Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201382 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201382.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: U. Y., T.. XX.XX.XXXX D. I. H. I., C. Y., V. V. M., V. Š. C., C. T., Y. D., G., H. S. U., C. U. C. D. Y. C. D. I. G., B. S. Č.. X G. T. F., G. G., I. Z., V., t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika (ďalej len „SR") právne zastúpený: Slovenská humanitná rada, o.z., Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, na základe poverenia koná Mgr. Daniel Arbet, zamestnanec Slovenskej humanitnej rady v pozícii „právny poradca", doklad totožnosti: B.: J. XXXXXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-61-18/2020-Ž zo dňa 26.08.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : . Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-61-18/2020-Ž zo dňa 26.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), vo veci žiadosti o udelenie azylu, podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť azyl žalobcovi. Žalovaný súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu. Na základe Dublinského dohovoru, bol dňa 06.03.2020 žalobca vrátený z Belgicka na územie Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považuje za žiadateľa o azyl, nakoľko ide o cudzinca, ktorý bol na územie Slovenskej republiky vrátený z členského štátu európskej únie z dôvodu, že na konanie je príslušná Slovenská republika. Žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 29.04.2019, kedy bol na základe Dublinského dohovoru vrátený z Nemeckej spolkovej republiky na územie Slovenskej republiky. Žalobca 12.09.2019 svojvoľne, bez udania dôvodu a upovedomenia personálu, opustil Pobytový tábor Rohovce a mimo azylového zariadenia sa zdržiaval viac ako 7 dní, pričom jeho pobyt nebol migračnému úradu známy. Na základe uvedených skutočností bolo konanie vo veci jeho žiadosti ČAS: MU-PO-80/2019-Ž dňa 19.09.2019 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.09.2019. Za účelom objasnenia a zdôvodnenia jeho súčasnej žiadosti bol s menovaným vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola obava o svoj život, nakoľko v Iráne konvertoval na kresťanstvo. Následne toto tvrdenie v pohovore spresnil, že oficiálne vlastne nikdy nekonvertoval. V zápisnici uviedol, že bol iba členom skupiny, ktorá propagovala kresťanstvo tým, že písali pomocou spreja heslá na steny budov, metra alebo na iných viditeľných miestach a tiež lepili plagáty o kresťanstve. Hlavná činnosť tejto skupiny údajne spočívala v tom, že sa modlili a propagovali kresťanstvo kresbami. Väčšina uvádzaných aktivít prebiehala v noci. Podľa jeho vyjadrenia, proti ich skupine policajti podnikli začiatkom leta 2018 raziu, pri ktorej zadržali troch členov, pričom dvom členom, vrátane žalobcu, sa podarilo ujsť. Domov sa už z bezpečnostných dôvodov nevrátil a ukrýval sa dva mesiace u známeho. Žalobca uviedol, že počas tejto doby ho policajti, ani iné štátne orgány v mieste bydliska nehľadali. Napriek vyššie uvedenej skutočnosti sa rozhodol, že v Iráne nezostane a krajinu pôvodu opustí. Jeho otec mu prostredníctvom prevádzača poslal cestovný pas, na ktorý krajinu pôvodu opustil. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 02.10. 2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Má za to, že záver správneho orgánu je predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný sa domnieva, že v prípade návratu žalobcu do Iránu nie je možné predpokladať, že by v súvislosti s jeho náboženským presvedčením čelil prenasledovaniu. Odvoláva sa na viaceré zdroje, z ktorých je podľa žalovaného zrejmé, že moslimovia v Iráne, ktorí prestúpili na kresťanstvo, sú vystavení riziku iba vtedy, ak verejným praktizovaním svojej viery vzbudia pozornosť štátnych orgánov. To sa z pohľadu žalovaného netýkalo žalobcu. Počas pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa 26.06.2020 v priestoroch ÚPZC Sečovce, žalobca uviedol, že je bisexuál. V čase pohovoru nemal žalobca v azylovom konaní žiadneho právneho zástupcu, ktorý by ho upovedomil o význame a dôležitosti podrobnejšieho popísania skutočností počas pohovoru. V stanovisku pred vydaním rozhodnutia, žiadal žalobca žalovaného o uskutočnenie doplňujúceho pohovoru, na ktorom by mal možnosť objasniť opodstatnenosť obáv z prenasledovania. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.12.2020 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Stručne opísal zistený stav veci a zdôraznil, že žalobca postavil svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu len na prenasledovaní z náboženských dôvodov, preto má za to, že žalovaný správne vyhodnotil danú námietku ako umelo vykonštruovanú a menovanému pripisovanú iba jeho právnym zástupcom. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-61/2020-Ž, ako aj s azylovým spisom žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 26.06.2020 od 9.30 hod. bol v priestoroch ÚPZC Sečovce vykonaný pohovor so žalobcom, štátnej príslušnosti Iránska islamská republika, ktorý bol transferovaný na územie Slovenskej republiky v rámci dublinského dohovoru z územia Belgicka z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Konanie o udelenie azylu sa začalo 05.03.2020, kedy cudzinec vstúpil na územie SR cez hraničný priechod Košice - letisko. Žalobca uviedol, že o udelenie azylu alebo inú formu ochrany na území Slovenskej republiky alebo v inej krajine, žiadal na území SR o azyl na konci apríla minulého roku. Mal aj pohovor. Ale odišiel z územia Slovenskej republiky do Belgicka, takže nevedel, ako Slovenská republika rozhodla o jeho žiadosti. Ďalej o azyl žiadal v Nemecku, ako spomínal v predchádzajúcom pohovore, a taktiež v Belgicku. V septembri bol vrátený na Slovensko. Zo Slovenska, z PT Rohovce odišiel asi v septembri minulého roka. Odišiel spolu s ďalším žiadateľom. Po umiestnený v pobytovom tábore Rohovce , nakoniec sa rozhodol odísť, nakoľko mal informáciu, že Belgicko, nevracia žiadateľov späť. Uviedol, že urobil chybu. Po vykonaní úkonov zo strany príslušníkov OCP PZ BA bolo zistené, že na území Slovenskej republiky, žalobca nemá oprávnený pobyt. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo §13b. Podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa Článku 17 ods. 1 veta prvá Nariadenia Dublin III: odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalovaný v konaní vykonal dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluch žalobcu, lustráciou v informačných systémoch. Žalovaný všetky skutočnosti, uvedené žalobcom, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu: “ utečenec“ zo dňa 4. marca 1996 sa každá žiadosť o azyl, skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Udelenie azylu je podľa § 8 zákona o azyle objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej v § 2 písm. d) zákona o azyle. Na základe výpovede žalobcu a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by počas pobytu žalobcu v Iráne boli voči nemu prijaté akty takého charakteru, ktoré by vážnym spôsobom porušovali jeho základné ľudské práva tak, aby napĺňali už vyššie uvedené kritéria prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. K námietkam, že žalovaný nedostatočne posúdil sexuálnu orientáciu žalobcu a s ňou súvisiace problémy v domovskej krajine, je potrebné poukázať, že sám žalobca počas druhého pohovoru zo dňa 26.06.2020 deklaroval, že z dôvodu bisexuálnej orientácie, nemal žiadne problémy, nakoľko o tom nikto nevedel, a sám potvrdil, že nevzbudil žiaden záujem štátnych orgánov, či neštátnych zložiek. V súvislosti so žiadateľovou orientáciou, je vysoko nepravdepodobné, že by mal byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený akýmkoľvek problémom. Taktiež žalobca postavil svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu len na prenasledovaní z náboženských dôvodov. Žalovaný vyhodnotil danú námietku ako umelo vykonštruovanú a pripisovanú iba jeho právnym zástupcom. Za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité všetky informácie z verejne dostupných zdrojov, agentúrnych správ, ako aj z materiálu „Irán“ vedenom v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2020/000217-004 zo dňa 22.02.2020, pod č. p.: MU-ODZS-2020/000217-006 zo dňa 03.04.2020, z materiálu „Iránska islamská republika“ vedenom v internej databáze migračného úradu pod č. č.p.: MU-ODZS-2019/000285-027 zo septembra 2019 a zo stránky Wikipédia. 7. K žalobnému bodu podľa ktorého, žalovaný nesprávne právne posúdil vec : Ani tento žalobný bod nebol vyhodnotený ako dôvodný. Žalovaný správne uviedol k námietke žalobcu, že žalovaný nevyhovel žiadosti o uskutočnenie doplňujúceho pohovoru, na ktorom by mal možnosť objasniť opodstatnenosť obáv z prenasledovania, z dôvodu svojej sexuálnej orientácie. Žalobca postavil svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu len na prenasledovaní z náboženských dôvodov, preto žalovaný správne vyhodnotil danú námietku ako umelo vykonštruovanú. Žalobca nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezprostredne po príchode do Nemecka, z toho je zrejmé, že nemal primárny záujem a ani potrebu predmetnú ochranu získať. Taktiež žalobca, vedomý si akýchkoľvek následkov utiekol v rámci predchádzajúceho konania o udelenie azylu z územia Slovenskej republiky, z čoho signalizuje, že žiadateľ nemal skutočný záujem o medzinárodnú ochranu. V danej veci, vzhľadom na to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu uvedené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle, neudeľuje sa mu azyl na území Slovenskej republiky. Zároveň žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 13a a v § 13b zákona o azyle, preto sa mu neposkytne doplnková ochrana. 8. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).