Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/75/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201459 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201459.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: U. R., narodený dňa X.X.XXXX, štátny príslušník F. islamská republika, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP- BA11-58-023/2021-AV zo dňa 26.07.2021 o predĺžení zaistenia žalobcu, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP- BA11-58-023/2021-AV zo dňa 26.07.2021, z a m i e t a . II. Súd konanie o žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia, z a s t a v u j e. III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 3.9.2021 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-50-030/2020-AV zo dňa 7.12.2020 (napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil potrebu použitia zaistenia ako inštitútu, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do ľudských práv a slobôd. Podľa žalobcu sa žalobca nedostatočne venoval potrebe uloženie miernejšieho donucovacieho prostriedku. Žalobca poukázal aj na to, že k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť uplatnené iné dostatočne účinné, ale miernejšie opatrenia, pričom namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevenoval dôvodom, pre ktoré nemohli byť miernejšie opatrenia žalobcovi uložené. V dôsledku uvedeného je napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorých zistenie je potrebné v súvislosti s preukázaním rizika úteku. V nadväznosti na to je potom podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a nie je dostatočne presvedčivé. Žalobca bol názoru, že žalovaný k prípadu žalobcu nepostupoval individuálne a zároveň, že žalovaný potrebu využitia miernejší donucovacích opatrení vôbec neskúmal. 3. Podaním z neuvedeného dňa, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil, že žalobca odmietal splnenie podmienky ohľadom zabezpečenia si ubytovania počas trvania povinnosti a nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami na zabezpečenie svojho pobytu. Záverom dodal, že Dublinský transfer je potvrdený na 9.9.2021, kedy bude žalobca prevezený do členského štátu zodpovedného za posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.05.2021 hliadka OO PZ Štúrovo zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s pozitívnym výsledkom v databáze EURODAC (biometrická databáza EU, ktorá obsahuje okrem iného odtlačky prstov žiadateľov o azyl). Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, ani oprávnením na pobyt, že nechce v SR požiadať o azyl, chce požiadať o azyl v Nemecku, na území SR zotrvať nechcel, opakovane tvrdil, že v prípade prepustenia by odišiel do Nemecka (za každú cenu); žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky a tvrdil, že si v SR nebude zabezpečovať ubytovanie. 5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-58-011/2021-AV zo dňa 26.05.2021 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 26.7.2021 podľa § 88 ods. 1 písm. c) a § 88 ods. 4, ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. 6. Listom zo dňa 15.06.2021 rumunské Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo Dublinskému stredisku SR, že podľa čl. 18 Nariadenia č. 604/2013 súhlasí s transferom žalobcu do Rumunska. 7. Listom zo dňa 21.7.2021 žiadal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov žalovaného o stanovisko vo veci ďalšieho zaistenia žalobcu z dôvodu, že dosiaľ nevedel zabezpečiť realizáciu dublinského transferu žalobcu na územie Rumunska a do doby trvania zaistenia sa tento transfer nepodarí zrealizovať. 8. Dňa 26.7.2021 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, podľa ktorej žalobca opakovane uviedol, že v prípade prepustenia na území SR nezostane, ale odíde do Nemecka, v SR o azyl žiadať nechcel, uviedol že nemá finančné prostriedky ani si v SR nebude zabezpečovať žiadne ubytovanie, v krajine pôvodu mu nebezpečenstvo nehrozí. 9. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 26.9.2021, podľa § 88 ods. 1 písm. c) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca nezotrval v krajine, v ktorej požiadal o azyl, ale z tejto vycestoval s vedomím, že koná neoprávnene, čo vytvára odôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade ponechania na slobode. Z týchto dôvodov žalovaný považoval za dostatočne preukázané, že u žalobcu hrozí riziko úteku. Žalovaný zároveň dospel k záveru, že v prípade žalobcu nie je možné realizovať alternatívny spôsob zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) o pobyte cudzincov, pretože žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohli byť uložené povinnosti podľa označeného zákonného ustanovenia. Vo vzťahu k lehote predĺženia zaistenia žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že počas predĺženej doby zaistenia Dublinské stredisko adresuje žiadosť do štátu, v ktorom žalobca žiadal o medzinárodnú ochranu a budú vykonávané všetky potrebné úkony na realizáciu transferu, pričom v čase vydania rozhodnutia nedisponoval žalovaný informáciou od dožiadaného členského štátu, či bude transfer realizovaný. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí špecifikoval úkony, ktoré boli v súvislosti so žalobcom a jeho dublinským transferom uskutočnené. Uviedol, že realizácia ďalších úkonov je v gescii Dublinského strediska, pričom sa jedná najmä o zabezpečenie akceptácie prevzatia žalobcu zo strany zodpovedného štátu, príprava prevozu žalobcu a jej technické, materiálne a personálne zabezpečenie. Žalovaný uviedol aj úkony vo vzťahu k žalobcovi pre prípad, že by transfer nebol zrealizovaný. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 26.7.2021. 10. Dňa 25.8.2021 bola správna žaloba doručená žalovanému. 11. Podľa správnej žaloby dňa 26.7.2021 žalobca požiadal CPP o poskytnutie právnej pomoci. O tejto žiadosti CCP rozhodlo kladne rozhodnutím zo dňa 23.8.2021. Skutkové a právne závery správneho súdu 12. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 13. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. 14. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 15. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 16. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 17. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 19. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 20. Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýkal neskúmanie využitia miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, čo podľa žalobcu spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil o dobu najviac dvoch mesiacov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu žalobcu podľa Dublinského nariadenia, keďže dospel k záveru, že u žalobcu existuje značné riziko jeho úteku. Uvedenú skutočnosť žalobca v správnej žalobe nenamietal. 22. Podľa § 89 ods. ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 23. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b). 24. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. 25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. 26. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. 27. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. 28. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z., ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na území Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť prihliada. 29. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberal možnosťou využitia miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, súd poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa § 89 ods. ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6, ktorá je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. (vykonávací predpis k § 6 zákona o pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Z oboch zápisníc o podaní vyjadrenia zo dňa vyplýva, že žalobca v tom čase nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou a výslovne odmietol zabezpečiť si v SR ubytovanie. Podľa napadnutého rozhodnutia je na realizovanie úkonov zabezpečenia prípravy alebo výkonu dublinského transferu do Rumunska potrebný čas v trvaní dvoch mesiacov a teda žalobca by na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení k zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje finančnou hotovosťou minimálne vo výške 60 dní x 56,- €, čo je najmenej 3.360,- €. Žalobca nepreukázal ani to, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia ani to, že disponuje akýmkoľvek finančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. V nadväznosti na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodne dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 404/2011 Z.z. Súd zároveň poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal možnosťou využitia miernejších opatrení k zaisteniu nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia. 30. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/16/2016), čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo. 31. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení podľa § 229 SSP zamietnuť. 32. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d), 33. Pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal aj svojho prepustenia zo zaistenia a ku dňu vydania rozhodnutia súdu bol žalobca zo zaistenia prepustený, odpadol týmto dôvod na ďalšie vedenie konania o žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal svojho prepustenia zo zaistenia. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 99 písm. g) SSP a § 63 SSP konanie o žalobe v časti o prepustenie zo zaistenia zastavil. 34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).