Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/182/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520202361 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1520202361.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. U., narodená dňa XX.XX.XXXX a Q. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, všetky trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - L. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š. X, C., t.č. OZ Brána do života, Medveďovej 4, Bratislava a otec - C. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: U. Q. X, S. F., t.č. VTOS Želiezovce, Veľký dvor 12, Želiezovce, o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7. júla 2020, č.k. 61P/17/2020-51, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7. júla 2020, č.k. 61P/17/2020-51 v napadnutom výroku o určení výživného a zročného výživného potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 7. júla 2020, č.k. 61P/17/2020-51 zveril maloleté deti U. do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať a spravovať majetok maloletých ponechal obom rodičom, otca zaviazal na povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej R. sumou 80 eur mesačne s tým, že zročné výživné za obdobie od 27.04.2020 do 30.06.2020 vo výške 213,33 eur na maloletého Q. a vo výške 170,67 eur na maloletú R. je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2020 až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Styk otca s maloletými sa neupravoval. Trovy konania nepriznal žiadnemu účastníkovi konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.04.2020 v spojení s jeho doplnením doručeným dňa 12.06.2020 žiadala matka zveriť maloleté deti Q. a R. do jej osobnej starostlivosti, so spoločnou správou majetku maloletých a ich zastupovaním, neurčením styku a určením výživného na maloletého Q. v sume 100 eur mesačne a na maloletú R. 80 eur mesačne vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ bola výška výživného na obe deti upravená len formou neodkladného opatrenia a nezodpovedala skutočným nákladom. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky, že zvýšené výživné je v najlepšom záujme maloletých deti ako aj k ich zvereniu do osobnej starostlivosti matky, k správe majetku a zastupovaniu detí oboma rodičmi, pričom výšku výživného ponechal na úvahe súdu. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočného stavu zisteného z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého zistil, že matka je slobodná a spoločne s maloletou R. býva v Krízovom centre Brána do života, kde mesačne uhrádza 100 eur. Momentálne nepracuje, pretože od marca 2020 sú v krízovom centre prísne protiepidemiologické opatrenia a kvôli starostlivosti o maloletú R., ktorá má zavretú materskú školu, sa nemôže zamestnať. Matka uviedla, že výdavky na maloletú R. sú 100 eur mesačne na materskú škôlku a ďalšie výdavky má aj s pomôckami pre maloletú. Maloletému Q. posiela vreckové a za dva mesiace zaplatila 70 eur za stravu v reedukačnom centre. Výživné žiadala určiť od podania návrhu. Otec na výživu prispieval sporadicky do mája 2019.Otec je slobodný, má ukončené základné vzdelanie, momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a nebezpečného vyhrážania sa jeho matke. Nie je evidovaný na úrade práce, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani veci vyššej hodnoty, pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval v pohrebníctve 2 mesiace. Otec nesúhlasil s návrhom matky v časti výživného pre maloletého Q., pretože tento nie je v starostlivosti matky a nemá s ním preto žiadne výdavky. S navrhovaným výživným na maloletú R. súhlasil, rovnako aj so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. 4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka sa v súčasnosti nachádza v krízovom centre, kde zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú R., zatiaľ čo maloletý Q. je umiestnený v Reedukačnom centre Vráble, pričom bytové pomery matky tak nie sú dostatočné, avšak súd prvej inštancie nevzhliadol žiadnu prekážku takej intenzity, ktorá by matke bránila v riadnej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Otec sa v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a súhlasil s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ otec nesúhlasil s určením výživného na maloletého Q. z dôvodu, že tento nie je v súčasnosti v starostlivosti matky, súd prvej inštancie uviedol, že náklady spojené s výživou maloletého sú dané bez ohľadu na to, či maloletý je v starostlivosti matky alebo umiestnený v reedukačnom centre. Navyše výchovné opatrenie spočívajúce v pobyte dieťaťa v reedukačnom centre je len dočasným opatrením. Súd prvej inštancie mal za to, že otec nevyužíval všetky svoje možnosti a prostriedky, aby sa zamestnal, resp. zabezpečil si príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V mesiacoch apríl a máj 2019 bol zamestnaný v pohrebníctve, ktorý pracovný pomer mal skončiť z dôvodu práceneschopnosti otca, avšak nič nebránilo v tom, aby sa snažil nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho dosiahnutému vzdelaniu a zručnostiam. Bol evidovaný na úrade práce, avšak prestal sa naň dostavovať, čím svojím vlastným konaním sa vzdal možnosti uchádzať sa o zamestnanie a takýto prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Pokiaľ v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nebol zaradený na výkon práce, súd prvej inštancie uviedol, že ak sa rodič svojím úmyselným konaní zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, a preto musí súd vychádzať zo schopností a možností otca, aké mal pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Súd prvej inštancie mal zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca podieľať sa na výžive maloletej R. výživným v sume 80 eur mesačne a maloletého Q. v sume 100 eur mesačne, ktorá bude slúžiť na zabezpečenie potrieb maloletých iba v absolútne nevyhnutnom rozsahu. Za obdobie od 27.04.2020 do 30.06.2020 vznikol otcovi na výživnom voči mal. R. zročný dlh vo výške 170,67 (za 4 dni v mesiaci apríl 10,67 a 160 eur za mesiac máj a jún ) a na maloletého Q. vo výške 213,33 (za 4 dni v mesiaci apríl 13,33 eur x 3,33 eur a 200 eur za mesiac máj a jún). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom otcovi povolil zaplatiť v splátkach 15 eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. 5. Proti tomuto rozhodnutiu voči výroku o výživnom podal otec odvolanie, ktorým sa domáha zníženia výšky výživného na maloleté deti s odôvodnením, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a je bez finančných prostriedkov. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli všetci účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom. 7. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o určení výživného a nadväzujúcom výroku o určení zročného výživného potvrdil. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie ku výroku o výživnom, dôkazy tvoria súčasť spisu a preukazujú majetkové pomery rodičov a dávajú dostatočný podklad k rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti. Pre správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odvolací súd vychádzajúc z týchto kritérií pre určenie výživného dospel k záveru, že odvolanie otca do výroku o výživnom nie je dôvodné. V prvom rade odvolací súd uvádza, že nie je dôvodné pre určenie výšky výživného skutočnosť, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody. Deti majú právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu, čo zahŕňa zo strany rodičov povinnosť zaistiť materiálne i nemateriálne podmienky k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku deťom a to podľa kritérií v ust. § 62 Zákona o rodine. Povinnosťou súdu je pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj k tomu, v akej miere sa osobne každý z rodičov stará o dieťa. Ak sa rodič zbaví svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený k trestu odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti v danom prípade bolo potrebné vychádzať z možností a schopností na strane otca, ktoré by mohol mať, keby nekonal úmyselne tak, že to viedlo k jeho odsúdeniu a obmedzeniu osobnej slobody. V tomto smere odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. IV. ÚS 1181/07 zo dňa 06.02.2008, v ktorom sa súd zaoberal povinnosťou platiť výživné rodičovi, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že skutočnosť, že ak sa rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený na trest odňatia slobody zbavil objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Ide síce o nález Ústavného súdu Českej republiky, ale právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je v Českej republike upravená rovnako ako v Slovenskom právnom poriadku, je zakotvená na tých istých princípoch. Ani skutočnosť, že maloletému Q. je uložené výchovné opatrenie spočívajúce v pobyte v reedukačnom centre, nezbavuje rodičov ich vyživovacej povinnosti voči tomuto dieťaťu. Stále má dieťa i napriek tomu, že má zabezpečenú stravu a ubytovanie, aj iné potreby (oblečenie, zdravotná starostlivosť, vreckové), ktoré musí zabezpečiť rodič. Výchovné opatrenie má navyše len dočasný charakter a výživné na maloletého Q. bolo stanovená na úrovni zákonného životného minima pre nezaopatrené maloleté dieťa. Taktiež stanovené výživné na maloletú R. predstavuje sumu, ktorá ani nedosahuje výšku životného minima, táto suma postačuje skutočne len na zabezpečenie tých najzákladnejších potrieb maloletej. Nie je v záujme maloletých detí, aby bolo stanovené nižšie výživné. 8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1, 2 CSP). 9. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).