Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/113/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202891 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1221202891.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcov: 1/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., 2/ T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX N. D., obaja zast.: JUDr. Jana Illová, advokátka, so sídlom Malokrasňanská 6, 831 54 Bratislava, proti žalovanému: Trnavská Tower s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, IČO: 47 357 282, zast.: Advokátskou kanceláriou SKLEGAL s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.06.2021, č. k. 51C 31/2021-109 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zabezpečovacím opatrením žiadali, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor pre okres: D. X., obec: D. - K..Č.. W., katastrálne územie: W., a to: - k bytu č. X-O..X, vo vchode: T. P. XX/A, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu - T. W. - D. A. XX/A, súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra „P.“, parcelné číslo: XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 695 m2, a na parcele registra „P.“, parcelné číslo XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 675 m2, spoluvlastnícky podiel: 1/1, k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti: 5779/500915 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „P.“, parcelné číslo: XXXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 695 m2, o veľkosti: 5779/500915, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to v prospech žalobcov ako záložných veriteľov za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcov voči žalovanému vo výške 45.290,01 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva uzatvorenej dňa 28.08.2019 medzi žalobcami a žalovaným. Zároveň žiadali, aby súd zriadil aj záložné právo v prospech žalobcov na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na bankovom účte: IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v N.T. D., O..I.., I. I.: A. R. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, a to do výšky 45.290,01 €, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov voči žalovanému vo výške 45.290,01 € spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva uzatvorenej dňa 28.08.2019 medzi žalobcami a žalovaným. Neodkladným opatrením žiadali, aby súd zakázal žalovanému uskutočňovanie akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s finančnými prostriedkami vo výške 45.290,01 Eur, vedenými na bankovom účte žalovaného: IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v N. D., O..I.., I. I.: A. R.X. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX a uložil N. D., O..I.. I. I.: A. R.X. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX aj povinnosť zdržať sa úkonov, ktoré by žalovanému umožnili nakladať s finančnými prostriedkami vo výške 45.290,01 Eur na bankovom účte: IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v N. D., O..I.., I. I.A.: A. R. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, majiteľom ktorého je Ž.. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 343 ods. 1, 2, 3, CSP, § 344 CSP. 3. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu, ktorý žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 02.08.2019 uzatvoril žalobca 1/ so žalovaným Zmluvu o záväznej rezervácii č. XX/XX19, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného rezervovať pre žalobcu 1/ nehnuteľnosť špecifikovanú v bode 2.1 predmetnej zmluvy (ďalej len „Rezervačná zmluva“). V zmysle bodu 3.2 Rezervačnej zmluvy sa žalobca 1/ zaviazal zaplatiť za rezerváciu nehnuteľností žalovanému rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur. Žalovaný vystavil žalobcovi 1/ faktúru č. XXXXXX zo dňa 07.08.2019 na sumu 5.000,- Eur, splatnú dňa 21.08.2019. Žalobca 1/ rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur uhradil žalovanému ako preddavok č. XXXXXXXXXX pred vystavením faktúry a faktúra predstavuje vyúčtovanie prijatej platby. Dňa 28.08.2019 žalobcovia ako budúci kupujúci uzavreli so žalovaným ako budúcim predávajúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností, X-izbového bytu o výmere 58,05 m2, číslo bytu: O..X v stavbe T. W. - D. A. XX/A, nachádzajúci sa na X. podlaží, vrátane príslušných spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve stavby a na pozemku (ďalej len „nehnuteľnosť“) a to po splnení podmienok definovaných v Zmluve. V zmysle bodu 5.1.2 Zmluvy boli žalobcovia povinní uhradiť žalovanému druhú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo výške 24.331,66 Eur a príslušnú DPH do 10 dní odo dňa podpisu Zmluvy. Zo strany žalovaného bola vystavená faktúra č. XXXXXX zo dňa 10.09.2019 na sumu 29.198,- Eur vrátane DPH, ktorá predstavovala vyúčtovanie preddavku č. XXXXXXXXXX uhradeného žalobcami žalovanému pred vystavením faktúry a faktúra predstavovala vyúčtovanie prijatej platby. Žalobcovia súčasne uhradili žalovanému čiastočne 3. časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť v celkovej výške 11.092,01 Eur ako preddavok č. XXXXXXXXXX. Žalovaný vystavil žalobcom faktúru č. XXXXXX dňa 10.12.2020 a faktúra predstavovala vyúčtovanie prijatej platby. Žalobcovia uhradili žalovanému celkovo sumu vo výške 45.290,01 Eur. 4. Dňa 21.04.2021 zaslal žalovaný žalobcom list označený ako „Informácia k poznámke na LV č. XXXX“. Z predmetného listu sa žalobcovia dozvedeli, že vo vzťahu k nehnuteľnosti je na príslušnom liste vlastníctva zapísaná poznámka v nasledovnom znení: „Poznamenáva sa začatie súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 1Cbi/1/2021 zo dňa 26.01.2021 o žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vydanie majetku alebo poskytnutie peňažnej náhrady, N.-XXX/ XXXX“ (ďalej len „Poznámka“). Následne žalobcovia pristúpili k odstúpeniu od Zmluvy ktoré bolo zástupcom žalovaného prevzaté osobne dňa 21.04.2021. Súčasne v odstúpení žalobcovia vyzvali žalovaného, aby im vrátil uhradené časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť (zálohy) v celkovej výške 45.290,01 Eur, a to do 28.04.2021. Podľa tvrdenia žalobcov žalovaný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a nepristúpil ani k dobrovoľnému vráteniu uhradených častí kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ani odstúpenie žalobcov od Zmluvy nerozporoval. Podľa vedomosti žalobcov žalovaný v súčasnosti uskutočňuje, resp. už uskutočnil, úkony vedúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ako aj k ďalším nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve ) na tretiu osobu, odlišnú od žalobcov a to bez toho, aby žalobcom vrátil už uhradenú časť kúpnej ceny. Podľa názoru žalobcov podľa Zmluvy plnili len žalobcovia, ktorí žalovanému uhradili časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť v celkovej výške 45.290,01 Eur. Nakoľko došlo k odstúpeniu od Zmluvy zo strany žalobcov, čím podľa nich došlo k zrušeniu Zmluvy, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcom uhradenú čiastku, k čomu však žalovaný dobrovoľne nepristúpil, a to ani na základe výzvy žalobcov. Žalobcovia majú za to, že evidujú voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 45.290,01 Eur a sú toho názoru, že došlo k jednoznačnému preukázaniu existencie pohľadávky žalobcov voči žalovanému. Žiadali preto o vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, nakoľko žalovaný v súčasnosti uskutočňuje viaceré úkony smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku a u žalobcov nastala neodkladná potreba požiadať súd o poskytnutie ochrany a o elimináciu znemožnenia uspokojenia ich pohľadávky voči žalovanému. Uviedli, že plánujú v najbližšej dobe podať aj žalobu vo veci samej, ktorou dôjde k uplatneniu pohľadávky súdnou cestou voči žalovanému. Existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie a zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcov je podľa ich názoru daná viacerými skutočnosťami, ktoré sú v zmysle rozhodovacej praxe slovenských súdov dostatočnými dôvodmi preukazujúcimi potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Konštatovali, že lustráciou katastra nehnuteľností zistili, že vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré vlastní žalovaný v katastrálnom území W. sú na príslušných listoch vlastníctva zapísané plomby v nadväznosti na podané vklady, vrátane nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom budúceho prevodu v zmysle Zmluvy (PLOMBA VYZNAČENÁ NA ZÁKLADE V - XXXXX/XXXX). Na základe tejto skutočnosti majú za to, že žalovaný už v čase podania tohto návrhu uskutočňuje úkony, ktorými sa zbavuje svojho majetku, ktoré de facto smerujú k zmareniu, resp. sťaženiu vymoženia pohľadávky žalobcov a tým je v konečnom dôsledku ohrozená aj budúca exekúcia. Nemajú vedomosť o ďalšom majetku žalovaného, ktorý by prípadne postačoval na zaplatenie vymáhanej pohľadávky. Uviedli, že konaním žalovaného hrozí zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že sa im v konečnom dôsledku neoplatí uchádzať sa o svoj nárok na súde podaním žaloby vo veci samej, ak by im súd neposkytol na základe tohto návrhu ochranu v podobe nariadenia zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia nakoľko žalovaný bezdôvodne odmieta vrátenie uhradenej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť v celkovej výške 45.290,01 Eur. 5. Ďalšou skutočnosťou, odôvodňujúcou vydanie zabezpečovacieho opatrenia je podľa žalobcov to, že majetok žalovaného, ktorý je žalobcom známy, je zaťažený záložným právom. Uviedli, že na majetok žalovaného je zriadené: - Daňové záložné právo v prospech H. K. I. D. na pozemok registra P. KN parc.č.XXXXX/X a stavbu so súp.č. XXXX na parc.č. XXXXX/X, podľa rozhodnutia č. X/XX/XXXXXX - XX/XX/XXXXXX z 03.03.2020, vykonateľné 03.03.2020, právoplatné 24.03.2020, U.-XXXX/XXXX - Daňové záložné právo v prospech A. Ú. D. na pozemky registra P. KN parc.č. XXXXX/X, XXXXX/X a stavbu so súp.č. XXXX na parc.č. XXXXX/X, podľa rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX z 11.03.2020, vykonateľné 11.03.2020, právoplatné 20.04.2020, U.- XXXX/XXXX. Dôvodili aj tým, že majetok žalovaného je predmetom osobitného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 1Cbi/1/2021 zo dňa 26.01.2021 o žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vydanie majetku alebo poskytnutie peňažnej náhrady. Lustráciou verejne dostupných registrov zistili, že u žalovaného nastali dňa 28.02.2021 dôvody pre zrušenie registrácie na DPH, pričom žalovaný má voči daňovému úradu dlh vo výške 753.532,19 Eur. Žalobcovia sú toho názoru, že ak by súd zabezpečovacie opatrenie nenariadil, je predpoklad, že žalovaný sa zbaví všetkého svojho majetku, aby sa vyhol nútenému výkonu rozhodnutia, prípadne môže vyhlásiť na svoj majetok konkurz, nakoľko má i ďalšie dlhy a výkon rozhodnutia vo veci samej bude nenávratne ohrozený, prípadne zmarený. Uviedli, že ak súd na nehnuteľnosť špecifikovanú v návrhu a na finančné prostriedky žalovaného vedené na jeho bankovom účte nezriadi záložné právo, zníži sa tak vymožiteľnosť ich nároku , čo priamo ohrozí výkon súdneho rozhodnutia, keďže súdom priznaný nárok voči žalovanému by sa pravdepodobne uspokojoval len z jeho majetku špecifikovaného v článku III návrhu, keďže žiadny iný majetok žalovaný podľa žalobcom dostupných informácií nevlastní. Vzhľadom na žalobcami uvedené konanie možno podľa ich názoru konštatovať, že sú naplnené viaceré závažné dôvody, ktoré preukazujú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, a preto je nevyhnutné v danom prípade zabezpečovacie opatrenie bez zbytočného nariadiť. Podľa názoru žalobcov nakoľko je v súčasnosti na príslušnom liste vlastníctva liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor pre okres: D. X., obec: D. - K..Č.. W., katastrálne územie: W., na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť, vyznačená plomba, je možné, že v čase rozhodovania súdu o predmetnom návrhu bude už nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu a preto je potrebné zabezpečiť ich pohľadávku aj zriadením záložného práva k peňažným prostriedkom vedeným na bankovom účte žalovaného. Majú za to, že predmetom zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením môžu byť aj peňažné prostriedky žalovaného na predmetnom účte a preto žiadajú aj o zriadenie záložného práva vo vzťahu k peňažným prostriedkom žalovaného vedených na jeho bankovom účte v N. D., O..I.. Sú toho názoru, že sú dané všetky zákonné predpoklady pre zriadenie záložného práva na peňažné prostriedky na účte žalovaného v banke. Zriadenie záložného práva na tieto majetkové hodnoty podľa ich názoru pre zabezpečenie úhrady dlžnej sumy nie je postačujúce. Uviedli, že je potrebné zabezpečiť aj to, aby žalovaný nevykonával úkony smerujúce k nakladaniu so svojimi majetkovými hodnotami (peňažnými prostriedkami na účte v banke) a to spôsobom, ktorý by v konečnom dôsledku mohol znamenať zhoršenie, resp. zmarenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcov. 6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z návrhu žalobcov a nimi predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady ani pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobcovia nepreukázali existenciu takých skutočností, alebo protiprávneho konania žalovaného, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu. Uviedol, že žalobcovia musia svojim návrhom preukázať, že obava z ohrozenia ich právom chránených záujmov je objektívne reálna, teda že osoba, voči ktorej návrh smeruje, koná tak, že v dôsledku jej protiprávneho konania môže v konečnom dôsledku dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcov musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť (nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu). Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré Civilný sporový poriadok taxatívne vymedzuje v ustanovení § 326 ods. 1. Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh zamietne. 7. Pokiaľ ide o existenciu peňažnej pohľadávky mal za to, že žalobcovia svoj nárok osvedčili, nakoľko v návrhu svoju peňažnú pohľadávku vo výške 45.290,01 Eur špecifikovali dostatočne určite a zrozumiteľne tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je možné ho považovať pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (resp. neodkladného opatrenia) za dostatočne osvedčený. Za splnenú považoval aj požiadavku spôsobilého predmetu záložného práva. Uviedol, že spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti a peňažné prostriedky, ktoré oboje predstavujú spôsobilé predmety záložného práva. Konštatoval, že posledným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Uviedol, že z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Uviedol, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Konštatoval, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Pri posudzovaní uvedených kritérií dospel k záveru, že žalobcom sa nepodarilo osvedčiť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotné tvrdenie žalobcov, ktorými odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa súdu prvej inštancie neosvedčuje naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazuje skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Poukázal na tvrdenia žalobcov, podľa ktorých vzhľadom na existenciu nimi špecifikovaných skutočností, a to: zbavovanie sa všetkého hodnotného majetku žalovaného, nespornosť pohľadávky žalobcov voči žalovanému, bezdôvodne odmietanie vrátenia uhradenej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť žalobcom, ignorantský postoj žalovaného k snahám žalobcov o mimosúdne riešenie danej právnej veci, existencia dlhov žalovaného v značnej výške vo vzťahu k daňovému úradu, nedostatok majetku žalovaného nezaťaženého vecnými právami tretích osôb a vedenie súdnych konaní týkajúcich sa majetku žalovaného, možno konštatovať, že sú naplnené viaceré závažné dôvody, ktoré preukazujú existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, a preto je nevyhnutné v danom prípade zabezpečovacie opatrenie bez zbytočného odkladu nariadiť. Podľa súdu prvej inštancie však žalobcovia neposkytli dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Mal za to, že žalobcovia neosvedčili základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď neosvedčili, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Uviedol, že samotná skutočnosť, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva existencia daňového záväzku žalovaného a že na strane žalovaného dňa 28.02.2021 nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH, sama osebe neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Obavu žalobcov z ohrozenia exekúcie spočívajúcu v tom, že žalovaný rozpredáva nehnuteľnosti, teda bytové jednotky nachádzajúce sa v bytovom dome, považoval za neopodstatnenú. Toto konanie žalovaného nevyhodnotil ako konanie vedúce k zmenšovaniu majetku žalovaného, resp. jeho zbavovaniu sa, nakoľko podľa jeho názoru ide o výkon podnikateľskej činnosti žalovaného a práve predajom jednotlivých bytov žalovaný získava finančné prostriedky za účelom prípadnej úhrady svojich záväzkov a zriadenie predmetného záložného práva by mohlo mať práve negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného. Konštatoval, že vzhľadom na daný druh „developerského projektu“ ide v prípade predaja jednotlivých bytov o štandardný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku žalovaného (por. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 3 Cob/174/2016, sp. zn.: 3 Cob/20/2019), čo neznamená, že by ním muselo dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Ďalej uviedol, že žalobcovia sami odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve a žalovaný predmetné odstúpenie od zmluvy nespochybnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nemal uvedenú nehnuteľnosť (ktorú mali pôvodne na základe zmluvy nadobudnúť žalobcovia), ponúknuť na predaj inému záujemcovi, čo pravdepodobne aj urobil, keďže nehnuteľnosť, na ktorú žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo už bola zrejme predaná, o čom svedčí plomba vyznačená na základe C.-XXXXX/XXXX. Podľa súdu prvej inštancie nebol návrh žalobcov v tomto smere osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcov ako jeho veriteľov. Mal za to, že nebolo ani preukázané, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. K tvrdeniam žalobcov, že žalovaný je predĺžený, na preukázanie čoho poukázali na existenciu dlhov žalovaného v značnej výške vo vzťahu k daňovému úradu uviedol, že existencia dlhu (napríklad voči Daňovému úradu) ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery a takéto konanie na strane žalovaného nebolo podľa súdu prvej inštancie v konaní osvedčené (uznesenie ÚS SR, č. k. II ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). Uviedol, že iba samotné tvrdenia žalobcov o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného (generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech napr. financujúcej banky), samé o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. K argumentácii žalobcov týkajúcej sa začatého konania na Okresnom súde Bratislava I, pod spisovou značkou 1Cbi/1/2021 zo dňa 26.01.2021 o žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vydanie majetku alebo poskytnutie peňažnej náhrady, uviedol, že o existencii tohto konania informoval žalobcov sám žalovaný listom zo dňa 21.04.2020, v ktorom podal vysvetlenie vzniknutej situácie. Mal za to, že takéto správanie a postup žalovaného nenasvedčuje tomu, že by mal úmysel zbaviť sa svojho majetku a samotná skutočnosť, že na žalovaného bola podaná žaloba, ktoré konanie nie je právoplatne skončené, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mal súd vyhovieť návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia. 8. Pri posudzovaní návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili základné predpoklady na vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by došlo k zriadeniu záložného práva k uvádzaným nehnuteľnostiam ani k peňažným prostriedkom na účte žalovaného, nakoľko hodnoverne neosvedčili, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená. Pri posudzovaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, uviedol, že účel sledovaný žalobcami (zabezpečenie, aby budúca pohľadávka žalobcu bola reálne vymožiteľná), by bolo možné docieliť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom k tomu, že na jeho nariadenie, neboli splnené podmienky a rovnaké závery, pokiaľ ide o osvedčenie podmienok vyžadovaných na nariadenie neodkladného opatrenia, platia aj vo vzťahu k návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorého nariadenie žalobcovia požadovali z rovnakých dôvodov ako pri návrhu na nariadenie zabezpečovacích opatrení), návrh žalobcov aj v tejto časti zamietol. Vec uzavrel, že z podaného návrhu žalobcov a nimi predložených listinných dôkazov, mal za dostatočne osvedčenú pravdepodobnosť nároku žalobcov voči žalovanému, avšak nepovažoval za dostatočne osvedčenú obavu žalobcov z ohrozenia možnej budúcej exekúcie a preto rozhodol tak, že návrh žalobcov v celom rozsahu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mal mať proti neúspešným žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal. 10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP uznesenie Okresného Súd Bratislava II č. k. 51C/31/2021-109 zo dňa 11.06.2021 zmenil tak, že ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov konania v celom rozsahu, prípadne aby v zmysle ustanovenia § 389 CSP uznesenie Okresného Súd Bratislava II č. k. 51C/31/2021-109 zo dňa 11.06.2021 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Odvolanie podali z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1, písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Nestotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie a podľa ich názoru došlo riadnemu preukázaniu obavy z ohrozenia exekúcie. Namietali, že požiadavky súdu prvej inštancie na preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie sú svojvoľné a neopodstatnené. Uviedli, že súd prvej inštancie zužujúcim výkladom podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia vytvoril neprimerané bariéry v prístupe žalobcov k tomuto inštitútu, keď od nich neodôvodnene vyžaduje preukázanie toho, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku za nízku cenu alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Mali za to, že takáto požiadavka súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise a jej splnenie nie je ani objektívne v dispozícii žalobcov, nakoľko nemajú žiadnu možnosť získať zmluvu, na základe ktorej žalovaný previedol, resp. prevádza majetok na tretiu osobu. Takáto požiadavka sa im javí ako absurdná, ničím neodôvodnená a nezákonná. Konštatovali, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že prvoinštančný súd dospel k záveru o nesplnení iba jednej z troch podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne neosvedčenia, že exekúcia pohľadávky žalobcov bude ohrozená. Konštatovali, že napriek tomu, že ide o záver rozhodujúceho významu, v odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd vôbec neposudzoval žalobcami uvádzané dôvody vo vzájomnom kontexte všetkých skutkových tvrdení žalobcov, okolností daného prípadu a predložených dôkazov, ale skúmal iba to, či došlo k úmyselnému zbavovaniu sa majetku na strane žalovaného na úkor žalobcov, a to predajom za nižšiu hodnotu. Táto otázka je podľa ich názoru diametrálne odlišná od otázky pôvodne položenej, t.j. či došlo k ohrozeniu exekúcie. Uviedli, že otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, čiže ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, z ktorých sa oprávnený bude môcť uspokojiť, je tento test zjavne naplnený. Na druhej strane otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou. Konštatovali, že na naplnenie tohto testu je potrebné preukázať úmysel ako psychologickú kategóriu konajúceho. Úmysel sa typicky skúma pri trestnoprávnom skúmaní viny páchateľa (a úmyselné zbavovanie sa majetku na úkor veriteľa by skutočne mohlo naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa). Uviedli, že ide o dve odlišné otázky a dva odlišné testy a z pohľadu jazykového výkladu „obavu z ohrozenia exekúcie“ môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. Sú toho názoru, že ustanovenie § 343 CSP ani žiaden iný právny predpis neuvádza, že by „obava z ohrozenia exekúcie“ musela spočívať výhradne len v úmysle žalovaného zbavovať sa svojho majetku na úkor žalobcov, a to predajom za nižšiu cenu, darovaním alebo zámenou za vec nižšej hodnoty. Pripustili, že preukázanie úmyselného zbavovania sa majetku bez akýchkoľvek pochybností zakladá dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená, exekúcia však môže byť ohrozená aj z iných dôvodov, ktorými sa súd prvej inštancie mal podľa ich názoru tiež zaoberať a zohľadniť ich vo vzájomnej súvislosti (čo sa nestalo). Uviedli, že CSP v žiadnom ustanovení nevyžaduje preukázanie úmyslu zbavovať sa majetku ako podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ak súd prvej inštancie vyžadoval na vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázanie úmyslu na strane žalovaného, konal bez opory v právnej úprave a dopustil sa podľa ich názoru vydania arbitrárneho rozhodnutia. Poukázali na § 325 CSP s tým, obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Za nesprávny považujú názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého k ohrozeniu exekúcie môže dôjsť len vtedy, keď sa žalovaný úmyselne zbavuje svojho majetku za nižšiu hodnotu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty na úkor žalobcov. Podľa ich názoru súdom prezentovaný výklad „ohrozenia exekúcie rozhodnutia“ prekračuje hranice ústavnosti, pretože vytvára pre účastníkov civilného procesu také bariéry v prístupe k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia (najmä nutnosť preukazovať úmysel na strane žalovaného a jeho protiprávne konanie), ktoré znemožňujú k nemu prístup, a tým významným spôsobom bráni vymožiteľnosti práva a materiálnemu výkonu spravodlivosti. Mali za to, že k ohrozeniu exekúcie môže dôjsť aj iným spôsobom ako znižovaním hodnoty majetku (zbavovaním sa majetku predajom za nižšiu hodnotu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty). 13. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že ich obava z ohrozenia exekúcie spočívajúca v tom, že žalovaný rozpredáva nehnuteľnosti, teda bytové jednotky nachádzajúce sa v bytovom dome je neopodstatnená. Podľa ich názoru takéto konanie žalovaného možno vyhodnotiť ako účelové, s jediným cieľom zbaviť sa svojho majetku z dôvodu snahy o zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcov a nemožno ho za žiadnych okolností kvalifikovať ako výkon podnikateľskej činnosti. Žalobcovia majú za to, že obdržanie záloh k bytu od žalobcov a následný predaj resp. prevod bytu na inú osobu odlišnú od žalobcov, bez súčasného vrátenia uhradených záloh a to i napriek opakovaným výzvam a úsiliu žalobcov o mimosúdne vysporiadanie, nie je štandardný postup developerov v danom segmente podnikania. Podľa žalobcov skutočnosť, že žalovaný pri predaji bytov postupuje jedine s úmyslom zmariť uspokojenie ich pohľadávok, potvrdzuje aj to, že žalovaný pristúpil k prevodu všetkých nehnuteľností, ktoré ostali ešte v jeho vlastníctve na jeden subjekt (pravdepodobne spriaznený so žalovaným), a to na spoločnosť O. I..W..V.. až po zápise informatívnej poznámky na list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. o vedení súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 1Cbi/1/2021 (P-423/2021) a po odstúpení žalobcov od zmluvy uzavretej so žalovaným a vyžiadaní si vrátenia uhradených záloh. Uviedli, že nie je v ich dispozícii zabezpečiť dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalovaný predal byt pod jeho trhovú hodnotu a pod. a nie sú schopní preukázať ani platobné podmienky kúpnej ceny, nakoľko tieto informácie sú obsiahnuté v príslušnej kúpnej zmluve, ktorú nemajú možnosť žiadnym spôsobom získať a nemajú ani možnosť preukázať či došlo, resp. nedošlo k uhradeniu dojednanej kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Požiadavku súdu prvej inštancie na preukázanie úmyslu žalovaného považujú za absurdnú spôsobujúcu nemožnosť dosiahnuť využitie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Nestotožnili sa ani s názorom súdu prvej inštancie, že existencia dlhu (napríklad voči A. Ú.) ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa ich názoru súd by nemal každý dôvod uvedený žalobcami na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posudzovať samostatne, ale všetky tieto dôvody by mal posudzovať a zohľadňovať vo vzájomnej súvislosti tak, ako je to analogicky zákonom predpísané pri základných princípoch hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti poukázali na záver Uznesenia Ústavného súdu zo dňa 20.12.2017, sp. zn. II ÚS 741/2017-20. Mali za to, že aj existencia dlhu v značnej výške vo vzťahu k štátnym inštitúciám osvedčuje dôvodnú obavu žalobcov z ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko prípadné daňové záložné právo má v prípade uspokojovania pohľadávok prednosť pred akýmikoľvek inými záložnými právami. Podľa žalobcov konštatovanie súdu prvej inštancie , že vedenie súdneho konania vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú mali žalobcovia nadobudnúť, nie je dostatočným dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je svojvoľné a ničím neodôvodnené. Podľa žalobcov v danej právnej veci existuje dôvodná obava, že v čase vydania meritórneho rozhodnutia žalovaný bude „prázdnou“ spoločnosťou bez dostatočného majetku a prípadná exekúcia súdneho rozhodnutia nebude už reálne možná. 14. Žalobcovia sú toho názoru, že existencia nasledovných skutočností, a to: - zbavovanie sa všetkého hodnotného majetku žalovaného (nehnuteľností) špekulatívnym predajom na jeden subjekt (pravdepodobne prepojený so Žalovaným) ovládaný zahraničnými osobami, - nespornosť pohľadávky - bezdôvodne odmietanie vrátenia uhradenej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť, - ignorantský postoj žalovaného k snahám žalobcov o mimosúdne riešenie danej právnej veci, - existencia dlhov žalovaného v značnej výške vo vzťahu k daňovému úradu a Hlavnému mestu SR Bratislavy, ktoré sú zabezpečené daňovým záložným právom, - nedostatok majetku žalovaného nezaťaženého vecnými právami tretích osôb - vedenie súdnych konaní týkajúcich sa majetku žalovaného (vo vzťahu k bytu, ktorý mali žalobcovia kúpiť od žalovaného je vedené konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol a o vydanie takto nadobudnutého majetku) hodnoverne preukazuje existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, a preto je podľa ich názoru nevyhnutné v danom prípade zabezpečovacie opatrenie bez zbytočného nariadiť. Majú za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného a súčasne žiadnym spôsobom nezasiahne neprimeraným spôsobom do jeho majetkovej sféry a žiadnym spôsobom nebude ohrozená existencia žalovaného. Uviedli, že žiadajú zriadenie záložného práva len k bytu, ktorý mali od žalovaného nadobudnúť a k peňažným prostriedkom vo výške ich pohľadávky. 15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C/31/2021-109 zo dňa 11.06.2021, ktorým návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Návrh žalobcov považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Konštatoval, že žalobcovia v právnej pozícii budúcich kupujúcich a žalovaný v právnej pozícii budúceho predávajúceho uzavreli Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 28.08.2019 podľa § 50a Občianskeho zákonníka (ďalej iba „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo dohodnutie postupu pri nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam, tak ako boli definované v Zmluve. Následne poukázal na niektoré body Zmluvy s tým, že dňa 11.9.2020 bolo vydané dňa Kolaudačné rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatné dňa 28.9.2020. Uviedol, že dňa 02.12.2020 doručil žalobcom výzvu na úhradu 3. časti kúpnej ceny v celkovej výške 136.792,01 Eur, ktorá čiastka mala byť poukázaná na účet č. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Považoval za preukázané, že mu vznikol nárok na úhradu 3. časti kúpnej ceny v plnej výške avšak 3. časť kúpnej ceny bola uhradená iba z časti a to vo výške 11.092,01 Eur a zvyšná časť žalobcami uhradená nebola. Uviedol že žalobcovia porušili povinnosť uvedenú v bode 5.1.3 Zmluvy a to uhradiť 3. časť kúpnej ceny do 30 dní od zaslania žiadosti o platbu zo strany žalovaného čím mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 10.3.1 Zmluvy vo výške 34.198,- Eur z dôvodu porušenia povinnosti budúceho kupujúceho zaplatiť budúcemu predávajúcemu akúkoľvek časť kúpnej ceny. Konštatoval, že napriek prebiehajúcej komunikácii o finálnom texte kúpnej zmluvy a odstraňovaní drobných nedorobkov na predmetnom byte, mu bolo dňa 21.4.2021 zo strany žalobcov doručené Odstúpenie od Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo doručené zo strany žalobcov neobsahuje žiadne dôvody odstúpenia, žalobcovia ho nijakým spôsobom nevyzývali na splnenie akejkoľvek povinnosti alebo odstránenie nežiadúceho stavu a neposkytli mu žiadnu nápravnú lehotu, v ktorej by požadovali odstránenie resp. splnenie povinnosti. Žalovaný má za to, že nie je možné považovať odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo adresované za platné a z toho dôvodu podľa jeho názoru neexistuje ani nárok žalovaných na vrátenie uhradených čiastok kúpnej ceny z titulu platného odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2021. Podľa názoru žalovaného žalobcovia vo svojom návrhu na vydanie zabezpečovacích opatrení a neodkladných opatrení neosvedčili existenciu nároku (pohľadávky) ktorému by mala byť poskytnutá ochrana pred prípadnou obavou, že exekúcia bude ohrozená. Návrh žalobcov preto považuje za nedôvodný a šikanózny, čím mu je okrem pretrvávajúceho zápisu záložného práva spôsobovaná ďalšia škoda, nakoľko je zároveň v katastri nehnuteľnosti na základe nedôvodného návrh zapísaná poznámka k predmetnému bytu. Poukázal na rozsudky NS SR, sp. zn. M Cdo 264/2002 a NS ČR zo 7.6.2007, sp. zn. 26 Odo 1188/2005 s tým, že jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti uhradiť kúpnu cenu zostal zachovaný aj pre prípad platnosti odstúpenia od Zmluvy zo strany žalobcov. Podľa názoru žalovaného je uvedeným preukázaná neexistencia pohľadávky žalobcov vo výške 45.290,01 Eur voči žalovanému, t.j. nedôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Konštatoval, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd preto nemôže nariadiť zabezpečovacie resp. neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. 16. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie o absencii preukázania obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad priznania pohľadávky žalobcov voči žalovanému. Uviedol, že osvedčil nedôvodnosť nároku žalobcov v nimi uplatňovanej výške 45.290,01 Eur a osvedčil svoj nárok o proti žalobcom vo výške minimálne 34.198,- Eur. Konštatoval, že po započítaní vzájomných nárokov môže nárok žalobcov dosahovať maximálnu výšku 11.092,01 Eur. Podľa názoru žalovaného navrhované zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade so zásadou proporcionality k prípadnému nároku zo strany žalobcov. Poukázal na aktuálnu cenu predmetného bytu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 227.100,- Eur - 243.600,- Eur. Konštatoval, že ak by bolo za účelom zabezpečenia nároku žalobcov vo výške 11.092,01 Eur zriadené záložné právo na nehnuteľnosť v hodnote cca 227.100,- až 243.600,- Eur, uvedené zabezpečovacie opatrenie nemožno považovať za zriadené v súlade so zásadou proporcionality tak, aby nebolo súčasne neprimerane zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov žalovaného. K obave žalobcov o neexistencii iného ako nehnuteľného majetku žalovaného uviedol, že majetok žalovaného tvoria nielen nehnuteľnosti, ale ako je zrejmé z účtovnej závierky k 31.12.2020, žalovaný k 31.12.2020 disponoval majetkom vo výške 11.438.264,- Eur, z čoho pozemky a stavby boli vo výške 4.681.480,- Eur. Zvyšnú časť majetku žalovaného tvorili obežný majetok a finančný majetok. Uviedol, že skutočnosť, že žalobcovia nemajú vedomosť o existencii iného majetku žalovaného neznamená, že iný majetok vo vlastníctve žalovaného neexistuje a preto neexistuje dôvodná obava hrozby zmarenia exekúcie v prípade, ak aj nebude zriadené zabezpečovacie resp. neodkladné opatrenie na nateraz nedôvodný nárok žalobcov aj v prípade ak by bol priznaný čo aj vo výške pôvodne uplatneného, avšak neosvedčeného nároku. Poukázal na svoj podnikateľský zámer s tým, že predajom jednotlivých bytov nekoná v úmysle žalobcov ukrátiť resp. zmariť prípadnú exekúciu, naopak koná v súlade so svojimi záväzkami, ktoré mal uzavreté s jednotlivými budúcimi kupujúcimi, dnes už prípadne vlastníkmi jednotlivých nehnuteľností, ktoré pôvodne boli vo vlastníctve žalovaného, avšak určené na predaj týmto kupujúcim. K tvrdeniam žalobcov o existencii záväzkov žalovaného voči A. Ú. resp. H. K. D. uviedol, že existencia záväzkov a prípadného záporného vlastného imania je bežným javom developerských projektov, nakoľko ide o bežnú situáciu nedostatku „hotovosti“ („cash flow“). Vzhľadom na to, že financoval celú rekonštrukciu z vlastných resp. bankových zdrojov, pričom výnos z predaja jednotlivých nehnuteľností je vždy dosiahnutý až po úplnom dokončení projektu, t.j. po právoplatnej kolaudácii, uzavretí kúpnych zmlúv a následnom zavkladovaní jednotlivých nehnuteľností v prospech kupujúcich. K tvrdeniu žalobcov, že akékoľvek pokusy o mimosúdne riešenie danej situácie boli zo strany žalovaného ignorované poukázal na vzájomnú emailovú komunikáciu, ktorá prebieha a prebiehala aj po podaní návrhu na vydanie zabezpečovacích a neodkladných opatrení zo dňa 26.05.2021. Žalovaný je toho názoru, že neexistuje ani splnenie druhej zákonnej podmienky na vydanie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia a to je existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhol , aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C/31/2021-109 zo dňa 11.06.2021 potvrdil, a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške. 17. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobcov predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť v prospech žalobcov navrhované zabezpečovacie opatrenie a navrhované neodkladné opatrenie. 19. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust.§ 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa ust. § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 20. Z citovanej zákonnej úpravy možno tak substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní aj správne vychádzal: a) zriadenie zabezpečovacieho opatrenia len na návrh, b) existencia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana; c) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; d) zriadenie sudcovského záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky; a e) existencia skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená alebo zmarená. Konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovacie opatrenie tak možno nariadiť len na návrh. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený čo najširšie a koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Predmetom záložného práva tak nie je len vec. 21. V predmetnej právnej veci sa žalobcovia domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k označeným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako aj vo vzťahu k peňažným prostriedkom vedeným na účte IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v N. D., O..I.. a z rovnakých dôvodov sa k peňažným prostriedkom na uvedenom účte domáhali súčasne aj nariadenia neodkladného opatrenia. Obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňovali tým, že žalovaný sa zbavuje všetkého hodnotného majetku, nespornosťou ich pohľadávky voči žalovanému, bezdôvodným odmietaním vrátenia uhradenej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ignorantským postojom žalovaného k snahám žalobcov o mimosúdne riešenie danej právnej veci, existenciou dlhov žalovaného v značnej výške vo vzťahu k daňovému úradu, nedostatkom majetku žalovaného nezaťaženého vecnými právami tretích osôb a vedením súdnych konaní týkajúcich sa majetku žalovaného. Žalovaný s nariadením zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nesúhlasil, nakoľko žalobcami tvrdenú pohľadávku neuznáva , tiež z dôvodu, že žalobcovia neosvedčili dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie ako aj tým, že v prípade zriadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam by došlo k porušeniu zásady proporcionality. 22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sú vzhľadom na subsidiárne použitie ustanovení o neodkladnom opatrení, osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a rovnako aj navrhovateľom osvedčená obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti). Ďalej je dôležitým skúmať, či účinky požadovaného zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku - t.j. v tomto prípade existencie peňažnej pohľadávky žalobcov voči žalovanému, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy. Súd teda nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia uplatnený peňažný nárok žalobcov javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môžu žalobcovia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je tvrdenie žalobcov o existencii peňažnej pohľadávky voči žalovanému z objektívneho hľadiska presvedčivé a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie existencie peňažného nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti danosti takéhoto nároku je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jeho neexistencie. Zároveň musí mať súd prvej inštancie dostatočne osvedčenú obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie danej peňažnej pohľadávky, ako aj určitú mieru proporcionality medzi požadovaným zabezpečovacím opatrením a výškou uplatnenej peňažnej pohľadávky. 23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcami navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 24. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 25. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality 26. Žalobcovia vidia ohrozenie exekúcie tým, že žalovaný je developerskou spoločnosťou, ústne im oznámil, že ak neuhradia poslednú časť kúpnej ceny za predmetný byt, tak sa zbaví svojho majetku tým, že ho prevedie na tretiu osobu ktorou je s najväčšou pravdepodobnosťou obchodná spoločnosť O. I..W..V.., so sídlom: T. P. XX/B, D. a súčasne s vyznačením plomby na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. vo vzťahu k bytu, ktorý mali nadobudnúť žalobcovia, bola vyznačená plomba o vklade vlastníckeho práva aj k iným bytom a nebytovým priestorom, ktoré sú už v súčasnosti prevedené práve na spoločnosť O. I..W..V.. Uviedli, že v súčasnosti boli na spoločnosť O. I..W..V.. prevedené X byty, X apartmány a XX garážových státi, a to aj napriek tomu, že na príslušnom liste vlastníctva je zapísaná poznámka o začatí súdneho konania na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 1Cbi/1/2021 zo dňa 26.01.2021 o žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vydanie majetku alebo poskytnutie peňažnej náhrady, N.-XXX/XXXX, zriadené záložné práva v prospech N. D., O..I.. Súčasne podľa žalobcov existuje dôvodná obava zo zriadenia daňového záložného práva v prospech A.H. Ú. D. z dôvodu existencie nesplateného dlhu na DPH žalovaného voči daňovému úradu, s prihliadnutím na skutočnosť, že na iný majetok žalovaného evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX (katastrálne územie: W.) sú Daňovým úradom D. (ako i H. K. I. D.) už zriadené daňové záložné práva k zabezpečeniu pohľadávok príslušných správcov dane voči žalovanému. Podľa názoru žalobcov žalovaný nie je v dobrej finančnej situácii a majú za to, že v danej právnej veci existuje dôvodná obava, že v čase vydania meritórneho rozhodnutia bude „prázdnou“ spoločnosťou bez dostatočného majetku a prípadná exekúcia súdneho rozhodnutia nebude už reálne možná. 27. K uvedenej argumentácii žalobcov odvolací súd uvádza, že v odvolaní uvedené skutočnosti možno posúdiť ako čisto subjektívne a súhlasí so súdom prvej inštancie, že v danom prípade žalobcovia podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčili, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Návrh žalobcov nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcov ako jeho veriteľov. Vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalovaného nie je možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj bytov, nakoľko ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku, avšak ním nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka. Žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Iba ich samotné tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného a ich úvahy o jeho možných zámeroch, samo o sebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Odvolací súd dodáva, že výška pohľadávky bola žalovaným spochybnená z dôvodu vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 10.3.1 Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. Na základe týchto skutočností odvolací súd ustálil, že aj predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky v uplatnenom rozsahu je sporné, a teda jej existencia nebola osvedčená hodnoverne. Uvedená osvedčená výška uplatňovanej pohľadávky má potom nepochybne zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva. 28. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne pričom aj nesplnenie jednej z nich má za následok nemožnosť vyhovenia návrhu. S poukazom na vyššie uvedené je možné uzavrieť, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobcovia hodnoverným spôsobom neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadali poskytnúť ochranu, ani nepreukázali dôvodnosť reálnej obavy, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená (princíp opodstatnenosti), naviac nimi navrhnutý rozsah zabezpečovacieho opatrenia je v rozpore s princípom proporcionality. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne preskúmavaným uznesením návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 29. Správne súd prvej inštancie zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP a vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že účel sledovaný žalobcami by bolo možné docieliť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené podmienky a rovnaké závery, z hľadiska osvedčenia podmienok vyžadovaných na nariadenie neodkladného opatrenia, platia aj vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia pričom vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené nie je správne súd prvej inštancie aj v tejto časti návrh zamietol. 30. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia dostatočne neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia, a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa§ 387 ods.1 CSP potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods.1 CSP a § 255 ods.1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).