Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/19/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200234 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200234.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: K. L., narodeného XX.X.XXXX, štátny príslušník G., trvale bytom A. oblasť, M. rajón, G. XX, G., zastúpeného: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/065929-006 zo dňa 25.1.2021, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2021/065929-006 zo dňa 25.1.2021 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru, Paulínska 13, Trnava, Č.p.: PPZ- HCP- BA9-119-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Argumenty žalobcu 1. Žalobou, doručenou súdu dňa 22.2.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/065929-006 zo dňa 25.1.2021 ako aj priznania odkladného účinku správnej žalobe. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o administratívnom vyhostení žalobcu a o uložení zákazu vstupu žalobcovi na územie všetkých členských štátov Európskej únie na obdobie jedného roka. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou argumentáciou, obsiahnutou v odvolaní, porušením práva na spravodlivé konanie v neprospech žalobcu v dôsledku nerešpektovania jeho ústavného práva konať pred orgánom verejnej správy v jazyku, ktorému rozumie, nedostatočne zistenom skutkovom stave v časti charakteru práce, vykonávanej žalobcom počas kontroly, porušením práva žalobcu na obhajobu. 3. Ako žalobné dôvody žalobca označil dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Na základe v žalobe uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo zrušil. 4. Žalobca poukázal na to, že podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nejakým vyťažovaním žalobcu mal správny orgán prvého stupňa zistiť, že žalobca nevedel uviesť kto a koľko financií mu vložil na jeho účty. Tiež nevedel uviesť údaje k svojmu aktuálnemu pobytu. Z uvedených dôvodov bolo voči žalobcovi začaté správne konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia, ktoré mu malo byť riadne oznámené prostredníctvom tlmočníka. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobcu poučil o jeho právach a povinnostiach podľa § 77 ods. 8 a 9 zákona č. 404/2011 Z. z. a žalobca po tomto poučení nežiadal právne zastúpenie. 5. Proti tomuto rozhodnutiu o administratívnom vyhostení žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo odôvodnené tým, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, nakoľko nebol riadne zistený skutkový stav a nebola zabezpečená realizácia jeho procesných práv, najmä práva na bezplatnú pomoc tlmočníka. Žalobca poukázal na to, že od začiatku tvrdil, že neovláda slovenský jazyk v takom rozsahu, aby mohol komunikovať s príslušnými orgánmi na potrebnej úrovni z hľadiska uplatnenia svojich práv v takomto konaní. Pokiaľ sa jednalo o Inšpektorát práce, ten zabezpečil údajne tlmočníka z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka, takže prebehol nejakým spôsobom výsluch, avšak bez prítomnosti právneho zástupcu, ktorého žalobca požadoval, resp. zástupcu, ktorého si splnomocnil na zabezpečovanie všetkých potrebných úkonov, vydaní povolení a atď... Zápisnica z uvedeného správneho konania nebola žalobcovi odovzdaná po ukončení úkonu a ani prečítaná, ani preložená do materinského jazyku, v podstate došlo len k podpisu predložením nejakých dokladov formátu A4, takže v skutočnosti ani nevedel, čo vlastne podpísal. Následne bol žalobca prevedený o poschodie vyššie, na policajné oddelenie, kde ako tlmočník bola pribratá údajne ďalšia osoba, ktorá však netlmočila z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka, ale z jazyka ruského do slovenského jazyka a opačne, čo zapríčinilo, že žalobca v podstatných veciach absolútne strácal prehľad a nevedel o čo sa jedná. Tomuto nasvedčuje najmä skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí sa uvádzajú skutočnosti, udalosti a pod., ktoré nezodpovedajú realite a nemohli reálne v danom čase prebehnúť, tak ako ich popisuje rozhodujúci orgán. Žalobca namietal nedostatočnú znalosť slovenského jazyka a požadoval v súlade zo zákonom, aby bolo konanie vedené v jeho materinskom jazyku, k čomu nedošlo, nebolo mu umožnené vyjadriť sa pri správnom pochopení k celému priebehu konania, navyše, po ukončení zápisnice, táto mu nebola ani prečítaná, ani preložená, iba spolu s rôznymi ďalšími, mnohými dokumentárni, ktoré ani nevie, čo obsahovali, bol vyzvaný, aby ich na príslušnom mieste, kde ukázali prstom podpísal. Takže, za tejto situácie v žiadnom prípade nebolo možné hovoriť o riadnom a zákonnom priebehu konania. V odvolaní vzhľadom na uvedené dôvody žalobca navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako nezákonné zrušil, vrátil vec prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že sa dôsledne preverí a zistí skutkový stav, najmä ohľadom časov a úplnosti dokladov jednotlivých povolení, pretože zo zápisu napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, že príslušné rozhodnutia a povolenia k pobytu a ich pracovnej činnosti mal vo svojej dispozícii. Správny orgán vo svojom rozhodnutí tvrdil že, žalobca nevykonával pre spoločnosť ABMI s.r.o. činnosť ako živnostník, ale vykonával závislú prácu. Tento záver správneho orgánu je nesprávny, pretože výkon jednotlivých prác živnostník môže robiť aj na základe ústnych objednávok, takže nie je potrebné zdokladovať túto skutočnosť, ako to tvrdí správny orgán. Podľa žalobcu bolo potrebné pred vydaním rozhodnutia vypočuť aj zástupcu zamestnávateľa a ujasniť jednotlivé skutočnosti a odstrániť prípadné rozpory. To, že žalobca údajne uviedol zavádzajúce údaje v konaní o udelení prechodného pobytu, je podľa žalobcu sporné, pretože, nebol riadnym spôsobom zabezpečený tlmočník, nebolo riadnym spôsobom zabezpečené tlmočenie z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského, čo nezodpovedá požiadavkám viesť príslušné konanie pred štátnymi orgánmi v materinskom jazyku dotknutej osoby. Bolo potrebné v prvopočiatku, v rámci poučení jednoznačným spôsobom žalobcu poučiť, jednak o možnosti vedenia konania v materinskom jazyku a jednak aj o možnosti požadovať právneho zástupcu, ktorého si mohol zvoliť, alebo mu mohol byť pridelený. Žalobca mal záujem, aby ho zastupovala osoba na to spôsobilá, či už odborne alebo jazykovo vybavená, o čom svedčia predchádzajúce konania, v ktorých mu príslušné doklady potrebné k pobytu na území SR, ale aj podnikanie zabezpečila a v konaniach ho zastupovala práve vyššie spomínaná osoba U. A.. 6. Žalobca poukázal na to, že dňa 23.12.2020 doplnil podané odvolanie po oboznámení sa spisovým materiálom, kde namietal osobu tlmočníka pribratého do konania správnym orgánom z dôvodu, že tento tlmočník prekladal žalobcovi do ruského jazyka. Tiež spochybňoval vyjadrenia do zápisnice. Z formulácii použitých slov je zrejmé, že žalobca sa vzhľadom k svojim vedomostiam a schopnostiam takto vyjadriť nemohol. 7. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nebol oprávnený na výkon svojej podnikateľskej činnosti, v konaní bol pribratý tlmočník z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a žalobca vypovedal za jeho prítomnosti. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že práve na základe vyjadrení žalobcu je zrejmé, že údaje dokladané k povolení prechodného pobytu boli nepravdivé. 8. Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a správne nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní a nezaujal k nim právne relevantné stanovisko. Tiež odvolaním napadnuté rozhodnutie nepreskúmal dostatočne, a to aj z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti. Žalobca ďalej uviedol, že podľa neho rozhodnutiami orgánov verejnej správy oboch stupňov došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, na zistenie objektívneho stavu, ako aj k porušeniu základných pravidiel správneho konania, zakotvených v ustanoveniach § 3 a § 4 Správneho poriadku. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri právnom posúdení veci nesprávne vyhodnotili daný skutkový stav, pričom je podľa neho dostatočne zrejmé, že neuviedol v konaní o obnovení povolenia na prechodný pobyt žiadne nepravdivé údaje. Žalobca svoju podnikateľskú činnosť vykonával na základe živnostenského oprávnenia. Na preukázanie uvedeného žalobca predložil čestné prehlásenie p. N., ktorý dňa 10.11.2020 v obci L. ako zástupca spoločnosti ABMI s.r.o. riadil výkon stavebných prác. Pri podávaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu predložil doklad o ubytovaní na adrese Bratislava, L. U. XXXX/XX, kde sa aj zdržoval. 9. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania 10. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 11. Podľa úradného záznamu Prezídia PZ ÚHCP Trnava zo dňa 10.11.2020 bola dňa 17.9.2020 vykonaná bezpečnostno-represívna akcia spolu s Inšpektorátom práce Nitra a inými zložkami PZ, „zameraná na kontrolu dodržiavania povinností pre cudzincov podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a na zisťovanie nelegálnej práce v obci Sekule. Kontrola bola vykonaná na stavbe chodníka pri cintoríne, kde boli v súčinnosti s Inšpektorátom práce Nitra pri vykonávaní pracovnej činnosti kontrolovaní cudzí štátni príslušníci. V danom prípade bolo zistené na základe predložených cestovných pasov a dokladov o pobyte že sa jedná o osoby Ukrajinskej štátnej príslušnosti. Kontrolou bolo zistené, že 2 cudzinci vykonávali podnikateľskú činnosť bez zapísania obchodnej spoločnosti do obchodného registra SR a jeden cudzinec pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje. Dňa 10.11.2020 v čase 11.30 hod boli cudzinci v zmysle § 79 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov predvedení na OCP PZ Trnava na vykonávanie administratívnych úkonov.“ 12. Podľa Poučenia osoby pri použití oprávnenia predviesť cudzinca podľa § 79 zákona č. 404/2011 Z.z. žalobca svojim podpisom potvrdil, že dňa 10.11.2020 o 13.40 hod bol poučený v zmysle obsahu tohto poučenia. Na poučení je uvedený ako tlmočník p. U. Z.. Tento tlmočník bol podľa obsahu administratívneho spisu prítomný aj pri ďalších úkonoch orgánu verejnej správy prvého stupňa. 13. Podľa Informácie/úradného záznamu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 10.11.2020 vykonali dňa 10.11.2020 v čase od 08:30 hod. do 15:05 hod. inšpektori kontrolu FO nachádzajúcich sa na kontrolovanom pracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule spoločnosti ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 331 709 v rámci inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jednou z kontrolovaných osôb bol aj žalobca. V úradnom zázname sa ďalej uvádza: „Z doposiaľ zistených skutočností charakterizujúcich činnosť a situáciu kontrolovaných fyzických osôb, z ich odpovedí, ktoré uviedli kontrolované fyzické osoby do zápisníc spísaných dňa 10.11.2020 na kontrolovanom pracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule a z informácií uvedených v zápisnici o podaní informácie Zamestnávateľom, ktorá bola spísaná na oddelení Cudzineckej polície v Trnave vyplýva, že zamestnávateľom kontrolovaných fyzických osôb je kontrolovaný subjekt ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, čím bol preukázaný výkon závislej práce dňa 10.11.2020 uvedených kontrolovaných fyzických osôb pre zamestnávateľa ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov. Ďalej bolo inšpekciou práce zistené, že kontrolované fyzické osoby nemali založený pracovnoprávny vzťah v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce so spoločnosťou ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov. Z uvedeného vyplýva, že vykonávaná pracovná činnosť dňa 10.11.2020 kontrolovaných fyzických osôb na pracovisku „areál cintorína“, Cintorínska ul., Sekule pre zamestnávateľa ABMI s. r. o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov vykazuje znaky porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností zistených počas výkonu inšpekcie práce vec bude postúpená Úradu hraničnej a cudzineckej polície OCP PZ Trnava a NJBPNM OOČaV Západ ako vecne a miestne príslušným štátnym orgánom k ďalšiemu konaniu.“ 14. Podľa Úradného záznamu PPZ ÚHCP Riaditeľstvo HCP Bratislava, Oddelenie CP PZ Trnava bol tlmočník U. Z., ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ustanovený ako tlmočník z a do ukrajinského jazyka zo slovenského jazyka. Uvedený tlmočník bol ustanovený z dôvodu, že žiadny tlmočník, zapísaný v zozname tlmočníkov sa nemohol dostaviť. Následne bol tento tlmočník ustanovený za tlmočníka rozhodnutím z rovnakého dňa z dôvodu, že žalobca neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie. 15. Podľa zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 10.11.2020 o 16.00 hod, žalobca uviedol, že rozumie ustanovenému tlmočníkovi, nežiada prítomnosť právneho alebo iného zástupcu. V zápisnici sa ďalej uvádza najmä: „Otázka: Viete si zabezpečiť prostriedky na vycestovania z územie Slovenskej republiky prípadne máte na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie? Odpoveď: Vycestovanie na Ukrajinu si viem zabezpečiť z vlastných prostriedkov. Ubytovanie mám zabezpečené v dome v Plaveckom Mikuláši, kde bývam už od augusta tohto roku u pána N. V.. Adresu ubytovania v súčasnosti, ktorú som dokladal k udeleniu môjho prechodného pobytu neviem vôbec uviesť, malo to byť v Bratislave, ešte som tam nikdy nebol. Mal som tam bývať až po udelení pobytu. Túto adresu mi zabezpečil Ukrajinec, menom U. A. ktorý žije v Bratislave. K U. som dostal cez známych, ktorý mi ho odporučili s tým, že mi pomôže vybaviť doklady k obnove pobytu. K veci uvádzam, že prvý krát som pricestoval na Slovensko v roku 2019 a odvtedy som viackrát pricestoval a vycestoval zo Slovenska Naposledy som na Slovensko pricestoval 01.08.2020, pričom som cestoval z Ukrajiny do Maďarska a z Maďarska na Slovensko. Na Slovensko som prišiel za prácou. Od môjho príchodu na Slovensko som býval v dome pána N. V. v T. Y.. Pracoval som okolo domu pána V. podľa toho čo bolo treba spraviť. Peniaze som za prácu nedostával žiadne, pán V. mi zabezpečil ubytovanie, stravu, cigarety. Na Slovensku som sa zoznámil s pánom U. A., ktorý povedal že mi vybaví všetky potrebné papiere na udelenie pobytu. Dohodli sme sa že mu zaplatím až po udelení pobytu a vystavení mojich dokladov. Sumu koľko mám zaplatiť mi mal povedať až bude všetko vybavené. Doniesol som mu register trestov z Ukrajiny a bol som s ním v TATRA BANKE založiť si účet. Ja som žiadne peniaze nemal, všetky peniaze na účet vložil pán A.. Ja ani neviem koľko peňazí som musel mať na účte. Či sa teraz nejaké peniaze a v akej sume nachádzajú na mojich účtoch neviem povedať. Bankomatová karta zostala u pána A.. V banke som bol len raz a podpisoval som nejaké papiere. Dnes ma pán V. zobral aj s bratom Y. L. a kamarátom U. Q. na stavbu chodníka do obce L., Tam nás všetkých skontrolovala polícia a zobrala so sebou. Na základe informácie z Inšpektorátu práce Nitra bolo zistené, že ste pre spoločnosť ABMI s.r.o. Doležalova 15, 821 04 Bratislava vykonávali závislú prácu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a tým aj nelegálnu prácu .Chcete sa k tomu vyjadriť? Vyjadrenie účastníka konania: Myslel som si že keď som už dal dokumenty na cudzineckej polícii tak už môžem pracovať. Nevedel som že pracujem nelegálne. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava začína voči Vám konanie vo veci administratívneho vyhostenia nakoľko správny orgán zistil, že ste uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje a vykonával ste nelegálnu prácu. Otázka: Ste si vedomý toho, že ste porušili zákony Slovenskej republiky, konkrétne zákon NR SR číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odpoveď: Doteraz som o tom nevedel. Po ozrejmení policajtom som si toho vedomý a je mi to ľúto. Otázka: Boli ste z nejakej krajiny Európskej únie vyhostený? Odpoveď: Nie nebol. Otázka: Mali ste v minulosti udelený pobyt v niektorom štáte Schengenského priestoru, alebo EÚ? Odpoveď: Mal som udelené poľské vízum typu D v roku 2019 aj v roku 2020. Teraz na Slovensku som dostal dňa 09.11.2020 udelený pobyt na podnikanie, ale to som sa dozvedel až od polície. Iný pobyt som nikdy nemal. 16. Rozhodnutím Č.p. PPZ-HCP-BA9-119-014/2020-AV zo dňa 10.11.2020 PPZ ÚHCP Riaditeľstvo HCP Bratislava, Oddelenie CP PZ Trnava rozhodol podľa § 82 ods. 2 písm. i) a § 82 ods. 2 písm. p) zákona č. 404/2011 Z. z. o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona č. 404/2011 Z. z.. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. bol zároveň žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Českú republika. Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko. Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu 1 (jeden) rok a podľa § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. bola žalobcovi uložená povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 10 (desať) dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádza nasledovné: „Vyťažovaním účastníka konania a lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že dňa 16.10.2020 podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania ako živnostník, ktorý mu bol dňa 09.11.2020 aj udelený. Vyťažovaním bolo ďalej zistené, že účastník konania pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predložil výpisy z dvoch účtov, pričom uviedol, že ani nevie kto a koľko financií mu na uvedené účty vložil. Taktiež nevie vôbec uviesť žiadne skutočnosti k ubytovaniu a ani adresu jeho aktuálneho pobytu, ktorú dokladal k žiadosti udelená prechodného pobytu na účel podnikania. Správny orgán si počas konania zaobstaral podklady (lustrácie z informačných systémoch Ministerstva vnútra, doklady obsiahnuté v žiadosti o udelenie prechodného pobytu, zápisnica o podaní vyjadrenia, záznam hliadky správneho orgánu, informácia zo strany Inšpektorátu práce Nitra) z ktorých následne vychádzal a z ktorých bolo zistené, že účastník konania uviedol v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. (konanie o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania) a to konkrétne výšky finančných prostriedkov, ktoré boli predložené na dvoch účtoch pri podaní žiadosti o pobyt a boli len účelovo vložené od inej osoby na príslušné účty a taktiež adresa ubytovania pri dokladaní dokumentov k udeleniu prechodného pobytu na ktorej účastník konania nikdy nebol, nevie ani uviesť presnú adresu samotného ubytovania a ako sám uviedol, nevie či by tak vôbec niekedy aj býval a taktiež vykonával nelegálnu prácu čo bolo preukázané zo strany Inšpektorátu práce Nitra. Z uvedené jedno značne vyplýva, že účastník konania by ani v budúcnosti nikdy reálne nebýval na adrese, ktorú uviedol pri konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, nakoľko ani nevie adresu tohto ubytovania a ani kde sa samotné ubytovanie nachádza. Správny orgán má taktiež za preukázateľné, že údaje o výške finančných prostriedkov a údaje ohľadom jeho adresy ubytovania v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania sú jednoznačne zavadzajúce a predložené len s cieľom domnelého splnenia podmienok udelenia prechodného pobytu na účel podnikania bez reálne základu a podloženia. Účastník konania môže vykonávať na území pracovnú činnosť ako živnostník, nakoľko má udelený prechodný pobyt na účel podnikania avšak účastník konania vykonával podľa Inšpektorátu práce Nitra závislú prácu, ktorú je možné vykonávať pre štátneho príslušníka tretej krajiny len na základe udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania. Podľa predpisov upravujúcich živnostenského podnikanie je potrebné vykonávať živnostenské podnikanie na základe zmluvy o vykonaní práce, zmluvy o dielo a podobne, čo však účastník konania nevedel nijako predložiť a zdokladovať, nakoľko nič obdobné nemá podľa jeho slov uzatvorené. Z uvedeného dôvodu klasifikoval prácu účastníka konania Inšpektorát práce Nitra ako nelegálnu, nakoľko nemal na vykonávanie práce príslušné povolenia prípadne doklady. Správny orgán ... konštatuje, že sú splnené dôvody ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) a § 82 ods. 2 písm. p) zákona č. 404/2011 Z. z., t. j. správny orgán účastníka konania administratívne vyhosťuje z dôvodu, že správny orgán zistil, že uvádza na správnom orgáne zavádzajúce údaje v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a vykonával nelegálnu prácu.“ 17. Voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca dňa 20.11.2020 odvolanie, v ktorom namietal, že boli porušené jeho procesné práva v konaní, a to v konaní pred Inšpektorátom práce Nitra pred najmä právo na zastúpenie v konaní, ako aj to, že nebola mu doručená/odovzdaná zápisnica z konania pred týmto orgánom. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa namietal porušenie práva na vedenie konania v jazyku, ktorému rozumie, keďže ustanovený tlmočník tlmočil z jazyka slovenského do ruského a naopak, nie do jazyka ukrajinského, po ukončení zápisnice mu táto nebola preložená, ani prečítaná, iba mu bola predložená na podpis. Z uvedených dôvodov podľa žalobcu nemožno hovoriť o riadnom a zákonnom priebehu konania. Žalobca preto v odvolaní žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil. Žiadal, aby na riadne zistenie skutkového stavu bol vypočutý aj p. A.. Tvrdil, že pobýval a podnikal na mieste, kde bol zadržaný úplne legálne a jeho jediným pochybením malo byť to, že nemal niektoré doklady pri sebe. Namietal nepresné zistenie skutkového stavu veci. V nadväznosti na uvedené bol názoru, že prípadné pochybenie z jeho strany podľa neho nezakladá také radikálne opatrenie ako vyhostenie, ale mala sa uložiť miernejšia sankcia. K odvolaniu boli priložené Osvedčenie o živnostenskom oprávnení žalobcu, povolenie na pobyt žalobcu. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 18. Rozhodnutím Č. p. PPZ-HCP-BA2-2021/065929-006 zo dňa 25.1.2021 žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie vo všetkých bodoch výroku a odvolanie žalobcu zamietol. 19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že boli splnené podmienky včasnosti a prípustnosti podaného odvolania. 20. Žalovaný zhrnul skutkový stav, zistený v priebehu administratívneho konania nasledovne: žalobca v SR podniká na základe živnostenského oprávnenia. Kontrolou (inšpektorátu práce) na mieste bolo zistené, že tri osoby s ukrajinským štátnym občianstvom vykonávali činnosť na stavbe, a to bez zapísania obchodnej spoločnosti do obchodného registra, príslušného registrového súdu SR a jeden cudzinec pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania mal uviesť nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. Nepravdivý údaj mal byť uvedený ohľadom ubytovania účastníka konania, predloženia účtov v banke s požadovanou sumou, potrebnou k udeleniu prechodného pobytu. 21. Kontrola bola vykonaná na pracovisku pri stavbe chodníka 1 (jeden) krát, dňa 10.11.2020. Žalobcovi bol udelený prechodný pobyt na území SR na účel podnikania, a podľa doposiaľ zistených informácii vykonával činnosť na základe vydaného živnostenského oprávnenia. Toto povolenie na prechodný pobyt mu bolo vydané dňa 09.11.2020. Podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní zahraničným právnickým osobám vzniká toto oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra. Týmto osobám vzniká živnostenské oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra. Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky, a to aj v prípade cudzincov. 22. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí trval na tom, že v správnom konaní bol pribratý tlmočník z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak, ktorý žalobcovi tlmočil a k námietkam splnomocneného zástupcu žalobcu uviedol, že tlmočník nie je oprávnený vysvetľovať paragrafové znenia v žiadnom konaní, ani nič čo mu nie je správnym orgánom povedané (resp. účastníkom konania keďže tlmočenie prebieha medzi týmito osobami); vysvetlenie paragrafových znení je oprávnený urobiť na požiadanie policajt, prípadne právny zástupca účastníka konania, alebo splnomocnená osoba v konaní. Skonštatoval, že žalobca teda vypovedal za prítomnosti tlmočníka. 23. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca mal mať na území SR zabezpečené ubytovanie v ubytovni Tarif v F., mal teda splnenú podmienku ubytovania, ktorá je požadovaná pri udelení, resp. obnovení prechodného pobytu podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a aj z uvedeného dôvodu mu bol udelený prechodný na území SR na účel podnikanie podľa zákona č. 404/2011 Z. z. Avšak podľa výpovede žalobcu v zápisnici č. p.: PPZ-HCP-BA9-119-010/2020 zo dňa 10.11.2020 žalobca nemal ubytovanie v ubytovni, ktorú dokladoval k udeleniu prechodného pobytu, a ani nevedel, kde sa to ubytovanie nachádza a tvrdil, že by tam nebýval, býval v Plaveckom Y. u N. V., odkedy pricestoval na Slovensko. Adresu, ktorú dokladoval pri udelení prechodného pobytu nevedel žalobca vôbec uviesť a nevedel ani, či by tam išiel bývať. Túto adresu, kde dokladoval ubytovanie mu mala zabezpečiť osoba, ukrajinskej štátnej príslušnosti, ktorá má žiť v Bratislave, U. A.. 24. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný uzatvoril, že na základe vyjadrení žalobcu vyplýva, že údaje dokladané k udeleniu prechodného pobytu boli len účelovo predložené a nepravdivé, do konania k udeleniu prechodného pobytu predložené kvôli získaniu prechodného pobytu na území SR, čím žalobca správny orgán zavádzal a uvádzal nepravdivé údaje. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka nelegálnej práce tá bola preukázaná Inšpektorátom práce dňa 10.11.2020, pri poskytnutí úradného záznamu, kde boli kontrolované pracovno - právne vzťahy fyzických osôb (teda aj žalobcu) podľa zákona č. 311/20001 Z. z. Zákonníka práce u kontrolovaného subjektu ABMI s.r.o. so sídlom Doležalova 15, Bratislava, kde potvrdili, že kontrolované osoby vykonávali podľa Zákonníka práce nelegálnu prácu na pracovisku areál cintorína, Z., L., čo vykazovalo znaky nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 25. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol žalovaný podľa obsahu rozhodnutia vedený listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli a to z rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p.: PPZ-HCP-BA9-119- 014/2020-AV zo dňa 10.11.2020, zápisnice o podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-1ICP-BA9-119- 010/2020-AV zo dňa 10.11.2020, záznam o pribratí tlmočníka č. p.: PPZ-HCP- BA9-119-008/2020- AV zo dňa 10.11.2020, úradný záznam podľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. č. p.: PPZ-HCP- BA9-119-004/2020-AV zo dňa 10.11.2020, potvrdenie ubytovacieho zariadenia pre účastníka konania zo dňa 09.10.2020 (G. M. s.r.o., L. U. XX, BA), úradný záznam č. p.: PPZ-HCP- BA9-119/2020-AV zo dňa 10.11.2020. Vyjadrenie žalovaného 26. Podaním zo dňa 10.3.2021 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 27. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na zákonnosti a správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj na dôvodoch, ktoré sú v napadnutom rozhodnutí uvedené. 28. K námietke žalobcu voči tlmočeniu žalovaný poukázal na to, že administratívne konanie bolo vedené za prítomnosti tlmočníka z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského. So žalobcom boli spísané dve zápisnice, kde žalobca zhodne dvakrát uviedol, že tlmočníkovi rozumie a súhlasí s tým, aby tlmočil dané konanie. Žalobca počas celého konania nemal k tlmočníkovi žiadne námietky, čoho následkom bolo podpísanie oboch zápisníc o podaní vyjadrenia bez výhrad. Počas celého konania bolo postupované tak, aby žalobca nebol ukrátený na svojich právach, o všetkých právach a povinnostiach bol náležite poučený a celé konanie bolo podľa žalovaného vedené v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná a právnymi predpismi Európskej únie. Vyjadrenie splnomocneného zástupcu ohľadom toho, že sa konanie viedlo v jazyku ruskom, a že sa žalobca nemohol ku konaniu riadne vyjadriť, považoval žalovaný za zavádzanie, nakoľko z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva opak. Žalobcovi bol cely priebeh konania tlmočený do ukrajinského jazyka a opakovane mal príležitosť sa vyjadriť ku všetkým prejednávaným skutočnostiam. 29. Žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu ohľadom jeho ubytovania a peňazí na účte, ktoré dokladoval v konaní o udelení pobytu, ktorú vyhodnotil tak, že údaje dokladané k tomuto konaniu boli len účelovo predložené a nepravdivé a do tohto konania boli žalobcom predložené iba s cieľom domnelého splnenia podmienok, čím žalobca správny orgán zavádzal a uvádzal nepravdivé údaje. 30. Žalovaný ďalej uviedol, že výkon nelegálnej práce bol neho preukázaný Inšpektorátom práce Nitra dňa 10.11.2020 pri poskytnutí úradného záznamu. Vychádzajúc z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa tvrdil, že boli splnené dôvody § 82 ods. 2 písm. i) a písm. p) zákona č. 404/2011 Z. z., t. j. že žalobca uviedol na správnom orgáne zavádzajúce údaje v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a vykonával nelegálnu prácu. 31. K časti rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na obdobie jedného roka poukázal na to, že sa jedná o sankciu v spodnej hranici, ustanovenej zákonom, pričom boli zohľadnené dôvody, pre ktoré prišlo k porušeniu zákonných ustanovení (okolnosti, za ktorých žalobca vykonával závislú prácu, vykonávanie nelegálnej práce, závažnosť porušenia zákona, rodinný a súkromný život žalobcu ako aj všetky okolnosti, ktoré uviedol žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia, a na ktoré sa v konaní zameral správny orgán). 32. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v administratívnom konaní neboli zistené zákonné prekážky administratívneho vyhostenia, bola skúmaná aj otázka rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu podľa článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z. Administratívne vyhostenie žalobcu bolo vydané podľa zákona č. 404/2011 Z. z. a v záujme verejného poriadku, zabráneniu a predchádzaniu opakovanému porušovaniu zákonov SR. Je podľa neho nevyhnutné, aby žalobca naďalej na území SR a členských štátov nepokračoval v porušovaní zákona a zavádzaní správneho orgánu. 33. Žalovaný zotrval na tom, že v administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca uviedol v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. zavádzajúce údaje a vykonával nelegálnu prácu. 34. K žalobným námietkam žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nežiadal prostredníctvom správneho orgánu o právne zastúpenie. 35. K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave orgánom inšpekcie práce žalovaný uviedol, že jemu ani správnemu orgánu neprináleží sa vyjadrovať k postupu Inšpektorátu práce Nitra ani priebehu konania, ktoré viedol. Poukázal na to, že správny orgán obdržal písomnosť od Inšpektorátu práce Nitra, kde je uvedené, že žalobca v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce vykonával nelegálnu prácu a zároveň bolo zistené nelegálne zamestnávanie. Prípadné námietky na postup Inšpektorátu práce Nitra je podľa žalovaného potrebné adresovať orgánu, ktorý je oprávnený takéto námietky preveriť. Žalovaný nie je kompetentný vyjadrovať sa a ani skúmať preukázané zistenia, nakoľko Inšpektorát práce Nitra je samostatný štátny orgán spôsobilý na vyhodnotenie legálnosti práce a žalovaný nie je oprávnený jeho postupy a konania spochybňovať. Žalovanému nezostáva nič iné, ako plne rešpektovať vyhodnotenia a rozhodnutia Inšpektorátu práce a plne sa ich pridržiavať. 36. V prípade, ak chcel žalobca vykonávať závislú činnosť, mal mať uzatvorený pracovnoprávny vzťah a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na území SR a nie na účel podnikania. 37. Žalovaný mal za to, že počas konania bol riadne a dostatočne zistený skutkový stav veci, na základe ktorého správny orgán rozhodol v medziach daných právnym poriadkom SR. Z administratívneho spisu a z vykonaného dokazovania je podľa žalovaného nesporné, že podklady zaobstarané správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V administratívnom spise sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že administratívne vyhostenie žalobcu je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou správneho orgánu považoval žalovaný za nepochybné. 38. Žalovaný sa stotožnil s názorom správneho orgánu vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) a písm. p) zákona č. 404/2011 Z. z., z dôvodu, že žalobca uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje a vykonával nelegálnu prácu. 39. Žalovaný uviedol, že každý cudzinec, ako aj osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky je povinná rešpektovať zákony SR a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chráneným záujmom štátu. Jedným z týchto zákonom chráneným záujmom štátu je aj regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území SR a tak isto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. Správny orgán disponuje zákonnými prostriedkami na zabezpečenie odsunu cudzincov, ktorí nerešpektujú zákony SR a zákonné rozhodnutia štátnych orgánov. V prípade žalobcu je podľa žalovaného jasne preukázané, že sa jedná o cudzinca, ktorý nerešpektoval zákony SR. 40. Žalovaný po preskúmaní všetkých námietok žalobcu a dôvodov vydania rozhodnutia uviedol, že správny orgán si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých rozhodol, postupoval aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko mu poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a dal mu možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval. Správny orgán postupoval v konaní podľa zákona č. 404/2011 Z. z. ako aj podľa zákona č. 71/1967 Zb., uvedené zákony sú v súlade sústavou Slovenskej republiky. Z uvedeného je žalovaný názoru, že rozhodnutie správneho orgánu netrpí žiadnymi vadami. 41. K námietke žalobcu voči ustanovenému tlmočníkovi žalovaný doplnil, že žalobca počas celého konania nemal k tlmočníkovi žiadne námietky, čoho následkom bolo podpísanie oboch zápisníc o podaní vyjadrenia bez výhrad. Tlmočník, ktorý tlmočil celé konanie je rodený Ukrajinec, ktorý už 15 rokov žije na území SR a na správnom orgáne už tlmočil viacero konaní, pričom nikdy s ním neboli žiadne problémy ani sťažnosti. Všetky vyjadrenia splnomocneného zástupcu ohľadom tlmočenia žalovaný považoval za ničím nepodložené, nepravdivé, zavadzajúce, uvedené len s cieľom spochybniť samotné konanie. Obdobne žalovaný nesúhlasil aj s námietkami žalobcu ohľadom nepoučenia žalobcu o možnosti prítomnosti právneho zástupcu počas konania na správnom orgáne, nakoľko jedna z prvých otázok pri spisovaní zápisnice o podaní vyjadrenia bola práve otázka, či žalobca požaduje na správnom orgáne právneho zástupcu. 42. Žalovaný považoval za preukázané, že údaje o výške finančných prostriedkov a údaje ohľadom adresy ubytovania žalobcu v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR sú jednoznačne zavádzajúce a predložené len s cieľom domnelého splnenia podmienok udelenia prechodného pobytu na účel podnikania na území SR bez reálneho základu a podloženia. 43. Žalovaný nesúhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že nebol nedostatočne zistený skutkový stav. Opakovane poukázal, že podľa § 10 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenské oprávnenie vzniká dňom zápisu do obchodného registra. 44. Žalovaný bol názoru, že v podanej správnej žalobe žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti (len tie, ktoré už boli uvedené v odvolaní), na základe ktorých by bolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť. 45. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Bratislave správnu žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov žalovaný považoval za zákonné Ďalšie vyjadrenia 46. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 6.4.2021, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nebýva na adrese, deklarovanej v konaní o udelení prechodného pobytu. Žalobca rovnako nesúhlasil so skutkovým stavom ohľadom účtov žalobcu, ako ho ustálil žalovaný. V tejto súvislosti žalobca opakovanie namietal porušenie jeho práva na pomoc tlmočníka ako aj to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal iba z údajného vyjadrenia žalobcu, ktoré iným spôsobom nepreveril. K tvrdenej nelegálnej práci žalobca doplnil, že medzi obchodným subjektom ABMI s.r.o., žalobcom a ostatnými kontrolovanými osobami došlo k uzatvoreniu verbálnej dohody, ktorej predmetom bolo dodanie stavebných prác pri realizácii stavebného diela žalobcom. V žiadnom prípade nešlo o výkon závislej práce, o čom podľa žalobcu svedčí aj samotné zistenie Inšpektorátu práce Nitra, že tieto kontrolované osoby boli podnikateľskými subjektami na základe živnostenského oprávnenia. 47. Žalobca zotrval na ostatných dôvodoch žaloby, najmä na tom, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, nebol dostatočne zistený skutkový stav a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Skutkové a právne závery správneho súdu 48. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 49. Podľa rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré sú predmetom konania, žalobca bol administratívne vyhostený z územia SR z dôvodu uvedenia nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich informácií v konaní o obnovenie prechodného pobytu a zároveň aj to, že vykonával nelegálnu prácu. Vo vzťahu k týmto dôvodom napadnutého rozhodnutia žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a porušenie jeho procesných práv v administratívnom konaní. 50. Čo sa týka údajného výkonu nelegálnej práce žalobcom orgány verejnej správy vychádzali z úradného záznamu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 10.11.2020 a z vlastného úradného záznamu z rovnakého dňa. V úradnom zázname Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 10.11.2020 sa uvádza, že práca vykonávaná žalobcom vykazuje znaky porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, bez toho, aby v dotknutom úradnom zázname bolo uvedené, o ktoré konkrétne znaky by malo ísť. 51. V úradnom zázname orgánu verejnej správy prvého stupňa z rovnakého dátumu sa uvádza, že boli kontrolovaný traja cudzinci, z ktorých dvaja vykonávali podnikateľskú činnosť bez zapísania do obchodného registra a jeden pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje. Z tohto úradného záznamu vôbec nie je zrejmé, u ktorého z kontrolovaných subjektov bolo zistené vykonávanie práce bez zápisu do obchodného registra a u ktorého ďalší dôvod, uvedený v úradnom zázname, ani to o aké konkrétne zavádzajúce alebo nepravdivé údaje sa malo jednať. 52. Z uvedených listín (podľa obsahu napadnutého rozhodnutia) orgány verejnej správy oboch stupňov dospeli nepochybne k záveru, že žalobca sa dopustil nelegálnej práce (čo je úplne iná právna kvalifikácia, ako použil Inšpektorát práce Nitra). 53. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní /Vymedzenie pojmov/, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 54. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 55. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu. 56. Z administratívnych spisov nevyplýva, že by orgány verejnej správy, ktoré vydali preskúmavané rozhodnutia, vyčkali do skončenia administratívneho konania, vedeného Inšpektorátom práce Nitra, ani to že by v tomto konaní bolo vydané právoplatné autoritatívne rozhodnutie, ktorého predmetom by bol záver o administratívnej zodpovednosti žalobcu za čin nelegálneho zamestnávania alebo nelegálnej práce. Orgány verejnej správy, ktoré vydali preskúmavané rozhodnutia, zhodne tvrdili, že nelegálna práca bola nespochybniteľne preukázaná Inšpektorátom práce Nitra- takýto záver z administratívneho spisu a z listín Inšpektorátu práce Nitra vôbec nevyplýva, keď z úradného záznamu vyplýva iba to, že práca vykonávaná žalobcom iba mala vykazovať znaky nelegálneho zamestnávania (a nie nelegálnej práce), bez určenia skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania a konkrétnych znakov, ktoré by mali príslušnú skutkovú podstatu administratívneho deliktu napĺňať. Za uvedenej situácie nebolo možné dospieť k záverom, k akým dospeli orgány verejnej správy v preskúmavaných rozhodnutiach o tom, že žalobca vykonával nelegálnu prácu (namiesto nelegálneho zamestnávania). V prípade, že dotknutý fakt neskonštatoval v právoplatnom rozhodnutí príslušný inšpektorát práce, orgány verejnej správy, rozhodujúce o administratívnom vyhostení mali o tejto otázke vykonať príslušné dokazovanie, skutok zadefinovať slovne ako aj jeho legálnym vymedzením, čo sa v danom prípade nestalo. Za takejto situácie je aj záver o porušení § 82 ods. 2 písm. p) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov predčasný a je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že orgány verejnej správy oboch stupňov o tejto otázke nedostatočne zistili skutočný stav veci. 57. Orgány verejnej správy, ktoré vydali preskúmavané rozhodnutia, v dotknutých rozhodnutiach poukazovali na to, že žalobca napriek získaniu živnostenského oprávnenia nemohol prevádzkovať živnosť, pretože nebol zapísaný do obchodného registra. Vo vzťahu k tomuto zisteniu však vôbec neozrejmili, aký je súvis s touto skutočnosťou a tvrdenou nelegálnou prácou - či táto skutočnosť napĺňa niektorú skutkovú podstatu nelegálnej práce podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, prípadne či týmto žalobca mal porušiť nejaké zákonné ustanovenie iného zákona, ktoré definuje nelegálnu prácu. Z vyššie uvedených dôvodov sú závery o nelegálnej práci žalobcu nepreskúmateľné. 58. Súd považoval za čiastočne dôvodnú aj námietku žalobcu, týkajúcu sa tlmočenia administratívneho konania. V administratívnom spise je síce založený úradný záznam, že všetci oficiálne zapísaný tlmočníci v danom jazyku boli nedostupný, ale v administratívnom spise sa nenachádza žiadny doklad, ktorý konkrétny oficiálny tlmočníci boli oslovený, kedy sa tak stalo a či oslovený tlmočník reagoval, akým spôsobom alebo nie. V obdobných prípadoch, na účely preskúmateľnosti postupu orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby takéto doklady boli súčasťou administratívneho spisu. 59. Súd nepovažoval za jednoznačne preukázané ani ďalšie dôvody administratívneho vyhostenia, ktoré boli vo vzťahu k žalobcovi aplikované. 60. Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a) účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, v živnostenskom registri alebo v inom obdobnom registri alebo zapísaný v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, b) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29, d) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, e) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 a bude zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, 3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1 písm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť, 4. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 25 ods. 1 písm. h) a vykonáva dobrovoľnícku službu v Európskej dobrovoľníckej službe, alebo 5. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29, f) súhlas podľa § 27 ods. 4, g) skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5, h) záväzok prijímajúcej organizácie uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d), i) získanie vysokoškolského vzdelania alebo prebiehajúce vysokoškolské štúdium, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d), j) realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý účel pobytu preukazuje predložením podnikateľského zámeru, 61. Podľa § 32 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podľa odseku 2 písm. d) štátny príslušník tretej krajiny preukáže potvrdením o zostatku na účte vedenom v banke zriadenom na účely podnikania, ktorý nesmie byť totožný s účtom podľa odseku 6, a ak ide o účet v zahraničnej banke, štátny príslušník tretej krajiny preukáže finančné zabezpečenie podnikania výpisom z účtu za posledné tri mesiace. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti podľa prvej vety štátny príslušník tretej krajiny preukáže vo výške a) dvadsaťnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. a), b) stonásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), c) štyridsaťnásobku životného minima, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), ktorý predložil podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu. 62. Podľa § 32 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, doklad o zabezpečení ubytovania musí preukazovať, že štátny príslušník tretej krajiny má zabezpečené ubytovanie na najmenej šesť mesiacov prechodného pobytu; ak žiada o prechodný pobyt na kratší čas, musí preukazovať zabezpečenie ubytovania počas celého prechodného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 27 a § 30 ods. 1 písm. e) musí preukázať zabezpečenie spoločného ubytovania so štátnym príslušníkom tretej krajiny, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny. 63. Bez ohľadu na to, či žalobca býva alebo nebýva na adrese, ktorú uviedol pri vybavovaní prechodného pobytu, túto skutočnosť nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako porušenie ustanovenia § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov (uvedenie v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby). Žalobca mal totiž na vybavenie prechodného pobytu predložiť doklad o tom, že má zabezpečené ubytovanie na vymedzenú dobu. Takýto doklad aj v konaní o udelenie prechodného pobytu aj predložil a jeho pravosť dosiaľ nebola spochybnená. Zákon tu reálne nevyžaduje vyhlásenie o tom, že tam žiadateľ bude aj reálne bývať. Ak má takáto povinnosť pre žalobcu vyplývať z iného zákonného ustanovenia, orgány verejnej správy toto v preskúmavaných rozhodnutiach neuviedli. Teda len na základe skutočnosti, že žalobca nebýva na adrese, na ktorej mal zabezpečené ubytovanie, nemožno vyvodiť záver, že žalobca v konaní o udelenie prechodného pobytu klamal alebo zavádzal. 64. Obdobné platí aj vo vzťahu k preukázaniu finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti - zákon pri vymedzení podmienok prechodného pobytu nestanovuje, po akú dobu má byť finančné zabezpečenie zložené na účte žiadateľa; ak táto skutočnosť vyplýva z nejakého zákonného ustanovenia, orgány verejnej správy takéto vo svojich rozhodnutiach nevymedzili. 65. Súd zároveň uvádza, že orgány verejnej správy pri hodnotení dôkazov neprihliadli na všetky súvislosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplývali - pri hodnotení dôkazov vôbec nezohľadnili tvrdenia žalobcu, že T. pomôže žalobcovi vybaviť všetky potrebné náležitosti, súvisiace s jeho prechodným pobytom a následne sa potom so žalobcom vyúčtujú. Ak by žalovaný pri hodnotení dôkazov vyhodnotil aj toto tvrdenie žalobcu, nemohol by prísť k záveru, že žalobca podmienky prechodného pobytu splnil iba naoko. 66. Z dokazovania, vykonaného orgánmi verejnej správy nevyplýva aj nespochybniteľný záver, že by žalobca v konaní o udelenie prechodného pobytu konal účelovo, keďže orgány verejnej správy motiváciu žalobcu vôbec neskúmali. 67. Záverom súd poukazuje aj na to, že žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa vôbec nezaoberali tým, či žalobcovi v čase ich rozhodovania trval pobyt na území Poľska, a či v dôsledku toho je dôvodné zakázať žalobcovi pobyt aj na území tohto členského štátu EU. 68. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené nedostatky správny súd nemal inú možnosť ako napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu podľa § 241 SSP zrušiť z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery ku ktorým orgány verejnej správy dospeli sú nepreskúmateľné. 69. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie: - ktoré odôvodňuje záver o nelegálnej práci žalobcom, ak bude trvať na existencii dôvodu administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. p zákona č. 404/2011 Z.z. -prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie, potrebné na náležité posúdenie veci. 70. V novom rozhodnutí sa žalovaný dôsledne vysporiada s nedostatkami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozhodnutí. 71. O vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie súd rozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP. 72. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 73. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).