Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/124/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225996 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1211225996.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárke družstvo podielnikov Veľké Uherce, Veľké Uherce, IČO: 00 205 869, zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincova 35, P.O. BOX 2, 810 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, 2/ Mgr. Jozef Pavlík, súdny exekútor, M. R. Štefánika 335/16, 906 13 Brezová pod Bradlom, o zaplatenie 794.640,81 eur s prísl., o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/177/2011-540 zo dňa 10.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/177/2011-540 zo dňa 10.6.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti voči žalovanému 1/ a to v časti o zaplatenie sumy 569.905,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania súvisiacich s konaním vo veci samej z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 8.060,82 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 31.10.2011 do zaplatenia zastavil, žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 662.132,90 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 31.10.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, a voči žalovanému 2/ celú žalobu zamietol. 2. Súd zároveň napadnutým rozsudkom žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33.386,73 eur a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, vo výške 2.335,37 eur a žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 174,86 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2011 a smerujúcim pôvodne len voči žalovanému 1/ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 794.640,81 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným 1/ bola dňa 3.11.2003 uzavretá zmluva o úvere č. 172/2003, ktorou mal byť žalobcovi poskytnutý úver 863.486,75 eur (25.200.000,- Sk) určený na platbu v prospech tretích osôb podľa jednoznačnej a úplnej požiadavky žalobcu. Úver mal slúžiť na splnenie záväzkov zaniknutej spoločnosti AGRO Partizánske, a.s., o ktorej sa žalobca domnieval, že je jej právnym predchodcom. Pohľadávka žalovaného 1/ z úverovej zmluvy bola zabezpečená exekučnou notárskou zápisnicou č. N 386/2003 NZ 100539/2003, ako aj záložnými zmluvami č. 479/2003 a 480/2003 uzavretými 3.11.2002. Žalovaný 1/ úverovú zmluvu neplnil, žalobcovi úver neposkytol, napriek tomu však od žalobcu prijímal plnenia. Po zmene obchodného vedenia žalobca zistil omyl, do ktorého ho uviedol žalovaný 1/ a bez zbytočného odkladu si na Okresnom súde Bratislava II žalobou prejednávanou pod sp. zn. 23Cb/220/2005 uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.390.412,15 Sk so 14 % ročným úrokom z omeškania od 21.3.2005 do zaplatenia. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 23Cb/229/2005-301 z 15.3.2007 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/103/2007-355 zo dňa 15.11.2007 zmenil rozhodnutie Okresného súdu tak, že návrh zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Rozsudok odvolacieho súdu bol na základe dovolania žalobcu zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obdo/6/2007-383 z 8.5.2008 a vrátený na opätovné prejednanie veci. Po vrátení veci Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/207/2008-403 zo 4.6.2009 pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného 1/ zaviazal na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 1 M Obdo 4/2010 z 22.9.2010 zamietol. Od podania návrhu vo veci sp. zn. 23Cb/229/2005 až do právoplatného skončenia konania realizoval žalovaný 1/ z titulu údajného postavenia veriteľa úkony, ktorými sa snažil svoju údajnú pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 172/2003 uspokojiť v exekúcii. Konanie žalovaného 1/ (okrem pohľadávky uplatnenej v konaní vedenom OS Bratislava II sp. zn. 23Cb/229/2005) spôsobilo žalobcovi náklady vzniknuté: a) inkasovaním úrokov z úveru, nakoľko žalovaný 1/ napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu od žalobcu na základe úverovej zmluvy č. 172/2003 zinkasoval úroky z „poskytnutých“ peňažných prostriedkov za obdobie od januára 2005 do mája 2006 v celkovej sume 37.929,87 eur (1.142.675,32 Sk); b) exekúciou vedenou súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom pod sp. zn. EX 1018/06, nakoľko žalovaný 1/ napriek existencii súdneho sporu o oprávnenosti jeho nárokov, podal po začatí konania sp. zn. 23Cb/229/2005 súdnemu exekútorovi JUDr. Martišíkovi návrh na začatie exekúcie pre vymoženie údajnej pohľadávky z úverovej zmluvy č. 172/2003 spočívajúcej v nezaplatenom zostatku istiny úveru vo výške 435.572,60 eur (13.122.060,- Sk) s príslušenstvom. Žalobca z opatrnosti zložil domnelý dlh do úradnej úschovy Okresného súdu Topoľčany. Napriek námietkam žalobcu exekúcia prebehla a žalovaný 1/ dosiahol úspešné vymoženie sumy 13.122.060,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola exekučná notárska zápisnica N 386/2003, NZ 100539/2003. Vykonaním exekúcie sp. zn. EX 1018/06 vznikla žalobcovi strata na majetku v sume 572.311,- eur (17.241.440,88 Sk), pozostávajúca z vymoženej - pohľadávky vo výške 435.572,60 eur (13.122.060,- Sk), - súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,60 eur (500,- Sk), - úroku z úveru vo výške 97.041,80 eur (2.923.481,18 Sk), - 20 % odmeny exekútora vo výške 39.500,76 eur (1.190.000,- Sk), - hotových výdavkov súdneho exekútora v sume 179,23 eur (5.399,70 Sk); Žalobcovi ďalej vznikla škoda v sume 99.581,76 eur (3.000.000,- Sk) predstavujúca finančné prostriedky úschovy na OS Topoľčany vydané žalovanému 1/ počas exekúcie EX 1018/06. c) úhradou súdnych poplatkov, ktoré žalobca vynaložil vo výške: - 165,97 eur (5.000,- Sk) v konaní o súdnej úschove sp. zn. 13U 1/05 - 663,87 eur (20.000,- Sk) v konaní o súdnej úschove sp. zn. 13U 5/06 - 16.862,49 eur v súvislosti s nasledovnými návrhmi doručenými súdu v exekučnom konaní EX 1018/06 vedenom súdnym exekútorom Martišíkom, a to - za odklad exekúcie 99,58 eur (3.000,- Sk), - za zastavenie exekúcie 99,58 eur (3.000,- Sk), - za námietky proti exekúcii 16.596,95 eur (500.000,- Sk) - za námietku zaujatosti 66,38 eur (2.000,- Sk); d) úhradou úrokov z úveru poskytnutého žalobcovi z Tatra banky, a.s. za účelom prefinancovania úveru z úverovej zmluvy č. 172/2003, nakoľko žalobca bol pod tlakom okolností a v príčinnej súvislosti s neoprávnenými nárokmi žalovaného 1/ nútený požičať si finančné prostriedky na úhradu plnenia požadovaného žalovaným 1/. Dňa 6.9.2006 žalobca uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. 1833/06 s Tatra bankou, a.s., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 14.400.000,- Sk za úrok 1M BRIOR + 1,40 % p.a., floating. Celkovo žalobca za poskytnutý úver uhradil Tatra banke, a.s. úroky v sume 42.965,94 eur. e) vyvolané exekúciou sp. zn. EX 148/2007 vedenou súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Pavlíkom na podklade exekučného titulu - zmeňujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 103/2007-355 z 15.11.2007, ktorým odvolací súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania 20.693,88 eur (623.424,- Sk). Návrhom na začatie exekučného konania zo dňa 18. decembra 2007 žalovaný 1/ inicioval exekučné konanie EX 148/2007 napriek tomu, že žalobca voči exekučnému titulu podal dovolanie. Vykonaním exekúcie vznikla žalobcovi strata na majetku v sume 24.159,90 eur, t.j. 727.840,00 Sk, pozostávajúca z exekučne vymáhanej pohľadávky 623.424,- Sk a predbežných trov exekúcie 104.424,- Sk. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný voči žalovanému 1/, a to v sume 662.132,90 eur (pozostávajúcej z nárokov pod písm. b/ návrhu v sume 572.311,- eur - exekúcia SE JUDr. Martišíka + 16.596,95 eur - suma súdnych úschov v konaní 13U 1/2005, pod písm. c/ návrhu v sume 9.200,- eur - súdny poplatok za námietky voči exekúcii, 2 x 99,58 eur za návrh na odklad a návrh na zastavenie exekúcie + 165,97 eur za súdnu úschovu 13U 1/2005/, pod písm. d/ návrhu v sume 42.965,94 eur - úroky z úveru v Tatra banke, a.s., a pod písm. e/ návrhu suma 20.693,88 eur - exekučne vymožená pohľadávka žalovaného 1/ v konaní sp. zn. EX 148/07). V tejto časti súd návrhu vyhovel a žalovaného 1/ zaviazal na úhradu týchto súm vrátane úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v súlade so zákonom a v rozsahu úrokovej sadzby platnej ku dňu vzniku omeškania (§ 369 ObZ v znení platnom do 31.1.2013). Vo zvyšku súd návrh voči žalovanému 1/ ako nedôvodný zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca v zamietajúcej časti neuniesol dôkazné bremeno preukázania opodstatnenosti žalovaných nárokov. Zamietnutie návrhu v sume 124.447,30 eur s príslušenstvom sa týkalo nárokov pod písm. a/ návrhu v sume 37.929,87 eur - uplatňované úroky z úverovej zmluvy č. 172/2003, nároku pod písm. b/ návrhu v sume 82.984,81 eur - zostávajúca časť uplatňovanej sumy úschov, nároku pod písm. c/ návrhu v suma 66,38 eur - súdny poplatok za námietku zaujatosti a nároku pod písm. e/ návrhu v sume 3.466,24 eur - žalobcom uplatňovaného ako predbežné trovy exekúcie v konaní sp. zn. EX 148/07. Voči žalovanému 2/ súd návrh z dôvodu čiastočného akceptovania námietky premlčania a pre absenciu vecnej pasívnej legitimácie (vo zvyšku nárokov) ako neopodstatnený zamietol. Žalobca voči žalovanému 2/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jeho súvis s prejednávanými nárokmi, ani jeho zodpovednosť podľa hmotného práva. V časti 8.060,82 eur s príslušenstvom súd z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavil. Súhlas žalovaných 1/ a 2/ so späťvzatím bol daný. 5. O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Keďže žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie 8.060,82 eur späť, pričom nepreukázal, že dôvodne podaný návrh v tejto časti zobral späť pre správanie žalovaných, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ v časti, v ktorej bolo meritórne rozhodnuté, súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Keďže náhradu trov konania je potrebné pomerne rozdeliť, žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech v konaní prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu medzi percentuálnymi pomermi úspechov účastníkov konania, t.j. 68,36 %. Okrem trov právneho zastúpenia žalobcu vznikli žalobcovi trovy konania vyplývajúce zo spisu, a to súdny poplatok zaplatený za návrh v sume 33.193,50 eur. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní v rozsahu 68,36 %, patrí žalobcovi náhrada súdneho poplatku v sume 22.691,08 eur. Trovy konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ tak predstavujú sumu spolu vo výške 33.386,73 eur. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému 2/ priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo vzťahu k žalovanému 2/ úspech v konaní nemal. Súd žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 174,86 eur (nepriznal mu náhradu straty na zárobku ním vyčíslenú, nepriznal mu náhradu ušlého zisku). 6. Na odvolanie žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 9.6.2016, č.k. 1Cob/285/2014-596, prvým výrokom rozsudok Okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti voči žalovanému 1/, v časti o zaplatenie sumy 92.227,67 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania súvisiacich s konaním vo veci samej, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti voči žalovanému 1/ rozsudok súdu prvej inštancie, potvrdil. Druhým výrokom, rozsudok Okresného súdu v napadnutej zamietajúcej časti voči žalovanému 1/, potvrdil. Tretím výrokom, rozsudok Okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej súd rozhodol o náhrade trov konania voči žalovanému 1/, v súvislosti so zastavením konania, potvrdil. Štvrtým výrokom rozsudok Okresného súdu, v časti náhrady trov konania priznanej žalovanému 2/, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Odvolací súd k žalovanému nároku v celkovej výške 569.905,23 eur priznaných žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia, uviedol, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., poukázal na tieto časti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu žalobcu v prevyšujúcej časti 82.984,81 eur uplatneného pod písm. b/ návrhu za vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi zamietnutia návrhu žalobcu. Odvolací súd, taktiež považoval rozsudok súdu prvej inštancie, za vecne správny aj v časti nárokov vo výške 435.572,59 eur (13.122,060,- Sk), 97.041,80 eur (2.923.481,18 Sk) a 16.596,95 eur (500.000,- Sk) uvedené pod písm. b) návrhu žalobcu a sumy 20.693,86 eur (623.424,- Sk), uvedenej pod písm. e) návrhu. 8. V prejednávanej veci podľa odvolacieho súdu nebolo sporné, že identická prejudiciálna otázka platnosti/neplatnosti úverovej zmluvy č. 172/2003, ako aj právneho nástupníctva žalobcu voči subjektu AGRO Partizánske a.s., týkajúca sa rovnakých účastníkov sporu v rovnakom procesnom postavení, bola riešená v súčasnosti už právoplatne skončených súdnych konaniach vedených na OS BA II pod sp. zn. 23Cb/229/2005, 23Cb/72/05 a na OS Topoľčany pod sp. zn. 6C 22/05, v ktorých prvostupňové, ako aj odvolacie súdy a dovolací súd dospeli k zhodnému a jednoznačnému záveru o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy č. 172/2003 a o neexistencii právneho nástupníctva žalobcu voči subjektu AGRO Partizánske a.s. Z judikatúry Ústavného súdu SR (jeho uznesenie z 22. 11. 2011 č.k. IV. ÚS 499/2011-25), na ktorú žalovaný 1/ vo svojom odvolaní poukazoval, vyplýva, že aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). 9. V spojitosti s ustálenou súdnou judikatúrou, ako aj s odvolacími námietkami žalovaného 1/ a jeho žiadosťou, aby bola vyslovená prípustnosť dovolania, odvolací súd uviedol, že od predbežnej otázky platnosti/neplatnosti úverovej zmluvy č. 172/2003, je možné sa v určitých prípadoch odchýliť, a to keď pre takýto odklon existujú relevantné dôvody a možno odklon rozumne a presvedčivo odôvodniť. Nakoľko žalovaným 1/ uvedené dôvody, nie sú podľa odvolacieho súdu relevantnými dôvodmi na spochybnenie, už vysloveného právneho názoru súdov o predmetnej predbežnej otázke, súd konajúci v prejednávanej veci, nemal vôbec dôvod skúmať znovu, už skôr zodpovedanú predbežnú otázku, a teda tým neprichádzal do úvahy ani jeho prípadný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdov . Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade s príslušnou súdnou judikatúrou, keď právny názor už skôr vyslovený na danú predbežnú otázku všeobecnými súdmi (aj vyššieho stupňa) v označených právoplatne skončených konaniach v danom prípade rešpektoval a stotožnil sa s ním. Z uvedených dôvodov odvolací súd uviedol, že tu nie je dôvod na pripustenie dovolania vo výroku rozsudku odvolacieho súdu, pretože nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rozsudok súdu prvej inštancie preto nie je nepreskúmateľný a ani zmätočný. 10. Podľa odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v exekučnom konaní sp. zn. EX 1018/06 súdny exekútor v prospech žalovaného 1/ (ako oprávneného) vymohol sumu 435.572,59 eur (13.122.060,- Sk) predstavujúcu nezaplatený zostatok istiny úveru z úverovej zmluvy č. 172/2003 a sumu nezaplatených úrokov 97.041,80 eur (2.923.481,18 Sk). Taktiež bolo preukázané, že v exekučnom konaní sp. zn. EX 148/07 bola vymožená pohľadávka žalovaného 1/ 20.693,86 eur (623.424 Sk),ktorá predstavovala trovy konania sp. zn. 23Cb/229/2005 priznané žalovanému 1/ zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 1Cob/103/2007-355. Žalobca (povinný) túto sumu poukázal žalovanému 1/ (oprávnenému) v mesiaci marec 2008. Z obsahu spisu OS Topoľčany sp. zn. 13U 1/2005 bolo ďalej preukázané, že uznesením č.k. 13U 1/2005-37 zo dňa 1.4.2008 súd na základe žiadosti žalovaného 1/ a súhlasu žalobcu rozhodol o vydaní sumy 16.596,95 eur (500.000,- Sk) zo súdnej úschovy v prospech žalovaného 1/, ktorá mu bola následne poukázaná dňa 12.6.2008. Ako teda vyplynulo z vykonaného dokazovania, v exekučných konaniach sp. zn. EX 1018/06 a EX 148/07 bola vymožená pohľadávka žalovaného 1/ (nezaplatený zostatok istiny úveru z úverovej zmluvy č. 172/2003 vo výške 435.572,59 eur a nezaplatené úroky vo výške 97.041,80 eur), ktorá neexistovala, čo vyplýva z vyslovenej neplatnosti zmluvy o úvere č. 172/2003 vo vyššie označených sporových konaniach ako aj pohľadávka (trovy konania vo výške 20.693,86 eur priznané žalovanému 1/ v konaní sp. zn. 23Cb/229/2005), ktorá bola vyplatená na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/103/2007-355 neskôr zrušeného v dovolacom konaní. Žalobca na podklade tohto neskôr zrušeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave taktiež plnil dobrovoľne sumu súdnej úschovy 16.596,95 eur. Na základe uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne pri týchto nárokoch žalobcu ustálil, že dobrovoľnou úhradou, ako aj vymožením plnení z neplatného právneho úkonu a plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, sa žalovaný 1/ v zmysle ust. § 451 OZ bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a preto je žalovaný 1/ povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať v celkovej sume 569.905,23 eur. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti voči žalovanému 1/, okrem nárokov v sume 92.227,67 eur a ich príslušenstva, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. Odvolací súd zároveň poukázal na argumentáciu súdu prvej inštancie, podľa ktorej skutočnosť, že exekučné konanie prebehlo na základe exekučného titulu, ktorý v čase exekúcie nebol ešte zrušený, nič nemení na zodpovednosti oprávneného za získanie plnenia, ktoré mu hmotnoprávne nesvedčí, aj keď sa toto ukázalo až neskôr. S touto argumentáciu sa odvolací súd stotožnil, pričom nakoľko nejde o spornú právnu otázku, nie je možné považovať ani rozhodnutie súdu ohľadom týchto nárokov za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, čím je podľa odvolacieho súdu zároveň vylúčená možnosť, aby pripustil vo výroku svojho rozsudku dovolanie o druhej žalovaným 1/ uvedenej dovolacej otázke. 12. Pokiaľ ide o nároky žalobcu v celkovej sume 92.227,67 eur s príslušenstvom (uvedené pod písm. b) návrhu: súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,60 eur, 20 % odmeny exekútora vo výške 39.500,76 eur, hotové výdavky súdneho exekútora v sume 179,23 eur, uvedené pod písm. c) návrhu: súdom priznaná zostatková suma uhradených súdnych poplatkov 9.565,13 eur a uvedené pod písm. d) návrhu: úroky z úveru zaplatené Tatra banke, a.s. vo výške 42.965,94 eur), súd prvej inštancie tieto nároky žalobcu posúdil ako nároky na náhradu škody vzniknutej plnením z neplatnej zmluvy podľa § 268 Obchodného zákonníka. Odvolací súd prisvedčil žalovanému 1/, že rozhodnutie súdu je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie pri týchto nárokoch žalobcu dostatočne neodôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru o existencii zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú neplatným právnym úkonom podľa § 268 Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou § 268 Obchodného zákonníka, považoval za zmätočnú konkrétne tú argumentáciu súdu, že neplatnosť zmluvy o úvere č. 172/2003 podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu odporovania § 497 Obchodného zákonníka, zavinil (spôsobil) žalovaný 1/ tým, že zmluvu vyhotovil a predložil ju na podpis žalobcovi, ako aj tým, že ho uviedol do omylu, že je právnym nástupcom spoločnosti AGRO Partizánske a.s., pričom žalobcovi ani žiadny úver neposkytol a v rozpore s dohodnutým účelom úveru peňažné prostriedky úveru použil na uspokojenie vlastných pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so subjektom, ktorého záväzky žalobca neprevzal. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 268 Obchodného zákonníka je špeciálnou zodpovednosťou vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej Obchodným zákonníkom. Zodpovednosť za škodu podľa § 268 Obchodného zákonníka, je objektívnou zodpovednosťou a sankcionuje každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorej škoda vznikla. Liberácia spod zodpovednosti podľa odvolacieho súdu, spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Iné liberačné dôvody pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu, sa nepoužijú. Ide pritom o zodpovednosť, ktorá nie je dôsledkom porušenia právnej alebo zmluvnej povinnosti. 13. Pokiaľ teda pri absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 172/2003, vyslovenej z dôvodu porušenia právnej a zmluvnej povinnosti úkonom odporujúcim § 497 Obchodného zákonníka a obsahu zmluvy o úvere č. 172/2003, súd žalobcovi priznal nároky na náhradu škody podľa § 268 Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je možná len pri zodpovednosti, ktorá nie je dôsledkom porušenia právnej alebo zmluvnej povinnosti (súd nároky na náhradu škody priznal zrejme z dôvodu omylu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktorý však spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu), odvolací súd považoval takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie o uplatnených nárokoch na náhradu škody za zmätočné a nezrozumiteľné s tým, že súd prvej inštancie, si toto svoje rozhodnutie ani neodôvodňoval vo vzťahu k vyššie uvedeným predpokladom vzniku zodpovednosti podľa § 268 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti uplatnených nárokov na náhradu škody v celkovej sume 92.227,67 eur s príslušenstvom, ako aj v závislom výroku o trovách konania súvisiacich s konaním vo veci samej, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Proti rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku (výrok I.), podal dňa 14. 9. 2016 dovolanie žalovaný 1/, odôvodnené podľa § 421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP, keďže podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ako aj od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie je ďalej odôvodnené § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ uviedol, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k vysvetleniu odklonu od súčasnej judikatúry a príklonu k už prekonanej judikatúre, čím je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a nepreskúmateľné. Preto žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril. 16. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Obdo/40/2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob/285/2014-596 zo dňa 9.6.2016 v napadnutej časti (569.905,23 eur) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17. Vo svojom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a k publikovaniu niektorého rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke, je potrebné, aby súdy tento judikatórny posun vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali. Skutočnosť, že súd bez vysvetlenia nerešpektuje niektorý judikát najvyššieho súdu, oslabuje presvedčivosť jeho rozhodnutia. Ide tiež o negatívny dopad na predvídateľnosť súdneho rozhodovania. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní určitej veci, nemusí stotožniť s judikátom najvyššieho súdu vydaným v skutkovo a právne podobnej veci, avšak je nevyhnutné, aby svoj odlišný právny názor argumentačne (kriticky) konfrontoval v odôvodnení rozhodnutia a dostatočne vysvetlil, prečo nebolo možné stotožniť sa s judikátom. 18. Z obsahu dovolania vyplýva, že právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, je právna otázka, či tzv. reúverovanie, predstavuje prípustnú a zákonom dovolenú alebo naopak neprípustnú a priamo zákonom zakázanú, formu poskytnutia úveru. Vo vzťahu k tejto právnej otázke dovolateľ uviedol, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že úverová zmluva č. 172/2003 je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu, konkrétne § 497 Obchodného zákonníka. Dovolateľ dodal, že hmotnoprávna otázka sporu, je v súčasnosti už prevládajúcou judikatúrou vyriešená, nakoľko zmluva o úvere je platným právnym úkonom, tzv. reúverovanie je možné a zákonom dovolené. 19. Dovolací súd uviedol, že zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že okrem iného, prejudiciálna otázka platnosti/neplatnosti úverovej zmluvy č. 172/2003, týkajúca sa rovnakých strán sporu, v rovnakom procesnom postavení, už bola riešená v súčasnosti už v právoplatne skončených súdnych konaniach, v ktorých prvoinštančné, ako aj odvolacie súdy a dovolací súd, dospeli k záveru o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy č. 172/2003, pretože táto zmluva odporuje zákonu, konkrétne § 497 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho Slovenskej republiky, sp. zn. ObdoV/47/2001, publikované v odbornom časopise ZSP 8/2004, podľa ktorého „§ 497 Obchodného zákonníka, ani ďalšie ustanovenia o úverovej zmluve, bližšie neupravujú spôsob, akým sa majú peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť. Rovnako žiadne z ustanovení zákona, ktoré upravuje úverovú zmluvu, ničím neobmedzuje účel, na ktorý by bolo možné úver poskytnúť. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni ani tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu toho, komu sa poskytuje alebo tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného, predchádzajúceho úveru“. Ďalším rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.5.2007, č.k. 1ObdoV/28/2005, dovolací súd konštatoval, že úver charakteru „reúveru“, nie je podľa žiadnej právnej zákonnej úpravy zakázaný, a teda neprípustný. Rovnako uznesením zo dňa 31.3.2010, č.k. 1ObdoV/79/2008, dovolací súd konštatoval, že na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy č. 3/95 uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, sa nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom, s tým, že poskytnutie tzv. „reúveru“, neodporuje konsenzuálnemu charakteru tohto zmluvného typu. Dovolací súd napokon v konaní sp. zn. 1ObdoV/6/2011, uzavrel, že tzv. reúverovanie, nie je zákonom reprobované, a preto zmluva o úvere, nie je z dôvodu tzv. reúverovania neplatným právnym úkonom. Dovolací súd preto uzavrel, že tzv. reúverovanie, nezakladá absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, nakoľko ide o zákonnom aprobovaný - dovolený spôsob, resp. aj reúverovaním dochádza k poskytnutiu úveru. Osobitne dovolací súd, a to s prihliadnutím na vyriešenie prejudiciálnej otázky platnosti úverovej zmluvy dodal, že výrokmi týchto rozhodnutí iných súdov, nie je súd v predmetnom konaní viazaný s tým, že za daných okolností nedochádza k rozporu ústavou zaručenej zásady právnej istoty, nakoľko výrokmi súdov, ktoré sú v rozpore s ustálenou judikatúrou, nie je súd v ďalšom konaní viazaný. 20. S poukazom na vyslovené právne závery dovolací súd skonštatoval, že dovolateľ (žalovaný 1/) opodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu, záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to v konaní sp. zn. ObdoV/47/2001, ktoré uznesenie bolo publikované v odbornom časopise ZSP 8/2004. Rovnakým právnym posúdením, akým bola otázka „reúveru“ hodnotená vo vyššie označenom rozhodnutí, rozhodol dovolací súd aj v ostatných konaniach, na ktoré poukázal dovolateľ. Týmto, dovolací súd vzhliadol dovolanie dovolateľa odôvodnené podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, za dôvodné a preto nepovažoval za potrebné, zaoberať sa i s ostatnými dovolacími dôvodmi podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, ako aj § 420 písm. f/ CSP. Z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti, zrušil podľa § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP), s tým, že odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu, viazaný (§ 455 CSP). 21. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, opätovne prejednal odvolanie žalovaného 1/ podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti voči žalovanému 1/ (569.905,23 eur s prísl.) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne správne závery. 23. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp. zn. 2Obdo/40/2017 zo dňa 21.3.2019, na základe podaného odvolania žalovaného 1/ konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pretože rozhodnutie súdu, záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa súd prvej inštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to v konaní sp. zn. ObdoV/47/2001, ktoré uznesenie bolo publikované v odbornom časopise „Zo súdnej praxe 8/2004“. Rovnakým právnym posúdením, akým bola otázka „reúveru“ hodnotená vo vyššie označenom rozhodnutí, rozhodol dovolací súd aj v iných konaniach (sp. zn. 1 ObdoV/28/2005, 1ObdoV/79/2008, 1 ObdoV6/2011). 24. Odvolací súd súčasne uvádza, že pokiaľ sa súd prvej inštancie nestotožní s rozhodnutím najvyššieho súdu vydaným v skutkovo a právne obdobnej veci (sp. zn. ObdoV/47/2001), je nevyhnutné, aby svoj odlišný právny názor argumentačne konfrontoval v odôvodnení rozhodnutia a dostatočne vysvetlil, prečo sa od neho odchýlil (§ 220 ods. 3 CSP). 25. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti voči žalovanému 1/ v časti o zaplatenie sumy 569.905,23 eur spolu s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania súvisiacich s konaním vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 380 ods. 2 CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a meritórne rozhodne. 26. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že svojím rozhodnutím č.k. 1Cob/285/2014-596 zo dňa 9.6.2016 prvým výrokom zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 92.227,67 eur s príslušenstvom a vec vrátil na ďalšie konanie (táto časť nebola napadnutá dovolaním). Predmetom konania na súde prvej inštancie bude nárok žalobcu na zaplatenie 92.227,67 eur s príslušenstvom a nárok na zaplatenie 569.905,23 eur s príslušenstvom. 27. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 453 ods. 3 CSP. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).