Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/226/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612207853 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1612207853.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Š. S. - DELIKATES, Družstevná 1993/23, 901 01 Malacky, IČO: 30 105 722, zastúpený: JUDr. Peter Dráč, advokát, Račianska 96, 831 02 Bratislava, o zaplatenie 5.934,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019 v časti I. a III. výroku, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opravuje I. výrok rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019 tak, že namiesto: „ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.984,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.984,33 Eur od 07.04.2010 do zaplatenia...“ má byť: „ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.984,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.984,91 Eur od 07.04.2010 do zaplatenia...“ Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019 v napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.984,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.984,33 Eur od 07.04.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.934,07 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 14.05.2007 Kúpnu/leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX (ďalej len „Leasingová zmluva“), na základe ktorej žalobca financoval žalovanému kúpu vozidla V. S. X,XdCi, VIN: I., ktorého predbežná kúpna cena predstavovala 26.011,95 Eur bez DPH. Súčasťou uzatvorenej zmluvy boli Obchodné podmienky a Dohoda o platbách nájomného k leasingovej zmluve č. 80901136. Na predmete leasingu prišlo k poistnej udalosti, ktorá mala charakter totálnej škody (odcudzenie vozidla), v dôsledku čoho žalobca v súlade s bodom 9. písm. c) Obchodných podmienok predčasne ukončil Leasingovú zmluvu. Dňa 19.02.2010 žalobca vyúčtoval nároky z ukončenej zmluvy formou Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXXX, nedoplatok žalovaného z vyúčtovania tak predstavuje sumu 5.934,07 Eur. Žalovaný bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie záväzku do 7 dní, t.j. do 06.04.2010. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že predmet leasingu bol dňa 13.11.2008 odcudzený neznámym páchateľom, nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva a namieta jeho premlčanie podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že premlčanie v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného podlieha výlučne režimu Obchodného zákonníka, preto s poukazom na § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná a nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby. Žalovaný následne uviedol, že nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako nárok na náhradu škody z dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy podľa bodu 11 písm. d), db) VOP a právne ho posúdiť podľa § 421 Občianskeho zákonníka. Trval preto na vznesenej námietke premlčania podľa predpisov občianskeho práva. Mal za to, že žalobcovi nepatrí suma 759,69 Eur splatná 05.12.2018 ako splátka č. 19, nakoľko predmet leasingu bol odcudzený 12.11.2008 a 13.11.2008, t.j. pred splatnosťou 19. splátky. Rovnako mal za to, že žalobcovi nepatrí nárok na odúročenú prirážku nad vstupnú cenu vo výške 870,16 Eur, ktorý je zmluvnou pokutou, zmluva však nebola predčasne ukončená z dôvodu porušenia povinností na strane leasingového nájomcu, ale z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu. Z rovnakých dôvodov sporoval nárok na zaplatenie poplatku za predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaný zistil nasledovný skutkový a právny stav. Z Kúpnej/lízingovej zmluvy č. XXXXXXXX vyplýva, že dňa 14.05.2007 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca zmluvu, predmetom ktorej bol finančný leasing motorového vozidla V. S. X,XdCi, VIN: I., rok výroby 2007. Predbežná kúpna cena predstavovala 26.011,95 Eur bez DPH, doba trvania lízingu 48 mesiacov, predajná cena predmetu leasingu 1 Eur. Nájomca uzavrel havarijné poistenie na predmet financovania s poisťovňou Kooperativa na poistnú sumu 36.850,26 Eur. Súčasťou Leasingovej zmluvy boli Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel a Splátkový kalendár k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX. Predávajúci vyúčtoval žalobcovi kúpnu cenu predmetu leasingu faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 14.05.2007 splatnou 28.05.2007. Z osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva, že vlastníkom vozidla je žalobca, ako držiteľ vozidla je v osvedčení zapísaný žalovaný. Zo Splátkového kalendára k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX vyplýva, že žalovaný bol povinný splácať leasing v 48 mesačných splátkach vo výške 759,68 Eur, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá 05.06.2017, poslednej splátky 05.05.2011, mesačné splátky boli splatné vždy k 5. dňu v mesiaci. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 30.12.2008 vyplýva, že žalobca predčasne ukončil Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX ku dňu 31.12.2008 v zmysle čl. 9 písm. c), pričom mu zaslal splnomocnenie na zápis o odcudzení vozidla na Dopravnom inšpektoráte. Z Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 19.02.2010 vyplýva, že žalobca vyúčtoval finančné nároky z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy v celkovej výške 5.934,07 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel nárokov žalobcu po odpočítaní poistného plnenia v celkovej výške 15.443,80 Eur. Nároky žalobcu pozostávajú z nesplatenej istiny vo výške 16.772,29 Eur (rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumou splátok do predčasného ukončenia zmluvy), DPH v sume 3.186,74 Eur (19 % z nesplatenej istiny), odúročenej prirážky nad vstupnú cenu v sume 870,16 Eur (podľa vyjadrenia žalobcu ide o zmluvnú pokutu uplatnenú podľa bodu 11 písm. dd) VOP), poplatku za predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy 79 Eur (podľa vyjadrenia žalobcu ide o poplatok uplatnenú podľa bodu 11 písm. de) VOP), žalovaný uhradil splátky 1 - 18, neuhradená ostala splátka splatná pred predčasným ukončením Leasingovej zmluvy č. 19 splatná 05.12.2008 (nedoplatky LS spolu 459,68 Eur). Žalobca vyzval leasingového nájomcu na zaplatenie pohľadávky do 7 dní od doručenia predmetného oznámenia, žalovaný protokol o finančnom vysporiadaní prevzal 21.03.2010. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, 8, § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 344, § 349 ods. 1, § 387, § 394, § 397, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Ako nedôvodnú posúdil námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a vecnej pasívnej legitimácie žalovaného dôvodiac, že vlastníctvo žalobcu vyplýva zo všetkých predložených listín (Kúpna/leasingová zmluva, faktúra č. XXXXXXX, osvedčenie o evidencii vozidla). Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného, že žalobca mal žalovať poisťovňu Kooperativa vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo bolo poistené na poistnú sumu 1.110.151 Sk, teda žalobcovi by patrilo poistné plnenie 36.850,26 Eur. Uviedol, že žalovaný zjavne nesprávne chápe inštitút poistnej sumy. Poistná suma je finančné ohraničenie, ktoré je v poistnej zmluve dojednané ako najvyššie poistné plnenie poisťovne pri jednej poistnej udalosti, nie právny nárok na plnenie v maximálne dohodnutej výške pri akejkoľvek poistnej udalosti a akejkoľvek výške škody. Výška poistného plnenia pri poistení proti krádeži sa rovná hodnote vozidla v čase poistnej udalosti. Nakoľko v Leasingovej zmluve bola dojednaná len povinnosť žalovaného vinkulovať poistné plnenie, konštatoval, že akékoľvek nároky voči poisťovni by mohol uplatniť len žalovaný, ktorý bol zmluvnou stranou poistnej zmluvy. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný vstúpili do zmluvného vzťahu ako podnikatelia, teda na právny režim posudzovanej zmluvy súd aplikoval normy obchodného práva, kedy uvedené jednoznačne vyplýva z charakteru účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, ako aj z čl. 1 písm. d) Obchodných podmienok, v ktorých sa zmluvné strany dohodli, že Leasingová zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná, pričom na vylúčenie akýchkoľvek pochybností sa zmluvné strany vyslovene dohodli, že zmluva nie je nájomnou zmluvou, ani zmluvou o kúpe prenajatej veci. Právne vyhodnotenie kvalifikovaného plynutia času žalovaným vzhľadom na charakter vzťahu účastníkov (obchodnozáväzkový vzťah) považoval súd za nesprávne a podľa § 397 OBZ aplikoval premlčaciu dobu štyri roky, kedy žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 40/2012 sa na súdenú vec nevzťahuje, ani § 421 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že účelom Leasingovej zmluvy je poskytnutie finančnej služby, tzn. že ani prípadné odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu by nemalo mať vplyv na povinnosť žalovaného plniť, preto nároky žalobcu súd posúdil ako nároky, ktoré mu vznikli odstúpením od zmluvy a s poukazom na § 394 v spojení s § 349 ods. 1 premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení prejavu vôle žalobcu o odstúpení od zmluvy, t.j. od 13.01.2009, teda premlčacia doba 4 roky začala plynúť 13.01.2009 a uplynula 13.01.2013. Dospel k záveru, že žalobca uplatnil nárok na súde 12.02.2012 včas, pred uplynutím premlčacej doby. Súd potom posúdil jednotlivé nároky žalobcu dojednané pre prípad predčasného ukončenia zmluvy v čl. 11 bod 1 písm. ai) Obchodných podmienok, pričom čl. 9 písm. c) VOP upravuje povinnosť lízingového nájomcu naďalej povinný platiť lízingové splátky, a to až do finančného vysporiadania poisťovňou a ďalej upravuje okamih možnosti predčasného ukončenia zmluvy prenajímateľom tak, že mu vznikne toto právo ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom mu bolo doručené platné úradné potvrdenie o krádeži, najmä uznesenie o prerušení trestného stíhania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesenie o prerušení trestného stíhania bolo doručené žalobcovi 30.12.2008, preto v súlade so zmluvou žalobca predčasne ukončil zmluvu k 31.12.2008. So zreteľom na osobitnú povahu leasingovej zmluvy mal súd za to, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je dojednanie zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípade predčasného ukončenia zmluvy, tzv. finančné vysporiadanie predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy, z ktorého žalobca uplatňuje pohľadávku spolu vo výške žalovanej istiny. Žalobca vyhotovil protokol o tzv. finančnom vysporiadaní predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. Dospel k záveru, že žalobca dôvodne uplatnil voči žalovanému nároky týkajúce sa poskytnutej finančnej služby, a to nesplatenú istinu vo výške 16.772,29 Eur ako rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumou splátok do predčasného ukončenia zmluvy, 19 % DPH v sume 3.186,74 Eur z nesplatenej istiny a neuhradenú splátku splatnú pred predčasným ukončením zmluvy č. 19 splatnú 05.12.2008 evidovanú vo vyúčtovaní ako nedoplatky spolu 459,68 Eur. Námietky žalovaného vo vzťahu k nárokom na zaplatenie odúročenej prirážky nad vstupnú cenu vo výške 870,16 Eur a poplatku za predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy 79 Eur posúdil ako dôvodné, kedy oba nároky majú charakter zmluvnej pokuty, teda sankcie pre prípad porušenia zmluvných povinností, avšak dôvodom predčasného ukončenia zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného nebolo porušenie povinností žalovaného, ale iný zmluvne dohodnutý prípad odcudzenia predmetu leasingu, preto žalobcovi nemôžu patriť nároky z porušenia zmluvných povinností. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti istiny vo výške 4.984,33 Eur vyhovel a vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 949,16 Eur žalobu v časti istiny zamietol. Ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania 29.03.2010, žalobca však uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 07.04.2010, preto súd, viazaný rozsahom žaloby, priznal žalobcovi úrok z omeškania len v rozsahu ním uplatneného nároku od 07.04.2010 v sadzbe 9 % ročne z priznanej časti istiny. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na to, že žalobca vo svojej špecifikácii vymáhaného nároku uviedol, že nesplatená istina predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumami splátok istiny zahrnutými v splátkach predpísaných do predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy (splátka č. 1 až č. 19), neuviedol však, že má so žalovaným Dohodu o platbách nájomného k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX, ako to uviedol súd v bode 1. odôvodnenia rozsudku, Splátkový kalendár k leasingovej zmluve č. XXXXXXXX označuje ako jednostranný Predpis splátok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v čl. 11 bod 1 písm. ai) Obchodných podmienok žalobcu je uvedené, čo bolo povinnosťou žalovaného pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy zaplatiť, ale v celých Obchodných podmienkach chýba spôsob výpočtu nároku žalobcu pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy, nie je v nich uvedené, že nesplatená istina predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumami splátok istiny do predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy. Vzhľadom na predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy a zmenu doby leasingu, ktorá nebola zavinená porušením Leasingovej zmluvy zo strany žalovaného, bolo podľa žalovaného nutné pri výpočte nároku žalobcu z predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy zmeniť aj Splátkový kalendár a jeho časť úroky. Úroky boli v splátkovom kalendári rozpočítané do 48 splátok, doba splátok sa znížila na 19, a teda primerane k tejto dobe by sa mala podľa neho znížiť aj výška úrokov, kedy časť úrokov vyjadrená pomerom 19/48 zo sumy 4.629,58 Eur predstavuje sumu 1.832,54 Eur. Namietal, že vzhľadom na chýbajúci spôsob výpočtu nároku žalobcu v prípade predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy, žalobcom zvolený spôsob výpočtu neprihliada na princípy všeobecnej spravodlivosti. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015-33. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nesplatená istina je 16.772,29 Eur a DPH je vo výške 3.186,74. Dal do pozornosti, že žalobcom investované peniaze do kúpy predmetu leasingu sa mu vrátili skôr, ako bolo v Leasingovej zmluve pôvodne dohodnuté, a preto na splátky istiny v splátkach číslo 1 až 19, bolo potrebné zarátať preukázateľne vyššiu sumu, na splátky istiny do ukončenia Leasingovej zmluvy malo byť započítaných minimálne o 1.056,72 Eur viac. Podľa názoru žalovaného je preto nesplatená istina nižšia o 1.056,72, t.j. vo výške 15.715,57 Eur a primerane k jej výške daň z pridanej hodnoty 19 % zo sumy 15.715,57 Eur je vo výške 2.985,96 Eur a nie vo výške uplatnenej žalobcom a priznanej súdom. Okrem toho namietal, že žalobcom predložené dôkazy, Protokol č. 2 o finančnom vysporiadaní Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX a špecifikácia vymáhaného nároku, nie sú v súlade, pretože suma určená v Protokole č. 2 o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy ako nedoplatky LS iných ako 1.ZVS, PP, FP je o 300 Eur nižšia ako suma určená v špecifikácii vymáhaného nároku. Namietol premlčanie prípadného nároku žalobcu na navýšenie nedoplatkov LS iných ako 1.ZVS, PP, FP o sumu 300 Eur, na celkovú sumu 759,68 Eur. Okrem toho namietal, že nebol vykonaný dôkaz v podobe prepočtu nároku žalobcu z dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy. Uviedol, že ak sa aj žalobca so žalovaným dohodli, že vzájomné vzťahy výslovne neupravené Leasingovou zmluvou a Obchodnými podmienkami sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, tak je to Obchodný zákonník, čo výslovne odkazuje že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Podľa názoru žalovaného aplikácia Občianskeho zákonníka sa nedá pri spore medzi žalobcom a žalovaným vylúčiť. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 637/2015 zo dňa 24.02.2016. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.07.2019. Tvrdenie žalovaného, že žalobcom investované peniaze do kúpy predmetu leasingu sa mu vrátili skôr, ako bolo v Leasingovej zmluve pôvodne dohodnuté, a preto na splátky istiny do ukončenia Leasingovej zmluvy malo byť započítaných minimálne o 1.056,72 EUR viac, považoval za zmätočné, ničím nepreukázané a nemožné. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nedefinoval, ako sa mali žalobcovi vrátiť peniaze investované do kúpy leasingu skôr ako bolo dohodnuté. Namietal termín „vrátenie peňazí“, keď všetky platby inkasované žalobcom boli plnením na základe riadne uzatvorených zmluvných vzťahov, pričom ide o nejednoznačný pojem, z ktorého nie je možné určiť o aké plnenie sa malo jednať, či kto ho realizoval. Dal do pozornosti, že leasingové splátky boli dojednané vo fixnej výške, pričom splátky istiny tvoriace ich jednotlivé súčasti boli taktiež dojednané vo fixnej výške a je absolútne nezrozumiteľné, na základe akých skutočností žalovaný predpokladá zmenu splátky istiny v jednotlivých predpísaných splátkach. Uviedol, že splátky č. 1 až 18 boli zaplatené riadne a včas. Tvrdenie, že peňažné prostriedky boli vrátené žalobcovi skôr, nemá podľa názoru žalobcu žiadnu logicko-právnu oporu vo vykonanom dokazovaní, skutočnosti, ktoré nastali až po zaplatení predpísaných splátok (odcudzenie predmetu financovania) nemôžu mať žiaden vplyv na predtým splatné a zaplatené záväzky, žalobca nemohol žiadnym spôsobom predvídať odcudzenie predmetu financovania. Poukázal tiež na to, že žalovaný nešpecifikoval, na základe akého výpočtu dospel k sume 1.056,72 Eur, ktorú namietal, že mala byť započítaná na splátky č. 1 až č. 19, pričom žalovaný nevie podporiť svoje údajné nároky akýmkoľvek relevantným dôkazom. Žalobca zdôraznil, že spoľahlivo preukázal svoj nárok čo do právneho titulu ako i výšky, bolo potom na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške, pretože dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného, uvedené však nebolo zo strany žalovaného vykonané. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že súd nevykonal dôkaz prepočtom nároku žalobcu, keď tento prepočet mal vykonať žalovaný a nemôže prenášať povinnosť skutkových tvrdení na konajúci súd. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej žalovaným uviedol, že účelom Leasingovej zmluvy je poskytnutie finančnej služby, tzn. že ani prípadné odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu nemá vplyv na povinnosť žalovaného plniť. Nároky žalobcu je preto, podľa jeho názoru, potrebné posudzovať ako nároky, ktoré mu vznikli odstúpením od zmluvy a s poukazom na § 394 v spojení s § 349 ods. 1 premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení prejavu vôle žalobcu o odstúpení od zmluvy, t.j. od 13.01.2009. Nebolo mu zrejmé, v akom rozsahu a z akého právneho dôvodu mala byť časť dlhu premlčaná, keď žalovaný namietal uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka, čo však žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Keďže žalovaný preukázateľne vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalobca mal za preukázané, že svoj nárok uplatnil súdnou cestou včas, na tento sa použijú ustanovenia o premlčaní podľa Obchodného zákonníka a jeho nárok nie je premlčaný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.09.2019. V reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že suma 1.056,72 Eur je zrejmá z logickej úvahy vychádzajúcej zo skutočnosti, že v splátkovom kalendári k Leasingovej zmluve č. XXXXXXXX bol úrok v celkovej výške 4.629,58 Eur (139.470,66 Sk) rozpočítaný na štyri roky tak, že najvyššie čiastky úrokov by sa hradili na začiatku štvorročného obdobia leasingu a najmenšie na jeho konci, pričom zmena doby leasingu nebola zavinená porušením Leasingovej zmluvy zo strany žalovaného, čo je dôvod na úpravu pomeru žiadaných úrokov. Žalovaný navrhol upraviť úroky v pomere 19/48 (19 splátok zo 48 splátok), čo z úrokov v celkovej výške 4.629,58 Eur, predstavuje úroky v celkovej výške 1.832,54 Eur. Poukázal na to, že podľa Splátkového kalendára k Leasingovej zmluve č. XXXXXXXX žalobca žiada od žalovaného úroky ku splátkam číslo 1 až 19 vo výške 2.889,26 Eur, kedy rozdiel medzi sumou žalobcom žiadaných úrokov vo výške 2.889,26 Eur a sumou 1.832,54 Eur, predstavuje sumu 1.056,72 Eur, ktoré mali byť započítané na istinu pohľadávky žalobcu. Namietal, že súd nebol dôsledný vo vykonaní prepočtu nároku žalobcu z dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy, v súdom priznanom nároku je zrejmá chyba v počítaní, pretože ak zo žalovanej istiny vo výške 5.934,07 Eur odrátame súdom nepriznané položky v celkovej výške 949,16 Eur, dostaneme sumu 4.984,91 Eur, pričom súdom priznaná pohľadávka bola vo výške 4.984,33 Eur. Žalovaný v súlade s § 206 CSP navrhol, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie od znalca z odboru ekonomiky na posúdenie podstatnej námietky žalovaného - správnosti výpočtu uplatnených úrokov a z nich vyplývajúcej správnosti výpočtu pohľadávky žalobcu. Trval na tom, že skutočnosti, ktoré nastali až po zaplatení predpísaných splátok majú vplyv na predtým splatné a zaplatené záväzky. Podľa názoru žalovaného nie nepodstatnou skutočnosťou je dôkaz z čl. 18 a čl. 19 spisu, keď KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.07.2009, potvrdila poukázanie sumy 15.248,90 Eur žalobcovi a dňa 27.01.2010 potvrdila poukázanie sumy 184,90 Eur žalobcovi. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.10.2019. Vyjadril názor, že žalovaný vo svojom podaní uvádza matematicky nemožný model rozdelenia úroku rovnomerne podľa počtu splátok. Dal do pozornosti, že podstata splácania poskytnutých peňažných prostriedkov spočíva v tom, že prvé splátky vo väčšom rozsahu tvoria splátku úrokov, nakoľko sa úročí najvyššia (celá) suma istiny a postupným znižovaním sumy istiny sa znižuje splatný úrok, v dôsledku čoho ide väčšia časť fixnej splátky na sumu istiny, až sa nakoniec tento pomer zmení tak, že väčšia časť splátky ide na splátku istiny. Uvedené má jednoznačnú oporu v zákone (§ 497 OBZ). Uviedol, že riešenie navrhované žalovaným by znamenalo, že uplatnené sumy by nezodpovedali fakticky poskytnutej istine, čo by odporovalo § 497 OBZ. Zdôraznil, že nárok na úroky je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere, pričom toto ustanovenie je kogentné a nie je možné sa od neho odchýliť. Mal preto za to, že nemožno pristúpiť k inému matematickému modelu ako k tomu, kedy sú splatné úroky kryté fakticky poskytnutou istinou. Vo vzťahu k navrhovanému dôkazu znaleckého posudku uviedol, že žalovaný mal niekoľko rokov, aby si zaobstaral súkromný znalecký posudok. Jeho námietku preto považoval za účelovú a navyše vyčerpanú vlastnou pasivitou žalovaného. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.11.2019. Zastával názor, že žalobca sa nemôže odvolávať na ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o úvere. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu nepomenovanú s iným obsahom, ako je vymedzený pre jednotlivé zmluvné typy uvedené v Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že v Leasingovej zmluve je uvedená len celková výška úrokov, ktorú má žalovaný za štyri roky trvania Leasingovej zmluvy zaplatiť, nie je v nej však uvedená úroková sadzba alebo spôsob určenia a je v nej výslovne uvedené, že leasingová splátka predstavuje 2,4541 % z ceny. Uviedol, že žalobca a žalovaný sa výslovne v Leasingovej zmluve dohodli, že za dobu trvania leasingu 48 mesiacov bude úrok vo výške 4.629,57 Eur, je preto dostatočne odôvodnené, že v prípade, keď Leasingová zmluva medzi žalobcom a žalovaným netrvala štyri roky, výšku celkového úroku je potrebné primerane upraviť, a to vzhľadom na dobu trvania leasingu. Podľa názoru žalovaného je možný aj matematický model rozdelenia úroku rovnomerne podľa počtu splátok. 7. Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2019 sa k veci vyjadril žalovaný. Vyjadril názor, že žalobca zabudol odpočítať amortizáciu predmetu leasingu za 19 mesiacov, pričom nemožno požadovať, aby žalovaný hradil škodu z dôvodu objektívnej zodpovednosti pre krádež treťou osobou ako za nové vozidlo, ale použité a opotrebované spolu s odborným odhadom ceny predmetu leasingu, ktorý mal v čase krádeže, kedy takto postupovala aj poisťovňa Kooperativa a po odpočítaní opotrebenia predmetu leasingu uhradila cenu vozidla. Namietal, že vo finančnom vysporiadaní žalobca nikde neuvádzal 18 splátok zaplatených žalovaným. Uviedol, že v leasingových podmienkach nie je jednoznačne formulovaný spôsob postupu pri krádeži vozidla alebo pri totálnej škode. 8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.12.2019. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného poukázal na to, že podnikateľ nesie dôkazné bremeno a poukázal tiež na poctivý obchodný styk. Uviedol, že žalovaný už na počiatku zmluvného vzťahu akceptoval, že je povinný dostáť svojím peňažným záväzkom z Leasingovej zmluvy i v prípade krádeže predmetu vozidla. V prípade nesúhlasu s dotknutým ustanovením nemal, podľa neho, žalovaný do takéhoto zmluvného vzťahu vstupovať, alternatívne, ak mal vedomosť o tom, že v prípade odcudzenia predmetu financovania nebude schopný pokračovať v splácaní svojich záväzkov, bolo plne v jeho dispozícii uskutočniť kroky, ktorými by takejto situácii zabránil, či už dodatočným zabezpečením vozidla, alebo súkromným poistením predmetu financovania tzv. GAP poistenia, v prípade ktorého je poisťovňa povinná na fixné poistné plnenie, alebo poistenie podnikateľského rizika. Žalovaný, podľa neho, opomína jednak, že finančný leasing je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotnoprávnu úpravu ako celok, jedná sa však o ustálený nepomenovaný kontrakt, ktorý má prvky úverového financovania a jednak opomína skutočnosť, že pri nepomenovaných kontraktoch majú osobitný význam zmluvné ustanovenia, kedy v samotnej zmluve je dojednaná odplata. Zdôraznil, že po predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy nepožaduje od žalovaného zmluvný úrok, iba úrok z omeškania a navyše v splátkovom kalendári je jednoznačne definované, aká časť splátky je použitá na splácanie istiny a aká časť na splácania úrokov, kedy žalovaný s týmto výslovne súhlasil. Trval na tom, že žalovaný vo svojom podaní uvádza matematicky nemožný model rozdelenia úroku rovnomerne podľa počtu splátok. Zdôraznil, že podľa bodu 4 písm. h) Obchodných podmienok tvorí splátkový kalendár súčasť Leasingovej zmluvy, s uvedenými Obchodnými podmienkami sa žalovaný oboznámil, na dôkaz čoho ich podpísal. 9. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 11. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 12. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 261 ods. 8 OBZ, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. 14. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 15. Podľa § 273 ods. 1 OBZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 16. Podľa § 344 OBZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 17. Podľa § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. 18. Podľa § 394 OBZ, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. 19. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 20. Podľa čl. 9 písm. a) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel (ďalej len „Obchodné podmienky“), nebezpečenstvo škody, zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu nesie lízingový nájomca od momentu prevzatia predmetu lízingu až do momentu jeho vrátenia lízingovému prenajímateľovi, resp. do momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy s lízingovým prenajímateľom. 21. Podľa čl. 9 písm. c) Obchodných podmienok, lízingový nájomca nesie všetko riziko a nebezpečenstvo z poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu. V týchto prípadoch je lízingový nájomca naďalej povinný platiť lízingové splátky a to až do finančného vysporiadania poisťovňou. Lízingový prenajímateľ je oprávnený ukončiť lízingovú zmluvu v týchto prípadoch ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom mu bolo doručené platné úradné potvrdenie o krádeži alebo o totálnom zničení predmetu lízingu, najmä uznesenie o prerušení trestného stíhania. 22. Podľa čl. 11 bod 1 písm. ai) Obchodných podmienok - Predčasné ukončenie lízingovej zmluvy, lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy, uzatvorenej s lízingovým nájomcom a túto takto predčasne zrušiť v prípade: v iných prípadoch, predvídaných týmito Podmienkami, najmä pri poškodení, zničení alebo odcudzení predmetu lízingu. 23. Podľa čl. 11 bod 1 písm. ai) Obchodných podmienok, pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť: da) všetky splatné splátky a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva; db) náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh; dc) všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu lízingu, náklady právneho zastúpenia lízingového prenajímateľa, ako aj náklady na havarijné poistenie predmetu lízingu od doby ukončenia lízingovej zmluvy do doby predaja predmetu lízingu a náklady na prípadné nezaplatené povinné zmluvné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku na predmet lízingu a náklady, spojené so zmenou zápisu držiteľa v evidencii PZ SR; dd) zmluvnú pokutu v prípade, ak je dôvodom pre predčasné ukončenie lízingovej zmluvy porušenie povinnosti na strane lízingového nájomcu, lízingový prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty do výšky 50 % z úroku, obsiahnutého v lízingových splátkach, splatných po účinnosti predčasného ukončenia lízingovej zmluvy; de) administratívny poplatok za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy vo výške 5.000 Sk, pričom splatnosť tohto poplatku je 7 dní po doručení finančného vysporiadania; df) skutočne vynaložené náklady za spracovanie agendy predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 27. Odvolací súd sa zaoberal posúdením jednotlivých odvolacích dôvodov. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaného, že v súdom priznanom nároku je zrejmá chyba v počítaní, pretože ak zo žalovanej istiny vo výške 5.934,07 Eur odrátame súdom nepriznané položky v celkovej výške 949,16 Eur, výsledkom je 4.984,91 Eur, pričom súdom priznaná pohľadávka bola vo výške 4.984,33 Eur. 28. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 29. Vzhľadom na to, že pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k chybe v písaní, keď súd prvej inštancie v I. výroku napadnutého rozsudku nesprávne uviedol výšku priznanej istiny a teda aj sumy, z ktorej žalobcovi prináleží úrok z omeškania vo výške 4.984,33 Eur napriek tomu, že v zmysle bodu 37. a 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd žalobu v časti istiny vo výške 949,16 Eur zamietol, a teda priznaná istina má činiť sumu 4.984,91 Eur, odvolací súd rozhodol o jeho oprave tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Suma vo výške 4.984,91 Eur (5934,07 Eur - 949,16 Eur = 4.984,91 Eur), ako ju odvolací súd opravil vo výroku rozhodnutia, zodpovedá odôvodneniu napadnutého rozsudku a zamietnutiu žaloby v časti 949,16 Eur. 30. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 5.934,07 Eur s príslušenstvom titulom nárokov z predčasne ukončenej Kúpnej/leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 14.05.2007 (ďalej len „Leasingová zmluva“), ktoré mu vznikli z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ktoré právo si žalobca uplatnil z dôvodu odcudzenia predmetu leasingu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je z časti dôvodná, preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.984,33 Eur s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Mal za danú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Na právny režim posudzovanej inominátnej zmluvy aplikoval normy obchodného práva, vzhľadom na charakter vzťahu účastníkov (obchodnoprávny vzťah), vrátane premlčacej doby štyri roky podľa Obchodného zákonníka a konštatoval, že žaloba bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej doby. Uviedol, že prípadné odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu nemalo vplyv na povinnosť žalovaného plniť. So zreteľom na osobitnú povahu leasingovej zmluvy ustálil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky, bolo dojednanie zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípade predčasného ukončenia zmluvy, tzv. finančné vysporiadanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, z ktorého žalobca uplatňuje pohľadávku spolu vo výške žalovanej istiny. Dospel k záveru, že žalobca dôvodne uplatnil voči žalovanému nároky týkajúce sa poskytnutej finančnej služby, a to nesplatenú istinu vo výške 16.772,29 Eur ako rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumou splátok do predčasného ukončenia zmluvy, 19 % DPH v sume 3.186,74 Eur z nesplatenej istiny a neuhradenú splátku splatnú pred predčasným ukončením zmluvy č. 19 splatnú dňa 05.12.2008 evidovanú vo vyúčtovaní ako nedoplatky spolu 459,68 Eur. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a v odvolaní namietal že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a namietal tiež nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. 31. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne včasnosti podanej žaloby. Konajúci súd s poukazom na charakter účastníkov právneho vzťahu pri vzniku záväzkovoprávneho vzťahu ako podnikateľov a s poukazom na čl. 1 písm. d) Obchodných podmienok, na vec správne aplikoval režim Obchodného zákonníka, kedy § 497 OBZ ustanovuje štvorročnú premlčaciu dobu. V danom prípade vzťah účastníkov konania, vyplývajúci zo žalobcom uplatňovaného nároku, má totiž charakter obchodnoprávneho vzťahu podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktorý sa majú prednostne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže nároky žalobcu predstavujú nároky, ktoré žalobcovi vznikli odstúpením od zmluvy podľa § 394 v spojení s § 349 ods. 1 OBZ, súd správne ustálil, že premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení prejavu vôle žalobcu o odstúpení od zmluvy, t.j. od 13.01.2019 a uplynula by 13.01.2013. Nakoľko žalobca uplatnil svoj nárok žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2012, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svoj nárok uplatnil včas a námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Keďže v tomto prípade nešlo o nárok na náhradu škody, ale o finančné vysporiadanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 637/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 40/2012 nie sú na prejednávanú vec aplikovateľné. 32. Odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili Leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol tzv. finančný leasing motorového vozidla, na základe ktorej sa žalobca zaviazal prefinancovať žalovanému ako leasingovému nájomcovi kúpu vozidla tak, že ho kúpil do svojho vlastníctva od žalovaným zvoleného dodávateľa a následne ho prenechal leasingovému nájomcovi do užívania, pričom leasingový nájomca sa zaviazal žalobcovi za užívanie predmetu leasingu platiť pravidelne mesačne leasingové splátky podľa kalendára leasingových splátok. Súčasťou Leasingovej zmluvy boli Všeobecné podmienky finančného leasingu a Splátkový kalendár leasingových splátok. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že finančný leasing je záväzkový vzťah, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom získal do svojho vlastníctva podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu uhradiť náklady spojené so získaním leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Počas doby nájmu je vlastníkom predmetu leasingu prenajímateľ (leasingová spoločnosť), po ukončení doby nájmu a po splnení zmluvných podmienok má nájomca právo na prevod predmetu leasingu do svojho vlastníctva. Na rozdiel od prenajímateľa v prípade nájomnej zmluvy, leasingový prenajímateľ nemá záujem na tom, aby sa vec, ktorej je po dobu trvania leasingového vzťahu vlastníkom, vrátila do jeho dispozície, ale jeho cieľom je, aby po zaplatení všetkých leasingových splátok prešiel predmet leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu. Leasingové splátky nepredstavujú primárne odplatu za užívanie predmetu leasingu, ale fakticky splátky ceny, za ktorú predmet leasingu zaobstaral leasingový prenajímateľ, zvýšené o prípadné ďalšie zložky (úročenie finančných prostriedkov, za ktoré bol predmet leasingu zaobstaraný, poistenie a pod.) a zahŕňajúcu i primeraný zisk. Leasingová zmluva je nepomenovaná (inominátna) zmluva, ktorej obsah, práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú predovšetkým zmluvnými dojednaniami. V prípade finančného leasingu tak ide o účelové zabezpečenie veci, práva, či inej majetkovej hodnoty podľa potrieb, výberu a určenia nájomcu s využitím cudzích zdrojov - zdrojov poskytovateľa predmetom leasingu. Zmyslom tohto špecifického súkromnoprávneho inštitútu je tak zaistiť za odplatu financovanie veci pre nájomcu. Leasingový prenajímateľ síce zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu, jeho práva a povinnosti súvisiace s vlastníctvom predmetu leasingu, však náležia nájomcovi. V rámci finančného leasingu je na nájomcu prenášaná zodpovednosť za predmet leasingu, nebezpečenstvo a riziká s tým spojené, čím sa finančný leasing typovo odlišuje od bežného nájmu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 758/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 678/2012). 33. Vzhľadom na vyššie uvedený účel leasingovej zmluvy sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ani prípadné odcudzenie alebo zničenie predmetu leasingu nemá vplyv na povinnosť žalovaného plniť. Konajúci súd správne uviedol, že so zreteľom na osobitnú povahu leasingovej zmluvy právnym dôvodom vzniku pohľadávky je dojednanie zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípad predčasného ukončenia zmluvy, tzv. finančné vysporiadanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, z ktorého žalobca uplatňuje pohľadávku spolu vo výške žalovanej istiny. Žalobca vyhotovil protokol o tzv. finančnom vysporiadaní predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, z ktorého vyplýva výška a spôsob výpočtu žalovanej istiny. Súd prvej inštancie potom dospel k správnemu záveru, že žalobca dôvodne uplatnil voči žalovanému nároky týkajúce sa poskytnutej finančnej služby, a to nesplatenú istinu vo výške 16.772,29 Eur ako rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumou splátok do predčasného ukončenia zmluvy, 19 % DPH v sume 3.186,74 Eur z nesplatenej istiny a neuhradenú splátku splatnú pred predčasným ukončením zmluvy č. 19 splatnú dňa 05.12.2008 evidovanú vo vyúčtovaní ako nedoplatky spolu 459,68 Eur, od ktorých je odpočítané poistné plnenie poskytnuté zo strany KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. v celkovej výške 15.433,80 Eur. Finančné nároky žalobcu voči žalovanému z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy sú potom v celkovej výške 4.984,91 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel nárokov žalobcu po odpočítaní poistného plnenia v celkovej výške 15.433,80 Eur (16.772,29 Eur + 3.186,74 Eur + 459,68 Eur - 15.433,80 Eur = 4.984,91 Eur). Žalovaný týmto spôsobom zaplatí cenu, za ktorú predmet leasingu zaobstaral žalobca ako leasingový prenajímateľ, zvýšenú i primeraný zisk. V zmysle čl. 9 Obchodných podmienok, riziko a nebezpečenstvo škody, zničenia a odcudzenia predmetu leasingu nesie leasingový nájomca. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že povinnosť žalovaného platiť vyplýva priamo z uzatvorenej leasingovej zmluvy, v ktorej je dojednaná odplata (výška splátky 2,4541 % pri celkovom počte splátok 48, jedná sa o zaplatenie sumy 117,80 %), pričom v Splátkovom kalendári je definované, aká časť splátky je použitá na splácanie istiny a aká časť na splácanie úrokov. Leasingové splátky boli dojednané vo fixnej výške a splátky istiny tvoriace ich jednotlivé súčasti boli taktiež dojednané vo fixnej výške. Nemožno sa preto stotožniť s odlišným modelom rozdelenia úroku prezentovaného žalovaným, ktorý nemá oporu v zákone ani v zmluvných dojednaniach Leasingovej zmluvy, Obchodných podmienkach a Splátkovom kalendári. V prípade zníženia istiny a DPH tak, ako v odvolaní navrhoval žalovaný, by tieto sumy nezodpovedali fakticky poskytnutej istine zo strany žalobcu, čím by bol žalobca nedôvodne znevýhodnený. Žalovaný sa s Leasingovou zmluvou, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky a Splátkový kalendár oboznámil, na dôkaz čoho ich podpísal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je ako podnikateľ nositeľom podnikateľského rizika, Leasingovú zmluva č. 8090136 uzavrel v rámci svojej zmluvnej voľnosti a následne je povinný plniť si svoje zmluvné záväzky. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa údajne nesprávnej výšky nesplatenej časti istiny a DPH. V danom prípade nie je možné vo vzťahu k nároku žalobcu odpočítať amortizáciu motorového vozidla, tak ako tvrdil žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.11.2019, pretože táto môže byť zohľadnená pri poistnom plnení zo strany poisťovne, nie však pri hradení odplaty za financovanie veci (predmetu leasingu) žalobcom pre žalovaného ako nájomcu. 34. Žalovaný ďalej namietal, že súd nevykonal dôkaz v podobe prepočtu nároku žalobcu z dôvodu predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy. Odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ak žalovaný nesúhlasil s výškou nároku uplatneného žalobcom, bol povinný sám vykonať prepočet nároku žalobcu, tento súdu predložiť a na podporu svojich tvrdení predložiť relevantné dôkazy. Keďže takto nepostupoval, neprináleží mu snažiť sa, zhojiť svoju procesnú pasivitu námietkou nevykonania prepočtu nároku žalobcu zo strany konajúceho súdu. Vo vzťahu k návrhu žalovaného vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.09.2019, aby odvolací súd v súlade s § 206 CSP vyžiadal odborné vyjadrenie znalca z odboru ekonomiky na posúdenie správnosti výpočtu uplatnených úrokov a z nich vyplývajúcej správnosti výpočtu pohľadávky žalobcu, odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, § 153 CSP v spojení s § 366 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mohol navrhnúť vyžiadať odborné vyjadrenie podľa § 206 CSP, ktorý je v zmysle § 149 CSP prostriedkom procesného útoku/procesnej obrany, už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil včas v súlade s § 153 CSP. V danom prípade nejde o novoty v odvolacom konaní, ktoré by boli prípustné v zmysle § 366 CSP, preto na ne odvolací súd neprihliadal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 248/2006). 35. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 36. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/97/2016 - 130 zo dňa 29. mája 2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP v napadnutej časti I. a III. výroku potvrdil ako vecne správny. 37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 38. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).