty, a to obdobným spôsobom.\n35. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení jednotlivých zákonov, pojem architektonického diela,\npredmet autorského práva, vznik autorského práva ako aj práva autora sú v zásade rovnako upravené\nvo všetkých autorských zákonoch, z uvedeného dôvodu potom posúdenie nároku žalobcu podľa zákona\nč. 185/2015 Z.z. nemá vplyv na závery prvoinštančného súdu v súvislosti s interpretáciou pojmu\narchitektonického diela, predmetu a vzniku autorského práva a jednotlivých práv autora. Z obsahu\npodaného odvolania je zrejmé, že pre odvolateľa bolo podstatným, že v zákone č. 618/2003 Z.z. bol\nv ustanovení § 54 ods. 2 upravený predpoklad autorstva (ak dielo nie je označené menom alebo\npseudonymom podľa odseku 1 alebo takýto spôsob označenia diela nie je možný a ak nie je preukázané\nniečo iné, za autora sa považuje fyzická osoba, ktorej meno je pri diele uvedené v registri diel príslušnej\norganizácie kolektívnej správy alebo v registri diel podľa osobitných predpisov). Odvolací súd však\nnepovažoval argumentáciu žalobcu v súvislosti s predpokladom autorstva za odôvodnenú, a to s\npoukazom na dôvod zamietnutia žaloby.\n36. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno v preukázaní existencie autorského diela, do ktorého malo byť žalovanými\nneoprávnene zasiahnuté. Zásadnou pre takýto záver súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že žalobca\nnepreukázal existenciu diela ako zmyslami vnímateľného prejavu jeho tvorivej činnosti, ktorý bude\npoznateľný, a z ktorého bude možné zhodnotiť, či dielo označené žalobcom spĺňa pojmové znaky diela v\nzmysle autorského zákona, teda požíva aj zákonnú ochranu a žalobca je nositeľom práv, ktorých ochrany\nsa domáha. Inými slovami, ak žalobca nepredložil súdu dôkazy preukazujúce existenciu diela, nebolo\nmožné posúdiť a vyhodnotiť jednak skutočnosť, či ide o autorské dielo (v celom tvrdenom rozsahu) a\ntiež, či bolo do diela neoprávneným spôsobom zasahované (a v akom rozsahu). Za danej situácie potom\nnie je podstatné, že dielo MVE Ružbašská Miľava bolo ako inžinierske dielo zapísané v Evidenčnej karte\ndo evidencie Slovenskej komory stavebných inžinierov. Ustanovenie § 54 ods. 2 zákona č. 618/2003\nZ.z. upravuje iba predpoklad autorstva k dielu, ktoré je uvedené v registri diel príslušnej organizácie\nkolektívnej správy, pre úspech v spore však bolo v prvom rade potrebné zo strany žalobcu preukázať\nexistenciu diela, a to takým spôsobom, aby bolo možné posúdiť nároky žalobcu vyplývajúce z autorského\nzákona.\n37. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neunesení\ndôkazného bremena zo strany žalobcu v otázke existencie diela, keď v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia prvoinštančný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k\n\nzamietnutiu žaloby. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že dielo malo byť vyjadrené postupne vytváraním\nprojektovej dokumentácie a sprievodných materiálov (pre seba ako investora a následne na základe\nzmlúv o dielo) po častiach a v rôznom rozsahu, bolo pre úspech v spore potrebné zo strany žalobcu\npreukázať existenciu diela predložením uvedenej projektovej dokumentácie. Žalobcom predložené\nprotokoly o odovzdaní projektovej dokumentácie žalovanému 1/ nie sú dôkazom, ktorý by preukazoval\nexistenciu autorského diela žalobcu, zvlášť za situácie, keď vo vzťahu k dielu existovali viaceré\nprojektové dokumentácie, pričom žalovaní v konaní namietali, že stavba bola postavená v rozpore so\nstavebným povolením, resp. v rozpore s projektovou dokumentáciou pripojenou v stavebnom konaní,\nktoré tvrdenie žalobca v konaní nikdy nerozporoval. Z uvedených dôvodov potom ani dôkaz 3D modelom\nvytvoreným v roku 2010 nemohol byť spôsobilým preukázať existenciu diela tak, aby ho bolo možné\nposúdiť z hľadiska autorského zákona, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak uvedený dôkaz\nnevykonal. Rovnako správne súd prvej inštancie vyvodil vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorým sa domáhal\nuloženia zákazu žalovaným, aby pokračovali vo výstavbe, vykonávali zmeny stavby alebo jej časti alebo\ndokončili stavbu alebo jej časti bez súhlasu žalobcu, že bolo povinnosťou žalobcu presne označiť dielo,\nv opačnom prípade by uloženie uvedených povinností predstavovalo príkaz podvoliť sa vôli autora bez\nohľadu na to, či predmet autorskoprávnej ochrany existuje alebo tento vznikne v budúcnosti. Uvedená\nochrana musí vychádzať už z existujúceho diela a jeho prejavu, inak ide len o autoritatívnu ochranu\nmyšlienky žalobcu, ktorá sama o sebe zákonnú ochranu nepožíva, teda by absentoval právny základ\nna uloženie tejto povinnosti.\n38. K odvolateľom uvedeným skutočnostiam v súvislosti s inými konaniami, ktoré prebiehali medzi\nžalovanými a spoločnosťami žalobcu, odvolací súd konštatuje, že tieto konania, resp. ich výsledky\nnemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci. V konaní pred Okresným súdom Košice\nI, sp.zn. 27Cb/41/2010 sa žalovaný 1/ (v postavení žalobcu) domáhal voči spoločnosti ROTORing,\ns.r.o. (v postavení žalovaného) zaplatenia sumy 182 577,56 eur s príslušenstvom titulom vrátenia\npeňažného plnenia a náhrady škody z dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok vyplývajúci z\nuzavretých zmlúv o dielo, keď dielo neodovzdal riadne a včas. Odvolací súd konštatuje, že späťvzatie\nžaloby zo strany žalovaného 1/ nemá žiaden vplyv na výsledok konania v tejto prejednávanej\nveci, keď z procesného úkonu späťvzatia žaloby jednak nemožno vyvodiť záver, že dielo je bez\nvád, zároveň uvedená skutočnosť (či dielo má alebo nemá vady) nemá relevanciu vo vzťahu k\ndôvodu zamietnutia žaloby, ktorým je neunesenie dôkazného bremena v otázke existencie diela.\nObdobný záver je možné prijať aj v prípade konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II,\nsp.zn. 42Cb/64/2013, v ktorom sa spoločnosť RFB, s.r.o. domáhala voči žalovanému 1/ zaplatenia\nsumy 49 404,40 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny diela z uzavretých zmlúv o dielo. Vo\nvzťahu k predloženiu materiálu vyhotoveného odbornou organizáciou o posúdení vplyvov prevedených\nstavebných a projektových zmien na vodnom diele, odvolací súd s poukazom na § 366 C.s.p. na\nuvedený dôkaz, ktorý predložil žalobca v odvolacom konaní nemohol prihliadať, nakoľko ide o tzv.\nneprípustnú novotu v odvolacom konaní. Z obsahu podania žalobcu a jeho prílohy je zrejmé, že ide\no prostriedok procesnej obrany, ktorý však neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a zároveň\nnemožno vyvodiť, že tak nemohol učiniť bez svojej viny do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na uvedený\nprostriedok procesnej obrany odvolací súd nemohol v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko nespĺňa\nnáležitosti riadneho odvolacieho dôvodu v zmysle § 366 C.s.p., pričom zároveň nejde o skutočnosti,\nktoré sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci samej. Zároveň je potrebné vyvodiť, že predloženým dôkazom by žalobca „neodstránil“ následok\nnesplnenia si svojej procesnej povinnosti predložiť dôkazy o existencii diela. Odvolací súd na základe\nuvedeného vyhodnotil argumentáciu žalobcu v súvislosti s predloženým dôkazom ako nedôvodnú.\n39. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387\nods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi\ns tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.\n2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny\núradník.\n\n41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/133/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}, {"guid": "1cb5b26d-738a-4d00-9aba-99d07b71ca64:7049d97d-de31-4e78-91f6-6e76a5fd92c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/166/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/166/2020 z 22. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1cb5b26d-738a-4d00-9aba-99d07b71ca64:7049d97d-de31-4e78-91f6-6e76a5fd92c0"}, {"guid": "17b237a1-4c21-4484-940a-8f2d10bced98:3257f9b6-d8e9-4fa5-bcc1-db7b2b56069e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8707207864.1", "spisova_znacka": "6Co/2/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/2/2010 z 9. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8707207864.1"}, {"guid": "8f8f7709-16fc-4332-9ba3-bb1c60664034:cc7fbd04-0a75-4622-8fbf-12d78cba22c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/41/2010", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 27Cb/41/2010 z 1. 3. 2021", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8f8f7709-16fc-4332-9ba3-bb1c60664034:cc7fbd04-0a75-4622-8fbf-12d78cba22c0"}, {"guid": "3cf78b05-d352-4cf6-a538-549b7eb01497:1fb58f45-401f-416c-8f42-1d4aa7d9295b", "ecli": null, "spisova_znacka": "42Cb/64/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/64/2013 z 13. 3. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2014-03-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3cf78b05-d352-4cf6-a538-549b7eb01497:1fb58f45-401f-416c-8f42-1d4aa7d9295b"}], "citovane_v": []}